Zisky a straty ECB a národných centrálnych bánk krajín eurozóny: ako vznikajú?
Aktualizované 23. februára 2023 (pôvodne zverejnené 16. februára 2017)
Považujete Európsku centrálnu banku za banku, ktorá sa snaží dosahovať zisk a predchádzať stratám? Je síce pravda, že zverejňujeme ročnú účtovnú závierku, v ktorej sú prípadné zisky alebo straty uvedené. Naša činnosť má však úplne iný cieľ – udržiavať stabilné ceny v eurozóne. Zisky alebo straty sú pre nás len vedľajšími účinkami snahy o plnenie našej hlavnej úlohy.
To isté platí aj pre národné centrálne banky krajín eurozóny, ktoré spolu s ECB tvoria Eurosystém. Ďalej v texte vysvetľujeme, odkiaľ môžu tieto zisky a prípadné straty pochádzať.
Ako to teda celé funguje?
Podobne ako ostatné centrálne banky aj ECB a národné centrálne banky krajín eurozóny získavajú príjmy z viacerých zdrojov vrátane úrokov z úverov poskytnutých komerčným bankám, úrokov z dlhopisov nakúpených v rámci programov nákupu aktív a výnosov z devízových rezerv a investícií. Všetky uvedené prvky predstavujú aktíva v držbe ECB a národných centrálnych bánk.
Na druhej strane bankovky, ktoré máte v peňaženke, tvoria veľkú časť našich záväzkov, ktoré nie sú úročené a sú základom nášho príjmu z ražobného. Ďalším veľkým záväzkom sú vklady, ktoré majú u nás komerčné banky. Banky z nich získavajú úroky, ktoré sú pre nás nákladovou položkou. Ide o kľúčovú časť našej menovej politiky. Ak napríklad zvýšime úrokovú sadzbu, ktorú banky získavajú z vkladov v centrálnej banke, zvýšia sa aj úrokové miery na finančných trhoch, čo má vplyv na podmienky financovania v celej ekonomike. To zároveň stimuluje úspory a tlmí spotrebu, čím dochádza k ochladzovaniu ekonomiky a poklesu inflácie.
Môže sa stať, že naše úrokové náklady voči bankám krátkodobo nie sú kryté zodpovedajúcim zvýšením výnosov z našich aktív, najmä ak tieto aktíva majú kupóny s pevnou úrokovou sadzbou a dlhú dobu splatnosti. Podobne ako ostatné významné centrálne banky sme nakupovali dlhopisy súkromného a verejného sektora s dlhodobejšou splatnosťou s cieľom znížiť úrokové sadzby v čase, keď sa naše úrokové sadzby blížili k svojej efektívnej spodnej hranici. Bolo to nevyhnutné na podporu návratu inflácie, ktorá bola dlhšiu dobu príliš nízka, na úroveň nášho cieľa. Jedným z kanálov, prostredníctvom ktorých nákup aktív viedol k nižším úrokovým sadzbám, bol prenos časti rizika budúcich zmien úrokových sadzieb z trhu do súvah centrálnych bánk. Toto riziko sa v súčasnosti začína prejavovať na celom svete, keďže séria bezprecedentných šokov vedie k rekordne vysokým mieram inflácie, proti ktorým musíme bojovať zvyšovaním úrokových sadzieb. To má za následok vyššie náklady z úrokov, ktoré platíme bankám. V tomto prípade klesá náš zisk a môžeme dokonca utrpieť straty.
Tieto straty časom klesnú, pretože sa zvýšia aj príjmy centrálnych bánk z vlastnených dlhopisov a iných aktív a z poskytovaných úverov. Straty by navyše mohli klesnúť, ak by sa znížil stav našich aktív a vkladov komerčných bánk v národných centrálnych bankách. Návrat ku kladným úrokovým mieram v konečnom dôsledku podporuje ziskovosť Eurosystému v strednodobom horizonte.
Čo sa stane, ak dosiahneme zisk?
Ak zaznamenáme zisk, časť z neho môžeme vyčleniť ako všeobecné rezervy a rezervy na ochranu pred možnými budúcimi stratami. Prípadný zostávajúci zisk sa potom rozdelí medzi národné centrálne banky krajín eurozóny, ktoré sú akcionármi ECB.
Národné centrálne banky si časť prostriedkov môžu tiež vyčleniť, zostávajúci zisk však spravidla odvádzajú vláde príslušnej krajiny ako príspevok do štátneho rozpočtu, čiže aj v prospech občanov eurozóny.
A čo sa stane v prípade straty?
Pre nás je prvoradým mandát zabezpečovať cenovú stabilitu. Je nadradený všetkým iným cieľom. Budeme uplatňovať opatrenia potrebné na dosiahnutie nášho inflačného cieľa, aj keby to malo viesť k nižším ziskom alebo dokonca k stratám. V prípade straty by ECB v prvom rade čerpala rezervy z minulých rokov. ECB a ostatné centrálne banky krajín eurozóny už niekoľko rokov dosahujú značný zisk – zisk pred zdanením a všeobecné rezervy dosahovali v rokoch 2012 až 2021 približne 300 mld. EUR – čo bolo z veľkej časti spôsobené menovou politikou vykonávanou počas týchto rokov, najmä programami nákupu aktív a zápornými úrokmi (t. j. úrokovými výnosmi) z vkladov bánk. Vzhľadom na podstupovanie finančného rizika sme časť týchto ziskov v rámci našich zákonných limitov využili na vytvorenie finančných rezerv, ako sú všeobecné a špecifické rezervy. Okrem toho určité finančné rezervy vznikajú v dôsledku precenenia niektorých aktív centrálnych bánk. Sú tiež súčasťou nášho čistého kapitálu a prispievajú k nášmu finančnému zdraviu.
V prípade ECB, ak by naša všeobecná rezerva na krytie rizík nebola dostatočná, národné centrálne banky krajín eurozóny by mohli zostávajúcu stratu pokryť vlastnými príjmami z operácií menovej politiky. Prípadnú zvyšnú sumu môže ECB vykázať vo svojej súvahe a vyrovnať ju zo svojich budúcich čistých príjmov. Viac informácií o postupe zdieľania ziskov a strát nájdete v tejto príležitostnej štúdii.
Je dôležité pamätať na to, že centrálne banky nie sú bežné obchodné spoločnosti: i v prípade strát dokážu naďalej účinne fungovať. Zo zásady finančnej nezávislosti však vyplýva, že národné centrálne banky by mali byť dostatočne kapitalizované.
Naše dostupné finančné rezervy, rámce riadenia rizík a ďalšie ochranné mechanizmy, ktoré máme k dispozícii, teda zabezpečujú, aby prípadné straty nenarušili schopnosť Eurosystému udržiavať cenovú stabilitu.