European Central Bank - eurosystem
Možnosti vyhľadávania
Home Médiá ECB vysvetľuje Výskum a publikácie Štatistika Menová politika €uro Platobný styk a trhy Kariéra
Návrhy
Zoradiť podľa

Opýtajte sa nás

Snažíme sa o transparentnosť, prístupnosť a zrozumiteľnosť pre všetkých občanov

Sme centrálnou bankou eurozóny a slúžime viac ako 340 miliónom občanov Európy. Udržiavame cenovú stabilitu a pomáhame zachovať bezpečnosť bánk.

Chcete sa dozvedieť viac o nás, o našej činnosti a o tom, aký má vplyv na vás? Po kliknutí na niektorú z nižšie uvedených tém nájdete odpovede na najčastejšie otázky. Ak nám chcete položiť vlastnú otázku, na konci stránky nájdete informácie o tom, ako sa s nami spojiť.

Informácie o ECB

Čo je predmetom činnosti ECB?

Európska centrálna banka (ECB) je centrálnou bankou eurozóny, v rámci ktorej riadi objem peňazí v obehu. Naším hlavným cieľom je udržiavať stabilné ceny, pričom prvoradým nástrojom je stanovovanie primeraných úrokových sadzieb.

Nesieme tiež zodpovednosť za dohľad nad bankami v rámci jednotného mechanizmu dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM).

ECB vysvetľuje: Čo je to centrálna banka? ECB a Eurosystém v skratke SSM v skratke

Naše opatrenia sa riadia zásadami transparentnosti, nezávislosti a zodpovednosti.

ECB vysvetľuje: Aký je dôvod nezávislosti ECB? ECB vysvetľuje: zodpovednosť
Poskytuje ECB úvery priamo jednotlivcom alebo podnikom?

ECB nie je komerčnou bankou, ktorá by poskytovala bankové služby jednotlivcom a podnikom. Nekontaktujeme občanov s ponukou úverov alebo sporenia a nemáme ani stránku na online banking.

ECB tiež:

  • nie je zapojená do prevodov peňazí
  • nevyberá poplatky za prevod peňazí do zahraničia
  • neprijíma vklady od tretích strán
  • neblokuje finančné prostriedky ani nevydáva potvrdenia o ich uvoľnení
Akým jazykom sa v ECB hovorí?

EÚ má v súčasnosti 24 úradných jazykov a komunikovať s nami môžete v ktoromkoľvek z nich. Jazyky, ktorými s občanmi komunikujeme, závisia od cieľovej skupiny a okolností. ECB vydáva právne akty vo všetkých úradných jazykoch EÚ a jej pracovným jazykom je angličtina.

Kto vlastní ECB?

ECB spoločne vlastnia centrálne banky všetkých krajín EÚ. Podiel jednotlivých krajín na základnom imaní ECB zodpovedá počtu obyvateľov a hrubému domácemu produktu, pričom oba faktory majú rovnakú váhu. Krajiny, ktoré používajú euro, splácajú vyšší podiel na základnom imaní než krajiny, ktoré euro nezaviedli. Z týchto faktorov je odvodený tzv. kapitálový kľúč, ktorý určuje výšku splatených podielov jednotlivých národných centrálnych bánk.

ECB vysvetľuje: Kto vlastní ECB?
Dosahuje ECB zisky a straty?

ECB dosahuje zisk alebo stratu, rovnako ako iné inštitúcie. Čistý zisk alebo strata ECB sa rozdeľuje medzi národné centrálne banky krajín eurozóny. Podľa Štatútu ESCB sa maximálne 20 % zisku môže odvádzať do rezervných fondov, zatiaľ čo zostávajúci zisk sa rozdeľuje medzi akcionárov ECB v pomere k ich splateným podielom. Prípadné straty sa môžu vyrovnať zo všeobecnej rezervy, z príjmov za daný rok alebo zo súm pridelených jednotlivým národným centrálnym bankám.

ECB vysvetľuje: Dosahuje ECB zisk?
Aké kroky ECB podnikla v súvislosti s vojnou na Ukrajine?

Rada guvernérov vyjadrila ukrajinskému ľudu plnú podporu.

Zaviedli sme sankcie, o ktorých rozhodla EÚ a vlády európskych krajín, a sme pripravení prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie cenovej a finančnej stability v eurozóne.

Viac informácií:

Tlačová správa z 25. februára 2022 Viac o ruskej invázii na Ukrajinu Najčastejšie otázky o invázii na Ukrajinu a o bankovom dohľade ECB

Menová politika

V čom spočíva menová politika ECB?

Menová politika ECB predstavuje všetky rozhodnutia prijaté s cieľom ovplyvniť cenu a dostupnosť peňazí v záujme dosiahnutia nášho cieľa cenovej stability. Naším prvoradým menovopolitickým nástrojom je súbor kľúčových úrokových sadzieb ECB. Každá zmena týchto sadzieb ovplyvňuje – s niekoľkomesačným časovým oneskorením – úrokové sadzby v celej ekonomike, najmä sadzby, za ktoré komerčné banky požičiavajú peniaze jednotlivcom a podnikom. V prípade potreby na dosiahnutie nášho hlavného cieľa cenovej stability môžeme použiť aj iné nástroje.

Aktuálne rozhodnutia o menovej politike Náš cieľ cenovej stability a revízia stratégie menovej politiky Christine Lagardová: Rozhovor s Redaktionsnetzwerk Deutschland
Prečo je cenová stabilita taká dôležitá?

V zmysle článku 127 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je cenová stabilita hlavným cieľom ECB. Podľa Rady guvernérov možno cenovú stabilitu najlepšie udržiavať sledovaním cieľa inflácie – meranej prostredníctvom harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (Harmonised Index of Consumer Prices – HICP) – na úrovni 2 % v strednodobom horizonte.

Stabilné ceny umožňujú ľuďom jednoduchšie si plánovať spotrebu a motivujú podniky investovať. Stabilizovaním množstva tovarov a služieb, ktoré sa dajú kúpiť za určitú sumu eur, zároveň pomáhajú udržiavať dôveru v našu menu.

ECB vysvetľuje: Prečo sú dôležité stabilné ceny? Prečo sme svoj inflačný cieľ stanovili práve na úrovni 2 %?
Čo je meradlom cenovej stability?

Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP) považujeme za vhodné meradlo dosahovania cieľa cenovej stability.

HICP meria infláciu spotrebiteľských cien, t. j. vývoj cien spotrebného tovaru a služieb, ktoré nakupujú domácnosti v eurozóne.

Index HICP je „harmonizovaný“, pretože všetky krajiny EÚ používajú rovnakú metodiku, vďaka čomu sa údaje za jednotlivé krajiny dajú navzájom porovnávať.

HICP zostavujú Eurostat a národné štatistické úrady v súlade s harmonizovanými štatistickými metódami.

Prečo je inflácia v súčasnosti taká vysoká?

V súčasnosti vysokú úroveň inflácie spôsobujú tri hlavné faktory. Po prvé, v dôsledku zdražovania ropy, zemného plynu a elektriny infláciu zvyšujú vyššie ceny energií. Po druhé, ceny stúpajú aj preto, že dopyt rastie rýchlejšie ako ponuka, a podniky s ním počas obnovovania dodávateľských reťazcov narušených pandémiou nedokážu držať krok. Po tretie, ceny boli na vrchole pandémie mimoriadne nízke. Pri porovnaní terajších vyšších cien s vtedajšou veľmi nízkou úrovňou sa preto rozdiely môžu zdať veľké.

ECB vysvetľuje: Prečo je inflácia v súčasnosti taká vysoká? Christine Lagardová: Rozhovor s Redaktionsnetzwerk Deutschland Isabel Schnabelová: Rozhovor s Jung & Naiv (v nemčine)
Aká je príčina nízkych úrokových sadzieb?

Ak sa očakáva, že inflácia sa bude v strednodobom horizonte nachádzať pod cieľovou úrovňou 2 %, ECB sa snaží stimulovať hospodárstvo pomocou kľúčových úrokových sadzieb ECB a iných nástrojov. Stanovenie nízkej úrokovej sadzby bankám umožňuje poskytovať lacnejšie úvery, čo následne zvyšuje investície a spotrebu v hospodárstve. Nízke úrokové miery zároveň zvyšujú hodnotu aktív (napr. dôchodkov a nehnuteľností na bývanie), čo tiež stimuluje spotrebu. To všetko sa premieta do intenzívnejšej aktivity a hospodárskeho rastu, čo vyvoláva rast inflácie.

ECB vysvetľuje: Aká je príčina nízkych úrokových sadzieb?
Aký je účel nákupov aktív?

V rámci nákupu aktív centrálna banka nakupuje aktíva ako napríklad štátne a podnikové dlhopisy s cieľom znížiť dlhodobejšie úrokové miery, ak existuje riziko, že inflácia zostane nízka. To pomáha ekonomike podporou spotreby a investícií a v konečnom dôsledku to pomáha pri zintenzívňovaní cenových tlakov a návrate inflácie k cieľovej úrovni 2 %.

ECB vysvetľuje: Ako funguje nákup aktív
Aká je nová stratégia menovej politiky ECB?

Našu novú stratégiu menovej politiky sme zverejnili 8. júla 2021. Od predchádzajúcej revízie stratégie, ktorá sa uskutočnila v roku 2003, ekonomika eurozóny i svetová ekonomika prešli zásadnými zmenami. Následky zníženej produktivity, demografického vývoja a finančnej krízy znížili našu schopnosť dosahovať naše ciele len zmenou kľúčových úrokových sadzieb. Výkon menovej politiky okrem toho sťažujú výzvy spojené s globalizáciou, digitalizáciou, faktormi ohrozujúcimi environmentálnu udržateľnosť a zmenami vo finančnom systéme.

Hoci náš mandát určujú zmluvy, stratégiu menovej politiky navrhujeme sami. Táto stratégia stanovuje spôsob, akým mienime dosahovať náš primárny cieľ cenovej stability v eurozóne pomocou vhodného súboru nástrojov menovej politiky. V novej stratégii sa ECB zameriava na symetrický cieľ inflácie na úrovni 2 %, čo znamená, že inflácia pod úrovňou cieľa je rovnako nežiaduca ako inflácia, ktorá je príliš vysoká.

Viac o revízii stratégie
Máte ďalšie otázky o našej menovej politike?

Chceli by ste sa dozvedieť viac o našich nástrojoch, opatreniach a rozhodnutiach v oblasti menovej politiky?

Viac o menovej politike

Chceli by ste sa dozvedieť viac o hlavných záveroch revízie stratégie?

Odpovede na otázky o revízii stratégie menovej politiky

Bankový dohľad

Čo je to bankový dohľad?

Cieľom európskeho bankového dohľadu je zaisťovať bezpečnosť a zdravie európskeho bankového systému, zvyšovať mieru finančnej integrácie a stability a zabezpečovať konzistentný dohľad.

ECB vysvetľuje: Európsky bankový dohľad
Čo je to SSM?

Jednotný mechanizmus dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM) je systém bankového dohľadu v Európe. Tvorí ho bankový dohľad ECB a vnútroštátne orgány dohľadu zúčastnených krajín.

SSM v skratke
Je bankový dohľad ECB zodpovedný za ochranu spotrebiteľa a problematiku prania špinavých peňazí?

Nie, ochrana spotrebiteľa a boj proti praniu špinavých peňazí nepatria do pôsobnosti ECB. Za tieto otázky zostávajú zodpovedné vnútroštátne orgány. Ak chcete podať sťažnosť na svoju banku, obráťte sa priamo na ňu, prípadne svoju sťažnosť adresujte príslušnému vnútroštátnemu orgánu.

Príslušné vnútroštátne orgány Boj proti praniu špinavých peňazí
Ako mám postupovať pri podozrení z porušenia práva EÚ?

Podozrenia z porušenia príslušných právnych predpisov Únie nám môžete nahlasovať priamo prostredníctvom našej platformy na oznamovanie porušení predpisov. ECB zabezpečuje primeranú ochranu vo vzťahu k oznamovateľom porušení i obvineným, ako aj všetkým príslušným osobným údajom.

Ako môžem požiadať o konkrétne informácie o bankách podliehajúcich dohľadu?

ECB považuje za nevyhnutnú prístupnosť informácií. Snažíme sa byť čo najtransparentnejší a zároveň chrániť dôvernosť, pokiaľ ide o spôsob plnenia našich úloh.

Informácie o jednotlivých bankách podliehajúcich dohľadu sú osobitne chránené viacerými požiadavkami na služobné tajomstvo, uvedenými v európskom práve (napr. v smernici o kapitálových požiadavkách).

Pravidlá prístupu k dokumentom ECB stanovuje rozhodnutie ECB/2004/3 zo 4. marca 2004 v znení neskorších zmien. V súlade s naším záväzkom otvorenosti a transparentnosti sme vytvorili verejný register dokumentov s cieľom umožniť a uľahčiť výskum.

Verejný register dokumentov
Na ktoré banky ECB dohliada?

Banky pod priamym dohľadom ECB sa označujú ako významné inštitúcie a banky, nad ktorými vykonávame nepriamy dohľad, ako menej významné inštitúcie.

Zoznam subjektov pod dohľadom ECB
Čo je to SREP?

Orgány dohľadu posudzujú riziká, ktorým sú banky vystavené, a overujú ich schopnosť tieto riziká adekvátnym spôsobom riadiť. Ide o tzv. postup preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP), ktorého účelom je zabezpečiť konzistentné hodnotenie rizikového profilu bánk a prijímanie rozhodnutí o nevyhnutných opatreniach dohľadu.

Viac informácií o hodnotení SREP nájdete na stránke bankového dohľadu
Čo je to záťažový test?

Pracovníci dohľadu pomocou záťažových testov overujú schopnosť bánk vyrovnať sa s finančnými a ekonomickými šokmi. Výsledky záťažových testov pomáhajú orgánom dohľadu identifikovať zraniteľné miesta bánk a venovať sa im už v počiatočnej fáze v rámci dohľadového dialógu.

Viac informácií o záťažových testoch nájdete na stránke bankového dohľadu
Máte ďalšie otázky o bankovom dohľade?

Euro a platobné systémy

Aké výhody má euro pre nás Európanov?

Vytvorenie eura zásadne prispelo k zbližovaniu európskych občanov tým, že im umožnilo oveľa jednoduchšie a bezpečnejšie cestovať, študovať a pracovať v zahraničí. Jedným z najdôležitejších míľnikov v procese európskej integrácie bola Maastrichtská zmluva, ktorá zároveň pripravila pôdu na vytvorenie spoločnej meny.

Aké má euro výhody pre Európanov?
Čo je to digitálne euro?

ECB posudzuje možnosť zavedenia digitálneho eura. Išlo by o elektronickú formu peňazí vydávanú Eurosystémom. Digitálne euro by bolo peniazmi centrálnej banky, a teda bez rizika. Jediným prostriedkom maloobchodných platieb, ktorý predstavuje peniaze centrálnej banky, je v súčasnosti hotovosť. Digitálne euro by bolo ďalšou možnosťou platieb v eurách. Nebolo by náhradou hotovosti, ale jej doplnkom. Dalo by sa vzájomne meniť za všetky ostatné formy eura, napr. bankovky.

Viac o digitálnom eure
Aké by boli výhody digitálneho eura?

Digitálne euro by v sebe spájalo efektívnosť digitálneho platobného prostriedku s bezpečnosťou peňazí centrálnej banky. EÚ by pomohlo zostať nezávislou od digitálnych platobných prostriedkov vydávaných a riadených z krajín mimo eurozóny. Zabezpečilo by i finančnú stabilitu a menovú suverenitu a pomohlo by zachovať dôveru v platobné prostriedky v digitálnom veku.

Prečo by digitálne euro nebolo kryptoaktívom ani stablecoinom?

Kryptoaktíva sa zásadným spôsobom líšia od peňazí centrálnej banky: ich ceny sú mimoriadne nestále, preto sa ťažko dajú používať ako platobný prostriedok alebo účtovná jednotka. Kryptoaktíva nemajú žiadnu vnútornú hodnotu a neručí za ne žiadna verejná inštitúcia. Podobne problematické sú i stablecoiny: ich spoľahlivosť v konečnom dôsledku závisí od emitenta a podkladových aktív. Sú tiež závislé od toho, či emitent dodrží svoj záväzok zachovať hodnotu mincí stabilnú v priebehu času.

Digitálne euro by však bolo peniazmi centrálnej banky. To znamená, že by ho vydávala centrálna banka a bolo by navrhnuté tak, aby spĺňalo potreby občanov: popri zachovaní súkromia by bolo tiež bezrizikové.

Akú podobu môže mať digitálne euro?

Odborníci Eurosystému stanovili viacero základných požiadaviek, ktoré nám pomôžu pri hľadaní možnej podoby digitálneho eura. Patrí medzi ne jednoduchá dostupnosť, odolnosť, bezpečnosť, efektívnosť, súkromie a súlad s právnymi predpismi. Digitálne euro by bolo koncipované tak, aby bolo kompatibilné s existujúcimi platobnými službami a umožňovalo tak poskytovať spotrebiteľom celoeurópske riešenia a dodatočné služby.

Prečo ECB plánuje zmeniť vzhľad eurobankoviek?

ECB a národné centrálne banky Eurosystému sú zodpovedné za zabezpečenie integrity eurových bankoviek a za to, aby im verejnosť i naďalej dôverovala. V decembri 2021 začala ECB posudzovať novú tému a nové koncepty eurových bankoviek, s ktorými by sa občania Európy dokázali lepšie stotožniť a ktoré by využívali najmodernejšiu technológiu, i v rámci ich ochranných prvkov.

Konečné rozhodnutie o výrobe a vydaní nových bankoviek padne až po skončení procesu navrhovania v roku 2024.

Tlačová správa o procese navrhovania
Sú bankovky 500 € stále platné?

Bankovky 500 € sa už nevydávajú. Aj naďalej však zostávajú zákonným platidlom – dajú sa stále používať ako platobný prostriedok a uchovávateľ hodnoty.

Viac informácií o bankovke 500 €
Môžem použiť obrázky eurobankoviek?

Obrázky eurobankoviek sa môžu používať na iné ako profesionálne účely bez nášho predchádzajúceho súhlasu, pokiaľ dodržíte platné pravidlá (najmä článok 2 rozhodnutia ECB/2013/10), aby sa reprodukcia nikdy nedala pomýliť so skutočnou bankovkou (a nedošlo tak k narušeniu dôvery v euro).

Ak chcete využiť obrázky eurobankoviek vo vysokom rozlíšení na profesionálne účely, musíte nás kontaktovať na adrese Euro-Banknotes-Images@ecb.europa.eu, aby sme váš prípad mohli individuálne posúdiť. V prípade schválenia žiadosti vám zašleme príslušné elektronické obrázky.

Čo je to TARGET2?

TARGET2 je platobný systém, ktorý vlastní a prevádzkuje ECB a národné centrálne banky. Je to najpoužívanejšia platforma na veľké platby centrálnych a komerčných bánk. ECB a národné centrálne banky nemôžu poskytovať informácie o stave jednotlivých bankových prevodov, či už v rámci eurozóny alebo medzinárodne.

Viac informácií o systéme TARGET2
Čo je to TIPS?

TIPS je služba trhovej infraštruktúry, ktorú uviedla do prevádzky ECB spolu s národnými centrálnymi bankami v roku 2018. Poskytovateľom platobných služieb umožňuje ponúkať svojim zákazníkom prevody finančných prostriedkov v reálnom čase nepretržite. Vďaka TIPS sa okamžité platby teraz dajú uskutočňovať rýchlo a bezpečne.

Viac informácií o okamžitom vyrovnaní platieb
Máte ďalšie otázky o eure a o našich platobných systémoch?

Aká je naša hotovostná stratégia? V čom spočíva dôležitosť hotovosti? Aký spôsob platieb ľudia v eurozóne uprednostňujú?

Odpovede na tieto otázky nájdete tu

Prečo sú platobné systémy také dôležité?

Navštívte sekciu našej stránky venovanú platobnému styku a trhom

Klimatické zmeny

Aký vplyv majú klimatické zmeny na menovú politiku?

Častejšie a intenzívnejšie prírodné katastrofy majú negatívny vplyv na hospodárstvo a finančný systém. Môžu ovplyvniť hospodársky rast, infláciu i spôsob, akým sa menová politika premieta do súkromia a podnikania. To má vplyv aj na cenovú stabilitu, ktorá je hlavným poslaním ECB. Aspekty klimatických zmien sme preto zahrnuli do svojho rámca menovej politiky.

Ako sa otázky klimatických zmien zohľadňujú pri rozhodovaní o menovej politike?
Čo je centrum ECB pre klimatické zmeny?

Centrum pre klimatické zmeny využíva interné odborné znalosti a formuje našu klimatickú agendu v úzkej spolupráci s rôznymi odbornými útvarmi ECB. Aktivity centra siahajú od menovej politiky až po prudenciálne funkcie. Rozhodli sme sa tiež investovať časť portfólia ECB do fondu Banky pre medzinárodné zúčtovanie pre zelené dlhopisy denominované v eurách.

Tlačová správa o centre pre klimatické zmeny
Ako ECB plánuje „ekologizovať“ svoju menovú politiku?

V nadväznosti na revíziu našej stratégie menovej politiky Rada guvernérov zaviedla ambiciózny plán integrácie aspektov klimatických zmien do našej činnosti.

Tlačová správa o akčnom pláne integrácie aspektov klimatických zmien do stratégie menovej politiky
Investuje ECB do zelených dlhopisov?

V súčasnosti ECB vlastní približne pätinu akceptovateľných zelených podnikových dlhopisov. Vydávanie zelených dlhopisov sa zvyčajne sústreďuje v sektoroch, ako sú sieťové odvetvia, infraštruktúra, doprava a stavebníctvo. Podniky v týchto sektoroch vydávajú zelené dlhopisy na financovanie efektívnejších technológií, znižovanie svojich uhlíkových emisií a presun svojich energetických portfólií smerom k obnoviteľným zdrojom.

Aj keď centrálne banky nie sú hlavným aktérom v boji proti klimatickým zmenám, je to jednoznačne otázka, ktorá ovplyvňuje naše hlavné poslanie udržiavať cenovú stabilitu a má vplyv na našu stratégiu menovej politiky.

Chceli by ste sa dozvedieť viac o postoji ECB k otázke klimatických zmien?

Viac o klimatických zmenách a ECB
Prečo by sa banky mali zaujímať o klimatické zmeny?

Klimatické a environmentálne riziká majú pre banky čoraz väčší význam. Zaujíma vás, ako môžu extrémne poveternostné javy zasiahnuť banky a čo môžu banky urobiť preto, aby si udržali svoju dôležitú úlohu veriteľov a prispeli k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo?

Video: Prečo by sa banky mali zaujímať o klimatické zmeny? Tlačová správa: Bankový dohľad ECB začína klimatický záťažový test 2022

Naša reakcia na pandémiu koronavírusu

Aká bola reakcia ECB na vypuknutie pandémie koronavírusu (COVID-19)?

V roku 2020 a 2021 ECB zaviedla súbor opatrení v oblasti menovej politiky a bankového dohľadu s cieľom zmierniť vplyv pandémie na hospodárstvo eurozóny a podporiť všetkých občanov Európy.

Naša reakcia na pandémiu

Dňa 10. februára 2022 sme oznámili ukončenie posledných dočasných úľav, ktoré banky ešte mali k dispozícii.

Podrobnejšie informácie o pandemických opatreniach bankového dohľadu ECB zavedených v roku 2020 a 2021 sa nachádzajú v odpovediach na najčastejšie otázky.

Čo je to PEPP?

Núdzový pandemický program nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP) je program nákupu aktív, ktorý bol zavedený v marci 2020 na zmiernenie negatívnych účinkov pandémie koronavírusu. Cieľom PEPP bolo pomôcť občanom, podnikom a vládam získať za výhodných podmienok prístup k potrebným finančným prostriedkom a pomôcť hospodárstvu prekonať náročné problémy spôsobené pandémiou.

Čo je podstatou núdzového pandemického programu nákupu aktív? Tlačová správa o programe PEPP
Ako ECB podporuje prístup k úverom?

V záujme podpory úverovania domácností a podnikov vrátane malých a stredných podnikov sme bankám ponúkali dlhodobé úvery. Znížením úrokových sadzieb týchto úverov sme banky motivovali zvýšiť objem poskytovaných úverov. Okrem toho sme rozšírili zoznam aktív, ktoré banky mohli používať ako kolaterál, t. j. ako formu zabezpečenia čerpaných úverov. Spoločne tieto opatrenia pomohli zachovať poskytovanie bankových úverov domácnostiam a podnikom počas pandémie.

Povedzte mi: Čo je to kolaterál?
Ako ECB sleduje IT a kybernetické riziká bánk?

Počet kybernetických incidentov oznámených ECB počas pandémie vzrástol, pričom v roku 2020 sa v porovnaní s rokom 2019 zvýšil o 54 %. Ochrana kľúčových služieb (ako je prístup k finančnému systému) pred útokmi a výpadkami má zásadný význam. ECB prostredníctvom svojho rámca na oznamovanie kybernetických incidentov a vyhodnocovania odpovedí bánk na každoročný dotazník o rizikách v oblasti informačných technológií, ktoré vykonávajú spoločné dohliadacie tímy, meria expozíciu bánk voči IT rizikám a hodnotí ich riadenie rizík s cieľom posilniť finančný sektor EÚ a zvýšiť jeho digitálnu odolnosť.

Prečítajte si náš článok: IT a kybernetické riziko: neustála výzva
Smú banky vyplácať dividendy?

V prostredí zvýšenej systémovej neistoty a hospodárskeho napätia spôsobeného pandémiou ECB 27. marca 2020 formou výnimočného opatrenia bankám odporučila, aby dočasne pozastavili všetky hotovostné dividendy a spätné odkupovanie akcií. Zachovanie kapitálu bolo potrebné na zabezpečenie obozretného kapitálového plánovania a na to, aby si banky zachovali svoju schopnosť podporovať hospodárstvo. 

ECB sa 23. júla 2021 rozhodla odporúčanie o dividendách po septembri 2021 nepredĺžiť.

Dôležité upozornenia

Podvody – zneužitie názvu a loga ECB

ECB neposkytuje komerčné bankové služby. Naša totožnosť je niekedy zneužívaná v súvislosti s falošnými finančnými transakciami a inými podvodnými činnosťami. Podvodníci môžu predstierať, že sú našimi zamestnancami alebo môžu v podvodoch spomínať ich mená, a môžu zneužiť náš názov a logo.

Viac informácií o zneužívaní názvu ECB a o tom, ako sa chrániť

Ochrana spotrebiteľa a boj proti praniu špinavých peňazí nie sú v kompetencii ECB.

Úlohy ako vzťahy medzi bankami a ich klientmi (ochrana spotrebiteľa) či boj proti praniu špinavých peňazí nie sú v našej kompetencii a zostávajú v právomoci vnútroštátnych orgánov dohľadu.

Informácie o boji proti praniu špinavých peňazí

Ako sa s nami môžete spojiť?

Svoje otázky, pripomienky a návrhy týkajúce sa našich úloh a činností nám môžete adresovať v ktoromkoľvek z 24 úradných jazykov EÚ prostredníctvom e-mailu alebo poštou. Kontaktovať nás môžete aj telefonicky od pondelka do piatka od 10:00 h do 12:00 h a od 14:00 h do 16:00 h SEČ.

Všetky stránky v tejto sekcii