Stručný pohľad na minulý rok

Hoci hospodárska expanzia v eurozóne v roku 2018 pokračovala, tempo rastu ekonomiky sa spomalilo. V dôsledku viacerých nepriaznivých faktorov v priebehu roka došlo k spomaleniu rastu z 2,5 % v roku 2017 na 1,8 %. Podstatné oslabenie svetového obchodu sa spolu s celým radom ďalších faktorov špecifických pre jednotlivé krajiny a odvetvia dotklo najmä externého sektora a priemyselnej výroby.

Domáca ekonomika však i napriek tomu zostala pomerne odolná vďaka pokračujúcemu oživeniu na trhu práce. Počet zamestnaných sa od minima zaznamenaného v polovici roka 2013 zvýšil o 10 miliónov osôb, pričom miera nezamestnanosti v decembri klesla na 7,8 % – najnižšiu hodnotu od októbra 2008. Výrazná dynamika trhu práce viedla k rovnomernému a plošnému rastu miezd, ktorý v poslednom štvrťroku dosiahol 2,2 %. Rast zamestnanosti a miezd podporoval spotrebné výdavky.

Celková inflácia v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástla, pričom za rok 2018 dosahovala v priemere 1,7 %, hoci prevažne v dôsledku vyšších cien energií. Ukazovatele základnej inflácie sa počas celého roka pohybovali viac-menej horizontálne. Výhľad vývoja domáceho dopytu, vývoj na trhu práce a mzdový rast však pre nás boli presvedčivým znakom toho, že inflácia sa bude v strednodobom horizonte naďalej vyvíjať smerom k nášmu cieľu.

Rada guvernérov preto v júni 2018 počítala s tým, že od septembra zníži mesačné tempo čistého nákupu aktív v rámci programu nákupu aktív (asset purchase programme – APP) na 15 mld. € a že v závislosti od aktuálnych údajov potvrdzujúcich jej strednodobý výhľad inflácie v decembri čistý nákup ukončí. Zároveň oznámila, že očakáva, že kľúčové úrokové sadzby ECB zostanú na súčasnej úrovni minimálne do leta 2019,[1] v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné na zabezpečenie ďalšieho vývoja inflácie v súlade s očakávaniami trvalej zmeny vývoja.

V decembri Rada guvernérov na základe hodnotenia výhľadu hospodárskeho vývoja dospela k záveru, že jej júnové konštatovanie i naďalej celkovo platí. V dôsledku toho čistý nákup aktív v rámci APP ukončilapotvrdila rozšírenú signalizáciu budúceho vývoja úrokových sadzieb. Zároveň potvrdila potrebu pokračovania výraznej menovej stimulácie v záujme ďalšieho zintenzívnenia domácich cenových tlakov a žiadaného vývoja celkovej inflácie v strednodobom horizonte.

Stimulácia má prebiehať formou signalizácie budúceho nastavenia kľúčových úrokových sadzieb, podporenej reinvestovaním splatenej istiny rozsiahleho objemu aktív nadobudnutých v rámci APP. Rada guvernérov oznámila, že reinvestície by mali pokračovať počas dlhšieho obdobia od chvíle, keď k dôjde k zvýšeniu kľúčových úrokových sadzieb, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné na zachovanie priaznivého stavu likvidity a výraznej miery menovej akomodácie.

Rada guvernérov tiež potvrdila, že je v každom prípade pripravená vhodným spôsobom upraviť všetky svoje nástroje, aby zabezpečila pokračovanie trvalého vývoja inflácie smerom k svojmu cieľu.

Pokračujúce domáce oživovanie spolu s mikroprudenciálnymi a makroprudenciálnymi opatreniami tiež prispeli k zvýšeniu odolnosti finančného sektora v roku 2018. Celkový pomer vlastného kapitálu Tier 1 významných inštitúcií ku koncu tretieho štvrťroka 2018 dosahoval 14,2 %. Objem nesplatených problémových úverov sa za prvé tri štvrťroky 2018 znížil o 94 mld. €, pričom celkový pomer problémových úverov významných úverových inštitúcií v eurozóne medziročne klesol z 5,2 % na 4,2 %.

Rizikové správanie v časti finančných a realitných trhov v niektorých oblastiach prispelo k prvotným náznakom nadhodnotenia, s výraznými rozdielmi medzi jednotlivými krajinami, zatiaľ čo v nebankovom finančnom sektore hladina rizík naďalej rástla. Na zmiernenie systémových rizík v tomto prostredí krajiny eurozóny prijali makroprudenciálne opatrenia: v priebehu roka 2018 ECB posúdila 103 oznámení vnútroštátnych orgánov o rozhodnutiach makroprudenciálnej politiky.

ECB pokračovala v podpore reformy referenčných sadzieb v eurozóne a v priebehu roka 2018 vyvinula novú trhovú referenčnú sadzbu. V júni 2018 na základe všeobecne pozitívnej odozvy v rámci dvoch verejných konzultácií zverejnila metodiku tvorby krátkodobej eurovej sadzby (€STR), ktorá vychádza z priemerných denných objemov transakcií približne 32 bánk v hodnote približne 32 mld. €. Pracovná skupina súkromného sektora pre eurové bezrizikové sadzby v septembri 2018 odporučila sadzbou €STR nahradiť sadzbu EONIA. €STR bude k dispozícii od októbra 2019, po skončení obdobia dôkladného interného testovania Eurosystémom.

Rok 2018 tiež predstavoval významný krok vpred v oblasti eurových platieb. V novembri Eurosystém spustil systém TARGET Instant Payment Settlement (TIPS), ktorý umožňuje nepretržité okamžité vyrovnanie platieb do desiatich sekúnd.

Podľa decembrových údajov Eurobarometra sa podpora eura v roku 2018 zvýšila na 75 %. ECB pokračovala vo svojej snahe o nadväzovanie vzťahov s občanmi eurozóny a zvyšovanie miery svojej zodpovednosti a transparentnosti najmä prostredníctvom komunikácie s Európskym parlamentom, ako aj rozširovaním iniciatívy „Youth Dialogue“ a využívania svojej internetovej stránky, sociálnych médií a návštevníckeho centra.

Pokiaľ ide o nasledujúci rok, v záujme ďalšieho zintenzívnenia domácich cenových tlakov v strednodobom horizonte bude i naďalej nevyhnutná výrazná menovopolitická stimulácia. Vzhľadom na pokračujúcu neistotu prameniacu z geopolitických faktorov, hrozby protekcionizmu a zraniteľnosti rozvíjajúcich sa trhových ekonomík si výkon menovej politiky v eurozóne stále vyžaduje trpezlivosť, obozretnosť a vytrvalosť.

Frankfurt nad Mohanom apríl 2019

Mario Draghi
prezident


Rok v číselnom vyjadrení


1 Expanzia hospodárskej aktivity ďalej prekračovala svoj rastový potenciál a cenové tlaky boli väčšie a plošnejšie

Po mimoriadne výraznej dynamike rastu v roku 2017 pokračovala hospodárska expanzia eurozóny aj v roku 2018, mala však o niečo miernejšie tempo, keďže sa oslabil vonkajší dopyt a rast zmiernili aj niektoré faktory špecifické pre jednotlivé krajiny a sektory. Zároveň však ďalej pôsobili základné faktory domáceho dopytu. Súkromnú spotrebu podporilo ďalšie zlepšenie na trhu práce, zatiaľ čo podnikateľské investície ťažili z priaznivých podmienok financovania a lepších bilancií. Prebiehajúca expanzia a obmedzené kapacity na trhu práce sa premietli aj do stupňovania a šírenia domácich cenových tlakov. Miera základnej inflácie zostávala celkovo nízka. Pokiaľ však ide o ďalší vývoj, v strednodobom horizonte sa očakáva rast základnej inflácie, ku ktorému budú prispievať menovopolitické opatrenia ECB, pokračujúca hospodárska expanzia a rýchlejší rast miezd.


1.1 Menej vyvážená globálna expanzia

Globálny rast pokračoval tempom blízkym dlhodobému priemeru

Globálna hospodárska expanzia pokračovala počas prvých troch štvrťrokov 2018 vyrovnaným tempom na úrovni 3,6 %, bola teda podobná miere zaznamenanej v predchádzajúcom roku a blízko dlhodobému priemeru (graf 1). Rast hospodárskej aktivity však bol v jednotlivých krajinách v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi nerovnomernejší a menej synchronizovaný. Zatiaľ čo v Spojených štátoch bol naďalej mohutný, kolísal vo viacerých iných ekonomikách vrátane Japonska a niektorých ekonomík rozvíjajúcich sa trhov, a to najmä Turecka a Argentíny. V druhom polroku sa spomalila aj hospodárska aktivita v Číne. Pokiaľ ide o jeho zložky, rast priemyselnej výroby a svetového obchodu sa spomalil a rast súkromnej spotreby zostal stabilný.

Graf 1

Rast globálneho HDP

(ročná percentuálna zmena; štvrťročné údaje)

Zdroj: Haver Analytics, národné údaje a výpočty ECB.
Poznámka: Regionálne agregované hodnoty sú vypočítané s využitím HDP upraveného pomocou váhy parity kúpnej sily (PPP). Prerušované čiary označujú dlhodobý priemer (za obdobie od marca 1999 do septembra 2018).

Miera nezamestnanosti dosiahla v mnohých krajinách najnižšie hodnoty pokrízového obdobia

Na začiatku deviateho po sebe nasledujúceho roku súčasnej globálnej expanzie miera nezamestnanosti v rozvinutých ekonomikách aj v ekonomikách rozvíjajúcich sa trhov ďalej klesala a v mnohých krajinách sa pohybovala na najnižších úrovniach pokrízového obdobia. V niektorých prípadoch dokonca dosiahla historicky najnižšie hodnoty, napríklad v Spojenom kráľovstve a Japonsku. Nedostatok pracovnej sily bol zreteľný v niektorých rozvinutých ekonomikách najmä v prípade špecializovaných a vysokokvalifikovaných pracovníkov.

Pribúdajú signály, že súčasný pokles objemu nevyužitých výrobných kapacít aj kapacít trhu práce na globálnej úrovni sa pomaly postupne premieta do vyššieho rastu miezd a vyššej základnej inflácie. V rámci OECD sa základná inflácia (bez energií a potravín) v roku 2018 zvýšila na 2,1 %. Celková inflácia sa zvyšovala oveľa výraznejšie a v ročnom vyjadrení dosiahla 2,6 %, hoci v druhom polroku hlavne pre nižšie ceny ropy poklesla (graf 2).

Graf 2

Miera inflácie OECD

(ročná percentuálna zmena; mesačné údaje)

Zdroj: Haver Analytics, OECD a výpočty ECB.

Hlavným faktorom ovplyvňujúcim ceny ropy v roku 2018 bol vývoj na strane ponuky v prostredí stabilného globálneho dopytu a nízkych zásob. V prvej polovici roka ceny ropy postupne stúpali približne zo 67 na 79 USD za barel v nadväznosti na skutočnosť, že 22 producentov z krajín OPEC aj mimo nej dodržiavalo dohodu o znížení ťažby ropy vo väčšom rozsahu, ako sa očakávalo. Až do začiatku jesene sa ceny ropy pohybovali v rozmedzí od 70 do 86 USD za barel, potom však do konca roka klesli na približne 52 USD za barel. Zvýšenie na 86 USD za barel začiatkom októbra súviselo s obavami z prudkého zníženia vývozu ropy z Iránu po opätovnom zavedení sankcií zo strany Spojených štátov. Do konca decembra sa však ceny ropy výrazne zmiernili vzhľadom na horší výhľad v oblasti dopytu a obavy z príliš vysokej ponuky, keďže Spojené štáty, niektoré členské krajiny OPEC a Ruská federácia zvýšili svoju produkciu. Okrem toho existovali určité výnimky zo sankcií uvalených na Iránsku islamskú republiku. Ceny neropných komodít (v amerických dolároch) v roku 2018 celkovo klesali.[2] Ceny potravín a kovov zostali v prvom polroku 2018 celkovo stabilné. V druhom polroku ceny potravín klesali vďaka širokej globálnej ponuke potravín a pre obavy zo zavedenia dovozného cla v USA a z odvetných opatrení v dotknutých krajinách. Od leta klesali aj ceny kovov vzhľadom na nižší dopyt z Číny aj pre obavy z eskalácie napätia v obchodných vzťahoch.

Efektívny výmenný kurz eura sa posilnil

Nominálny efektívny výmenný kurz eura sa od začiatku roka 2018 posilňoval (graf 3). Euro sa v bilaterálnom vyjadrení oslabilo voči ostatným hlavným menám. Toto oslabenie bolo výrazné najmä voči americkému doláru, japonskému jenu a v menšej miere aj voči švajčiarskemu franku. Euro sa zároveň významne posilnilo voči väčšine mien ekonomík rozvíjajúcich sa trhov, najmä voči čínskemu renminbi a aj voči tureckej líre a argentínskemu pesu v dôsledku vnútorných problémov týchto krajín.

Graf 3

Výmenný kurz eura

(denné údaje; 1. január 2015 = 100)

Zdroj: Bloomberg, HWWI, ECB a výpočty ECB.
Poznámka: Nominálny efektívny výmenný kurz voči menám 38 najvýznamnejších obchodných partnerov.

Globálny výhľad zahalila neistota v oblasti obchodu

Hoci si globálny rast udržiaval stabilné tempo, výhľad stále viac zahaľovali riziká a neistota. Neistota v oblasti obchodu sa zvýšila najmä po krokoch prijatých administratívou USA a po následnej reakcii obchodných partnerov Spojených štátov. Vrchol dosiahla, keď administratíva USA v lete dvakrát oznámila zvýšenie dovozných ciel na čínsky vývoz v celkovom objeme 250 mld. USD a Čína odpovedala odvetným opatrením na dovoz zo Spojených štátov v objeme 110 mld. USD. Výhľad vývoja obchodu nepriaznivo ovplyvňujú aj pochybnosti okolo brexitu. Aj keď na globálnej úrovni by mal byť priamy dopad týchto ciel obmedzený, hrozby protekcionizmu môžu narušiť dôveru, rozložiť globálne hodnotové reťazce a nepriaznivo vplývať na investície, takže predstavujú riziko pre globálny hospodársky výhľad. Už koncom roka sa objavili prvé náznaky, že neistota v oblasti obchodu začala ovplyvňovať podnikanie. Ak sa budú obchodné spory ďalej stupňovať, mohlo by to výrazne znížiť globálny hospodársky rast.


1.2 Hospodársky rast sa spomalil, zodpovedal však súčasnej expanzii

Po výnimočne vysokej dynamike rastu reálneho HDP eurozóny v roku 2017 došlo v roku 2018 k jeho spomaleniu na 1,8 % (graf 4). Hoci sa toto spomalenie pripisuje hlavne oslabeniu svetového obchodu, úlohu pri ňom zohrali aj iné faktory dočasného charakteru. V prvom polroku 2018 tlmili produkciu vo viacerých krajinách výpadky súvisiace s počasím a protestné akcie v priemysle, najmä v sektore dopravy. V druhom polroku, a najmä v treťom štvrťroku, došlo po zavedení celosvetového jednotného postupu testovania ľahkých automobilov od 1. septembra k významnému prerušeniu výroby týchto automobilov. Spomalenie rastu by mohlo súvisieť aj s nárastom politickej neistoty, ktorý súvisel najmä s perspektívou nárastu protekcionizmu.

Graf 4

Reálny HDP eurozóny

(ročná percentuálna zmena; príspevky v percentuálnych bodoch)

Zdroj: Eurostat a výpočty ECB.
Poznámka: Ročná miera rastu HDP v poslednom štvrťroku 2018 vychádza z rýchleho odhadu a posledné údaje o jeho zložkách sú za tretí štvrťrok 2018.

Základná dynamika rastu zostala stabilná

Základná dynamika rastu zostala stabilná s podporou silného trhu práce a stabilného rastu príjmov a zisku. Prenos obáv a väčšej neistoty z nízkeho zahraničného dopytu aj do domáceho dopytu zatiaľ zostáva obmedzený.

Súkromná spotreba eurozóny sa v roku 2018 v dôsledku vyšších mzdových príjmov a priaznivých podmienok financovania zvýšila a dosiahla priemernú ročnú mieru rastu okolo 1,3 %, pričom rast reálneho disponibilného príjmu výrazne nenarušilo ani postupné zvyšovanie cien ropy od polovice roka 2017. S pokračujúcou hospodárskou expanziou sa príspevok daní a transferov postupne dostal v roku 2018 mierne do záporného pásma. Automatické fiškálne stabilizátory majú v dobrých časoch zvyčajne tlmiaci účinok na rast reálneho disponibilného príjmu.

Podnikateľské investície eurozóny v roku 2018 naďalej podporoval rast domácej spotreby, priaznivé podmienky financovania a ziskovosť spoločností. Investície vzrástli aj v sektoroch, v ktorých došlo k obmedzeniu kapacít, napríklad v sektore dopravy. Investičné aktivity predovšetkým tých firiem, ktoré sú viac vystavené vonkajšiemu prostrediu, však nepriaznivo ovplyvnila jeho nižšia dynamika a rastúca globálna neistota najmä vo vzťahu k obchodnej politike. V ďalšom období by sa mal rast podnikateľských investícií zmierniť vzhľadom na menej priaznivé vonkajšie prostredie a nižšiu konečnú spotrebu aj vzhľadom na očakávané postupné sprísnenie podmienok financovania.

S oživením trhu s nehnuteľnosťami na bývanie v eurozóne sa zlepšovali aj stavebné investície v bytovej a nebytovej výstavbe, aj keď z nízkych úrovní. To bolo zasa prejavom rastúceho domáceho dopytu, ktorý bol podporovaný rastom reálnych príjmov, prostredím s nízkymi úrokovými mierami a priaznivými podmienkami poskytovania úverov. Rast v sektore stavebníctva bol však v priebehu roka 2018 zrejme obmedzovaný nedostatkom pracovných síl.

Príspevok zahraničnoobchodného sektora k celkovej výkonnosti eurozóny bol v roku 2018 mimoriadne skromný, v každom prípade výrazne nižší ako v roku 2017. Slabnúci zahraničný dopyt, najmä z Ázie a hlavne pri investičných produktoch, ktorý bol spôsobený rastúcou neistotou a napätými obchodnými vzťahmi, podkopával vývoz eurozóny do tejto oblasti a negatívne ovplyvnil celkový príspevok čistého obchodu k rastu HDP. Meniace sa medzinárodné prostredie poškodilo najviac vývoz do Spojeného kráľovstva a Číny, zatiaľ čo vývozu do Spojených štátov prospelo, pravdepodobne vďaka očakávaniu rizika, že administratíva USA zavedie clá na dovoz z EÚ. Miera rastu obchodu eurozóny bola vzhľadom na priaznivý ekonomický vývoj spočiatku silná. V druhom polroku 2018 sa však výrazne spomalila v dôsledku obchodnej neistoty a nových emisných noriem pre automobily, ktoré mali nepriaznivý vplyv na obchod s investičnými produktmi a automobilmi. Určitý nepriaznivý vplyv mohlo mať aj predchádzajúce zhodnotenia výmenného kurzu eura.

Vývoj produkcie sa aj v roku 2018 prejavil vo všetkých sektoroch hospodárstva (graf 5). Celková hrubá pridaná hodnota ďalej rástla približne o 2 %, čo je o niečo menej ako v minulom roku, bola však blízko miery rastu zaznamenanej v rokoch 2015 a 2016. Pridaná hodnota v priemysle (bez stavebníctva) a pridaná hodnota v sektore služieb sa v roku 2018 zvýšili približne o 2 %. Hoci pridaná hodnota v stavebníctve stále nedosiahla svoju predkrízovú úroveň, naberala dynamiku a stúpla zhruba o 4 %. To znova potvrdzuje, že sektor stavebníctva sa stále viac dostáva z dlhého obdobia poklesu alebo pomalého rastu, ktoré nasledovalo po nástupe finančnej krízy v roku 2008.

Graf 5

Reálna pridaná hodnota v eurozóne v hrubom vyjadrení v členení podľa hospodárskej aktivity

(index: 1Q 2010 = 100)

Zdroj: Eurostat a výpočty ECB.
Poznámka: Posledné údaje sú za tretí štvrťrok 2018.

Trhy práce eurozóny sa ďalej zlepšovali, zmenila sa však štruktúra zamestnanosti z hľadiska veku

Trhy práce eurozóny sa zotavovali aj v roku 2018 a zamestnanosť sa oproti najnižším hodnotám z roku 2013 zvýšila približne o 10 miliónov osôb

Trhy práce eurozóny sa v roku 2018 ďalej zotavovali (graf 6). Miera nezamestnanosti sa v roku 2018 znižovala a v decembri dosiahla 7,8 %, čo je najnižšia hodnota od októbra 2008. Pokles nezamestnanosti, ktorý sa začal v druhom polroku 2013, sa pozoroval tak v prípade mužov, ako aj v prípade žien, a vo všetkých vekových skupinách, zatiaľ čo miera nezamestnanosti sa v jednotlivých krajinách eurozóny výrazne líši. Počet zamestnaných osôb v eurozóne bol k poslednému štvrťroku 2018 vyšší o 1,3 % oproti úrovni z rovnakého obdobia v roku 2017 alebo 6,7 % nad poslednou najnižšou hodnotou zaznamenanou v druhom štvrťroku 2013. V priebehu celého obdobia oživenia sa zamestnanosť zvýšila približne o 10 miliónov osôb. Dostala sa tým nad svoju najvyššiu hodnotu spred krízy, ktorú dosahovala v prvom štvrťroku 2008. Rast zamestnanosti sa počas oživenia zaznamenal vo všetkých krajinách a sektoroch a došlo k nemu v prostredí ďalšieho nárastu ponuky pracovnej sily.

Graf 6

Vývoj ukazovateľov trhu práce

(v % pracovnej sily; medzištvrťročná miera rastu; očistené o sezónne vplyvy)

Zdroj: Eurostat.
Poznámka: Posledné údaje sú zo štvrtého štvrťroka 2018. Štvrťročná miera rastu zamestnanosti za posledný štvrťrok 2018 vychádza z predbežného rýchleho odhadu.

Dôkladnejší pohľad na štruktúru rastu zamestnanosti počas oživenia odhalí, že k jej koncentrovanému nárastu došlo u starších osôb.[3] Veková skupina od 55 do 74 rokov sa podieľala tromi štvrtinami na kumulatívnom raste zamestnanosti. Nárast zamestnanosti staršej populácie počas oživenia primárne spôsobila zvyšujúca sa miera účasti tejto skupiny. Možno predpokladať, že to je v dôsledku predchádzajúcich dôchodkových reforiem, ale aj vyššej úrovne vzdelanosti tejto vekovej skupiny. Výrazné zvýšenie podielu starších pracovníkov na zamestnanosti môže spôsobiť ďalekosiahle zmeny v hospodárstve tým, že ovplyvní modely spotreby, úspor a investícií, ako aj vývoj miezd a produktivity.[4] Asi tretinu rastu zamestnanosti v období oživenia tvorí zamestnanosť na skrátený úväzok, ktorá úzko súvisí s dlhodobo stúpajúcim trendom rastu ponuky pracovnej sily zo strany žien a starších pracovníkov, a tiež s pokračujúcou koncentráciou rastu zamestnanosti do sektora služieb.[5] Pokiaľ ide o ďalší vývoj, dá sa očakávať, že nedostatok pracovnej sily v niektorých krajinách a sektoroch prispeje k spomaleniu týchto trendov.

Deficit verejných financií ďalej klesá, pretrvávajú však riziká jeho nerovnomernosti

Miera deficitu verejných financií eurozóny klesala hlavne vďaka priaznivému cyklickému vývoju

Miera deficitu verejných financií eurozóny v roku 2018 ďalej klesala a dosiahla 0,6 % HDP, čo je úroveň, ktorá bola od vytvorenia hospodárskej a menovej únie (HMÚ) v roku 1999 zaznamenaná len zriedka (graf 7). Pokles celkového deficitu bol rovnako ako v niekoľkých predchádzajúcich rokoch spôsobený vo veľkej miere priaznivým cyklickým vývojom v spojení s klesajúcimi úrokovými výdavkami, keďže sa splatný dlh s vysokými nákladmi naďalej nahrádza novým dlhom vydaným pri nižších úrokových sadzbách. Fiškálna pozícia eurozóny[6] bola v roku 2018 celkovo neutrálna, hoci sa za agregovanou hodnotou za eurozónu skrývajú výrazné rozdiely medzi jednotlivými krajinami, s veľkými neplánovanými príjmami v niekoľkých krajinách, ktoré v súhrne vykompenzovali procyklické fiškálne uvoľnenie v zraniteľných krajinách.

Graf 7

Saldo a fiškálna pozícia verejnej správy

(v % HDP)

Zdroj: Eurostat a výpočty ECB.

V kontexte expandujúcej hospodárskej aktivity prispel klesajúci deficit verejnej správy k trvalému zníženiu pomeru hrubého dlhu k HDP z 86,6 % v roku 2017 na 84,8 % v roku 2018. Hoci by sa mal podľa prognóz pomer dlhu v nasledujúcich rokoch znižovať, treba si uvedomiť, že je stále výrazne vyšší ako na začiatku HMÚ. Slabým miestom je vysoká miera zadlženia, čo platí najmä v prípade krajín s nízkym potenciálnym rastom produkcie a nepriaznivým demografickým vývojom (box 1). Tieto krajiny majú v prípade zhoršenia hospodárskej aktivity alebo rastu úrokových výdavkov obmedzený priestor na úpravu fiškálnej politiky. Zraniteľné krajiny by preto mali prijať radu, aby si vytvorili rezervy teraz, keď to hospodárska situácia umožňuje.

Box 1
Starnutie obyvateľstva a jeho fiškálny vplyv

Starnutie obyvateľstva je výzvou pre udržateľnosť verejných financií v eurozóne. Spoločnosť starne, keďže ľudia žijú dlhšie a majú menej detí. Demografickú zmenu dobre zachytáva zvyšujúci sa index ekonomickej závislosti starých ľudí, ktorý udáva počet osôb vo veku 65 rokov a starších v pomere k ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu. Podľa Eurostatu sa má tento pomer zvýšiť v eurozóne ako celku z 31 % v roku 2016 na 52 % v roku 2070. K najväčšiemu nárastu dôjde v nasledujúcich dvoch dekádach, pretože k dôchodkovému veku sa blíži generácia z obdobia vysokej pôrodnosti. Hoci starnutie obyvateľstva môže mať veľmi nepriaznivé makroekonomické dopady napríklad na produktivitu, pracovné sily a vyváženosť reálnych úrokových mier, tento box sa zameriava len na jeho fiškálny vplyv.

Starnutie obyvateľstva ovplyvní zásadným spôsobom verejné financie v nasledujúcich dekádach. Verejné výdavky súvisiace so starnutím obyvateľstva v eurozóne, ktoré v roku 2016 tvorili štvrtinu HDP, sú už v medzinárodnom porovnaní vysoké. Podľa správy o starnutí obyvateľstva z roku 2018 by sa mali ďalej zvyšovať na 28 % HDP v roku 2040 a potom by mali do roku 2070 mierne klesnúť na 27 % HDP (graf A).[7] Celkový obraz zakrýva značné rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Plánované zmeny celkových výdavkov súvisiacich so starnutím sú v období rokov 2016 – 2070 v rozmedzí od zvýšenia o 12,9 percentuálneho bodu HDP v Luxembursku po zníženie o 6,4 percentuálneho bodu v Grécku.[8] Ak sa zvyšovanie výdavkov na starnutie obyvateľstva nebude riešiť, narastú v strednodobom až dlhodobom horizonte do veľmi veľkých súm. To by ohrozilo fiškálnu udržateľnosť už v strednodobom horizonte najmä v krajinách, ktoré majú už v súčasnosti vysokú úroveň verejného dlhu (graf B). V niektorých krajinách, najmä vo Francúzsku, Taliansku a Španielsku, by podľa projekcií mali tlaky na verejné výdavky súvisiace so starnutím do roku 2070 klesať z najvyšších hodnôt, ktoré sa majú dosiahnuť v strednodobom horizonte (graf A).

Graf A

Celkové výdavky súvisiace so starnutím obyvateľstva v eurozóne

(v % HDP)

Zdroj: Správa o starnutí obyvateľstva z roku 2018.

Graf B

Tlaky na verejné výdavky súvisiace so starnutím a súčasné zadlženie krajín

(os x: pomer dlhu verejných financií k HDP v roku 2017; os y: zmena celkových výdavkov na starnutie v % HDP, 2016 – 40)

Zdroj: Správa o starnutí obyvateľstva z roku 2018 a výpočty Eurostatu.
Poznámka: Grécko je vyňaté, pretože v roku 2017 malo mimoriadne vysoký pomer verejného dlhu k HDP (176,1 %) a pokles celkových výdavkov súvisiacich so starnutím o 4,6 % HDP.

Verejné výdavky ovplyvnené starnutím obyvateľstva zahŕňajú najmä výdavky na dôchodky a na zdravotnú a dlhodobú starostlivosť. Pokiaľ sa neupravia parametre, so zvyšujúcim sa počtom poberateľov dôchodkov z verejných systémov dôchodkového poistenia, ktoré čelia klesajúcemu počtu prispievateľov, sa bude deficit dôchodkových systémov a napokon aj celková fiškálna nerovnováha zvyšovať. Okrem toho sa očakáva, že v nasledujúcich dekádach zaťažia verejné financie aj systémy zdravotnej a dlhodobej starostlivosti, pretože tieto služby sú financované väčšinou z verejných zdrojov. Vplyv starnutia na verejné príjmy je menej priamočiary, keďže jeho účinky na rôzne daňové základy (napríklad na spotrebu, pracovné príjmy a kapitál) sa čiastočne kompenzujú a mali by sa priebežne meniť.

S cieľom zachytiť aj neistotu ohľadne projekcií výdavkov súvisiacich so starnutím bolo do správy o starnutí obyvateľstva zahrnutých aj niekoľko analýz zápornej citlivosti a rizikových scenárov, ktoré v podstate naznačujú vyššie nákladové tlaky (graf C). Jeden z rizikových scenárov predpokladá vyššie náklady na zdravotnú a dlhodobú starostlivosť z dôvodu častejšieho využívania drahého medicínskeho vybavenia a výraznejšej vzostupnej konvergencie životnej úrovne. V tomto scenári sa predpokladalo na konci sledovaného obdobia v roku 2070 viac ako dvojnásobné zvýšenie celkových výdavkov súvisiacich so starnutím oproti základnému scenáru. Nižšia miera rastu celkovej produktivity faktorov (total factor productivity, TFP) ako sa predpokladá v základných projekciách by taktiež znamenala z dlhodobého hľadiska výrazne vyššie náklady.

Graf C

Scenáre vývoja výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva v eurozóne

(v % HDP)

Zdroj: Správa o starnutí obyvateľstva z roku 2018.
Poznámka: Rizikový scenár TFP (total factor productivity) predpokladá do roku 2070 konvergenciu k nižšej miere rastu TFP (teda 0,8 % namiesto 1 %). Rizikový scenár AWG (Ageing Working Group) predpokladá vyššiu príjmovú elasticitu výdavkov na zdravotnú starostlivosť (vzhľadom na častejšie využívanie drahej medicínskej technológie) a vyššie náklady na dlhodobú starostlivosť (vzhľadom na stúpajúci počet prijímateľov dlhodobej starostlivosti a vzostupnú konvergenciu reálnej životnej úrovne).

S cieľom riešiť budúce tlaky na verejné výdavky súvisiace so starnutím väčšina krajín eurozóny v posledných rokoch zaviedla dôchodkové reformy, ktoré v niektorých prípadoch dopĺňali viaceré obmedzené reformy systémov zdravotnej a dlhodobej starostlivosti. Tieto reformy boli hlavne prejavom obáv o fiškálnu udržateľnosť vyplývajúcich z krízy štátneho dlhu. Dôchodkové reformy boli zásadné najmä v krajinách, na ktoré sa vzťahoval program makroekonomickej konsolidácie. Hoci tieto reformy pomohli krajinám čiastočne znížiť riziká ohrozujúce udržateľnosť dôchodkov, v poslednom období tempo reforiem stagnuje a v niekoľkých prípadoch sa reformné úsilie dokonca zvrátilo alebo čelí vysokému riziku, že bude zvrátené.

Pokiaľ ide o ďalší vývoj, krajiny, ktoré majú už v súčasnosti vysokú úroveň verejného dlhu, sa musia zabezpečiť proti budúcim demografickým výzvam. Ak si krajiny nevytvárajú rozpočtovú rezervu, mali by prijať ďalšie reformy s cieľom obmedziť potenciálne tlaky na výdavky prichádzajúce zo systémov sociálneho zabezpečenia a mali by sa vyhnúť zvráteniu týchto reforiem. Pokiaľ ide o konkrétne kroky, jednotlivé krajiny si môžu vyžadovať rôzne reformy, do ktorých sa premietnu aj ich rozdielne východiskové podmienky a spoločenské preferencie. Niektoré krajiny môžu uprednostniť reformy nároku na dôchodok a podporiť poskytovanie dôchodkov zo súkromných systémov nad rámec toho, čo už existuje. Iné krajiny môžu uprednostniť napojenie dôchodkového veku na očakávanú dĺžku života, pričom zachovajú pomer dôchodkových dávok v systéme. Ďalšie krajiny sa môžu rozhodnúť pre vyššie príspevky, aj keď to môže predstavovať veľkú záťaž pre mladšie generácie. Tieto možností sa navzájom nevylučujú a môžu sa uskutočňovať aj v kombinácii. Pri navrhovaní dôchodkových reforiem treba mať zároveň na pamäti ich potenciálne dopady na ponuku pracovnej sily a na možnosti hospodárstva na strane ponuky, pretože pre zlepšenie sociálneho blahobytu sú rozhodujúce vyššie úrovne potenciálneho rastu. V ideálnych podmienkach by dôchodkové reformy mali byť doplnené reformami trhu práce, ktoré by podnecovali najmä účasť starších pracovníkov na trhu práce. Dôležitou výzvou pre tvorcov fiškálnej politiky je potreba vyhnúť sa zvyšovaniu neistoty, ktorá súvisí s rizikom, že sa reformy zvrátia, čo by mohlo podkopať fiškálnu udržateľnosť.

Súlad s Paktom stability a rastu je najnižší v najzraniteľnejších krajinách

V tejto súvislosti je znepokojujúce, že dodržiavanie Paktu stability a rastu je najhoršie v krajinách, ktoré sú najviac citlivé na šoky. Podľa projekcií Európskej komisie väčšina krajín, ktoré ešte nedosiahli zdravé rozpočtové pozície, nedodržala v roku 2018 ani svoje záväzky vyplývajúce z Paktu stability a rastu. Spomedzi siedmich krajín eurozóny, pri ktorých Komisia dospela k hodnoteniu, že im v roku 2018 hrozí riziko odchýlky od preventívnej časti Paktu stability a rastu, štyri krajiny – Belgicko, Francúzsko, Taliansko a Portugalsko – majú pomery dlhu nad 90 % HDP. Zatiaľ čo Španielsko, jediná krajina, na ktorú sa v roku 2018 vzťahuje postup pri nadmernom deficite, by podľa projekcií malo dodržať svoj tohtoročný termín na korekciu deficitu, toto plnenie zastiera výrazné zhoršenie štrukturálneho salda oproti odporúčanému zlepšeniu. V hodnotení Európskej komisie sa okrem toho uvádza, že podľa návrhov rozpočtových plánov na rok 2019 mieni Pakt stability a rastu dodržať len desať krajín. Je obzvlášť znepokojujúce, že sa v tejto skupine nenachádza väčšina krajín s vysokou mierou dlhu.

Dynamika reforiem v eurozóne je naďalej nevýrazná

Napredovanie reforiem stagnuje; úplne sa nezrealizovalo žiadne z odporúčaní pre jednotlivé krajiny z roku 2017

Odporúčania pre jednotlivé krajiny sú politické odporúčania vypracované špecificky pre každú krajinu, ktoré určujú spôsob, ako podnietiť hospodársky rast a odolnosť pri súčasnom udržaní zdravých verejných financií. Tieto odporúčania schvaľujú členské štáty spoločne v Európskej rade. Európska komisia podobne ako minulý rok dospela k záveru, že v prevažnej väčšine (viac ako 90 %) reformných odporúčaní, ktoré dostali krajiny eurozóny v roku 2017, sa dosiahol len určitý alebo obmedzený pokrok v realizácii a ani jedno odporúčanie sa nezrealizovalo v plnej miere (graf 8).[9]

Graf 8

Realizácia odporúčaní pre jednotlivé krajiny eurozóny

Zdroj: Výpočet ECB na základe správ Európskej komisie o krajinách.
Poznámka: Graf znázorňuje realizáciu odporúčaní pre jednotlivé krajiny na úrovni podpoložiek za rok, ktorý hodnotila Európska komisia v príslušnej správe o krajine zverejnenej v nasledujúcom roku. „Realizácia v plnej miere“ znamená, že členský štát zrealizoval všetky opatrenia potrebné na riadne splnenie odporúčaní pre danú krajinu; „významný pokrok“ znamená, že členský štát prijal opatrenia, ktoré v značnej miere spĺňajú odporúčania pre krajinu, väčšina odporúčaní sa zrealizovala; „určitý pokrok“ znamená, že členský štát prijal opatrenia, ktoré čiastočne spĺňajú odporúčania pre krajinu, a/alebo prijal opatrenia, ktoré napĺňajú odporúčania pre krajinu, ale na ich úplnú realizáciu treba vykonať ešte veľa práce, pretože sa zrealizovali len niektoré z prijatých opatrení; „obmedzený pokrok“ znamená, že členský štát oznámil určité opatrenia, tie však spĺňajú odporúčania pre krajinu len v obmedzenom rozsahu a/alebo predstavil nelegislatívne kroky bez nadväzujúcej realizácie, a „žiadny pokrok“ znamená, že členský štát dôveryhodne neoznámil ani neprijal žiadne opatrenia na splnenie odporúčaní pre krajinu. V grafe nie sú zahrnuté odporúčania pre jednotlivé krajiny na realizáciu Paktu stability a rastu.

Dobre navrhnuté štrukturálne reformy by mohli priniesť významný prospech pre občanov eurozóny prostredníctvom výrazného a inkluzívnejšieho rastu zamestnanosti a príjmov. Najnovšia analýza Eurosystému ukazuje, že existuje veľký priestor na reformy, ktoré posilnia odolnosť, dlhodobý hospodársky rast a sociálnu spravodlivosť.[10] Môžu to byť napríklad reformy, ktoré riešia špekulatívne zisky, najmä reformy, ktoré posilňujú hospodársku súťaž na trhoch tovarov a služieb a kvalitu verejných inštitúcií. Podobne aj politiky podporujúce vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie nielen zlepšujú perspektívu dlhodobého rastu hospodárstva, ale poskytujú aj príležitosti na zamestnanie zraniteľných skupín spoločností.


1.3 Inflácia sa zvyšuje

Miera celkovej inflácie v eurozóne meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) vzrástla v roku 2018 v priemere na 1,7 % v porovnaní s 1,5 % v predchádzajúcom roku. V tomto raste sa prejavujú hlavne vyššie príspevky cien energií a v menšej miere aj cien potravín. Naopak príspevok základnej inflácie meraný infláciou HICP bez energií a potravín zostal nezmenený. Miera tejto inflácie zostala nízka a celý rok kolísala v podstate oboma smermi okolo 1 % (graf 9).

Graf 9

Inflácia HICP a príspevky jednotlivých zložiek

(ročná percentuálna zmena; príspevky v percentuálnych bodoch)

Zdroj: Eurostat a výpočty ECB.

Vývoj cien energií výrazne ovplyvnil profil celkovej inflácie HICP v priebehu roka. Rast cien ropy vyvolal v období od apríla do júla výrazné zvýšenie inflácie cien energií, ktorá si aj v ďalšom období udržala vysokú medziročnú mieru zmeny (s najvyššími hodnotami takmer 11 % v októbri 2018). Príspevok inflácie cien energií k celkovej inflácii sa teda zvýšil z 0,2 percentuálneho bodu na 0,9 v prvom štvrťroku 2018 a na 0,8 percentuálneho bodu v posledných dvoch štvrťrokoch 2018. K tomuto profilu celkovej inflácie v priebehu roka prispel aj vývoj cien nespracovaných potravín, keď v dôsledku počasia došlo v letných mesiacoch k prudkému rastu ročnej miery zmeny cien ovocia a zeleniny, ktorý sa však v posledných mesiacoch roka zmiernil. Vzhľadom na to sa príspevok inflácie cien nespracovaných potravín k celkovej inflácii zvýšil z nuly v prvom štvrťroku 2018 na viac ako 0,2 percentuálneho bodu v septembri 2018 a v poslednom štvrťroku 2018 zasa o niečo klesol.

Inflácia bez energií a potravín zostala nízka

Inflácia HICP bez energií a potravín zostala v porovnaní s rokom 2017 nezmenená a rovnako ako ostatné ukazovatele základnej inflácie kolísala po celý rok oboma smermi.[11] Po vylúčení volatilnejších zložiek súvisiacich s oblečením a cestovným ruchom sa však tento základný ukazovateľ inflácie zvýšil.

Pomalší vývoj inflácie HICP bez energií a potravín sa zaznamenal pri obidvoch hlavných zložkách, čiže pri neenergetických priemyselných tovaroch a pri službách. Inflácia neenergetických priemyselných tovarov vykazovala určitú volatilitu, keď do septembra 2018 klesala, potom o niečo stúpla a v roku 2018 dosiahla 0,4 %, rovnako ako v roku 2017. Pokiaľ ide o ukazovatele tlakov na ceny v jednotlivých fázach cenového reťazca, ročná miera zmeny výrobných cien pri domácom predaji nepotravinových spotrebiteľských tovarov aj ročná miera zmeny dovozných cien nepotravinových spotrebiteľských tovarov sa v priebehu roka 2018 zvýšila. V prípade dovozných cien to bolo v podstate v dôsledku slabnúceho vplyvu zhodnotenia eura v roku 2017, zatiaľ čo v prípade výrobných cien to bolo pravdepodobne prejavom rastúcich vstupných nákladov a zvyšujúceho sa objemu maloobchodného predaja. Inflácia cien služieb bola v roku 2018 celkovo nezmenená na úrovni 1,3 % a zostala výrazne pod dlhodobým priemerom. V poslednom štvrťroku 2018 sa zaznamenalo mierne zvýšenie ročnej miery zmeny cien služieb, ktoré však bolo prejavom bázického efektu pomalšieho vývoja inflácie cien služieb v rovnakých mesiacoch roka 2017. Inflácia cien služieb, ktoré si vyžadujú veľké náklady na pracovnú silu, sa celkovo ešte neprejavila v raste miezd.

Zvyšoval sa ročný rast kompenzácií na zamestnanca

Domáce nákladové tlaky merané rastom deflátora HDP zostali v prvých troch štvrťrokoch 2018 konštantné mierne nad hodnotou dosiahnutou v druhom polroku 2017 (graf 10). Ročný rast kompenzácií na zamestnanca, ktorý dosiahol najnižšiu hodnotu v polovici roka 2016, rástol aj v roku 2018 a v treťom štvrťroku dosiahol 2,5 %, takže bol vyšší ako historický priemer 2,1 % (od roku 1999). Celkovo sa v raste miezd prejavili lepšie podmienky na trhu práce (časť 1.2 vyššie) a doznievanie faktorov, ktoré v minulosti prispievali k obmedzovaniu rastu miezd, ako je vplyv nízkej inflácie v minulosti v dôsledku formálnych i neformálnych mechanizmov indexácie miezd a účinkov reforiem trhu práce, ktoré sa realizovali v niektorých krajinách počas finančnej krízy. V prostredí mierne priaznivých podmienok v oblasti dopytu sa vyšší rast miezd pretavil do rastu jednotkových nákladov práce, ale tento vplyv na domáce nákladové tlaky sa zmiernil vývojom ziskov (meraným hrubým prevádzkovým prebytkom), ktorý v posledných štvrťrokoch zoslabol čiastočne v dôsledku negatívneho vplyvu zhoršenia obchodných podmienok v súvislosti s vysokými cenami ropy.[12]

Graf 10

Štruktúra deflátora HDP

(ročná percentuálna zmena; príspevky v percentuálnych bodoch)

Zdroj: Eurostat a výpočty ECB.

Dlhodobejšie inflačné očakávania boli v roku 2018 o niečo vyššie ako v roku 2017. Očakávaná miera inflácie o päť rokov na základe prieskumu profesionálnych prognostikov ECB zostala niekoľko štvrťrokov po sebe nezmenená na úrovni 1,9 %, pričom bola len o niečo vyššia ako v roku 2017. Trhové ukazovatele dlhodobých inflačných očakávaní, ako je päťročná sadzba inflačných swapov o päť rokov, vykazovali určitú volatilitu a koncom roka klesali, ale v priemere zostali v porovnaní s rokom 2017 v zásade nezmenené.


1.4 Priaznivé podmienky financovania podporovali rast úverov a peňažnej zásoby

Finančné trhy ovplyvňovala v roku 2018 neistota súvisiaca s globálnym hospodárskym výhľadom aj s výhľadom eurozóny v spojení s politicky navodeným risk-off sentimentom, najmä vo vzťahu k brexitu, obchodnému protekcionizmu a neistote týkajúcej sa politického postoja talianskej vlády k verejným financiám. Úrokové sadzby peňažného trhu a výnosy dlhodobejších dlhopisov zostali na veľmi nízkych úrovniach, čiastočne vďaka pokračujúcej akomodačnej menovej politike, ktorú uskutočňuje ECB. Podmienky financovania podporovali podnikateľské investície a bohatstvo domácností podporovalo súkromnú spotrebu. Spomalil sa rast peňažných zásob, pričom úvery súkromnému sektoru ďalej rástli.

Výnosy štátnych dlhopisov eurozóny zostali celkovo nezmenené

Výnosy štátnych dlhopisov eurozóny sa v roku 2018 celkovo nezmenili, aj keď koncom roka mierne stúpli (graf 11). Bolo to spôsobené hlavne účinkami postupného sprísňovania akomodačnej menovej politiky v Spojených štátoch, ako aj rozšírením talianskych spreadov, ktoré mali dovtedy len obmedzený účinok na ostatné trhy so štátnymi dlhopismi eurozóny. Priemerné výnosy desaťročných štátnych dlhopisov vážené HDP eurozóny dosiahli 31. decembra 2018 úroveň 1,01 %, oproti priemernej úrovni z roku 2017 sa teda v zásade nezmenili. V prostredí prevládajúcej neistoty ohľadne fiškálnej politiky sa spread výnosov desaťročných štátnych dlhopisov krajín eurozóny v porovnaní s výnosom desaťročných nemeckých štátnych dlhopisov mierne zvýšil.

Graf 11

Výnosy desaťročných štátnych dlhopisov v eurozóne, Spojených štátoch a Nemecku

(v % p. a.; denné údaje)

Zdroj: Bloomberg, Thomson Reuters Datastream a výpočty ECB.
Poznámka: Údaje za eurozónu vyjadrujú priemerné výnosy desaťročných štátnych dlhopisov vážené HDP. Posledné údaje sú z 31. decembra 2018.

Ceny akcií v eurozóne výrazne klesli

Ceny akcií eurozóny sa v roku 2018 výrazne znížili v prostredí narastajúceho globálneho napätia, politickej neistoty v Taliansku a postupnej normalizácie akomodačnej menovej politiky v rozvinutých ekonomikách (graf 12). Konkrétne v priebehu roka 2018 sa široký index cien akcií nefinančných korporácií v eurozóne znížil o 12,6 % a index cien akcií bánk v eurozóne klesol o 33,3 %. Ceny akcií nefinančných korporácií boli vzhľadom na väčšiu makroekonomickú dynamiku pružnejšie v Spojených štátoch ako v eurozóne, čo čiastočne súviselo s procyklickým fiškálnym stimulom.

Graf 12

Indexy akciových trhov v eurozóne a Spojených štátoch

(index: 1. január 2017 = 100)

Zdroj: Thomson Reuters Datastream.
Poznámka: Za eurozónu je zohľadnený bankový index EURO STOXX a trhový index nefinančných korporácií Datastream; v prípade Spojených štátov je to bankový index S&P a trhový index nefinančných korporácií Datastream. Posledné údaje sú z 31. decembra 2018.

Podmienky financovania podporovali podnikateľské investície

Priaznivé podmienky financovania nefinančných korporácií podporovali podnikateľské investície aj v roku 2018, aj keď sa externé finančné toky nefinančných korporácií o niečo znížili (graf 13). V tomto poklese sa zrejme odrážali obmedzenia v „ostatných“ zdrojoch financovania (vrátane medzipodnikových a obchodných úverov). Čistý objem emitovaných kótovaných, nekótovaných aj iných akcií zároveň znižovali osobitné faktory a relatívne veľká nákladnosť akciového financovania. Program nákupu cenných papierov podnikového sektora (CSPP), ktorý bol zavedený v júni 2016, podporoval v priebehu roka 2018 vydávanie dlhových cenných papierov bez ohľadu na postupný rast spreadov podnikových dlhopisov (box 3). Ročná miera rastu bankových úverov nefinančným korporáciám sa zvyšovala aj v roku 2018. Toto oživenie rastu úverov malo podporu vo výraznom znižovaní úrokových mier v bankách v celej eurozóne, ktoré sa začalo v polovici roka 2014 (časť 2.1) a pokračovalo aj v roku 2018. Pomerne veľkou mierou sa o to zaslúžili neštandardné menovopolitické opatrenia ECB, ktoré priniesli celkové zlepšenie ponuky a dopytu v oblasti bankových úverov. Okrem toho banky dosiahli pokrok pri konsolidácii svojich bilancií, aj keď celkový objem nesplácaných úverov zostáva v niektorých krajinách stále vysoký.

Graf 13

Čisté toky externého financovania nefinančných korporácií eurozóny

(ročné toky; v mld. EUR)

Zdroj: Eurostat a ECB.
Poznámka: Ostatné úvery zahŕňajú úvery od nepeňažných finančných inštitúcií (ostatné finančné inštitúcie, poisťovacie korporácie a penzijné fondy) a od zvyšku sveta. Úvery od peňažných a nepeňažných finančných inštitúcií sú upravené o predaj úverov a sekuritizáciu. Položka ostatné predstavuje rozdiel medzi zdrojmi spolu a nástrojmi uvedenými v grafe. Zahŕňa aj medzipodnikové úvery a obchodné úvery. Posledné údaje sú z tretieho štvrťroka 2018.

Bohatstvo domácností podporovalo súkromnú spotrebu

Pokiaľ ide o domácnosti, ich čisté bohatstvo sa v prvých troch štvrťrokoch 2018 zvyšovalo, čo podporilo súkromnú spotrebu. Konkrétne trvalý nárast cien domov a bytov viedol k značnému zhodnoteniu nehnuteľného majetku domácností. Pokles cien akcií viedol k stratám z ocenenia finančných aktív domácností. Zatiaľ čo ročná miera rastu bankových úverov poskytnutých domácnostiam na nákup nehnuteľnosti na bývanie zostala z historického hľadiska pomerne nízka, poskytovanie nových úverov bolo významné.[13] Hrubá zadlženosť domácností – meraná ako percentuálny podiel nominálneho hrubého disponibilného príjmu domácností – bola stále výrazne nad priemernou predkrízovou úrovňou.

Rast agregátu M3 stále viac podporoval rast úverov

Postupne stúpajúci trend mal rast úverov súkromnému sektoru, ktorý sa zaznamenáva od začiatku roka 2014. Ročná miera rastu úverov PFI (peňažných finančných inštitúcií) súkromnému sektoru (upravená o predaj úverov, sekuritizáciu a účelové vytváranie spoločných peňažných fondov) sa zvýšila z 2,9 % v decembri 2017 na 3,4 % v decembri 2018 (graf 14). Rast úverov si teda upevnil svoje postavenie hybnej sily rastu peňažnej zásoby (modré časti stĺpcov v grafe 15). V porovnaní so stabilným tempom okolo 5 %, ktoré sa zaznamenávalo od polovice roka 2015, sa však spomalil (graf 14). V decembri 2018 dosiahol ročný rast agregátu M3 hodnotu 4,1 % v porovnaní so 4,6 % na konci roka 2017. Obmedzenie čistého nákupu aktív zo strany Eurosystému (z 80 mld. € na 60 mld. € v apríli 2017, na 30 mld. € v januári 2018, na 15 mld. € v októbri 2018 a potom na nulu do konca decembra 2018) znamenalo, že program nákupu aktív mal menší kladný účinok na rast agregátu M3 (červené časti stĺpcov v grafe 15). Rast agregátu M3 stlmil aj čistý predaj štátnych dlhopisov peňažnými finančnými inštitúciami eurozóny bez Eurosystému (svetlozelené časti stĺpcov v grafe 15). Napriek zväčšovaniu úrokového diferenciálu voči aktívam mimo eurozóny sa príspevok čistých externých aktív v októbri 2018 zmenil na kladný v čistom vyjadrení (žlté časti stĺpcov v grafe 15).

Graf 14

Agregát M3 a úvery súkromnému sektoru

(ročná percentuálna zmena)

Zdroj: ECB.

Graf 15

Agregát M3 a jeho protipoložky

(ročná percentuálna zmena; príspevky v percentuálnych bodoch; očistené od sezónnych a kalendárnych vplyvov)

Zdroj: ECB.
Poznámka: Úvery súkromnému sektoru zahŕňajú tak úvery peňažných finančných inštitúcií súkromnému sektoru, ako aj dlhové cenné papiere vydané súkromným sektorom nepeňažných finančných inštitúcií eurozóny v držbe peňažných finančných inštitúcií. Obsahujú tiež nákupy dlhových cenných papierov nepeňažných finančných inštitúcií Eurosystémom v kontexte programu CSPP. Posledné údaje sú z decembra 2018.

Rast agregátu M3 podporovali jednodňové vklady

Rast menového agregátu M3 bol naďalej ťahaný jeho najlikvidnejšími zložkami vzhľadom na nízke oportunitné náklady na držbu likvidných vkladov v prostredí veľmi nízkych úrokových sadzieb a plochej výnosovej krivky. Spomalil sa aj rast peňažného agregátu M1, ktorý podporovalo zvýšenie jednodňových vkladov domácností a nefinančných korporácií, a v decembri 2018 dosiahol 6,6 % v porovnaní s 8,7 % v decembri 2017.


2 Menová politika: trpezlivosť, obozretnosť a vytrvalosť majú naďalej zásadný význam

Vzhľadom na významný pokrok smerom k trvalej zmene vývoja inflácie ako aj dynamiku hospodárstva eurozóny a pevne ukotvené inflačné očakávania bolo v priebehu roka 2018 postupne znížené mesačné tempo nákupov aktív v rámci programu nákupu aktív a na konci roka bol čistý nákup aktív ukončený. Menová politika sa však aj naďalej vyznačovala trpezlivosťou, obozretnosťou a vytrvalosťou a naďalej poskytovala výraznú mieru akomodácie stále potrebnú na zabezpečenie pokračovania trvalého vývoja inflácie smerom k úrovni nižšej, ale blízkej 2,0 % v strednodobom horizonte. Menová akomodácia sa poskytovala formou zostávajúcich čistých nákupov aktív, prostredníctvom rozsiahleho objemu nadobudnutých aktív a súvisiacich reinvestícií, ako aj prostredníctvom signalizácie budúceho nastavenia kľúčových úrokových sadzieb ECB, ktoré zostali na historicky nízkej úrovni. Na konci roka 2018 predstavovali menovopolitické aktíva 72 % súvahy Eurosystému. Objem súvahy dosiahol historické maximum: 4,7 bil. €. Zmierňovanie rizík spojených s veľkosťou súvahy naďalej zabezpečoval rámec ECB pre riadenie rizík.


2.1 Postupné ukončovanie čistého nákupu aktív popri udržiavaní výraznej miery menovej akomodácie

Vzhľadom na čoraz stabilnejšiu a plošnejšiu hospodársku expanziu došlo od začiatku roka 2018 k zníženiu mesačného tempa čistého nákupu aktív v rámci programu nákupu aktív

Ku koncu roka 2017 zaznamenávalo hospodárstvo eurozóny čoraz stabilnejšiu a plošnejšiu expanziu. K rastu prispieval silný zahraničný dopyt a expanziu podporoval aj rastúci domáci dopyt, ktorý ťažil z rastu zamestnanosti, zvyšovania majetku domácností a ziskovosti podnikov, ako aj z veľmi priaznivých podmienok financovania. Cenové tlaky zostali tlmené, no stabilná absorpcia nevyužitých kapacít v hospodárstve viedla k väčšej dôvere v trvalú zmenu vývoja inflácie. Za týchto okolností Rada guvernérov v októbri 2017 oznámila svoj zámer znížiť od začiatku roka 2018 mesačný objem nákupov aktív v rámci programu nákupu aktív.

V zmysle tohto oznámenia bolo mesačné tempo čistého nákupu aktív v rámci programu nákupu aktív od januára 2018 znížené zo 60 mld. € na 30 mld. €. Podľa očakávania Rady guvernérov mali nákupy aktív novým tempom pokračovať do konca septembra 2018, v prípade potreby aj dlhšie, minimálne však dovtedy, kým sa podľa nej neprejaví trvalá zmena vývoja inflácie smerom k úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte.

Nízke kľúčové úrokové sadzby, pokračujúce čisté nákupy aktív a reinvestície istiny naďalej zabezpečovali výraznú mieru menovej akomodácie

Hospodársky výhľad a vývoj inflácie boli zároveň naďalej podmienené podporou menovopolitických opatrení Rady guvernérov. Menová akomodácia sa poskytovala formou pokračujúcich čistých nákupov aktív. Sadzby hlavných refinančných operácií, jednodňových refinančných operácií a jednodňových sterilizačných operácií navyše zostali nezmenené na úrovni 0,00 %, 0,25 %, a −0,40 % (graf 16). Menová stimulácia bola okrem toho podporená signalizáciou budúceho nastavenia kľúčových úrokových sadzieb ECB zo strany Rady guvernérov: kľúčové úrokové sadzby mali podľa jej očakávaní zostať na súčasnej úrovni počas dlhšieho obdobia a ešte podstatnú dobu po skončení čistého nákupu aktív. Rada guvernérov zároveň oznámila svoj zámer reinvestovať istinu zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu nákupu aktív aj po skončení čistého nákupu aktív, a to počas dlhšieho obdobia, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné.

Graf 16

Kľúčové úrokové sadzby ECB

(v % p. a.)

Zdroj: ECB.
Poznámka: Posledné údaje sú z 31. decembra 2018.

Domáci dopyt, ktorý v roku 2017 v dôsledku oslabenia dopytu po vývoze zaznamenal veľmi rýchly rast, zostal napriek určitému zmierneniu tempa stabilný a počas prvého polroka 2018 prispieval k plošnej expanzii hospodárstva eurozóny. Zatiaľ čo do popredia vystúpili riziká vyššej volatility na finančných trhoch a neistota súvisiaca s globálnymi faktormi vrátane protekcionizmu, riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu eurozóny boli aj naďalej zhruba vyvážené.

Vysoká miera využitia kapacít, nedostatok pracovných síl a zrýchľovanie mzdového rastu prispievali k ďalšiemu zintenzívňovaniu domácich cenových tlakov. Ukazovatele základnej inflácie zostali vo všeobecnosti tlmené, v porovnaní s predchádzajúcimi nízkymi hodnotami však zaznamenali rast. Z makroekonomických projekcií odborníkov Eurosystému z júna 2018 vyplývala postupná konvergencia miery inflácie k úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte. Zároveň výrazne ustupovala neistota spojená s výhľadom vývoja inflácie a zmizlo riziko deflácie.

Dôvera v trvalú konvergenciu vývoja inflácie

Na svojom júnovom zasadaní Rada guvernérov dospela k záveru, že rozsah trvalej zmeny vývoja inflácie je významný. Dynamika hospodárstva eurozóny spolu s pevne ukotvenými inflačnými očakávaniami bola východiskom presvedčenia, že trvalá konvergencia inflácie bude pokračovať aj po postupnom ukončení čistého nákupu aktív.

Za týchto okolností sa Rada guvernérov na svojom júnovom zasadaní rozhodla potvrdiť, že Eurosystém bude v rámci programu nákupu aktív pokračovať v čistom nákupe aktív tempom 30 mld. € za mesiac až do konca septembra 2018. Zároveň vyjadrila predpoklad, že v závislosti od nových údajov potvrdzujúcich strednodobý výhľad vývoja inflácie sa mesačné tempo čistého nákupu aktív v období od októbra do decembra zníži na 15 mld. € a že po decembri sa čistý nákup aktív ukončí.

Rekalibrácia komunikácie o opatreniach menovej politiky v záujme zachovania menovej stimulácie

Vo svetle pretrvávajúcej neistoty mala zároveň naďalej zásadný význam trpezlivosť, obozretnosť a vytrvalosť, keďže cenové tlaky zostávali podmienené veľmi výraznou mierou menovej akomodácie. Za týchto okolností bola poskytnutá dôveryhodná a účinná signalizácia budúceho využitia zostávajúcich menovopolitických nástrojov, ktorá mala ďalej podporiť trvalú konvergenciu inflácie smerom k cieľu ECB:

  • Rada guvernérov zvýšila mieru svojej signalizácie budúceho vývoja sadzieb menovej politiky – vyjadrila očakávanie, že kľúčové úrokové sadzby zostanú na súčasnej úrovni minimálne do leta 2019, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné na zabezpečenie pokračovania trvalého vývoja inflácie smerom k úrovni nižšej, ale blízkej 2,0 % v strednodobom horizonte. Rozšírenie signalizácie o explicitnú časovú zložku a zložku podmienenú konkrétnym stavom zabezpečilo väčšiu jednoznačnosť, pokiaľ ide o budúci vývoj úrokových sadzieb, čím sa dosiahlo pevnejšie ukotvenie očakávaní vývoja sadzieb menovej politiky v záujme podpory finančných podmienok, ktoré boli základom pokračovania trvalej konvergencie inflácie smerom k inflačnému cieľu. Zložka signalizácie podmienená konkrétnym stavom, ktorá prvé zvýšenie úrokových sadzieb explicitne podmienila vývojom inflácie zodpovedajúcim trvalej zmene vývoja, bola v súlade s výhľadovou stratégiou menovej politiky zameranou na strednodobý horizont a zdôraznila vierohodnosť záväzku Rady guvernérov plniť jej cieľ, ktorým je cenová stabilita. Rozšírenie signalizácie budúceho nastavenia kľúčových úrokových sadzieb zároveň umožnilo zachovať adekvátnu pružnosť menovej politiky.
  • Okrem toho bola potvrdená signalizácia v oblasti reinvestovania istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu nákupu aktív. Reinvestície mali pokračovať aj po skončení čistého nákupu aktív, a to počas dlhšieho obdobia, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné na zachovanie priaznivého stavu likvidity a výraznej miery menovej akomodácie.

Vzhľadom na pretrvávajúcu neistotu a len postupný rast základnej inflácie musela byť menová politika naďalej trpezlivá, obozretná a vytrvalá. Napriek blížiacemu sa ukončeniu čistých tokov v rámci programu nákupu aktív si musela menová politika zachovať vysokú mieru akomodácie. Prijatím menovopolitických rozhodnutí v júni sa medzitým začala rotácia nástrojov na určovanie nastavenia menovej politiky od čistého nákupu aktív smerom k úrokovým sadzbám menovej politiky a signalizácii ich pravdepodobného budúceho vývoja. Pri oznámení rozhodnutí bolo potrebné dbať na pozorné vyváženie pomeru medzi určením ukončenia čistého nákupu aktív do konca roka 2018 a zdôraznením pokračujúceho záväzku poskytovať dostatočnú menovú stimuláciu, kým to bude potrebné.

Nové informácie získané v priebehu jesene boli slabšie, než sa očakávalo, a to vzhľadom na slabší zahraničný dopyt a určité faktory špecifické pre jednotlivé krajiny a sektory. Niektoré z týchto faktorov pritom mohli časom ustúpiť, no iné mohli poukazovať na spomalenie dynamiky hospodárskeho rastu. Dynamika domáceho dopytu zároveň naďalej podporovala expanziu hospodárstva eurozóny a postupný rast inflačných tlakov. Vzhľadom na vysokú mieru využitia kapacít a prehlbovanie nedostatku pracovných síl dochádzalo k ďalšiemu stupňovaniu a rozširovaniu domácich cenových tlakov, čo vyvolávalo tlak na rast miezd. Celkovo sa riziká spojené s výhľadom hospodárskeho rastu považovali za zhruba vyvážené. Bilancia rizík sa však posúvala na stranu pomalšieho rastu, a to v dôsledku geopolitických faktorov, hrozby protekcionizmu, zraniteľnosti rozvíjajúcich sa trhových ekonomík a volatility finančných trhov, ktorá sa počas leta zvýšila a ku koncu roka bola naďalej výrazná.

Program nákupu aktív bol ukončený, no menová politika si musela zachovať vysokú mieru akomodácie

Na základe nových informácií Rada guvernérov v decembri prehodnotila výhľad hospodárskeho vývoja a dospela k záveru, že celkové hodnotenie je viac-menej v súlade s výhľadom z júna. Dynamika domáceho dopytu bola naďalej základom presvedčenia o pokračovaní trvalej konvergencie inflácie smerom k cieľu ECB a o jej zachovaní aj po ukončení čistého nákupu aktív. Za týchto okolností Rada guvernérov uznala za vhodné ukončiť čistý nákup aktív v rámci programu nákupu aktív v decembri 2018, ako pôvodne predpokladala. Menová politika však musela byť v záujme pokračovania trvalej konvergencie inflácie naďalej trpezlivá, obozretná a vytrvalá. Rada guvernérov preto zvýšila mieru signalizácie v oblasti reinvestovania. Oznámila svoj úmysel pokračovať v reinvestovaní plnej výšky istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu nákupu aktív ešte po dlhšiu dobu od chvíle, keď začne zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné na zachovanie priaznivého stavu likvidity a výraznej miery menovej akomodácie. Prepojením horizontu reinvestícií so zvyšovaním úrokových sadzieb Rada guvernérov potvrdila, že kľúčové úrokové sadzby ECB a súvisiaca signalizácia ich pravdepodobného budúceho vývoja zostanú hlavným nástrojom určovania budúceho nastavenia menovej politiky. Signalizácia budúceho vývoja menovopolitických sadzieb spolu s reinvestovaním rozsiahleho objemu nadobudnutých aktív mala zaistiť mieru menovej akomodácie potrebnú na zabezpečenie trvalej konvergencie inflácie k úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte.

Opatrenia menovej politiky naďalej zabezpečovali veľmi priaznivé podmienky financovania a podporovali expanziu hospodárstva

Plynulý priebeh čistého nákupu aktív

Program nákupu aktív prebiehal hladko, tak v rámci programu nákupu aktív verejného sektora (public sector purchase programme, PSPP), ako aj v rámci programu nákupu aktív súkromného sektora, ktorý zahŕňal program nákupu cenných papierov krytých aktívami (asset-backed securities purchase programme, ABSPP), program nákupu aktív podnikového sektora (corporate sector purchase programme, CSPP) a tretí program nákupu krytých dlhopisov (third covered bond purchase programme, CBPP3). Mesačný objem čistých nákupov bol v priemere v súlade s mesačnými cieľmi stanovenými Radou guvernérov na úrovni 30 mld. € za mesiac od januára do septembra a 15 mld. € za mesiac od októbra do decembra (graf 17). V auguste bol čistý objem nákupov v dôsledku sezónnych výkyvov trhovej likvidity nižší ako cieľová mesačná hodnota. Tento schodok však bol vykompenzovaný o niečo vyšším objemom nákupov počas zvyšku roka. Na úrovni jednotlivých krajín dochádzalo v dôsledku splácania dlhových cenných papierov v portfóliách jednotlivých programov k značným výkyvom v hrubých mesačných nákupoch. Celkovo boli odchýlky čistých mesačných nákupov od cieľového objemu v relatívnom vyjadrení len veľmi malé. Objem aktív nadobudnutých v rámci programu PSPP bol na konci roka celkovo v súlade s predpokladanou alokáciou nákupov v jednotlivých krajinách stanovenou na základe kľúča na upisovanie základného imania. Realizácia programu PSPP nemala nepriaznivý vplyv na likviditné podmienky na trhu so štátnymi dlhopismi krajín eurozóny (box 2). Cielené dlhodobejšie refinančné operácie (targeted longer-term refinancing operations, TLTRO) prispeli k priaznivým podmienkam financovania a podporili tak prebiehajúcu zmenu vývoja inflácie.

Graf 17

Mesačný čistý nákup a splácanie v rámci programu nákupu aktív v roku 2018

(v mld. EUR)

Zdroj: ECB.
Poznámka: Mesačný čistý nákup v účtovnej hodnote; mesačný skutočný objem splatených cenných papierov. Eurosystém istinu zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu PSPP pružne, bezodkladne a na základe maximálneho úsilia reinvestuje počas mesiaca ich splatnosti, prípadne počas nasledujúcich dvoch mesiacov (ak je to potrebné vzhľadom na stav likvidity na trhu).

Box 2
Likvidita trhu štátnych dlhopisov eurozóny a implementácia programu nákupu aktív verejného sektora

Likvidita trhov so štátnymi dlhopismi eurozóny je dôležitá pre transmisiu menovej politiky ECB. Likvidný trh predovšetkým posilňuje prepojenie rozhodnutí menovej politiky ECB, výnosovej krivky, cien finančných aktív vo všeobecnosti, s celkovými nákladmi na financovanie a umiestňovaním kapitálu do hospodárstva. Od zavedenia programu nákupu aktív verejného sektora ECB (PSPP), v rámci ktorého Eurosystém nakúpil značný podiel nesplatených štátnych dlhopisov krajín eurozóny, bolo potrebné likviditu trhov so štátnymi dlhopismi podrobne monitorovať. Tento box informuje o dvoch ukazovateľoch trhovej likvidity, ktoré ECB pravidelne sleduje. Tieto ukazovatele naznačujú, že likvidita na trhoch so štátnymi dlhopismi nebola výraznejšie ovplyvnená zavedením PSPP, ani zmenou v objeme mesačných nákupov.

Likvidný trh sa obyčajne charakterizuje ako trh, v ktorom vykonanie štandardnej transakcie má na ceny len obmedzený vplyv. Inými slovami, likvidný trh disponuje „plnými“ knihami objednávok, ktoré sa po uskutočnení obchodu rýchlo znovu zaplnia. Zmeny cien po uskutočnení obchodu na takomto trhu sú preto minimálne a dočasné. Samozrejme, ak existuje predpoklad, že vykonaný obchod poskytne nové informácie o základnej hodnote obchodovaného aktíva, kótované ceny dopytu a ponuky sa primerane upravia, kniha objednávok na nových úrovniach však zostane aj tak plná.

Ukazovatele trhovej likvidity sa obyčajne zameriavajú na jeden alebo na niekoľko aspektov nákladov transakcií, na veľkosť trhu a prípadne na jeho odolnosť. Najjednoduchším ukazovateľom je kótované rozpätie ponuky a dopytu, ktoré poskytuje informáciu o tom, aké náklady sa v súvislosti s obchodom očakávajú. Informatívnejšie ukazovatele sa dajú zostaviť skombinovaním informácie o tomto rozpätí napríklad s rozsahom knihy objednávok, ktorá je meradlom objemu transakcií, ktoré môže trh v konkrétnom čase bez problémov absorbovať. Merania veľkosti trhu sa zvyčajne zakladajú na informáciách získaných z kníh limitných objednávok (limit order book)[14], kde sú informácie o objemoch a cenách dostupné obchodníkom v reálnom čase. Odolnosť je funkciou dynamiky trhu, hovorí napríklad o tom, ako dlho trvá, kým sa kniha objednávok znova zaplní po vykonaní obchodu, teda zameriava sa na časový rozmer trhovej likvidity.

V tomto boxe sa skúma likvidita trhu štátnych dlhopisov eurozóny na základe ukazovateľa likvidity knihy objednávok[15] a ukazovateľa likvidity uskutočnených obchodov[16]. Aj keď sú tieto ukazovatele založené na rôznych súboroch trhových údajov (kniha limitných objednávok a cenové ponuky), zameriavajú sa prevažne na náklady a objem likvidity.

Oba tieto ukazovatele – ukazovateľ likvidity knihy objednávok a ukazovateľ likvidity uskutočnených obchodov – naznačujú, že stav likvidity na trhoch so štátnymi dlhopismi eurozóny sa od začiatku programu PSPP nezhoršil (graf A). Zatiaľ čo oba ukazovatele vykazovali v sledovanom časovom období určitú volatilitu, nezaznamenali trvalý vzostupný trend, a to napriek postupne výraznému narastaniu objemu portfólia PSPP. Nezaznamenali však ani výraznú reakciu na zmeny objemu mesačných nákupov v rámci PSPP, hoci súhrn môže zakrývať niektoré rozdiely medzi jednotlivými krajinami.

Graf A

Ukazovatele likvidity trhu štátnych dlhopisov eurozóny od spustenia programu PSPP

(index: 100 = 9. marec 2015)

Zdroj: Bloomberg, EuroMTS Ltd a výpočty ECB.
Poznámka: Zvýšenie (zníženie) týchto ukazovateľov znamená zhoršenie (zlepšenie) situácie v oblasti likvidity. Graf znázorňuje päťdňový kĺzavý priemer ukazovateľov. Ukazovateľ knihy objednávok je priemerný objem desaťročných štátnych dlhopisov eurozóny vážených HDP a ukazovateľ uskutočnených obchodov je objemovo vážený priemer štátnych dlhopisov obchodovaných v rámci PSPP. Ukazovatele sú vo forme indexu, 9. marec 2015 (začiatok nákupov v rámci PSPP) = 100. Zvislé čiary označujú jednotlivé zmeny v objeme nákupov aktív v rámci PSPP: 1 – začiatok programu s mesačným objemom vo výške 60 mld. € (9. marec 2015); 2 – nárast čistých mesačných nákupov na 80 mld. € (1. apríl 2016); 3 – pokles čistých mesačných nákupov na 60 mld. € (3. apríl 2017); 4 – pokles čistých mesačných nákupov na 30 mld. € (2. január 2018); a 5 – pokles čistých mesačných nákupov na 15 mld. € (1. október 2018). Posledné údaje sú z 21. decembra 2018. Hodnoty nad 600 sú upravené nadol faktorom 4.

Graf A ukazuje, že tieto ukazovatele likvidity majú tendenciu vykazovať prudké výkyvy pri politických a hospodárskych udalostiach, ktoré sa spájajú s očakávaným zhoršením trhovej likvidity. Prudké nárasty boli zaznamenané napríklad počas obdobia „Bund tantrum“[17] (so začiatkom 28. apríla 2015) a po referende Spojeného kráľovstva o členstve v EÚ (23. júna 2016). V čase prezidentských volieb v Spojených štátoch amerických (8. novembra 2016) a vo Francúzsku (23. apríla 2017) boli tiež zaznamenané vyššie úrovne týchto ukazovateľov. Najväčší výkyv v nedostatku likvidity však možno pozorovať počas obdobia politického napätia spojeného s vytváraním novej talianskej vlády (obdobie začínajúce sa 28. mája 2018), keď sa stav likvidity zhoršil najmä na talianskom trhu. Tieto výkyvy odrážajú predovšetkým zhoršenie likvidity jednotlivých krajín, pričom presahy na iné trhy boli len minimálne. Likvidita sa okrem toho zvyčajne zhoršuje počas leta a okolo konca roka, hoci z grafu to nie je evidentné, vzhľadom na široký rozsah. Pohyby ukazovateľa založeného na vykonaných transakciách sa podobajú pohybom ukazovateľa založeného na knihe príkazov, zdá sa však, že odrážajú viac rušivých prvkov. Kompozitný ukazovateľ vytvorený pomocou metodík robustného váženia alebo agregovaním v celej škále súboru opatrení by mohol zmierniť rušivé vplyvy jednotlivých opatrení.

Veľmi priaznivé podmienky financovania bánk sa prenášali na podniky a domácnosti

Akomodačné nastavenie menovej politiky a posilňovanie bankových súvah sa naďalej podieľali na nízkych nákladoch bánk na financovanie. Napriek nárastu rozdielov v nákladoch medzi jednotlivými krajinami eurozóny v druhom polroku 2018 tieto náklady zostali výrazne pod úrovňou zaznamenanou pred prijatím opatrení ECB zameraných na uvoľnenie úverových podmienok v júni 2014 (graf 18). Veľmi priaznivé podmienky financovania bánk sa prenášali do širšej ekonomiky: podniky a domácnosti v celej eurozóne mali naďalej k dispozícii výhodné úverové podmienky. Sadzby bankových úverov nefinančným korporáciám a domácnostiam zostali v blízkosti svojich historických miním. Od začiatku júna 2014 do decembra 2018 klesli o približne 130 (úvery nefinančným korporáciám) a 110 (úvery domácnostiam) bázických bodov, čo výrazne prevyšuje zmenu trhových referenčných sadzieb (graf 19).

Graf 18

Kompozitné náklady bánk na dlhové financovanie

(kompozitné náklady na vkladové a nezabezpečené trhové dlhové financovanie, v % p. a.)

Zdroj: ECB, Markit iBoxx a výpočty ECB.
Poznámka: Kompozitné náklady na vkladové financovanie sa počítajú ako priemer sadzieb nových obchodov v prípade jednodňových vkladov, vkladov s dohodnutou splatnosťou a vkladov s výpovednou lehotou, vážených príslušnými zostatkami.

Graf 19

Kompozitné sadzby bankových úverov nefinančným spoločnostiam a domácnostiam

(v % p. a.)

Zdroj: ECB.
Poznámka: Kompozitné sadzby bankových úverov sa počítajú agregovaním krátkodobých a dlhodobých sadzieb vyjadrených 24‑mesačným kĺzavým priemerom objemu nových obchodov.

Naďalej veľmi priaznivé boli aj náklady na trhové financovanie nefinančných korporácií, na čom mal podiel pretrvávajúci vplyv čistých nákupov v rámci programu CSPP, v dôsledku ktorého dochádzalo k zužovaniu spreadov (box 3). Spready dlhopisov nefinančných korporácií investičného stupňa sa však počas roka 2018 v dôsledku rastúcej neistoty spojenej s výhľadom hospodárskeho rastu v eurozóne a vo svete postupne a nepretržite rozširovali, a opúšťali tak svoje pokrízové minimá.

Tok úverov do súkromného sektora naďalej profitoval z veľmi priaznivých podmienok financovania. Rast bankových úverov poskytovaných nefinančným korporáciám a domácnostiam pokračoval v postupnom vzostupnom trende pozorovanom od začiatku roka 2014 (časť 1.4). Program CSPP naďalej podporoval čistú emisiu dlhových cenných papierov nefinančných korporácií, hoci táto v porovnaní s predchádzajúcim rokom zaznamenala určité zmiernenie tempa (box 3). Podľa štatistík ECB o emisii cenných papierov[18] objem čistých nových emisií v eurách za prvých jedenásť mesiacov roka 2018 dosiahol 56 mld. €, v porovnaní s 91 mld. € za rovnaké obdobie v roku 2017. Čisté nové emisie v ostatných menách dosiahli za prvých jedenásť mesiacov roka 2018 objem −3 mld. €, zatiaľ čo za rovnaké obdobie v roku 2017 to bolo −7 mld. €. Tento vývoj odráža účinok programu CSPP, ktorý nefinančné korporácie v eurozóne motivoval vydávať nové dlhové cenné papiere v eurách a splácať dlh v iných menách.

Nízke menovopolitické sadzby a program nákupu aktív viedli k zvýšeniu objemu poskytovaných úverov a uvoľneniu podmienok nových bankových úverov

Banky naďalej vykazovali uvoľňovanie úverových štandardov a celkových podmienok nových úverov, k čomu prispievali opatrenia menovej politiky ECB. Podľa výsledkov prieskumu bankových úverov v eurozóne program nákupu aktív naďalej pôsobil na uvoľňovanie celkových podmienok nových bankových úverov poskytovaných podnikom a domácnostiam. Menovopolitické opatrenia ECB mali navyše pozitívny vplyv na objem poskytovaných bankových úverov. Nízke úrokové sadzby a pokračujúca hospodárska expanzia v eurozóne naďalej podporovali dopyt po úveroch (časť 1.4). Podľa najnovšieho prieskumu o prístupe podnikov k financovaniu (Survey on the Access to Finance of Enterprises, SAFE)[19] zaznamenali malé a stredné podniky v roku 2018 ďalšie zlepšenie dostupnosti a podmienok externého financovania, k čomu prispela výrazná miera menovej akomodácie a zlepšené podmienky financovania malých a stredných podnikov (box 3).

Box 3
Vplyv programu nákupu aktív podnikového sektora na financovanie nefinančných korporácií v eurozóne

Cieľom programu nákupu aktív podnikového sektora (corporate sector purchase programme, CSPP), ktorý je súčasťou programu nákupu aktív ECB, je uvoľniť podmienky financovania reálnej ekonomiky eurozóny. Z analýzy ECB zhrnutej v tomto boxe vyplýva, že program CSPP viedol k podstatnému uvoľneniu podmienok financovania nebankových korporácií v eurozóne. Prispel totiž k zúženiu spreadov podnikových dlhopisov, ako aj k zlepšeniu podmienok emisie na primárnom trhu s podnikovými dlhopismi. Program CSPP tiež pravdepodobne prispel k zvýšeniu ponuky bankových úverov nefinančným korporáciám, ktoré nemajú prístup na trh s podnikovými dlhopismi.[20]

Program CSPP je súčasťou programu APP

V rámci programu CSPP Eurosystém nakupoval eurové dlhopisy investičného stupňa vydané nebankovými korporáciami (t. j. nefinančnými korporáciami a poisťovňami) so sídlom v eurozóne. Program bol oznámený 10. marca 2016 a nákupy sa začali 8. júna 2016. Eurosystém odvtedy v rámci programu nakupoval dlhové cenné papiere vydané nefinančnými korporáciami, a to na primárnom i sekundárnom trhu. Tieto cenné papiere pritom museli byť akceptovateľné ako kolaterál v refinančných operáciách Eurosystému a museli byť denominované v eurách. Pri ukončení nákupu aktív v rámci programu APP v decembri 2018 mal Eurosystém v držbe podnikové dlhopisy v hodnote 178 mld. €, ktoré predstavovali o niečo menej ako 7 % celkových nesplatených aktív nadobudnutých v rámci programu APP.

Vplyv na náklady financovania nefinančných korporácií: zúženie spreadov podnikových dlhopisov

Od oznámenia programu CSPP v marci 2016 sa spready podnikových dlhopisov až do konca roka 2017 nepretržite zužovali. V priebehu roka 2018 sa potom znova vyšplhali na pôvodnú úroveň (graf A). Z ekonometrickej analýzy[21] vyplýva, že na stabilnom zužovaní spreadov podnikových dlhopisov v prípade dlhopisov akceptovateľných v programe CSPP od polovice roka 2016 do konca roka 2017 mal v prevažnej miere podiel program CSPP. Zužovanie spreadov podnikových dlhopisov zasa viedlo k preskupovaniu portfólií, ktorého výsledkom bolo zužovanie spreadov i v prípade podnikových dlhopisov neakceptovateľných v rámci programu CSPP[22]. V roku 2018 účinok programu CSPP prevážila neistota vo svete i v eurozóne, ktorá prispela k postupnému zvýšeniu kreditného rizika a tým aj spreadov podnikových dlhopisov. K ukončeniu čistého nákupu aktív v rámci programu CSPP na konci roka 2018 a s tým spojenému zániku dopytových tlakov dochádzalo paralelne s nárastom prémií za kreditné riziko a cien podnikových dlhopisov smerom k úrovniam zaznamenaným pred ohlásením programu.

Graf A

Spready podnikových dlhopisov investičného stupňa a „nadmerné dlhopisové prémie“ v eurozóne

(mesačné údaje, percentuálne body)

Zdroj: Indexy Merrill Lynch a výpočty ECB.
Poznámka: Nadmerná dlhopisová prémia (excess bond premium, EBP) je odchýlka spreadu podnikového dlhopisu od nameranej hodnoty rizika zlyhania emitenta. Znázornený časový rad zahŕňa iba dlhopisy investičného stupňa. Zvislé čiary označujú zasadania Rady guvernérov 10. marca 2016 a 2. júna 2016. Viac informácií: De Santis, R.A., Credit spreads, economic activity and fragmentation, Working Paper Series, No 1930, ECB, júl 2016. Posledné údaje sú za december 2018.

Vplyv na emisiu dlhových cenných papierov nefinančných korporácií

Program CSPP tiež prispel k zlepšeniu podmienok emisie na primárnych trhoch s podnikovými dlhopismi, najmä v prípade akceptovateľných emitentov. Čistá emisia zo strany nefinančných korporácií v marci 2016 paralelne s oznámením programu CSPP a poklesom spreadov podnikových dlhopisov vzrástla a odvtedy nepretržite prekračuje úrovne z predchádzajúcich rokov. Nové emisie dlhopisov akceptovateľných v rámci programu CSPP mali zároveň dlhšiu splatnosť, čo prispelo k podstatnému predĺženiu priemernej zostatkovej splatnosti nesplatených nadriadených nezabezpečených dlhopisov investičného stupňa vydaných nefinančnými korporáciami. V neposlednom rade z empirických dôkazov vyplýva, že program CSPP aj naďalej podporoval nefinančné korporácie v emisii nových akceptovateľných dlhopisov denominovaných v eurách (a nie v iných menách). Z prostredia nízkych výnosov a spreadov podnikových dlhopisov tiež podľa všetkého profitovali emitenti s nižším ratingom.

Vplyv na štruktúru financovania nefinančných korporácií

Rastúca emisia dlhopisov nefinančných korporácií za posledného dva a pol roka bola prinajmenšom v počiatočných fázach odrazom posunu vo financovaní niektorých podnikov z úverov smerom k trhovému dlhovému financovaniu.[23] Z analýzy ECB za obdobie od konca roka 2015 do polovice roka 2017 vyplýva, že vo veľkej vzorke nefinančných korporácií v eurozóne došlo v prípade podnikov, ktoré boli emitentmi dlhopisov akceptovateľných v rámci programu CSPP, k zvýšeniu podielu dlhopisov a poklesu podielu dlhodobých úverov na ich celkových dlhových záväzkoch.

Túto mikroekonomickú indíciu potvrdzujú aj agregované finančné účty nefinančných korporácií v eurozóne. Od oznámenia programu CSPP až do polovice roka 2017 dochádzalo k ročnému poklesu podielu nových bankových úverov čerpaných podnikmi v eurozóne v pomere k podielu nových čistých dlhových cenných papierov, ktoré tieto podniky vydali. V štruktúre financovania nefinančných korporácií v eurozóne teda došlo k posunu v prospech dlhových nástrojov. Čistý tok bankových úverov do sektora nefinančných korporácií je napriek tomu od polovice roka 2016 kladný a dokonca sa zrýchlil. Od polovice roka 2017 nefinančné korporácie v eurozóne dočasný trend výmeny bankových úverov za dlhové cenné papiere postupne zvrátili a do konca roka 2018 znova dochádzalo k rastu pomerného podielu nových čerpaných bankových úverov.

Vplyv na ponuku bankových úverov

Z kombinácie údajov s výsledkami prieskumov vyplýva, že program CSPP podľa všetkého prispel k uvoľneniu súvahovej kapacity bánk, ktorá bola následne využitá na zvýšenie objemu úverov poskytovaných (najmä menším) podnikom, ktoré sa nekvalifikovali do programu CSPP.[24] Výsledky prieskumu o prístupe podnikov k financovaniu poukazujú na to, že čisté percento malých a stredných podnikov zaznamenávajúcich zlepšenie v ochote bánk poskytovať úvery, ktoré už od roku 2014 rastie, sa v prvej polovici roka 2016, keď bol zavedený program CSPP, znova mierne zvýšilo. Tento účinok sa zdá byť najvýraznejší vo Francúzsku, kde majú podniky značný podiel na vyššej emisii dlhopisov pozorovanej od oznámenia programu CSPP.

Opatrenia menovej politiky od roku 2014 výraznou mierou prispeli k lepšej výkonnosti hospodárstva eurozóny

Výrazná miera menovej akomodácie zavedenej od roka 2014 podstatne prispela k zlepšeniu výkonnosti hospodárstva eurozóny a podporila tak konvergenciu inflácie smerom k inflačnému cieľu Rady guvernérov. Súkromná spotreba ťažila z pokračujúceho rastu zamestnanosti, ktorý bol čiastočne výsledkom uskutočnených reforiem na trhu práce, i zo zvyšovania majetku domácností. Podniková investičná aktivita profitovala z priaznivých podmienok financovania, rastu ziskovosti podnikov a stabilného dopytu. Naďalej výrazné boli aj investície do nehnuteľností na bývanie. S prihliadnutím na všetky opatrenia menovej politiky prijaté od polovice roka 2014 sa celkový kumulatívny účinok na rast reálneho HDP eurozóny a infláciu v eurozóne v období od roku 2016 do roku 2020 v oboch prípadoch odhaduje na približne 1,9 percentuálneho bodu.[25]


2.2 Dynamika súvahy Eurosystému ku koncu čistého nákupu aktív

Od vypuknutia globálnej finančnej krízy v rokoch 2007 – 2008 Eurosystém prijal rôzne štandardné i neštandardné opatrenia menovej politiky, ktoré v priebehu rokov priamo ovplyvnili objem a zloženie súvahy Eurosystému. Neštandardné opatrenia zahŕňali zabezpečené operácie na poskytnutie financovania zmluvným stranám s počiatočnou splatnosťou do štyroch rokov, ako aj nákupy aktív vydaných súkromnými a verejnými subjektmi (v rámci programu APP) v záujme zlepšenia transmisie menovej politiky a uvoľnenia podmienok financovania v eurozóne. V priebehu roka 2018 súvaha Eurosystému v dôsledku týchto neštandardných opatrení naďalej rástla a ku koncu roka 2018 jej objem dosiahol historické maximum 4,7 bil. €, čo je v porovnaní s koncom roka 2017 nárast o 0,2 bil. €.

Program APP viedol v roku 2018 k ďalšej expanzii súvahy Eurosystému, hoci o niečo pomalším tempom než v predchádzajúcich rokoch, keďže došlo k zníženiu mesačného objemu čistého nákupu aktív (časť 2.1). Na konci roka 2018 položky súvisiace s menovou politikou na strane aktív predstavovali 3,4 bil. €, resp. 72 % celkových aktív v súvahe Eurosystému (nárast zo 70 % na konci roka 2017). Tieto položky súvisiace s menovou politikou zahŕňajú úvery poskytnuté úverovým inštitúciám v eurozóne, ktoré predstavovali 16 % celkových aktív (pokles zo 17 % na konci roka 2017) a aktíva nadobudnuté na účely menovej politiky, ktoré predstavovali približne 56 % celkových aktív (nárast z 53 % na konci roka 2017) (graf 20). Ostatné finančné aktíva v súvahe tvorili najmä: i) cudzích mien a zlata v držbe Eurosystému, ii) nemenovopolitických portfólií denominovaných v eurách, iii) núdzovej likvidity poskytnutej niektorými národnými centrálnymi bankami Eurosystému solventným finančným inštitúciám s prechodnými ťažkosťami s likviditou. Na tieto ostatné finančné aktíva sa vzťahujú interné vykazovacie požiadavky a obmedzenia Eurosystému súvisiace najmä so zákazom menového financovania, ako aj požiadavka, aby neboli v rozpore s menovou politikou. Príslušné požiadavky a obmedzenia sú stanovené v rôznych právnych textoch.[26]

Na strane pasív sa pokračujúce akomodačné nastavenie menovej politiky v roku 2018 prejavilo najmä na povinných minimálnych rezervách zmluvných strán a objeme jednodňových sterilizačných operácií, ktoré zostali zhruba nezmenené na úrovni 2 bil. € a na konci roka 2018 predstavovali 39 % celkových pasív (pokles zo 42 % na konci roka 2017). Bankovky v obehu sledovali historický trend rastu, no v relatívnom vyjadrení zostali v porovnaní s koncom roka 2017 na nezmenenej úrovni zodpovedajúcej 26 % pasív. Ostatné záväzky vrátane základného imania a účtov precenenia predstavovali 34 % (nárast z 32 % na konci roka 2017), v absolútnom vyjadrení však vzrástli o 0,2 bil. € (graf 20).

Graf 20

Vývoj konsolidovanej súvahy Eurosystému

(v mld. EUR)

Zdroj: ECB.
Poznámka: Kladné hodnoty označujú aktíva, záporné hodnoty pasíva. Čiara označujúca nadbytočnú likviditu je znázornená ako kladná hodnota, hoci predstavuje súčet nasledujúcich položiek na strane pasív: zostatky na bežných účtoch nad rámec povinných minimálnych rezerv a vklady v rámci jednodňových sterilizačných operácií.

Priemerná splatnosť portfólií APP a zastúpenie rôznych aktív a jurisdikcií

Na konci roka 2018 dosiahli aktíva nadobudnuté v rámci programu APP 2,6 bil. €

Mesačné tempo čistého nákupu aktív bolo znížené z 30 mld. € od januára 2018 na 15 mld. € od októbra 2018. Na konci roka dosiahli aktíva nadobudnuté v rámci programu APP[27] 2,6 bil. €.[28]

Na celkovom objeme cenných papierov nadobudnutých v rámci programu APP mal program ABSPP podiel 1 % (28 mld. €), program CBPP3 10 % (262 mld. €) a program CSPP 7 % (178 mld. €). Pokiaľ ide o programy nákupu aktív súkromného sektora, v roku 2018 k rastu aktív nadobudnutých v rámci programu APP najviac prispel program CSPP s objemom čistých nákupov vo výške 48 mld. €. Nákupy v rámci programu CSPP sa uskutočňujú na základe referenčnej hodnoty, ktorá proporčne odráža všetky nesplatené akceptovateľné emisie. To znamená, že každá jurisdikcia emitentov je v rámci referenčnej hodnoty vážená trhovou kapitalizáciou.

Program PSPP predstavoval 82 % celkového objemu aktív nadobudnutých v rámci programu APP

Značnú časť programu APP tvorili aktíva nadobudnuté v rámci programu PSPP vo výške 2,1 bil. €: na konci roka 2018 ich podiel na celkovom objeme aktív nadobudnutých v rámci programu APP predstavoval 82 % (83 % na konci roka 2017). Alokácia nákupov aktív v rámci programu PSPP do rôznych jurisdikcií sa riadi kľúčom na upisovanie základného imania ECB. V rámci svojich individuálnych kvót môžu ECB a národné centrálne banky krajín eurozóny podľa vlastného uváženia nakupovať cenné papiere emitované ústrednými vládami a regionálnymi a miestnymi samosprávami, cenné papiere vydané určitými agentúrami usadenými v príslušných jurisdikciách a v prípade potreby aj cenné papiere vydané nadnárodnými inštitúciami. Na konci roka 2018 predstavovala vážená priemerná splatnosť aktív nadobudnutých v rámci programu PSPP 7,4 roka, čo je o niečo menej ako 7,7 roka na konci roka 2017 (s určitými rozdielmi medzi jednotlivými jurisdikciami).[29]

Istinu splatených aktív nakúpených v rámci programu APP Eurosystém reinvestuje. Reinvestície v rámci programov nákupu aktív súkromného sektora dosiahli v roku 2018 výšku 30,9 mld. €, zatiaľ čo reinvestície v rámci programu PSPP dosiahli 116,7 mld. €.[30] Aktíva nadobudnuté v rámci programu PSPP a CSPP boli aj naďalej k dispozícii na požičiavanie[31] s cieľom podporiť likviditu na trhu s dlhopismi a dohodami o spätnom odkúpení (repo trhu).[32]

Vývoj v oblasti refinančných operácií Eurosystému

Od konca roka 2017 sa objem nesplatených refinančných operácií Eurosystému znížil o 30,6 mld. € a ku koncu roka 2018 predstavoval 733,4 mld. €. Tento pokles bol spôsobený najmä dobrovoľným splatením prostriedkov v hodnote 4,5 mld. € a splatnosťou prvej série cielených dlhodobejších refinančných operácií (TLTRO-I) v hodnote 8,9 mld. €, ako aj dobrovoľným splatením prostriedkov v hodnote 17,8 mld. € z druhej série cielených dlhodobejších refinančných operácií (TLTRO-II). Vážená priemerná splatnosť nesplatených refinančných operácií Eurosystému sa skrátila z približne 2,7 roka na konci roka 2017 na približne 1,8 roka na konci roka 2018. Vážená priemerná úroková sadzba TLTRO-II bola −0,3650 % (zaokrúhlene).


2.3 Rámec riadenia rizík v rámci programu APP zmierňuje finančné riziká a zároveň podporuje cieľ menovej politiky

Hlavnou zásadou Eurosystému pri riadení rizík je riziková efektívnosť

Z hľadiska menovej politiky sa nákup aktív riadi tromi hlavnými zásadami. Po prvé, nákup aktív by mal byť účinným nástrojom na dosahovanie hlavného cieľa ECB, ktorým je udržiavanie cenovej stability. Po druhé, nákup aktív by mal byť primeraný cieľu menovej politiky a nemal by mať za následok deformáciu trhu. Po tretie, v prípade viacerých možností dosiahnutia cieľa menovej politiky by mal byť zvolený spôsob efektívny tak z prevádzkového, ako aj rizikového hľadiska. V tomto smere sa Eurosystém pri riadení rizík snaží o rizikovú efektívnosť, t. j. dosahovať ciele menovej politiky tak, aby bol vystavený čo najmenšiemu riziku.[33]

Priamy nákup aktív si vyžaduje špecifické rámce riadenia rizík

Všetky nástroje menovej politiky vrátane priameho nákupu aktív so sebou nesú riziká, ktoré Eurosystém riadi a kontroluje. Medzi tieto riziká patrí kreditné, trhové, likviditné, operačné a právne riziko. Priamy nákup aktív si vyžaduje špecifické rámce riadenia rizík na znižovanie finančných rizík, ktoré sú dané špecifickými cieľmi menovej politiky a charakteristickými znakmi a rizikovými profilmi jednotlivých druhov aktív. Súčasťou týchto rámcov sú kritériá akceptovateľnosti, postupy hodnotenia kreditného rizika a hĺbkové kontroly, rámce oceňovania, referenčné hodnoty a limity. Rámce riadenia rizík neplnia len úlohu zmierňovania finančných rizík; prispievajú tiež k dosahovaniu cieľov menovej politiky usmerňovaním nákupu aktív smerom k diverzifikovanej a trhovo neutrálnej alokácii aktív. V nasledujúcich častiach sú opísané rámce riadenia rizík, ktoré sa uplatňujú v súvislosti s realizáciou programu APP. V tabuľke 1 sa uvádzajú hlavné prvky týchto rámcov. Rámce riadenia rizík sa budú uplatňovať dovtedy, kým budú prebiehať reinvestície a kým budú aktíva nadobudnuté v rámci programu APP figurovať v súvahe Eurosystému.

Tabuľka 1

Hlavné prvky rámcov riadenia rizík spojených s programom APP

Zdroj: ECB.
Poznámka: CQS (credit quality step): stupeň kreditnej kvality podľa harmonizovanej ratingovej stupnice Eurosystému (rámec Eurosystému na hodnotenie kreditného rizika); CAC (collective action clause): klauzula o spoločnom postupe.

Požiadavky na akceptovateľnosť v prípade priameho nákupu aktív

Kritériá akceptovateľnosti sa vzťahujú na všetky triedy aktív

V rámci priameho nákupu aktív sú akceptovateľné len obchodovateľné aktíva, ktoré sú akceptované ako kolaterál v úverových operáciách Eurosystému. Kritériá akceptovateľnosti kolaterálu v úverových operáciách Eurosystému sú stanovené vo všeobecnom rámci týkajúcom sa nástrojov menovej politiky. Akceptovateľné aktíva musia okrem iného spĺňať kritériá tretieho stupňa kreditnej kvality (CQS 3) podľa harmonizovanej ratingovej stupnice Eurosystému, napr. musia mať aspoň jeden úverový rating[34] stanovený externou inštitúciou hodnotiacou kreditné riziko (external credit assessment institution, ECAI) akceptovaný v rámci Eurosystému na hodnotenie kreditného rizika (Eurosystem credit assessment framework, ECAF). Aktíva musia byť denominované v eurách a vydané a vyrovnané v eurozóne. V prípade cenných papierov krytých aktívami (asset-backed securities, ABS) musia byť dlžníci v rámci jednotlivých pohľadávok prevažne z eurozóny.

V prípade aktív vydaných alebo zaručených ústrednou vládou je možné upustiť od uplatňovania minimálneho stupňa kreditnej kvality CQS 3, ak je príslušná jurisdikcia na základe rozhodnutia Rady guvernérov účastníkom programu EÚ/MMF spĺňajúcim jeho podmienky. Aktíva, ktoré sú v rámci nákupov akceptovateľné vzhľadom na výnimku z uplatňovania minimálneho stupňa kreditnej kvality, musia spĺňať dodatočné požiadavky. Nákupy napríklad nesmú prebiehať počas revízie programu a ich realizácia môže pokračovať len v prípade kladného výsledku revízie. V prípade ABSPP a CBPP3 musia mať príslušné aktíva najvyšší možný rating v danej jurisdikcii a musia spĺňať dodatočné požiadavky na zmiernenie zvýšeného rizika.

Popri uvedených kritériách sa v závislosti od programu uplatňujú špecifické kritériá akceptovateľnosti. V prípade programov PSPP a CSPP je napríklad stanovená minimálna a maximálna splatnosť.[35] V rámci programu CSPP sa neakceptujú aktíva vydané úverovými inštitúciami alebo emitentmi, ktorých materský podnik je úverovou inštitúciou. V rámci programov CSPP a CBPP3 sa navyše neakceptujú aktíva vydané likvidačnými subjektmi a správcovskými spoločnosťami. V prípade programu CBPP3 musia byť aktíva akceptovateľné ako kolaterál v úverových operáciách Eurosystému a navyše musia spĺňať podmienky akceptovateľnosti ako vlastného kolaterálu, t. j. že ich emitujúca úverová inštitúcia môže použiť ako kolaterál.[36] Od 1. januára 2019 sa už okrem toho neakceptujú kryté dlhopisy s podmieneným predĺžením splatnosti (conditional pass-through). V neposlednom rade platí, že nákupy aktív nesmú byť v rozpore so zákazom menového financovania verejných orgánov stanoveným v článku 123 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Hodnotenie kreditného rizika a hĺbková kontrola

Hodnotenie kreditného rizika a hĺbková kontrola sa vykonávajú nepretržite

V prípade programov nákupu aktív súkromného sektora Eurosystém nepretržite uskutočňuje primerané hodnotenie kreditného rizika a hĺbkovú kontrolu okruhu aktív, ktoré sú k dispozícii na nákup. Prostredníctvom určitých rizikových ukazovateľov sa uplatňujú monitorovacie rámce. V rámci hodnotenia a kontrolných postupov sa uplatňuje zásada proporcionality, t. j. rizikovejšie aktíva podliehajú podrobnejšej analýze. So zreteľom na zásadu proporcionality sa v prípade potreby môžu uplatňovať aj dodatočné opatrenia na riadenie rizík, predovšetkým obmedzenie alebo pozastavenie nákupov, vo výnimočných prípadoch i predaj aktív, pričom takéto prípady musí individuálne posúdiť Rada guvernérov.

Rámce oceňovania

Rámce oceňovania zabezpečujú realizáciu nákupov v trhových cenách

Oceňovacie rámce v rámci programu APP zabezpečujú realizáciu nákupov v trhových cenách s cieľom minimalizovať deformáciu trhu a prispievať k dosahovaniu rizikovej efektívnosti. Tieto rámce zohľadňujú dostupné trhové ceny, ich kvalitu a reálne hodnoty. Zároveň sa vykonávajú dodatočné cenové kontroly s cieľom overiť, či transakčné ceny v rámci nákupov odrážali trhové ceny v čase realizácie transakcií.

V rámci programov nákupu aktív súkromného sektora sú povolené nákupy aktív s negatívnym výnosom, ak výnos prekračuje sadzbu jednodňových sterilizačných operácií. Nákupy s výnosmi pod úrovňou sadzby jednodňových sterilizačných operácií sú povolené len v rámci programu nákupu aktív verejného sektora, a to len v potrebnom rozsahu.[37]

Referenčné hodnoty

Používanie referenčných hodnôt v záujme diverzifikácie

Referenčné hodnoty pomáhajú zabezpečiť diverzifikované portfólio a prispievajú k zmierňovaniu rizík. Referenčné hodnoty v rámci programov nákupu aktív súkromného sektora vychádzajú z trhovej kapitalizácie okruhu akceptovateľných aktív, t. j. nominálnych hodnôt nesplatených akceptovateľných aktív spĺňajúcich rizikové kritériá. V prípade programu PSPP sa nákupy riadia kľúčom na upisovanie základného imania ECB, ktorý určuje alokáciu nákupov podľa krajín.

Limity

Limity podielu emisií a emitentov sú účinným nástrojom na znižovanie rizika koncentrácie

V rámci programu APP sa uplatňujú rámce limitov. Pri nastavovaní limitov podielu emisií a emitentov[38] sa zohľadňujú menovopolitické, operačné a právne aspekty a aspekty týkajúce sa riadenia rizík. Limity sú prispôsobené jednotlivým triedam aktív, pričom sa rozlišuje medzi aktívami verejného a aktívami súkromného sektora.

V rámci programu PSPP sa limity podielu emisií a emitentov uplatňujú s cieľom chrániť fungovanie trhu a cenotvorbu, znižovať riziko koncentrácie a zabrániť tomu, aby sa Eurosystém stal hlavným veriteľom vlád krajín eurozóny. Limit podielu emisií v rámci programu PSPP predstavuje 33 % nesplatenej sumy emisie. V prípade dlhopisov s klauzulou o spoločnom postupe veriteľov (collective action clause, CAC) sa uskutočňuje individuálne posúdenie s cieľom zistiť, či by Eurosystém v dôsledku uplatnenia limitu nenadobudol blokujúcu menšinu.[39] V takom prípade sa uplatňuje limit podielu emisií 25 %. Limit podielu emitenta predstavuje 33 % nesplatenej sumy akceptovateľných aktív vydaných príslušnou verejnou inštitúciou.

V prípade programov nákupu aktív súkromného sektora bol stanovený vyšší limit podielu emisií: 70 %.[40] V rámci programu CSPP platia v špecifických prípadoch nižšie limity podielu emisií – s aktívami vydanými verejnoprávnymi podnikmi sa napríklad zaobchádza podobne ako s aktívami v rámci programu PSPP. Okrem týchto limitov podielu emisií sa v rámci programov CBPP3 a CSPP uplatňujú aj limity podielu emitentov. Predovšetkým v prípade programu CSPP tieto limity vychádzajú z referenčných podielov súvisiacich s trhovou kapitalizáciou skupiny emitentov s cieľom zabezpečiť diverzifikované pridelenie nákupov. V dôsledku zistení hodnotenia kreditného rizika a postupov hĺbkovej kontroly (vysvetlených vyššie) sa navyše môžu uplatňovať nižšie limity.


3 Finančný sektor eurozóny: rastúca odolnosť bánk, pretrvávajúce riziká

V roku 2018 bol finančný sektor eurozóny vystavený náročnejšiemu rizikovému prostrediu. Na jednej strane prostrediu finančnej stability prospievalo viacero faktorov vrátane rastúcej ekonomiky a zlepšujúcej sa odolnosti bankového sektora. Na druhej strane mali na toto prostredie v roku 2018 nepriaznivý vplyv rastúce riziká spomalenia hospodárskeho rastu, v neposlednom rade aj v dôsledku rastu obchodného protekcionizmu a čoraz vyššej politickej a strategickej neistoty. Vysoká miera podstupovania rizika na finančných trhoch a trhoch s nehnuteľnosťami naďalej spôsobovala nárast potenciálnej nestability cien aktív, zatiaľ čo hromadenie rizík pokračovalo aj v rastúcom nebankovom finančnom sektore. Za týchto okolností krajiny eurozóny po konzultácii s ECB zaviedli viacero makroprudenciálnych opatrení s cieľom zmierniť systémové riziká a zvýšiť voči nim odolnosť. Bankový dohľad ECB navyše prijal mikroprudenciálne opatrenia a naďalej prispieval k stabilite bankového sektora v Európe a zabezpečovaniu rovnakých podmienok pre všetky banky v eurozóne. Desať rokov po vypuknutí globálnej finančnej krízy sú hlavné regulačné reformy, ktoré prispeli k budovaniu odolnejšieho finančného sektora, takmer dokončené. Napriek výraznému pokroku je však potrebné ďalšie úsilie. V tomto smere sa ECB v roku 2018 naďalej zapájala do prebiehajúcich diskusií o dokončení bankovej únie a únie kapitálových trhov a zdôrazňovala tiež význam vývoja nástrojov na zmierňovanie rizík v nebankovom finančnom sektore.


3.1 Prostredie finančnej stability v roku 2018

V roku 2018 bolo prostredie finančnej stability náročnejšie, čo sa prejavilo aj v ukazovateľoch systémového napätia (graf 21). Analýza v roku 2018 poukázala na faktory, ktoré finančnú stabilitu podporovali, napr. pokračujúca expanzia ekonomiky (kapitola 1) a vyššia odolnosť bánk. Vysoká miera podstupovania rizík v niektorých segmentoch finančného trhu však prispela k stlačeným globálnym rizikovým prémiám. Rastúci protekcionizmus a obnovenie napätia v rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách viedli k príležitostnému nárastu volatility. V Európskej únii rastúca neistota v súvislosti s brexitom a napätie na talianskych dlhopisových trhoch prispeli k vyššej politickej a strategickej neistote.

Graf 21

Index rizika ohrozujúceho finančnú stabilitu a kompozitný ukazovateľ systémového napätia na finančných trhoch za eurozónu

(január 2011 – október 2018)

Zdroj: Bloomberg, Eurostat, ECB a výpočty ECB.
Poznámka: Podrobnejšie informácie o indexe rizika ohrozujúceho finančnú stabilitu (financial stability risk index, FSRI) sú v publikácii ECB Financial Stability Review, Special Feature A, máj 2018. Stupnica FSRI predstavuje odchýlku od historického priemeru vyjadrenú v násobkoch historickej štandardnej odchýlky. Kompozitný ukazovateľ systémového napätia na finančných trhoch (composite indicator of systemic stress, CISS) je normalizovaný na úrovni od 0 do 1. FSRI: štvrťročná frekvencia; CISS: týždenná frekvencia, dvojtýždňový kĺzavý priemer.

Štyri hlavné riziká ohrozujúce finančnú stabilitu

Za týchto okolností ECB vo svojom polročnom prehľade finančnej stability (Financial Stability Review) identifikovala a analyzovala štyri hlavné riziká ohrozujúce finančnú stabilitu v eurozóne počas horizontu dvoch rokov.

Riziko prudkého poklesu cien aktív

Možnosť nekontrolovaného nárastu globálnych rizikových prémií predstavovala prvé zásadné riziko ohrozujúce finančnú stabilitu v nadchádzajúcich rokoch. Hlavné potenciálne príčiny nekontrolovaného nárastu rizikových prémií súvisia tak s domácimi, ako aj s externými faktormi. Patria sem neprimerané reakcie trhu na politickú alebo strategickú neistotu, ďalší rast napätia v rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách s možnosťou kontaminácie vyspelých ekonomík a prudký obrat makrofinančných vyhliadok v Spojených štátoch. Potenciálny rast globálnych rizikových prémií môžu znásobiť miestami nadhodnotené ceny aktív a vysoká miera korelácie svetových cien finančných aktív.

Obavy o udržateľnosť dlhu

Druhé zásadné riziko súvisí s obavami o udržateľnosť dlhu. Ukazovatele napätia na trhoch so štátnymi dlhopismi krajín eurozóny sa v polovici roka 2018 v dôsledku politického vývoja v Taliansku mierne zvýšili. Išlo však o pomerne nevýrazný nárast, a teda len obmedzený prenos napätia do ostatných krajín eurozóny. Miera zadlženosti krajín eurozóny zostala vysoká a pomer dlhu viacerých vysoko zadlžených krajín v posledných rokoch ďalej rastie. Niektoré krajiny navyše naďalej zaznamenávali z historického i z medzinárodného hľadiska vysokú úroveň zadlženosti súkromného sektora, ktorá prekračovala limity bežne zodpovedajúce nadmernému dlhu, hoci dynamika vývoja dlhu aj naďalej profitovala z výraznej cyklickej dynamiky hospodárstva eurozóny spojenej s veľmi priaznivými podmienkami financovania.

Obrázok 1

Hlavné riziká ohrozujúce finančnú stabilitu v eurozóne

Zdroj: ECB.
Poznámka: Hodnotenie finančnej stability k 29. novembru 2018.

V rámci eurozóny dochádzalo počas roka 2018 k rastu dynamiky na trhoch s nehnuteľnosťami. Výrazné tempo rastu cien nehnuteľností na bývanie sa aj naďalej premietalo do miernych náznakov nadhodnotenia cien na trhoch s rezidenčnými nehnuteľnosťami v eurozóne ako celku, so značnými rozdielmi medzi jednotlivými krajinami. Na trhoch s komerčnými nehnuteľnosťami rast cien v posledných rokoch výrazne prekročil rast cien nájomného. Výnosy z prvotriednych komerčných nehnuteľností tak zaznamenávajú klesajúcu tendenciu, pričom v súčasnom cykle dosiahli nové historické minimum. Pozorovaný pokles výnosov môže vypovedať o možnom cenovom nadhodnotení na trhoch s komerčnými nehnuteľnosťami. Zároveň je však potrebné poznamenať, že sa objavujú počiatočné náznaky neskoršej fázy cyklu.

Obmedzená sprostredkovateľská funkcia bánk

Tretie zásadné riziko súviselo so slabými vyhliadkami ziskovosti bánk v eurozóne a možným obmedzením ich sprostredkovateľskej funkcie. Ziskovosť bánk v eurozóne sa stabilizovala – celková rentabilita vlastného kapitálu v treťom štvrťroku 2018 predstavovala 6,9 %. Solventnosť bánk zostala pomerne stabilná – celkový podiel vlastného kapitálu Tier 1 významných inštitúcií v eurozóne na konci tretieho štvrťroka 2018 predstavoval 14,2 % (14,3 % pred rokom).

Ceny akcií bánk v eurozóne v roku 2018 v dôsledku vyššej politickej neistoty a obáv v súvislosti s výhľadom zahraničného vývoja klesli o približne 30 %. Pokles cien akcií prispel k nižším hodnotám ocenenia – celkový pomer ceny k účtovnej hodnote bol v prípade najväčších kótovaných bánk na konci roka 2018 na úrovni 0,6.

Objem problémových úverov (non-performing loans, NPL) bánk v eurozóne naďalej sústavne klesal. V prvých troch štvrťrokoch 2018 sa hodnota problémových úverov znížila o 94 mld. €, pričom celkový pomer NPL významných inštitúcií v eurozóne predstavoval 4,2 % (5,2 % pred rokom). Proces redukcie NPL vo väčšine krajín s ich vysokým objemom pokračoval rýchlejším alebo rovnomerným tempom. Z podrobných údajov o zmenách pomeru NPL počas tohto obdobia vyplýva, že redukcia NPL bola vo väčšine prípadov výsledkom nápravy, likvidácie alebo odpísania expozícií. K redukcii objemu NPL zároveň významnou mierou prispel aktívnejší sekundárny trh so znehodnotenými aktívami. Spomedzi jednotlivých krajín bolo v redukcii NPL najaktívnejšie Taliansko a Španielsko. Napriek nárastu transakcií však likviditu sekundárnych trhov s NPL naďalej nepriaznivo ovplyvňovali rôzne druhy trhových porúch. K odstráneniu porúch na týchto trhoch by mohli prispieť transakčné platformy, ktoré by priniesli väčšiu transparentnosť, podporili by účasť širšieho okruhu investorov a odstránili by problémy súvisiace s koordináciou.[41]

Likviditné riziká v sektore investičných fondov

Štvrté zásadné riziko súviselo s možným nedostatkom likvidity v sektore investičných fondov. Za posledných desať rokov sa celkový objem aktív v sektore investičných fondov v eurozóne viac než zdvojnásobil z 5,7 bil. € na konci roka 2008 na 13,8 bil. € v júni 2018. Sektor investičných fondov v súčasnosti predstavuje takmer 20 % celkových aktív v držbe finančného sektora eurozóny. Objem rizikových aktív v držbe investičných fondov v roku 2018 pokračoval v raste. Zároveň však dochádzalo k poklesu ich hotovostných rezerv, v dôsledku čoho sa zvýšila zraniteľnosť tohto sektora voči potenciálnym šokom na globálnych finančných trhoch. V prípade rozsiahleho vyberania vkladov investorov by fondy mohli byť nútené pristúpiť k likvidácii pomerne veľkých častí svojich portfólií a potenciálne tým vyvolať pokles trhových cien. Platné pravidlá EÚ síce obsahujú spoľahlivý rámec na zabezpečenie ochrany investorov v prípade problémov týkajúcich sa jednotlivých fondov, no cyklické riziká spojené s nadmerným podstupovaním likviditného rizika a rastúci podiel tohto sektora ako celku na trhu vedú k čoraz väčším obavám.

Celkovo sú tieto štyri uvedené riziká navzájom jednoznačne prepojené. Ak by došlo k ich naplneniu, mohli by sa potenciálne navzájom znásobiť.


3.2 Činnosť ECB v oblasti makroprudenciálnej politiky

Makroprudenciálne politiky zamerané na redukciu systémových rizík

Makroprudenciálne politiky sa zavádzajú v reakcii na vznik systémových rizík vo finančnom systéme, pričom ECB bola v tejto oblasti poverená významnou úlohou a konkrétnymi právomocami (nariadenie o SSM). ECB bola predovšetkým poverená úlohou posudzovať makroprudenciálne opatrenia ustanovené v právnych predpisoch EÚ a prijaté vnútroštátnymi orgánmi krajín podliehajúcich bankovému dohľadu ECB. Zároveň má právomoc tieto vnútroštátne opatrenia týkajúce sa bankového sektora doplniť. V reakcii na riziká, ktorým bola eurozóna vystavená v roku 2018, zaviedli vnútroštátne orgány po konzultácii s ECB viacero makroprudenciálnych opatrení s cieľom zmierniť systémové riziká a zvýšiť voči nim odolnosť, ako aj zabezpečiť naďalej účinné poskytovanie finančných služieb reálnej ekonomike.[42]

Pokračujúce úsilie o zachovanie finančnej stability s pomocou makroprudenciálnych politík

Hodnotenie adekvátnosti makroprudenciálnych politík

V roku 2018 ECB aj naďalej vyvíjala značné úsilie v oblasti makroprudenciálnej politiky a významnou mierou prispievala k zachovávaniu finančnej stability. Popri rozsiahlej analytickej práci ECB zabezpečovala platformu spoločného hodnotenia rizík a koordinácie politík zo strany ECB a vnútroštátnych orgánov krajín eurozóny. ECB tiež spolu s vnútroštátnymi orgánmi pokračovala vo všeobecnej a otvorenej diskusii o používaní makroprudenciálnych nástrojov a o vývoji metód na hodnotenie rôznych druhov systémového rizika. Tieto aktivity prispeli k ďalšiemu zdokonaleniu procesu a metód hodnotenia systémových rizík a adekvátnosti makroprudenciálnych opatrení v eurozóne.

Efektívnejšia komunikácia o otázkach súvisiacich s makroprudenciálnou politikou

ECB pokračovala v zlepšovaní svojej komunikácie v otázkach súvisiacich s makroprudenciálnou politikou a zvyšovala mieru informovanosti o svojej aktuálnej činnosti a postojoch v tejto oblasti. Popri prejavoch, tlačových správach a ďalších publikáciách (napr. príležitostných štúdiách) ECB naďalej vydávala aj svoj makroprudenciálny bulletin (v angličtine). Tento dôležitý komunikačný nástroj jej umožňuje objasňovať rámec makroprudenciálnej politiky a rozhodovacie postupy, ako aj analytické poznatky a zistenia v tejto oblasti. ECB tiež naďalej na svojej internetovej stránke zverejňovala prehľad v súčasnosti aktívnych makroprudenciálnych opatrení v krajinách patriacich pod európsky bankový dohľad.

Rozhodnutia makroprudenciálnej politiky v roku 2018

ECB v roku 2018 posúdila 103 rozhodnutí makroprudenciálnej politiky

V súlade so svojím zákonným mandátom ECB v roku 2018 posúdila oznámenia vnútroštátnych orgánov krajín eurozóny o 103 rozhodnutiach makroprudenciálnej politiky týkajúcich sa nástrojov zameraných na cyklické a štrukturálne systémové riziká, ako aj ďalších nástrojov v zmysle článku 458 nariadenia o kapitálových požiadavkách (CRR). Väčšina oznámení sa týkala stanovenia výšky proticyklických kapitálových rezerv (countercyclical capital buffers, CCyB) alebo identifikácie globálnych a iných systémovo dôležitých inštitúcií a kalibrácie ich kapitálových rezerv. Rada guvernérov ECB nemala k rozhodnutiam makroprudenciálnej politiky, ktoré jej vnútroštátne orgány počas roka 2018 oznámili, žiadne námietky.

Posudzované rozhodnutia sa týkali stanovenia proticyklických kapitálových rezerv a opatrení zameraných na štrukturálne systémové riziká

Všetkých 19 krajín eurozóny vykonáva štvrťročné hodnotenie cyklických systémových rizík a na základe zistených informácií stanovuje svoju úroveň CCyB. Počas roka 2018 svoju úroveň CCyB zvýšili štyri krajiny. Národná banka Slovenska sa rozhodla zvýšiť úroveň CCyB s účinnosťou od 1. augusta 2018 z 0,5 % na 1,25 % a neskôr, od 1. augusta 2019, až na 1,5 %. Toto rozhodnutie odôvodnila tvrdením, že Slovensko patrí medzi krajiny EÚ s najrýchlejším úverovým rastom, a to tak v podnikovom sektore, ako aj v sektore domácností. Lietuvos bankas sa rozhodla zvýšiť úroveň CCyB z 0,5 % (úrovne platnej od 31. decembra 2018) na 1 % (od 30. júna 2019). Zvýšenie CCyB nesúviselo s nadmerným cyklickým rizikom, ale skôr so zmenou bankových pravidiel týkajúcich sa stanovovania CCyB (v súčasnom mierne rizikovom prostredí stanovenej na kladnej úrovni). Central Bank of Ireland sa rozhodla stanoviť CCyB od 1. júla 2019 na úrovni 1 %. Jej zámerom bolo stanoviť rezervu v dostatočne skorej fáze cyklu s cieľom účinne podporiť odolnosť. Toto opatrenie však zároveň prijala vzhľadom na relatívnu citlivosť írskeho makrofinančného prostredia na zahraničný vývoj. Kladnú úroveň CCyB po prvýkrát stanovil francúzsky orgán Haut Conseil de Stabilité Financière. S účinnosťou od 1. júla 2019 stanovil CCyB na úrovni 0,25 % s cieľom zvýšiť odolnosť bánk voči cyklickým rizikám, pričom argumentoval priaznivými makroekonomickými podmienkami a pokračujúcim rastom finančného cyklu.

Pokiaľ ide o makroprudenciálne nástroje zamerané na štrukturálne systémové riziká, ECB posúdila rozhodnutia vnútroštátnych orgánov o kapitálových rezervách 106 iných systémovo dôležitých inštitúcií[43], ako aj tri rozhodnutia o rezervách na krytie systémových rizík. Čo sa týka opatrení oznamovaných v zmysle článku 458 nariadenia CRR, francúzsky orgán Haut Conseil de Stabilité Financière sa rozhodol sprísniť limity veľkých expozícií vzťahujúce sa na vysoko zadlžené domáce nefinančné korporácie v záujme redukcie rizík vyplývajúcich z rastu finančného cyklu a pokračujúceho trendu zvyšovania zadlženosti týchto korporácií. Nationale Bank van België/Banque Nationale de Belgique zároveň navrhla dvojité opatrenie zamerané na realitné riziká. Opatrenie pozostáva zo všeobecnej prirážky vo výške piatich percentuálnych bodov k rizikovým váham retailových expozícií zabezpečených domácimi nehnuteľnosťami v prípade bánk, ktoré uplatňujú postup založený na interných ratingoch, a z dodatočného rizikového prvku zameraného na rizikový profil hypotekárnych portfólií jednotlivých bánk uplatňujúcich postup založený na interných ratingoch. Cieľom opatrenia je zvýšiť odolnosť týchto bánk voči makroprudenciálnym rizikám vyplývajúcim z vývoja na trhoch s nehnuteľnosťami a rastúcej nespoľahlivosti dlžníkov.

Spolupráca s Európskym výborom pre systémové riziká

Pokračujúca spolupráca s ESRB a jeho podpora

ECB naďalej poskytovala analytickú, štatistickú, logistickú a administratívnu podporu Sekretariátu Európskeho výboru pre systémové riziká (European Systemic Risk Board, ESRB), ktorý je zodpovedný za každodennú činnosť ESRB. ESRB zodpovedá za makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom EÚ a za prevenciu a zmierňovanie systémových rizík.

ECB pravidelne prispievala k priebežnej identifikácii a monitorovaniu potenciálnych systémových rizík, ktoré vykonáva ESRB, a poskytovala mu všeobecnú podporu v jeho výskumnej činnosti. ECB napríklad spolupracovala s pracovnou skupinou ESRB na vysokej úrovni zaoberajúcou sa bezpečnými aktívami, ktorá bola zriadená v záujme posúdenia praktických aspektov týkajúcich sa cenných papierov krytých štátnymi dlhopismi (sovereign bond-backed securities, SBBS). Skupina svoje hlavné zistenia a príslušnú technickú analýzu zverejnila v dvojzväzkovej správe. ECB tiež prispela k sérii zverejnených pracovných štúdií o SBBS.

Pokiaľ ide o nebankový finančný sektor EÚ, ECB sa podieľala na zostavovaní tretieho vydania monitorovacej správy o tieňovom bankovníctve (EU Shadow Banking Monitor), ktorá prináša prehľad vývoja v tomto sektore a hodnotí potenciálne riziká ohrozujúce finančnú stabilitu. V súvislosti s nebankovým sektorom tiež ECB prispela k správe ESRB o makroprudenciálnych ustanoveniach, opatreniach a nástrojoch pre poisťovne (Macroprudential provisions, measures and instruments for insurance), ktorá bola zverejnená v novembri 2018. Správa slúži ako podklad prebiehajúcich diskusií na tému posilňovania regulačného rámca pre poisťovateľov a zaisťovateľov z makroprudenciálneho hľadiska v súvislosti s rámcom Solventnosť II.

ECB spolupredsedala expertnej skupine poverenej vypracovaním odpovede na žiadosť Rady EÚ, aby ESRB vyvinul makroprudenciálne postupy s cieľom zabrániť vzniku systémových problémov súvisiacich s NPL, a to s náležitým zreteľom na procyklické účinky opatrení zameraných na riešenie NPL a prípadné účinky na finančnú stabilitu. Zverejnená správa identifikuje faktory systémového rastu NPL a konštatuje, že existujúci súbor makroprudenciálnych nástrojov podľa všetkého nevyžaduje žiadne zásadné zmeny, hoci je možné zvážiť určité menšie úpravy.

ECB okrem toho predsedala pracovnej skupine poverenej vypracovaním nepriaznivých scenárov ESRB na účely celoúnijného záťažového testu, ktorý v roku 2018 uskutočnil Európsky orgán pre bankovníctvo, a záťažového testu poisťovní, ktorý v roku 2018 uskutočnil Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov. ECB zároveň poskytovala potrebnú technickú a modelovaciu podporu. ECB ďalej v decembri 2018 organizovala výročný workshop na tému záťažového testovania.

V neposlednom rade ECB naďalej poskytovala podporu analytickej práci ESRB zameranej na rozsiahlu databázu dostupnú v zmysle nariadenia o európskej trhovej infraštruktúre. Vďaka tejto práci je v súčasnosti možný denný zber, spracovanie a analýza údajov. Vďaka výsledkom tejto analytickej práce môže ESRB a jeho poradné výbory a ďalšie štruktúry vykonávať komplexnejšie a včasnejšie monitorovanie trhov s derivátmi.

Podrobnejšie informácie o ESRB sa nachádzajú na jeho internetovej stránke a v jeho výročných správach.


3.3 Mikroprudenciálne aktivity na zabezpečenie dobrého stavu jednotlivých bánk

Bankový dohľad ECB počas roka 2018 naďalej prispieval k stabilite bankového sektora v Európe a zabezpečovaniu rovnakých podmienok pre všetky banky v eurozóne. Hoci sa odolnosť bánk v eurozóne za posledné roky zvýšila, banky naďalej čelia značným problémom.

Jedným z najzávažnejších problémov, ktorým sú banky v eurozóne vystavené, je nedostatočná ziskovosť

Jedným z najzávažnejších problémov, ktorým sú banky v eurozóne vystavené, je nedostatočná ziskovosť. Situácia sa síce vo všeobecnosti zlepšila, no banky sú naďalej pod tlakom, ktorý ich núti prispôsobovať svoje obchodné modely. Potrebujú nájsť možnosti, ako si zabezpečiť udržateľnú ziskovosť počas celého hospodárskeho cyklu. Bankový dohľad ECB v roku 2018 dokončil tematické hodnotenie ziskovosti a obchodných modelov a zverejnil jeho zistenia. Výsledky poukázali na značné rozdiely medzi jednotlivými bankami. Hodnotenie zároveň dospelo k záveru, že dôležitým faktorom ziskovosti bánk je ich schopnosť strategického riadenia. Bankový dohľad ECB bude situáciu aj naďalej sledovať a bude pokračovať v hodnotení obchodných modelov bánk.

Riešenie problému NPL je prioritou

Okrem ziskovosti sú pre bankový sektor eurozóny aj naďalej problémom nesplácané aktíva, t. j. problémové úvery. Problémové úvery znižujú bankám zisk, ohrozujú ich odolnosť a oslabujú ich schopnosť financovať chod hospodárstva. Hoci sú problémové úvery predovšetkým zodpovednosťou dotknutých bánk, riešenie tohto problému je jednou z hlavných priorít orgánov EÚ (ako vyplýva aj z akčného plánu EÚ týkajúceho sa NPL v Európe) a predovšetkým bankového dohľadu ECB. Už v marci 2017 bankový dohľad ECB zverejnil kvalitatívne všeobecné zásady riešenia otázky problémových úverov. V marci 2018 bol k týmto všeobecným zásadám zverejnený dodatok, ktorý stanovuje očakávania týkajúce sa tvorby opravných položiek k novým NPL. V júli 2018 bankový dohľad ECB oznámil ďalšie kroky v rámci redukcie objemu NPL.

Vylepšené nástroje a metódy dohľadu

Bankový dohľad ECB v priebehu roka naďalej zlepšoval svoje nástroje a metódy. V nadväznosti na verejné konzultácie (otvorené v marci 2018) bankový dohľad ECB v novembri 2018 zverejnil konečnú verziu všeobecných zásad pre banky týkajúcich sa riadenia kapitálu a likvidity (interného procesu hodnotenia kapitálovej primeranosti (internal capital adequacy assessment process, ICAAP) a interného procesu hodnotenia likviditnej primeranosti (internal liquidity adequacy assessment process, ILAAP)). V súvislosti s prebiehajúcim cieleným hodnotením interných modelov tiež bankový dohľad ECB v novembri 2018 v nadväznosti na verejnú konzultáciu zverejnil prvú kapitolu všeobecných zásad interných modelov. Zároveň vydal všeobecné zásady hodnotenia žiadostí o udelenie licencie, ktoré sa vzťahujú aj na finančno-technologické úverové inštitúcie. V septembri 2018 boli zverejnené všeobecné zásady výkonu kontrol na mieste a hodnotenia interných modelov, ktoré vysvetľujú postup výkonu týchto hodnotení. Bankový dohľad ECB tiež prispel k záťažovému testu európskych bánk, ktorý uskutočnil Európsky orgán pre bankovníctvo (box 4).

V roku 2018 bol bankový dohľad ECB tiež zapojený do procesu riadenia zlyhania významnej banky v eurozóne. Tento prípad poukázal na význam zvýšenia harmonizácie pravidiel, ktoré sa uplatňujú v prípade zlyhania bánk. A hoci ECB nemá žiadne právomoci v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, tento prípad zdôraznil potrebu harmonizovanejšieho prístupu k tejto problematike na európskej úrovni.

Podrobnejšie informácie o bankovom dohľade ECB sa nachádzajú na jeho internetovej stránke a vo Výročnej správe ECB o činnosti dohľadu za rok 2018.

Box 4
Celoúnijný záťažový test bánk v roku 2018

Celkové zameranie záťažového testu v roku 2018 a účasť ECB

ECB bola zapojená do prípravy i výkonu celoúnijného záťažového testu v roku 2018, ktorý koordinoval Európsky orgán pre bankovníctvo (European Banking Authority, EBA). Cieľom záťažového testu bolo posúdiť odolnosť finančných inštitúcií určením hlavných zraniteľných miest pomocou základného a nepriaznivého scenára vývoja. Zistenia testu zároveň slúžia ako podklad procesu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process, SREP) každej zúčastnenej banky z kvantitatívneho i kvalitatívneho hľadiska. V rámci prípravných prác sa ECB podieľala na vypracovaní základného a nepriaznivého scenára vývoja. Nepriaznivý scenár bol vyvinutý spolu s ESRB a EBA a v úzkej spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. ECB tiež spolu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi aktívne prispievala k vypracovaniu metodických pokynov k záťažovému testu EBA. Hlavnou výzvou pri zostavovaní metodiky v roku 2018 bolo zavedenie medzinárodného štandardu finančného výkazníctva IFRS 9, ktorý mal vplyv na viacero rizikových profilov (kreditné riziko, trhové riziko a čisté úrokové výnosy). Vďaka efektívnej spolupráci s odborníkmi z EBA a príslušných vnútroštátnych orgánov ECB zároveň na účely záťažového testu zostavila oficiálne referenčné hodnoty kreditného rizika, ktoré majú banky uplatňovať v prípade portfólií bez primeraných modelov kreditného rizika

Po spustení záťažového testu na úrovni celej EÚ 31. januára 2018 bola ECB zodpovedná za proces zabezpečenia kvality v prípade bánk, nad ktorými vykonáva priamy dohľad. V dôsledku zavedenia štandardu IFRS 9 malo testovanie oproti minulým rokom dlhší priebeh, aby mali banky na predloženie potrebných údajov viac času. Hlavným cieľom procesu zabezpečenia kvality, za ktorý zodpovedá ECB spoločne s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, bolo zaistiť, aby banky správne uplatňovali jednotnú metodiku EBA. Do procesu bolo zapojených viac ako 200 pracovníkov ECB. V rámci odboru mikroprudenciálneho dohľadu ECB vykonávali spoločné dohliadacie tímy podrobnú analýzu projekcií predložených bankami, so zreteľom na charakteristické znaky jednotlivých bánk. Spoločné dohliadacie tímy boli tiež poverené priamou komunikáciou s bankami. Hodnotením súladu bánk s metodickými požiadavkami a posudzovaním konzistentnosti a dôveryhodnosti výsledkov za jednotlivé banky prostredníctvom porovnávacej analýzy sa zaoberali horizontálne „bottom-up“ tímy. Tímy v rámci odboru makroprudenciálneho dohľadu ECB posudzovali údaje predložené bankami pomocou vlastných „top-down“ modelov. Podporu tejto činnosti poskytoval špeciálny riadiaci projektový útvar, ako aj infraštruktúrne tímy a koordinátori z jednotlivých krajín, ktorí zabezpečovali interakciu s vnútroštátnymi orgánmi.

Zo 48 bánk zaradených do záťažového testu pod vedením EBA priamemu bankovému dohľadu ECB podlieha 33 bánk, ktoré predstavujú 70 % bankových aktív v eurozóne. Výsledky jednotlivých 48 bánk spolu s podrobnými údajmi o ich súvahách a expozíciách ku koncu roka 2017 zverejnil EBA 2. novembra 2018. ECB popri 33 bankách zaradených do vzorky EBA súbežne vykonala vlastný záťažový test SREP ďalších 54 bánk pod jej priamym dohľadom, ktoré do vzorky EBA zaradené neboli.[44] Tento test vychádzal z rovnakej metodiky a scenárov ako celoúnijný záťažový test, no v záujme primeraného zaobchádzania s menšími bankami sa v ňom uplatňovali menej zložité postupy a menej prísne vykazovacie požiadavky.

ECB zároveň predtým v roku 2018 uskutočnila záťažový test štyroch gréckych bánk, nad ktorými vykonáva priamy dohľad. Napriek rovnakej metodike, scenárom a procesu zabezpečenia kvality ako v celoúnijnom záťažovom teste EBA však ECB v tomto prípade uplatnila skrátený harmonogram, aby test uzavrela pred skončením tretieho programu finančnej pomoci Európskeho mechanizmu pre stabilitu pre Grécko.

Scenáre vývoja

Nepriaznivý scenár záťažového testu v roku 2018 vychádzal z konzistentného súboru makrofinančných šokov, ktoré by sa mohli naplniť v krízovom kontexte. V prípade eurozóny scenár počítal s kumulatívnym znížením HDP o 2,4 %, kumulatívnym poklesom cien nehnuteľností o 17 % a okamžitým poklesom cien akcií o 31 %.

Scenár obsahoval hlavné systémové riziká identifikované na začiatku testu, medzi ktoré patrili: i) náhle a rozsiahle preceňovanie rizikových prémií na svetových finančných trhoch, ii) obavy spojené s udržateľnosťou dlhu verejného a súkromného sektora, iii) negatívne spätné väzby medzi nízkou ziskovosťou bánk a nízkym nominálnym rastom, a iv) likviditné riziká v nebankovom finančnom sektore a ich potenciálny dosah na širší finančný systém.

Vzhľadom na dlhší časový odstup medzi spustením záťažového testu EBA na začiatku roka 2018 a zverejnením výsledkov uskutočnila ECB dodatočné citlivostné analýzy rizík, ktoré vystúpili do popredia v priebehu roka, napr. rizík náhleho hospodárskeho poklesu najvýznamnejších rozvíjajúcich sa trhových ekonomík a ich vplyvu na banky v eurozóne, alebo ďalšieho rastu napätia na trhoch so štátnymi dlhopismi. Výsledky týchto analýz ECB zverejnila v novembri 2018 vo svojom prehľade finančnej stability (Financial Stability Review).

Výsledky záťažového testu EBA z roku 2018 a hlavné rizikové faktory

Výsledkom nepriaznivého scenára vývoja bol celkový úbytok vlastného kapitálu Tier 1 (CET1) 33 bánk pod priamym dohľadom ECB o 3,8 percentuálneho bodu na plne funkčnom základe, čo predstavovalo pokles celkového kapitálu CET1 z 13,7 % ku koncu roka 2017 na 9,9 % ku koncu roka 2020. Tento výsledok zahŕňa aj vplyv prvotného uplatnenia štandardu IFRS 9 (v platnosti od 1. januára 2018) v rozsahu 0,3 percentuálneho bodu. Tomu zodpovedajúci úbytok kapitálu je o 0,5 percentuálneho bodu vyšší než v teste v roku 2016.

Jedným z hlavných faktorov úbytku kapitálu v nepriaznivom makroekonomickom scenári bolo zníženie hodnoty úverov, ktoré možno pripísať predovšetkým závažnejšiemu makroekonomickému scenáru (oproti roku 2016) a zavedeniu štandardu IFRS 9 (najmä v prípade modelu tvorby opravných položiek na krytie úverových strát počas celej životnosti úveru). Vďaka zlepšeniu bankových súvah hral objem problémových úverov v záťažovom teste v roku 2018 v porovnaní s rokom 2016 menej výraznú úlohu. Druhým zásadným faktorom bol šok spojený so spreadom financovania s vplyvom na trhové riziko bánk, ktorý bol čiastočne kompenzovaný kladným vplyvom vyšších dlhodobých úrokových sadzieb. Tretím zásadným faktorom bol vplyv šokov vyplývajúcich z trhových cien a likviditných šokov na reálnu hodnotu portfólií. Účinok plného precenenia týchto portfólií bol najvýraznejší v prípade globálne systémovo dôležitých bánk (G-SIB), ktoré však tieto straty zväčša dokázali vykompenzovať vysokými príjmami od klientov. Vplyv nepriaznivých podmienok na modelovú neistotu a likviditné rezervy sa G-SIB tiež dotkol viac než iných bánk. Ďalším zásadným faktorom bol výrazný tlak na čisté príjmy z poplatkov a provízií.

Vyšší úbytok kapitálu bol tiež ovplyvnený vyššou rizikovou senzitivitou metodiky. Táto skutočnosť bola len čiastočne prevážená účinkami zvýšenej kvality aktív, najmä vďaka úspešnému znižovaniu objemu problémových úverov a pozitívam prudšieho nárastu dlhodobých úrokových mier v tomto scenári.

Napriek vyššiemu úbytku kapitálu bol pozáťažový celkový koeficient kapitálovej primeranosti CET1 (na plne funkčnom základe) na úrovni 9,9 % vyšší než v roku 2016, keď zaznamenal 8,8 %, a to vďaka pokračujúcim snahám bánk znižovať stav problémových aktív, ako aj vďaka stabilnému navyšovaniu kapitálu v posledných rokoch. Zistenia testu potvrdili zvýšenú odolnosť testovaných bánk voči makroekonomickým šokom. Zároveň však poukázali na zraniteľné miesta jednotlivých bánk a priniesli dôležité bližšie informácie o schopnosti bánk v oblasti záťažového testovania a riadenia rizík, ktorými sa orgány dohľadu ďalej zaoberajú.

Z výsledkov dodatočných citlivostných analýz zverejnených v najnovšom vydaní prehľadu finančnej stability vyplýva, že naplnenie dodatočných rizík by oproti pôvodnému úbytku kapitálu CET1 o 3,8 percentuálneho bodu viedlo k ďalšiemu zhoršeniu výsledkov o približne 0,3 až 0,7 percentuálneho bodu.


3.4 Podiel ECB na posilňovaní bankovej únie a únie kapitálových trhov

Regulačné reformy zavedené po kríze zvýšili odolnosť finančného sektora, v reformnom úsilí však treba pokračovať

Desať rokov po vypuknutí globálnej finančnej krízy sú hlavné regulačné reformy, ktoré prispeli k budovaniu odolnejšieho finančného sektora, takmer dokončené. Za posledných desať rokov sa podarilo dosiahnuť výrazný pokrok, no aby mohli európske banky pôsobiť v skutočne integrovanom rámci a používatelia finančných služieb profitovať z integrovanejšieho jednotného bankového trhu, je potrebné prekonať viacero právnych a inštitucionálnych prekážok. Ďalšie úsilie sa vyžaduje aj pri budovaní kapitálových trhov, a zároveň posilňovaní regulačného a dohľadového rámca pre nebankový finančný sektor.

Dokončenie bankovej únie a únie kapitálových trhov

V roku 2018 sa ECB naďalej zapájala do prebiehajúcich diskusií o dokončení bankovej únie a únie kapitálových trhov. Obe tieto iniciatívy prispievajú k lepšiemu fungovaniu HMÚ. Vytvorenie spoločného zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií (Single Resolution Fund, SRF) a európskeho systému ochrany vkladov (European Deposit Insurance Scheme, EDIS) pomôže prehĺbiť finančnú integráciu a zvýšiť dôveryhodnosť bankovej únie. Integrovanejšie finančné trhy zvýšia efektívnosť alokácie úverov, umožnia súkromné zdieľanie rizík a pomôžu diverzifikovať zdroje financovania reálnej ekonomiky.

Ďalší pokrok v budovaní bankovej únie

V júni 2018 sa hlavy štátov a predsedovia vlád 27 členských štátov EÚ dohodli na prvom súbore rozhodnutí o reforme HMÚ vrátane dokončenia bankovej únie. Dohodli sa, že Európsky mechanizmus pre stabilitu bude predstavovať spoločný zabezpečovací mechanizmus SRF. Následne boli v decembri 2018 schválené podmienky spoločného zabezpečovacieho mechanizmu. Zároveň bolo prijaté rozhodnutie o začiatku prípravy plánu politických rokovaní o systéme EDIS. V decembri 2018 sa dohodli na zriadení pracovnej skupiny na vysokej úrovni poverenej vypracovaním ďalších krokov v budovaní EDIS.

Spoločný zabezpečovací mechanizmus pre SRF

V rámci podpory fór EÚ v zriaďovaní spoločného zabezpečovacieho mechanizmu pre SRF vyjadrila ECB svoj postoj k danej problematike vo svojom právnom stanovisku k návrhu nariadenia o zriadení Európskeho menového fondu predloženému Európskou komisiou. ECB predovšetkým uviedla, že zabezpečovací mechanizmus by mal podporovať všetky potenciálne opatrenia SRB vrátane podpory platobnej schopnosti a likvidity inštitúcií v krízovej situácii. Prijímanie rozhodnutí o podpore udeľovanej prostredníctvom zabezpečovacieho mechanizmu by zároveň malo byť rýchle a nemalo by zdržiavať prijímanie a výkon rozhodnutí SRB o riešení krízových situácií.

Pokrok dosiahnutý v znižovaní rizík môže uľahčiť napredovanie v politických diskusiách o systéme EDIS

ECB sa okrem toho domnieva, že pokrok dosiahnutý v znižovaní rizík môže uľahčiť napredovanie v politických diskusiách o systéme EDIS. V tomto smere je dôležité v čo najväčšej miere postupovať v súlade s plánom z júna 2016. Pokiaľ ide o podmienky samotnej implementácie EDIS, podľa ECB by mali zodpovedať stupňu deľby rizík v prvej etape EDIS. Podľa názoru ECB by zároveň pri zvažovaní rôznych modelov prvej etapy EDIS bolo vhodné zriadiť centralizovaný fond v záujme dostatočného financovania systému a rámca riadenia, ktorý umožňuje rýchle a jednotné rozhodovanie na európskej úrovni.

ECB zároveň v súvislosti so systémom EDIS naďalej poskytovala technické poradenstvo. Pracovnej skupine zameranej na posilňovanie bankovej únie predovšetkým poskytla aktualizovanú kvantitatívnu analýzu kapacity systému EDIS[45]. Podľa tejto analýzy by plne financovaný európsky fond na ochranu vkladov stačil na vyplácanie vkladov aj počas veľmi vážnej krízy. V systéme EDIS by zároveň nedochádzalo k neželanému systémovému krížovému subvencovaniu, t. j. že by niektoré bankové systémy do fondu systematicky prispievali menej, než by z neho čerpali, a to i v prípade šokov špecifických pre jednotlivé krajiny.

ECB sa podieľala na diskusii o opatreniach na znižovanie rizík

ECB tiež pozorne sledovala a zúčastňovala sa na diskusiách o opatreniach na znižovanie rizík. Ako sa uvádza v záveroch Rady z júna 2016, na dokončenie bankovej únie sú potrebné ďalšie kroky zamerané na znižovanie a deľbu rizík vo finančnom sektore. Ďalšie znižovanie rizík je v bezprostrednom záujme ECB ako centrálnej banky a orgánu bankového dohľadu pri zvyšovaní odolnosti bankového systému a bankovej únie ako celku. V roku 2018 ECB prispela k spoločnej monitorovacej správe o znižovaní rizík vypracovanej spolu s Európskou komisiou a Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií, ktorá priniesla aktuálne hodnotenie vývoja rizík v bankovej únii. Prezident ECB vo svojom prejave v Európskom univerzitnom inštitúte v máji 2018 poukázal na to, že dichotómia medzi znižovaním a deľbou rizík, ktorou sa vyznačujú diskusie v tejto oblasti, je v mnohých ohľadoch neopodstatnená a pri správnych rámcových podmienkach sa tieto dva ciele navzájom podporujú.

ECB je aktívnym stúpencom projektu únie kapitálových trhov

ECB je aktívnym stúpencom projektu únie kapitálových trhov už od jeho začiatku. Ako ECB pripomína v prehľade finančnej stability z novembra 2018 (v angličtine), dôležitosť napredovania v projekte únie kapitálových trhov spočíva v tom, že plnohodnotná únia kapitálových trhov má potenciál stimulovať hospodársky rast a môže zohrať kľúčovú úlohu v posilňovaní finančnej architektúry a režimu dohľadu v EÚ. V tomto smere by malo pri zavádzaní plnohodnotnej únie kapitálových trhov zásadný význam silnejšie postavenie Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy. Je preto mimoriadne dôležité dokončiť príslušné legislatívne iniciatívy uvedené v akčnom pláne Komisie týkajúcom sa únie kapitálových trhov. Vo svojej správe o finančnej integrácii v Európe (v angličtine) z mája 2018 zároveň ECB poukázala na rôzne možnosti, ktoré by podľa jej výskumu dokázali prínosy deľby rizík v projekte únie kapitálových trhov ešte zvýšiť. Konkrétne ide o prínosy, ktoré vyplývajú z dôchodkových reforiem a inštitucionálnych investícií, podpory finančnej gramotnosti a ďalšieho zvyšovania harmonizácie európskych rámcov riešenia platobnej neschopnosti.

Potreba vývoja nástrojov na zmierňovanie rizík v nebankovom finančnom sektore

Ako vyplýva z akčného plánu Komisie týkajúceho sa únie kapitálových trhov, nebankový finančný sektor bude vo financovaní hospodárstva eurozóny pravdepodobne zohrávať čoraz väčšiu úlohu. Tento vývoj ponúka mnoho príležitostí na vytvorenie diverzifikovanejšieho finančného systému, no v dôsledku presunu finančného sprostredkovania z bánk na nebankové finančné inštitúcie môže zároveň dôjsť k migrácii existujúcich a vzniku nových rizík. ECB preto v roku 2018 zdôraznila význam vývoja nástrojov na zmierňovanie rizík v nebankovom finančnom sektore. Legislatívne orgány EÚ by napríklad mali zaviesť makroprudenciálne nástroje na riešenie systémových rizík vyplývajúcich z nesúladu likvidity a využívania finančnej páky v investičných fondoch.


4 Plynulé fungovanie infraštruktúry trhu a platieb

Eurosystém má kľúčovú úlohu pri rozvoji a fungovaní infraštruktúry trhu, ktorá zabezpečuje voľný tok platieb, cenných papierov a kolaterálu v celej Európe, ako aj pri dohľade nad ňou. Od zavedenia eura v roku 1999 významne prispieva k pretváraniu a ku konsolidácii infraštruktúry pre platby veľkej hodnoty, pre služby poskytované po uzavretí obchodu s finančnými nástrojmi a v poslednom období aj pre okamžité retailové platobné služby. Eurosystém sleduje aj vývoj procesu digitálnej transformácie s cieľom zaistiť bezpečnosť a efektívnosť infraštruktúry finančného trhu.


4.1 Služby TARGET

Služby TARGET Eurosystému majú tri zložky: TARGET2, systém hrubého vyrovnania platieb pre platobné transakcie v eurách vyplývajúce z operácií menovej politiky Eurosystému, ako aj z medzibankových a komerčných transakcií; TARGET2-Securities (T2S), jednotnú celoeurópsku platformu pre vyrovnávanie obchodov s cennými papiermi; a TARGET Instant Payment Settlement (TIPS), ktorý umožňuje poskytovateľom platobných služieb ponúknuť svojim klientom prevod finančných prostriedkov v reálnom čase 24 hodín denne a každý deň v roku. Všetky tri služby sa uskutočňujú v peniazoch centrálnych bánk, čím sa vylúči kreditné riziko pri vyrovnaní týchto transakcií.

TARGET2 používa na transakcie v eurách vo svojom mene alebo v mene svojich klientov viac ako 1 700 bánk. Ak sa započítajú aj pobočky a dcérske spoločnosti, cez TARGET2 je prístupných 52 000 bánk po celom svete. V roku 2018 sa v systéme TARGET2 spracovalo denne v priemere 346 834 platieb v priemernom dennom objeme 1,7 bil. €.

Funkcionalita T2S – vyrovnávanie obchodov vo viacerých menách – sa rozšírila o dánsku korunu

Rok po poslednej vlne migrácie na T2S bolo významným medzníkom pripojenie dánskej koruny k platforme na vyrovnanie obchodov, pretože to bolo po prvýkrát, keď sa v T2S sprístupnila na vyrovnanie spôsobom dodanie proti platbe iná mena ako euro, čo umožnilo využiť funkčnosť platformy vo viacerých menách. V roku 2018 sa v systéme T2S spracovalo denne priemerne 572 172 transakcií v priemernom dennom objeme 925,69 mld. €.

V novembri 2018 Eurosystém spustil systém TIPS, ktorý ponúka konečné a neodvolateľné zúčtovanie okamžitých platieb v eurách kedykoľvek počas dňa a v ktorýkoľvek deň roka za menej ako desať sekúnd. Systém TIPS bol vyvinutý na zjednodušenie celoeurópskeho dosahu okamžitých platieb. Je založený na schéme SEPA okamžité platby (SCT Inst), čo je schéma pre celoeurópske okamžité platby, ktorú prijalo už viac ako 2 000 poskytovateľov platobných služieb v 16 krajinách. Okrem toho bol vyvinutý ako rozšírenie systému TARGET2 poskytujúceho širokú sieť účastníkov z celej Európy, ktorú môže TIPS ďalej rozšíriť.

Zavedenie systému TIPS v novembri 2018 umožnilo prevod peňazí medzi jednotlivcami a firmami za menej ako desať sekúnd prostredníctvom okamžitých platobných služieb

Systém TIPS môže mať veľký dosah a rozsah tým, že je pripojený na existujúcu sieť účastníkov systému TARGET2 a identifikačných kódov BIC, na ktoré možno adresovať platby. Systém TIPS má aj flexibilné interaktívne možnosti, takže pomocou rozličných funkcií majú k platforme prístup rôzne druhy používateľov.


4.2 Zaistenie bezpečnosti a efektívnosti finančnej infraštruktúry v priebehu celého procesu digitálnej transformácie

S napredujúcou európskou integráciou prechádza infraštruktúra finančného trhu a platby komplexným procesom digitálnej transformácie v odvetví financií a v spoločnosti ako celku. Eurosystém sa zhostil tejto dvojitej výzvy podporou integrácie a inovácií, pri ktorých pôsobí ako katalyzátor. Eurosystém okrem toho na základe svojho mandátu v oblasti dohľadu podporuje bezpečnosť a efektívnosť infraštruktúry trhu a platieb.

Eurosystém sústavne podnecuje proces európskej integrácie a inovácií aj v oblasti platieb. Hodnotenie migrácie na SEPA (jednotná oblasť platieb v eurách) ukazuje, že sa dosiahla úspešná štandardizácia úhrad a inkás v eurách, ktorá má kladný vplyv na platby. Zatiaľ sa však nepodarilo úplne odstrániť určitú diskrimináciu vyplývajúcu z formátu IBAN, čiže prax veriteľov, ktorí odmietajú akceptovať zahraničné platobné účty na inkasá. Potrebné sú aj ďalšie kroky na vývoj riešení elektronického mandátu pre SEPA inkasá, pričom systém SEPA pre platobné karty ešte nie je dokončený. ECB vyzýva, aby európsky systém platobných kariet podporoval interoperabilitu a úplné celoeurópske pokrytie, čo umožní používať akúkoľvek platobnú kartu v ktoromkoľvek termináli.

Pod záštitou Rady pre retailové platby v eurách (ERPB), čo je prestížne fórum, ktorému predsedá ECB podporujúca vývoj integrovaného, inovatívneho a konkurencieschopného trhu retailových platieb v eurách v EÚ, pokračovali práce na štandardizácii platobných kariet súčasne s podporou inovácie retailových platieb v okamžitých platbách, mobilných platieb medzi jednotlivcami a dostupnosti retailových platobných služieb.

V oblasti platobných iniciačných služieb, čiže online služieb, ktoré zabezpečujú prístup k platobnému účtu používateľa s cieľom iniciovať prevod finančných prostriedkov v mene používateľa s jeho súhlasom a autentifikáciou, sa ERPB dohodla na spoločnom súbore technických, prevádzkových a obchodných požiadaviek na efektívne a celoeurópske poskytovanie platobných iniciačných služieb. V oblasti elektronickej fakturácie sa ERPB zamerala na prijatie správy o požiadavke na platbu na základe normy ISO 20022 a na ďalšiu harmonizáciu medzi poskytovateľmi služieb v oblasti elektronických faktúr (Electronic Bill Presentment and Payment, EIPP).

V oblasti cenných papierov Eurosystém pokračuje v podpore T2S a harmonizácie aktivít po uzavretí obchodu úpravou svojho monitorovacieho rámca pre harmonizáciu aktivít po uzavretí obchodu tak, aby zohľadňoval dokončenie migrácie na T2S. Štandardy harmonizácie v rámci T2S spĺňa 85 % trhov systému T2S, je však potrebné pokračovať v práci na úrovni trhu, aby sa zvýšil podiel trhových subjektov spĺňajúcich štandardy na vykonávanie korporátnych udalostí v rámci T2S.

V oblasti riadenia kolaterálu ECB spolu s hlavnými zainteresovanými stranami európskych finančných trhov pripravila prvý súbor harmonizovaných obchodných procesov a pracovných postupov prenosu správ pri riadení kolaterálu na základe normy ISO 20022. V roku 2018 bola zverejnená správa o harmonizácii týkajúca sa trojstranného riadenia kolateráluspráva o harmonizácii korporátnych udalostí, pričom ECB počíta s podporou účastníkov trhu pri realizácii návrhov na harmonizáciu stanovených v týchto správach, najmä s podporou vývoja nového systému riadenia kolaterálu Eurosystému (Eurosystem Collateral Management System, ECMS).

Nový výskum možnosti využitia DLT pre infraštruktúry finančného trhu

V oblasti fintech sa prehĺbil a rozšíril výskum vplyvu technológie distribuovanej databázy transakcií (DLT) na infraštruktúru finančného trhu Európy. Spoločný výskumný program ECB a Bank of Japan zameraný na posúdenie možnosti využitia DLT pre infraštruktúry finančného trhu pokračoval v roku 2018 dokončením druhej fázy projektu Stella. Analyzoval sa skutočne inovatívny prístup k dosiahnutiu interoperability medzi databázami, ktorý nevyžaduje prepojenie ani inštitucionálne dohody medzi databázami.

Na zaistenie bezpečnosti a efektívnosti infraštruktúr finančného trhu a platieb Eurosystém stanovuje ciele dohľadu v osobitných predpisoch, normách, usmerneniach a odporúčaniach pre dohľad a plní si úlohy v oblasti dohľadu zberom relevantných informácií, hodnotením týchto informácií, ich porovnaním s cieľmi v oblasti dohľadu a podľa potreby zavádzaním zmien. Eurosystém v roku 2018 ďalej posilňoval dohľad prostredníctvom lepšieho podávania správ o závažných incidentoch poskytovateľov platobných služieb,[46] o platobných systémoch a platobných schémach.

Eurosystém zverejnil v roku 2018 svoju piatu správu o podvodoch pri používaní platobných kariet vychádzajúcu z prebiehajúceho sledovania prípadov podvodov pri používaní platobných kariet. Táto správa poukázala na zmenu trendu spočívajúcu v miernom znížení miery podvodov pri používaní platobných kariet vydaných v SEPA a v prudkom poklese podvodov pri používaní platobných kariet v bankomatoch. Zvyšuje sa však počet podvodov online (aj keď pomalším tempom ako pri transakciách bez predloženia platobnej karty (card-not-present transactions)), ktoré tvoria takmer tri štvrtiny celkového počtu prípadov podvodov pri používaní platobných kariet.

V súvislosti s dohľadom nad systémami vyrovnania obchodov s cennými papiermi sa ECB ako centrálna emisná banka pre euro podieľa spolu s ostatnými centrálnymi bankami eurozóny na schvaľovaní a pravidelnom preskúmaní a sledovaní centrálnych depozitárov cenných papierov (central securities depositories, CSD) v súlade s nariadením o CSD. Eurosystém poskytol v roku 2018 stanovisko k schváleniu povolenia pre päť centrálnych depozitárov cenných papierov a jedno stanovisko pre jeden depozitár cenných papierov k povoleniu na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu.

V roku 2018 sa začalo prvé komplexné hodnotenie systému T2S v prevádzke podľa zásad pre infraštruktúry finančného trhu CPMI-IOSCO. Toto hodnotenie uskutočňuje Eurosystém po konzultácii so subjektmi dohody o T2S, ktorá združuje orgány dozoru a dohľadu nad centrálnymi depozitármi cenných papierov využívajúcimi služby T2S, centrálne emisné banky pre meny vyrovnávané v T2S a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy.

Prijatie revidovaného rámca pre dohľad nad centrálnymi protistranami je naďalej mimoriadne dôležité a naliehavé

Pokiaľ ide o centrálne protistrany, Eurosystém naďalej prispieval k činnosti kolégií dohľadu zriadených na základe nariadenia o infraštruktúre európskeho trhu (European Market Infrastructure Regulation, EMIR). Rastúci význam úlohy centrálnych protistrán posilňuje odolnosť finančného systému, ale zároveň koncentruje riziká likvidity, ktoré môžu ovplyvňovať peňažný trh a plynulé fungovanie platobných systémov, a najmä v mimoriadnej situácii si môžu vyžadovať poskytnutie likvidity centrálnych bánk. Eurosystém potrebuje vhodný rámec na monitorovanie, hodnotenie a v prípade potreby na riešenie týchto rizík v rámci EÚ aj v tretích krajinách. Platí to najmä v súvislosti so skutočnosťou, že významný podiel zúčtovania v eurách sa vykonáva v Spojenom kráľovstve. Prijatie revidovaného rámca pre dohľad nad centrálnymi protistranami je teda naďalej mimoriadne dôležité a naliehavé.


5 Podpora fungovania finančných trhov a finančné služby poskytované iným inštitúciám

V reakcii na rastúce obavy týkajúce sa udržateľnosti jednodňovej úrokovej sadzby EONIA (euro overnight index average) začala ECB v roku 2017 pripravovať novú referenčnú úrokovú sadzbu – eurovú krátkodobú sadzbu €STR (euro short-term rate) založenú výlučne na údajoch zo štatistického vykazovania peňažného trhu. Metodika sadzby €STR sa zverejnila v júni 2018 po tom, čo získala širokú podporu v dvoch verejných konzultáciách a následne ju odporučila pracovná skupina pre eurové bezrizikové sadzby ako náhradu za sadzbu EONIA. Očakáva sa, že €STR sa stane jednou z hlavných referenčných sadzieb na trhoch eurozóny.

ECB je v mene EÚ zodpovedná za správu rôznych finančných operácií a medzi jej úlohy patrí aj celková koordinácia týkajúca sa služieb Eurosystému v oblasti správy rezerv.

Na podporu integrity a efektívneho fungovania veľkoobchodného devízového trhu sa vypracoval súbor zásad správania na devízových trhoch (box 5 na konci tejto kapitoly).


5.1 €STR, nová jednodňová referenčná sadzba pre peňažné trhy v eurozóne

V reakcii na neistotu vytvorí ECB svoju vlastnú jednodňovú úrokovú sadzbu €STR

Finančný trh eurozóny sa od začiatku svojej existencie opieral o referenčné sadzby, ako je EONIA[47]. EONIA sa často využíva ako základná referenčná sadzba pre celý rad derivátových zmlúv, ako sú napríklad úrokové swapy, alebo na určovanie budúcich platieb v rôznych otvorených zmluvách. EONIA sa vo veľkej miere využíva aj na oceňovanie finančných produktov (na diskontovanie budúcich hotovostných tokov), čo má veľký význam pre fungovanie trhov. Referenčné hodnoty úrokových sadzieb, ako je EONIA, sú dôležité aj pre centrálne banky, pretože sú ukazovateľom, ako menová politika centrálnej banky ovplyvňuje rôzne segmenty trhu a ako sa premieta do zvyšku hospodárstva.

Používanie sadzby EONIA bude v budúcnosti zakázané – náhrada je naliehavo potrebná

V budúcnosti bude používanie sadzby EONIA v jej súčasnej podobe zakázané, pretože nespĺňa požiadavky nariadenia EÚ o referenčných hodnotách (Benchmarks Regulation, BMR). Európsky inštitút pre peňažné trhy (European Money Markets Institute, EMMI), ktorý je správcom sadzby EONIA, po porade s panelovými bankami vo februári 2018 oznámil, že metodika sadzby EONIA sa meniť nebude. To znamená, že náhrada za sadzbu EONIA je naliehavo potrebná, aby bolo zaručené bezproblémové fungovanie všetkých trhov, ktoré sa spoliehajú na existenciu silnej jednodňovej sadzby.

Vzhľadom na neistotu súvisiacu so sadzbou EONIA ECB v septembri 2017 oznámila, že pripraví svoju vlastnú jednodňovú úrokovú sadzbu – eurovú krátkodobú sadzbu (€STR) – založenú výlučne na údajoch, ktoré má Eurosystém ľahko k dispozícii prostredníctvom denného štatistického vykazovania peňažného trhu (money market statistical reporting, MMSR). Zber údajov určených na podporu Eurosystému pri vykonávaní menovej politiky sa začal v júli 2016 na základe nariadenia o MMSR. Využívajú sa pritom údaje 50 najväčších bánk eurozóny (z hľadiska veľkosti súvahy), ktoré každý pracovný deň do 7.00 hod. SEČ zasielajú výkazy o všetkých svojich transakciách z predchádzajúceho pracovného dňa na nezabezpečených a zabezpečených peňažných trhoch, na trhu s devízovými swapmi a na trhu s jednodňovými indexovými swapmi (OIS).

Sadzba €STR bude mať všetky funkcie, ktoré účastníci trhu potrebujú

ECB začala pripravovať sadzbu €STR s jasným zámerom, aby mala všetky funkcie, ktoré účastníci trhu potrebujú. ECB má preto v úmysle dodržať osvedčené postupy pre tvorbu referenčných hodnôt zahrnuté v princípoch IOSCO a pri navrhovaní novej sadzby chce dosiahnuť čo najvyššiu transparentnosť, pričom zohľadní aj podnety z dvoch verejných konzultácií. Prvá verejná konzultácia, ktorá sa začala v novembri 2017, sa zaoberala rozsahom sadzby €STR a jej hlavným záujmom, kým druhá verejná konzultácia, ktorá sa začala v marci 2018, sa venovala presnému spôsobu výpočtu sadzby. Finálna metodika pre €STR bola vydaná v júni 2018.

€STR poskytne riešenia pre niektoré nedostatky súčasnej metodiky EONIA

Sadzba €STR má riešiť niektoré nedostatky súčasnej metodiky sadzby EONIA, zároveň však má zostať pomerne jednoduchá a podobná tomu, na čo sú účastníci trhu zvyknutí. Tak ako EONIA, aj €STR je nezabezpečená sadzba, čo znamená, že jej hodnota odzrkadľuje čisté náklady na financovanie a nie je ovplyvnená inými faktormi, ako napríklad kolaterálom. Rovnako ako EONIA, aj €STR je jednodňová sadzba, pričom jednodňová splatnosť tvorí najväčší objem obchodov na nezabezpečenom trhu. Medzi sadzbami EONIA a €STR však existujú významné rozdiely. Kým EONIA je medzibanková sadzba poskytnutých úverov, €STR zachytáva úvery, ktoré subjekty vykazujúce v MMSR čerpajú nielen od iných bánk, ale aj od iných finančných korporácií, ako sú napríklad penzijné fondy, poisťovne a správcovia aktív, vďaka čomu zohľadňuje skutočnosť, že význam čisto medzibankových obchodov na eurovom veľkoobchodnom nezabezpečenom peňažnom trhu poklesol. Okrem toho, zatiaľ čo EONIA je založená na skupine dobrovoľných prispievateľov, ktorá sa časom zmenšila, €STR vychádza z údajov štatistického vykazovania s oveľa širšou a stabilnejšou základňou vykazujúcich subjektov. Objemy tvoriace základ sadzby €STR sú vďaka tomu vyššie ako objemy, z ktorých vychádza EONIA. Denné objemy sadzby €STR dosahujú v priemere 32 mld. € a pohybujú sa v rozmedzí od 16,5 mld. € do 44,1 mld. € a údaje vykazuje každý deň v priemere približne 32 bánk. €STR okrem toho vykazuje nižšiu volatilitu ako EONIA a je menej náchylná na idiosynkratické správanie (graf 22).

Graf 22

Pre-€STR a EONIA – základné objemy a sadzby

(vľavo: v mld. EUR; vpravo: v %; 15. marec 2017 až 18. september 2018)

Zdroj: EMMI a ECB.
Poznámka: Pre-€STR sa vzťahuje na časový rad údajov, ktorý ECB aktualizuje raz za každé udržiavacie obdobie, a na jej výpočet sa používa metodika €STR, ktorá sa aplikuje na dostupné údaje MMSR.

Medzi sadzbami EONIA a €STR existujú dva zásadné rozdiely, ktoré by účastníci trhu mali brať do úvahy a na ktoré by sa mali pripraviť. Po prvé, vzhľadom na odlišný záber oboch sadzieb (najmä preto, že €STR je z pohľadu vykazujúceho subjektu založená na transakciách vypožičiavania (prijímania úverov), kým EONIA na transakciách požičiavania (poskytovania úverov)) momentálne existuje medzi nimi spread približne na úrovni deviatich bázických bodov. Po druhé, vzhľadom na cyklus MMSR, ktorý sa končí o 7.00 hod. nasledujúceho pracovného dňa, sa €STR môže zverejniť až jeden pracovný deň po dátume zobchodovania oprávnených transakcií, zatiaľ čo EONIA sa zverejňuje v ten istý pracovný deň. Z toho vyplýva, že všetci používatelia, ktorí v súčasnosti využívajú jednodňovú referenčnú sadzbu, ktorá je k dispozícii v ten istý deň, by mali vykonať nevyhnutné technické a procesné zmeny, aby sa prispôsobili času zverejňovania sadzby €STR.

€STR bude pripravená do októbra 2019

Sadzba €STR bude pripravená do októbra 2019, po ukončení dôkladného interného testovania systémov a procesov na úrovni Eurosystému. ECB dovtedy raz za každé udržiavacie obdobie aktualizuje časový rad údajov pre-€STR. Jej cieľom je poskytnúť širokej verejnosti predstavu o tom, ako by sadzba €STR vyzerala a ako by sa správala, keby už fungovala v praxi. Tento časový rad zahŕňa denné výpočty od marca 2017, ktoré pomôžu uľahčiť prijatie sadzby €STR, keď bude zavedená.

Pracovná skupina súkromného sektora pre eurové bezrizikové sadzby, založená s podporou ECB, Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA), príslušného belgického orgánu pre finančné služby a trhy (FSMA) a Európskej komisie, v septembri 2018 odporučila sadzbu €STR ako náhradu za sadzbu EONIA a tiež ako sadzbu, ktorá môže slúžiť na vytváranie rezerv v zmluvách, ktoré sa v súčasnosti vzťahujú na eurovú medzibankovú úrokovú sadzbu (EURIBOR). Toto odporúčanie bolo vydané po verejnej konzultácii týkajúcej sa možných kandidátov vrátane zabezpečených a nezabezpečených sadzieb. V rámci konzultácie prišlo pomerne veľa odpovedí a jej výsledkom bolo: i) potvrdenie kvality analýzy a ii) jasné usmernenie, pokiaľ ide o preferovanú bezrizikovú sadzbu. Sadzba €STR sa považovala za najvhodnejšiu budúcu eurovú bezrizikovú sadzbu, najmä pre jej nezabezpečenú povahu, metodiku zostavovania a nízku volatilitu, ako aj preto, že ju bude spravovať ECB ako inštitúcia EÚ.

Odporúčanie sadzby €STR ako eurovej bezrizikovej sadzby je len prvým krokom v zložitom procese nahradenia sadzby EONIA. V decembri 2018 pracovná skupina uverejnila správu o možnostiach prechodu zo sadzby EONIA. Jednotlivé spôsoby prechodu sú zostavené ako odpovede na štyri kľúčové otázky: i) Budú sa sadzby EONIA a €STR zverejňovať súbežne alebo sa EONIA po dátume určenom v nariadení o referenčných hodnotách (BMR) nahradí novou sadzbou? ii) Budú EONIA a €STR nezávislé sadzby alebo sa metodika sadzby EONIA vyvinie tak, že po dátume určenom BMR bude závislá od sadzby €STR? iii) Môže spread medzi sadzbami EONIA a €STR prispieť k plynulému prechodu? iv) Môžu diskontné krivky EONIA OIS a €STR OIS existovať súčasne? V správe sa odporúča, aby EMMI ako správca sadzby EONIA prepracoval jej súčasnú metodiku tak, aby ju nestanovovali panelové banky, ale aby sa vypočítavala ako pevný spread v porovnaní so sadzbou €STR na obmedzené časové obdobie, až kým EONIA nezanikne. Vznikla by tak stabilná platforma na uľahčenie postupného a plynulého prechodu na sadzbu €STR.

Je dôležité, aby sa všetci používatelia sadzby EONIA začali pripravovať na prechod na €STR

V rámci ďalších krokov je veľmi dôležité, aby všetci používatelia úrokovej sadzby EONIA začali plánovať prechod na €STR. Pred zverejnením sadzby €STR možno podniknúť viaceré kroky, napríklad: i) zvýšiť internú informovanosť o rizikách a expozíciách voči produktom spojeným so sadzbou EONIA, ii) začať prípravy skontrolovaním zmlúv a vyhodnotením vplyvu prechodu zo sadzby EONIA, iii) pripraviť rozpočet na možné zmeny interných systémov a modelov oceňovania, najmä pokiaľ ide o zúčtovateľov, a iv) aktívne komunikovať priamo s klientmi, zúčastňovať sa na príslušných fórach, ako sú napríklad pracovné skupiny a okrúhle stoly v sektore, a zapájať sa do verejných konzultácií. Úspešný prechod závisí od pripravenosti každej strany, takže je dôležité informovať všetkých používateľov a zaistiť širokú a aktívnu účasť na diskusiách a konzultáciách.


5.2 Správa operácií prijímania a poskytovania úverov

ECB spravuje operácie v rámci MTFA a EFSM

ECB zodpovedá za správu prijímaných a poskytovaných úverov EÚ v rámci mechanizmu strednodobej finančnej pomoci (MTFA)[48]Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSM)[49]. ECB v roku 2018 spracovávala platby úrokov z úverov v rámci MTFA. K 31. decembru 2018 bola celková nesplatená suma v rámci tohto mechanizmu 1,7 mld. €. V roku 2018 ECB spracovávala aj rôzne platby a platby úrokov týkajúce sa úverov poskytnutých v rámci EFSM. K 31. decembru 2018 bola celková nesplatená suma v rámci tohto mechanizmu 46,8 mld. €.

ECB spracúva platby EFSF a ESM a platby v rámci dohody o úverovom mechanizme

ECB zodpovedá aj za správu niektorých platieb v súvislosti s operáciami v rámci Európskeho nástroja finančnej stability (European Financial Stability Facility, EFSF)[50]Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM)[51]. V roku 2018 ECB spracovávala rôzne platby úrokov a poplatkov vyplývajúce z úverov poskytnutých v rámci EFSF. ECB tiež spracovávala členské príspevky ESM a rôzne platby úrokov a poplatkov týkajúce sa úverov poskytnutých v rámci tohto mechanizmu.

ECB ďalej zodpovedá za spracúvanie všetkých platieb súvisiacich s dohodou o úverovom mechanizme pre Grécko.[52] K 31. decembru 2018 dosiahla celková nesplatená suma v rámci tejto dohody 52,9 mld. €.


5.3 Služby Eurosystému v oblasti správy rezerv

Eurosystém poskytuje služby v rámci správy ERMS

V rámci služieb Eurosystému v oblasti správy rezerv (Eurosystem Reserve Management Services, ERMS), ktorá sa zaviedla v roku 2005, mali klienti v roku 2018 k dispozícii balík komplexných finančných služieb pre správu rezervných aktív denominovaných v eurách. Viaceré národné centrálne banky Eurosystému (poskytovatelia služieb Eurosystému) ponúkajú tento balík komplexných služieb za harmonizovaných podmienok a v súlade so všeobecnými trhovými štandardmi centrálnym bankám, menovým orgánom a vládnym agentúram mimo eurozóny, ako aj medzinárodným organizáciám. ECB plní úlohu koordinátora, pričom podporuje plynulé fungovanie tohto rámca a predkladá správy Rade guvernérov.

Ku koncu roka 2018 udržiavalo obchodné vzťahy s Eurosystémom v rámci ERMS 277 klientov v porovnaní s 278 klientmi ku koncu roka 2017. Pokiaľ ide o samotné služby, v priebehu rovnakého obdobia sa celková agregovaná držba (zahŕňajúca peňažné aktíva a cenné papiere) spravovaná v rámci ERMS zvýšila približne o 10 %.

Právny rámec ERMS bol v roku 2018 zmenený a doplnený. Cieľom úprav bola implementácia niekoľkých operačných zmien, objasnenie určitých aspektov a zohľadnenie niektorých návrhov z prieskumu klientov ERMS, ktorý sa uskutočnil v roku 2017. So zámerom vyhnúť sa ďalším zmenám a doplneniu právneho aktu boli všetky zmeny a doplnenia právneho rámca ERMS konsolidované v novom usmernení ECB o poskytovaní služieb v oblasti správy rezerv v eurách prostredníctvom Eurosystému centrálnym bankám a krajinám nachádzajúcim sa mimo eurozóny a medzinárodným organizáciám (usmernenie ECB/2018/14 (prepracované znenie)).

Box 5
Celosvetový kódex správania na devízových trhoch: FX Global Code

Celosvetový kódex správania na devízových trhoch, FX Global Code, je súbor princípov vychádzajúcich z osvedčených postupov, vytvorený na podporu integrity a efektívneho fungovania veľkoobchodného devízového trhu. Kódex bol zverejnený v máji 2017 v reakcii na zhoršenie dôvery voči devízovému trhu po sérii škandálov súvisiacich so zneužívaním informácií. Zneužitie informácií sa týkalo predovšetkým manipulácie devízových benchmarkov, ako je fixácia WMR kurzov o 16.00 hod. londýnskeho času (London WMR 4 pm Fix). Kódex je výsledkom bezprecedentného spoločného úsilia centrálnych bánk (vrátane ECB) a účastníkov trhu z hlavných centier pre obchodovanie s devízami po celom svete pod záštitou Banky pre medzinárodné zúčtovanie. Cieľom kódexu je podporovať silný, čestný, likvidný, otvorený a primerane transparentný devízový trh na celom svete, nie však prostredníctvom pravidiel, ale súboru princípov. Kódex obsahuje 55 princípov, ktoré sa zameriavajú na transparentnosť, spravodlivosť a zmierňovanie rizík v šiestich kľúčových oblastiach: etika, riadenie, výkon, zdieľanie informácií, riadenie rizika a jeho dodržiavanie, potvrdzovacie a zúčtovacie postupy.

Celosvetový kódex správania na devízových trhoch má viacero odlišností od predchádzajúcich kódexov v tomto sektore, pokiaľ ide o jeho dodržiavanie, rámce riadenia a pravidelné preskúmavanie. Po prvé, ide o prvý kódex správania vyvinutý spoločne všetkými subjektmi devízového trhu (centrálne banky, predajcovia a nákupcovia, nebankoví poskytovatelia likvidity, prevádzkovatelia elektronických obchodných platforiem a iné subjekty poskytujúce maklérske, vykonávacie a zúčtovacie služby), čo je dôkazom silnej angažovanosti v rámci širokej škály kľúčových účastníkov na devízovom trhu. Po druhé, na rozdiel od predchádzajúcich kódexov správania, ktoré vypracovali rôzne asociácie trhu alebo lokálne výbory pre devízový trh, FX Global Code platí celosvetovo pre všetkých účastníkov veľkoobchodného devízového trhu. Patria k nim predajcovia (banky), niektorí poskytovatelia trhovej infraštruktúry a nákupcovia (správcovia aktív, podniky atď.). Po tretie, kódex zahŕňa princíp proporcionality s cieľom nájsť rovnováhu medzi rešpektovaním rozmanitosti v jednotlivých jurisdikciách, či už z hľadiska štruktúry trhu alebo regulačného prístupu, a zabezpečenia konzistentnosti v celosvetovej iniciatíve. Po štvrté, kým v minulosti inštitúcie nemali povinnosť zverejňovať svoje záväzky voči kódexom správania, prostredníctvom vyhlásenia o dodržiavaní kódexu FX Global Code (Statement of Commitment) majú možnosť verejne vyhlásiť svoj záväzok k tomuto kódexu. V záujme zvýšenia transparentnosti sú vyhlásenia účastníkov trhu o dodržiavaní kódexu verejne dostupné prostredníctvom globálneho indexu verejných registrov (Global Index of Public Registers). A v neposlednom rade je kódex kolektívnym vlastníctvom a spravuje ho Globálny výbor pre devízové trhy (Global Foreign Exchange Committee, GFXC) – fórum, ktoré združuje devízové výbory najväčších centier pre obchodovanie s devízami. Výbor pravidelne posudzuje, či si nové informácie alebo vývoj na trhu vyžadujú aktualizáciu alebo doplnenie kódexu. Napríklad v decembri 2017 výbor aktualizoval kódex v tom zmysle, aby poskytoval jasnejšiu definíciu o obchodovaní tzv. last look metódou. Ide o postup používaný v elektronickom obchodovaní, pri ktorom účastník trhu, ktorý dostal žiadosť na zrealizovanie obchodu, má poslednú príležitosť akceptovať alebo zamietnuť túto žiadosť za danú kótovanú cenu. Okrem toho bude výbor s menšou frekvenciou dohliadať na komplexnejšiu revíziu kódexu.

Jednotlivé centrálne banky Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) kódex podporujú vo svojich príslušných jurisdikciách, ktoré spoločne zohrávajú dôležitú úlohu na celosvetovom devízovom trhu. Centrálne banky ESCB konkrétne očakávajú, že zmluvné strany, s ktorými pravidelne obchodujú, budú kódex dodržiavať a podpíšu vyhlásenie o jeho dodržiavaní. Prevažná väčšina zmluvných strán ECB v devízových obchodoch tak urobila. Podpísanie vyhlásenia o dodržiavaní kódexu je tiež predpokladom na to, aby sa účastníci trhu stali členmi kontaktnej skupiny ECB pre devízový trh. Skupina pôsobí ako diskusné fórum pre ECB a odborníkov z celého sektora, ktorí obchodujú na veľkoobchodnom devízovom trhu.

Centrálne banky ESCB okrem toho, že povzbudzujú účastníkov trhu, aby prijali kódex, idú príkladom a dodržiavanie kódexu potvrdili svojím podpisom. Centrálne banky ESCB preskúmali svoje interné postupy, vypracovali analýzy, ktorých cieľom bolo posúdiť, či ich interné aktivity pri obchodovaní na devízovom trhu zodpovedajú platným princípom kódexu, a podľa potreby svoje interné postupy upravili a zaviedli pravidelné školenia pre svojich zamestnancov. ECB uskutočnila takéto hodnotenie a 29. novembra 2017 uverejnila svoje vyhlásenie o dodržiavaní kódexu. V ten istý deň vydalo svoje vyhlásenia o dodržiavaní kódexu ďalších 14 centrálnych bánk ESCB. Zvyšné centrálne banky ESCB tak urobili v priebehu roka 2018. Pre centrálne banky sú dobre fungujúce finančné trhy dôležité, aby sa zabezpečil plynulý prenos menovej politiky do reálnej ekonomiky, z ktorej by v konečnom dôsledku mali mať prospech všetci občania.

K dodržiavaniu kódexu FX Global Code sa verejne prihlásil významný počet účastníkov trhu na celom svete. Vyhlásenie o jeho dodržiavaní podpísalo do októbra 2018 viac ako 400 inštitúcií. Viac ako polovicu z nich tvoria banky, približne 10 % centrálne banky a takmer 10 % nákupcovia (graf A). Centrálne banky ESCB budú naďalej koordinovaným spôsobom oslovovať rôznych účastníkov trhu a ich asociácie s cieľom zvýšiť povedomie o kódexe, podporiť jeho široké dodržiavanie a podporovať zdravé devízové trhy. ECB s týmto zámerom vedie pracovnú skupinu GFXC na podporu nákupcov, ktorej cieľom je nájsť spôsob, ako uľahčiť firmám pripojenie sa ku kódexu a jeho dodržiavanie.

Graf A

Členenie vyhlásení o dodržiavaní kódexu podľa typu účastníka trhu

(v %, október 2018)

Zdroj: GFXC a výpočty ECB.


6 Viac bankoviek, menej falzifikátov

ECB a národné centrálne banky sú zodpovedné za vydávanie eurových bankoviek v rámci eurozóny a za udržiavanie dôvery v menu. Počet a hodnota eurobankoviek v obehu sa od ich zavedenia v roku 2002 zvyšuje, a to rýchlejšie ako hospodársky rast za posledné roky. Vďaka kombinácii viacerých faktorov vrátane vylepšených bezpečnostných prvkov v novej sérii Európa, spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní a úsilia v oblasti komunikácie a odbornej prípravy na európskej a vnútroštátnej úrovni sa počet falzifikátov ďalej znížil na veľmi nízku úroveň. Po zavedení nových bankoviek 100 € a 200 € s inovatívnymi bezpečnostnými prvkami 28. mája 2019 bude séria Európa kompletná.


6.1 Stabilný rast objemu bankoviek v obehu

Počet a hodnota eurových bankoviek v obehu sa priebežne zvyšuje

Počet a hodnota eurových bankoviek v obehu v roku 2018 vzrástli asi o 5,6 %, resp. 5,2 %. Na konci roka bolo v obehu 22,6 miliárd eurových bankoviek v celkovej hodnote 1 231 mld. €. (graf 23 a 24). V roku 2018 zaznamenali najvyššiu ročnú mieru rastu stoeurové bankovky, a to na úrovni 6,9 %. Celková hodnota stoeurových bankoviek v obehu na konci roka 2018 dosiahla výšku 280 mld. €, ktorá bola zhodná s kombinovanou hodnotou všetkých eurových bankoviek v obehu v máji 2002. Rast päťdesiateurových bankoviek zostal dynamický na úrovni 6,3 %.

Graf 23

Počet a hodnota eurových bankoviek v obehu

(ľavá os: v mld. EUR; pravá os: mld.)

Zdroj: ECB.

Graf 24

Hodnota eurových bankoviek v obehu podľa nominálnej hodnoty

(v mld. EUR)

Zdroj: ECB.

Z hľadiska hodnoty sa jedna tretina eurových bankoviek používa mimo eurozóny

Odhaduje sa, že z hľadiska hodnoty sa zhruba tretina eurových bankoviek v obehu nachádza mimo eurozóny. Ide o bankovky, ktoré sa nachádzajú predovšetkým v susedných krajinách a sú zväčša vyššej nominálnej hodnoty. Používajú sa ako prostriedok uchovania hodnoty a na zúčtovanie transakcií na medzinárodných trhoch.

Na výrobe eurových bankoviek sa podieľajú národné centrálne banky eurozóny, ktorým bola v roku 2018 pridelená výroba spolu približne 4 miliárd kusov bankoviek.

Celkový počet eurových mincí v obehu v roku 2018 vzrástol o 3,7 % a na konci roka dosiahol 130,7 miliárd. Hodnota mincí v obehu vzrástla na 29,0 mld. €, čo bolo o 3,6 % viac ako koncom roka 2017.

Národné centrálne banky eurozóny v roku 2018 skontrolovali pravosť a stav približne 31 miliárd bankoviek, pričom z obehu pre neupotrebiteľnosť stiahli približne 5 miliárd z nich. Eurosystém pokračoval vo svojich snahách pomôcť výrobcom zariadení na spracovanie bankoviek dodržať štandardy ECB na kontrolovanie pravosti a stavu bankoviek pred ich opätovným vrátením do obehu. Pomocou týchto zariadení úverové inštitúcie a ostatní spracovatelia peňazí v roku 2018 skontrolovali pravosť a stav približne 37 miliárd eurových bankoviek. Informácie o prieskume Eurosystému v oblasti hotovostných služieb ponúkaných úverovými inštitúciami a prijímania hotovostných platieb maloobchodnými predajcami sú v boxe 6.

Box 6
Prieskum Eurosystému týkajúci sa hotovostných služieb ponúkaných úverovými inštitúciami a prijímania hotovostných platieb zo strany maloobchodných predajcov

Rast dopytu po hotovosti v roku 2018 pokračoval aj napriek čoraz vyššiemu podielu elektronických platieb. V súčasných diskusiách o úlohe hotovosti často zaznie, že hotovosť je drahá a že úverové inštitúcie minimalizujú svoje hotovostné služby. ECB a 19 národných centrálnych bánk Eurosystému v nadväznosti na štúdiu ECB z roku 2016 o využívaní hotovosti domácnosťami uskutočnili v roku 2018 prieskum 87 úverových inštitúcií, 55 profesionálnych spracovateľov peňazí (špecializované prepravné spoločnosti) a 157 podnikateľských subjektov (napr. obchody, maloobchodní predajcovia, reštaurácie) s cieľom preskúmať, ako rôzne zainteresované strany v hotovostnom obehu vnímajú hotovosť (obrázok A) a ako by sa mohla zlepšiť efektívnosť hotovostnej infraštruktúry. Údaje z prieskumu boli zbierané prostredníctvom rozhovorov so zúčastnenými stranami. Výsledky prieskumu sú kvalitatívneho charakteru a nižšie uvedené číselné údaje by sa preto mali posudzovať uvážlivo.

Obrázok A

Hotovostný obeh v eurozóne

Zdroj: ECB.

Hotovostné služby úverových inštitúcií

Kým všetky úverové inštitúcie ohodnotili svoje hotovostné služby poskytované klientom ako náročné na zdroje a náklady, 75 % z nich tieto služby ohodnotilo ako dôležité alebo veľmi dôležité, 20 % malo neutrálny postoj a len 5 % ohodnotilo hotovostné služby ako nedôležité. Tlaky na náklady bánk sú aj naďalej hybnou silou automatizácie procesov riadenia hotovosti a rozširovania samoobslužného bankovníctva. Postupná výmena tradičných (jednoduchých) bankomatov za viacúčelové, najmä recyklačné bankomaty s možnosťou vkladania hotovosti, má pokračovať aj v nadchádzajúcich rokoch, pričom tento trend podporujú technické inovácie v sektore. Podľa prieskumu sa odhaduje, že v súčasnosti si prostredníctvom samoobslužného bankovníctva klienti vyberú približne 75 % všetkých eurových bankoviek, zatiaľ čo vklady bankoviek klientmi sú rovnomerne rozdelené medzi služby cez priehradku a automatizované služby prostredníctvom samoobslužných recyklačných bankomatov (graf A).

Graf A

Stupeň automatizácie služieb týkajúcich sa bankoviek v úverových inštitúciách

(v %)

Zdroj: Prieskum úverových inštitúcií národnými centrálnymi bankami Eurosystému, 2018.

Úverové inštitúcie z dôvodu efektívnosti nákladov dôkladne analyzujú ekonomickú efektívnosť umiestnení bankomatov a málo využívané zariadenia sa premiestňujú alebo vyraďujú z prevádzky. Ďalšími faktormi, ktoré vedú k redukovaniu sietí bankomatov, sú napríklad fúzie bánk a modely medzibankovej spolupráce, ktoré klientom umožňujú bezplatne využívať bankomaty iných úverových inštitúcií. Takúto redukciu sietí bankomatov v súčasnosti môžeme pozorovať v Holandsku, Francúzsku a Portugalsku. Naproti tomu, v Taliansku, Grécku a na Cypre siete bankomatov rastú. V grafe B je zobrazený prehľad strednodobých plánov bánk v oblasti prevádzky sietí bankomatov, ktorý poukazuje na možné pokračovanie súčasných rozdielnych trendov aj v ďalších rokoch. Jedným z efektívnych spôsobov poskytovania drobnej hotovosti občanom je výber hotovosti pri nakupovaní (cashback), pričom maloobchodní predajcovia vyplácajú hotovosť zákazníkom pri platbe kartou za tovar alebo služby. Programy vrátenia hotovosti v súčasnosti fungujú v 11 krajinách eurozóny, hoci v niektorých z nich len vo veľmi obmedzenom rozsahu, pričom sa považujú za doplnkovú službu maloobchodných predajcov pre zákazníkov.

Graf B

Plánovaný rozvoj sietí bankomatov bankami v eurozóne

(% bánk)

Zdroj: Prieskum úverových inštitúcií národnými centrálnymi bankami Eurosystému, 2018.
Poznámka: Graf znázorňuje odpovede od 81 úverových inštitúcií v 17 krajinách eurozóny (okrem Rakúska a Fínska) na túto otázku: „Aké sú vaše aktuálne plány týkajúce sa vašej siete bankomatov na nasledujúcich päť až sedem rokov?“

Prepravu hotovosti medzi maloobchodnými predajcami, komerčnými centrami na spracovanie hotovosti a národnými centrálnymi bankami, ako aj interné procesy riadenia hotovosti do veľkej miery externe zabezpečujú profesionálni spracovatelia peňazí, najmä v prípade mincí. Graf C poskytuje prehľad outsourcingu hlavných činností v oblasti spracovania peňazí. V najbližších rokoch sa veľké zmeny neočakávajú, čo naznačuje, že banky už riadia svoje operácie na spracovanie hotovosti efektívne.

Graf C

Miera externého zabezpečovania bankových procesov súvisiacich s hotovosťou

(v %)

Zdroj: Prieskum úverových inštitúcií národnými centrálnymi bankami Eurosystému, 2018.
Poznámka: Vychádza z odpovedí 85 úverových inštitúcií v 18 krajinách eurozóny (okrem Rakúska).

Manipulácia s mincami by mohla byť efektívnejšia, keďže logistika bola považovaná za namáhavú a výkonnosť zariadení na spracovanie mincí bola hodnotená ako menej uspokojivá v porovnaní so zariadeniami na spracovanie bankoviek. Podľa úverových inštitúcií by sa efektívnosť spracovania hotovosti dala zlepšiť zavedením väčšej flexibility pri povinnej kontrole mincí a ukončením používania mincí v hodnote 0,01 € a 0,02 €. Úverové inštitúcie uviedli, že dodávanie mincí by sa mohlo zlepšiť aj vtedy, keby národné centrálne banky a emisné orgány upravili svoje veľkoobjemové operácie a ponúkli viac hotovostných služieb bližšie k miestam, kde ich potrebujú maloobchodní predajcovia.

Prijímanie hotovostných platieb maloobchodníkmi

Z dôvodu širokej škály maloobchodných podnikov bolo z prieskumu ťažké získať reprezentatívne kvalitatívne výsledky. Prieskum napriek tomu poskytuje dobrý obraz o názoroch maloobchodníkov na úrovni eurozóny, keďže boli oslovené spoločnosti rôznych veľkostí a z rôznych sektorov. Maloobchodní predajcovia za najdôležitejšie kritériá pri posudzovaní platobných nástrojov považovali spoľahlivosť platobných transakcií a spôsob platby preferovaný zákazníkmi. Druhoradý význam mali rýchlosť transakcie a celkové náklady spojené s platbami, po ktorých nasledovali bezpečnostné aspekty. Podľa týchto kritérií získala hotovosť dobré hodnotenie, a to najmä medzi menšími maloobchodnými predajcami, ktorých interné náklady na spracovanie hotovosti sú vo všeobecnosti nižšie ako poplatky za elektronické platby, a tiež v krajinách, kde si banky za hotovostné služby účtujú nízke alebo žiadne poplatky (graf D).

Graf D

Kritériá maloobchodných predajcov na prijímanie rôznych platobných prostriedkov

Zdroj: Prieskum maloobchodných predajcov národnými centrálnymi bankami Eurosystému, 2018.
Poznámka: Graf znázorňuje priemerné hodnotenia od 1 (najlepšie hodnotenie) po 5 (najhoršie hodnotenie).

Maloobchodní predajcovia navrhli niekoľko spôsobov zefektívnenia hotovostného obehu vrátane zníženia bankových poplatkov za hotovostné vklady, rýchlejšieho (okamžitého) pripísania hotovostných vkladov na bankové účty a distribuovania väčšieho počtu päťeurových bankoviek prostredníctvom bankomatov, aby sa znížila potreba rozmieňania. Maloobchodní predajcovia okrem toho vyjadrili želanie, aby v sektore komerčného spracovania hotovosti existovala väčšia konkurencia. V niektorých členských štátoch tiež požadovali väčšiu angažovanosť národných centrálnych bánk pri dodávaní mincí vrátane priameho prístupu k mincovým službám národných centrálnych bánk. Ako opatrenie na zníženie nákladov sa často navrhovalo zrušenie mincí v hodnote 0,01 € a 0,02 € (v kombinácii s pravidlami zaokrúhľovania celkovej splatnej sumy na najbližších 5 centov).

Výsledky prieskumu naznačujú, že prevažná väčšina úverových inštitúcií plánuje naďalej ponúkať primeranú škálu hotovostných služieb, so zvýšeným využívaním samoobslužného bankovníctva. Keďže však viac ako tretina skúmaných úverových inštitúcií plánuje zredukovať svoje bankomatové siete, ECB a národné centrálne banky Eurosystému budú v budúcnosti dôslednejšie monitorovať hotovostný obeh a hotovostné služby bánk. Hoci výsledky prieskumu nevyvolávajú obavy týkajúce sa prijímania hotovosti v maloobchodnom sektore, v meniacom sa platobnom prostredí je dôležité, aby hotovosť nebola znevýhodňovaná, aby bola naďalej široko akceptovaná a aby nebola ohrozená úloha peňazí ako zákonného platidla.


6.2 Falšovanie eurových bankoviek ostalo na nízkej úrovni a ďalej klesalo

Celkový počet falošných eurových bankoviek v roku 2018 ďalej klesal, pričom z obehu bolo stiahnutých približne 563 000 kusov falošných bankoviek. Tento vývoj je výsledkom viacerých faktorov, ako sú vylepšené bezpečnostné prvky v novej sérii Európa, spolupráca s orgánmi činnými v trestnom konaní a úsilie v oblasti komunikácie a odbornej prípravy na európskej a vnútroštátnej úrovni. V porovnaní s počtom pravých eurových bankoviek v obehu sa podiel falzifikátov ďalej znižoval a zostáva na veľmi nízkej úrovni. Dlhodobý vývoj počtu falzifikátov stiahnutých z obehu je znázornený v grafe 25. Falšovatelia sa zameriavajú najmä na dvadsaťeurové a päťdesiateurové bankovky, ktoré spolu predstavovali vyše 80 % z celkového množstva falzifikátov zadržaných v roku 2018. Podiel falošných dvadsaťeurových bankoviek v roku 2018 ďalej klesal.

Graf 25

Počet falošných bankoviek na milión pravých eurových bankoviek v obehu

(kusov na milión)

Zdroj: ECB.

ECB odporúča verejnosti, aby bola ostražitá a nezabúdala na overovanie bankoviek hmatom, pohľadom a naklonením

Napriek poklesu klamlivosti falzifikátov stiahnutých z obehu ECB verejnosti naďalej odporúča, aby bola ostražitá, nezabúdala na overovanie bankoviek hmatom, pohľadom a naklonením a nespoliehala sa len na jeden ochranný prvok. Okrem toho sa pravidelne konajú školenia pre odborných spracovateľov hotovosti v Európe i mimo nej a na podporu boja Eurosystému proti falšovaniu boli vypracované aktuálne informačné materiály. Na dosiahnutie tohto cieľa slúži aj úzka spolupráca ECB s Europolom, Interpolom a Európskou komisiou.


6.3 Nové bankovky 100 € a 200 € s vylepšenými bezpečnostnými prvkami

Nové bankovky 100 € a 200 € s vylepšenými bezpečnostnými prvkami boli predstavené 17. septembra 2018. Po bankovkách 5 €, 10 €, 20 € a 50 € sú bankovky 100 € a 200 € poslednými nominálnymi hodnotami série Európa, ktoré budú do obehu uvedené 28 mája 2019. Je to zároveň zavŕšenie niekoľkých rokov prípravy a spolupráce v rámci Eurosystému.

Druhá séria eurových bankoviek je kompletná

Rada guvernérov ECB sa rozhodla zo série Európa vylúčiť bankovku v hodnote 500 € pre obavy, že táto nominálna hodnota by mohla uľahčovať nezákonnú činnosť. Vzhľadom na medzinárodnú úlohu eura a všeobecnú dôveru voči eurovým bankovkám však päťstoeurové bankovky ostanú zákonným platidlom, a môžu sa preto naďalej používať ako platobný prostriedok a prostriedok uchovávania hodnoty. Eurobankovky si vždy zachovajú svoju hodnotu, keďže každá eurobankovka sa dá počas neobmedzeného obdobia vymeniť v národných centrálnych bankách eurozóny.

ECB a národné centrálne banky eurozóny organizujú informačnú kampaň s cieľom pripraviť širokú verejnosť a profesionálnych spracovateľov peňazí na zavedenie nových stoeurových a dvestoeurových bankoviek. Rovnako ako bankovky ostatných nominálnych hodnôt, aj nové bankovky sa dajú ľahko overiť hmatom, pohľadom a naklonením. Tieto dve bankovky vysokej nominálnej hodnoty však obsahujú aj nové inovatívne bezpečnostné prvky. Z hľadiska hodnoty je bankovka 100 € druhou najpoužívanejšou nominálnou hodnotou (po 50 €) a z hľadiska počtu kusov v obehu je na treťom mieste (po 50 € a 20 € a pred 5 € a 10 €). Eurosystém pri príprave na nové bankovky podporuje výrobcov a majiteľov zariadení na spracovanie bankoviek a zariadení na overovanie pravosti bankoviek. To zahŕňa uľahčenie testovania zariadení, možnosť zapožičania nevydaných bankoviek série Európa od národných centrálnych bánk a zverejnenie zoznamu zariadení na spracovanie bankoviek, ktoré úspešne preukázali, že dokážu spracovávať nové bankovky zo série Európa.


7 Štatistika

ECB s pomocou národných centrálnych bánk a – v prípade úloh týkajúcich sa jednotného mechanizmu dohľadu (SSM) – príslušných vnútroštátnych orgánov pripravuje, zhromažďuje, kompiluje a uverejňuje širokú škálu štatistík, ktoré sú dôležitou oporou menovej politiky eurozóny, dohľadu ECB, finančnej stability a ďalších úloh ESCB a úloh ESRB. Tieto štatistiky využívajú aj inštitúcie verejnej správy, účastníci finančného trhu, médiá a široká verejnosť, čo prispieva k plneniu cieľa transparentnosti ECB. ESCB prehĺbil svoju spoluprácu s Európskym štatistickým systémom, najmä v rámci úvah a iniciatív zameraných na meranie globalizácie a činností nadnárodných podnikov, a aj v roku 2018 poskytoval pravidelné štatistické údaje za eurozónu plynulo a podľa časového harmonogramu. Značné úsilie venoval aj plneniu nových požiadaviek na vysokokvalitné a podrobnejšie štatistiky za jednotlivé krajiny, sektory a nástroje.


7.1 Nové a rozšírené štatistiky Eurozóny

Jasný trend smerom k podrobným údajom na umožnenie rýchlej a flexibilnej analýzy

Stratégia ESCB a jej Štatistického výboru, pokiaľ ide o zber údajov od bánk, je zameraná na maximálnu možnú štandardizáciu a zjednotenie existujúcich štatistických rámcov ESCB v jednotlivých oblastiach a krajinách. Tento prístup sa bude opierať o jasné a harmonizované pojmy, definície a požiadavky a zahŕňa podporu štandardizácie údajov, ktorá by pomohla automatizovať spracovanie údajov a zlepšiť ich kvalitu. Ďalšou dôležitou súčasťou tejto stratégie je posun smerom k zberu podrobnejších údajov, ktorý umožňuje flexibilnejšie a včasnejšie plnenie nových požiadaviek na údaje, pričom znižuje potrebu ad hoc žiadostí. Hlavným cieľom tohto prístupu je zvýšiť efektívnosť vykazovania a znížiť zaťaženie bánk.

Jeden prvok tohto strategického prístupu – Integrovaný rámec ESCB pre vykazovanie (Integrated Reporting Framework, IReF) – sa zameriava na integráciu požiadaviek pre štatistické vykazovanie bánk do jednej vrstvy zberu pokrývajúcej všetky potreby a požiadavky ESCB týkajúce sa údajov. IReF by zahŕňal aj transformačné pravidlá potrebné na tvorbu nevyhnutných menových a finančných agregátov spĺňajúcich špecifické požiadavky, počnúc integrovanou vrstvou zberu. Ďalší prvok – Integrovaný slovník pre vykazovanie bánk (Banks’ Integrated Reporting Dictionary, BIRD) – je vstupná vrstva, ktorej cieľom je pomôcť vykazujúcim subjektom efektívne usporiadať informácie uložené v ich interných systémoch. Dopĺňali by ich transformačné pravidlá, ktoré by uplatňovali banky na splnenie požiadaviek na vykazovanie. Po zavedení IReF budú môcť banky opätovne použiť rovnaký súbor transformačných pravidiel vo všetkých krajinách eurozóny. Prístup založený na spolupráci s bankovým sektorom uplatňovaný v ESCB je opísaný v boxe 7.

Box 7
Spoločný prístup k štatistikám ESCB

Tvorcovia politík v rámci ESCB potrebujú kvalitné štatistiky pre menovú politiku, ako aj pre makroprudenciálny a mikroprudenciálny dohľad. Veľkú časť týchto štatistík poskytuje bankový sektor. Preto je dôležité, aby banky rozumeli požiadavkám na vykazovanie, a zabezpečili tak vysokú kvalitu údajov vykazovaných do ESCB.

Kvalita údajov sa zlepší aj vtedy, ak sa zosúladia požiadavky na vykazovanie a ak sa zabráni duplicitným žiadostiam. Výbor pre štatistiku ESCB sa preto rozhodol iniciovať dialóg s bankovým sektorom na výmenu názorov na nové a prebiehajúce iniciatívy v oblasti štatistiky ESCB. Tieto stretnutia (Banking Industry Dialogue) týkajúce sa štatistík ESCB sa budú konať zvyčajne raz za rok v ECB. Prvé stretnutie sa konalo 16. marca 2018. V súlade s usmerneniami o transparentnosti sa na internetovej stránke ECB uverejňuje program, zhrnutie a obsah prezentácií.

Počas stretnutia si účastníci najskôr vymenili názory na strednodobé vyhliadky zosúlaďovania požiadaviek na vykazovanie prostredníctvom Integrovaného rámca pre vykazovanie (IReF). Zástupcovia bankového sektora vyslovili podporu pre IReF a vyjadrili želanie zosúladiť požiadavky na vykazovanie nielen pokiaľ ide o štatistiku ESCB, ale aj v prípade údajov zbieraných na účely dohľadu, špecifických národných požiadaviek či požiadaviek ESCB. Bankový sektor takisto vyjadril podporu Integrovanému slovníku pre vykazovanie bánk (BIRD). Ten popisuje údaje, ktoré sa majú získať z interných IT systémov bánk na odvodenie výkazov požadovaných ESCB, ako aj požiadavky na vykazovanie na účely dohľadu, čo pomáha zlepšovať kvalitu vykazovaných údajov. ESCB vyzval k tomu, aby sa k iniciatíve BIRD pripojilo viac komerčných bánk na zabezpečenie stabilného pokroku. ECB na internetovej stránke Naša štatistika uverejňuje tiež sekciu pre banky, kde pre bankovú komunitu poskytuje ľahko stiahnuteľné štatistiky.

Od marcového stretnutia bankový sektor a ESCB pokračovali vo vzájomnom dialógu. V nadväznosti na túto pokračujúcu výmenu názorov Európska banková federácia nedávno zverejnila zásady integrovaného vykazovania, v ktorých opätovne zdôraznila svoju podporu pre IReF a BIRD.

V súlade so zavádzaním tejto stratégie Generálne riaditeľstvo ECB pre štatistiku v roku 2018 dodalo rozsiahle databázy s podrobnými údajmi s cieľom umožniť flexibilnú a hĺbkovú analýzu založenú na viacerých kritériách. Dobrým príkladom je zber podrobných údajov a údajov o kreditnom riziku podľa rámca pre AnaCredit, s ktorým sa začalo v roku 2018. AnaCredit je iniciatíva na zber podrobných, včasných a harmonizovaných informácií o jednotlivých úveroch poskytnutých úverovými inštitúciami pre firmy a iné právnické osoby a na ich sprístupňovanie používateľom podľa príslušných pravidiel pre zachovávanie dôvernosti. Jej dátový model podporuje rýchle odvodenie nespočetných kombinácií podrobných údajov, čo poskytuje väčšiu flexibilitu analýz vykonávaných používateľmi v rôznych oblastiach centrálneho bankovníctva a bankového dohľadu a zvyšuje ich hodnotu, pričom tiež umožňuje porovnávanie s agregovanými štatistickými údajmi v rámci zabezpečenia kvality údajov. Keď sa do projektu AnaCredit zapoja všetky národné centrálne banky v eurozóne a začnú úplne vykazovať, očakáva sa, že sa každý mesiac zozbierajú údaje o približne 50 miliónoch nástrojov.

Výrazný pokrok sa zaznamenal tiež v prípade skupiny pre štatistiku držby cenných papierov (Securities Holding Statistics Group, SHSG). Databáza s údajmi o držbe cenných papierov (SHS) je veľmi podrobná, pričom údaje možno rozdeliť na úroveň obmedzeného zoznamu bankových skupín (investorov) a na cenné papiere (držby). To okrem iného umožňuje riadnu a flexibilnú identifikáciu rizík a vedľajších účinkov na finančných trhoch. Zber údajov o jednotlivých cenných papieroch držaných jednotlivými bankovými skupinami bol rozšírený o viac bankových skupín a atribútov. Od tretieho štvrťroka 2018 sa rozšírené vykazovanie vzťahuje na všetky bankové skupiny, ktoré podliehajú priamemu dohľadu ECB. Nové atribúty sa okrem toho vykazujú v súlade s pojmami AnaCredit tak, aby sa údaje o úveroch a cenných papieroch dali spoločne harmonizovaným spôsobom kombinovať a analyzovať. Podrobné databázy AnaCredit a SHS sa opierajú o systém registrov, ktoré obsahujú úplné, presné a aktuálne informácie o inštitucionálnych subjektoch (Register údajov o inštitúciách a pridružených osobách, RIAD) a finančných nástrojoch (Centralizovaná databáza cenných papierov, CSDB). Obidva registre boli v roku 2018 výrazne vylepšené.

V priebehu uplynulého roka sa kapacita registra RIAD, ktorý je zdieľanou databázou referenčných údajov o právnych a iných štatistických inštitucionálnych jednotkách, v súlade s očakávaniami rozšírila na posilnenie podpory operačných procesov v rámci Eurosystému a plnenie úloh ESCB a SSM. ECB okrem toho v júni 2018 uverejnila usmernenie RIAD (usmernenie ECB/2018/16), ktorým sa zlepšuje koordinácia úloh národných centrálnych bánk vykonávaných v súvislosti s vykazovaním referenčných údajov do registra RIAD. ECB v roku 2018 iniciovala zmenu a doplnenie nariadenia o štatistickom vykazovaní peňažného trhu (nariadenie ECB/2014/48). Zmeneným nariadením sa zabezpečuje pokrytie transakcií so všetkými finančnými zmluvnými stranami, posilňuje sa používanie identifikátora právnických osôb (Legal Entity Identifier, LEI) a upevňuje sa povinnosť vykazujúcich subjektov spĺňať vysoké štandardy zamerané na ochranu integrity informácií. Po dvoch verejných konzultáciách ECB 28. júna 2018 oznámila metodiku pre výpočet eurovej krátkodobej úrokovej sadzby (€STR) (viac v časti 5.1). So zverejňovaním sadzby €STR sa začne od októbra 2019. ECB začala medzitým zverejňovať údaje (označované ako pre-€STR), ktoré môžu účastníci trhu použiť na posúdenie vhodnosti novej sadzby pred jej zavedením a na upravenie svojich procesov a postupov tak, aby sa zabezpečil bezproblémový prechod. Pre-€STR zahŕňa denné historické časové rady údajov od 15. marca 2017.

Makroekonomické štatistiky sa vyvíjajú, aby zostali účelné

Makroekonomické štatistiky ECB sa tiež neustále vyvíjajú, aby zostali účelné a dokázali uspokojiť potreby používateľov v meniacom sa svete. Nové nariadenie ECB o požiadavkách na štatistické vykazovanie pre penzijné fondy (nariadenie ECB/2018/2) bolo zverejnené 17. februára 2018. Jeho cieľom je zvýšiť transparentnosť a zlepšiť porovnateľnosť údajov v tomto rýchlo rastúcom sektore finančného odvetvia. Nariadenie napraví nedostatky súčasných neharmonizovaných a neúplných štvrťročných štatistík o dôchodkových fondoch uverejňovaných od júna 2011, najmä pokiaľ ide o obmedzené šírenie údajov o transakciách z dôvodu nedostatočnej kvality údajov.

Usmernenie ECB o menovej a finančnej štatistike bolo zmenené a doplnené v roku 2018 (usmernenie ECB/2018/17). Po novom umožňuje prenos ďalších údajov do ECB v rozsahu, v akom sú dostupné v národných centrálnych bankách. Tieto údaje zahŕňajú mesačné údaje o úprave úverov peňažných finančných inštitúcií (PFI) s cieľom zohľadniť činnosti súvisiace s predajom úverov a sekuritizáciou, údaje o účelovom vytváraní spoločných peňažných fondov, údaje o pozíciách PFI voči Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií, členenie kapitálu a rezerv PFI do podkategórií a údaje identifikujúce podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov v rámci štatistiky investičných fondov.

Usmernenie ECB o externej štatistike bolo tiež zmenené a doplnené (usmernenie ECB/2018/19) s cieľom reagovať na nové analytické požiadavky v oblasti menovej politiky a finančnej stability a podporiť ďalšiu integráciu medzi štatistikami o štvrťročnej platobnej bilancii a medzinárodnej investičnej pozícii a národnými účtami (vrátane sektorových). Hlavné zmeny priniesli ďalšie sektorové a geografické podrobnosti. Tieto údaje sa budú vykazovať od marca 2021.

Makroekonomické štatistiky môžu mnohonásobne ťažiť z novovytvorených podrobných databáz. Spojenie makroúdajov a podrobných údajov môže zvýšiť kvalitu štatistiky, poskytnúť nové štatistické výstupy a zlepšiť analytickú flexibilitu. ECB v tejto súvislosti pokračovala vo svojom projekte, ktorý spája mikroúdaje (prieskum financií a spotreby domácností) a makroúdaje (sektorové účty) o aktívach a pasívach domácností. Cieľom je získať makroekonomické údaje o rozdelení bohatstva a dlhu v sektore domácností, ktoré by poskytli nové a cenné informácie pre ekonomické analýzy.

Spoločná analýza mikroúdajov z najbližšieho obdobia integrovaných v segmentoch trhu otvára cestu k analýze zložitejšieho, nepredvídaného a rýchlo sa vyvíjajúceho správania na trhu v blízkej dobe. ECB s cieľom uľahčiť pokrok v tejto oblasti zintenzívnila svoju angažovanosť a iniciatívnosť v úsilí o celosvetovú štandardizáciu údajov, čoho dôkazom je v súčasnosti už funkčný Globálny systém identifikátorov právnických osôb (Global Legal Entity Identifier System), ktorý sa ešte musí rozšíriť na dosiahnutie úplného pokrytia, ako aj vývoj noriem ISO. Pokračujúce úsilie o štandardizáciu údajov na trhoch v neposlednom rade zlepší kvalitu zbieraných údajov a zároveň zníži prevádzkové náklady a riziká pre všetkých.


7.2 Väčšia transparentnosť a lepšia komunikácia

V roku 2018 ECB pokračovala v úsilí o zvýšenie vlastnej transparentnosti tak, že pre externých profesionálnych používateľov a širokú verejnosť uľahčila prístup k svojim štatistikám, ktoré sú teraz aj jednoduchšie na používanie a interaktívnejšie. V súlade so snahou ECB o optimalizáciu obsahu pre mobilné zariadenia boli webové formáty všetkých tlačových správ týkajúcich sa štatistík prepracované, aby umožňovali jednoduchší prístup k štatistikám a ich zdieľanie na sociálnych médiách. Zatiaľ čo štatistiky ECB sú k dispozícii vo vylepšenej hlavnej štatistickej databáze Statistical Data Warehouse, nové štatistické vysvetlenia a grafické vizualizácie eurozóny spolu s porovnateľnými národnými štatistikami boli zverejnené na webovej stránke Naša štatistika. Profesionálni používatelia, ako napríklad novinári, môžu grafické vizualizácie umiestňovať vo svojich vlastných newsfeedoch alebo na svojich webových stránkach v preferovanom jazyku EÚ.

Štatistika bankového dohľadu sa tiež vyvíjala ako reakcia na zmeny na trhu a v regulačnom prostredí a v odozve na požiadavky a spätnú väzbu od používateľov. ECB zbiera a zverejňuje štvrťročné štatistiky bankového dohľadu inštitúcií, ktoré sú pod priamym dohľadom ECB. Údaje zahŕňajú informácie o štruktúre a ziskovosti súvahy, kapitálovej primeranosti, finančnej páke, financovaní a likvidite. Od tretieho štvrťroku 2018 sa údaje rozšírili o expozície voči orgánom verejnej správy, členenie aktív podľa hierarchie reálnej hodnoty a parametre úverového rizika založené na interných ratingoch. ECB ďalej v roku 2018 okrem troch ukazovateľov platobnej schopnosti a finančnej páky za 118 významných inštitúcií po prvýkrát uverejnila aj individuálne informácie 3. piliera o rizikovo vážených aktívach podľa typu rizika a metódy výpočtu za globálne systémovo dôležité inštitúcie a ostatné systémovo dôležité inštitúcie (75 inštitúcii) dohliadané ECB. Táto nová úroveň transparentnosti umožňuje zúčastneným stranám vykonávať zmysluplné porovnania prudenciálnych ukazovateľov. ECB v roku 2018 zlepšila komunikáciu s bankovým sektorom o procese zabezpečenia kvality údajov z oblasti dohľadu. Vyzvala zástupcov bankového sektora, aby diskutovali o vývoji dodatočných kontrol kvality údajov SSM. V záujme transparentnosti bol prvý zoznam týchto kontrol zverejnený na internetových stránkach ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov.

ECB bola tiež jedným zo spoluorganizátorov konferencie Conference of European Statistics Stakeholders 2018, ktorá sa koná dvakrát do roka v nemeckom Bambergu a ponúkla príležitosť na budovanie vzťahov a diskusie o štatistickej metodike medzi zainteresovanými stranami európskej štatistiky z oblasti vedy, akademikmi, tvorcami štatistiky a spoločenskými skupinami. ECB si prvých 20 rokov štatistiky ESCB pripomenula konferenciou s názvom Deviata štatistická konferencia ECB – 20 rokov štatistiky ESCB:Čo bude ďalej? (box 8).

Box 8
20 rokov štatistiky ESCB: Čo bude ďalej?

Štatistická funkcia ESCB sa za posledných 20 rokov výrazne posunula. Na časovej osi štatistiky sú zdôraznené kľúčové míľniky, ako napríklad rozšírenie funkcií a úloh ECB spojené s vytvorením ESRB v roku 2010 a SSM v roku 2013. K ďalším významným krokom patria postupné rozširovanie eurozóny, prechod od zostavovania agregovaných údajov k poskytovaniu distribučných informácií, zber viacúčelových a podrobných údajov a rýchlo sa rozvíjajúca základná štatistická infraštruktúra (referenčné databázy a štandardy), ktorá umožňuje integráciu údajov.

Tri hlavné zásady sa však v priebehu rokov nezmenili a ostanú veľmi dôležité aj v budúcnosti.

Po prvé, údaje musia byť vysokej kvality. Politické rozhodnutia sa prijímajú na základe štatistických dôkazov a ECB sa k tomu zaväzuje aj naďalej, aby udržiavala dôveru verejnosti v štatistiku, inštitúcie a politické rozhodnutia založené na zdokumentovaných štatistikách.

Po druhé, spolupráca je kľúčovým prvkom štatistickej práce a zostane to tak aj v budúcnosti. Interná spolupráca v rámci Eurosystému a SSM, ako aj externá spolupráca s bankovým sektorom, Európskym štatistickým systémom a na medzinárodnej úrovni, je nevyhnutná na dosiahnutie našich cieľov.

Po tretie, štatistika ESCB musí byť relevantná. Európsky systém centrálnych bánk doposiaľ musel držať krok s tempom vývoja a keďže svet sa mení čoraz rýchlejšie, bude v tom musieť pokračovať aj naďalej. Nové technológie pomôžu rozšíriť a prehĺbiť používanie veľkého množstva zozbieraných údajov. Rozsiahle údaje budú čoraz dostupnejšie a štatistická profesia bude ťažiť z pokroku v oblasti dátovej vedy, strojového učenia a umelej inteligencie.

Strategickým cieľom do budúcnosti je integrovať rôzne zdroje údajov a zabezpečiť tak komplexný a konzistentný obraz finančného systému. To si bude vyžadovať úsilie o štandardizáciu na európskej a celosvetovej úrovni, ktoré bude ECB v nadchádzajúcich rokoch aj naďalej podporovať. Nedávne začlenenie ECB do Medzinárodnej siete na výmenu skúseností so štatistickým spracovaním podrobných údajov (International Network for Exchanging Experience on Statistical Handling of Granular Data, INEXDA) v tejto súvislosti pomôže pri zdieľaní osvedčených postupov s inými centrálnymi bankami a medzinárodnými organizáciami a pri riešení nových výziev v oblasti správy mikroúdajov.

A keďže zložitosť finančnej štatistiky sa neustále zvyšuje, čoraz dôležitejšia bude komunikácia s verejnosťou (časť 7.2).

ECB si prvých 20 rokov štatistiky ESCB pripomenula konferenciou s názvom Deviata štatistická konferencia ECB – 20 rokov štatistiky ESCB:Čo bude ďalej? , ktorá sa konala 11. júla 2018 vo Frankfurte. Štatistici, tvorcovia politík a akademici na konferencii diskutovali o tom, ako sa rozsah práce v priebehu rokov rozšíril, a vyjadrili svoje názory na budúcnosť štatistiky ESCB.


8 Výskumné priority ECB

Výskumné priority v ECB sa pravidelne prehodnocujú a upravujú s cieľom poskytnúť spoľahlivé analytické základy na riešenie problémov, ktorým čelia tvorcovia politík ECB. Spoluprácu v rámci ESCB podporujú prebiehajúce činnosti troch výskumných skupín a dvoch výskumných sietí. V prostredí záporných úrokových sadzieb sa hlavné priority výskumu aj v roku 2018 zameriavali na premietanie neštandardných opatrení menovej politiky do reálnej ekonomiky a na vzájomnú súhru medzi menovou politikou, finančnou stabilitou a reálnymi odvetviami hospodárstva. V štúdiách sa posudzovali účinky neštandardných opatrení pri vyvažovaní hospodárskych dôsledkov nepriaznivých finančných šokov znižovaním trhovej neistoty a zlepšovaním prístupu malých a stredných podnikov k bankovým financiám. So zavedením makroprudenciálneho politického rámca bola zriadená nová osobitná výskumná skupina s cieľom preskúmať vzájomné pôsobenie menovej a makroprudenciálnej politiky a ich optimálnu koordináciu. Ďalšími prioritami boli úloha finančných faktorov v správaní firiem a domácností v eurozóne, dynamika cenotvorby a vývoja miezd a návrh inštitucionálnych a politických opatrení na posilnenie HMÚ. Úlohe finančných frikcií pri šírení menovej politiky a hospodárskych šokov prislúcha dôležité miesto v novej verzii modelu ECB pre celú eurozónu (Area Wide Model, AWM) a pri ďalšom vývoji modelov pre skupiny krajín používaných na prognózovanie a analýzu menovej politiky.[53]


8.1 Činnosť výskumných skupín ESCB a projekt PRISMA

Na ďalšie posilnenie spolupráce medzi výskumníkmi ESCB sa riaditelia odborov výskumu ESCB rozhodli v roku 2016 vytvoriť tri výskumné skupiny. Cieľom skupín je koordinovať výskumné úsilie v oblastiach s vysokou prioritou prostredníctvom workshopov a spoločných výskumných projektov (obrázok 2).

Obrázok 2

Výskumné skupiny ESCB

Zdroj: ECB.
Poznámka: Štruktúra výskumných skupín ESCB na základe rozhodnutia riaditeľov odborov výskumu ESCB v roku 2016.

Koordináciu výskumu podporili prebiehajúce činnosti troch výskumných skupín ESCB

V roku 2018 výskumné skupiny zorganizovali niekoľko workshopov, na ktorých výskumné tímy riešili otázky, ako sú napríklad optimálna podoba menovej politiky v podmienkach neistoty, nedostatky finančného trhu a presah opatrení na medzinárodnú ekonomiku. V súvislosti s finančnou stabilitou sa jeden workshop zaoberal dôsledkami kapitálových a likviditných požiadaviek na správanie bánk a peňažné trhy. Ďalšia oblasť výskumu sa zameriavala na hlavné mikroekonomické faktory rastu produktivity, najmä na úlohu finančných frikcií, nesprávneho prideľovania úverov a organizácie výroby. Predbežné výsledky poukázali na fakt, že na pochopenie modelov agregovaného rastu produktivity je dôležité zohľadniť úlohu malých firiem.

Skupina HFCN pokračovala v práci na treťom kole prieskumu

V rámci výskumných sietí Eurosystému a ESCB pokračovala skupina na prieskum financovania a spotreby domácností (Household Finance and Consumption Network, HFCN) v práci na treťom kole prieskumu financií a spotreby domácností a jeho výsledky plánuje uverejniť v roku 2019. HFCN vo svojom výskume okrem iného skúmala dôsledky heterogénnosti domácností na premietanie menovej politiky do reálnej ekonomiky. Výskumníci z HFCN napríklad kvantifikovali, ako menová politika ovplyvňuje spotrebu jednotlivých domácností v závislosti od ich zamestnanosti a štruktúry ich portfólií. Zistenie, že menová politika neúmerne ovplyvňuje zamestnanosť nižších príjmových skupín, naznačuje, že expanzívna menová politika v eurozóne viedla k zníženiu nerovnosti v príjmoch a spotrebe. Výskum skupiny pokročil aj v oblastiach, ako sú účinky neistoty na rozhodovanie domácností, finančná nestabilita domácností a meranie hornej časti rozloženia bohatstva. Prieskum navyše vo veľkej miere využívali externí výskumníci.

Na skúmanie cenotvorby v maloobchode s využitím mikroúdajov sa zriadila nová výskumná skupina

PRISMA (analýza mikroúdajov o cenotvorbe), nová výskumná skupina ESCB zriadená v roku 2018 na základe mandátu od Rady guvernérov, bude skúmať správanie jednotlivých firiem v oblasti cenotvorby a v maloobchodnom sektore pomocou databáz s mikroúdajmi o cenách. Výskum sa zameria na vzťah medzi cenotvorbou a celkovou dynamikou inflácie. Hlavným predmetom skúmania bude, či sa v období nízkej inflácie cenotvorba zmenila a či má na ňu vplyv menová politika, fáza hospodárskeho cyklu a príslušný druh celkových šokov ovplyvňujúcich ekonomiku.

So zavedením makroprudenciálneho politického rámca bola zriadená nová osobitná výskumná skupina na preskúmanie vzájomného pôsobenia medzi menovou a makroprudenciálnou politikou. Jedným z cieľov skupiny je skúmanie rôznych presahov medzi týmito dvoma politikami vrátane účinkov menovej politiky na finančnú stabilitu a vplyvu makroprudenciálnych opatrení na reálnu ekonomiku. Vzhľadom na tieto presahy sa druhý cieľ zameriava na optimálnu koordináciu medzi týmito dvoma politikami.


8.2 Konferencie a publikácie

Fórum v Sintre a konferencia ARC pomohli udržiavať dialóg s akademickými a politickými inštitúciami

S cieľom udržať rozsiahly dialóg s ekonómami z akademických a ostatných politických inštitúcií zorganizovala ECB v roku 2018 niekoľko výskumných podujatí na vysokej úrovni vrátane Fóra ECB o centrálnom bankovníctve v Sintre a druhej Výročnej konferencie ECB o výskume (Annual Research Conference, ARC). Fórum sa venovalo vzniku a dôsledkom nízkej dynamiky inflácie, ktorá bola príznačná pre obdobie zotavovania sa po kríze v mnohých vyspelých ekonomikách, vrátane cenotvorby, vývoja miezd a úlohy inflačných očakávaní. ARC v roku 2018 predstavila inovatívny výskum v oblastiach, ako sú úloha trhov s aktívami pri signalizácii menovej politiky, hypotekárne trhy, vývoj konkurencieschopnosti na finančných a tovarových trhoch a globalizácia. Ďalšie dôležité konferencie sa týkali štrukturálnych reforiem v eurozóne, globálneho obchodu, trhu práce a digitalizácie a menovej a makroprudenciálnej politiky.[54]

Výsledkom mnohých výskumných činností ECB bolo tiež publikovanie vo vedeckých časopisoch a pracovných dokumentoch

Mnohé z výskumných činností ECB tiež viedli k publikovaniu článkov vo vedeckých časopisoch a pracovných dokumentov. V roku 2018 sa v rámci série ECB Working Paper Series vydalo spolu 98 prác, ktoré vypracovali zamestnanci ECB. Viaceré analytické štúdie zamerané na jednotlivé politiky sa okrem toho publikovali v rámci sérií Occasional Paper Series, Statistics Paper Series a Discussion Paper Series ECB. Tento súbor kvalitných výskumných prác poskytol základ pre lepšie sprostredkovanie výsledkov výskumu ECB širšiemu publiku, pričom v roku 2018 bolo 12 článkov uverejnených v platforme ECB Research Bulletin.[55]


9 Činnosti a povinnosti v právnej oblasti

Táto kapitola sa zaoberá jurisdikciou Súdneho dvora Európskej únie týkajúcou sa ECB, stanoviskami ECB a prípadmi nesplnenia povinnosti konzultovať s ECB návrhy právnych predpisov v oblastiach patriacich do jej pôsobnosti, ako aj sledovaním dodržiavania zákazu menového financovania a privilegovaného prístupu.


9.1 Jurisdikcia Súdneho dvora Európskej únie týkajúca sa ECB

Všeobecný súd zamietol žalobu proti ECB o náhradu škody v súvislosti s reštrukturalizáciou gréckeho dlhu v roku 2012

Všeobecný súd Európskej únie („Všeobecný súd“) zamietol v marci 2018 žalobu o náhradu škody podanú združením dôchodcov (ESTAMEDE), ktoré sa spravuje súkromným právom, proti ECB vo veci T-124/17. Členovia združenia ESTAMEDE sú poberateľmi dávok gréckeho dôchodkového fondu pre inžinierov a dodávateľov verejných prác. Vymáhané škody súvisiace so zrážkami, ktoré v roku 2012 ovplyvnili určité grécke štátne dlhopisy v rámci čiastočnej reštrukturalizácie gréckeho štátneho dlhu, údajne utrpel dôchodkový fond a poberatelia jeho dávok, a nie samotné združenie. V podaní bola snaha pripísať ECB rôzne porušenia práva a princípov EÚ vrátane základných práv, ktoré chráni Charta základných práv EÚ, ako je právo vlastniť majetok. Všeobecný súd vo svojom rozhodnutí zamietol žalobu ako zjavne neprípustnú bez toho, aby preskúmal podstatu veci, a tým vylúčil akúkoľvek zodpovednosť ECB za vymáhané odškodnenie. Všeobecný súd zastával názor, že žalobca nebol spôsobilý vystupovať pred Všeobecným súdom a žiadosť nespĺňala formálne požiadavky prípustnosti.

Všeobecný súd zamietol žalobu proti ECB o náhradu škody v súvislosti s opatreniami z roku 2013 na riešenie krízovej situácie na Cypre

V júli 2018 Všeobecný súd zamietol aj žaloby o odškodnenie, ktoré podali okrem iných aj proti ECB niektorí vkladatelia, akcionári a držitelia dlhopisov cyperských bánk, na ktoré sa vzťahovali opatrenia na riešenie krízových situácií (veci T-680/13 a T-786/14). Tieto rozsudky nadväzujú na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie („Súdny dvor“) z roku 2016 v dvoch odvolacích konaniach (veci Mallis[56] a Ledra[57]), ktoré sa týkali podobných záležitostí. Žalobcovia uvádzali, že predmetné opatrenia na riešenie krízových situácií uložila ECB a ostatní odporcovia okrem iného tým, že sa zúčastňovali na stretnutiach Euroskupiny, podieľali sa na rokovaní o cyperskom memorande o porozumení, a tiež tým, že Rada guvernérov ECB prijala rozhodnutia týkajúce sa poskytnutia núdzovej likvidity. Všeobecný súd zistil, že ECB a ostatní odporcovia nijako neporušili právo vlastniť majetok, ani zásadu legitímnej dôvery a ani zásadu rovnakého zaobchádzania. Proti týmto dvom rozsudkom bolo podané odvolanie na Súdny dvor.

Súdny dvor rozhodol, že skúmanie prejudiciálnych otázok neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by ovplyvnila platnosť programu nákupu aktív verejného sektora (PSPP)

Súdny dvor v decembri 2018 rozhodol, že skúmanie prejudiciálnych otázok Ústavným súdom Spolkovej republiky Nemecko vo veci C‑493/17 (Weiss) neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť programu nákupu aktív verejného sektora (PSPP) na sekundárnom trhu ECB. Po prvé, PSPP patrí do oblasti menovej politiky a dodržiava zásadu proporcionality. Špecifický cieľ PSPP možno priradiť k prvotnému cieľu menovej politiky Únie, ktorý je kvantitatívne špecifikovaný ako udržanie miery inflácie v strednodobom horizonte na úrovni nižšej, ale blízkej 2 %, a neobsahuje zjavnú chybu v hodnotení ani nezachádza za rámec stanovený v zmluvách. ECB okrem toho zvážila rôzne záujmy zaangažovaných strán s cieľom zabrániť tomu, aby pri implementácii programu dochádzalo k znevýhodneniam, ktoré sú zreteľne neprimerané cieľu PSPP. Vzhľadom na riziká, ktorým by potenciálne mohli byť vystavené národné centrálne banky vzhľadom na veľký objem aktív nakúpených v rámci PSPP, ECB prijala rozhodnutie, ktoré nekorešponduje so všeobecným pravidlom o spoločnom znášaní strát. Po druhé, PSPP je zlučiteľné so zákazom menového financovania. Skutočnosť, že PSPP umožňuje predvídať na makroekonomickej úrovni, že sa na sekundárnych trhoch nakúpi významný objem dlhopisov, neposkytuje danému súkromnému operátorovi takú istotu, aby mohol konať de facto ako sprostredkovateľ Eurosystému pre priamy nákup dlhopisov od inštitúcií alebo orgánov verejnej správy členských štátov. Makroekonomická predvídateľnosť neznižuje motiváciu členských štátov uskutočňovať zdravú rozpočtovú politiku vzhľadom na dočasnú a neistú povahu tohto programu a sériu zabezpečovacích opatrení, ktoré obmedzujú účinky PSPP na túto motiváciu. Súdny dvor taktiež konštatoval, že zákaz menového financovania nebráni ponechať si dlhopisy do splatnosti alebo nakúpiť dlhopisy so záporným výnosom. Na základe tohto rozhodnutia o prejudiciálnej otázke Ústavný súd Spolkovej republiky Nemecko rozhodne o vznesených sťažnostiach nepriamo napádajúcich PSPP.


9.2 Stanoviská ECB a konzultácie

V článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je upravená požiadavka, aby sa s ECB konzultovali všetky navrhované legislatívne akty EÚ, ako aj návrhy národných legislatívnych aktov spadajúcich do oblasti jej pôsobnosti. Všetky stanoviská ECB sa uverejňujú na internetovej stránke ECB. Stanoviská ECB k návrhom právnych predpisov EÚ sú uverejnené aj v Úradnom vestníku Európskej únie.

V roku 2018 ECB prijala 16 stanovísk k návrhom právnych aktov Únie a 42 stanovísk k návrhom vnútroštátnych právnych predpisov spadajúcich do oblasti jej pôsobnosti.

ECB prijala stanoviská k návrhom právnych predpisov EÚ

Na úrovni EÚ prijíma ECB stanoviská k navrhovaným právnym predpisom týkajúcim sa záležitostí makroprudenciálneho a mikroprudenciálneho dohľadu, ku ktorým patrí reforma Európskeho výboru pre systémové riziká[58], Európskeho orgánu pre bankovníctvo[59] a Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy[60], kapitálové požiadavky pri problémových expozíciách a krytých dlhopisoch[61], prudenciálny prístup k investičným spoločnostiam[62] a posilnenie úlohy Európskeho orgánu pre bankovníctvo pri predchádzaní využívaniu finančného systému na pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu[63]. ECB prijala stanoviská k ďalším právnym predpisom Únie s dosahom na finančné trhy, ku ktorým patrí reforma trhov s krytými dlhopismi[64], regulácia správcov úverov, nákupcov úverov a vymáhanie kolaterálu[65], poplatky pri cezhraničných platbách a konverzii mien[66] a právo uplatňované pri postupovaní pohľadávok a jeho účinky na tretie strany[67]. ECB vydala aj stanoviská k rámcu, ktorým sa riadi hospodárska a menová únia a ktorý zahŕňa posilnenie rozpočtovej zodpovednosti a strednodobú orientáciu rozpočtovej politiky členských štátov[68] a navrhované zriadenie európskeho nástroja stabilizácie investícií[69] a Európskeho menového fondu[70]. ECB sa vyjadrila aj k európskej podnikovej štatistike[71] a k vzdelávaciemu programu EÚ o boji proti falšovaniu s názvom Pericles IV[72].

ECB prijala stanoviská k návrhom vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa NCB

ECB prijala stanoviská k návrhom vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa národných centrálnych bánk (NCB), konkrétne riadenia a finančnej nezávislosti Central Bank of Cyprus[73], inštitucionálnej nezávislosti Българска народна банка (Bulharskej národnej banky)[74], štátneho auditu Hrvatska narodna banka[75], režimu zodpovedností členov bankovej rady a zamestnancov Banca Naţională a României[76], požiadavky na povinné minimálne rezervy Magyar Nemzeti Bank[77] a poverenia NCB širokou škálou úloh týkajúcich sa napríklad poplatkov pri platobných operáciách platobnou kartou[78], bezpečnosti a ochrany dôležitej infraštruktúry[79], bezpečnosti sietí a informačných systémov vo finančnom sektore[80], sekuritizačných činností[81], vydávania krytých dlhopisov[82], postupov pri prevode úverov vo švajčiarskych frankoch na úvery v eurách[83], aktivít úverových inštitúcií na trhoch s finančnými nástrojmi[84], hlavných informačných dokumentov úverových inštitúcií pre balíky retailových investičných produktov a investičných produktov založených na poistení[85], právomoci vykonávať vyšetrovanie a prijímať donucovacie opatrenia v reakcii na poskytovanie nepravdivých a zavádzajúcich informácií úverovými a finančnými inštitúciami[86], úloh v oblasti regulácie určitých sporiacich účtov[87], spolupráce s príslušnými úradmi v súvislosti s vracaním finančných prostriedkov z určených daňových rajov[88], vedenia centrálneho registra bankových účtov a finančných operácií[89] a vnútroštátnej databázy poistných plnení[90]. Často sa opakujúcou témou viacerých týchto stanovísk bolo hodnotenie prenesenia nových úloh na NCB vo vzťahu k zákazu menového financovania podľa článku 123 Zmluvy vzhľadom na financovanie výkonu vládnych úloh centrálnymi bankami.

ECB vydala aj stanoviská k návrhom vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa makroprudenciálneho a mikroprudenciálneho dohľadu nad úverovými a finančnými inštitúciami, ktoré zahŕňajú zavedenie úzkej spolupráce medzi ECB a Българска народна банка (Bulharskou národnou bankou)[91], reformu talianskych popolari a družstevných bánk[92], makroprudenciálne nástroje v Španielsku[93], makroprudenciálny mandát centrálnej banky a riadenie úverových inštitúcií v Bulharsku[94], makroprudenciálne nástroje na riešenie nerovnováh v sektore nehnuteľností na bývanie a recipročnú implementáciu makroprudenciálnych nástrojov v Luxembursku[95], zavedenie pomeru medzibankového financovania v Maďarsku[96], požiadavky amortizácie hypoték vo Švédsku[97], pevné odmeňovanie riaditeľov systémovo významných úverových inštitúcií v Holandsku[98], prenos údajov o dohľade na štatistické účely v Nemecku[99], reorganizáciu poľského orgánu pre finančné služby[100] a zdroje financovania a riadenie maltského orgánu pre finančné služby[101].

ECB prijala stanoviská k ďalším vnútroštátnym právnym predpisom s dosahom na úverové a finančné inštitúcie, ku ktorým patrí rámec na riešenie hypotekárnych nedoplatkov a regulácia podnikania v oblasti vlastníctva úverových zmlúv v Írsku[102], právny rámec pre kryté dlhopisy v Českej republike a na Slovensku[103], právny rámec pre sekuritizácie na Cypre[104], prevod úverov vo švajčiarskych frankoch na úvery v eurách v Slovinsku[105], vzorec úročenia vkladov na určitých francúzskych regulovaných sporiacich účtoch[106] a pripravenosť fínskeho finančného sektora na plnenie záväzkov v krízovej, resp. naliehavej situácii[107].

Stanoviská ECB k vplyvu vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa informácií a kybernetickej bezpečnosti na dôležité trhové infraštruktúry a prudenciálny dohľad

V reakcii na narastajúci význam problematiky kybernetickej bezpečnosti vydala ECB stanoviská pre viacero členských štátov k vplyvu vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa informácií a kybernetickej bezpečnosti na dôležité trhové infraštruktúry a prudenciálny dohľad nad úverovými inštitúciami[108]. ECB sa vyjadrila aj k novým pravidlám zaokrúhľovania pri platbách v eurách v Belgicku[109].

Jasné, významné a/alebo opakované prípady nekonzultovania týkajúce sa právnych predpisov EÚ

Zaznamenal sa jeden prípad nesplnenia povinnosti konzultovať s ECB návrhy právnych predpisov Únie. S ECB nebol konzultovaný návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o práve uplatňovanom pri postupovaní pohľadávok a jeho účinkoch na tretie strany. ECB vydala v tejto veci stanovisko z vlastnej iniciatívy, v ktorom poukazuje na nedostatky navrhovanej voľby práva, ktorým sa riadi postupovanie pohľadávok a jeho účinky na tretie strany[110]. Tento prípad nekonzultovania sa považuje za „jasný a významný“ prípad nekonzultovania s ECB. Dva prípady nekonzultovania z roku 2017 sa spolu s prípadom nekonzultovania zisteným v roku 2018 považujú za „jasné a opakované“.

Prípady nekonzultovania týkajúce sa vnútroštátnych právnych predpisov

V roku 2018 bol zistený jeden horizontálny problém týkajúci sa vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa implementuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii. Keďže niektoré členské štáty sa pri transpozícii tejto smernice rozhodovali podľa vlastného uváženia, ECB v súčasnosti vyhodnocuje, v akom rozsahu boli významným spôsobom ovplyvnené oblasti jej poradenských kompetencií, pokiaľ ide o národné centrálne banky, platobné a zúčtovacie systémy a/alebo úlohy ECB súvisiace s prudenciálnym dohľadom nad úverovými inštitúciami. ECB doteraz v tejto veci vydala jeden list týkajúci sa nekonzultovania adresovaný vnútroštátnemu orgánu (Cyprus). Ďalšími orgánmi, ktoré nekonzultovali s ECB, boli orgány Rumunska vo veci mimoriadneho nariadenia vlády, ktorým sa zavádza daň z bankových aktív.


9.3 Dodržiavanie zákazu menového financovania a privilegovaného prístupu

Podľa článku 271 písm. d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie je ECB poverená úlohou monitorovať dodržiavanie zákazov vyplývajúcich z článkov 123 a 124 Zmluvy a z nariadení Rady (ES) č. 3603/93 a 3604/93 národnými centrálnymi bankami EÚ i Európskou centrálnou bankou. Podľa článku 123 sa ECB a národným centrálnym bankám zakazuje poskytovať vládam a inštitúciám alebo orgánom EÚ možnosť prečerpania účtov alebo akýkoľvek iný typ úveru, ako aj kupovať na primárnom trhu dlhové nástroje, ktoré tieto inštitúcie emitovali. V článku 124 sa zakazujú akékoľvek opatrenia, ak nesúvisia s obozretnosťou, ktoré by vládam a inštitúciám alebo orgánom EÚ umožnili privilegovaný prístup k finančným inštitúciám. Dodržiavanie uvedených ustanovení členskými štátmi monitoruje popri Rade guvernérov aj Európska komisia.

ECB monitoruje tiež nákup dlhových nástrojov vydaných domácim verejným sektorom, verejným sektorom ostatných členských štátov a inštitúciami a orgánmi EÚ uskutočnený centrálnymi bankami krajín EÚ na sekundárnom trhu. Podľa úvodných ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 3603/93 sa nadobúdanie dlhových nástrojov verejného sektora na sekundárnom trhu nesmie zneužiť na obchádzanie zámeru článku 123 Zmluvy. Takéto nadobúdanie sa nesmie stať formou nepriameho menového financovania verejného sektora.

V rámci monitorovacej činnosti za rok 2018 sa potvrdilo všeobecné dodržiavanie súladu s článkami 123 a 124 Zmluvy, ako aj so súvisiacimi nariadeniami Rady EÚ.

Monitorovaním sa zistilo, že väčšina národných centrálnych bánk členských štátov EÚ aplikovala v roku 2018 také politiky úročenia vkladov verejného sektora, ktoré boli v úplnom súlade s hornými hranicami úročenia. Niekoľko národných centrálnych bánk však musí zabezpečiť, aby miera úročenia vkladov verejnej správy nebola nad hornou hranicou sadzby.

Vo výročnej správe ECB z roku 2016 sa uvádzalo, že zriadenie a financovanie správcovskej spoločnosti MARK Zrt. maďarskou centrálnou bankou predstavuje porušenie zákazu menového financovania, ktoré si vyžaduje nápravu. Po tom, ako Magyar Nemzeti Bank dokončila nevyhnutné nápravné kroky, bola táto záležitosť uzavretá.

V nadväznosti na pochybnosti vyjadrené vo výročných správach ECB od roku 2014 pokračovala ECB v monitorovaní niekoľkých programov, ktoré Magyar Nemzeti Bank zaviedla v roku 2014 a 2015. Magyar Nemzeti Bank v roku 2018 pokračovala v krokoch zameraných na zmiernenie znepokojenia ECB a ukončila program nákupu maďarských umeleckých diel a majetku kultúrneho charakteru. Vzhľadom na množstvo, rozsah a veľkosť týchto operácií však ECB bude naďalej pozorne monitorovať, či spĺňajú pravidlo zákazu menového financovania a privilegovaného prístupu. ECB bude tiež sledovať účasť Magyar Nemzeti Bank v budapeštianskej burze cenných papierov, keďže kúpa majoritného podielu v tejto burze maďarskou centrálnou bankou v novembri 2015 môže stále vyvolávať znepokojenie v súvislosti s menovým financovaním.

Zníženie objemu aktív IBRC v držbe Central Bank of Ireland počas roka 2018 predajom dlhodobých dlhopisov s variabilným kupónom je významným krokom k nutnému úplnému odstráneniu týchto aktív. Pretrvávajúce vážne pochybnosti v súvislosti s menovým financovaním by pomohol zmierniť ambicióznejší kalendár predajov.


10 Európske a medzinárodné záležitosti: hlavné udalosti

ECB v roku 2018 pokračovala v úzkom dialógu na rôznych európskych fórach a s mnohými inštitúciami vrátane Európskej rady, Rady ECOFIN, Euroskupiny, Európskeho parlamentu a Európskej komisie. Témami rokovaní na úrovni Európskej rady, Euroskupiny a Rady ECOFIN za účasti prezidenta ECB a ostatných členov Výkonnej Rady ECB bol hospodársky výhľad, posilnenie HMÚ, ako aj záležitosti súvisiace s rámcom hospodárskeho a fiškálneho riadenia.


10.1 Upevňovanie HMÚ

V roku 2018 sa ECB zúčastnila na diskusiách o posilnení HMÚ, pričom poskytovala odbornú pomoc a odporúčania v oblasti svojej pôsobnosti. Diskusie na fórach EÚ sa venovali trom hlavným oblastiam: dobudovaniu bankovej únie, reforme Európskeho mechanizmu pre stabilitu (European Stability Mechanism, ESM) a skladbe nástroja pre makroekonomickú stabilizáciu eurozóny. Hlavným príspevkom do tejto debaty bol diskusný dokument zverejnený Európskou komisiou v máji 2017 a súvisiace návrhy, ako aj dohoda medzi Francúzskom a Nemeckom uzatvorená v Mesebergu v júni 2018.

Banková únia sa postupne dobudováva

Po prvé, pokiaľ ide o bankovú úniu[111], finalizoval sa legislatívny balík smerníc a nariadení, ktorý zahŕňa ukazovateľ finančnej páky brániaci bankám neúmerne zvyšovať dlh, prísnejšie kapitálové požiadavky zohľadňujúce citlivosť na riziko pre banky obchodujúce s cennými papiermi a derivátmi, ako aj zvýšenú rekapitalizačnú kapacitu na absorbovanie strát pre globálne systémovo významné banky. Dosiahla sa tiež dohoda o nových požiadavkách týkajúcich sa minimálneho krytia strát v prípade nových problémových expozícií v súvahách bánk. Okrem toho sa na júnovomdecembrovom samite eurozóny prijalo rozhodnutie urobiť z ESM záchranný mechanizmus pre jednotný fond na riešenie krízových situácií (Single Resolution Fund, SRF) pre banky v krízovej situácii. Pokiaľ ide o európsky systém ochrany vkladov (EDIS), európski lídri sa zhodujú na nevyhnutnosti ďalšej odbornej práce. Na tento účel sa zriadila pracovná skupina na vysokej úrovni, ktorá bude o vývoji referovať v júni 2019. V nadväznosti na postupné plnenie všetkých položiek plánu z roku 2016 sa začala príprava plánu na otvorenie politických rokovaní o systéme EDIS. Banky v eurozóne medzitým s podporou európskeho bankového dohľadu pokračovali v posilňovaní svojich súvah, znižovaní ukazovateľa finančnej páky a ďalšom zmenšovaní objemu problémových úverov. Pokračovala tiež príprava európskej únie kapitálových trhov (CMU) v súlade s Akčným plánom na vybudovanie únie kapitálových trhov z roku 2015.

Po druhé, ECB v rámci diskusie o reforme ESM vydala stanovisko, v ktorom podporila zakomponovanie tohto mechanizmu do právneho rámca EÚ (čím sa zlepšili jeho preventívne nástroje finančnej pomoci a zároveň sa zabezpečila primeraná podmienenosť), ako aj preskúmanie jeho riadenia s cieľom zaistiť rýchle a dôveryhodné rozhodovacie procesy založené na nezávislom poradenstve kvalitných expertov.

Po tretie, pokračovali prípravy koncepcie a časového harmonogramu nástroja fiškálnej stabilizácie, ako aj ďalších prípadných rozpočtových nástrojov pre eurozónu. ECB toto úsilie ocenila a v súlade so Správou piatich prezidentov z roku 2015 zdôraznila, že všetky fiškálne nástroje by mali podporovať agregovaný dopyt, najmä počas recesií prejavujúcich sa v celej eurozóne, a zároveň by nemali brzdiť iniciatívy podporujúce zdravú vnútroštátnu hospodársku a rozpočtovú politiku. ECB tiež vydala stanovisko k návrhu nariadenia Európskej komisie o zriadení európskeho nástroja stabilizácie investícií (European Investment Stabilisation Function, EISF). Decembrový samit eurozóny poveril Euroskupinu, aby pracovala na rozpočtovom nástroji, ktorý by v kontexte viacročného finančného rámca zabezpečil dobrovoľné zbližovanie a konkurencieschopnosť eurozóny a členských štátov mechanizmu ERM II. Ďalšie rokovania na fórach EÚ zahŕňali návrh Komisie na prijatie nariadenia o cenných papieroch zabezpečených štátnymi dlhopismi (SBBS).

Hlavnou témou diskusií bola reforma ESM a nástroj stabilizácie

Pokiaľ ide o štrukturálne otázky v ekonomike, Európska komisia navrhla program na podporu reforiem so zámerom uľahčiť zavádzanie štrukturálnych reforiem v rámci ďalšieho viacročného finančného rámca (2021 – 2027). EÚ tiež súhlasila s navýšením finančného krytia svojho už existujúceho programu na podporu štrukturálnych reforiem s celkovým rozpočtom na roky 2017 až 2020 v objeme 222,8 mil. €.

ECB v rámci rozhovorov o posilnení HMÚ často zdôrazňovala, že úplné prijatie rozpočtových pravidiel a efektívnejšia koordinácia hospodárskych politík zostávajú predpokladom na zlepšenie odolnosti eurozóny a získanie potrebnej dôvery členských štátov, aby pokračovali v ďalšej integrácii. V tomto ohľade sa doteraz nedosiahol uspokojivý pokrok.


10.2 Napĺňanie zodpovednosti

K nezávislosti ECB nevyhnutne patrí aj jej zodpovednosť. ECB je nezávislá inštitúcia, ktorá uplatňuje svoje nástroje podľa vlastného uváženia tak, aby plnila svoje úlohy a dodržiavala svoj mandát. Táto nezávislosť bola demokraticky prijatá v rámci ratifikácie európskych zmlúv stanovujúcich aj jasný mandát ECB, z ktorého sa banka zodpovedá verejnosti. Zodpovednosť posilnená preskúmaním na úrovni Súdneho dvora Európskej únie má zaistiť, aby táto nezávislosť neviedla k svojvoľnému konaniu a aby ECB postupovala v súlade so svojím mandátom.

ECB sa zodpovedá Európskemu parlamentu

Hlavnou úlohou pri kontrole zodpovednosti ECB je na základe zmlúv poverený Európsky parlament ako demokraticky zvolený orgán zastupujúci občanov EÚ. V roku 2018 prezident ECB absolvoval štyri pravidelné vystúpenia vo Výbore Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové záležitosti.[112] Zúčastnil sa tiež na plenárnej diskusii Európskeho parlamentu o Výročnej správe ECB a banka zverejnila svoju odpoveď na podnety Európskeho parlamentu uvedené v jeho uznesení o výročnej správe ECB za rok 2016.[113] ECB si svoju povinnosť zodpovedať sa plní aj prostredníctvom pravidelných správ a odpovedí na písomné otázky poslancov Európskeho parlamentu. V roku 2018 dostal prezident ECB 36 listov s takýmito otázkami, pričom odpovede boli zverejnené na internetovej stránke ECB.[114] Väčšina otázok poslancov sa týkala výkonu neštandardných opatrení menovej politiky ECB, ekonomickej a finančnej situácie a vzájomných záležitostí ECB a inštitúcií EÚ. V neposlednom rade sa ECB zodpovedá Európskemu parlamentu a Rade EÚ aj za činnosť v oblasti bankového dohľadu.[115]

ECB sa aktívne zapája do debaty o nezávislosti a zodpovednosti centrálnych bánk

ECB sa tiež zapájala do debaty, ktorá sa v posledných rokoch venuje nezávislosti a zodpovednosti centrálnych bánk. Členovia Výkonnej rady ECB v roku 2018 na tieto témy predniesli niekoľko prednášok[116] a vývoju zodpovednosti ECB sa venoval aj článok v Ekonomickom bulletine ECB.[117] V článku sa okrem iného predkladajú kvantitatívne a kvalitatívne dôkazy o zintenzívnení a rozšírení vzájomnej komunikácie medzi ECB a Európskym parlamentom v čase krízy z hľadiska jej frekvencie, formy a obsahu.

Podľa prieskumu Eurobarometra[118] z roku 2018 malo euro doteraz najvyššiu podporu, keď z 340 miliónov občanov eurozóny jednotnú menu podporilo až 75 %. Ide o najvyššiu mieru podpory od zavedenia eura.


10.3 Dôsledky brexitu

Riziká pre finančnú stabilitu súvisiace s brexitom sa podrobnejšie hodnotia v novembrovom FSR

Napriek tomu, že ECB nebola priamym účastníkom rokovaní o brexite, pokračovala v monitorovaní a posudzovaní vplyvu tejto udalosti na vývoj vo veciach spadajúcich do jej pôsobnosti. V hodnotení finančnej stability z novembra 2018 (Financial Stability Review, FSR) ECB skúmala potenciálny vplyv brexitu na finančnú stabilitu eurozóny. Analýza dospela k záveru, že brexit predstavuje pre finančnú stabilitu eurozóny celkovo obmedzené riziko, najmä preto, že súkromný sektor má k dispozícii viacero možností na zmiernenie potenciálnych rizík. Dosiahnutie novej pobrexitovej rovnováhy sa spája s jednorazovými nákladmi na prispôsobenie sa, pričom môže hroziť riziko napätia v niektorých trhových segmentoch, ak sa na transformáciu dostatočne nepripravia. Riziko, že by reálna ekonomika eurozóny po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ nemala prístup k finančným službám, je však malé. Analýza rovnako naznačuje celkovo obmedzené riziká, pokiaľ ide o kapitálovú pozíciu bankového sektora eurozóny. Vyhrotený brexit by však mohol viesť k celoplošným a závažnejším zmenám cien na trhoch v porovnaní s rokom 2018, ako aj k prudkému nárastu rizikových prémií a volatility.

V apríli 2018 ECB spolu s Bank of England zriadili spoločnú technickú pracovnú skupinu, ktorej mandát sa sústreďuje na riadenie rizika v oblasti finančných služieb v období okolo 30. marca 2019. Skupina o najnovších zisteniach informovala v októbri 2018 Európsku komisiu a Ministerstvo financií Spojeného kráľovstva.

Prezident ECB na februárovom vypočutí v Európskom parlamente podčiarkol význam napredovania v kľúčových záležitostiach finančného práva EÚ (napr. EMIR II) ešte pred brexitom, aby sme boli pripravení na všetky možné scenáre vrátane nedosiahnutia dohody.

Pokiaľ ide o európsky bankový dohľad, ECB a národné orgány dohľadu sa sústredili na zdieľanie a implementáciu očakávaní v oblasti dohľadu súvisiacich s brexitom, ako aj na hodnotenie brexitových plánov a licenčných žiadostí medzinárodných bánk, ktoré prenášajú svoje aktivity zo Spojeného kráľovstva do eurozóny, a brexitových plánov bánk eurozóny, ktorých podstatný podiel aktivít sa realizuje v Spojenom kráľovstve. Ďalšie informácie možno nájsť vo Výročnej správe ECB o činnosti dohľadu za rok 2018.

Dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ nebola dosiahnutá do dňa uzávierky tejto správy.


10.4 Medzinárodné vzťahy

Skupina G20

Najdôležitejšími oblasťami sú obchod, podmienky financovania a budúce usporiadanie globálneho finančného systému

Ministri financií a guvernéri centrálnych bánk krajín G20 na pozadí pokračujúceho hospodárskeho rastu a narastajúceho rizika zhoršenia globálneho výhľadu diskutovali o vplyve obchodného napätia na globálnu ekonomiku v roku 2018, pričom podčiarkli potrebu zintenzívniť dialóg a kroky na zmiernenie rizík. Členské štáty G20 skúmali tiež dôsledky prísnejších globálnych podmienok financovania, a to najmä na ekonomiky rozvíjajúcich sa trhov. Pokračovali v monitorovaní úsilia zameraného na dosiahnutie silného, udržateľného, inkluzívneho a vyváženého globálneho rastu a vyhodnotili pokrok pri dosahovaní kolektívneho rastu na úrovni 2 % do roku 2018. Opatrenia prijaté v tejto súvislosti pripravili globálnu ekonomiku na rast nad 2 %, ten sa však dosiahne neskôr, ako sa pôvodne predpokladalo. Ministri financií a guvernéri centrálnych bánk potvrdili svoj záväzok udržať stabilné výmenné kurzy a realizovať reformy finančného sektora. Priority argentínskeho predsedníctva G20 zahŕňali uľahčenie financovania infraštruktúry a budúcnosť práce. Skupina pokračovala tiež v riešení otázok medzinárodného zdaňovania a uvažovala o prínose a možných rizikách súvisiacich s technologickými inováciami, ako sú kryptoaktíva. G20 potvrdila svoj záväzok pokračovať v zlepšovaní globálnej finančnej architektúry a globálnej finančnej záchrannej siete, v ktorej centre bude silný MMF vybavený primeranými zdrojmi a kvótami. V tejto súvislosti skupina popredných osobností G20 pre globálne finančné riadenie zverejnila svoju správu s názvom Making the Global Financial System Work for All (Aby globálny finančný systém pracoval pre všetkých).

Politické záležitosti týkajúce sa MMF a medzinárodnej finančnej architektúry

ECB naďalej zohrávala aktívnu úlohu v diskusiách o medzinárodnom menovom a finančnom systéme v MMF a na iných fórach a presadzovala spoločný európsky postoj z pohľadu centrálnej banky.[119] MMF diskutoval o dôležitých úpravách svojich politík v rámci dohľadu a v úverovom rámci, prípadne ich inicioval. Vo februári 2018 MMF predložil dôležité vysvetlenia svojich politík súvisiacich s návrhom programu menových únií. V apríli 2018 sa ukončila predbežná revízia dohľadu MMF a v decembri 2018 nezávislý hodnotiaci úrad MMF vydal odporúčania pre finančný dohľad MMF. Fond tiež inicioval revíziu požiadaviek a podoby ním podporovaných programov, ako aj revíziu rámca udržateľnosti dlhu pre krajiny pristupujúce na trhy. V roku 2018 okrem toho pokračovala pätnásta revízia kvót MMF.

Prvý program FSAP v eurozóne bol realizovaný v roku 2018

V júli 2018 MMF ukončil svoj prvý program pre hodnotenie finančného sektora eurozóny (Financial Sector Assessment Program, FSAP), ktorý predstavuje komplexné hodnotenie za účasti niekoľkých európskych inštitúcií a orgánov centrálneho bankovníctva aj bankového dohľadu ECB. MMF zdôraznil, že po zriadení jednotného mechanizmu dohľadu sa bankový dohľad v eurozóne výrazne zlepšil. Navyše sa posilnila odolnosť veľkých bánk v eurozóne, no pretrvávajú niektoré slabé miesta súvisiace s kreditným a trhovým rizikom. Toto hodnotenie bude tiež slúžiť na informačné účely a na uľahčenie hodnotení FSAP na úrovni jednotlivých krajín eurozóny. V konzultáciách MMF o politikách eurozóny, ktoré sa skončili v júli 2018, sa uvádza, že expanzia eurozóny zostáva silná, hoci jej tempo sa mierne spomaľuje. V niektorých členských krajinách navyše pretrváva výrazná potreba vytvoriť dostatočné politické rezervy a realizovať štrukturálne reformy. Na výročných zasadnutiach MMF na Bali v októbri 2018 fond predstavil Fintech program z Bali, v rámci ktorého sa diskutuje o príležitostiach a rizikách súvisiacich s fintech vývojom a ktorý sa sústreďuje na vplyv tohto vývoja na finančný sektor.

Medzinárodná spolupráca s centrálnymi bankami

ECB je pripravená podeliť sa o svoje skúsenosti so všetkými

ECB, berúc do úvahy svoje obmedzené zdroje, opäť pozitívne reagovala na veľký záujem centrálnych bánk mimo EÚ o výmenu skúseností s touto bankou vzhľadom na jej významnú pozíciu v globálnej ekonomike a úlohu, ktorú zohráva ako európska inštitúcia.

ECB zväčšila geografický dosah svojej spolupráce, keď podpísala memorandum o porozumení so South African Reserve Bank. Na základe bilaterálnych memoránd s najdôležitejšími centrálnymi bankami v Ázii a Latinskej Amerike ďalej rozvíjala vzájomné vzťahy s týmito inštitúciami. Posilnila tiež spoluprácu s regionálnymi organizáciami s cieľom rozšíriť svoju aktívnu pomoc. Diskusie na úrovni Eurosystému pokračovali tiež formou stretnutí popredných predstaviteľov Eurosystému s partnermi z Latinskej Ameriky.

ECB naďalej zohráva svoju úlohu inštitúcie EÚ aj v tematických diskusiách s centrálnymi bankami krajín, ktoré by mohli v budúcnosti vstúpiť do EÚ. Rad regionálnych seminárov slúži ako hlavná platforma, v rámci ktorej sa v úzkej spolupráci s národnými centrálnymi bankami EÚ organizujú rôzne diskusie. ECB sa tiež zapája do spolupráce národných centrálnych bánk EÚ s centrálnymi bankami týchto tretích krajín so zámerom zvýšiť jej prospešnosť.


11 Rozšírenie komunikácie

Komunikácia centrálnych bánk sa za posledné roky stala základným prvkom menovej politiky, ba dokonca jej samotným nástrojom. Vďaka tomu, že ECB poskytuje najmä finančným trhom a odborným kruhom jasné signály o svojich zámeroch a informácie o politikách, úspešne sa zvýšila ich účinnosť. Minulý rok ECB zintenzívnila svoje úsilie a oslovila aj netradičné publikum. Jej cieľom je zapojiť širšiu občiansku spoločnosť, viesť diskusiu s verejnosťou a načúvať jej, pričom využíva nové platformy a formáty. Na rozdiel od komunikácie s trhmi a odborníkmi sa tento druh komunikácie často venuje základným otázkam o tom, čo ECB robí, prečo to robí a aký význam to má pre jednotlivcov a ich komunity. Komunikáciu so širším publikom a úprimný dvojstranný dialóg ECB využíva ako prostriedok na lepšie pochopenie jej úloh a politík a na budovanie dôvery v ECB ako inštitúciu.

Mladí ľudia v centre pozornosti

Komunikácia s mladými ľuďmi v Európe je pre ECB zvlášť dôležitá. Na tento účel iniciovala program s názvom späť do školy, v rámci ktorého nabáda svojich zamestnancov, aby navštevovali školy, najmä tie, do ktorých sami chodili, a diskutovali so študentmi o Európe a eure, reagovali na ich podnety a podelili sa o svoje osobné skúsenosti s prácou v európskej inštitúcii. V roku 2018 sa do tejto iniciatívy zapojilo 77 zamestnancov ECB, čím preukázali ochotu prispieť k propagácii eura a priblíženiu EÚ k jej občanom, ako aj snahu urobiť niečo pre svoju komunitu.

ECB sa vracia do školy

ECB odpovedá na otázky mladých ľudí prostredníctvom programu dialóg s mládežou

ECB v roku 2018 okrem toho rozšírila svoj „Youth Dialogue“. Ide o inovatívne platformy, ktoré umožňujú študentom a mladým odborníkom nadviazať skutočný dialóg s vyššie postavenými tvorcami politiky ECB. Napríklad v januári ECB v partnerstve s Debating Europe zorganizovala dialóg mládeže s prezidentom ECB Mariom Draghim. Mladí Európania mohli prostredníctvom hashtagu #AskDraghi klásť otázky priamo ECB, pričom sa zameriavali na celý rad tém, ako sú nezamestnanosť mladých a kryptomeny. ECB dostala viac ako 280 otázok z celej Európy. Najlepších päť otázok zodpovedal prezident Draghi v interview, ktoré sa zverejnilo na internetovej stránke ECB a vyvolalo veľký mediálny ohlas.

Mnohé aspekty politiky centrálneho bankovníctva sú zložité a pre laikov často ťažko pochopiteľné. ECB je však rozhodnutá zlepšiť dostupnosť a príťažlivosť svojej komunikácie, a preto podnikla originálne a novátorské kroky. Jedným z príkladov bola snaha rozšíriť dosah Fóra ECB o centrálnom bankovníctve v Sintre a sprístupniť významné a podnetné diskusie z tohto fóra mladým ľuďom. ECB pozvala youtubera Simona Clarka, čerstvého absolventa doktorandského štúdia, aby na svojich internetových kanáloch zdokumentoval účasť mladých ekonómov na fóre. Prostredníctvom exkluzívnych záberov zo zákulisia a spontánnych rozhovorov s ekonómami poskytol svieži pohľad na fórum o centrálnom bankovníctve a priblížil ho mladým ľuďom v zrozumiteľnejšej a zaujímavejšej forme. Jeho video na YouTube má už viac ako 30 000 zobrazení.

ECB rozširuje svoju prítomnosť v digitálnom priestore

Digitálny priestor je kľúčový pre úsilie ECB dostať sa tam, odkiaľ ľudia – najmä mladí ľudia – získavajú správy a informácie. V novembri 2018 si ECB zriadila oficiálny účet na Instagrame, na ktorom sa predovšetkým vizuálnym spôsobom snaží ukázať ľudskú stránku ECB. Predstavuje tu svojich zamestnancov a delí sa o skúsenosti z každodenného pracovného života v ECB. Koncepcia instagramového účtu má aj vzdelávací zámer spočívajúci v šírení vizuálne atraktívneho obsahu prostredníctvom sociálnych sietí. Okrem toho, viac ako 457 000 sledovateľov ostáva v kontakte s ECB prostredníctvom jej kanála na Twitteri. ECB okrem toho rozšírila svoju online ponuku: Internetová stránka ECB teraz obsahuje vyše 160 000 podstránok, z ktorých mnohé sú k dispozícii v 23 jazykoch. Spolu s ostatnými inštitúciami EÚ sa podieľala aj na vytvorení špeciálnej stránky #EUROat20, ktorá je venovaná 20. výročiu spoločnej meny.

V rámci úsilia ECB osloviť aj neodbornú verejnosť a zapojiť sa do diskusie o tom, ako politika ECB ovplyvňuje lokálne komunity a podnikateľov v eurozóne, sa v októbri uskutočnila návšteva člena Výkonnej rady Benoîta Cœurého na francúzskom vidieku. Stretol sa tu s politikmi, zamestnancami továrne a študentmi, pričom im objasnil aktuálne rozhodnutia menovej politiky ECB, vypočul si ich obavy a reagoval na ich kritiku.

Príklad komunikácie s lokálnymi podnikateľmi a zamestnancami o politike ECB: návšteva Benoîta Cœurého v továrni Vorwerk/Semco vo francúzskom meste Cloyes 3. októbra 2018.

V neposlednom rade je tu tiež návštevnícke centrum ECB, ktoré v prvom úplnom roku fungovania privítalo 20 743 návštevníkov. Návštevnícke centrum ECB, ktoré sa nachádza v hlavnej budove ECB vo Frankfurte, umožňuje občanom spoznať úlohy, históriu a poslanie ECB a porozprávať sa s niektorým z jej predstaviteľov.


12 Dobré riadenie, organizačná excelentnosť, odolnosť a ochrana životného prostredia

Medzi strategické priority ECB patrí zachovanie jej dobrého mena ako významnej svetovej inštitúcie, ako aj inšpirovanie, rozvoj a motivácia jej zamestnancov. V rámci ich presadzovania v roku 2018 sa ECB zamerala na: i) vytvorenie organizačnej excelentnosti prostredníctvom rozmanitejšej a inkluzívnejšej kultúry a väčšej integrity, transparentnosti a zodpovednosti vo vzťahu k občanom EÚ, ii) posilnenie odolnosti voči technologickým hrozbám prostredníctvom zvýšenej schopnosti brániť ECB a finančný ekosystém pred kybernetickými útokmi a iii) zaistenie striktne ekologického prístupu prostredníctvom trvalej redukcie ekologickej stopy ECB.


12.1 Dosiahnutie excelentnosti prostredníctvom rozmanitosti a inklúzie

ECB verí, že rozmanitosť a inklúzia môžu byť cestou k excelentnosti: rôznorodé tímy ponúkajú širší okruh pohľadov, čo vedie k lepšiemu rozhodovaniu a efektívnejším výsledkom. Podpora rôznorodých tímov a inkluzívneho správania je rozhodujúcim predpokladom na to, aby ECB mohla pre svojich zamestnancov aj EÚ zabezpečiť tie najlepšie výsledky. Preto sú rozmanitosť, rešpekt, etická kultúra a blaho zamestnancov strategickými cieľmi ECB.

Rozmanitosť a inklúzia významne prispievajú k lepšej výkonnosti organizácie

V roku 2018 ECB pokračovala vo svojom úsilí zameranom na podporu rozmanitosti a inklúzie ako kľúčových faktorov na zlepšenie výkonnosti organizácie. Jadrom tohto úsilia je rešpekt, spravodlivosť, inkluzívnosť a rovnaké príležitosti pre zamestnancov bez ohľadu na ich pohlavie, národnosť, náboženstvo, sexuálnu orientáciu, etnický pôvod, vek, kultúrne zázemie, zdravotné postihnutie a iné. ECB má niekoľko sietí na podporu diverzity, ktoré sú v častom kontakte s ľudskými zdrojmi a sú zamerané na riešenie všetkých aspektov rozmanitosti. Na úrovni ESCB/SSM si ECB s národnými centrálnymi bankami a vnútroštátnymi orgánmi vymieňa informácie o overených postupoch v oblasti rozmanitosti a inklúzie, čoho príkladom bolo tretie výročné stretnutie siete ESCB/SSM pre diverzitu v októbri 2018 v Ríme.

Komplexný program aktivít ECB v roku 2018 zahŕňal vyvesenie dúhovej zástavy pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti homofóbii, transfóbii a bifóbii (IDAHOT), organizovanie seminárov pre vedúcich pracovníkov ECB zameraných na inkluzívne riadenie, oslavy Medzinárodného dňa boja proti rasovej diskriminácii a organizovanie tematických prednášok o LGBT+ a rodovej rovnosti.

ECB naďalej pracuje aj na zvyšovaní počtu žien v riadiacich pozíciách. Aby sa dosiahla väčšia rodová rovnováha, Výkonná rada ECB stanovila príslušné ciele na rok 2019 a doplnila ich o širokú škálu podporných opatrení. Súčasťou týchto opatrení je špecializovaný vzdelávací program „ženy vo vedúcich pozíciách“, rozšírené možnosti flexibilného usporiadania práce, dôraz na inkluzívne vodcovstvo medzi manažérmi, či ambasádori diverzity v každej pracovnej oblasti, s cieľom zlepšiť rovnováhu pohlaví na všetkých útvaroch.

Na konci roka 2018 zastávali ženy 29 % riadiacich pozícií v porovnaní s cieľom 35 % stanoveným na koniec roka 2019. V prípade vyšších riadiacich pozícií ich podiel predstavoval 22 %, oproti cieľovým 28 % plánovaným na rok 2019 (tabuľka 2). Celkový podiel žien zamestnaných v ECB na všetkých úrovniach je 44 %.

Tabuľka 2

Rodové ciele a podiel žien pracujúcich v ECB

Zdroj: ECB.
Poznámka: Celkový podiel podľa pohlavia zahŕňa zamestnancov prijatých na trvalý pracovný pomer a na dobu určitú. Údaje sú k 1. januáru 2019.

ECB má zámer pritiahnuť viac žien uchádzajúcich sa o prácu

Vzhľadom na pretrvávajúce výzvy Výkonná rada ECB v roku 2018 prijala dodatočné opatrenia na zlepšenie rodovej rôznorodosti. Prijalo sa rozhodnutie, že vo všetkých útvaroch by aspoň jedným členom vyššieho manažmentu mala byť žena a na úrovni všeobecného riadenia by ženy mali zastávať najmenej jednu tretinu funkcií. Okrem toho boli upravené postupy prijímania zamestnancov ECB, aby prilákali viac žien. Ide napríklad o to, aby sa náborové agentúry vo väčšej miere sústreďovali na hľadanie možných ženských uchádzačiek. Výberové konanie je tiež možné zastaviť a vyhlásiť nové, ak pôvodný nábor nepriláka uspokojivý počet uchádzačiek. Výberové komisie v ECB budú navyše pozostávať z vyššieho počtu žien s cieľom vyhnúť sa potenciálnej jednostrannosti a zabezpečiť rodovo vyváženejšie rozhodovanie.


12.2 Posilnenie pravidiel v oblasti integrity a riadenia

ECB sa s podporou etického výboruvýboru pre audit usiluje o dosiahnutie čo najvyššej úrovne pravidiel v oblasti integrity a riadenia.

Jednotný kódex správania zavádza komplexný a najmodernejší etický rámec

Rada guvernérov ECB na základe odporúčania výboru pre audit požiadala etický výbor o vypracovanie Jednotného kódexu správania pre najvyšších predstaviteľov ECB. Nový kódex zavádza komplexný a najmodernejší etický rámec pre členov Rady guvernérov, Výkonnej rady a Rady pre dohľad. Okrem toho osobitne rozširuje základné zásady externej komunikácie členov Rady guvernérov a Rady pre dohľad. Členovia Generálnej rady a ostatných najvyšších orgánov ECB, ako napríklad výboru pre audit, etického výboru a Administratívneho revízneho výboru, sa zaväzujú dodržiavať hlavné všeobecné zásady. Jednotný kódex odráža základné zásady a hodnoty ECB a zároveň primerane zohľadňuje jej osobitosti ako centrálnej banky, orgánu bankového dohľadu a inštitúcie EÚ. Okrem toho berie do úvahy aj návrhy partnerov ECB týkajúce sa pravidiel integrity, zodpovednosti a transparentnosti.

Pokiaľ ide o zamestnancov ECB, na základe odporúčania jej externého audítora bola ročná kontrola dodržiavania pravidiel pri súkromných finančných transakciách, ktorá zahŕňa náhodne vybranú skupinu zamestnancov, rozšírená o ad hoc kontrolu dodržiavania pravidiel zameranú buď na konkrétnu skupinu zamestnancov alebo na konkrétne typy transakcií.

V priebehu roka 2018 výbor ECB pre audit hodnotil kľúčové aspekty systému riadenia v ECB týkajúce sa orgánov centrálneho bankovníctva a bankového dohľadu, ako aj Eurosystému. Výbor pre audit sa sústredil najmä na riadne fungovanie rámca riadenia finančných rizík Eurosystému, na pokrok dosiahnutý pri koordinovaných akčných plánoch riešenia problému kybernetických rizík a na iniciatívy v oblasti organizácie zamerané na zefektívnenie fungovania SSM.

V rámci svojho úsilia o otvorenosť a transparentnosť sa ECB rozhodla zriadiť verejný register dokumentov. Tento register sa bude postupne rozširovať a dopĺňať tak, aby poskytoval širokej verejnosti a trhom jednoduchý prístup k dokumentom o politikách, činnostiach a rozhodnutiach ECB v štruktúrovanej a jednoducho vyhľadateľnej forme.


12.3 Kybernetická odolnosť

Pre správne fungovanie finančného ekosystému vrátane centrálnych bánk a samotnej ECB je nevyhnutná výmena informácií. Preto je nesmierne dôležité chrániť integritu a dôvernosť údajov a zabezpečiť dostupnosť informačných systémov. Rastúca vzájomná prepojenosť a komplikovanosť IT prostredia, ako aj zvyšujúce sa množstvo údajov v digitálnych platformách a sieťach sa spája s narastajúcim rizikom kybernetických útokov a s množstvom potenciálnych kybernetických incidentov.[120] Vážny problém predstavujú kybernetické útoky na finančné subjekty a poskytovateľov ich služieb, keďže majú nepriaznivý vplyv na spotrebiteľov a podnikateľov a môžu viesť k systémovým rizikám, narušiť finančnú stabilitu alebo dokonca spomaliť hospodársky rast.

ECB zlepšila vlastné obranné kapacity vytvorením rámcov riadenia a posilnením bezpečnostných kontrol prostredníctvom technológií (vrátane ich plánovania, vývoja a prevádzky), procesov, školení a testovania. ECB v spolupráci s partnermi vo finančnom ekosystéme podporuje bezpečnosť celého systému. Kybernetická odolnosť je schopnosť predvídať kybernetické hrozby a iné príslušné zmeny v prostredí a prispôsobiť sa im, ako aj schopnosť odolať kybernetickým incidentom, zmierniť ich a rýchlo obnoviť funkčnosť.

ECB vytvorila rámec riadenia pre digitálnu bezpečnosť a kybernetickú odolnosť, ktorý opisuje riadiace a organizačné opatrenia týkajúce sa jej digitálnej bezpečnosti a kybernetickej odolnosti a objasňuje úlohy a zodpovednosti. Kybernetické riziká sú operačnými rizikami, preto sú zahrnuté do rámca riadenia celkového operačného rizika. Rámec digitálnej bezpečnosti a kybernetickej odolnosti dopĺňa rámce ECB usmerňujúce riadenie nefinančných rizík a zlepšuje znalosti a povedomie o digitálnej bezpečnosti, kybernetickom riziku a kybernetickej odolnosti. Potenciál ECB reagovať a zaistiť obnovu v prípade kybernetického útoku na jej organizáciu sa bude ďalej posilňovať aj v roku 2019, keď sa doplnia plány na zabezpečenie kontinuity činností a budú sa testovať existujúce opatrenia v oblasti riadenia incidentov a krízového riadenia.

Bezpečnosť zahŕňa zber a analýzu informácií o hrozbách a zavádzanie ochranných opatrení, ako aj zvyšovanie detekčných a reakčných kapacít. Pre účinnú ochranu je nevyhnutné nahlasovanie incidentov, spolupráca a zdieľanie informácií. Nový riadiaci výbor pre kybernetickú bezpečnosť ECB (Cyber Security Steering Committee, CSSC) zabezpečuje výmenu informácií, zosúlaďovanie politík a každodennú spoluprácu s cieľom posilniť kybernetickú odolnosť ECB a európskeho finančného sektora. ECB podporuje výmenu informácií v rámci ESCB a podporuje sieť pre získavanie informácií o prevádzkovej bezpečnosti (Operational Security Situational Awareness, OSSA), ktorá má 33 členských inštitúcií po celom svete.

Vzhľadom na neustále zdokonaľovanie kybernetických útokov je potrebné, aby boli všetci priebežne informovaní o nových bezpečnostných hrozbách a možných protiopatreniach. Je veľmi dôležité, aby ECB zabezpečila vysokú úroveň povedomia svojich zamestnancov o IT bezpečnosti s cieľom ochrániť používateľov aj informačné hodnoty. Zamestnanci ECB majú k dispozícii školenia na zlepšenie zručností a kompetencií v oblasti IT. V roku 2019 sa začne povinné online zaškoľovanie. Pravidelne sa vykonáva behaviorálne testovanie, ako aj testovanie IT systémov a procesov.

Podpora odolnosti celého systému

Z hľadiska regulácie ECB uvažuje o kybernetickej odolnosti ako o súčasti operačného rizika v rámci infraštruktúr finančného trhu, pričom sa usiluje o zabezpečenie implementácie príslušných noriem v eurozóne a o zlepšenie harmonizácie na medzinárodnej úrovni. V súlade s týmto prístupom ECB spolu s Eurosystémom zaviedla stratégiu kybernetickej odolnosti pre infraštruktúry finančného trhu, ktorá obsahuje opatrenia zamerané na odolnosť jednotlivých infraštruktúr finančného trhu a odolnosť systému a na strategickú spoluprácu regulátora a sektora.

Aby sa zabezpečilo dôsledné dodržiavanie usmernenia CPMI-IOSCO o kybernetickej odolnosti infraštruktúr finančných trhov, Eurosystém vypracoval očakávania pre sledovanie kybernetickej odolnosti infraštruktúr finančných trhov (CROE). CROE plnia tri hlavné ciele:

  • poskytujú infraštruktúram finančných trhov podrobné postupy na aplikovanie usmernenia s cieľom zabezpečiť ich schopnosť podporiť zlepšenie a trvalo zvýšiť ich kybernetickú odolnosť;
  • poskytujú orgánom dohľadu jasné očakávania týkajúce sa hodnotenia infraštruktúr finančného trhu, ktoré patria do ich pôsobnosti;
  • poskytujú základ pre zmysluplnú diskusiu medzi infraštruktúrami finančných trhov a ich orgánmi dohľadu.

V máji 2018 ECB predstavila európsky rámec pre etické testovanie metódou „red teaming“ na základe informácií o hrozbách (Threat Intelligence-based Ethical Red Teaming, TIBER-EU), ktorý Eurosystém vyvinul pre prevádzkovateľov infraštruktúr finančných trhov ako nástroj na zvýšenie ich kybernetickej odolnosti. TIBER-EU je prvý spoločný európsky rámec umožňujúci kontrolované, na mieru šité testovanie založené na informáciách, ktoré preveruje kritické živé produkčné systémy pomocou taktiky, techník a postupov skutočných útočníkov. Jeho cieľom je zaistiť štandardizáciu a vzájomné uznávanie kybernetických testov v celej EÚ a zabrániť tomu, aby sa infraštruktúry finančných trhov v každom členskom štáte EÚ museli podrobovať individuálnemu testovaniu.

Eurosystém v rámci úsilia o zvýšenie prevádzkovej odolnosti finančného sektora využíva svoj mandát v oblasti dohľadu aj na preverovanie celoeurópskej krízovej komunikácie. V roku 2018 zorganizoval stretnutie UNITAS so zámerom simulovania krízovej komunikácie. Účastníci z eurozóny, vrátane hlavných platobných systémov, centrálnych depozitárov cenných papierov, centrálnych protistrán, poskytovateľov služieb, trhových infraštruktúr a orgánov dohľadu z centrálnych bánk, sledovali scenár kybernetického útoku na infraštruktúry finančného trhu, ktorý narušil integritu ich údajov. Toto stretnutie malo formu voľnej diskusie účastníkov trhu, v ktorej mohli predložiť svoje pripomienky, vyvodiť zo scenára závery a zároveň hľadať možné oblasti spoločnej práce s cieľom zlepšiť kybernetickú odolnosť sektora v širšom ponímaní.

Vzhľadom na potrebu vytvoriť fórum, na ktorom by sa na celoeurópskej úrovni stretli účastníci trhov, príslušné orgány a odborníci na kybernetickú bezpečnosť, Eurosystém zriadil Európsku radu pre kybernetickú bezpečnosť celoeurópskych finančných infraštruktúr Euro Cyber Resilience Board for pan-European Financial Infrastructures (ECRB). Cieľom ECRB je v súlade s medzinárodnými normami zvýšiť kybernetickú odolnosť infraštruktúr finančných trhov a ich kritických poskytovateľov služieb, ako aj širšieho finančného sektora EÚ. Tento cieľ bude možné dosiahnuť posilnením dôvery a spolupráce a tiež podporou spoločných iniciatív, či už medzi účastníkmi trhu navzájom, alebo medzi účastníkmi trhu a orgánmi.

Dohľad nad IT rizikami v bankách

ECB zahrnula kybernetickú a prevádzkovú odolnosť do svojho dohľadu v oblasti IT rizík bánk. Kybernetické riziko si zasluhuje osobitnú pozornosť vzhľadom na zvýšenú vzájomnú prepojenosť bánk a ich väčšiu závislosť od informačných technológií, ako aj na rýchlosť, akou môžu útočníci odhaliť a zneužiť ich slabé miesta.

V roku 2018 ECB implementovala usmernenia EBA o hodnotení rizík informačných a komunikačných technológií v rámci procesu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu SREP (EBA/GL/2017/05), čo viedlo k dôslednému a komplexnému hodnoteniu rizikových situácií súvisiacich s IT vo všetkých dohliadaných významných úverových inštitúciách v eurozóne. Jeho výsledkom boli ďalšie konkrétne kroky v jednotlivých bankách, ako aj zistenia v určitých oblastiach, ktorých riešenie bude mať širší záber. ECB vo všeobecnosti zdôraznila, že banky musia naďalej venovať pozornosť všetkým druhom IT rizík a nemali by obmedzovať svoje aktivity len na niektoré rizikové oblasti.

ECB tiež významne prispela k usmerneniam EBA o riadení ICT a bezpečnostných rizík, ktoré boli sprístupnené na konzultáciu v decembri 2018. Očakáva sa, že zosúladia požiadavky na riadenie IT rizík pre banky v celej Európe a podporia dosiahnutie rovnakých podmienok pre všetkých. Okrem toho dohľad ECB zameraný na IT riziká naďalej zahŕňa nepretržitý dohľad vykonávaný spoločnými dohliadacími tímami, hĺbkový a cielený dohľad na mieste zameraný na konkrétne ciele v oblasti IT rizík a priebežnú informovanosť o kybernetických útokoch prostredníctvom rámca ECB pre nahlasovanie kybernetických incidentov.

Aktívna spolupráca zameraná na posilnenie kybernetickej odolnosti finančného ekosystému prebieha na celom svete a najmä na európskej úrovni.


12.4 Znižovanie ekologickej stopy ECB

ECB sa neustále usiluje o zlepšovanie svojho prístupu k ochrane životného prostredia

ECB ako európska inštitúcia si uvedomuje svoju zodpovednosť prispievať k ochrane životného prostredia a riešiť výzvy spôsobené klimatickými zmenami v prospech spoločnosti a budúcich generácií. V roku 2007 zaviedla opatrenia na ochranu životného prostredia a odvtedy neustále pracuje na zlepšovaní svojich ekologických opatrení a na znižovaní uhlíkovej stopy. ECB je od roku 2010 zaregistrovaná v európskej schéme pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) a jej systém environmentálneho manažérstva zahŕňa všetky tri budovy vo Frankfurte, v ktorých pracujú zamestnanci ECB – hlavnú budovu na Sonnemannstrasse, Japonské centrum aj Eurotower.

Ochrana životného prostredia je neoddeliteľnou súčasťou plánu činností ECB a ovplyvňuje jej každodennú prevádzku a procesy. ECB sa s podporou viac ako 50 interných zástupcov pre ochranu životného prostredia a mnohých aktívnych tímov a jednotlivcov v celej organizácii usiluje o neustále znižovanie svojej ekologickej stopy. Svoj záväzok demonštruje tak, že zvyšuje povedomie zamestnancov, implementuje opatrenia na zefektívnenie svojich činností a spolupracuje s rôznymi zainteresovanými stranami so zámerom dosiahnuť stanovené environmentálne ciele. Jedným z takýchto opatrení bolo spustenie viacúčelového nástroja na interaktívnu spoluprácu medzi ECB a jej partnermi na diaľku. Tento nástroj nielen obohacuje online interakciu, ale zároveň redukuje počet pracovných ciest na nevyhnutné prípady, čím sa znižuje objem emisií. ECB okrem toho optimalizovala svetelný profil svojej hlavnej budovy, aby sa znížila potreba osvetlenia v niektorých priestoroch, a upravila prevádzkový režim s cieľom dosiahnuť ďalšie energetické úspory. Jednorazové poháre v spoločných priestoroch nahradila opakovane použiteľnými pohármi, čím výrazne znížila množstvo odpadu.

Rok 2018 bol plný aktivít zameraných na zvyšovanie ekologického povedomia

Rok 2018 bol výnimočne bohatý na aktivity ECB v oblasti zvyšovania environmentálneho povedomia a banka sa zúčastnila na viacerých medzinárodných kampaniach. V rámci podujatia Hodina zeme 2018 sa zapojila do výzvy mesta Frankfurt posvietiť si na klimatické zmeny. Spolu s ďalšími 183 podnikmi a inštitúciami vo Frankfurte zhasla všetky nepotrebné svetlá a podporila zamestnancov, aby sa zapojili do kampane a hľadali viaceré možnosti šetrnejšieho prístupu k životnému prostrediu. Ďalšou iniciatívou bola účasť ECB na Európskom týždni mobility, do ktorého sa zapojila po šiesty raz. S cieľom povzbudiť svojich zamestnancov, aby si zvolili ekologickejší spôsob dopravy do práce a z práce, organizovala rôzne aktivity, napríklad kontroly bicyklov, súťaže tímov a kvízy o mobilite a klíme. Zamestnanci boli tiež informovaní o ekologickej mobilite v ECB.

Pre zníženie negatívneho vplyvu ECB na životné prostredie je dôležitá aj podpora jej externých dodávateľov. Kritériá udržateľnosti boli zohľadnené napríklad pri výbere dodávateľa upratovacích služieb pre ECB. Tieto kritériá viedli k zavedeniu mnohých úžitkových materiálov šetrných k životnému prostrediu (napríklad recyklovaný papier na toaletách). Spoločnosť, ktorá v ECB zabezpečuje upratovacie služby, využíva inovatívne, bezpečné, úplne biologicky rozložiteľné čistiace prostriedky a mechanické postupy čistenia. Optimalizoval sa tiež systém dávkovania na zníženie spotreby vody a zlepšenie recyklácie vody pri umývaní podláh.

Spolupráca v prospech lepšej ochrany životného prostredia

ECB v záujme zvýšenia vplyvu a vzájomnej výmeny poznatkov úzko spolupracuje s národnými centrálnymi bankami a s ostatnými európskymi inštitúciami a orgánmi. Takto sa môžu vzájomne informovať o osvedčených postupoch, hľadať nové riešenia spoločných problémov a diskutovať o nich a spoločne komunikovať o svojich aktivitách v prospech ochrany životného prostredia. Spoločná internetová stránka EMAS v európskych inštitúciách umožňuje európskym inštitúciám a orgánom oboznámiť sa s praktickými prínosmi registrácie v schéme EMAS a informovať sa o osvedčených postupoch a úsporách zdrojov. Medziinštitucionálna spolupráca tak predstavuje ďalší kľúčový pilier záväzku ECB k ochrane životného prostredia.

Informácie o svojich environmentálnych aktivitách a realizovaných opatreniach ECB zverejňuje na internetovej stránke ECB a ochrana životného prostredia.


Ročná účtovná závierka

https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/annrep/ecb.annualaccounts2018~cd3eabaa40.sk.pdf


Konsolidovaná súvaha Eurosystému k 31. decembru 2018

https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/other/ecb.eurosystembalancesheet2018~5b51d1aefe.sk.pdf


Štatistika (len v anglickom jazyku)

https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/annrep/ecb.ar_annex2018_statistical_section~7ddac28291.en.pdf

© Európska centrálna banka 2019

Poštová adresa 60640 Frankfurt am Main, Germany
Telefón +49 69 1344 0
Internet www.ecb.europa.eu

Všetky práva vyhradené. Reprodukovanie na vzdelávacie a nekomerčné účely je povolené s uvedením zdroja.

Redakčná uzávierka údajov v tejto správe bola 8. februára 2019 (s výnimkou miery nezamestnanosti za december 2018). Redakčná uzávierka štatistických údajov v tejto správe bola 14. marca 2019.

Terminológia a skratky sa uvádzajú v glosári ECB.

HTML ISBN 978-92-899-3432-9, ISSN 1830-3005, doi:10.2866/27216, QB-AA-19-001-SK-Q


[1]V marci 2019 Rada guvernérov svoje očakávanie aktualizovala a oznámila, že kľúčové úrokové sadzby na súčasnej úrovni zostanú minimálne do konca roka 2019, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné na zabezpečenie pokračovania trvalého vývoja inflácie smerom k úrovni nižšej, ale blízkej 2,0 % v strednodobom horizonte.
[2]Zdroj: Hamburg Institute of International Economics (HWWI).
[3]Viac informácií o štruktúre zamestnanosti z hľadiska veku sa nachádza v boxe s názvom Štrukturálne zmeny ovplyvňujúce rast zamestnanosti v eurozóne v období hospodárskeho oživenia, Ekonomický bulletin, číslo 8, ECB, 2018.
[4]Viac v boxe 1 v článku Labour supply and employment growth, Economic Bulletin, Issue 1, ECB, 2018.
[5]Viac informácií sa nachádza v článku Labour supply and employment growth, Economic Bulletin, Issue 1, ECB, 2018.
[6]Fiškálna pozícia odráža smerovanie a rozsah vplyvu fiškálnych stimulov na hospodárstvo nad rámec automatickej reakcie verejných financií na vývoj hospodárskeho cyklu. Meria sa ako zmena pomeru cyklicky upraveného primárneho salda očisteného od štátnej pomoci finančnému sektoru. Koncepcia fiškálnej pozície eurozóny sa podrobne rozoberá v článku s názvom The euro area fiscal stance, Economic Bulletin, Issue 4, ECB, 2016.
[7]Viac informácií sa nachádza v správe The 2018 Ageing Report: Economic and Budgetary Projections for the EU Member States (2016-2070), European Commission, 25 May 2018. Správa o starnutí obyvateľstva z roku 2018 je najnovšia zo správ, ktoré každé tri roky vypracúva pracovná skupina pre starnutie obyvateľstva (AWG) Výboru pre hospodársku politiku a Európska komisia.
[8]V prípade Grécka sa predpokladá zníženie výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva hlavne v dôsledku nedávno prijatých dôchodkových reforiem. Tento lepší výhľad by však bol ohrozený, ak by rozhodnutia súdov vyvolali zvrátenie zavedených dôchodkových reforiem.
[9]Hoci často trvá určitý čas, kým sa účinky reforiem prejavia naplno, viacročné hodnotenia Komisie ukazujú, že dynamika reforiem v posledných rokoch zoslabla. Mohlo by to byť v dôsledku viacerých faktorov, vrátane únavy z reforiem a vnímanej nižšej naliehavosti reforiem. Niektoré zostávajúce potreby reforiem môžu byť taktiež mimoriadne náročné.
[10]Masuch, K., Anderton, R., Setzer, R. a Benalal, N. (editors), Structural policies in the euro area, Occasional Paper Series, No 210, ECB, June 2018.
[11]Viac o analýze týchto ukazovateľov v eurozóne sa uvádza v článku Measures of underlying inflation for the euro area, Economic Bulletin, Issue 4, ECB, 2018.
[12]Viac v boxe The role of wages in the pick-up of inflation, Economic Bulletin, Issue 5, ECB, 2018.
[13]Viac informácií je v boxe s názvom Developments in mortgage loan origination in the euro area, Economic Bulletin, Issue 5, ECB, 2018.
[14]Kniha limitných objednávok je spôsob obchodovania, pri ktorom sú ponuky a dopyt účastníkov trhu zoradené postupne a vykonávajú sa podľa vopred definovaných kritérií.
[15]Ukazovateľ likvidity knihy objednávok vychádza z údajov o rozpätí ponuky a dopytu a kótovaných objemov uvedených v knihe limitných objednávok. Pre konkrétny dlhopis sa vypočítava ako súčet piatich najlepších kotácií na strane dopytu a na strane ponuky, vydelený súčtom príslušných kótovaných objemov.
[16]Ukazovateľ likvidity uskutočnených obchodov vychádza z pevných kotácií pre transakcie v rámci PSPP. Pre konkrétny dlhopis sa tento ukazovateľ definuje ako rozpätie medzi dvoma najlepšími kotáciami získanými na mimoburzovom trhu, vydelené duráciou dlhopisu. Zohľadňujú sa len kotácie, ktoré viedli k obchodu.
[17]Ako „Bund tantrum“ sa označuje obdobie náhleho nárastu výnosov nemeckých štátnych dlhopisov, keď sa desaťročný výnos zvýšil o 82 bázických bodov (z 0,16 % na 0,98 %) za obdobie približne šiestich týždňov.
[18]Štatistiky o emisii cenných papierov zostavuje ECB na základe mesačných údajov vykazovaných národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny. Zahŕňajú údaje o nesplatených objemoch, emisii, splácaní a mierach rastu dlhových cenných papierov a kótovaných akcií. Údaje sú členené podľa krajiny a sektora emitenta, druhu nástroja, pôvodnej splatnosti, typu kupónu a meny. Posledné údaje sú za november 2018.
[21]Opis použitej ekonometrickej metodiky sa nachádza v článku The impact of the corporate sector purchase programme on corporate bond markets and the financing of euro area non-financial corporations, Economic Bulletin, Issue 3, ECB, 2018, poznámka pod čiarou 61.
[22]Napríklad dlhopisy vydané bankami, vysokoúročené dlhopisy a dlhopisy s neakceptovateľnou kupónovou štruktúrou. Nižšie výnosy a spready dlhopisov nakupovaných Eurosystémom motivujú investorov meniť skladbu svojich portfólií v prospech aktív s podobným rizikovým profilom, no s vyššími očakávanými výnosmi.
[23]Viac informácií: Grosse-Rueschkamp, B., Steffen, S. a Streitz, D.: Cutting out the middleman – The ECB as corporate bond investor, SSRN, október 2017, a Arce, O., Gimeno, R. a Mayordomo, S., Making room for the needy: The credit-reallocation effects of the ECB’s corporate QE, Working Papers, No 1743, Banco de España, 2017.
[24]Literatúra uvádza ekonometrické indície výraznejšieho rastu objemu poskytovaných úverov v prípade bánk s vysokým podielom dlžníkov kvalifikovaných v programe CSPP vo svojich portfóliách oproti bankám s nižším podielom takýchto dlžníkov. Viac informácií: Grosse-Rueschkamp, Steffen a Streitz, op. cit. Ďalšie ekonometrické indície poukazujú na nárast poskytovania úverov podnikom nekvalifikovaným v programe CSPP v Španielsku v čase oznámenia programu: Arce, Gimeno a Mayordomo, op. cit.
[25]Podrobnejšia analýza vplyvu programu nákupu aktív na hospodárstvo eurozóny je v článku Taking stock of the Eurosystem’s asset purchase programme after the end of net asset purchases, Ekonomický bulletin, ECB (pripravuje sa).
[26]Zákaz menového financovania je ustanovený v článku 123 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Obmedzenia aktív nesúvisiacich s menovou politikou sú stanovené najmä v usmernení ECB o domácich operáciách riadenia aktív a pasív zo strany národných centrálnych bánk (ECB/2014/9), v dohode z 19. novembra 2014 o čistých finančných aktívach, ako aj v dohode zo 17. mája 2017 o poskytovaní núdzovej likvidity.
[27]Aktíva APP sa uvádzajú v amortizovanej obstarávacej cene.
[28]ECB zverejňuje informácie o vývoji držby aktív nadobudnutých v rámci programu APP každý týždeň. Informácie s členením aktív nadobudnutých na primárnom a sekundárnom trhu v rámci programov ABSPP, CBPP3 a CSPP zverejňuje každý mesiac. Pokiaľ ide o program CSPP, ECB zverejňuje úplný zoznam všetkých nadobudnutých cenných papierov vrátane názvov emitentov, termínov splatnosti a kupónových sadzieb dlhopisov, ako aj agregované údaje o cenných papieroch podľa krajiny rizika, ratingu a sektora. V prípade programu PSPP ECB zverejňuje údaje o nadobudnutých cenných papieroch podľa krajiny emitenta vrátane váženej priemernej splatnosti (údaje o cenných papieroch nadnárodných emitentov sa zverejňujú na agregátnej úrovni).
[29]Eurosystém sa snaží o trhovo neutrálnu alokáciu aktív a pri nákupoch cenných papierov akceptovateľných splatností v jednotlivých jurisdikciách zohľadňuje štruktúru trhu so štátnymi dlhopismi krajín eurozóny.
[30]ECB zverejňuje údaje o očakávanom mesačnom objeme splatených cenných papierov v rámci programu APP počas pohyblivého dvanásťmesačného horizontu.
[31]Viac informácií o požičiavaní cenných papierov v rámci programov CBPP3 a ABSPP je na stránke o všeobecnom rámci požičiavania cenných papierov nakúpených v rámci programu APP (v angličtine).
[32]ECB každý mesiac zverejňuje informácie o celkovom mesačnom priemernom zostatku pôžičiek cenných papierov za Eurosystém a informácie o celkovej mesačnej priemernej sume prijatého hotovostného kolaterálu.
[34]V prípade ABS sa vyžadujú aspoň dva úverové ratingy od ECAI. Na ABS s nižším ako druhým stupňom kreditnej kvality sa vzťahujú dodatočné požiadavky: i) ABS nesmú byť v čase emisie ani počas svojej životnosti kryté problémovými úvermi, ii) aktíva generujúce peňažné toky, ktorými sú ABS kryté, nesmú byť štruktúrované, syndikované ani financované z cudzích zdrojov, a iii) musia sa uplatňovať ustanovenia o kontinuite obsluhy.
[35]V prípade PSPP je minimálna zostatková splatnosť jeden rok a maximálna zostatková splatnosť 30 rokov. V prípade CSPP je minimálna zostatková splatnosť šesť mesiacov a maximálna zostatková splatnosť 30 rokov.
[36]Článok 138 ods. 3 písm. b) usmernenia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2015/510 z 19. decembra 2014 o vykonávaní rámca menovej politiky Eurosystému (ECB/2014/60) (Ú. v. EÚ L 91, 2.4.2015, s. 3).
[37]Dňa 19. januára 2017 Rada guvernérov rozhodla, že nákupy aktív, ktorých výnos do splatnosti je nižší ako úroková miera jednodňových sterilizačných operácií, sú povolené len v rámci programu PSPP a potvrdila, že v prípade programov CBPP3, ABSPP a CSPP sa takéto nákupy nepredpokladajú. Ďalšie informácie sú na internetovej stránke ECB.
[38]Limit podielu emitenta označuje maximálny možný podiel nesplatených cenných papierov konkrétneho emitenta v držbe Eurosystému.
[39]Na dlhopisy nadnárodných subjektov platí limit podielu emisií a emitentov 50 %.
[40]V prípade cenných papierov krytých aktívami a krytých dlhopisov, ktoré sú v rámci programu nákupu aktív akceptovateľné vzhľadom na udelenie výnimky z uplatňovania minimálneho stupňa kreditnej kvality, sa uplatňuje maximálny limit 30 %.
[41]Fell, J., Grodzicki, M., Krušec, D., Martin, R. a O’Brien, E.: Overcoming non-performing loan market failures with transaction platforms, Financial Stability Review, ECB, november 2017.
[42]Vnútroštátne orgány majú aj naďalej právomoc aktivovať a zavádzať makroprudenciálne opatrenia ustanovené v právnych predpisoch EÚ. Pred prijatím rozhodnutia o takýchto opatreniach by však mali informovať ECB. ECB plánované opatrenia posudzuje a k navrhovaným rozhodnutiam môže vzniesť námietky. Zároveň má právomoc uplatniť v potrebných prípadoch v záujme redukcie rizík ohrozujúcich finančnú stabilitu prísnejšie opatrenia (článok 5 nariadenia o SSM a článok 13 písm. h) rokovacieho poriadku ECB (rozhodnutie ECB/2014/1)).
[43]ECB floor methodology for setting the capital buffer for an identified Other Systemically Important Institution (O-SII), Macroprudential Bulletin, Issue 3, ECB, jún 2017.
[44]Viac informácií v tlačovej správe ECB 2018 stress test analysis shows improved capital basis of significant euro area banks, bankový dohľad ECB, 1. február 2019.
[45]Carmassi, J., Dobkowitz, S., Evrard, J., Parisi, L., Silva, A. a Wedow, M.: Completing the Banking Union with a European Deposit Insurance Scheme: who is afraid of cross-subsidisation?, Occasional Paper Series, No 208, ECB, apríl 2018.
[46]Na základe usmernení EBA k oznamovaniu závažných incidentov podľa smernice (EÚ) 2015/2366 (PSD2) (EBA/GL/2017/10).
[47]EONIA je index, ktorý odráža priemernú sadzbu, za ktorú dobrovoľné panelové banky požičiavajú peniaze v jednodňových úverových transakciách v eurách na nezabezpečenom medzibankovom trhu. Vypočítava sa každý deň na základe príspevkov panelových bánk a spravuje ho EMMI.
[48]V súlade s článkom 141 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, s článkami 17, 21.2, 43.1 a 46.1 Štatútu ESCB a s článkom 9 nariadenia Rady (ES) č. 332/2002 z 18. februára 2002.
[49]V súlade s článkami 122 ods. 2 a 132 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, článkami 17 a 21 Štatútu ESCB a s článkom 8 nariadenia Rady (EÚ) č. 407/2010 z 11. mája 2010.
[50]V súlade s článkami 17 a 21 Štatútu ESCB (v spojení s článkom 3 ods. 5 rámcovej dohody o EFSF).
[51]V súlade s článkami 17 a 21 Štatútu ESCB (v spojení s článkom 5.12.1 Všeobecných podmienok ESM pre dohody o finančnej pomoci).
[52]V kontexte dohody o úverovom mechanizme medzi členskými štátmi, ktorých menou je euro (okrem Grécka a Nemecka) a Kreditanstalt für Wiederaufbau (konajúcou vo verejnom záujme na základe pokynov Spolkovej republiky Nemecko a využívajúcou záruku Spolkovej republiky Nemecko) ako veriteľmi a Gréckom ako dlžníkom a Bank of Greece ako agentom dlžníka, a podľa článkov 17 a 21.2 Štatútu ESCB a článku 2 rozhodnutia ECB/2010/4 z 10. mája 2010.
[53]Podrobnejšie informácie o výskumných aktivitách ECB vrátane informácií o výskumných podujatiach, publikáciách a sieťach sa nachádzajú na internetovej stránke ECB.
[54]Všetky príspevky, diskusie a prejavy z fóra v Sintre sú k dispozícii v e-knihe konferencie a videozáznamy z celej konferencie sa dajú pozrieť na kanáli ECB na YouTube.
[55]ECB Research Bulletin je internetová platforma na sprostredkovanie dôležitých výsledkov výskumu širšiemu publiku. Uvedené publikácie sú uverejnené na internetovej stránke ECB.
[56]Spojené veci C-105/15 P až C-109/15 P.
[57]Spojené veci C-8/15 P až C-10/15 P.
[111]Podrobnejšie informácie o napredovaní bankovej únie a únie kapitálových trhov, ako aj o názoroch ECB sa nachádzajú v časti 3.4 tejto správy.
[112]Úvodné vyhlásenia sa nachádzajú na internetovej stránke ECB.
[113]Odpoveď na podnety Európskeho parlamentu uvedené v jeho uznesení o výročnej správe ECB za rok 2017 sa zverejní v rovnaký deň ako táto výročná správa.
[114]Odpovede prezidenta ECB na otázky poslancov EP sú zverejnené v príslušnej sekcii internetovej stránky ECB.
[115]Podrobnejšie informácie sú uvedené vo Výročnej správe ECB o činnosti dohľadu za rok 2018.
[116]Najmä prejav prezidenta Maria Draghiho o nezávislosti centrálnych bánk Central bank independence, ktorý predniesol v Nationale Bank van België/Banque Nationale de Belgique 26. októbra 2018, a príhovor člena Výkonnej rady Benoîta Cœurého o centrálnom bankovníctve v čase komplexných riešení Central banking in times of complexity prednesený 25. mája 2018 v Sveriges Riksbank. Tieto prejavy nasledovali po starších podobných príspevkoch, ako bol príhovor člena Výkonnej rady Yvesa Merscha o skúsenostiach ECB so spojením zodpovednosti a suverenity v EÚ Aligning accountability with sovereignty in the European Union: the ECB’s experience na konferencii ECB o legislatíve konanej 4. september 2017 alebo prejav Benoîta Cœurého o nezávislosti a zodpovednosti v meniacom sa svete Independence and accountability in a changing world prednesený 28. marca 2017 na podujatí Transparency International EU nazvanom Two sides of the same coin? Independence and accountability of the European Central Bank.
[117]Viac v článku The evolution of the ECB’s accountability practices during the crisis, Economic Bulletin, Issue 5, ECB, 2018.
[118]Viac v otázke QA15.1, Štandardný Eurobarometer 90, vlna 90.3, Európska komisia, december 2018.
[119]ECB v roku 2018 publikovala dve príležitostné správy o záležitostiach týkajúcich sa MMF pripravené pracovnou skupinou pre otázky MMF výboru pre medzinárodné vzťahy. Viac v Pracovná skupina pre otázky MMF výboru pre medzinárodné vzťahy: Strengthening the Global Financial Safety Net – Moving relations between the IMF and Regional Financing Arrangements forward, Occasional Paper Series, No 207, ECB, March 2018, a A quantitative analysis of the size of IMF resources, Occasional Paper Series, No 213, ECB, October 2018.
[120]Definície „kybernetického incidentu“ a iných pojmov sa nachádzajú v kybernetickom lexikóne Rady pre finančnú stabilitu.