Globálna finančná architektúra

Svetová finančná a hospodárska kríza vyvolala rozsiahlu diskusiu o štruktúre a fungovaní medzinárodného menového a finančného systému. V nasledujúcom texte sú bližšie popísané dohody vedúcich predstaviteľov krajín G20 a kroky, ktoré v posledných rokoch prijal MMF.

G20

Po prvom stretnutí hláv štátov a predsedov vlád („lídrov“) členských krajín G20 v roku 2008 vo Washingtone nasledoval druhý samit v apríli 2009 v Londýne, na ktorom lídri:

  • vyzvali na prijatie opatrení v oblasti finančnej regulácie a makroekonomickej politiky,
  • zdôraznili svoju podporu otvorenému trhu a voľnému obchodu,
  • prijali opatrenia týkajúce sa financovania a reformy medzinárodných finančných inštitúcií,
  • schválili rozšírenie Fóra pre finančnú stabilitu, posilnenie jeho mandátu a jeho obnovu na pevnejších inštitucionálnych základoch a s vyššou kapacitou v podobe Rady pre finančnú stabilitu.

Na svojom samite v septembri 2009 v Pittsburghu lídri G20:

  • potvrdili svoje odhodlanie pokračovať v medzinárodnej spolupráci pri riešení globálnych politických otázok. Vzhľadom na úlohu, ktorú skupina G20 zohrala pri formovaní reakcií na svetovú finančnú krízu, lídri skupinu vyhlásili za „hlavné fórum pre našu medzinárodnú hospodársku spoluprácu“;
  • iniciovali vytvorenie rámca G20 pre silný, udržateľný a vyvážený rast, ktorý má pomôcť zvládnuť prechod z reakcie na krízu na silný, udržateľný a vyvážený svetový rast a riešiť niektoré globálne nerovnováhy, ktoré prispeli k finančnej kríze. Súčasťou rámca je proces vzájomného hodnotenia miery zladenia národných a regionálnych politík a politických rámcov členských krajín skupiny G20 a ich súladu s cieľom silného, udržateľného a vyváženého rastu. Členské krajiny G20 stanovili svoje politické rámce podľa dohodnutého vzoru, pričom predsedníctvo EÚ, Euroskupina, Európska komisia a ECB predložili spoločný príspevok eurozóny a Európskej únie. Na základe svojich skúseností z dvojstranného i mnohostranného dohľadu poskytne MMF členským krajinám G20 v tomto vzájomnom hodnotiacom procese podporu, pričom využije poznatky ďalších medzinárodných organizácií vrátane Rady pre finančnú stabilitu v oblasti finančnej politiky;
  • vzali na vedomie výrazný pokrok dosiahnutý v jednotlivých oblastiach regulácie a dohľadu, ale zároveň uznali, že je potrebné uskutočniť oveľa viac. Na základe vyhlásenia ministrov a guvernérov centrálnych bánk krajín G20 o ďalších opatreniach na posilnenie medzinárodného finančného systému boli určené ďalšie úlohy v štyroch hlavných oblastiach (vytvorenie kvalitného kapitálu a obmedzení procyklického vývoja, reformy systému odmeňovania, zdokonalenie trhov s mimoburzovými derivátmi, problematika cezhraničného riešenia krízových situácií a finančné inštitúcie systémového významu). Ďalej bol prijatý záväzok, že všetky významné finančné centrá krajín G20 prijmú kapitálový rámec Bazilej II do roku 2011.

Na svojom štvrtom samite v júni 2010 v Toronte lídri G20:

  • nadviazali na svoje záväzky prijaté na predchádzajúcom stretnutí v Pittsburghu a uzavreli prvú fázu procesu vzájomného hodnotenia rámca G20. Dohodli sa na viacerých konkrétnych záväzkoch – napríklad krajiny s vysokým deficitom majú prijať kroky na podporu domácich úspor a krajiny s prebytkom majú uskutočniť reformy, ktoré znížia ich závislosť na zahraničnom dopyte a viac sa zamerajú na domáce zdroje rastu. Ekonomiky, ktoré začali dosahovať prebytky, sa zaviazali prijať reformy na posilnenie sietí sociálneho zabezpečenia v záujme zníženia tvorby opatrnostných úspor a stimulácie súkromnej spotreby a zvýšiť flexibilitu výmenného kurzu, aby vernejšie odrážal vývoj ekonomických fundamentov. Všetky členské štáty G20 sa naviac zaviazali uskutočniť štrukturálne reformy, aby podporili hospodársky rast;
  • poukázali na podstatný pokrok dosiahnutý napríklad v oblasti dohľadu na obozretným podnikaním, zlepšovania riadenia rizík a zvyšovania transparentnosti na posilnenie globálneho finančného systému. Zároveň sa zhodli, že je potrebné pokračovať v snahe o splnenie záväzkov prijatých na predchádzajúcich troch samitoch a určili štyri piliere programu reforiem G20 v oblasti finančnej regulácie (nový kapitálový rámec, účinný dohľad, riešenie otázok finančných inštitúcií systémového významu a transparentné medzinárodné hodnotenie a vzájomné hodnotenie).

Na svojom piatom samite v novembri 2010 v Soule lídri G20:

  • prijali „soulský akčný plán“, ktorý obsahuje konkrétne politické záväzky týkajúce sa pokroku v plnení cieľov rámca G20,
  • ocenili výsledky dosiahnuté vo viacerých dôležitých oblastiach v rámci príprav na tento samit, predovšetkým reformu kvót a systému riadenia MMF, ako aj vytvorenie základných stavebných prvkov transformácie finančného systému riešením prvotných príčin krízy, a to vrátane práce Bazilejského výboru,
  • uznali potrebu riešiť otázku veľkej, nezastúpenej skupiny rozvojových a nízkopríjmových krajín.

Na svojom samite v Cannes v dňoch 3. – 4. novembra 2011 lídri G20 potvrdili svoje odhodlanie spolupracovať a koordinovať politiku svojich krajín. Pri tejto príležitosti:

  • uzavreli dohodu o „akčnom pláne z Cannes pre rast a zamestnanosť“, ktorý stanovuje konkrétne krátkodobé a strednodobé opatrenia pre jednotlivé krajiny, s cieľom nasmerovať svetovú ekonomiku na cestu silnejšieho, udržateľnejšieho a vyváženejšieho rastu;
  • prijali opatrenia na zvýšenie odolnosti medzinárodného menového systému. Schválili dohodu ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk zúčastnených krajín týkajúcu sa i) jednotných záverov v súvislosti s usmerňovaním správy kapitálových tokov, ii) zásad spoločného fungovania MMF a regionálnych systémov financovania, a iii) akčného plánu pre trhy dlhopisov v miestnej mene. Lídri krajín G20 tiež podporili MMF, pokiaľ ide o vytvorenie novej preventívnej a likviditnej linky, ktorá sa má využívať v individuálnych prípadoch na poskytovanie flexibilnej krátkodobej likvidity krajinám so silnou hospodárskou politikou a silnými fundamentmi, ktoré čelia vonkajším šokom;
  • dosiahli ďalší pokrok v oblasti reformy finančného sektora. Lídri G20 schválili zavedenie integrovaného súboru politických opatrení na riešenie rizík, ktoré pre svetový finančný systém predstavujú finančné inštitúcie systémového významu, a harmonogram ich zavedenia. Osobitné opatrenia sa zameriavajú na finančné inštitúcie globálneho systémového významu, ktoré budú podliehať prísnejšiemu dohľadu, na nový medzinárodný štandard pre režimy riešenia problémov a dodatočné kapitálové požiadavky. Zároveň vyzvali príslušné jurisdikcie, aby splnili svoj záväzok v plnej miere a konzistentným spôsobom zaviesť kapitálový rámec Bazilej II i dodatočné požiadavky Bazilej II-5 a kapitálové a likviditné štandardy Bazilej III.

Medzinárodný menový fond: aktuálny vývoj

MMF naďalej prispieval ku globálnej reakcii na finančnú krízu posilneným dohľadom a formulovaním odporúčaní pre menovú politiku i finančnou podporou svojim členským krajinám.

  • V nadväznosti na záväzok posilniť zdroje dostupné medzinárodným finančným inštitúciám, ktorý prijali lídri krajín G20 v apríli 2009 na samite v Londýne, vstúpili v marci 2011 do platnosti reformované a rozšírené Nové úverové dohody (New Arrangements to Borrow – NAB). Účasť na nových úverových dohodách sa rozšírila z 26 na 40 krajín a celkový objem týchto úverových liniek Medzinárodnému menovému fondu vzrástol z 34 mld. SDR na 369,9 mld. SDR. Väčšina dvojstranných dohôd o úveroch a kúpe zmeniek podpísaných od roku 2009 medzi MMF a jeho členskými krajinami vo výške 196 mld. SDR bude postupne začlenená do NAB.
  • V novembri 2011 MMF rozhodol ďalej doplniť svoje úverové nástroje v reakcii na nedostatok likvidity v krajinách so silnými fundamentmi postihnutými nákazou. V tejto súvislosti bolo rozhodnuté zvýšiť flexibilitu preventívnej úverovej linky vytvorenej v auguste 2010 tak, že jej používanie bolo povolené členom so skutočnými potrebami v rámci platobnej bilancie a že popri existujúcich ročných a dvojročných dohodách boli umožnené aj šesťmesačné dohody. Vzhľadom na tieto zmeny bola preventívna úverová linka premenovaná na preventívnu a likviditnú linku.
  • Skupina G20 a Výkonná rada MMF tiež v roku 2011 diskutovali o zložení koša mien, ktorý určuje hodnotu SDR. Bolo potvrdené, že zloženie koša mien by malo i naďalej odrážať pomernú úlohu jednotlivých mien vo svetovom obchode a finančnom systéme a že zásady oceňovania SDR vrátane stability voči hlavným menám zostávajú v platnosti, hoci je potrebné viac objasniť kritériá zaradenia do koša. V súčasnom koši SDR so štyrmi menami bol podiel eura stanovený 1. januára 2011 na úrovni 42,3 centa, čo predstavuje 37,4 %.
  • Jedna zo základných aktivít MMF – dohľad – v roku 2011 podstúpila svoje pravidelné trojročné hodnotenie. V rámci hodnotenia sa posudzovalo, aké poučenia vyplývajú z globálnej finančnej krízy pre oblasť dohľadu, ako aj pokrok dosiahnutý od roku 2008 (vrátane spomenutých nových správ o kontaminácii a realizácie rozhodnutia o dvojstrannom dohľade nad politikou dohľadu členských štátov z roku 2007). V dôsledku tohto zamerania bolo hodnotenie mimoriadne dôsledné a komplexné. Bolo rozhodnuté, že rámec dohľadu by mal byť vo väčšej miere integrovaný, nestranný a účinný, aby mohol lepšie identifikovať a riešiť riziká ohrozujúce hospodársku a finančnú stabilitu vrátane rizík kontaminácie. Akčný plán predložený výkonným riaditeľom MMF určí smer v nasledujúcich šiestich kľúčových oblastiach, ktoré je potrebné zlepšiť: i) vzájomné väzby, ii) hodnotenie rizík, iii) finančná stabilita, iv) vonkajšia stabilita, v) právny rámec, vi) zapojenie sa do odporúčaní MMF a ich dodržiavanie.