Opýtajte sa nás

Európska centrálna banka (ECB) je centrálnou bankou eurozóny, v rámci ktorej riadi objem peňazí v obehu. Naším hlavným cieľom je udržiavať stabilné ceny, pričom prvoradým nástrojom je stanovovanie primeraných úrokových sadzieb.

Nesieme tiež zodpovednosť za dohľad nad bankami v rámci jednotného mechanizmu dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM).

Naše opatrenia sa riadia zásadami transparentnosti, nezávislosti a zodpovednosti.

ECB nie je komerčnou bankou, ktorá by poskytovala bankové služby jednotlivcom a podnikom. Nekontaktujeme občanov s ponukou úverov alebo sporenia a nemáme ani stránku na online banking.

ECB tiež:

• nie je zapojená do prevodov peňazí
• nevyberá poplatky za prevod peňazí do zahraničia
• neprijíma vklady od tretích strán
• neblokuje finančné prostriedky ani nevydáva potvrdenia o ich uvoľnení

EÚ má v súčasnosti 24 úradných jazykov a komunikovať s nami môžete v ktoromkoľvek z nich. Jazyky, ktorými s občanmi komunikujeme, závisia od cieľovej skupiny a okolností. ECB vydáva právne akty vo všetkých úradných jazykoch EÚ a jej pracovným jazykom je angličtina.

ECB spoločne vlastnia centrálne banky všetkých krajín EÚ. Podiel jednotlivých krajín na základnom imaní ECB zodpovedá počtu obyvateľov a hrubému domácemu produktu, pričom oba faktory majú rovnakú váhu. Krajiny, ktoré používajú euro, splácajú vyšší podiel na základnom imaní než krajiny, ktoré euro nezaviedli. Z týchto faktorov je odvodený tzv. kapitálový kľúč, ktorý určuje výšku splatených podielov jednotlivých národných centrálnych bánk.

ECB dosahuje zisk alebo stratu, rovnako ako iné inštitúcie. Čistý zisk alebo strata ECB sa rozdeľuje medzi národné centrálne banky krajín eurozóny. Podľa Štatútu ESCB sa maximálne 20 % zisku môže odvádzať do rezervných fondov, zatiaľ čo zostávajúci zisk sa rozdeľuje medzi akcionárov ECB v pomere k ich splateným podielom. Prípadné straty sa môžu vyrovnať zo všeobecnej rezervy, z príjmov za daný rok alebo zo súm pridelených jednotlivým národným centrálnym bankám.

Rada guvernérov vyjadrila ukrajinskému ľudu plnú podporu.

Zaviedli sme sankcie, o ktorých rozhodla EÚ a vlády európskych krajín, a sme pripravení prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie cenovej a finančnej stability v eurozóne.

Viac informácií:

Menová politika ECB predstavuje všetky rozhodnutia prijaté s cieľom ovplyvniť cenu a dostupnosť peňazí v záujme dosiahnutia nášho cieľa cenovej stability. Naším prvoradým menovopolitickým nástrojom je súbor kľúčových úrokových sadzieb ECB. Každá zmena týchto sadzieb ovplyvňuje – s niekoľkomesačným časovým oneskorením – úrokové sadzby v celej ekonomike, najmä sadzby, za ktoré komerčné banky požičiavajú peniaze jednotlivcom a podnikom. V prípade potreby na dosiahnutie nášho hlavného cieľa cenovej stability môžeme použiť aj iné nástroje.

V zmysle článku 127 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je cenová stabilita hlavným cieľom ECB. Podľa Rady guvernérov možno cenovú stabilitu najlepšie udržiavať sledovaním cieľa inflácie – meranej prostredníctvom harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (Harmonised Index of Consumer Prices – HICP) – na úrovni 2 % v strednodobom horizonte.

Stabilné ceny umožňujú ľuďom jednoduchšie si plánovať spotrebu a motivujú podniky investovať. Stabilizovaním množstva tovarov a služieb, ktoré sa dajú kúpiť za určitú sumu eur, zároveň pomáhajú udržiavať dôveru v našu menu.

Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP) považujeme za vhodné meradlo dosahovania cieľa cenovej stability.

HICP meria infláciu spotrebiteľských cien, t. j. vývoj cien spotrebného tovaru a služieb, ktoré nakupujú domácnosti v eurozóne.

Index HICP je „harmonizovaný“, pretože všetky krajiny EÚ používajú rovnakú metodiku, vďaka čomu sa údaje za jednotlivé krajiny dajú navzájom porovnávať.

HICP zostavujú Eurostat a národné štatistické úrady v súlade s harmonizovanými štatistickými metódami.

V súčasnosti vysokú úroveň inflácie spôsobujú tri hlavné faktory. Po prvé, v dôsledku zdražovania ropy, zemného plynu a elektriny infláciu zvyšujú vyššie ceny energií. Po druhé, ceny stúpajú aj preto, že dopyt rastie rýchlejšie ako ponuka, a podniky s ním počas obnovovania dodávateľských reťazcov narušených pandémiou nedokážu držať krok. Po tretie, ceny boli na vrchole pandémie mimoriadne nízke. Pri porovnaní terajších vyšších cien s vtedajšou veľmi nízkou úrovňou sa preto rozdiely môžu zdať veľké.

Ak sa očakáva, že inflácia sa bude v strednodobom horizonte nachádzať pod cieľovou úrovňou 2 %, ECB sa snaží stimulovať hospodárstvo pomocou kľúčových úrokových sadzieb ECB a iných nástrojov. Stanovenie nízkej úrokovej sadzby bankám umožňuje poskytovať lacnejšie úvery, čo následne zvyšuje investície a spotrebu v hospodárstve. Nízke úrokové miery zároveň zvyšujú hodnotu aktív (napr. dôchodkov a nehnuteľností na bývanie), čo tiež stimuluje spotrebu. To všetko sa premieta do intenzívnejšej aktivity a hospodárskeho rastu, čo vyvoláva rast inflácie.

V rámci nákupu aktív centrálna banka nakupuje aktíva ako napríklad štátne a podnikové dlhopisy s cieľom znížiť dlhodobejšie úrokové miery, ak existuje riziko, že inflácia zostane nízka. To pomáha ekonomike podporou spotreby a investícií a v konečnom dôsledku to pomáha pri zintenzívňovaní cenových tlakov a návrate inflácie k cieľovej úrovni 2 %.

Našu novú stratégiu menovej politiky sme zverejnili 8. júla 2021. Od predchádzajúcej revízie stratégie, ktorá sa uskutočnila v roku 2003, ekonomika eurozóny i svetová ekonomika prešli zásadnými zmenami. Následky zníženej produktivity, demografického vývoja a finančnej krízy znížili našu schopnosť dosahovať naše ciele len zmenou kľúčových úrokových sadzieb. Výkon menovej politiky okrem toho sťažujú výzvy spojené s globalizáciou, digitalizáciou, faktormi ohrozujúcimi environmentálnu udržateľnosť a zmenami vo finančnom systéme.

Hoci náš mandát určujú zmluvy, stratégiu menovej politiky navrhujeme sami. Táto stratégia stanovuje spôsob, akým mienime dosahovať náš primárny cieľ cenovej stability v eurozóne pomocou vhodného súboru nástrojov menovej politiky. V novej stratégii sa ECB zameriava na symetrický cieľ inflácie na úrovni 2 %, čo znamená, že inflácia pod úrovňou cieľa je rovnako nežiaduca ako inflácia, ktorá je príliš vysoká.

Chceli by ste sa dozvedieť viac o našich nástrojoch, opatreniach a rozhodnutiach v oblasti menovej politiky?

Chceli by ste sa dozvedieť viac o hlavných záveroch revízie stratégie?

Cieľom európskeho bankového dohľadu je zaisťovať bezpečnosť a zdravie európskeho bankového systému, zvyšovať mieru finančnej integrácie a stability a zabezpečovať konzistentný dohľad.

Jednotný mechanizmus dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM) je systém bankového dohľadu v Európe. Tvorí ho bankový dohľad ECB a vnútroštátne orgány dohľadu zúčastnených krajín.

Nie, ochrana spotrebiteľa a boj proti praniu špinavých peňazí nepatria do pôsobnosti ECB. Za tieto otázky zostávajú zodpovedné vnútroštátne orgány. Ak chcete podať sťažnosť na svoju banku, obráťte sa priamo na ňu, prípadne svoju sťažnosť adresujte príslušnému vnútroštátnemu orgánu.

Podozrenia z porušenia príslušných právnych predpisov Únie nám môžete nahlasovať priamo prostredníctvom našej platformy na oznamovanie porušení predpisov. ECB zabezpečuje primeranú ochranu vo vzťahu k oznamovateľom porušení i obvineným, ako aj všetkým príslušným osobným údajom.

ECB považuje za nevyhnutnú prístupnosť informácií. Snažíme sa byť čo najtransparentnejší a zároveň chrániť dôvernosť, pokiaľ ide o spôsob plnenia našich úloh.

Informácie o jednotlivých bankách podliehajúcich dohľadu sú osobitne chránené viacerými požiadavkami na služobné tajomstvo, uvedenými v európskom práve (napr. v smernici o kapitálových požiadavkách).

Pravidlá prístupu k dokumentom ECB stanovuje rozhodnutie ECB/2004/3 zo 4. marca 2004 v znení neskorších zmien. V súlade s naším záväzkom otvorenosti a transparentnosti sme vytvorili verejný register dokumentov s cieľom umožniť a uľahčiť výskum.

Banky pod priamym dohľadom ECB sa označujú ako významné inštitúcie a banky, nad ktorými vykonávame nepriamy dohľad, ako menej významné inštitúcie.

Orgány dohľadu posudzujú riziká, ktorým sú banky vystavené, a overujú ich schopnosť tieto riziká adekvátnym spôsobom riadiť. Ide o tzv. postup preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP), ktorého účelom je zabezpečiť konzistentné hodnotenie rizikového profilu bánk a prijímanie rozhodnutí o nevyhnutných opatreniach dohľadu.

Pracovníci dohľadu pomocou záťažových testov overujú schopnosť bánk vyrovnať sa s finančnými a ekonomickými šokmi. Výsledky záťažových testov pomáhajú orgánom dohľadu identifikovať zraniteľné miesta bánk a venovať sa im už v počiatočnej fáze v rámci dohľadového dialógu.

Vytvorenie eura zásadne prispelo k zbližovaniu európskych občanov tým, že im umožnilo oveľa jednoduchšie a bezpečnejšie cestovať, študovať a pracovať v zahraničí. Jedným z najdôležitejších míľnikov v procese európskej integrácie bola Maastrichtská zmluva, ktorá zároveň pripravila pôdu na vytvorenie spoločnej meny.

ECB posudzuje možnosť zavedenia digitálneho eura. Išlo by o elektronickú formu peňazí vydávanú Eurosystémom. Digitálne euro by bolo peniazmi centrálnej banky, a teda bez rizika. Jediným prostriedkom maloobchodných platieb, ktorý predstavuje peniaze centrálnej banky, je v súčasnosti hotovosť. Digitálne euro by bolo ďalšou možnosťou platieb v eurách. Nebolo by náhradou hotovosti, ale jej doplnkom. Dalo by sa vzájomne meniť za všetky ostatné formy eura, napr. bankovky.

Digitálne euro by v sebe spájalo efektívnosť digitálneho platobného prostriedku s bezpečnosťou peňazí centrálnej banky. EÚ by pomohlo zostať nezávislou od digitálnych platobných prostriedkov vydávaných a riadených z krajín mimo eurozóny. Zabezpečilo by i finančnú stabilitu a menovú suverenitu a pomohlo by zachovať dôveru v platobné prostriedky v digitálnom veku.

Kryptoaktíva sa zásadným spôsobom líšia od peňazí centrálnej banky: ich ceny sú mimoriadne nestále, preto sa ťažko dajú používať ako platobný prostriedok alebo účtovná jednotka. Kryptoaktíva nemajú žiadnu vnútornú hodnotu a neručí za ne žiadna verejná inštitúcia. Podobne problematické sú i stablecoiny: ich spoľahlivosť v konečnom dôsledku závisí od emitenta a podkladových aktív. Sú tiež závislé od toho, či emitent dodrží svoj záväzok zachovať hodnotu mincí stabilnú v priebehu času.

Digitálne euro by však bolo peniazmi centrálnej banky. To znamená, že by ho vydávala centrálna banka a bolo by navrhnuté tak, aby spĺňalo potreby občanov: popri zachovaní súkromia by bolo tiež bezrizikové.

Odborníci Eurosystému stanovili viacero základných požiadaviek, ktoré nám pomôžu pri hľadaní možnej podoby digitálneho eura. Patrí medzi ne jednoduchá dostupnosť, odolnosť, bezpečnosť, efektívnosť, súkromie a súlad s právnymi predpismi. Digitálne euro by bolo koncipované tak, aby bolo kompatibilné s existujúcimi platobnými službami a umožňovalo tak poskytovať spotrebiteľom celoeurópske riešenia a dodatočné služby.

ECB a národné centrálne banky Eurosystému sú zodpovedné za zabezpečenie integrity eurových bankoviek a za to, aby im verejnosť i naďalej dôverovala. V decembri 2021 začala ECB posudzovať novú tému a nové koncepty eurových bankoviek, s ktorými by sa občania Európy dokázali lepšie stotožniť a ktoré by využívali najmodernejšiu technológiu, i v rámci ich ochranných prvkov.

Konečné rozhodnutie o výrobe a vydaní nových bankoviek padne až po skončení procesu navrhovania v roku 2024.

Bankovky 500 € sa už nevydávajú. Aj naďalej však zostávajú zákonným platidlom – dajú sa stále používať ako platobný prostriedok a uchovávateľ hodnoty.

Obrázky eurobankoviek sa môžu používať na iné ako profesionálne účely bez nášho predchádzajúceho súhlasu, pokiaľ dodržíte platné pravidlá (najmä článok 2 rozhodnutia ECB/2013/10), aby sa reprodukcia nikdy nedala pomýliť so skutočnou bankovkou (a nedošlo tak k narušeniu dôvery v euro).

Ak chcete využiť obrázky eurobankoviek vo vysokom rozlíšení na profesionálne účely, musíte nás kontaktovať na adrese Euro-Banknotes-Images@ecb.europa.eu, aby sme váš prípad mohli individuálne posúdiť. V prípade schválenia žiadosti vám zašleme príslušné elektronické obrázky.

TARGET2 je platobný systém, ktorý vlastní a prevádzkuje ECB a národné centrálne banky. Je to najpoužívanejšia platforma na veľké platby centrálnych a komerčných bánk. ECB a národné centrálne banky nemôžu poskytovať informácie o stave jednotlivých bankových prevodov, či už v rámci eurozóny alebo medzinárodne.

TIPS je služba trhovej infraštruktúry, ktorú uviedla do prevádzky ECB spolu s národnými centrálnymi bankami v roku 2018. Poskytovateľom platobných služieb umožňuje ponúkať svojim zákazníkom prevody finančných prostriedkov v reálnom čase nepretržite. Vďaka TIPS sa okamžité platby teraz dajú uskutočňovať rýchlo a bezpečne.

Aká je naša hotovostná stratégia? V čom spočíva dôležitosť hotovosti? Aký spôsob platieb ľudia v eurozóne uprednostňujú?

Prečo sú platobné systémy také dôležité?

Častejšie a intenzívnejšie prírodné katastrofy majú negatívny vplyv na hospodárstvo a finančný systém. Môžu ovplyvniť hospodársky rast, infláciu i spôsob, akým sa menová politika premieta do súkromia a podnikania. To má vplyv aj na cenovú stabilitu, ktorá je hlavným poslaním ECB. Aspekty klimatických zmien sme preto zahrnuli do svojho rámca menovej politiky.

ECB ich zohľadňuje štyrmi spôsobmi:

• Ekonomická analýza: prispôsobovanie a zdokonaľovanie modelov, prognostických metód a hodnotenia rizík
• Bankový dohľad: vývoj dokonalejších analýz rizík v bankových portfóliách
• Menová politika: zakomponovanie účinkov klimatických zmien do modelovania a investičných portfólií (aspekty dlhopisov spojené s udržateľnosťou)
• Finančná stabilita

Centrum pre klimatické zmeny využíva interné odborné znalosti a formuje našu klimatickú agendu v úzkej spolupráci s rôznymi odbornými útvarmi ECB. Aktivity centra siahajú od menovej politiky až po prudenciálne funkcie. Rozhodli sme sa tiež investovať časť portfólia ECB do fondu Banky pre medzinárodné zúčtovanie pre zelené dlhopisy denominované v eurách.

V nadväznosti na revíziu našej stratégie menovej politiky Rada guvernérov zaviedla ambiciózny plán integrácie aspektov klimatických zmien do našej činnosti.

V súčasnosti ECB vlastní približne pätinu akceptovateľných zelených podnikových dlhopisov. Vydávanie zelených dlhopisov sa zvyčajne sústreďuje v sektoroch, ako sú sieťové odvetvia, infraštruktúra, doprava a stavebníctvo. Podniky v týchto sektoroch vydávajú zelené dlhopisy na financovanie efektívnejších technológií, znižovanie svojich uhlíkových emisií a presun svojich energetických portfólií smerom k obnoviteľným zdrojom.

Aj keď centrálne banky nie sú hlavným aktérom v boji proti klimatickým zmenám, je to jednoznačne otázka, ktorá ovplyvňuje naše hlavné poslanie udržiavať cenovú stabilitu a má vplyv na našu stratégiu menovej politiky.

Chceli by ste sa dozvedieť viac o postoji ECB k otázke klimatických zmien?

Klimatické a environmentálne riziká majú pre banky čoraz väčší význam. Zaujíma vás, ako môžu extrémne poveternostné javy zasiahnuť banky a čo môžu banky urobiť preto, aby si udržali svoju dôležitú úlohu veriteľov a prispeli k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo?

V roku 2020 a 2021 ECB zaviedla súbor opatrení v oblasti menovej politiky a bankového dohľadu s cieľom zmierniť vplyv pandémie na hospodárstvo eurozóny a podporiť všetkých občanov Európy.

Dňa 10. februára 2022 sme oznámili ukončenie posledných dočasných úľav, ktoré banky ešte mali k dispozícii.

Podrobnejšie informácie o pandemických opatreniach bankového dohľadu ECB zavedených v roku 2020 a 2021 sa nachádzajú v odpovediach na najčastejšie otázky.

Núdzový pandemický program nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP) je program nákupu aktív, ktorý bol zavedený v marci 2020 na zmiernenie negatívnych účinkov pandémie koronavírusu. Cieľom PEPP bolo pomôcť občanom, podnikom a vládam získať za výhodných podmienok prístup k potrebným finančným prostriedkom a pomôcť hospodárstvu prekonať náročné problémy spôsobené pandémiou.

V záujme podpory úverovania domácností a podnikov vrátane malých a stredných podnikov sme bankám ponúkali dlhodobé úvery. Znížením úrokových sadzieb týchto úverov sme banky motivovali zvýšiť objem poskytovaných úverov. Okrem toho sme rozšírili zoznam aktív, ktoré banky mohli používať ako kolaterál, t. j. ako formu zabezpečenia čerpaných úverov. Spoločne tieto opatrenia pomohli zachovať poskytovanie bankových úverov domácnostiam a podnikom počas pandémie.

Počet kybernetických incidentov oznámených ECB počas pandémie vzrástol, pričom v roku 2020 sa v porovnaní s rokom 2019 zvýšil o 54 %. Ochrana kľúčových služieb (ako je prístup k finančnému systému) pred útokmi a výpadkami má zásadný význam. ECB prostredníctvom svojho rámca na oznamovanie kybernetických incidentov a vyhodnocovania odpovedí bánk na každoročný dotazník o rizikách v oblasti informačných technológií, ktoré vykonávajú spoločné dohliadacie tímy, meria expozíciu bánk voči IT rizikám a hodnotí ich riadenie rizík s cieľom posilniť finančný sektor EÚ a zvýšiť jeho digitálnu odolnosť.

V prostredí zvýšenej systémovej neistoty a hospodárskeho napätia spôsobeného pandémiou ECB 27. marca 2020 formou výnimočného opatrenia bankám odporučila, aby dočasne pozastavili všetky hotovostné dividendy a spätné odkupovanie akcií. Zachovanie kapitálu bolo potrebné na zabezpečenie obozretného kapitálového plánovania a na to, aby si banky zachovali svoju schopnosť podporovať hospodárstvo. 

ECB sa 23. júla 2021 rozhodla odporúčanie o dividendách po septembri 2021 nepredĺžiť.