Stručný pohľad na minulý rok

Potom, ako inflácia v dôsledku série kríz – pandémie a hospodárskych dôsledkov neoprávnenej invázie Ruska na Ukrajinu – zaznamenala koncom roka 2022 rekordne vysokú úroveň, sa ECB v roku 2025 podarilo vrátiť ju späť na úroveň svojho strednodobého cieľa 2 %.

V reakcii na najväčší inflačný šok za celú generáciu ECB sprísnila menovú politiku v bezprecedentnom rozsahu – od júla 2022 do septembra 2023 zvýšila menovopolitické sadzby o rekordných 450 bázických bodov a zároveň sa zaviazala udržiavať sadzby na dostatočne reštriktívnej úrovni dovtedy, kým to bude potrebné.

Tieto opatrenia priniesli želaný výsledok. Inflácia v eurozóne prudko klesla a od polovice roka 2024 začala ECB stupeň reštrikcie menovej politiky postupne znižovať. Na začiatku roka 2025 proces dezinflácie plynulo napredoval a projekcie ECB počítali s návratom inflácie na cieľovú úroveň.

V priebehu roka však nastal veľký geopolitický šok. Spojené štáty, najväčší exportný trh Európy, sa obohnali colným múrom – krok, ktorý ohrozil hospodársky rast eurozóny a podstatne zneistil ďalší vývoj inflácie.

Inflačné tlaky boli v tom čase pod kontrolou. Európa sa zdržala väčších odvetných krokov, a zhodnocovanie výmenného kurzu eura tlmilo tlaky vyplývajúce z dovozných cien.

Keďže inflácia sa naďalej vyvíjala v súlade s projekciami, Rada guvernérov pokračovala v znižovaní menovopolitických sadzieb. Štyrikrát za sebou sadzby znížila o spolu 100 bázických bodov, čím sa hlavná menovopolitická sadzba v júni dostala na úroveň 2,00 %.

Každé rozhodnutie sa riadilo reakčnou funkciou Rady guvernérov, vychádzajúc z troch prvkov: hodnotenia inflačného výhľadu, dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Rada guvernérov sa pritom opierala o aktuálne údaje a rozhodnutia prijímala zo zasadania na zasadanie, bez toho, aby sa vopred zaviazala ku konkrétnej trajektórii sadzieb.

Hospodárstvo eurozóny zatiaľ vykazovalo prekvapujúcu odolnosť voči náročnému globálnemu prostrediu.

Čiastočne to bolo vďaka predzásobovaniu, keď sa firmy v prvých mesiacoch roka snažili získať náskok pred zavedením nových ciel, čo dočasne stimulovalo európsky výrobný sektor. Po zavedení ciel a oslabení výroby v dôsledku problémov s konkurencieschopnosťou tento stimul oslabol.

Hospodárstvo eurozóny však v podstatnejšej miere ťažilo zo skutočného posilňovania domáceho dopytu, ktoré prevážilo externý šok. V roku 2025 sa hospodársky rast v plnej miere opieral o domáci dopyt.

Možno najpovzbudivejší bol vývoj v oblasti investícií.

Silné tempo rastu zaznamenali podnikové investície, poháňané nehmotnými oblasťami ako umelá inteligencia, softvér a digitalizácia, vzhľadom na intenzívnejšie využívanie digitálnych technológií v európskych firmách. Ku koncu roka sa okrem toho začal prejavovať účinok zvýšenia výdavkov na obranu v Nemecku – opatrenia prijatého v reakcii na nové geopolitické prostredie.

Hospodársky rast eurozóny v roku 2025 dosiahol 1,4 %, takmer o tretinu viac, než sa predpokladalo na začiatku roka, čo svedčí o odolnosti ekonomiky.

Celkovo tak mohla Rada guvernérov od júla ponechať úrokové sadzby na nezmenenej úrovni. S infláciou v blízkosti nášho strednodobého cieľa, pevne ukotvenými dlhodobejšími inflačnými očakávaniami a celkovo neutrálnym nastavením menovej politiky bola Rada guvernérov v dobrej pozícii, aby mohla reagovať na budúce šoky oboma smermi.

V roku 2025 tiež Rada guvernérov formalizovala, ako bude interpretovať a reagovať na budúce šoky, a to v rámci hodnotenia stratégie menovej politiky – spoločnej iniciatívy Eurosystému ukončenej v júni. Hodnotenie, ktorého záber bol užší než počas revízie z roku 2021, prihliadalo na poznatky získané zo zmeny inflačného prostredia a následnej menovopolitickej reakcie.

Hodnotenie potvrdilo symetrický inflačný cieľ na úrovni 2 % v strednodobom horizonte ako základný kameň stratégie ECB. Túto symetriu zároveň prenieslo na reakčnú funkciu: na výrazné, dlhodobejšie odchýlky inflácie od cieľovej úrovne v oboch smeroch bude ECB reagovať s primeranou ráznosťou alebo vytrvalosťou. Rada guvernérov tiež zdôraznila, že je dôležité prihliadať nielen na najpravdepodobnejšiu trajektóriu vývoja inflácie a hospodárskeho rastu, ale aj na súvisiace riziká a neistotu, i prostredníctvom analýz scenárov vývoja a citlivosti.

V roku 2025 ECB pokročila aj v rôznych oblastiach mimo menovej politiky.

V kontexte čoraz intenzívnejšej diskusie o znižovaní zložitosti regulácie v Európe Rada guvernérov zriadila pracovnú skupinu na vysokej úrovni poverenú zjednodušovaním politík a procesov, ktorej úlohou bolo vypracovať návrhy na zjednodušenie regulačného, dohľadového a vykazovacieho rámca. Pracovná skupina zverejnila koncom roka svoje odporúčania, ktoré majú slúžiť ako podklad pre Európsku komisiu pri príprave správy o celkovej situácii v európskom bankovom systéme.

Významné zmeny nastali aj v oblasti trhovej infraštruktúry a platobného styku.

V júni začal fungovať systém Eurosystému pre riadenie kolaterálu, ktorý fragmentované národné platformy nahradil jednotným systémom. Okamžité platby v eurách vyrovnávané prostredníctvom systému TIPS zaznamenali nárast o 132 %, a to vďaka nariadeniu o okamžitých platbách z roku 2025, ktoré poskytovateľom platobných služieb v eurozóne uložilo povinnosť umožniť prijímanie a posielanie okamžitých platieb.

Rada guvernérov zároveň pokročila do ďalšej fázy projektu digitálneho eura, v ktorej sa zameriava na technickú pripravenosť, zapojenie trhu a legislatívny proces, s cieľom pripraviť sa na potenciálny pilotný test v roku 2027 a možné zavedenie digitálneho eura v roku 2029.

Súbežne s tým pokračoval aj proces navrhovania novej podoby eurových bankoviek, na základe záväzku ECB zachovávať popri digitálnych peniazoch aj hotovosť. Rada guvernérov vybrala motívy na stvárnenie dvoch možných tém novej série bankoviek – „Európska kultúra: spoločné kultúrne priestory“ a „Rieky a vtáky: odolnosť v rozmanitosti“ – a v júli vyhlásila výberové konanie na návrh nových bankoviek.

Kvalita výskumu ECB naďalej získavala široké medzinárodné uznanie, čo je odrazom špičkovej úrovne našich odborníkov. Podľa publikácie Research Papers in Economics, ktorá je často používaným indexom ekonomického výskumu, je ECB v súčasnosti v oblasti menovej ekonómie v svetovom rebríčku na prvom mieste.

Na konci roka bola eurozóna pripravená privítať Bulharsko ako svojho 21. člena, čím sa potvrdila príťažlivosť eura v čase narastajúcej geopolitickej neistoty. A podpora eura medzi občanmi eurozóny dosiahla na jar rekordných 83 %, pričom zostala silná počas celého roka.

To všetko bolo možné len vďaka úsiliu a odbornosti pracovníkov ECB. Táto výročná správa podrobne opisuje ich činnosť v roku 2025.

Frankfurt nad Mohanom máj 2026

Christine Lagardová

prezidentka

Rok v číslach

1 Menová politika ECB tlmila inflačné tlaky

Globálna hospodárska aktivita si v roku 2025 zachovala odolnosť napriek zvýšeným nepriaznivým vplyvom obchodu. Dosah výraznej zmeny obchodnej politiky Spojených štátov na globálny rast bol zmiernený podpornými politikami, rozsiahlymi investíciami v oblasti umelej inteligencie (AI) a predzásobením dovozmi. Svetový obchod expandoval spolu s vývojom dovozu, ktorý bol ovplyvnený očakávaným zvýšením ciel. Neskôr v priebehu roka sa však jeho dynamika oslabila, keď tieto účinky postupne zoslabli a vplyv vyšších ciel sa materializoval. Globálna inflácia sa naďalej zmierňovala, aj keď pomalším tempom a menej synchronizovane než v predchádzajúcich rokoch. Euro sa posilnilo v nominálnom efektívnom vyjadrení a výraznejšie aj voči americkému doláru. Hospodárstvo eurozóny v roku 2025 zaznamenalo mierne, ale plošné oživenie, počas ktorého sa obnovil pozitívny rast produktivity práce, kým rast zamestnanosti sa mierne oslabil. Dynamiku rastu podporovala menej reštriktívna menová politika, ekonomika však čelila výzvam spojeným s neistotou v oblasti obchodných ciel a s geopolitickou situáciou. Kým priemysel vykazoval určitú volatilitu, sektor služieb zostal stabilnejší, čo podporilo hospodársky rast. Celková inflácia v eurozóne sa v roku 2025 naďalej vyvíjala smerom k strednodobému cieľu ECB na úrovni 2 %, k čomu prispelo sprísnenie menovej politiky v minulosti, ustupujúce tlaky v cenovom reťazci vyvolané cenami energií a neenergetických komodít, ako aj všeobecne nízke tlaky z dovozných cien. Väčšina ukazovateľov základnej inflácie sa v priebehu roka 2025 postupne ďalej zmierňovala, čo podporilo vývoj celkovej inflácie smerom k cieľovej úrovni. V tomto ekonomickom prostredí a v dôsledku menej reštriktívnej menovej politiky a rastu reálnych dlhodobých úrokových sadzieb sa v eurozóne výrazne zvýšili výnosové krivky aj ceny akcií. Podmienky financovania podnikov a domácností v eurozóne sa začiatkom roka ďalej zmierňovali a neskôr sa celkovo stabilizovali. Oživenie úverovej aktivity bánk však zostalo tlmené a rast širokého peňažného agregátu bol nevýrazný.

1.1 Globálny rast zostal odolný napriek zmene obchodnej politiky Spojených štátov

Globálne hospodárstvo bolo v roku 2025 odolné a naďalej rástlo miernym tempom, ktoré zostalo v porovnaní s rokom 2024 celkovo nezmenené na úrovni 3,4 %. Rok 2025 bol poznačený výraznou zmenou priorít hospodárskej politiky v Spojených štátoch, keď sa americké clá zvýšili na najvyššiu úroveň za takmer sto rokov. Hoci obmedzená reakcia obchodných partnerov zmiernila celkový dosah na globálnu ekonomiku, neistota spojená s budúcimi obchodnými dohodami zostala vysoká (graf 1.1), čo zhoršovalo výhľad vývoja obchodu. Napriek týmto nepriaznivým vplyvom globálnu hospodársku aktivitu podporilo niekoľko kompenzačných faktorov. Výrazné investície spojené s pokrokom v oblasti umelej inteligencie podporili obchod s technologickými produktmi a v niektorých ekonomikách, najmä v Spojených štátoch, prispeli k rastu akciových trhov. V očakávaní možného zvýšenia ciel podniky a domácnosti urýchlili nákup zahraničných tovarov, čo aspoň dočasne podporilo priemyselnú výrobu a vývoz, vrátane Číny. Negatívny vplyv obchodného napätia ďalej zmierňovala aj všeobecne priaznivá skladba politík v hlavných ekonomikách, najmä vo fiškálnej oblasti. Napriek tomu sa tempo globálneho rastu ku koncu roka spomalilo, keďže dočasné pozitívne faktory pominuli, zatiaľ čo obchodné bariéry a neistota naďalej negatívne ovplyvňovali dôveru a investície, hoci už v menšej miere ako v prvom polroku.

Graf 1.1

Efektívne colné sadzby Spojených štátov a neistota v obchodnej politike

a) Efektívne colné sadzby Spojených štátov	b) Neistota v obchodnej politike
(clá na dovoz tovaru v %)	(index)

Rast globálneho obchodu v roku 2025 bol robustný a dosiahol 4,7 %. Odrážal výrazný rast dovozu v prvom polroku, keď domácnosti a podniky v očakávaní vyšších ciel urýchlili svoje rozhodnutia o spotrebe a investíciách. Obchodné toky sa prispôsobili novej colnej situácii a niektoré boli presmerované do iných krajín. Obchod, najmä vývoz z ázijských krajín, bol podporený aj veľkým dopytom po tovaroch umožňujúcich zavádzanie umelej inteligencie v prostredí výrazných investícií do zariadení informačných a komunikačných technológií v Spojených štátoch a ďalších vyspelých ekonomikách. V druhom polroku sa však rast obchodu spomalil, keďže účinky skoršieho predzásobenia postupne dozneli a naplno sa začal prejavovať vplyv vyšších ciel.

Globálna inflácia sa v roku 2025 ďalej zmierňovala, aj keď menej synchronizovane než v predchádzajúcom roku. Celková inflácia spotrebiteľských cien (CPI) v decembri 2025 klesla na 2,2 %, z 3,0 % zaznamenaných v decembri 2024 (graf 1.2). Toto zníženie bolo spomalené opätovným zvýšením inflácie cien tovarov, zatiaľ čo inflácia v sektore služieb v mnohých ekonomikách nepoľavila. Vývoj inflácie sa v jednotlivých krajinách líšil. Celková inflácia v Spojených štátoch sa udržala nad cieľovou úrovňou, pričom zvýšenie ciel viedlo k výraznému zrýchleniu inflácie cien tovarov. V Spojenom kráľovstve bola inflácia na konci roka 2025 vyššia ako na konci predchádzajúceho roka vzhľadom na vyššie regulované ceny a ceny potravín, ako aj slabnúci vplyv predchádzajúcich poklesov cien energií. V Číne, naopak, zostala inflácia tlmená, čo odrážalo slabý domáci dopyt spojený s pretrvávajúcim útlmom na trhu s nehnuteľnosťami a zostávajúcimi nadmernými kapacitami v priemysle.

Graf 1.2

Celková a jadrová inflácia

a) Globálna celková inflácia a jej zložky	b) Inflácia v hlavných ekonomikách
(ročná percentuálna zmena, mesačné údaje)	(ročná percentuálna zmena, mesačné údaje)

Graf 1.3

Ceny ropy a európske ceny zemného plynu

(ľavá os: v USD/barel; pravá os: v EUR/MWh)

Ceny energií boli na konci roka 2025 nižšie ako pred rokom, čo odrážalo pokles cien ropy aj európskych cien zemného plynu (graf 1.3). Ceny ropy Brent klesli o 19 % v dôsledku kombinácie faktorov na strane dopytu a ponuky. Na strane dopytu sa globálna hospodárska aktivita oslabila po sporoch o clách, ktoré sa začali v apríli. Na strane ponuky viedlo postupné zvyšovanie produkcie OPEC+ k výraznému prebytku na trhu ku koncu roka. V júni bola v cenách zaznamenaná určitá volatilita vyvolaná napätím na Blízkom východe, najmä po izraelských a amerických útokoch na Irán, ale krátkodobý nárast cien ustúpil po oznámení prímeria v Gaze vyrokovaného Spojenými štátmi. Európske ceny zemného plynu sa na konci roka v medziročnom porovnaní znížili o 42 % a zostali výrazne pod najvyššou úrovňou z roku 2022. Ceny plynu na začiatku roka vzrástli v dôsledku ukončenia platnosti tranzitnej dohody medzi Ruskom a Ukrajinou a obáv o dostatočné zásoby zemného plynu v Európe pred zimnou sezónou 2025/2026. Následne sa znížili vplyvom relatívne slabej spotreby v Európe, utlmeného dopytu po skvapalnenom zemnom plyne v Ázii a v poslednom období aj v dôsledku obnovených vyhliadok na ukončenie ruskej vojny proti Ukrajine.

V porovnaní s koncom roka 2024 sa euro posilnilo v nominálnom efektívnom vyjadrení o 6,8 % a voči americkému doláru o 13,1 %. K zhodnoteniu eura voči doláru došlo najmä v prvom polroku. Tento posun bol spôsobený jednak zvýšenou neistotou v súvislosti s colnou politikou Spojených štátov, ktorá oslabila dolár a vyvolala zvýšené kapitálové toky do aktív eurozóny, jednak úpravami hedžingov aj väčšou odolnosťou hospodárstva eurozóny, ako sa očakávalo. V nasledujúcich mesiacoch sa euro obchodovalo v relatívne úzkom pásme, keďže tlaky na jeho oslabenie a posilnenie sa vo všeobecnosti navzájom kompenzovali. Trhové očakávania týkajúce sa rozsahu znižovania základnej úrokovej sadzby Federálneho rezervného systému sa opakovane menili v reakcii na zverejňovanie nových ekonomických údajov. Tlaky na zvyšovanie inflácie súvisiace s clami mali tendenciu podporovať americký dolár, pretože znižovali očakávania poklesu úrokových sadzieb, zatiaľ čo náznaky spomaľovania na trhu práce pôsobili opačne. Na dolár pravdepodobne nepriaznivo vplývala aj regulačná a inštitucionálna neistota spolu s obavami súvisiacimi s dočasným pozastavením činnosti federálnej vlády Spojených štátov. Okrem výrazného zhodnotenia voči americkému doláru sa euro posilnilo aj z hľadiska váh zahraničného obchodu. Zaznamenalo značný nárast voči niektorým ázijským menám vrátane japonského jenu (+12,9 %) v prostredí neistoty obklopujúcej fiškálnu a menovú politiku Japonska. Euro sa posilnilo aj voči ďalším významným rezervným menám, ako je britská libra (+5,2 %) a kanadský dolár (+7,6 %). Naopak, mierne sa oslabilo voči švajčiarskemu franku (‑1,0 %), ktorý bol naďalej považovaný za bezpečné aktívum v obdobiach zvýšenej neistoty.

1.2 Hospodárska aktivita si udržala odolnosť napriek vysokej globálnej neistote

Reálny HDP eurozóny sa v roku 2025 zvýšil na 1,4 %, z 0,9 % zaznamenaných v roku 2024 (graf 1.4). Dôležitú úlohu pri podpore mierneho, no plošného oživenia zohral postupný prechod ECB od reštriktívneho nastaveniu menovej politiky k neutrálnejšiemu, ako aj očakávania uvoľnenia fiškálnej politiky a zmierňovanie inflácie. Ekonomické prostredie bolo výrazne ovplyvnené geopolitickým napätím a vysokou neistotou súvisiacou s obchodnými clami – najmä clami zavedenými Spojenými štátmi – a tiež nestabilnou geopolitickou situáciou v niektorých častiach sveta, ktorá ovplyvnila dôveru a výrobné reťazce. Kľúčovými faktormi stojacimi za udržaním relatívnej odolnosti ekonomiky eurozóny v roku 2025, napriek náročnému prostrediu, bolo mierne oživenie v sektore priemyselnej výroby a stabilnejší vývoj v sektore služieb.

Graf 1.4

Reálny HDP a hrubá pridaná hodnota v eurozóne

(ročná percentuálna zmena; príspevky v percentuálnych bodoch)

Reálna hrubá pridaná hodnota v priemysle sa v roku 2025 zvýšila o 2,2 %, oproti kontrakcii o 0,5 % v roku 2024. Oživenie pochádzalo najmä z prvého štvrťroka a odrážalo dočasné zvýšenie produkcie v reakcii na predzásobenie vývozmi v očakávaní vyšších ciel, ktoré následne zaviedla nová americká administratíva. Dynamika rastu sa počas zvyšku roka výrazne spomalila, a to najmä v dôsledku vyšších ciel, rastúcej globálnej konkurencie, trvalo zvýšených nákladov na energie a značnej, hoci postupne klesajúcej neistoty v oblasti hospodárskej politiky. Aj keď kľúčové úrokové sadzby ECB zostali po väčšinu roka 2024 vysoké, jasnejšie signály nadchádzajúceho uvoľňovania na začiatku roka 2025 znížili neistotu a zlepšili úverové podmienky pre podniky. To prispelo k obnoveniu investícií najmä vo výrobných odvetviach, ktoré boli predtým brzdené vysokými nákladmi na financovanie. Reálna hrubá pridaná hodnota v sektore služieb v roku 2025 vzrástla o 1,2 %, čo predstavuje spomalenie oproti 1,5 % v roku 2024, napriek tomu však pomohla zmierniť pokles rastu v eurozóne. Spomalenie rastu v službách bolo čiastočne spôsobené opatrnosťou domácností, ktorá sa premietla do ich vysokých úspor, v prostredí pretrvávajúcich geopolitických rizík a vysokej hospodárskej neistoty. Digitálne a IT služby zároveň zostali relatívne odolné, keď ťažili z pokračujúcich investícií podnikov do automatizácie, kybernetickej bezpečnosti a zavádzania umelej inteligencie.

Súkromná spotreba sa v roku 2025 mierne zrýchlila a v porovnaní s predchádzajúcim rokom sa zvýšila o 1,5 %. Začiatkom roka výraznejšie stúpla spotreba tovarov a od druhého štvrťroka nabrali na sile výdavky na služby, no v treťom štvrťroku došlo k ich spomaleniu. Celkovo spotreba tovarov vzrástla viac ako spotreba služieb (graf 1.5). Výdavky domácností podporil rast reálneho disponibilného príjmu, keď sa solídnym tempom zvyšovali nominálne mzdy, inflácia ďalej klesala a rast zamestnanosti zostal odolný, hoci o niečo slabší ako v predchádzajúcom roku. Súkromná spotreba naďalej zaostávala za vývojom reálneho disponibilného prímu, keďže domácnosti si v reakcii na zvýšené geopolitické riziká a hospodársku neistotu udržiavali vysokú mieru úspor.

Graf 1.5

Spotreba, nestavebné investície a investície do nehnuteľností na bývanie v eurozóne

(index: 2022 = 100)

a) Súkromná spotreba

b) Investície

Po prudkom poklese v roku 2024 v dôsledku nízkeho dopytu a oneskoreného vplyvu prísnejších podmienok financovania sa investície do nehnuteľností na bývanie začali v roku 2025 oživovať. Vo veľkej miere to odrážalo zlepšenie podmienok financovania a pokračujúce zvyšovanie reálnych príjmov domácností. Obe tieto skutočnosti zlepšili dostupnosť bývania a v priebehu roka prispeli k stabilizácii dopytu po nehnuteľnostiach na bývanie. Napriek tomu investície do nehnuteľností na bývanie zaostávali za súkromnou spotrebou aj nestavebnými investíciami, čo potvrdzovalo počiatočné štádium ich oživenia.

Nestavebné investície (štandardný náhradný ukazovateľ podnikových investícií v národných účtoch, ktorý vylučuje stavebníctvo z celkových investícií, keď nie sú k dispozícii štatistiky o súkromných a verejných investíciách) v roku 2025 výrazne rástli, pričom ich ťahal stúpajúci dopyt a uvoľňovanie podmienok financovania vďaka pokračujúcemu znižovaniu kľúčových úrokových sadzieb ECB v prvom polroku. V prostredí výraznej štvrťročnej volatility počas celého roka sa v roku 2025 v porovnaní s rokom 2024 celkovo zvýšili o 4,4 %. Po vylúčení volatilných nehmotných aktív v Írsku, ktoré sú do značnej miery ovplyvnené činnosťami nadnárodných spoločností, podnikové investície v roku 2025 vzrástli o 2,2 % (graf 1.5). Tento vývoj odráža pretrvávajúcu divergenciu v dynamike hmotných a nehmotných investícií pozorovanú v posledných rokoch. Investície do hmotných aktív, ako sú stroje, zariadenia a dopravné prostriedky, boli tlmené vyššími clami a zvýšenou neistotou. Naopak, nehmotné investície výrazne rástli vďaka pokroku v digitalizácii, najmä v oblasti umelej inteligencie a vývoja softvéru. Investície v roku 2025 zároveň podporil lepší rast ziskov a priaznivé účinky programu Next Generation EU (NGEU), čo pomohlo zmierniť nepriaznivé dôsledky znižovania konkurencieschopnosti. Podniky zároveň uvádzajú, že investície v minulom roku brzdila prílišná regulácia.

Vývoj obchodu v roku 2025 bol poznačený výraznou volatilitou a štrukturálnymi problémami eurozóny. V prvom štvrťroku vývoz z eurozóny prudko stúpol, čo bolo spôsobené predzásobením pred očakávanými vyššími clami Spojených štátov, pričom vo veľkej miere odrážal skokový nárast vývozu farmaceutických výrobkov najmä z Írska. Tento vývoj bol však len dočasný. V druhom štvrťroku vývoz klesol v dôsledku vyšších amerických ciel, silného eura a nevýrazného globálneho dopytu, zatiaľ čo vývoz farmaceutických výrobkov vykazoval výrazné výkyvy. V treťom štvrťroku sa vývoz oživil vďaka vyššiemu predaju farmaceutík do Spojených štátov, základná dynamika vývozu však zostala slabá. Pretrvávajúcu zvýšenú politickú neistotu pomohla zmierniť obchodná dohoda medzi Spojenými štátmi a EÚ uzatvorená v júli, v ktorej boli na tovary EÚ dovážané do Spojených štátov stanovené maximálne clá na úrovni 15 % (graf 1.1). Výhľadové ukazovatele však naznačujú pokračujúce oslabovanie vývozných objednávok vo výrobnom sektore. Dovoz zaznamenal v roku 2025 mierny rast, podporený zvyšujúcim sa objemom dovozu z Číny, čo čiastočne odzrkadľovalo presmerovanie obchodných tokov v dôsledku napätia medzi Čínou a Spojenými štátmi, ako aj silnejším eurom, ktoré znižovalo dovozné náklady. Pretrvával aj tlak na znižovanie dovozných cien v eurozóne pochádzajúci z uvoľňovania tlakov na rast cien energetických komodít. Prílev čínskeho tovaru za konkurencieschopné ceny v kontexte pokračujúcich nadmerných výrobných kapacít v Číne zostril konkurenciu pre domácich výrobcov, kým čínske vývozné obmedzenia týkajúce sa kľúčových vstupov, ako sú prvky vzácnych zemín, poukázali na zraniteľnosť dodávateľských reťazcov eurozóny.

Trh práce

Po období hromadenia pracovnej sily sa rast zamestnanosti v roku 2025 v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi spomalil a ukazovatele z prieskumov naznačovali, že trh práce v eurozóne sa v priebehu roka ďalej ochladzoval (graf 1.6). Miera nezamestnanosti sa pohybovala medzi 6,3 % a 6,4 % a v decembri dosiahla 6,3 %, čo je jedna z najnižších úrovní od zavedenia eura a 1,2 percentuálneho bodu pod úrovňou spred pandémie v januári 2020. Celková zamestnanosť sa v roku 2025 zvýšila približne o 0,7 % a celkový počet odpracovaných hodín o 0,6 %, teda pomalšie než reálny HDP, ktorý stúpol o 1,5 %. Tento vývoj viedol k oživeniu rastu produktivity práce. Silnejší rast produktivity práce potvrdil menšiu mieru hromadenia pracovnej sily, t. j. situáciu, keď si podniky ponechávajú viac zamestnancov, než zodpovedá ich krátkodobým výrobným potrebám. Tento vývoj potvrdzuje aj miera voľných pracovných miest, ktorá sa od svojho vrcholu v druhom štvrťroku 2022 postupne znižovala až na úroveň 2,2 % v poslednom štvrťroku 2025, teda pod predpandemickú úroveň 2,3 %. Priemerný počet odpracovaných hodín mal v roku 2025 klesajúci trend, sprevádzaný výraznou volatilitou a rozdielmi medzi krajinami.^[3] Miera participácie pracovnej sily vo vekovej skupine 15 – 74 rokov sa v poslednom štvrťroku 2025 zvýšila na 66,2 %, čo je 1,6 percentuálneho bodu nad predpandemickou úrovňou. K tomuto nárastu najviac prispeli ženy, starší pracovníci, osoby s vyšším vzdelaním a zahraniční pracovníci.

Graf 1.6

Trh práce

(ľavá os: medziročná percentuálna zmena; pravá os: v %)

1.3 Potreba priorizácie verejných výdavkoch v podmienkach obmedzeného fiškálneho priestoru

Deficit verejných financií v eurozóne sa podľa očakávaní mal v roku 2025 nepatrne znížiť na 3,0 % HDP (graf 1.7), oproti 3,1 % v roku 2024 a 3,5 % v roku 2023. K výraznému fiškálnemu sprísneniu v roku 2024 prispelo najmä postupné rušenie zostávajúcich vládnych opatrení, ktoré boli zavedené na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií a inflácie na domácnosti a podniky. Naopak len mierne sprísnenie fiškálnej politiky predpokladané v roku 2025 je spojené s vyššími daňami a sociálnymi odvodmi, ktoré nie sú plne kompenzované výraznejším rastom primárnych verejných výdavkov (vrátane položiek financovaných z programu NGEU) a vyššími úrokovými platbami.

Graf 1.7

Rozpočtové saldo eurozóny a jeho zložky

(v % HDP)

Pomer dlhu k HDP eurozóny mal v roku 2025 narásť na 87,3 % HDP z už aj tak zvýšenej úrovne 86,6 % HDP v roku 2024. Zostáva teda výrazne nad predpandemickou úrovňou 83,6 % z roku 2019 (graf 1.8). Očakávané zvýšenie pomeru dlhu v roku 2025 vyplýva z agregovaného primárneho deficitu a pozitívnych úprav deficitu a dlhu, ktoré sú len čiastočne kompenzované priaznivým, no postupne sa znižujúcim diferenciálom úrokových mier a rastu.

Graf 1.8

Dlh verejnej správy eurozóny

(v % HDP)

Potreba strategických výdavkov, vrátane výdavkov na obranu, infraštruktúru a digitálnu a ekologickú transformáciu, spolu so starnutím populácie, vyvíjajú tlak na zvyšovanie verejného dlhu.^[4] Pokiaľ ide konkrétne o výdavky na obranu, niektoré krajiny eurozóny s nižšou úrovňou dlhu využili tento fiškálny priestor, čo viedlo k vyšším pomerom dlhu než pred ruskou inváziou na Ukrajinu v roku 2022. Vo všeobecnosti však revidovaný rámec fiškálneho riadenia EÚ prijatý v apríli 2024 umožňuje určitú rozpočtovú flexibilitu na zmiernenie časti výdavkových tlakov. Niekoľko krajín preto v rámci svojich strednodobých fiškálnych štrukturálnych plánov využilo možnosť predĺžiť obdobie konsolidácie zo štyroch na sedem rokov výmenou za štrukturálne reformy a investície, čím zredukovali ročnú záťaž spojenú s fiškálnou konsolidáciou. Pre jedenásť krajín eurozóny bola zároveň aktivovaná úniková doložka, ktorá im dočasne umožňuje odchýliť sa od ich plánu čistých výdavkov v dôsledku vyšších výdavkov na obranu, a to za predpokladu, že táto odchýlka neohrozí fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte.^[5] Keďže táto rozpočtová flexibilita úplne nepokryje dodatočné výdavky, bude treba hľadať alternatívne riešenia vrátane zefektívnenia výdavkov a úpravy priorít štátnych rozpočtov.

Európska komisia 25. novembra 2025 prijala jesenný balík európskeho semestra 2026, v ktorom stanovila hlavné priority hospodárskej politiky.^[6] Balík zahŕňa hodnotenie Európskej komisie týkajúce sa dodržiavania fiškálneho rámca EÚ zo strany členských štátov a zároveň poskytuje usmernenia pre ich fiškálnu politiku v roku 2026. Úplné, transparentné a bezodkladné implementovanie revidovaného rámca správy hospodárskych záležitostí pomôže vládam udržateľným spôsobom znížiť rozpočtové deficity a pomery dlhu. Európska komisia na základe hodnotenia 17 krajín eurozóny, ktoré predložili svoje návrhy rozpočtových plánov na rok 2026, konštatovala, že plány 12 krajín sú v súlade s rozpočtovým rámcom EÚ.^[7] V prípade piatich krajín boli plány vyhodnotené ako predstavujúce riziko možného nesúladu a v prípade dvoch krajín bolo identifikované riziko závažného nesúladu. Pokiaľ ide o šesť krajín eurozóny, na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite, teda Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Maltu, Rakúsko a Slovensko, Európska komisia posúdi situáciu na jar 2026 na základe výsledkov rozpočtového hospodárenia za rok 2025. V novembri Európska komisia navrhla otvoriť postup pri nadmernom deficite pre Fínsko.

1.4 V priebehu roka sa inflácia priblížila k strednodobému cieľu 2 %

Celková inflácia v eurozóne meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) sa v priebehu roka 2025 ďalej približovala k strednodobému cieľu 2 % (graf 1.9). Ročná miera inflácie dosiahla v poslednom štvrťroku a za celý rok v priemere 2,1 %, pričom v roku 2024 bola na úrovni 2,4 %. Pokračujúcu dezinfláciu podporil vplyv predchádzajúceho sprísnenia menovej politiky ECB, zvoľnenie mzdových tlakov, slabnúce tlaky v cenovom reťazci vyplývajúce z cien energií a neenergetických komodít, ako aj celkovo nízke dovozné cenové tlaky čiastočne v dôsledku posilnenia eura. K poklesu celkovej inflácie v roku 2025 najviac prispela inflácia HICP bez cien energií a potravín (HICPX). Počas celého roka sa postupne znižovala a v neskorších mesiacoch sa ustálila medzi 2,3 % a 2,4 %. Vo veľkej miere k tomu prispelo zmierňovanie inflácie cien služieb, hoci bola stále zvýšená, ktoré odrážalo najmä klesajúce mzdové tlaky. Inflácia neenergetických priemyselných tovarov zostala, naopak, takmer počas celého roka 2025 v podstate stabilná, zhruba na úrovni svojho dlhodobejšieho priemeru spred pandémie a viditeľnejšie klesla až v posledných mesiacoch roka vzhľadom na nízky tlak z dovozných cien. K spomaleniu celkovej inflácie prispievala aj slabá dynamika cien energií vyplývajúca z poklesu cien energetických komodít a zhodnocovania eura. Inflácia cien potravín, naopak, v prvej polovici roka 2025 rástla a vrchol dosiahla v júli, pričom ju ťahal najmä rast cien nespracovaných potravín, ktorý zapríčinilo nepriaznivé počasie a výpadky na strane ponuky. Na konci roka sa spomalila na 2,5 %. K inflačným tlakom prispeli aj ceny spracovaných potravín, v ktorých sa prejavil prenos predchádzajúceho rastu medzinárodných cien komodít, najmä kakaa a kávy.^[8]

Graf 1.9

Celková inflácia a jej hlavné zložky

(ročná percentuálna zmena; príspevky v percentuálnych bodoch)

Inflácia cien energií na začiatku roka 2025 klesala a od marca bola záporná. K tomuto vývoju prispelo najmä zníženie cien ropy a veľkoobchodných cien plynu vyjadrených v amerických dolároch, ako aj posilnenie eura. Určitú volatilitu vykazovala aj ročná miera zmeny spotrebiteľských cien energií, ktorá bola do veľkej miery spôsobená rastom bázických efektov, a to najmä v zložke pohonných hmôt. Inflácia cien potravín vykazovala v roku 2025 vývoj v tvare konkávnej krivky, ktorý bol primárne determinovaný cenami nespracovaných potravín. Inflácia cien nespracovaných potravín mala v prvých ôsmich mesiacoch roka rastúci trend, ktorý bol vyvolaný zvýšením cien ovocia a zeleniny v dôsledku nepriaznivých poveternostných podmienok, ako aj neustále stúpajúcimi cenami mäsa pre nedostatočnú ponuku čiastočne spôsobenú chorobami zvierat. Od septembra sa začala zmierňovať, keď vplyv počasia na ceny ovocia a zeleniny zoslabol, no ku koncu roka sa opäť mierne zvýšila. Inflácia cien spracovaných potravín zostala počas väčšiny roka 2025 relatívne stabilná a výraznejšie klesla až v poslednom štvrťroku po ústupe tlakov v cenovom reťazci potravinových komodít, ako sú káva a kakao. Inflácia cien potravín zostala v priebehu roka celkovo zvýšená. Príčinou bol pokračujúci, hoci slabnúci prenos predchádzajúcich zvýšení cien potravinových komodít, ako aj nerovnováhy medzi ponukou a dopytom v niektorých segmentoch a stále zvýšené cenové tlaky vyplývajúce z faktorov zahŕňajúcich mzdy.

Ukazovatele základnej inflácie, ktoré zachytávajú jej perzistentnú alebo spoločnú zložku, potvrdzovali vývoj celkovej inflácie smerom k úrovniam blízko cieľa. Napríklad jadrová inflácia, meraná indexom HICPX, vykazovala minimálnu volatilitu, keď z 2,7 % v decembri 2024 mierne klesla a od marca sa počas väčšiny mesiacov pohybovala medzi 2,3 % až 2,4 %. Dezinflácia jadrovej inflácie vyplývala najmä z vývoja cien služieb. Inflácia cien služieb klesla zo 4,0 % v decembri 2024 na 3,4 % v decembri 2025, pričom odrážala postupné zmierňovanie predchádzajúcich faktorov, najmä mzdových tlakov a účinkov ročného preceňovania.^[9] Inflácia cien služieb vykazovala určitú krátkodobú volatilitu v apríli, keď sa čas veľkonočných sviatkov spájal s dočasným zvýšením cien niektorých položiek, a potom v priebehu zvyšku roka kolísala v pomerne úzkom pásme.^[10] Inflácia neenergetických priemyselných tovarov zostala počas roka 2025 relatívne nezmenená a pohybovala sa tesne okolo svojho priemeru spred pandémie 0,6 % (meraného v rokoch 1999 až 2019). V treťom štvrťroku mierne vzrástla, no v októbri sa vrátila na úroveň predpandemického priemeru. Ku koncu roka sa v dôsledku nízkeho tlaku dovozných cien a zhodnotenia eura mierne znížila pod tento priemer. Rovnako ostatné ukazovatele základnej inflácie v priebehu roka 2025 buď postupne klesali, alebo zostali celkovo stabilné.^[11]

Domáce nákladové tlaky v eurozóne, vyjadrené rastom deflátora HDP, klesli z 3,0 % v roku 2024 na 2,4 % v roku 2025 (graf 1.10). Tento pokles vyplýval zo zníženia príspevkov jednotkových daní a jednotkových nákladov práce, ktoré súviseli so spomalením rastu kompenzácií na zamestnanca a zrýchlením rastu produktivity práce. Znižovanie bolo čiastočne vyvážené postupným posilňovaním príspevku jednotkových ziskov v súlade s cyklickým vývojom. V rámci rastu kompenzácií na zamestnanca, ktorý bol počas roka celkovo stabilný a v priemere dosiahol 3,9 %, sa volatilne vyvíjal rast dojednaných miezd a mzdový posun.^[12] Rast dojednaných miezd sa v priebehu roka výrazne spomalil a po úrovni 4,5 % v roku 2024 dosiahol v priemere 2,8 %. Tento vývoj odrážal normalizáciu mzdových požiadaviek po období postupného obnovovania kúpnej sily, ktorú pracovníci stratili počas inflačného šoku v roku 2022.^[13] Vývoj mzdového posunu, čiastočne súvisiaci so štatistickými účinkami jednorazových platieb v roku 2024, prispel k zrýchleniu celkového rastu miezd. Jednotkové zisky sa v priebehu roka 2025 čiastočne zotavili a opäť sa viac zosúladili s hospodárskym cyklom, naďalej však tlmili vplyv rastu nákladov práce, hoci v menšej miere ako v roku 2024.

Graf 1.10

Deflátor HDP a jeho zložky

(ročná percentuálna zmena; príspevky v percentuálnych bodoch)

Dlhodobejšie inflačné očakávania zostali počas roka 2025 celkovo v súlade so strednodobým cieľom ECB na úrovni 2 %, čo prispelo k udržateľnému návratu inflácie na cieľovú úroveň. V prieskume profesionálnych prognostikov ECB aj v prieskume menových analytikov ECB boli dlhodobejšie inflačné očakávania v roku 2025 pevne ukotvené na úrovni 2 % (graf 1.11). Aj ďalšie údaje z prieskumov, napríklad z Consensus Economics, uvádzajú stabilné dlhodobejšie inflačné očakávania na úrovni okolo 2 %. Trhové ukazovatele dlhodobejšej inflačnej kompenzácie, ako je päťročná forwardová sadzba inflačných swapov (ILS) o päť rokov, sa počas roka pohybovali blízko úrovne 2 % a vykazovali len obmedzené výkyvy. V marci bol pod vplyvom plánov fiškálnej expanzie v Európe zaznamenaný mierny nárast sadzby ILS, hoci tento vývoj zakrátko čiastočne vykompenzovali dôsledky obchodného napätia. Ďalšie dočasné zvýšenie, ktoré odrážalo vývoj cien energií, bolo zaznamenané v júni, ale po lete sa počas zvyšku roka miera ILS napokon stabilizovala na úrovni 2,1 %. Tieto pohyby odzrkadľovali najmä vyššie inflačné rizikové prémie, zatiaľ čo odhady čistých dlhodobejších inflačných očakávaní založené na modeloch – bez rizikových prémií – zostali na stabilnej úrovni od 1,9 % do 2 %. Na strane spotrebiteľov sa medián inflačných očakávaní na nasledujúce tri roky pohyboval počas celého roka v rozpätí od 2,4 % do 2,5 % a v decembri stúpol na 2,6 %. Pretrvávajúca mierne zvýšená úroveň pravdepodobne odrážala naďalej väčšiu neistotu. Údaje z prieskumu ECB o spotrebiteľských očakávaniach ukazujú, že ceny potravín výrazne ovplyvňovali vnímanie inflácie a jednoročné inflačné očakávania, zatiaľ čo ich vplyv na dlhodobejšie očakávania bol menší.

Graf 1.11

Ukazovatele z prieskumov a trhové ukazovatele inflačných očakávaní

(ročná percentuálna zmena)

1.5 Napriek pokračujúcemu uvoľňovaniu podmienok financovania sa úverová aktivita oživovala len veľmi pomaly

Pokles krátkodobých úrokových sadzieb spolu s výrazným zvýšením dlhodobých sadzieb viedol v roku 2025 k strmému priebehu bezrizikovej výnosovej krivky v eurozóne. Pokles krátkodobých sadzieb, ku ktorému došlo hlavne v prvom polroku, odrážal znižovanie kľúčových úrokových sadzieb ECB do júna spojené s udržateľným približovaním inflácie k strednodobému cieľu 2 % (časť 2.1). Desaťročná sadzba jednodňových indexových swapov dosiahla pri dlhších splatnostiach v decembri 2025 v priemere 2,8 % (graf 1.12), čo v porovnaní s priemernou úrovňou z decembra 2024 predstavuje nárast približne o 60 bázických bodov. Dlhodobé sadzby počas prvých štyroch mesiacov roka zaznamenali určité prudké a volatilné pohyby v dôsledku výdavkových plánov na obranu a infraštruktúru v európskych krajinách, ako aj pre zvýšenú neistotu týkajúcu sa ciel a obchodnej politiky Spojených štátov. Od konca apríla sa počas zvyšku roka desaťročná sadzba jednodňových indexových swapov postupne zvýšila približne o 30 bázických bodov, pričom odrážala najmä nárast komponentu reálnej úrokovej sadzby v prostredí odolnejšieho hospodárskeho vývoja. Zostrenie sklonu bezrizikovej výnosovej krivky v eurozóne bolo podmienené silným globálnym komponentom, keďže k podobnému prehodnoteniu došlo aj v ostatných významných vyspelých ekonomikách. Výnosy desaťročných štátnych dlhopisov eurozóny vážené HDP sa v priebehu roka zvýšili, keď odzrkadľovali vývoj sadzby jednodňových indexových swapov. V decembri dosiahli 3,2 %, čo je približne o 50 bázických bodov viac ako pred rokom. Výnosy desaťročných štátnych dlhopisov v krajinách eurozóny dosiahli na konci roka 2025 vyššiu úroveň ako na jeho začiatku, pričom rozpätia voči sadzbe jednodňových indexových swapov sa zúžili. Zlomovým momentom v prehodnocovaní trhových očakávaní bolo oznámenie plánov na zvýšenie výdavkov na obranu v niektorých krajinách eurozóny (časť 1.3), ktoré vyvolalo prudký nárast výnosov desaťročných nemeckých štátnych dlhopisov približne o 40 bázických bodov, pričom podobnému tlaku na rast čelili aj výnosy štátnych dlhopisov iných krajín eurozóny. Výnosy štátnych dlhopisov eurozóny neskôr mierne klesli, ale väčšina z nich skončila rok na vyšších úrovniach. Výnimkou boli výnosy desaťročných talianskych štátnych dlhopisov, ktoré sa v porovnaní s úrovňou z konca roka 2024 v podstate nezmenili, čo bolo spôsobené pokračujúcou konsolidáciou fiškálnej pozície Talianska. Naopak politická neistota vo Francúzsku vyvolala medzi účastníkmi trhu obavy z možného oneskorenia fiškálnej konsolidácie a spôsobila tlak na rast výnosov francúzskych štátnych dlhopisov. Tento vývoj viedol ku konvergencii výnosov talianskych a francúzskych dlhopisov na podobné úrovne, zatiaľ čo rozptyl výnosov v eurozóne dosiahol historicky nízke hodnoty.

Graf 1.12

Dlhodobé úrokové sadzby a náklady spojené s úvermi pre podniky a úvermi pre domácnosti na kúpu nehnuteľnosti na bývanie

(v % p. a.)

V roku 2025 sa ceny akcií merané indexom EURO STOXX zvýšili približne o 21 %. K zvýšeniu cien akcií prispeli očakávania vysokých výnosov, vyššie dividendy a nižšie rizikové prémie akcií, aj napriek tlmiacemu vplyvu rastúcich dlhodobých bezrizikových sadzieb. Ceny akcií sa zvýšili tak v nefinančnom, ako aj vo finančnom sektore, pričom vo finančnom sektore zaznamenali výraznejší rast. V rámci finančného sektora najväčší nárast dosiahli akcie bánk, ktoré podporila vyššia ziskovosť vyplývajúca z obchodnej činnosti bánk, z poskytovania úverov a zo strmého nárastu výnosovej krivky. Na konci roka 2025 boli široké indexy nefinančných spoločností v eurozóne v porovnaní s koncom roka 2024 vyššie približne o 12 % a ceny akcií bánk o 80 %. Spready podnikových dlhopisov sa s výnimkou vysoko výnosových dlhopisov finančných emitentov vo všeobecnosti zúžili, napriek výpredaju na trhu podnikových dlhopisov po tom, ako Spojené štáty 2. apríla oznámili zavedenie ciel. Následne sa spready podnikových dlhopisov výrazne znížili tak v dôsledku obnovenej ochoty investorov podstupovať riziko, ako aj vzhľadom na odolnejší stav ekonomiky.

Podmienky financovania podnikov v eurozóne sa v prvej časti roka naďalej uvoľňovali, až kým sa v súlade s vývojom nákladov na bankové financovanie vo všeobecnosti stabilizovali. Zníženie zložených nákladov bánk na dlhové financovanie na začiatku roka odrážalo pokles kľúčových úrokových sadzieb. Následná stabilizácia nákladov bola reakciou na vývoj trhových úrokových sadzieb a slabnúce očakávania ďalšieho znižovania sadzieb. Pokles nominálnych nákladov podnikov na úvery z maximálnej úrovne v roku 2023 čiastočne odráža obozretné správanie bánk v oblasti poskytovania úverov od začiatku cyklu uvoľňovania menovej politiky, ktoré bolo spojené s presunom úverovania k menej rizikovým dlžníkom s priaznivejšími cenami úverov. V prípade domácností bol pokles úverových nákladov v roku 2025 menší, keď sadzby na nové hypotéky vo veľkej miere odrážali nárast dlhodobých trhových úrokových sadzieb. Kompozitná sadzba bankových úverov nefinančným spoločnostiam dosiahla v decembri 3,6 % a oproti koncu roka 2024 klesla približne o 80 bázických bodov. Korešpondujúca sadzba úverov domácnostiam na kúpu nehnuteľnosti na bývanie klesla približne o 10 bázických bodov na 3,3 % (graf 1.12). Spread medzi úrokovými sadzbami úverov podnikom a domácnostiam, ktorý sa vo fáze sprísňovania menovej politiky rozšíril, sa tak výrazne zúžil. Takisto sa zmiernili rozdiely v úrokových sadzbách podnikových úverov medzi krajinami, kým rozdiely v úrokových sadzbách úverov domácnostiam naďalej odrážali odlišnú štruktúru splatností úverov v jednotlivých krajinách.

Spolu s uvoľňovaním menovej politiky pokračovalo oživovanie poskytovania bankových úverov, hoci pomalšie, než naznačuje historický trend (graf 1.13). Podnikové úvery sa v druhom polroku 2025 stabilizovali, pričom miery rastu výrazne zaostávali za historickým priemerom vzhľadom na utlmený celkový dopyt a neochotu bánk podstupovať riziko napriek ich silnej kapitálovej pozícii, zanedbateľnému zhoršeniu kvality aktív a stále vysokej ziskovosti. Podľa prieskumu úverovej aktivity bánk v eurozóne sa v prvom a v posledných dvoch štvrťrokoch 2025 sprísnili úverové štandardy bánk (t. j. interné usmernenia alebo kritériá schvaľovania úverov) pre podniky. Výrazné zhoršenie dostupnosti úverov zaznamenali predovšetkým menšie a rizikovejšie podniky, ako vyplýva z prieskumu o prístupe podnikov k financovaniu. Ročná miera rastu bankových úverov podnikom dosiahla v decembri 3,0 %, v porovnaní s priemerom 4,3 % od januára 1999 do decembra 2025. Celkový rast úverov, vrátane financovania od nebankových finančných sprostredkovateľov, zostal tlmený, a to aj v dôsledku vysokej neistoty súvisiacej s hospodárskou politikou, ako uvádza príspevok na Blogu ECB zverejnený v októbri.^[15] K čistému nárastu externého financovania podnikov prispeli vyššie ceny kótovaných akcií (graf 1.14). Pokračovalo oživovanie úverov domácnostiam, keď ročná miera ich rastu dosiahla v decembri 3,0 % (výrazne pod dlhodobým priemerom 4,2 %) a ťahali ju najmä hypotekárne úvery. Tento vývoj zodpovedá silnému dopytu po úveroch na bývanie zaznamenanému v prieskume bankových úverov, ako aj pretrvávajúcim zámerom kúpiť si nehnuteľnosť uvádzaným v prieskume spotrebiteľských očakávaní. Zároveň sa zvýšil podiel domácností, ktoré v druhom uvedenom prieskume uvádzali zhoršenie prístupu k úverom, v porovnaní s tými, ktoré uviedli zlepšenie. Tento podiel bol väčší v prípade domácností s nižšími príjmami. Podľa prieskumu bankových úverov sa spotrebiteľské úvery, ktoré boli v roku 2025 dostupné domácnostiam s nižšími príjmami, spájali s prísnejšími úverovými štandardmi počas celého roka.

Ročná miera rastu širokého peňažného agregátu (M3) sa po ustálení začiatkom roka 2025 na úrovni 4 % do konca roka spomalila, k čomu prispela stabilná dynamika úverov a vkladov domácností a podnikov (graf 1.13). Ročná miera rastu agregátu M3 dosiahla v decembri 2,8 %, v porovnaní s 3,4 % v decembri 2024. Toto zmiernenie do veľkej miery odzrkadľovalo pokračujúci odlev likvidity vyplývajúci zo zmenšovania portfólií aktív Eurosystému a pokles čistého zahraničného prílevu, ktorý sa v porovnaní s rokom 2024 zrejme spomalil a stal sa volatilnejším, zatiaľ čo nákup štátnych dlhopisov zo strany bánk v prostredí silnej ponuky dlhopisov rast peňažnej masy podporoval.

Graf 1.13

Rast agregátu M3 a rast úverov podnikom a domácnostiam

(ročná percentuálna zmena)

Graf 1.14

Čisté toky externého financovania podnikov

(ročné toky v mld. EUR)

Box 1
Bulharsko sa stalo 21. krajinou eurozóny

Bulharsko 1. januára 2026 prijalo euro a stalo sa 21. členom eurozóny. Priaznivé hodnotenia uvedené v Konvergenčnej správe Európskej komisie a v Konvergenčnej správe ECB boli predpokladom pre prijatie eura v tejto krajine, ktoré Rada Európskej únie schválila v júli 2025. Vstup Bulharska do eurozóny predstavuje jej ďalšie rozšírenie po Chorvátsku v roku 2023 a zároveň potvrdzuje skutočnosť, že členstvo v eurozóne zostáva atraktívnym a dôveryhodným ukotvením pre hospodársku politiku, a to aj v čase zvýšenej neistoty a geopolitického napätia.^[16]

Prijatie eura v Bulharsku je významným míľnikom v širšom procese európskej integrácie. Cesta krajiny k členstvu v eurozóne podčiarkuje jej záväzok k prehĺbeniu hospodárskych a inštitucionálnych väzieb s ostatnými členmi Európskej únie. Od vstupu do EÚ v roku 2007 Bulharsko zaznamenalo výrazný pokrok v plnení požiadaviek na prijatie jednotnej meny stanovených v maastrichtských kritériách. Toto napredovanie podporovali rozsiahle štrukturálne reformy a politické záväzky zamerané na zosúladenie domácich politík s hospodárskymi a menovými štandardmi eurozóny. Prostredníctvom dôveryhodných politických opatrení a obozretných fiškálnych politík sa podarilo postupne vyrovnať makroekonomické nerovnováhy, ktoré existovali pred pandémiou COVID‑19. V tomto období Bulharsko dosiahlo aj významnú reálnu konvergenciu s ekonomikou eurozóny, pričom HDP na obyvateľa vzrástol z približne 35 % priemeru eurozóny v roku 2006 na úroveň mierne nad 60 % v roku 2025.

Cesta Bulharska k prijatiu eura sa opierala o jasne vymedzený a dôkladne monitorovaný súbor prípravných krokov (schéma A). V roku 2018 Bulharsko vyjadrilo pevné presvedčenie vstúpiť do mechanizmu výmenných kurzov (ERM II), čo predstavuje základný krok v procese smerujúcom k prijatiu eura.^[17] Bulharské orgány a členovia mechanizmu ERM II sa dohodli na pláne realizácie vrátane komplexného balíka opatrení, ktoré bolo treba splniť pred vstupom krajiny do eurozóny. Tieto prvé záväzky sa zameriavali na riešenie kľúčových štrukturálnych výziev a na podporu plnenia konvergenčných kritérií EÚ. V roku 2020 Bulharsko formálne požiadalo o účasť v ERM II. Bulharský lev vstúpil do mechanizmu ERM II v júli 2020 spolu s chorvátskou kunou. Bulharská vláda sa zároveň zaviazala prijať súbor opatrení po vstupe zameraných na posilnenie rámca boja proti praniu špinavých peňazí, skvalitnenie dohľadu nad nebankovým finančným sektorom, zlepšenie správy a riadenia štátnych podnikov a na reformu insolvenčného rámca. Bulharsko sa zároveň od októbra 2020 zapojilo do bankovej únie prostredníctvom úzkej spolupráce medzi ECB a Българска народна банка (Bulharskou národnou bankou), čím zosúladilo bankový dohľad so štandardmi eurozóny a posilnilo finančnú stabilitu.

Posledná fáza procesu prijatia eura v Bulharsku sa začala v roku 2025. Vo februári 2025 bulharské orgány formálne požiadali Európsku komisiu a ECB o ad hoc posúdenie konvergencie. Konvergenčné správy za rok 2025 zverejnené 4. júna 2025 zhodnotili úroveň konvergencie Bulharska kladne. Na základe toho Európska komisia navrhla, aby Rada EÚ povolila prijatie eura v Bulharsku. Rada formálne schválila vstup Bulharska do eurozóny 8. júla a stanovila neodvolateľný konverzný kurz bulharského leva na úrovni 1,95583 leva za euro. Tento kurz zodpovedal centrálnej parite uplatňovanej počas účasti Bulharska v ERM II, ako aj pevnému výmennému kurzu platnému počas dlhodobého režimu menovej rady, čím sa zabezpečila kontinuita a stabilita pri prechode na jednotnú menu.

Schéma A

Kľúčové míľniky na ceste Bulharska k prijatiu eura

Po formálnom rozhodnutí Rady EÚ sa uskutočnili technické prípravy na zavedenie eura do hotovostného obehu a súbežne pokročila aj integrácia Bulharskej národnej banky do Eurosystému. Tieto prípravy prebiehali s podporou ECB a zahŕňali široké spektrum prevádzkových, logistických a inštitucionálnych aspektov. Ich súčasťou bolo podrobné plánovanie výroby a distribúcie eurových bankoviek a mincí, rozsiahle informačné a osvetové kampane pre verejnosť a zapojenie bulharských finančných inštitúcií do platobných a zúčtovacích systémov eurozóny. Bulharská národná banka sa zároveň zapojila do realizácie menovej politiky Eurosystému a devízových operácií, ako aj do spoločných analytických rámcov vrátane makroekonomických projekcií. Tieto kroky spoločne zabezpečili hladký prechod na hotovostné euro a umožnili Bulharsku plnohodnotnú účasť v eurozóne od prvého dňa členstva.

Predpokladá sa, že prijatie eura prinesie Bulharsku konkrétne ekonomické výhody. Medzi hlavné predpokladané prínosy patrí nárast obchodu a priamych zahraničných investícií, podporený odstránením kurzových nákladov, vyššou cenovou transparentnosťou a porovnateľnosťou a väčšou dôverou investorov, ako aj ľahší prístup na európske kapitálové trhy. Súčasne sa očakáva, že hospodárstvo bude profitovať z nižších nákladov na úverovanie vďaka nižším rizikovým prémiám krajiny a pevne ukotveným inflačným očakávaniam. Popri týchto prínosoch členstvo v eurozóne významným spôsobom prispieva k posilneniu ekonomickej bezpečnosti a stability. V prípade malej, výrazne integrovanej ekonomiky členstvo v eurozóne zvyšuje inštitucionálnu dôveryhodnosť, eliminuje zostávajúce kurzové riziko voči hlavným obchodným partnerom mimo eurozóny a zlepšuje schopnosť absorbovať vonkajšie otrasy vďaka hlbšej finančnej integrácii. Prijatie eura v Bulharsku v neposlednom rade umožňuje krajine plne sa zúčastňovať na rozhodovaní v eurozóne a priamo prispievať k formovaniu spoločnej hospodárskej a menovej politiky.

Očakáva sa, že náklady a riziká spojené s prijatím eura budú obmedzené a zväčša jednorazové. Hlavné náklady sú spojené s praktickými prípravami na hotovostný prechod na euro a s možným neopodstatneným zvyšovaním cien pri prepočte na euro. Verejná podpora eura v Bulharsku bola pred prechodom relatívne nevýrazná, čo odzrkadľovalo obavy z možného rastu cien. Podobný vývoj bol pozorovaný aj pri predchádzajúcich prechodoch na euro, pričom po zavedení sa podpora verejnosti obvykle zvýšila.^[18] V snahe reagovať na tieto obavy bulharské orgány zaviedli komplexný súbor opatrení vrátane posilneného monitorovania cien a kontrol na predchádzanie nekalým praktikám, ako aj povinného duálneho zobrazovania cien počas predĺženého obdobia od 8. augusta 2025 do 8. augusta 2026. Z dostupných odhadov vyplýva, že vplyv prechodu na celkovú úroveň cien bol podľa všetkého obmedzený a jednorazový, čo vo všeobecnosti zodpovedá skúsenostiam z predchádzajúcich prechodov na euro.^[19] Domáce menové podmienky Bulharska boli navyše už pred prijatím eura úzko zosúladené s podmienkami eurozóny, keďže krajina mala dlhodobo zavedený režim menovej rady s pevným výmenným kurzom voči euru. Prijatie eura preto neoslabuje, ale naopak zlepšuje reálnu suverenitu krajiny tým, že posilňuje jej hlas v rozhodovacích procesoch eurozóny.

Hoci prijatie eura prináša významné príležitosti, na plné využitie jeho prínosov, budú potrebné ďalšie politické opatrenia a reformy. Aby sa zachovala makroekonomická stabilita a zabránilo sa vzniku nerovnováh, bude nevyhnutné uplatňovať obozretnú a prorastovú fiškálnu politiku podporenú silným vnútroštátnym fiškálnym rámcom. Na posilnenie reálnej hospodárskej konvergencie v rámci eurozóny bude zároveň potrebné udržať rast produktivity prostredníctvom pokračujúcich štrukturálnych reforiem. Konkrétne konkurencieschopnosť krajiny by mohol oslabiť najmä aktuálny silný rast miezd v podmienkach napätého trhu práce, ak nebude sprevádzaný trvalým rastom produktivity. Aby sa zaistil dlhodobý rast, zvýšila sa odolnosť a predchádzalo sa makroekonomickým nerovnováham, bude nevyhnutné posilňovať inštitúcie, modernizovať infraštruktúru a rozširovať ponuku kvalifikovanej pracovnej sily, s podporou efektívneho využitia fondov EÚ, a zároveň napredovať vo finančnom rozvoji a prehlbovaní finančnej integrity.

2 Rozhodovanie o úrokových sadzbách na základe aktuálnych údajov a priebežne, zo zasadania na zasadanie

V prvej polovici roka 2025 Rada guvernérov znížila tri kľúčové úrokové sadzby ECB celkovo štyrikrát, čím pokračovala v procese, ktorý sa začal v roku 2024. O znížení úrokových sadzieb rozhodla na základe konzistentných dôkazov, že inflácia je na dobrej ceste, aby sa udržateľne približovala k dvojpercentnému strednodobému cieľu. Tri kľúčové úrokové sadzby ECB sa znížili celkovo o 100 bázických bodov, čím sa sadzba jednodňových sterilizačných operácií v júni dostala na úroveň 2,00 %. Rada guvernérov sa riadila aktuálnymi údajmi a rozhodnutia prijímala zo zasadania na zasadanie, bez toho, aby sa zaviazala ku konkrétnej trajektórii sadzieb. Menej reštriktívna menová politika, stabilný trh práce, rastúce reálne príjmy a solídne súvahy súkromného sektora pomohli zvýšiť odolnosť hospodárstva eurozóny voči globálnemu obchodnému napätiu a geopolitickej neistote.

Objem súvahy Eurosystému sa v roku 2025 znížil o 0,1 bil. € a na konci roka predstavoval 6,3 bil. €. Pokračovala tak v postupnej normalizácii, ktorá sa začala v roku 2022 (časť 2.2). Za týmto znížením stáli poklesy stavu menovopolitických portfólií, keďže Eurosystém už v rámci svojich programov nákupu aktív nevykonával reinvestície. Napriek redukcii nadbytočnej likvidity zostal objem refinančných operácií Eurosystému malý, a to v dôsledku stále vysokého stavu likvidity a relatívne nižších nákladov na alternatívne zdroje trhového financovania. Objem aktív akceptovateľných ako kolaterál v refinančných operáciách Eurosystému vzrástol na 20,3 bil. €.

V roku 2025 Eurosystém zdokonalil svoj rámec riadenia rizík s cieľom zabezpečiť rizikovo efektívnu implementáciu menovej politiky. Zmeny sa týkali najmä politík v oblasti kolaterálu a ich cieľom bolo zabezpečiť naďalej spoľahlivý prístup k hodnoteniu kreditnej kvality aktív používaných ako kolaterál, zdokonaliť spôsob výpočtu zrážok pre niektoré triedy aktív a prispôsobiť kolaterálový rámec, pokiaľ ide o riešenie neistoty súvisiacej s klimatickými zmenami. Aj v roku 2025 zaznamenali viaceré centrálne banky Eurosystému vrátane ECB nízke alebo záporné výnosy. Strata, ktorú ECB utrpela, bude vyrovnaná z budúcich ziskov (časť 2.3 a ročná účtovná závierka ECB za rok 2025).

2.1 Rada guvernérov znížila tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 100 bázických bodov

Menová politika sa aj v roku 2025 riadila odhodlaním Rady guvernérov zabezpečiť trvalé ustálenie inflácie na úrovni jej strednodobého cieľa 2 %. Pri určovaní primeraného nastavenia menovej politiky sa Rada guvernérov riadila aktuálnymi údajmi a rozhodnutia prijímala priebežne, zo zasadania na zasadanie. Nezaviazala sa ku konkrétnej trajektórii sadzieb a zostala pripravená podľa potreby upraviť svoje nástroje tak, aby bola schopná plniť si svoj mandát a zabezpečiť plynulú transmisiu menovej politiky.

Rozhodnutia Rady guvernérov o úrokových sadzbách vychádzali z jej hodnotenia inflačného výhľadu a súvisiacich rizík, na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, ako aj dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Toto komplexné hodnotenie viedlo Radu guvernérov k očakávaniu udržateľného priblíženia inflácie k cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte. Rada guvernérov preto pokračovala v znižovaní úrokových sadzieb, ktoré sa začalo v roku 2024. Od januára do júna sa tri kľúčové úrokové sadzby ECB znížili na každom menovopolitickom zasadaní, celkovo o 100 bázických bodov (graf 2.1). Po júnovom zasadaní Rady guvernérov zostali úrokové sadzby jednodňových sterilizačných operácií, hlavných refinančných operácií a jednodňových refinančných operácií nezmenené na úrovni 2,00 %, 2,15 % a 2,40 %.

Graf 2.1

Kľúčové úrokové sadzby ECB

(v %)

Na svojom prvom menovopolitickom zasadaní v roku Rada guvernérov dospela k záveru, že proces dezinflácie pokračuje podľa plánu. Inflácia sa vyvíjala v súlade s najnovšími projekciami a očakávalo sa, že v priebehu roka sa vráti na úroveň strednodobého cieľa 2 %. Väčšina ukazovateľov základnej inflácie naznačovala udržateľný návrat inflácie na cieľovú úroveň, hoci domáca inflácia zostala vysoká v dôsledku oneskoreného prispôsobovania miezd a cien niektorých služieb predchádzajúcemu prudkému rastu inflácie. Známky spomalenia rastu miezd a tlmiace účinky ziskov na inflačné tlaky ešte viac podporili názor Rady guvernérov, že dezinflácia postupuje v súlade s očakávaniami a vytvára podmienky pre menej reštriktívne nastavenie menovej politiky. Rozhodla sa preto znížiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 25 bázických bodov.

Rada guvernérov poznamenala, že v dôsledku nedávneho znižovania úrokových sadzieb postupne klesá cena nových úverov pre podniky a domácnosti. Podmienky financovania však v súlade s naďalej reštriktívnym nastavením menovej politiky zostali prísne. Hospodárstvo eurozóny naďalej čelilo nepriaznivým vplyvom, rastúce reálne príjmy a slabnúci vplyv minulej reštrikcie menovej politiky by však časom mali prispieť k postupnému oživeniu dopytu. Riziká ohrozujúce výhľad rastu napriek tomu zostali na strane pomalšieho rastu. Dôvodom bolo zvýšené globálne obchodné napätie a geopolitická neistota, napríklad v dôsledku neoprávnenej vojny Ruska proti Ukrajine a tragického konfliktu na Blízkom východe, ktorý mohol narušiť dodávky energií a ďalej utlmiť svetový obchod.

Na podporu trvalého zvyšovania výkonnosti hospodárstva Rada guvernérov vyzdvihla úlohu rozpočtových a štrukturálnych politík pri budovaní produktívnejšej, konkurencieschopnejšej a odolnejšej ekonomiky eurozóny. Rada privítala Kompas konkurencieschopnosti Európskej komisie a zdôraznila potrebu nadviazať na návrhy Maria Draghiho na zvýšenie konkurencieschopnosti Európy a návrhy Enrica Lettu na upevnenie jednotného trhu ďalšími konkrétnymi a ambicióznymi štrukturálnymi opatreniami. Vládam bola adresovaná výzva, aby v plnej miere splnili svoje záväzky v súlade s rámcom správy hospodárskych záležitostí EÚ a prioritne presadzovali rastové reformy a investície.

Po ukončení reinvestícií v rámci núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP) na konci roka 2024 a v rámci programu nákupu aktív (asset purchase programme – APP) už od júla 2023 Rada guvernérov skonštatovala, že objem portfólií APP a PEPP sa rovnomerne a predvídateľným tempom znižuje (časť 2.2 o vývoji portfólií). Banky okrem toho v decembri 2024 splatili zostávajúce dlhy z cielených dlhodobejších refinančných operácií (targeted longer-term refinancing operations – TLTRO), čím sa uzavrela táto časť procesu normalizácie súvahy.

V marcových makroekonomických projekciách odborníkov ECB pre eurozónu došlo k miernej revízii celkovej inflácie nahor, ktorá mala v roku 2025 podľa očakávaní dosiahnuť v priemere 2,3 %, a to najmä v dôsledku silnejšej než očakávanej dynamiky cien energií. Napriek tejto revízii väčšina ukazovateľov základnej inflácie naďalej naznačovala, že inflácia sa trvalo ustáli v blízkosti strednodobého cieľa 2 %. Rast miezd podľa očakávaní vykazoval známky ďalšieho spomalenia, zatiaľ čo zisky mali aj naďalej tlmiaci účinok na inflačné tlaky. Vzhľadom na uvedený vývoj sa Rada guvernérov v marci rozhodla znížiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 25 bázických bodov.

Rada guvernérov skonštatovala, že menová politika je citeľne čoraz menej reštriktívna, keďže v dôsledku znižovania úrokových sadzieb klesá cena nových úverov pre podniky a domácnosti a úverový rast sa zrýchľuje. Úverová aktivita však naďalej zostávala celkovo tlmená. Odborníci ECB upravili svoje projekcie hospodárskeho rastu na rok 2025 smerom nadol na 0,9 % v dôsledku slabšieho vývozu a nízkych investícií v prostredí zvýšenej obchodnej a politickej neistoty. Hlavnými faktormi, ktoré by časom mali prispieť k postupnému oživeniu dopytu, zostali rastúce reálne príjmy a nižšie úverové náklady, ako aj postupné slabnutie brzdiaceho účinku predchádzajúceho sprísňovania menovej politiky.

V kontexte rastúcej neistoty Rada guvernérov opätovne potvrdila svoj záväzok riadiť sa pri určovaní primeraného nastavenia menovej politiky aktuálnymi údajmi a rozhodnutia prijímať priebežne, zo zasadania na zasadanie. Zopakovala, že sa vopred nezaväzuje ku konkrétnemu budúcemu kurzu vývoja sadzieb a zostáva pripravená podľa potreby upraviť svoje nástroje tak, aby bola schopná plniť svoj mandát cenovej stability.

Vzhľadom na pokračujúce posilňovanie dôvery v trvalý návrat inflácie na cieľovú úroveň sa Rada guvernérov v apríli rozhodla znova znížiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 25 bázických bodov. Proces dezinflácie rovnomerne pokračoval, pričom v marci došlo k poklesu celkovej aj jadrovej inflácie. Inflácia cien služieb sa podstatne zmiernila a väčšina ukazovateľov základnej inflácie naznačovala trvalý návrat inflácie na úroveň dvojpercentného strednodobého cieľa ECB. Mzdový rast vykazoval známky ďalšieho spomaľovania a zisky naďalej čiastočne absorbovali vplyv zvýšeného rastu miezd na infláciu, čo prispelo k zmierňovaniu domácich cenových tlakov.

Rada guvernérov zhodnotila, že výhľad hospodárskeho rastu v eurozóne sa v dôsledku rastúceho obchodného napätia zhoršil. Toto napätie zvýšilo neistotu a ohrozovalo dôveru domácností a podnikov. Negatívna a volatilná reakcia trhu na obchodné napätie navyše zrejme viedla k sprísneniu podmienok financovania, čo ešte viac oslabilo vyhliadky rastu v eurozóne. Ekonomika eurozóny si zároveň budovala určitú odolnosť voči globálnym šokom. Očakávalo sa, že stabilný trh práce, rastúce reálne príjmy a priaznivý vplyv menovej politiky podporia spotrebné výdavky, zatiaľ čo iniciatívy na národnej i európskej úrovni zamerané na výdavky na obranu a investície do infraštruktúry mali podporiť výrobnú aktivitu. Vzhľadom na vysoké geopolitické riziká Rada guvernérov opätovne zdôraznila dôležitosť rozpočtových a štrukturálnych politík pri zvyšovaní produktivity a konkurencieschopnosti eurozóny a vyzvala na urýchlené prijatie návrhov zameraných na zjednodušenie regulačných rámcov a dobudovanie únie úspor a investícií. Vzhľadom na výnimočnú neistotu Rada guvernérov tiež zopakovala svoj zámer riadiť sa pri určovaní úrokových sadzieb aktuálnymi údajmi a rozhodnutia prijímať priebežne, zo zasadania na zasadanie.

V priebehu roka Rada guvernérov nadobúdala čoraz väčšiu istotu, že vývoj inflácie sa blíži k jej cieľu a že hospodárstvo sa postupne oživuje. V júni sa preto rozhodla znížiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o ďalších 25 bázických bodov. Inflácia sa aktuálne pohybovala v blízkosti cieľovej úrovne. Najnovšie projekcie odborníkov Eurosystému týkajúce sa celkovej inflácie na roky 2025 a 2026 boli upravené nadol, a to najmä v dôsledku nižších cien energií a silnejšieho eura. Projekcie inflácie bez energií a potravín zostali v podstate nezmenené, pričom rast miezd sa viditeľne zmierňoval a prispieval k trvalému návratu inflácie na cieľovú úroveň. Hospodársky rast v prvom štvrťroku podporil preventívny vývoz podnikov pred očakávaným zvýšením ciel. Prispel k nemu však aj silný domáci dopyt.

Rada guvernérov skonštatovala, že obavy z nepriaznivého vplyvu volatility na finančných trhoch vyvolanej v apríli obchodným napätím sa zmiernili. K stabilizácii situácie prispeli pozitívnejšie správy o svetových obchodných politikách a zlepšenie globálneho rizikového sentimentu. Podmienky podnikového financovania sa ďalej zlepšovali: úverové sadzby klesli, spready podnikových dlhopisov sa zúžili a došlo k nárastu cien akcií. Okrem toho sa zvýšil objem bankových úverov poskytovaných podnikom aj domácnostiam.

Napriek tomuto priaznivému vývoju Rada guvernérov dospela k záveru, že vzhľadom na globálne obchodné napätie a geopolitickú neistotu zostávajú riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu naklonené na stranu pomalšieho rastu. Zdôraznila však, že priaznivé podmienky financovania a zvýšené vládne investície by mali v strednodobom horizonte podporovať odolnosť. Výhľad vývoja inflácie bol neistejší než zvyčajne, čo odrážalo nestále globálne obchodné prostredie, ktoré vytváralo obojstranné riziká. Rada guvernérov predovšetkým upozornila, že inflácia by mohla byť nižšia, ak by vyššie clá viedli k nižšiemu dopytu po vývoze z eurozóny a k presmerovaniu vývozu z krajín s nadmernou kapacitou do eurozóny. Prevládol názor, že obchodné napätie by mohlo mať za následok väčšiu volatilitu a rizikovú averziu na finančných trhoch, čo by nepriaznivo ovplyvnilo domáci dopyt a tým zároveň znížilo infláciu. Inflácia by naopak mohla byť vyššia, ak by fragmentácia svetových ponukových reťazcov vyvolala rast dovozných cien a zintenzívnila kapacitné obmedzenia v domácej ekonomike.

Po začiatku druhého polroka sa Rada guvernérov v júli rozhodla ponechať úrokové sadzby bez zmeny. Inflácia bola na úrovni dvojpercentného strednodobého cieľa ECB, pričom i aktuálne údaje boli zhruba v súlade s predchádzajúcim hodnotením Rady guvernérov týkajúcim sa výhľadu vývoja inflácie. So zmierňujúcim sa mzdovým rastom domáce cenové tlaky naďalej ustupovali. Napriek náročným globálnym podmienkam zostalo hospodárstvo eurozóny celkovo odolné, k čomu prispeli stabilné podmienky na trhu práce, rastúce reálne príjmy a priaznivé podmienky financovania. Rozhodnutie ponechať úrokové sadzby na nezmenenej úrovni bolo založené na rastúcom presvedčení Rady guvernérov, že úrokové sadzby dosiahli úroveň primeranú na zabezpečenie udržateľnej konvergencie vývoja inflácie k jej cieľu.

Vzhľadom na podobné okolnosti ako v júli sa Rada guvernérov aj v septembri rozhodla ponechať úrokové sadzby na nezmenenej úrovni. Podľa aktualizovaných projekcií odborníkov ECB by celková inflácia mala v roku 2025 dosiahnuť v priemere 2,1 %, teda o niečo viac, než sa pôvodne predpokladalo, a následne klesnúť na 1,7 % v roku 2026 a 1,9 % v roku 2027. Projekcia rastu na rok 2025 bola upravená smerom nahor na 1,2 % v dôsledku vyššieho než očakávaného domáceho dopytu, zatiaľ čo projekcia na rok 2026 bola mierne znížená vzhľadom na očakávaný nepriaznivý vplyv pokračujúcej globálnej neistoty na hospodársku aktivitu. Septembrové rozhodnutie Rady guvernérov zdôraznilo spôsob určovania úrokových sadzieb v prostredí pretrvávajúcej globálnej neistoty, a to na základe aktuálnych údajov a zo zasadania na zasadanie.

Hospodárska aktivita v prvom polroku 2025 kumulatívne vzrástla o 0,7 %, k čomu prispeli stabilné spotrebné výdavky a investície. Počas zvyšku roka sa očakávalo, že rast bude tlmiť nepriaznivý vplyv vyšších ciel, globálnej konkurencie a silnejšieho eura. V roku 2026 by však tieto vplyvy mali slabnúť a spotrebné výdavky i podnikové investície by mali profitovať z uvoľňovania podmienok financovania a naďalej stabilného trhu práce. Inflácia zostala stabilná a pohybovala sa v blízkosti cieľa ECB. Domáce cenové tlaky naďalej ustupovali, k čomu prispelo zmierňovanie rastu miezd a zvyšovanie produktivity, ktoré sa podpísalo pod pomalší rast nákladov práce.

Rada guvernérov považovala riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu za vyváženejšie ako na začiatku roka. Napriek pretrvávajúcemu obchodnému napätiu a geopolitickej neistote nedávne obchodné dohody znížili niektoré riziká, ktoré nepriaznivo ovplyvňovali globálny dopyt a dôveru. Hospodársky rast by v strednodobom horizonte mohli podporiť aj vyššie než očakávané výdavky na obranu a infraštruktúru spolu s reformami zameranými na zvyšovanie produktivity. Rada guvernérov však zároveň naďalej považuje výhľad vývoja inflácie za neistejší než zvyčajne, a to z rovnakých dôvodov ako na predchádzajúcich zasadaniach.

V októbri sa na pôde Banca d’Italia vo Florencii uskutočnilo výročné výjazdové zasadanie Rady guvernérov mimo Frankfurtu. Rada sa opäť rozhodla ponechať úrokové sadzby na nezmenenej úrovni, keďže inflácia zostávala v blízkosti strednodobého cieľa 2 % a hodnotenie výhľadu inflácie sa v podstate nezmenilo.

Hospodárska aktivita sa v treťom štvrťroku mierne zvýšila. Hybnou silou bol sektor služieb, najmä cestovný ruch a digitálne služby, ktorý vykompenzoval slabší vývoj v oblasti priemyselnej výroby. Tá naďalej čelila nepriaznivým vplyvom vyšších ciel a globálnej konkurencie. Domáci dopyt mal zostať stabilný, pričom spotrebné výdavky mali podporovať rastúce reálne príjmy, vládne investície do infraštruktúry a obrany, ako aj priaznivé podmienky financovania. Zahraničný dopyt naopak čelil problémom spojeným s klesajúcim vývozom tovarov a pretrvávajúcou neistotou v oblasti obchodu. Ročná miera inflácie sa v septembri mierne zvýšila na 2,2 %, k čomu vo veľkej miere prispela volatilita cien energií. Zároveň sa očakávalo, že zmierňovanie mzdového rastu a zvyšovanie produktivity budú i naďalej tlmiť domáce cenové tlaky a dlhodobejšie inflačné očakávania zostanú pevne ukotvené.

Rada guvernérov opätovne potvrdila svoj záväzok pripraviť peniaze centrálnej banky používané pri retailových a veľkoobchodných platbách na digitálny vek. V tomto smere rozhodla o prechode do ďalšej fázy projektu digitálneho eura s cieľom zabezpečiť technickú pripravenosť na jeho potenciálne vydanie po prijatí príslušnej legislatívy a podporiť tak digitálnu suverenitu Európy (box 4).

V závere roka Rada guvernérov znova rozhodla o ponechaní úrokových sadzieb na nezmenenej úrovni. Podľa decembrových projekcií odborníkov Eurosystému by mala inflácia dosiahnuť v priemere 2,1 % v roku 2025, 1,9 % v roku 2026, 1,8 % v roku 2027 a 2,0 % v roku 2028. Vývoj inflácie na rok 2026 bol upravený smerom nahor, a to najmä v dôsledku očakávania, že inflácia služieb bude klesať pomalšie, ako sa predpokladalo v predchádzajúcich projekciách. Mierne vyšší očakávaný profil vývoja inflácie v porovnaní so septembrovými projekciami a jej predpokladaný návrat na cieľovú úroveň do roku 2028 len potvrdili rozhodnutie ponechať menovopolitické sadzby na nezmenenej úrovni. Hospodárstvo eurozóny okrem toho zostalo odolné, k čomu prispeli stabilné trhy práce, rastúce reálne príjmy a vládne výdavky, a to i napriek výzvam spojeným s vývojom globálneho obchodu a geopolitickým napätím.

Úverové podmienky v hospodárstve boli celkovo stabilné, zatiaľ čo banky v eurozóne zostali odolné. Prispeli k tomu silné kapitálové a likviditné pozície, dobrá kvalita aktív a stabilná ziskovosť. Geopolitická neistota a možnosť náhleho preceňovania na svetových finančných trhoch sa považovali za riziká ohrozujúce finančnú stabilitu v eurozóne. Rada guvernérov zopakovala, že prvou obrannou líniou proti prehlbovaniu zraniteľnosti finančného sektora zostáva makroprudenciálna politika, ktorá zvyšuje odolnosť a zachováva makroprudenciálny manévrovací priestor.

Rada guvernérov opätovne potvrdila svoj záväzok, že pri určovaní primeraného nastavenia menovej politiky sa bude riadiť aktuálnymi údajmi a rozhodnutia bude prijímať priebežne, zo zasadania na zasadanie.

2.2 Ďalšie pokračovanie normalizácie súvahy Eurosystému

V roku 2025 súvaha Eurosystému plynule pokračovala v postupnej normalizácii, ktorá sa začala v roku 2022. Do konca roka objem súvahy klesol na 6,3 bil. € (zo 6,4 bil. € na konci roka 2024). Dôvodom bol najmä pokračujúci pokles objemu cenných papierov v portfóliách APP a PEPP.

Na konci roka 2025 predstavovali cenné papiere držané na účely menovej politiky 3,7 bil. €, čo je v porovnaní s koncom roka 2024 pokles o 0,5 bil. €. Na celkových aktívach sa podieľajú 60 %, čo predstavuje pokles oproti 67 % spred roka. Objem úverov poskytnutých úverovým inštitúciám eurozóny v rámci refinančných operácií Eurosystému zostal obmedzený a predstavoval približne 37 mld. € (v porovnaní s 34 mld. € na konci roka 2024). Ostatné finančné aktíva v súvahe (aktíva v cudzej mene, zlato a cenné papiere denominované v eurách v nemenovopolitických portfóliách) vzrástli o 0,4 bil. €. Tento nárast súvisel najmä so zvyšujúcimi sa cenami zlata.

Na strane pasív sa celková výška povinných minimálnych rezerv úverových inštitúcií (vrátane jednodňových sterilizačných operácií) na konci roka 2025 znížila na 2,6 bil. € z 3,0 bil. € na konci roka 2024. Jej podiel na celkových pasívach predstavoval 41 %, v porovnaní so 47 % v predchádzajúcom roku. Objem bankoviek v obehu zostal na takmer nezmenenej úrovni 1,6 bil. € a predstavoval 26 % celkových pasív (nárast z 25 % spred roka). Ostatné pasíva vrátane vládnych vkladov, iných vkladov nesúvisiacich s menovou politikou, účtov precenenia a základného imania a rezerv vzrástli o 0,2 bil. €.

Graf 2.2

Vývoj konsolidovanej súvahy Eurosystému

(v mld. EUR)

Vývoj portfólií APP a PEPP

V súlade s rozhodnutiami Rady guvernérov došlo v roku 2025 k ďalšiemu znižovaniu objemu menovopolitických portfólií Eurosystému. Po ukončení reinvestícií v rámci programu APP od júla 2023 a v rámci programu PEPP na konci roka 2024 bol rok 2025 prvým rokom od začiatku programov, keď Eurosystém neuskutočnil žiadny nákup menovopolitických aktív.

Objem splatených aktív v rámci programu APP dosiahol 351,4 mld. €, čím sa objem portfólia do konca roka znížil na 2,3 bil. € (v amortizovanej obstarávacej cene). Najväčší podiel splatných cenných papierov mal program nákupu aktív verejného sektora (public sector purchase programme – PSPP), ktorého objem sa znížil na 1,9 bil. €, t. j. 80 % portfólia APP. Na konci roka 2025 zostala vážená priemerná splatnosť aktív portfólia PSPP v podstate nezmenená a predstavovala 6,8 roka. Podiel cenných papierov krytých aktívami na portfóliu APP predstavoval menej ako 1 % (3 mld. €), zatiaľ čo kryté dlhopisy predstavovali 9 % (210 mld. €) a cenné papiere podnikového sektora 11 % (249 mld. €).

Objem splatených aktív v rámci programu PEPP v roku 2025 dosiahol 185,9 mld. €, čím sa objem portfólia do konca roka znížil na 1,4 bil. € (v amortizovanej obstarávacej cene). Cenné papiere verejného sektora predstavovali na konci roka 97 % portfólia PEPP (1,4 bil. €) s váženou priemernou splatnosťou 7,0 roka. Podiel cenných papierov podnikového sektora bol 3 % (41 mld. €), zatiaľ čo kryté dlhopisy predstavovali menej ako 1 % (5 mld. €). Transparentný harmonogram zverejňovania, ktorý bol v prípade splácania v rámci programu PEPP zavedený v januári 2025, prispel k riadnemu znižovaniu objemu portfólia. V rámci harmonogramu boli údaje zverejňované o PEPP (vrátane spätných a výhľadových profilov splácania) zosúladené s údajmi o APP, a to s cieľom zabezpečiť konzistentnosť a predvídateľnosť v rámci týchto dvoch portfólií.

Celkovo sa objem portfólií APP a PEPP v roku 2025 znížil o 537,3 mld. € a ku koncu roka celkový objem portfólia cenných papierov držaných na účely menovej politiky predstavoval 3,7 bil. €. Úplný prechod Eurosystému na pasívne znižovanie súvahy počas roka plynule pokračoval a nevykazoval žiadne známky nepriaznivých účinkov na fungovanie trhu. Likviditné podmienky zostali priaznivé, repo trhy fungovali efektívne a dopyt súkromných investorov po dlhových cenných papieroch eurozóny bol naďalej stabilný.

Celkový vývoj v roku 2025 potvrdzuje, že znižovanie objemu menovopolitických portfólií napreduje podľa očakávaní. Režim pasívneho znižovania objemu portfólií vytvoril stabilný základ pre pokračovanie normalizácie súvahy Eurosystému. Tento prístup umožnil plynulý a transparentný prechod na nižšiu úroveň nadbytočných rezerv, pri zachovaní stabilných podmienok na trhu.

Vývoj refinančných operácií Eurosystému

Hodnota nesplatených refinančných operácií Eurosystému na konci roka 2025 predstavovala 36,7 mld. €, čo v porovnaní s koncom roka 2024 predstavuje nárast o 2,5 mld. €. Miera využívania týchto operácií zostala nízka vzhľadom na značný stav nadbytočnej likvidity a vyššie náklady na financovanie z Eurosystému v porovnaní s trhovými alternatívami. Ku koncu roka dosahoval objem nesplatených hlavných refinančných operácií 25,0 mld. € a objem nesplatených trojmesačných dlhodobejších refinančných operácií 11,7 mld. €. V decembri ECB vyzvala banky, aby aspoň raz za rok otestovali svoj prístup k hlavným refinančným operáciám a/alebo trojmesačným dlhodobejším refinančným operáciám, a to prostredníctvom ponuky v ľubovoľnej výške a po zložení kolaterálu spĺňajúceho požiadavky všeobecného kolaterálového rámca Eurosystému.^[20]

Vývoj v oblasti akceptovateľných obchodovateľných aktív a mobilizovaného kolaterálu

Nominálna hodnota obchodovateľných aktív akceptovateľných ako kolaterál v refinančných operáciách Eurosystému sa v roku 2025 zvýšila o 939 mld. € a do konca roka dosiahla 20,3 bil. € (graf 2.3). Nárast objemu akceptovateľného kolaterálu bol spôsobený najmä vyššou emisiou štátnych dlhopisov. Najväčšou triedou aktív zostali cenné papiere ústrednej štátnej správy (10,9 bil. €). Medzi ďalšie významné triedy aktív patrili nezabezpečené bankové dlhopisy (2,3 bil. €), podnikové dlhopisy (2,1 bil. €) a kryté bankové dlhopisy (2,0 bil. €). Ďalšie triedy aktív ako cenné papiere regionálnej samosprávy (688 mld. €), cenné papiere kryté aktívami (669 mld. €) a iné obchodovateľné aktíva (1,7 bil. €) boli v celkovom okruhu akceptovateľných aktív zastúpené v menšej miere.

Graf 2.3

Vývoj akceptovateľných obchodovateľných aktív

(v bil. EUR)

Objem mobilizovaného kolaterálu sa v roku 2025 zvýšil o 53 mld. € a do konca roka dosiahol 1,6 bil. € (graf 2.4). Objem refinančných operácií Eurosystému zároveň zostal počas celého roka nízky, čo viedlo k historicky nízkemu podielu nesplatených úverov Eurosystému na celkovom objeme mobilizovaného kolaterálu, keď ku koncu roka predstavoval len 1,4 %. Najčastejšie mobilizovanými triedami aktív boli aj naďalej kryté bankové dlhopisy, úverové pohľadávky a cenné papiere kryté aktívami. Cenné papiere kryté aktívami zaznamenali v priebehu roka 2025 mierny nárast mobilizácie, zatiaľ čo v prípade úverových pohľadávok došlo k najväčšiemu poklesu mobilizácie. Rámec implementácie menovej politiky Eurosystému prešiel v roku 2025 viacerými zmenami, ktoré sa týkali rámcov hodnotenia kreditného rizika a riadenia rizík v prípade aktív akceptovateľných ako kolaterál určený na mobilizáciu (časť 2.3).

Graf 2.4

Vývoj mobilizovaného kolaterálu

(v mld. EUR)

2.3 Eurosystém pokračoval v posilňovaní svojho rámca riadenia finančných rizík

Eurosystém nepretržite riadi finančné riziká spojené s implementáciou svojich menovopolitických operácií. Cieľom funkcie riadenia rizík je dosiahnuť rizikovú efektívnosť a obmedziť mieru podstupovania rizika na úroveň potrebnú na plnenie jeho cieľov menovej politiky.

Hlavné zmeny rámca Eurosystému pre riadenie rizík v roku 2025 sa týkali politík v oblasti kolaterálu. Konkrétne išlo o: 1) zmeny v používaní externých ratingov pri hodnotení kreditnej kvality určitých aktív používaných ako kolaterál, 2) zavedenie cielených vylepšení rámca kontroly rizík v prípade konkrétnych aktív používaných ako kolaterál, 3) zavedenie „klimatického faktora“ do oceňovania určitých mobilizovaných kolaterálových aktív s cieľom zohľadniť neistotu súvisiacu s klimatickými zmenami a 4) zahrnutie klimatických rizík do ratingov vydávaných internými systémami hodnotenia kreditného rizika (in-house credit assessment systems – ICAS) národných centrálnych bánk. Riadenie rizík spojených s portfóliami APP a PEPP naďalej prebiehalo v súlade so zavedenými rámcami kontroly rizík.

Viaceré centrálne banky Eurosystému vrátane ECB zaznamenali aj v roku 2025 nízke alebo záporné čisté výnosy. Napriek zníženiu kľúčových úrokových sadzieb ECB náklady spojené s pasívami v súvahách väčšiny centrálnych bánk Eurosystému prevýšili výnosy z ich portfólií cenných papierov nadobudnutých v rámci programov APP a PEPP, čo viedlo k záporným čistým úrokovým výnosom. Na portfóliá devízových rezerv niektorých centrálnych bánk navyše nepriaznivo vplývalo aj znehodnotenie cudzích mien voči euru. Tieto straty nemajú vplyv na schopnosť Eurosystému plniť cieľ cenovej stability a účinne vykonávať svoju činnosť. Prípadné záporné výnosy môžu centrálne banky vyrovnať z finančných rezerv vytvorených v predchádzajúcich rokoch alebo ich viesť vo svojich súvahách a následne ich vyrovnať z budúcich ziskov. Výrazné zvýšenie finančných rezerv Eurosystému v dôsledku vyšších účtov precenenia, najmä tých, ktoré súvisia so zlatými rezervami, navyše v podstatnej miere prispelo k jeho finančnej odolnosti.

Zmeny rámca Eurosystému pre riadenie finančných rizík

V roku 2025 prešiel rámec Eurosystému pre riadenie finančných rizík viacerými zmenami.

Po prvé, vo februári 2025 Rada guvernérov rozhodla o úprave pravidiel používania externých úverových ratingov pri aktívach súkromného sektora, pričom ich implementácia sa plánuje najskôr 18 mesiacov od dátumu zverejnenia. Táto zmena sa týka ratingov vydávaných externými inštitúciami hodnotiacimi kreditné riziko (external credit assessment institutions – ECAI) v prípade aktív súkromného sektora, ako sú nezabezpečené bankové dlhopisy, kryté bankové dlhopisy a aktíva vydané nefinančnými korporáciami, a tiež sa vzťahuje na aktíva verejného sektora mimo eurozóny akceptovateľné ako kolaterál v operáciách menovej politiky Eurosystému. Po zavedení tejto zmeny bude o akceptovateľnosti týchto aktív, ako aj o príslušných oceňovacích zrážkach rozhodovať druhý najlepší rating spomedzi ratingov vydaných akceptovanými inštitúciami ECAI. Upravené pravidlá lepšie využívajú dostupné informácie o externých úverových ratingoch. V prípade aktív, pri ktorých je k dispozícii len jeden úverových rating od akceptovaných inštitúcií ECAI, sa dostupný rating zníži o jeden stupeň a takto upravený úverový rating sa použije na účely kolaterálu. Aktíva vydané alebo zaručené verejným sektorom eurozóny (napr. ústrednou štátnou správou alebo regionálnou a miestnou samosprávou eurozóny, medzinárodnými alebo nadnárodnými emitentmi so sídlom v eurozóne, ktorých akcionári sa nachádzajú v EÚ, a agentúrami uznanými ECB) sa budú aj naďalej posudzovať na základe platného pravidla prvého najlepšieho ratingu. V prípade týchto aktív Eurosystém pravidelne využíva všetky dostupné informácie o kreditnej kvalite a uplatňuje postupy dôkladnejšej hĺbkovej kontroly. Používanie pravidla druhého najlepšieho ratingu v prípade cenných papierov krytých aktívami sa nemení.

Po druhé, Eurosystém v roku 2025 vykonal revíziu rámca kontroly rizík pre zabezpečené úverové operácie. Eurosystém v prípade podkladových aktív svojich úverových operácií uplatňuje opatrenia na kontrolu rizík, ktoré ho majú chrániť pred rizikom finančnej straty, ak by sa tieto aktíva museli v dôsledku zlyhania protistrany predať. Cieľom revízie bolo zabezpečiť nepretržitú ochrannú funkciu, konzistentnosť a rizikovú ekvivalenciu rámca vo všetkých triedach aktív. Jedno z opatrení na kontrolu rizík má podobu oceňovacích zrážok, ktoré znižujú sumu, ktorú možno v rámci menovopolitických úverových operácií požičať výmenou za kolaterál určitej hodnoty. V nadväznosti na revíziu Eurosystém rozhodol o zavedení cielených vylepšení metodiky zrážok, s osobitným dôrazom na kryté dlhopisy na vlastné použitie, zadržiavané cenné papiere kryté aktívami a individuálne úverové pohľadávky. Zavedenie týchto zmien je naplánované najskôr v novembri 2026.

Po tretie, v rámci svojho úsilia o riešenie klimatických rizík sa Rada guvernérov v júli rozhodla zaviesť do kolaterálového rámca „klimatický faktor“. Klimatický faktor, ktorého zavedenie je naplánované na 15. Júna 2026 a ktorý by mohol znížiť hodnotu priradenú určitým obchodovateľným aktívam založeným ako kolaterál v závislosti od miery ich vystavenia neistote súvisiacej s klimatickými zmenami. Opatrenie je navrhnuté tak, aby slúžilo ako ochrana pred prípadnými finančnými následkami šokov spojených s klimatickou transformáciou. Doplní existujúci rámec Eurosystému pre riadenie rizík a zahrnie doň výhľadové analýzy klimatických scenárov, čím zvýši odolnosť Eurosystému pri vykonávaní menovej politiky. Klimatický faktor sa zameria na obchodovateľné aktíva vydané nefinančnými korporáciami a ich pridruženými subjektmi a bude kalibrovaný tak, aby zachoval dostatočnú dostupnosť kolaterálu. Rada guvernérov bude klimatický faktor pravidelne prehodnocovať, vrátane jeho rozsahu a kalibrácie. Odstránením neistôt súvisiacich s nepriaznivými udalosťami spojenými s ekologickou transformáciou Eurosystém posilní svoju schopnosť zmierňovať klimatické finančné riziká.

V roku 2025 všetky hodnotenia kreditného rizika vydávané systémami ICAS zahŕňali klimatické riziká, v súlade s jednotnými štandardmi Eurosystému zavedenými na konci roka 2024. Po tom, ako ECB v júli 2021 oznámila svoj klimatický akčný plán, sa Eurosystém v roku 2022 dohodol na súbore jednotných minimálnych štandardov začleňovania klimatických rizík do ratingov systémov ICAS. Systémy ICAS sú dôležitým zdrojom hodnotení kreditného rizika v prípade úverových pohľadávok. V jednotných štandardoch sa vyžaduje, aby ratingové procesy systémov ICAS rozlišovali medzi transformačnými rizikami a fyzickými rizikami a zohľadňovali aj rôzne prenosové kanály klimatického rizika. Systémy ICAS vykonávajú hodnotenie klimatických rizík na úrovni jednotlivých podnikov vždy, keď sú k dispozícii dostatočné a spoľahlivé údaje, pričom cieľom je určiť, či a do akej miery klimatické riziko ovplyvňuje úverovú bonitu hodnotených nefinančných korporácií.

Riadenie rizík spojených s aktívami v portfóliách APP a PEPP

Po ukončení reinvestícií zo strany Eurosystému sa objem portfólií APP a PEPP v roku 2025 znižoval postupným a predvídateľným tempom. Finančné riziká spojené s týmito programami sa naďalej riadia na základe už zavedených rámcov kontroly rizík. Obidva programy pozostávajú z rôznych tried aktív, konkrétne dlhových cenných papierov verejného a podnikového sektora, ako aj cenných papierov krytých aktívami a krytých dlhopisov. Rámce kontroly rizík prihliadajú na strategické ciele jednotlivých programov a na rizikové profily rôznych tried aktív, ktoré zahŕňajú. Ich súčasťou sú kritériá akceptovateľnosti, postupy hodnotenia kreditného rizika a hĺbkovej kontroly, systémy oceňovania, referenčné hodnoty a limity.

3 Európsky finančný sektor v prostredí zvýšených geopolitických a trhových rizík a štrukturálnych výziev

V roku 2025 pretrvávali v eurozóne zvýšené riziká ohrozujúce finančnú stabilitu, sprevádzané zvýšeným geopolitickým napätím, obchodnou fragmentáciou a rastom globálnej politickej neistoty. Šoky spôsobené clami a slabší zahraničný dopyt nepriaznivo ovplyvňovali ziskovosť podnikov a prispeli ku kreditnému riziku. Vysoká miera zadlženosti, vyhliadky vyšších výdavkov na obranu a investičných potrieb, ako aj kontaminačné účinky obáv týkajúcich sa udržateľnosti verejných financií vo svete boli príčinou nárastu zraniteľnosti jednotlivých krajín. Banky si vďaka vysokej kapitalizácii a ziskovosti zachovali odolnosť, i napriek rastúcemu kreditnému a trhovému riziku a pretrvávajúcej zraniteľnosti sektora nebankového finančného sprostredkovania v dôsledku pákového efektu, nesúladu likvidity a vzájomnej prepojenosti. Všeobecnú odolnosť však preukázal aj sektor nebankového finančného sprostredkovania, a to i napriek týmto základným slabinám. Makroprudenciálna politika sa zameriavala na zachovanie odolnosti udržiavaním a v niektorých prípadoch zvyšovaním úrovne kapitálových rezerv a opatrení zameraných na dlžníkov. Na strane mikroprudenciálneho dohľadu bol dosiahnutý pokrok v oblastiach zjednodušovania postupov, digitálnej prevádzkovej odolnosti a začleňovania klimatického a prírodného rizika do agendy dohľadu, zatiaľ čo záťažové testy potvrdili odolnosť bánk. V priebehu roka ECB pracovala aj na príprave návrhov na zjednodušenie európskych rámcov pre reguláciu, dohľad a vykazovanie. Postúpili tiež dôležité legislatívne iniciatívy vrátane implementácie finálnych reforiem rámca Bazilej III, reformy rámca EÚ pre krízové riadenie a ochranu vkladov a krokov smerujúcich k vytvoreniu únie úspor a investícií.

3.1 Prostredie finančnej stability v roku 2025

Riziká ohrozujúce finančnú stabilitu v eurozóne zostali aj v roku 2025 zvýšené, v prostredí vysokého geopolitického napätia a čoraz väčších obáv z geoekonomickej fragmentácie. Neistota súvisiaca s globálnou hospodárskou politikou sa prudko zvýšila, k čomu prispeli najmä zmeny v obchodnom prostredí Spojených štátov a regulačné a fiškálne politiky, ako aj obavy z celkového ústupu od multilateralizmu. Oznámenie vyšších než očakávaných dovozných ciel Spojených štátov začiatkom apríla 2025 vyvolalo značný nárast volatility na trhu vo všetkých triedach aktív a výraznú vlnu odpredajov rizikovejších aktív, čo bolo odrazom prehodnocovania vyhliadok globálneho rastu zo strany investorov a rizika výraznejšej geoekonomickej fragmentácie. Obchodné dohody uzatvorené neskôr počas roka medzi Spojenými štátmi a viacerými ich hlavnými obchodnými partnermi vrátane EÚ prispeli k zmierneniu obchodnopolitickej neistoty a upokojili trhy. Ako mimoriadne otvorená ekonomika, ktorá je pevnou súčasťou globálnych hodnotových reťazcov, však eurozóna zostala naďalej obzvlášť vystavená rizikám geoekonomickej fragmentácie.

Zraniteľnosť krajín eurozóny súvisela so stále vysokou mierou zadlženosti niektorých z nich, rastúcou potrebou dlhového financovania a premenlivým dopytom investorov. Znížená prítomnosť Eurosystému na dlhopisových trhoch v kombinácii s očakávaniami vyššej potreby financovania zo strany verejnej správy viedla v priebehu roka k prudšiemu stúpaniu výnosových kriviek v eurozóne, čo je tiež odrazom globálnych obáv týkajúcich sa udržateľnosti dlhodobého dlhu Spojených štátov a externého financovania potrebného na pokrytie dvojitých deficitov Spojených štátov. Vo viacerých krajinách eurozóny silné úverové fundamenty a nárast ratingov pomohli zúžiť spready štátnych dlhopisov, no v krajinách čeliacich rozpočtovým problémom a poklesu ratingov sa spready naopak zväčšili. Fiškálne slabiny vo významných vyspelých ekonomikách vrátane neprijatia rozpočtu v Spojených štátoch a dočasného pozastavenia činnosti americkej vlády (government shutdown) zároveň zvýšilo obavy týkajúce sa udržateľnosti štátneho dlhu vo svete a hroziaceho rozsiahlejšieho prehodnocovania rizika spojeného so štátnym dlhom v eurozóne. Nutnosť reakcie na zvýšené geopolitické napätie a hybridné hrozby navyše podčiarkuje naliehavú potrebu, aby krajiny eurozóny, ktoré sú súčasťou NATO, zvýšili výdavky na obranu s cieľom splniť do roku 2035 nový cieľ NATO vo výške 5 % HDP. Vyššie výdavky na obranu však spolu s plánovanými rozsiahlymi investíciami do infraštruktúry a ochrany klímy predstavujú výraznú potrebu dodatočného financovania v strednodobom horizonte. To by mohlo v niektorých krajinách eurozóny vyvolať obavy o udržateľnosť štátneho dlhu a výsledný nárast výnosov štátnych dlhopisov by mohol cez vyššie rizikové prémie a možné znižovanie ratingov nepriaznivo ovplyvniť aj podmienky financovania v podnikovom a finančnom sektore.

V dôsledku výraznejšieho premietania vplyvu vyšších ciel a pretrvávajúceho obchodného napätia bola zraniteľnosť podnikového sektora eurozóny aj v roku 2025 zvýšená. Hoci v predchádzajúcich rokoch došlo k posilneniu súvah a zníženiu celkovej zadlženosti pod úroveň spred globálnej finančnej krízy, ziskovosť sa ocitla pod tlakom tlmeného zahraničného dopytu, zvýšených nákladov na splácanie úverov a rastúcich nákladov práce. Zhodnocovanie eura a vyššie clá na vývoz z eurozóny oslabili cenovú konkurencieschopnosť podnikov eurozóny na svetových trhoch. To viedlo k strate trhového podielu, ktorý ešte viac stlačila silná konkurencia čínskych vývozcov, čiastočne v dôsledku slabého domáceho dopytu v Číne. Došlo k nárastu platobnej neschopnosti v mnohých sektoroch a krajinách, čo odráža stále slabé a neisté podnikateľské prostredie a zvyšuje riziko rozsiahlejších makrofinančných presahov, a to najmä z exportne orientovaných sektorov citlivo reagujúcich na clá.

Rozpočty domácností sa počas roka vyvíjali priaznivo, k čomu prispel rastúci trh práce, zvyšujúce sa reálne mzdy a naďalej klesajúce pomery dlhu k HDP, vedúce k posilneniu schopnosti splácať dlh a vytvoreniu rezerv voči nepriaznivým šokom. K odolnosti prispel aj veľký objem úspor nahromadených počas predchádzajúcich období neistoty podporený trvalo vysokou mierou úspor. Táto priaznivá situácia by sa však mohla zmeniť v prípade výraznejšieho prehĺbenia zraniteľnosti podnikov v oblasti obchodu. Nárast počtu konkurzov a prepúšťanie v sektoroch citlivo reagujúcich na clá by mohli zhoršiť podmienky na trhu práce, nepriaznivo ovplyvniť rast miezd a naštrbiť dôveru spotrebiteľov, čo by sa negatívne prejavilo na spotrebe domácností a odolnosti dlžníkov.

Odolnosť bankového sektora eurozóny bola aj v roku 2025 kľúčovým stabilizačným faktorom finančného systému. Kapitálové a likviditné pozície bánk výrazne prekračovali regulačné požiadavky. Vysoké čisté úrokové výnosy spolu so stabilnými čistými príjmami z poplatkov a provízií stáli za rentabilitou vlastného imania prevyšujúcou 9 % v roku 2025. Okrem toho sa zlepšený sentiment trhu vo vzťahu k tomuto sektoru a očakávania stabilných ziskov a rekordného rozdeľovania zisku v podobe dividend a spätného odkupovania akcií podpísali pod rast cien akcií bánk a dosiahnutie nových maxím pomeru ceny k účtovnej hodnote od globálnej finančnej krízy, postupne znižujúc rozdiel v porovnaní s bankami v Spojených štátoch.

Celkový podiel problémových úverov (non-performing loans – NPL) významných inštitúcií sa v roku 2025 držal v blízkosti historických miním. Zároveň sa mierne zvýšili kreditné riziká v úverových portfóliách bánk pri úveroch malým a stredným podnikom a pri spotrebiteľských úveroch. Kombinácia nepriaznivých makrofinančných podmienok, oneskoreného vplyvu predchádzajúceho zvyšovania úrokových sadzieb a eskalácie obchodného napätia okrem toho zhoršila výhľad vývoja kreditného rizika, pokiaľ ide o expozície voči podnikom aj domácnostiam. Banky s koncentrovanými expozíciami voči sektorom závislým od obchodu s krajinami mimo EÚ alebo voči regiónom výraznejšie postihnutým obchodným napätím by mohli čeliť zvýšeným tlakom na kvalitu aktív v prípade prehĺbenia obchodnej fragmentácie alebo ďalšieho zhoršenia hospodárskych podmienok. V takom prípade by vyššia potreba tvorby opravných položiek mohla nepriaznivo ovplyvniť ziskovosť bánk, aj keď ich kapitálové rezervy predstavujú významnú ochranu pred prípadnými stratami.

V roku 2025, najmä po oznámení amerických ciel začiatkom apríla, zaznamenali finančné trhy v eurozóne a vo svete vlny zvýšenej volatility vedúce k prudkému preceňovaniu a odpredaju rizikovejších aktív. Hoci trhy v eurozóne naďalej fungovali viac-menej bez problémov a volatilita po oznámení dočasného odloženia nových ciel a následných obchodných dohôd ustúpila, niektoré triedy aktív zostali nadhodnotené. To zvýšilo citlivosť trhov na opätovné prudké a náhle úpravy v prípade zhoršenia likviditných podmienok. Obavy týkajúce sa rozpočtových fundamentov a inštitucionálnej dôveryhodnosti Spojených štátov okrem toho naštrbili status amerických štátnych dlhopisov a amerického dolára ako bezpečných aktív, čo zvýšilo riziko, že náhle zmeny globálnych kapitálových tokov a nekontrolované fluktuácie výmenných kurzov by sa mohli preniesť aj do finančných podmienok v eurozóne.

Podiel sektora nebankového finančného sprostredkovania na trhu v eurozóne sa v roku 2025 ďalej zvyšoval, čím prispieval k prehlbovaniu a diverzifikácii kapitálových trhov financujúcich reálnu ekonomiku. Napriek zvýšenej politickej neistote a opakujúcim sa epizódam volatility na trhu zostal sektor celkovo odolný. Vo viacerých segmentoch sektora nebankového finančného sprostredkovania zároveň pretrvával nesúlad likvidity, znásobený prípadmi vysokého pákového efektu, a to najmä v niektorých častiach segmentu investičných fondov. V dôsledku týchto štrukturálnych slabín bol sektor nebankového finančného sprostredkovania vystavený riziku nepriaznivých cenových pohybov, náhleho odlevu zdrojov a prudkého nárastu výziev na dodatočné vyrovnanie a splatenie kolaterálu, potenciálne vedúcich k procyklickému predaju aktív a zintenzívneniu napätia na trhu. Vzájomné väzby s bankami eurozóny naďalej vystavovali sektor nebankového finančného sprostredkovania aj bankový sektor riziku šírenia nepriaznivých účinkov prostredníctvom úverových kanálov a kanálov financovania.

Hoci finančný systém eurozóny preukázal v roku 2025 svoju odolnosť, riziká ohrozujúce finančnú stabilitu zostali zvýšené. Okrem cyklických tlakov vyplývajúcich zo slabšieho hospodárskeho rastu a obchodného napätia na výhľad vývoja rizík naďalej nepriaznivo vplývali viaceré štrukturálne faktory. V čoraz zložitejšom geopolitickom prostredí nabrali na význame slabiny v oblasti kybernetickej bezpečnosti a hybridné hrozby. Rýchle zavedenie umelej inteligencie umožnilo zvýšenie efektívnosti, ale taktiež vytvorilo nové kanály pre operačné riziko a narušenie fungovania trhu.

Na globálnej úrovni je pravdepodobné, že čoraz väčšia fragmentácia regulačného prostredia a opakujúce sa výzvy na dereguláciu podporia cezhraničnú arbitráž a prehlbovanie zraniteľnosti mimo regulačného rozsahu.

Pokiaľ ide o ďalší vývoj, demografické trendy súvisiace so starnutím obyvateľstva spolu s prebiehajúcim prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo budú aj naďalej tlmiť vyhliadky rastu. Hoci transformácia so sebou prináša náklady, vytvára tiež hospodárske príležitosti, pričom obidva faktory by v spojitosti s existujúcimi cyklickými a štrukturálnymi slabinami mohli ohrozovať finančnú stabilitu. Ak by sa viaceré z týchto rizík naplnili súčasne, mohli by sa navzájom posilňovať a výrazne zvýšiť napätie vo finančnom systéme.

3.2 Makroprudenciálna politika: zachovávanie odolnosti v prostredí charakterizovanom neistotou

ECB bola poverená úlohou posudzovať makroprudenciálne kapitálové opatrenia navrhnuté vnútroštátnymi orgánmi pre banky v krajinách zapojených do jednotného mechanizmu dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM). Dôležité je, že v prípade potreby má aj právomoc uplatniť prísnejšie kapitálové opatrenia. V rámci dôkladného monitorovania nastavenia národných makroprudenciálnych politík v roku 2025 ECB dôvod na zavedenie prísnejších opatrení nezaznamenala, keďže viacero krajín už zaviedlo makroprudenciálne opatrenia v záujme posilnenia odolnosti svojho bankového systému voči nahromadeným slabinám a rizikám nepriaznivého vývoja.

Zachovávanie odolnosti finančného systému naďalej hlavnou prioritou

V júli 2025 Rada guvernérov vydala vyhlásenie, v ktorom vnútroštátne makroprudenciálne orgány vyzvala, aby zachovali existujúcu výšku požiadavky na kapitálové rezervy, a to v záujme zachovania odolnosti bankového sektora a zabezpečenia dostupnosti rezerv v prípade zhoršenia podmienok bankového sektora alebo makrofinančných podmienok. Vyhlásenie poukazovalo na zvýšené riziká pre finančnú stabilitu vyplývajúce z prudkého nárastu globálnej geopolitickej neistoty. Rada guvernérov v tejto súvislosti vyjadrila plnú podporu tým vnútroštátnym orgánom, ktoré plánovali požiadavku na kapitálové rezervy zvýšiť s cieľom odstrániť slabiny, kým aktuálne podmienky bankového sektora obmedzovali riziko procyklickosti. Vnútroštátne orgány zároveň vyzvala, aby zachovali existujúce opatrenia zamerané na dlžníkov v záujme udržania stabilných a udržateľných úverových štandardov. Vo vyhlásení sa navrhovalo zvážiť cielenú rekalibráciu alebo zjednodušenie makroprudenciálnych opatrení v prípadoch trvalých zmien zdrojov systémového rizika, ak by takéto kroky neviedli k zníženiu celkovej odolnosti bankového sektora. Rada guvernérov zároveň poznamenala, že vzhľadom na vysokú mieru neistoty je potrebné, aby makroprudenciálna politika zostala pružná a prispôsobovala sa meniacim sa podmienkam.

Za týchto okolností niektoré vnútroštátne orgány v roku 2025 pokračovali v sprísňovaní makroprudenciálnej politiky s cieľom zvýšiť odolnosť bánk. Dve zúčastnené krajiny oznámili zvýšenie miery proticyklickej kapitálovej rezervy a jedna krajina oznámila zavedenie rezervy na krytie systémového rizika.^[21] Do konca roka všetky zúčastnené krajiny zaviedli uvoľniteľnú kapitálovú rezervu. Niektoré krajiny sa však rozhodli deaktivovať alebo znížiť rezervy na krytie systémového rizika vzhľadom na nižšie systémové riziko v sektoroch, v ktorých v minulosti došlo k hromadeniu slabín.^[22] Niektoré krajiny okrem toho konkrétnym inštitúciám upravili výšku rezervy pre globálne systémovo dôležité inštitúcie (global systemically important institutions – G-SII) a rezervy pre ostatné systémovo dôležité inštitúcie (other systemically important institutions – O-SII). V prípade inštitúcií O-SII to bolo z dôvodu postupného zavádzania upravenej metodiky minimálnych úrovní na hodnotenie rezerv pre inštitúcie O-SII od januára 2025.^[23] Jedna krajina popri kapitálových opatreniach zaviedla opatrenia zamerané na dlžníkov, čím sa počet krajín, ktoré takéto opatrenia zaviedli, zvýšil na 18.^[24]

V roku 2025 ECB zverejňovala svoje stanoviská k témam makroprudenciálnej politiky. V májovom vydaní Správy o finančnej stabilite (Financial Stability Review) vyjadrila podporu revízii makroprudenciálneho rámca EÚ, ktorej cieľom je zvýšiť jeho účinnosť, zjednodušiť postupy a zabezpečiť konzistentnosť medzi jednotlivými jurisdikciami.^[25] V tejto súvislosti ECB poukázala na to, že vzhľadom na komplexnú interakciu medzi prudenciálnym rámcom a rámcom riešenia krízových situácií má zásadný význam zabezpečenie možnosti použitia a uvoľnenia makroprudenciálnych rezerv. V novembrovom vydaní Správy o finančnej stabilite ECB zdôraznila, že makroprudenciálna politika by mala zostať pevne zameraná na ochranu finančnej stability, a tým prispievať k priaznivému vývoju hospodárstva bez toho, aby bola ohrozená konkurencieschopnosť bankového sektora meraná efektívnosťou zisku. Hoci sa tvrdilo, že vyššie kapitálové požiadavky obmedzujú ponuku úverov a oslabujú konkurencieschopnosť bánk, ECB uviedla, že najnovšie empirické dôkazy tento názor nepotvrdzujú.^[26]

Spolupráca s Európskym výborom pre systémové riziká

ECB zabezpečuje sekretariát Európskeho výboru pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ESRB) a poskytuje mu analytickú, štatistickú, logistickú a administratívnu podporu.^[27] Prezident ECB je predsedom generálnej rady ESRB, ktorá zasadá každý štvrťrok a diskutuje o aktuálnych hrozbách pre finančnú stabilitu a možných reakciách. Na príprave týchto diskusií sa vo veľkej miere podieľajú aj pracovníci ECB, a to v rámci spolupredsedníctva rôznych pracovných skupín, ako aj prostredníctvom výskumných a analytických činností. ECB zásadným spôsobom podporuje prácu ESRB v oblasti analýzy údajov sprístupňovaním rozsiahlych súborov údajov, najmä o individuálnych transakciách s derivátmi. Ďalšou oblasťou úzkej spolupráce je príprava nepriaznivých scenárov vývoja pre záťažové testy, ktoré ESRB prijíma a ktoré musia byť závažné a realistické. Vypracovanie takýchto scenárov si vyžaduje informácie od ECB založené na modeloch. V roku 2025 ESRB v úzkej spolupráci s príslušnými európskymi orgánmi dohľadu schválil nepriaznivé scenáre vývoja pre celoúnijné záťažové testy bankového sektora, dôchodkových fondov a fondov peňažného trhu.

Pracovníci ECB okrem toho poskytli dôležité analytické podklady k viacerým správam ESRB, z ktorých dve majú veľký význam pre riadenie rizík v bankách: i) správa zverejnená v máji, ktorá hodnotila, aké dôsledky na finančnú stabilitu malo uplatnenie kritérií jednoduchosti, transparentnosti a štandardizácie (simple, transparent and standardised – STS) na súvahové sekuritizácie v roku 2021 v súlade so zmeneným nariadením EÚ o sekuritizácii^[28], a ii) správa o swapoch na úverové zlyhanie zverejnená v novembri. Táto správa poukázala na niektoré nedostatky trhu, ktoré by mohli brániť účinnému určovaniu cien pri spreadoch swapov na úverové zlyhanie, ktoré sú všeobecne používaným ukazovateľom kreditného rizika. Odborníci ECB a ESRB tiež spoločne pracovali na dvoch tematických správach o i) geoekonomických rizikách a finančnej stabilite a o ii) väzbách medzi bankami a nebankovými finančnými sprostredkovateľmi v EÚ. V druhej správe sa poukazuje na dôležitú úlohu bánk pri riadení likvidity a poskytovaní finančnej páky nebankovým finančným sprostredkovateľom, ako aj na riziká, ktoré môžu tieto väzby predstavovať pre finančnú stabilitu.

V apríli 2025 ECB predložila Rade Európskej únie neoficiálny dokument o multiemisii stablecoinov v EÚ a tretích krajinách, v ktorom zdôraznila riziká pre finančnú stabilitu vyplývajúce z praxe, keď je povolenie na emisiu stablecoinu udelené subjektu s povolením podľa nariadenia o trhoch s kryptoaktívami (Markets in Crypto-Assets Regulation – MiCAR)^[29] súbežne s iným subjektom podliehajúcim jurisdikcii tretej krajiny. Ak by regulačné predpisy tretej krajiny poskytovali držiteľom stablecoinov nižší stupeň ochrany, v prípade krízy by mohlo dôjsť k rýchlemu vyčerpaniu rezerv vedených emitentom z EÚ. Hĺbkovej analýze rizík multiemisie ESRB venoval aj časť svojej správy o systémových rizikách súvisiacich s kryptoaktívami. Okrem toho zverejnil odporúčanie o systémoch viacerých emitentov stablecoinov zahŕňajúcich tretie krajiny^[30], v ktorom vyzval Európsku komisiu, aby objasnila, že multiemisie s emitentmi z tretích krajín nie sú podľa nariadenia MiCAR prípustné, a tiež aby vypracovala primerané záruky, ktoré zabránia tomu, aby multiemisie spôsobovali systémové riziko.

3.3 Mikroprudenciálne aktivity na zabezpečenie dobrého stavu jednotlivých bánk

Banky pod dohľadom ECB preukázali v roku 2025 v náročnom hospodárskom a geopolitickom prostredí vysokú odolnosť. Celkovo zostal bankový sektor eurozóny dobre kapitalizovaný. V treťom štvrťroku 2025 bol celkový koeficient vlastného kapitálu Tier 1 na úrovni 16,1 %, zatiaľ čo celkový pomer problémových úverov významných inštitúcií zostal viac-menej stabilný na úrovni 1,9 %, čo je výrazne menej ako v posledných desiatich rokoch.^[31]

ECB spolu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi krajín zapojených do SSM v roku 2025 pokročila vo viacerých iniciatívach zameraných na zvyšovanie efektívnosti, účinnosti a rizikovej orientácie bankového dohľadu.^[32] Išlo okrem iného o reformu postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP), predovšetkým plošnejšie prijatie a rozšírené využívanie prístupu viacročného hodnotenia a rámec tolerancie rizík, vedúce k cielenejším a rýchlejším rozhodnutiam dohľadu. ECB zároveň spustila projekt „ďalšia úroveň dohľadu“ (Next level supervision), ktorý pozostáva zo súboru iniciatív s cieľom zjednodušiť a zefektívniť európsky bankový dohľad, znížiť neprimeranú zložitosť a zabezpečiť, aby orgány dohľadu boli schopné čeliť novým a vznikajúcim rizikám. Kľúčové oblasti zahŕňajú rozhodovanie, dohľad nad internými modelmi, záťažové testovanie, rozhodnutia v oblasti kapitálu, vykazovanie a kontroly na mieste. ECB okrem toho predstavila iniciatívu v oblasti kultúry dohľadu, ktorej zámerom je podporiť spoločnú kultúru dohľadu v súlade s jeho strategickými cieľmi a zabezpečiť konzistentnú a účinnú realizáciu reforiem v rámci celého európskeho bankového dohľadu. Vypracovala tiež rámec hodnotenia účinnosti svojich činností dohľadu. Pokiaľ ide o ďalší vývoj, ECB v roku 2026 začne s revíziou všeobecných zásad dohľadu a ďalších komunikačných nástrojov s cieľom zvýšiť transparentnosť svojich očakávaní a postupov dohľadu. Posúdi tiež uplatňovanie proporcionality pri dohľade nad menej významnými inštitúciami. Tieto iniciatívy dopĺňajú odporúčania Rady guvernérov Európskej komisii vychádzajúce z návrhov pracovnej skupiny ECB na vysokej úrovni poverenej zjednodušovaním politík a procesov.

ECB počas roka zintenzívnila svoje zameranie na digitálnu prevádzkovú odolnosť. Vo svojich všeobecných zásadách k outsourcingu cloudových služieb poskytovateľom cloudových služieb stanovila očakávania dohľadu, pokiaľ ide o implementáciu požiadaviek v zmysle aktu o digitálnej prevádzkovej odolnosti (Digital Operational Resilience Act – DORA)^[33]. Všeobecné zásady tiež zahŕňajú súbor osvedčených postupov pri riadení rizík spojených s outsourcingom cloudových služieb. ECB okrem toho vo svojich revidovaných všeobecných zásadách týkajúcich sa interných modelov objasnila používanie techník strojového učenia.

V roku 2025 ECB uskutočnila celosystémový záťažový test, ktorý potvrdil, že bankový sektor eurozóny je naďalej odolný voči výraznému, ale realistickému hospodárskemu útlmu.^[34] Napriek projektovaným značným stratám bol úbytok kapitálu nižší ako v predchádzajúcich záťažových testoch, odrážajúc vysokú ziskovosť a stabilnú kvalitu aktív. V nepriaznivom scenári by celkový koeficient CET1 predstavoval 12,0 %, čo potvrdzuje, že súčasné kapitálové rezervy podporujú schopnosť bánk odolávať nepriaznivým šokom.

Vzhľadom na zvýšenú globálnu neistotu a vzájomnú prepojenosť súvisiacich rizík bolo geopolitické riziko naďalej stredobodom priorít dohľadu ECB. Vo vzťahu k bankám preto ECB naďalej zdôrazňovala dôležitosť začlenenia geopolitických rizík do ich celkových rámcov riadenia rizík a zachovania všeobecnej odolnosti. Ďalšou z dohľadových priorít zostala schopnosť dohliadaných bánk primerane riadiť riziká súvisiace s klímou a prírodou. ECB v tejto súvislosti dokončila viacročný program zameraný na posilnenie schopností bánk v oblasti riadenia rizík a pokračovala v prechode na bežný pracovný režim začlenením dohľadu nad klimatickými a prírodnými rizikami do svojich pravidelných hodnotení a procesov dohľadu.

V rámci pokračujúceho úsilia o podporu transparentnosti ECB v roku 2025 po verejnej konzultácii zverejnila usmernenie o prístupe príslušných vnútroštátnych orgánov k dohľadu v súvislosti s krytím problémových expozícií v držbe menej významných dohliadaných subjektov.^[35] V nadväznosti na ďalšiu verejnú konzultáciu ECB okrem toho aktualizovala svoje zásady týkajúce sa možností a právomocí dostupných podľa práva EÚ s cieľom zabezpečiť ich konzistentné uplatňovanie zo strany ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov, čo posilní transparentnosť a účinnosť a prispeje k zabezpečeniu rovnakých podmienok pre banky podliehajúce európskemu bankovému dohľadu.

ECB a Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu podpísali memorandum o porozumení, ktoré stanovuje rámec ich vzájomnej spolupráce.

Podrobnejšie informácie sú na internetovej stránke bankového dohľadu ECB a vo Výročnej správe ECB o činnosti dohľadu za rok 2025.

3.4 Účasť ECB na európskych politických iniciatívach vo finančnom sektore

V roku 2025 bol dosiahnutý výrazný pokrok v posilňovaní rámca EÚ pre finančnú reguláciu a dohľad. Väčšina reforiem rámca Bazilej III nadobudla účinnosť a zavádzanie zostávajúcich prvkov je na dobrej ceste. ECB podporovala hlavné legislatívne iniciatívy vrátane cielených úprav prudenciálnych požiadaviek a podieľala sa na príprave regulačného rámca pre kryptoaktíva. Spoluzákonodarcom zároveň poskytla technické podklady k strategickým diskusiám týkajúcim sa revízie rámca pre krízové riadenie a ochranu vkladov. Dohoda, ktorú v súvislosti s touto revíziou dosiahli Európsky parlament a Rada Európskej únie, predstavovala významný míľnik na ceste k dobudovaniu bankovej únie a posilneniu rámca EÚ pre riešenie krízových situácií bánk. ECB sa ďalej podieľala na politických diskusiách o sektore nebankového finančného sprostredkovania a o únii úspor a investícií, najmä pokiaľ ide o legislatívne iniciatívy zamerané na znižovanie fragmentácie finančných trhov EÚ, ktoré budú pokračovať aj v roku 2026. V decembri 2025 predložila Rada guvernérov Európskej komisii a spoluzákonodarcom odporúčania na zjednodušenie európskeho rámca prudenciálnej regulácie, dohľadu a vykazovania bánk (box 3).

Zmeny vo vývoji regulačného rámca pre banky

V roku 2025 nadobudli účinnosť revidované nariadenie o kapitálových požiadavkách (Capital Requirements Regulation – CRR)^[36] a revidovaná smernica o kapitálových požiadavkách (Capital Requirements Directive – CRD)^[37]. V EÚ tak boli zavedené konečné reformy rámca Bazilej III, ktorých cieľom je zvýšenie odolnosti bankového systému EÚ voči rôznym rizikám. Počas roka ECB podporovala a naďalej podporuje Európsky orgán pre bankovníctvo v súvislosti s mnohými regulačnými alebo vykonávacími technickými predpismi týkajúcimi sa CRR/CRD. Implementácia bazilejských pravidiel trhového rizika v EÚ, známych ako zásadná revízia obchodnej knihy (Fundamental Review of the Trading Book – FRTB), bola odložená, a to pre obavy o zachovaní rovnakých podmienok v dôsledku oneskorení pri zavádzaní Bazileja III v niektorých hlavných jurisdikciách vo svete. V novembri 2025 Európska komisia otvorila cielenú konzultáciu o FRTB zameranú na politické možnosti, ktoré by mali byť prijaté delegovaným aktom, s cieľom ponúknuť konkrétne zmeny na zmiernenie vplyvu na kapitál bánk v EÚ.^[38] ECB svoju odpoveď na cielenú konzultáciu zverejnila 15. januára 2026.^[39]

Dňa 31. marca 2025 Európska komisia navrhla natrvalo zaviesť doteraz prechodné prudenciálne zaobchádzanie s krátkodobými transakciami financovania prostredníctvom cenných papierov a nezabezpečenými transakciami uskutočňovanými s finančnými klientmi podľa ukazovateľa čistého stabilného financovania. Po uplynutí prechodného obdobia, ktoré sa malo skončiť v júni 2025, by sa v prípade absencie legislatívnych zmien toto zaobchádzanie zosúladilo so zaobchádzaním stanoveným v bazilejskom štandarde pre ukazovateľ čistého stabilného financovania.^[40] ECB poskytla svoje stanovisko k návrhu 2. mája a spoluzákonodarcovia návrh Komisie v júni prijali.^[41],.[42]

Posilňovanie rámca politík týkajúcich sa sektora nebankového finančného sprostredkovania

Počas roka 2025 ECB naďalej zdôrazňovala dôležitosť odstraňovania štrukturálnych nedostatkov v sektore nebankového finančného sprostredkovania a posilňovania príslušného rámca politík z makroprudenciálneho hľadiska. Podieľala sa na diskusiách o vylepšení súboru makroprudenciálnych nástrojov pre sektor správy aktív a o posilnení koordinácie politík medzi členskými štátmi EÚ, pričom vyzdvihla potrebu úplnej a včasnej implementácie medzinárodných odporúčaní na odstránenie likviditného rizika v otvorených fondoch a fondoch peňažného trhu.^[43]

ECB zároveň zdôraznila potrebu riešiť riziká vyplývajúce z pákového efektu v sektore nebankového finančného sprostredkovania a zlepšiť cezhraničné zdieľanie informácií. V tejto súvislosti sa podieľala na vývoji medzinárodných odporúčaní týkajúcich sa zmierňovania súvisiacich systémových rizík.^[44],,[45] V rámci medzinárodných fór okrem toho aktívne podporovala a monitorovala zavádzanie regulačných opatrení v reakcii na činnosti súvisiace s kryptoaktívami, okrem iného prostredníctvom svojho zapojenia do tematického hodnotenia globálneho regulačného rámca pre činnosti spojené s kryptoaktívami vykonávaného Radou pre finančnú stabilitu.^[46]

Podpora krokov smerujúcich k únii úspor a investícií

Jednou z hlavných priorít ECB v roku 2025 bolo aj naďalej dosiahnutie rýchleho pokroku v oblasti únie úspor a investícií. Ide o zásadný krok na posilnenie konkurencieschopnosti, strategickej autonómie a finančnej stability Európy a podporu efektívneho financovania reálnej ekonomiky.^[47]

Príspevok ECB k rozvoju únie úspor a investícií sa týkal infraštruktúr finančného trhu (časť 4.2). Okrem toho sa ECB aktívne zapájala do politických diskusií a poskytovala technické poradenstvo v súvislosti s hlavnými legislatívnymi iniciatívami, ako je navrhovaný legislatívny balík Európskej komisie v oblasti integrácie trhov a dohľadu.^[48] Balík prináša konkrétne návrhy na odstránenie prekážok spôsobujúcich fragmentáciu jednotného trh v oblasti obchodovania, poobchodných služieb a správy aktív, pri súčasnej podpore inovácií a posilňovaní dohľadu. V júni 2025 ECB prispela k cielenej konzultácii,^[49] ktorá týmto návrhom predchádzala. Po zverejnení návrhov, a na žiadosť spoluzákonodarcov, prijala Rada guvernérov 9. apríla 2026 k balíku stanovisko.^[50]

ECB tiež poskytla svoje stanovisko k návrhom Európskej komisie na revíziu sekuritizačného rámca EÚ ako prvej legislatívnej iniciatívy Komisie v rámci budovania únie úspor a investícií.^[51]

4 Plynulé fungovanie trhovej infraštruktúry a platieb

Eurosystém zohráva ústrednú úlohu pri vývoji, prevádzke a dohľade nad trhovými infraštruktúrami a platbami. Prevádzkuje služby TARGET, ktoré v roku 2025 zaznamenali nárast objemu transakcií. Pokračoval tiež vývoj funkcionalít služieb TARGET vrátane služieb vyrovnania transakcií vo viacerých menách. Dňa 16. júna bola zavedená nová služba TARGET, Európsky systém riadenia kolaterálu (Eurosystem Collateral Management System – ECMS) ako zjednotený systém, ktorý harmonizuje riadenie kolaterálu úverových operácií Eurosystému pre všetky jurisdikcie eurozóny. Eurosystém naďalej podporoval bezpečnosť a efektívnosť platobnej a trhovej infraštruktúry v Európe, pričom sa zameral na tri základné požiadavky: inovácie, integráciu a nezávislosť. Zároveň ukončil prípravnú fázu projektu digitálneho eura ako ďalší míľnik potenciálnej emisie digitálneho eura. V roku 2025 Eurosystém pokračoval v práci na vývoji inovatívneho, integrovaného a bezpečného európskeho ekosystému digitálnych aktív pre veľkoobchodné transakcie s využitím technológie distribuovanej databázy transakcií, a to spustením iniciatív Pontes a Appia. V oblasti dohľadu sa v prepracovanom znení nariadenia ECB o požiadavkách dohľadu nad systémovo dôležitými platobnými systémami aktualizovalo vymedzenie pojmu prevádzkovateľ systémovo dôležitého platobného systému, ako aj ustanovenia o riadení, kybernetickom riziku a outsourcingu činností.

4.1 Služby TARGET

Služby TARGET pozostávajú z troch služieb vyrovnania a jednej služby správy kolaterálu: služba T2 – systém hrubého vyrovnania platieb v reálnom čase podporujúci operácie menovej politiky, prevody medzi bankami a komerčné platby; služba TARGET2‑Securities (T2S) – jednotná platforma pre vyrovnanie obchodov s cennými papiermi v Európe; TIPS (TARGET Instant Payment Settlement) – služba vyrovnania okamžitých platieb TARGET, prostredníctvom ktorej sa 24 hodín denne 7 dní v týždni vyrovnávajú okamžité platby v peniazoch centrálnej banky; a Európsky systém riadenia kolaterálu ECMS – jednotný systém, ktorý bol úspešne zavedený 16. júna 2025 a harmonizuje riadenie kolaterálu pre úverové operácie Eurosystému za všetky jurisdikcie eurozóny.

Multimenová funkcia služieb TARGET umožňuje poskytovanie služieb vyrovnania aj v iných menách ako euro. Služba T2S sa od októbra 2018 používa na vyrovnanie obchodov s cennými papiermi v dánskych korunách. V TIPS je od februára 2024 možné vyrovnanie okamžitých platieb vo švédskych korunách. Od apríla 2025 je vyrovnanie v dánskych korunách možné aj v T2 a TIPS. V budúcnosti systém TIPS umožní vyrovnanie v nórskych korunách a v súčasnosti sa skúma možnosť pridať do TIPS a T2 ďalšie meny. V súvislosti so vstupom Bulharska do eurozóny 1. januára 2026 sa Bulharská národná banka a finančná komunita krajiny pripojili ku všetkým službám TARGET vrátane ECMS.

V roku 2025 sa zvýšilo množstvo platobných operácií vo všetkých službách TARGET. V systéme T2 sa spracovalo v priemere 431 067 platieb v eurách za deň, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast o 2,2 %, pričom za ním stoja najmä platby zasielané bankami v mene ich klientov. V systéme T2S sa zúčtovalo v priemere 922 533 transakcií, čo predstavuje nárast 16,6 %, ktorý bol rovnomerne rozložený naprieč trhmi. V dôsledku toho, že nariadenie o okamžitých úhradách^[55] ustanovuje, aby poskytovatelia platobných služieb v eurozóne začali okamžité platby prijímať do 9. januára 2025 a posielať do 9. októbra 2025, došlo v uvedenom roku k výraznému nárastu aktivity v systéme TIPS v eurách.^[56] Denný priemerný počet platieb sa zvýšil z 1 657 421 platieb v decembri 2024 na 1 883 368 v januári 2025 a 3 845 376 v decembri 2025, čo znamená, že sa v priebehu roka viac než zdvojnásobil.

Systém ECMS bol úspešne spustený 16. júna 2025 a jeho prevádzka sa rozbehla hladko, v nadväznosti na koordinovanú migráciu, ktorá zahŕňala 20 národných centrálnych bánk a ich komunity.^[57] Stal sa štvrtou službou TARGET a je plne integrovaný s jeho ostatnými službami, najmä s T2S a T2. ECMS spracoval denne v priemere viac ako 5 000 pokynov, ktoré súviseli najmä s mobilizáciou a demobilizáciou úverových pohľadávok použitých ako kolaterál.

Eurosystém dosiahol v roku 2025 výrazný pokrok vo vývoji všetkých služieb TARGET. Uskutočnili sa viaceré prevádzkové a produktové vylepšenia T2 so zámerom zvýšiť jeho efektívnosti pre účastníkov a centrálne banky. Eurosystém okrem toho v roku 2025 umožnil nebankovým poskytovateľom platobných služieb prístup do platobných systémov prevádzkovaných centrálnymi bankami vrátane systému TARGET. V júni Eurosystém otvoril verejnú konzultáciu o možnom predĺžení prevádzkových hodín T2. Správa o jej výsledkoch bude zverejnená v prvej polovici roka 2026 po spracovaní všetkých odpovedí. Pokročila aj príprava úprav T2, ktoré sú potrebné pre projekt digitálneho eura.

Do T2S boli pridané nové kľúčové funkcie, ktorých cieľom je zlepšiť cezhraničné vyrovnanie, ďalej zvýšiť efektívnosť vyrovnania – najmä prostredníctvom optimalizovaného čiastočného vyrovnania – a posilniť služby automatického riadenia likvidity pre platobné banky. Pokračovali aj práce na zlepšovaní celkovej odolnosti T2S. Riadiace orgány T2S v úzkej spolupráci s finančným sektorom pokročili v kľúčových politických iniciatívach. Začala sa identifikácia a vyhodnotenie úprav systému potrebných na podporu prechodu na kratší cyklus vyrovnania transakcií s cennými papiermi v EÚ (T+1). Ich implementácia bola naplánovaná pred zavedením cyklu T+1 v októbri 2027.

Dňa 27. februára 2025 došlo v službách TARGET k závažnému incidentu, v dôsledku ktorého boli služby T2 a T2S približne desať, resp. osem hodín nedostupné. To spôsobilo pozastavenie spracovania pokynov na vyrovnanie cenných papierov, platieb, vyrovnávania pridruženým systémom a prevodov likvidity medzi službami TARGET. Riadiace orgány služieb TARGET v nadväznosti na tento incident identifikovali 20 opatrení na zlepšenie riešenia krízových situácií v budúcnosti.^[58] Tieto opatrenia zahŕňajú: i) výmenu chybného fyzického komponentu, ii) preskúmanie riadenia kontinuity činností a riadenia kontinuity IT služieb a iii) zber podrobných pripomienok trhu k efektívnosti posunutia času uzávierky po dlhodobom výpadku. V rámci identifikovaných opatrení sa podarilo dosiahnuť významný pokrok, pričom väčšina z nich bola zrealizovaná do posledného štvrťroka 2025.^[59] Eurosystém dôkladne riešil aj iné incidenty (v marci, máji a novembri 2025), ktoré ovplyvnili dostupnosť služieb TARGET, hoci v menšej miere, a vyvodil z nich ďalšie poučenia.

4.2 Formovanie budúcnosti platobnej a trhovej infraštruktúry v Európe

Kroky Eurosystému zamerané na formovanie budúcnosti platobnej a trhovej infraštruktúry v Európe sú riadené tromi základnými požiadavkami: inovácie, integrácia a nezávislosť. Eurosystém využíva inovatívne technológie na ďalšiu digitalizáciu retailových a veľkoobchodných platieb a trhov s cennými papiermi a podporuje hlbšiu integráciu a konkurenciu prostredníctvom harmonizácie a štandardizácie, napríklad v oblasti poobchodných činností. V kombinácii so zavádzaním celoeurópskych riešení budú tieto snahy kľúčové pre zvyšovanie efektívnosti transakcií, ako aj pre posilňovanie strategickej autonómie a odolnosti Európy. Podporia jej menovú suverenitu a zvýšia medzinárodnú úlohu eura, pričom zároveň prispejú k zachovaniu finančnej stability.

Zachovanie menovej suverenity Európy vďaka digitálnemu euru

V roku 2025 Eurosystém podnikol významné kroky v príprave na digitálne euro s cieľom zabezpečiť v digitálnej ére pre ľudí prístup k verejným peniazom. Digitálne euro by malo byť digitálnou formou hotovosti, ktorá by dopĺňala bankovky a mince, ako aj iné digitálne platobné prostriedky. Poskytovalo by jednoduchý a všeobecne akceptovaný spôsob platieb v celej eurozóne, ktoré by boli v základnom variante bezplatné a mali by vysokú úroveň ochrany súkromia, bezpečnosti a dostupnosti. V októbri 2025 Rada guvernérov rozhodla o prechode do ďalšej fázy projektu. Podrobnejšie informácie o tomto projekte sú v boxe 4.

Podpora bezpečného a integrovaného európskeho ekosystému digitálnych aktív

V nadväznosti na úspešné prieskumné aktivity Eurosystému v oblasti technológie distribuovanej databázy transakcií (distributed ledger technology – DLT) Rada guvernérov v roku 2025 schválila strategický plán na podporu rozvoja európskeho ekosystému digitálnych aktív, ktorý využíva potenciál DLT. Podrobnejšie informácie sú v boxe 5.

Zlepšenie cezhraničných platieb prepojením systémov rýchlych platieb

Pokiaľ ide o medzinárodné platby, hlavným cieľom stratégie Eurosystému v oblasti retailových platieb je podpora cezhraničných transakcií pre podniky a spotrebiteľov v Európe a posilnenie medzinárodnej úlohy eura. Eurosystém skúma možnosti, ako môže TIPS podporiť ciele cezhraničného plánu skupiny G20.

V júni 2025 sa v rámci systému TIPS zaviedla služba cezhraničného vyrovnania platieb medzi menami založená na schéme Európskej platobnej rady pre okamžité platby s jednou menou inou ako euro (One-Leg Out (OLO) Instant Credit Transfer – OCT Inst), ktorá umožňuje transakcie medzi akýmkoľvek párom mien, pokiaľ je aspoň jedna z dvoch strán transakcie vedená v niektorej z mien dostupných v TIPS.

Na globálnej úrovni Eurosystém skúma prepojenie TIPS s inými systémami okamžitých platieb ako spôsob ďalšieho zlepšenia interoperability, zníženia nákladov a zvýšenia rýchlosti a transparentnosti cezhraničných platieb. V septembri 2025 Rada guvernérov rozhodla o preskúmaní možnosti vytvorenia potenciálneho spojenia medzi TIPS a systémom Swiss Interbank Clearing Instant Payments (SIC IP). V novembri 2025 Rada guvernérov rozhodla o pokračovaní prác na prepojení TIPS s indickým jednotným platobným rozhraním (Unified Payments Interface) a so systémom Nexus Global Payments.

Integrácia európskych trhových infraštruktúr pre cenné papiere a kolaterál

Spoločný štandard pre výmenu informácií o kolaterále predpísaný Jednotným súborom pravidiel riadenia kolaterálu pre Európu (Single Collateral Management Rulebook for Europe – SCoRE) je kľúčom k zlepšeniu automatizácie korporátnych činností a trojstranného riadenia kolaterálu. Poradná skupina Eurosystému pre infraštruktúry trhu s cennými papiermi a kolaterálom (AMI‑SeCo) stanovila v decembri 2025 vo svojej Stratégii migrácie na ISO 20022 plán prechodu celého trhu na štandard ISO 20022. AMI‑SeCo súčasne uverejnila komplexnú Správu o pretrvávajúcich prekážkach integrácie poobchodných činností v Európe. Na obmedzený pokrok a meškanie v dodržiavaní štandardov AMI‑SeCo zároveň poukázala Správa o dodržiavaní štandardov pri korporátnych udalostiach za rok 2025, ako aj Správa o dodržiavaní štandardov a pokroku v rámci SCoREBOARD za druhý polrok 2025. Eurosystém preto žiada relevantné zainteresované strany o spätnú väzbu, pokiaľ ide o ich konkrétne kroky a časový harmonogram na dosiahnutie úplného súladu so štandardmi SCoRE. AMI‑SeCo tiež podporuje plánovaný prechod EÚ na kratší cyklus vyrovnania (T+1) v niektorých oblastiach spracovania korporátnych udalostí.

Vo všeobecnosti, ECB spolu s Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (European Securities and Markets Authority – ESMA) a Európskou komisiou podporuje prechod EÚ na cyklus T+1 (časť 4.1), a to formou svojej účasti v osobitnej riadiacej štruktúre EÚ T+1.

4.3 Dohľad a úloha centrálnej emisnej banky

Prioritou Eurosystém v rámci jeho dohľadovej funkcie zostáva bezpečné a efektívne fungovanie infraštruktúr finančného trhu a platieb v eurozóne. Okrem toho Eurosystém ako centrálna emisná banka pre euro spolupracuje s ďalšími orgánmi dohľadu a inými príslušnými orgánmi pre infraštruktúry finančného trhu s významnými aktivitami denominovanými v eurách.

V komplexnom hodnotení služieb TARGET, ktoré bolo dokončené v roku 2025, sa konštatuje, že služby vo veľkej miere spĺňajú príslušné požiadavky dohľadu. Vydané odporúčania sa týkali predovšetkým usmerňovania riadenia rizík a integrácie kybernetických procesov do riadenia operačných rizík. Zistenia sa nepovažovali za závažné z hľadiska rizika. Preskúmali sa tiež incidenty, ktoré v roku 2025 ovplyvnili služby TARGET, predovšetkým závažný incident vo februári, ako aj ďalšie incidenty v marci, máji a novembri. Preskúmania viedli k vydaniu odporúčaní súvisiacich s procesmi riadenia významných incidentov a kontinuity činností.

Eurosystém vykonal aj viacero hodnotení ďalších systémovo dôležitých platobných systémov, teda EURO1 a STEP2‑T EBA CLEARING a Systém riadenia zúčtovania Mastercard, pri ktorých sa zameral na prevádzkovú odolnosť a významné zmeny. V nadväznosti na ročnú klasifikáciu platobných systémov na účely dohľadu sa v roku 2025 zmenilo postavenie niektorých platobných systémov.^[63] Eurosystém okrem toho dokončil prepracované znenie nariadenia ECB o požiadavkách v oblasti dohľadu nad systémovo dôležitými platobnými systémami (nariadenie ECB o SIPS)^[64], v ktorom došlo k rôznym úpravám vrátane vymedzenia pojmu prevádzkovateľ systémovo dôležitých platobných systémov tak, aby sa vzťahoval aj na pobočky v eurozóne právnických osôb so sídlom mimo eurozóny. Prepracované nariadenie obsahuje tiež ustanovenia týkajúce sa kybernetických rizík a outsourcingu, pričom zohľadňuje technologický a regulačný vývoj v Európskej únii vrátane nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti (DORA)^[65].

Eurosystém v rámci dohľadu nad elektronickými platobnými nástrojmi, schémami a mechanizmami (rámec PISA) dokončil komplexné hodnotenie vybraných platobných schém. Začal aj s výkonom nových kompetencií vyplývajúcich z nariadenia o trhoch s kryptoaktívami (MiCAR)^[66] a v spolupráci s Európskym orgánom pre bankovníctvo dokončil spoločnú správu o platobných podvodoch za rok 2025.

Pokiaľ ide o oblasť kybernetickej odolnosti, Eurosystém uskutočnil svoj pravidelný kybernetický prieskum zameraný na posúdenie odolnosti dohliadaných subjektov.^[67] Zároveň koordinoval činnosť Rady kybernetickej odolnosti eura pre paneurópske finančné infraštruktúry (Euro Cyber Resilience Board for pan-European Financial Infrastructures), ktorá sa v roku 2025 zamerala najmä na krízovú koordináciu a riadenie rizík tretích strán.

Eurosystém sa ako centrálna emisná banka pre euro podieľal na práci kolégií orgánov dohľadu a kolégií pre riešenie krízových situácií pre centrálne protistrany EÚ a zúčastnil sa priebežného dohľadu nad systémovo dôležitými centrálnymi protistranami z tretích krajín. Zavŕšil aj preskúmanie úverového nástroja pre centrálne protistrany podľa usmernenia TARGET, ktorý je k dispozícii oprávneným centrálnym protistranám v eurozóne.^[68] ECB monitorovala vývoj v oblasti zúčtovania v EÚ v roku 2025 a uskutočnila hĺbkovú analýzu štruktúry a fungovania spoločných likviditných fondov pre úrokové deriváty denominované v eurách. Prispievala aj k práci novozriadeného spoločného monitorovacieho mechanizmu.

V oblasti vyrovnania transakcií s cennými papiermi Eurosystém naďalej plnil úlohu príslušného orgánu podľa nariadenia o centrálnych depozitároch cenných papierov (CSDR)^[69], v rámci ktorej poskytoval odôvodnené stanoviská k pravidelnému preskúmaniu a hodnoteniu niektorých centrálnych depozitárov cenných papierov, ako aj k rozšíreniu ich povolení. Okrem toho Eurosystém vydal viacero nezáväzných stanovísk k žiadostiam podaným na základe nariadenia o pilotnom režime pre trhové infraštruktúry založené na technológii distribuovanej databázy transakcií^[70].

ECB sa tiež podieľala na viacerých politických a regulačných aktivitách na európskej aj medzinárodnej úrovni, medzi inými na príprave regulačných technických štandardov v súvislosti s aktuálne prijatými alebo aktualizovanými právnymi predpismi EÚ, ktoré sa vzťahujú na infraštruktúry finančných trhov.

5 Operácie na trhu a finančné služby poskytované iným inštitúciám

Swapové a repo linky Eurosystému s centrálnymi bankami mimo eurozóny sú nástrojmi menovej politiky, ktoré sa používajú ako stabilizačné nástroje v čase napätia na svetových finančných trhoch. Eurové likviditné linky predstavovali aj v roku 2025 oporu trhového financovania. ECB ďalej pravidelne ponúkala oprávneným protistranám v eurozóne tiež operácie v amerických dolároch podporované stálou sieťou swapových liniek hlavných centrálnych bánk, ktorú tvoria ECB spolu s Federálnym rezervným systémom, Bank of Canada, Bank of England, Bank of Japan a Švajčiarskou národnou bankou. V roku 2025 ECB na devízovom trhu neintervenovala. Naďalej zodpovedala za správu rôznych finančných operácií v mene EÚ a koordinovala rámec služieb Eurosystému v oblasti správy rezerv.

5.1 Vývoj trhových operácií

Likviditné linky v eurách a v cudzích menách

Swapové a repo linky Eurosystému sú nástroje menovej politiky, ktoré pomáhajú predchádzať tomu, aby napätie na medzinárodných trhoch financovania narúšalo účinnosť transmisie menovej politiky eurozóny. V tabuľke 5.1 sú uvedené likviditné linky využívané k 31. decembru 2025. Čerpanie eurových likviditných liniek bolo v roku 2025 naďalej veľmi obmedzené.

Pokiaľ ide o likviditné linky v cudzích menách, v roku 2025 ECB pokračovala v poskytovaní likvidity v amerických dolároch na týždennej báze so sedemdňovou splatnosťou v koordinácii s Federálnym rezervným systémom, Bank of Canada, Bank of England, Bank of Japan a Švajčiarskou národnou bankou (sieť swapových liniek). Vypožičiavanie zmluvnými stranami eurozóny zostalo počas celého roka veľmi obmedzené.

Vykazovanie devízových intervencií

V roku 2025 ECB na devízovom trhu neintervenovala. Od zavedenia eura pristúpila ECB k intervenciám na devízovom trhu dvakrát, v rokoch 2000 a 2011. Údaje o devízových intervenciách sa zverejňujú štvrťročne s oneskorením jedného štvrťroka na internetovej stránke ECB a na dátovom portáli ECB Data Portal a sú zrekapitulované v tabuľke 5.2. Ak sa v príslušnom štvrťroku neuskutočnili žiadne devízové intervencie, je to výslovne uvedené.

Rámec vykazovania zahŕňa devízové intervencie uskutočnené ECB jednostranne alebo v koordinácii s inými medzinárodnými orgánmi, ako aj intervencie na hranici fluktuačného pásma v rámci mechanizmu výmenných kurzov (ERM II).

5.2 Správa úverových operácií EÚ

ECB pôsobí ako finančný agent Európskej komisie pre správu úverových operácií EÚ. V roku 2025 bola zodpovedná za správu účtov a spracovanie platieb v súvislosti s nasledujúcimi programami EÚ:

• Mechanizmus strednodobej finančnej pomoci (MTFA),
• Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSM),
• Európsky nástroj dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE),
• Program Next Generation EU (NGEU),
• Mechanizmus spolupráce v oblasti úverov pre Ukrajinu (ULCM),
• Nástroj pre Ukrajinu,
• Makrofinančná pomoc (MFA),
• Nástroj na podporu reforiem a rastu pre západný Balkán.

ECB pôsobí aj ako platobný agent Európskej komisie pre jej emisnú službu EÚ (EU Issuance Service – EIS).

V roku 2025 ECB spracovala rôzne úhrady a platby vyplývajúce z uvedených programov.

Zodpovedá tiež za spracúvanie všetkých platieb súvisiacich s dohodou o úverovom mechanizme pre Grécko.

K 31. decembru predstavovala celková nesplatená nominálna suma v rámci mechanizmu EFSM 37,1 mld. €, v rámci nástroja SURE 90,4 mld. € a v rámci dohody o úverovom mechanizme pre Grécko 26,3 mld. €. V rámci mechanizmu MTFA neboli k tomuto dátumu vedené žiadne nesplatené sumy.

5.3 Služby Eurosystému v oblasti správy rezerv

Eurosystém aj v roku 2025 ponúkal komplexný balík finančných služieb prostredníctvom rámca služieb Eurosystému v oblasti správy rezerv (Eurosystem reserve management services – ERMS), ktorý bol zavedený v roku 2005 na správu rezervných eurových aktív klientov. Viaceré národné centrálne banky Eurosystému poskytovali tieto služby centrálnym bankám, menovým orgánom a vládnym agentúram z krajín mimo eurozóny, ako aj medzinárodným organizáciám, na základe harmonizovaných podmienok a v súlade s trhovými štandardmi. ECB pokračovala v koordinovaní tohto rámca, monitorovala plynulé fungovanie služieb, podporovala jeho skvalitňovanie a pripravovala súvisiace správy pre rozhodovacie orgány ECB.

Na konci roka 2025 bolo v rámci ERMS evidovaných 285 klientskych účtov v porovnaní s 287 na konci roka 2024. Celková priemerná agregovaná držba (zahŕňajúca peňažné aktíva a cenné papiere) v správe ERMS k poslednému štvrťroku 2025 bola v porovnaní s posledným štvrťrokom 2024 vyššia približne o 8 %.

6 Príprava eurovej hotovosti na budúcnosť

Množstvo eurových bankoviek v obehu sa v roku 2025 opäť zväčšilo. V súlade so záväzkom Eurosystému zabezpečiť, že hotovosť zostane k dispozícii ako dostupný a akceptovaný platobný prostriedok a zároveň bude čo najudržateľnejšia a najšetrnejšia k životnému prostrediu, pokračoval proces zmeny podoby eurobankoviek. Tento proces zvýši bezpečnosť eurových bankoviek a zároveň poskytne príležitosť na to, aby sa s nimi mohli lepšie stotožniť všetci Európania.

6.1 Vývoj v oblasti obehu a nakladania s hotovosťou

Eurobankovky v obehu v roku 2025 naďalej rástli a ku koncu roka dosiahli nové maximum 31,3 miliardy kusov v celkovej nominálnej hodnote 1 619,5 mld. €. Po stagnácii v období zvyšujúcich sa úrokových sadzieb sa nominálny rast čiastočne obnovil a medziročne dosiahol 2,5 % z hľadiska počtu a 2,0 % z hľadiska hodnoty bankoviek.

Graf 6.1

Počet a hodnota eurobankoviek v obehu

(ľavá os: v mld. EUR; pravá os: v mld. kusov)

V období rokov 2015 až 2025 hodnota hotovosti v obehu trvalo prekračovala 10 % HDP eurozóny, čo poukazuje na relevantnosť hotovosti ako platobného prostriedku aj ako likvidného aktíva držaného na transakčné a preventívne účely. Rast bankoviek v obehu bol podporený aj medzinárodným využívaním eura.

Úverové inštitúcie v roku 2025 vrátili do národných centrálnych bánk krajín eurozóny 24,5 miliardy bankoviek, čo v porovnaní s rokom 2024 predstavuje mierny pokles o 0,9 miliardy kusov. Celková hodnota bankoviek uložených v národných centrálnych bankách v roku 2025 klesla na 833 mld. € oproti 856 mld. € v roku 2024. Tento pokles bol čiastočne spôsobený tým, že úverové inštitúcie vrátili do obehu medzi klientov väčší objem bankoviek miesto toho, aby ich odovzdali do národných centrálnych bánk.

Obeh euromincí vydaných členskými štátmi eurozóny sa v roku 2025 medziročne zvýšil v počte o 1,8 % a v hodnote o 2,6 %, pričom zahŕňal 2,7 miliardy mincí s nominálnou hodnotou 890 mil. €.

6.2 Zlepšenie právneho rámca týkajúceho sa hotovosti

Nárast objemu eurobankoviek v obehu svedčí o pretrvávajúcej potrebe prezieravých politík, ktoré zabezpečia akceptáciu hotovosti, zachovajú dobrý prístup k hotovostným službám a zaručia bezpečnosť a udržateľnosť bankoviek. Rastúce obavy v celej eurozóne súvisiace s prijímaním hotovosti a prístupom k hotovostným službám zdôrazňujú naliehavú potrebu komplexného rámca EÚ s jasnými a záväznými pravidlami týkajúcimi sa postavenia eurobankoviek a euromincí ako zákonného platidla. Takýto rámec posilní dôveru verejnosti v hotovosť a sprehľadní povinnosti členských štátov, pokiaľ ide o zabezpečenie účinného prístupu k hotovostným službám a ich väčšej odolnosti. ECB privítala významný pokrok dosiahnutý zákonodarcami EÚ, najmä dohodu Rady Európskej únie z decembra 2025 o všeobecnom prístupe, a je pripravená poskytnúť odbornú podporu pri finalizácii nariadenia o eurobankovkách a eurominciach ako zákonnom platidle^[71] v rámci balíka predpisov o jednotnej mene. Odhliadnuc od všeobecného nárastu digitálnych retailových platieb v eurozóne, z analýz výpadkov elektrickej energie vyplýva, že hotovosť zostáva spoľahlivým záložným riešením v prípade narušenia platobného systému, ktoré môže nastať nečakane a môže vo veľkom rozsahu zasiahnuť transakcie.^[72] Hotovosť posilňuje systémovú odolnosť, pričom (okrem každodenného širokého využitia) slúži tiež ako záložná rezerva v platobnom systéme počas výpadkov a podporuje hospodársku súťaž na platobných trhoch. Je dôležitá aj pre finančnú inklúziu, keďže mnohí občania, v neposlednom rade zraniteľné skupiny, hotovosť využívajú pri každodenných platbách.

6.3 Falšovanie a vývoj eurobankoviek

V roku 2025 bolo z obehu stiahnutých približne 444 000 falošných eurobankoviek, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje pokles o 20 %. Najčastejšie falšovanými boli aj naďalej bankovky v hodnote 20 € a 50 €, ktoré spolu predstavovali približne 80 % z celkového počtu falzifikátov.

V roku 2025 pripadalo na milión pravých bankoviek v obehu 14 odhalených falzifikátov, čo je jedna z najnižších hodnôt zaznamenaných od zavedenia eura (graf 6.2). Pravdepodobnosť obdržania falošnej bankovky je preto veľmi nízka.

Väčšina falzifikátov je nekvalitná a nemá buď žiadne, alebo má len veľmi slabé napodobenie ochranných prvkov. Pravosť bankoviek možno overiť jednoduchou kontrolou hmatom, pohľadom a naklonením, ktorá je opísaná na internetovej stránke ECB o ochranných prvkoch bankoviek, ako aj na stránkach národných centrálnych bánk krajín eurozóny.

Graf 6.2

Počet odhalených falzifikátov ročne na milión pravých bankoviek v obehu

Pokrok v procese zmeny dizajnu eurobankoviek

V priebehu roka 2025 ECB pokračovala v práci na príprave novej podoby eurobankoviek. Cieľom tohto procesu je, aby nové bankovky lepšie odrážali jednotu, identitu a hodnoty Európy, aby boli bezpečnejšie a šetrnejšie k životnému prostrediu a aby sa s nimi dokázali stotožniť všetci Európania. Tento projekt, ktorý sa začal v decembri 2021, zdôrazňuje záväzok ECB vo vzťahu k hotovosti ako bezpečnej a inkluzívnej platobnej metóde.

V procese tvorby novej podoby eurobankoviek malo zásadný význam zapojenie verejnosti. ECB prostredníctvom konzultácií a prieskumov zozbierala návrhy a pripomienky z celej Európskej únie. Na základe podnetov verejnosti a odborných odporúčaní Rada guvernérov v roku 2023 vybrala dve témy nových bankoviek: „Európska kultúra“ ako oslava spoločných kultúrnych priestorov a významných európskych osobností a „Rieky a vtáky“, ktoré symbolizujú rozmanitosť prírodného prostredia Európy. Začiatkom roka 2025 vybrala motívy ilustrujúce jednotlivé témy.

Neskôr, 15. júla, vyhlásila výberové konanie na návrh nových bankoviek a vyzvala autorov a umelcov žijúcich v Európskej únii, aby predložili prihlášky na účasť vo fáze tvorby návrhu bankoviek. Účastníci, vybraní na základe ich skúseností a úspechov, začali s prípravou svojich návrhov. Porota pre súťažné návrhy zložená z nezávislých odborníkov z každej krajiny eurozóny vyberie päť víťazných návrhov pre každú tému. Príležitosť podeliť sa o svoje názory dostane aj verejnosť, skôr než Rada guvernérov približne na konci roka 2026 vyberie konečnú podobu nových bankoviek. Nové bankovky sa dostanú do obehu niekoľko rokov po prijatí tohto rozhodnutia, po skončení výrobného procesu.

7 Štatistika

ECB za pomoci národných centrálnych bánk pripravuje, zbiera, kompiluje a uverejňuje širokú škálu štatistík a údajov, ktoré sú dôležitou oporou pri plnení úloh Európskeho systému centrálnych bánk a Európskeho výboru pre systémové riziká. Tieto štatistiky, ktoré využívajú aj orgány verejnej správy, medzinárodné organizácie, účastníci finančných trhov, médiá a široká verejnosť, zároveň pomáhajú zvyšovať transparentnosť práce ECB.

V roku 2025 ECB prepracovala štatistiku eurozóny s cieľom zabezpečiť lepšiu podporu pre menovú politiku, finančnú stabilitu a širšie priority EÚ. Rozšírili sa kľúčové súbory údajov o peňažných trhoch, bankách a financiách verejnej správy, čím sa zlepšilo pokrytie, konzistentnosť a transparentnosť a zároveň sa zefektívnilo vykazovanie národných centrálnych bánk. Viac sa rozpracovali ukazovatele súvisiace s klímou, aby prinášali podrobnejšie informácie o udržateľnom financovaní a klimatických rizikách, čo pomohlo integrovať klimatické hľadisko do politických analýz. Na legislatívnej úrovni ECB odporučila cielené úpravy nariadenia Rady (ES) č. 2533/98 s cieľom modernizovať rámec pre zber štatistických údajov, zlepšiť kvalitu a efektívnosť údajov a minimalizovať záťaž spojenú s vykazovaním pri zachovaní dôvernosti údajov. Spoločný výbor pre bankové výkazníctvo vydal prvé odporúčanie, ktoré sa týkalo zavedenia revidovanej štatistickej klasifikácie ekonomických činností, a významne tak pokročil v zefektívňovaní vykazovania údajov bánk.

7.1 Vývoj štatistiky eurozóny reaguje na meniace sa politické potreby

V januári 2025 ECB výrazne rozšírila svoju štatistiku krátkodobých európskych cenných papierov (Short-Term European Paper – STEP), ktorá poskytuje informácie z primárnych trhov o objemoch, transakciách a výnosoch krátkodobých dlhových cenných papierov vydaných v rámci iniciatívy STEP. Nové štatistiky STEP využívajú nielen údaje poskytnuté oprávnenými poskytovateľmi údajov STEP, ale aj iné vysokokvalitné údaje dostupné v centralizovanej databáze cenných papierov ECB, čo vedie k zlepšeniu kvality a rozsahu údajov. Rozšírené štatistiky sa zverejňujú v interaktívnych správach obsahujúcich nové týždenné údaje, čo uľahčuje monitorovanie aktivít na peňažnom trhu zo strany Eurosystému (pre jeho menovopolitické operácie), emitentov cenných papierov aj investorov.

V rovnakom mesiaci Rada guvernérov ECB prijala nové usmernenie, ktorým sa modernizuje a ďalej harmonizuje existujúci rámec štatistiky majetku, príjmov a spotreby domácností v eurozóne.^[73] Rámec umožňuje lepšie pochopiť situáciu rôznych skupín domácností a to, ako na ne vplýva hospodársky vývoj a menová politika.

Rada guvernérov prijala prepracované usmernenie o štatistike financií verejnej správy, ktoré upravuje zostavovanie a vykazovanie údajov za eurozónu o príjmoch, výdavkoch, deficite/prebytku a dlhu verejnej správy.^[74] Prepracované usmernenie zavádza prehľadnejšie vykazovanie údajov podľa jednotlivých sektorov (ústredná štátna správa, regionálna štátna správa, miestna samospráva a fondy sociálneho zabezpečenia), dopĺňa harmonizované informácie o finančných prepojeniach s rozpočtom EÚ a vymedzuje, kedy národné centrálne banky môžu využívať štatistiku už prenesenú Eurostatom. Zlepšuje sa tým konzistentnosť a zabraňuje sa zbytočnej duplicite vo vykazovaní.

V záujme posilnenia odolnosti a reprezentatívnosti štatistiky eurových peňažných trhov boli od 2. júla 2025 do denného výpočtu krátkodobej eurovej sadzby (€STR) začlenené aj údaje z rozšíreného štatistického výkazníctva peňažného trhu (money market statistical reporting – MMSR). Stalo sa tak po pridaní 24 nových bánk do MMSR od 1. júla 2024, vďaka čomu sa rozšírila vzorka za niekoľko krajín eurozóny a po prvýkrát sa zahrnulo pokrytie za Luxembursko a Portugalsko. Referenčná hodnota tak v súčasnosti vychádza z vyššieho objemu transakcií a lepšieho pokrytia.

V júli 2025 začala ECB zverejňovať podrobnejšie štatistiky o cezhraničných portfóliových investičných pozíciách eurozóny v dlhových cenných papieroch.^[75] Nové členenie obsahuje viac mien a krajín emitentov, širší súbor sektorov investorov a emitentov, rôzne rozsahy splatností aj informácie o tom, či je dlhopis ekologický alebo udržateľný. Aktíva a pasíva sú zoskupené podľa jednoduchých rizikových tried založených na úverových ratingoch. Niektoré ukazovatele sú uvedené v nominálnej aj v trhovej hodnote, čo poskytuje jasnejší obraz o expozíciách v čase.

Rada guvernérov prijala v októbri 2025 usmernenie, ktorým sa mení usmernenie o konsolidovaných bankových údajoch.^[76] Štatistické pokrytie sa tým rozšírilo o investičné spoločnosti triedy 1, aby agregáty lepšie odrážali celý bankový sektor EÚ.^[77] Zmena umožňuje ECB agregovať dohľadové údaje centrálne v mene národných centrálnych bánk a využívať vlastné IT systémy na zlepšenie cezhraničnej efektívnosti a konzistentnosti. Vzory výkazov boli upravené tak, aby poskytovali podrobnejšie informácie o bankových štatistikách.

V novembri 2025 ECB ďalej rozšírila svoje štatistické ukazovatele súvisiace s klímou. Ukazovatele udržateľných dlhových cenných papierov sa rozšírili o nové členenie podľa meny, splatnosti a typu úrokovej sadzby. Ukazovatele transformačných rizík v súčasnosti poskytujú podrobnejší prehľad o uhlíkových a sektorových profiloch bankových úverov a portfólií cenných papierov, čo zjednodušuje hodnotenie expozícií voči odvetviam s vysokými emisiami a sledovanie zmien v priebehu času. Ukazovatele fyzických rizík boli upravené tak, aby zahŕňali širší súbor nebezpečenstiev vrátane teploty a rizík súvisiacich so zrážkami a nedostatkom vody a boli prepojené s geografickou lokalitou podkladových expozícií.

7.2 Revízia nariadenia Rady (ES) č. 2533/98 – zber štatistických informácií v ECB

Nariadenie Rady (ES) č. 2533/98^[78] poskytuje právny rámec pre zber štatistických informácií od bánk a iných spravodajských jednotiek potrebných na plnenie úloh Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB). Nariadenie bolo prijaté v roku 1998 a novelizované v rokoch 2009 a 2015. Vzhľadom na to, že ekonomika, finančný systém a charakter údajov sa neustále vyvíjajú, ECB v roku 2025 vydala nové odporúčanie na úpravu tohto nariadenia.^[79] Rada Európskej únie následne 16. decembra 2025 prijala pozmeňujúce nariadenie.^[80]

Digitálna transformácia vytvára nové požiadavky a príležitosti nielen pre podnikanie, ale aj v oblasti poskytovania verejných služieb. Vytvorila bezprecedentné prostredie s novými požiadavkami na štatistiky, ktoré sú potrebné na plnenie úloh ESCB, a s novými možnosťami efektívneho zberu podrobných údajov. Aktuálny hospodársky a finančný vývoj navyše zdôraznil nutnosť zbierať aktuálnejšie, častejšie a podrobnejšie štatistické údaje pri súčasnom zachovaní minimálnej záťaže spojenej s vykazovaním.

Z tohto dôvodu bolo dôležité prispôsobiť právny rámec tak, aby sa štatistické a regulačné vykazovanie mohlo v čo najväčšej miere riadiť zásadou „jednorazového vykazovania“. Aby sa zabránilo zberu rovnakých údajov viacerými orgánmi a inštitúciami členských štátov a EÚ, štatistické informácie by mali byť zdieľané medzi členmi ESCB, medzi ESCB a členmi Európskeho štatistického systému a inými príslušnými stranami, za presne vymedzených okolností, bez ohľadu na to, ktorý člen ESCB údaje pôvodne zozbieral.

7.3 Zefektívnenie vykazovania údajov bánk

Spoločný výbor pre bankové výkazníctvo (Joint Bank Reporting Committee – JBRC), ktorý združuje európske a vnútroštátne orgány a zástupcov bankového sektora, inicioval kľúčové zlepšenia zamerané na zefektívnenie vykazovania údajov bánk. V júni 2025 dosiahol významný míľnik, keď zverejnil svoje prvé odporúčanie, ktoré sa týkalo zavedenia revidovanej štatistickej klasifikácie ekonomických činností (NACE Rev. 2.1). ECB a Európsky orgán pre bankovníctvo zabezpečia, aby banky uplatňovali túto revidovanú klasifikáciu simultánne pri vykazovaní v oblasti štatistiky, dohľadu aj riešenia krízových situácií.

V roku 2025 sa Eurosystém ďalej zameral na znižovanie vykazovacej záťaže bánk, pričom konsolidoval svoje požiadavky na štatistické vykazovanie prostredníctvom integrovaného vykazovacieho rámca (IReF). Vzhľadom na geopolitický vývoj aj dlhodobý charakter projektu IReF sa Eurosystém rozhodol preskúmať, či by tento prvý krok smerom k plne integrovanému systému vykazovania mohol byť zároveň krokom k technologicky suverénnejšej Európe. Na posúdenie suverénnejších riešení vrátane riešení cloudového hostingu na implementáciu IReF však Eurosystém potrebuje viac času, než sa pôvodne predpokladalo.

Slovník integrovaného výkazníctva bánk (Banks’ Integrated Reporting Dictionary – BIRD), ktorý spája požiadavky orgánov na údaje s jazykom a definíciami používanými bankami, v roku 2025 ďalej rozširoval svoju úlohu pri podpore efektívnejšieho vykazovania. Do slovníka tak boli začlenené FINREP, zaťaženie aktív a AnaCredit. Iniciovali sa nové pracovné aktivity zamerané na integráciu ďalších rámcov dohľadu a požiadaviek na údaje, čím sa ďalej rozšírilo pokrytie BIRD nad rámec štatistických údajov. Táto práca má zásadný význam, pretože potvrdzuje, že je možné zosúladiť štatistické a dohľadové vykazovanie na úrovni podrobných údajov, čo prispieva k zvýšeniu kvality údajov vykazovaných bankami a posilňuje konzistentnosť vo všetkých oblastiach výkazníctva.

8 Výskumné činnosti ECB

V roku 2025 odborníci ECB uskutočnili rozsiahly ekonomický, menový, finančný a legislatívny výskum, ktorý bol kľúčovým podkladom pre tvorbu politík vrátane hodnotenia stratégie v roku 2025. Práca v rámci výskumnej siete ChaMP^[85], ako aj výskum založený na prieskume spotrebiteľských očakávaní a prieskume financií a spotreby domácností naďalej čerpali z bohatého zdroja informácií s cieľom zabezpečiť podklady pre menovú politiku.

V úvode tejto kapitoly vyjadrujeme uznanie kvalite výskumu ECB, potom predstavíme päť hlavných oblastí výskumu a politického poradenstva a priblížime pokrok, ktorý bol v týchto oblastiach dosiahnutý v priebehu roka. Kapitola následne stručne informuje o zriadení a činnosti výskumnej pracovnej skupiny pre umelú inteligenciu a na záver prináša box o „Makroekonomickom modelovaní v časoch neistoty“.

Cieľom ECB je vysokokvalitný výskum v oblastiach, ktoré sú kľúčové pre mandát a činnosti centrálnych bánk. Od decembra 2024 je ECB v databáze Research Papers in Economics (RePEc), jednom z najpoužívanejších indexov ekonomického výskumu, zaradená na prvom mieste na svete v oblasti menovej ekonomiky. V roku 2025 bol na druhom mieste Federálny rezervný výbor a na treťom Medzinárodný menový fond (MMF). V širšej oblasti makroekonomiky bola ECB na druhom mieste za Fakultou ekonómie Harvardovej univerzity a pred MMF. V oblasti bankovníctva si ECB udržala prvé miesto pred Bankou pre medzinárodné zúčtovanie a Booth School of Business Chicagskej univerzity. Medzi centrálnymi bankami a podobnými inštitúciami na celom svete sa ECB v roku 2025 umiestnila na druhom mieste za MMF a pred Federálnym rezervným výborom. V Európe je ECB na treťom mieste vo všetkých oblastiach a medzi všetkými inštitúciami, za Londýnskou školou ekonómie a politických vied a za Parížskou školou ekonómie.

Výskumné projekty, ktoré ECB realizovala v roku 2025, možno rozdeliť do piatich širších tematických oblastí. Projekty vo všetkých oblastiach ťažili z príspevkov národných centrálnych bánk a zo spolupráce v rámci výskumných skupín Európskeho systému centrálnych bánk.

Prvou oblasťou bol výskum zameraný na stratégiu menovej politiky a jej transmisiu, ktorý podporil hodnotenie stratégie ECB v roku 2025 a prehĺbil porozumenie transmisie menovej politiky. Aktualizácie prognostických modelov viedli k odhadom slabšej transmisie menovej politiky. Zároveň zlepšili prognostickú a interpretačnú výkonnosť modelov v obdobiach nekonvenčných opatrení a inflácie vyvolanej cenami energií. Ďalšia práca v oblasti transmisie menovej politiky sa zamerala na analýzu kvantitatívneho sprísňovania, nákupov aktív a krízových intervencií. Zistenia priniesli nové poznatky o vplyve očakávaní týkajúcich sa likvidity na spready na peňažnom trhu, o rozdielnom vplyve transmisie na domácnosti, podniky a sektory, o nelineárnej dynamike inflácie a o vzájomnom pôsobení menovej politiky, finančnej stability a fiškálnej politiky. Napokon, štúdie o implementácii menovej politiky sa zamerali na volatilitu peňažného trhu, oceňovanie repo obchodov a regulačné zmeny, kým výskum v oblasti komunikácie skúmal dôveru, ukotvenie očakávaní a postoje verejnosti, pokiaľ ide o komunikáciu centrálnej banky a o digitálne euro. Súčasťou výskumu komunikácie bola spolupráca v rámci výskumnej siete ChaMP.

Druhá tematická oblasť sa týkala fiškálnej politiky a riadenia v hospodárskej a menovej únii. Výskum v tejto oblasti sa sústredil na menové a fiškálne interakcie, fiškálne multiplikátory a prechod na ekologické hospodárstvo. Zo zistení vyplýva, že dobre navrhnuté rozpočtové pravidlá môžu podporiť menovú politiku v prípade nemožnosti ďalšieho znižovania sadzieb, že fiškálne stimuly ovplyvňujú dynamiku inflácie a že klimatické politiky zahŕňajú kompromisy medzi infláciou, produkciou a efektívnosťou transformácie.

V tretej oblasti sa výskumní pracovníci ECB zamerali na medzinárodnú makroekonomiku a financie, pričom skúmali geopolitickú fragmentáciu, cezhraničné šírenie šokov, dominanciu meny a medzinárodný menový systém. Súvisiace zistenia poukazujú na regionalizáciu obchodu a platieb, nerovnomerný globálny vplyv menovej politiky Spojených štátov a pokračujúcu dominanciu amerického dolára, ako aj na postupné zmeny v používaní peňazí a vo finančnej infraštruktúre. Predmetom skúmania bola aj otázka právneho poriadku ako hodnoty, ktorá na medzinárodnej úrovni čelí výzvam.

Štvrtou tematickou oblasťou výskumu ECB je makroekonomická dynamika a mikroekonomické základy. V roku 2025 sa pozornosť sústredila na analýzu podnikov, domácností, trhov práce a cien, ako aj na výskumné metódy využívajúce podrobné údaje a modely založené na mikroekonomických základoch. Výskum v tejto oblasti poukázal na heterogénne reakcie na šoky a menovú politiku, úlohu očakávaní, sektorovú dynamiku inflácie a odolnosť trhu práce. Venoval sa tiež zlepšovaniu metodík vrátane pokroku dosiahnutého pomocou nástrojov na prognózovanie a odhadovanie založených na umelej inteligencii.

Poslednou oblasťou boli finančné inštitúcie a trhy, kde výskum v roku 2025 podrobne analyzoval vzájomné pôsobenie menovej politiky, finančných trhov, inflácie a reálnej ekonomiky. Štúdie sa zaoberali skúmaním transmisie menovej politiky prostredníctvom poistenia bývania, ponuky úverov a štruktúry úverových zmlúv a poukázali na významnú úlohu charakteristiky bankovej bilancie a heterogenity trhu. Ďalší výskum v tejto oblasti sa zameral na hodnotenie vplyvu nákupov aktív centrálnymi bankami a na interakcie medzi menovou a makroprudenciálnou politikou, pričom preukázal, že menová politika má na úrokové sadzby úverov väčší vplyv než makroprudenciálna politika. Výskumníci sa naďalej zameriavali na odolnosť bánk, reformy dohľadu a na nebankových sprostredkovateľov vrátane podielových fondov a poisťovní. V neposlednom rade, výskum finančného systému zahŕňal analýzy klimatických finančných rizík vrátane klimatických transformačných rizík a účinnosti klimatických záväzkov.

Očakáva sa, že rýchle šírenie umelej inteligencie zmení ekonomiku. V reakcii na to bola v septembri 2025 na dva roky zriadená výskumná pracovná skupina zameraná na umelú inteligenciu, ktorej práca je rozdelená do dvoch oblastí: umelá inteligencia a reálna ekonomika a umelá inteligencia a finančný sektor. Výskum v oblasti reálnej ekonomiky zahŕňa štúdium vplyvu umelej inteligencie na produktivitu, dopyt po pracovnej sile, dynamiku podnikov, hospodársku súťaž a infláciu. Sústreďuje sa aj na využitie strojového učenia a veľkých jazykových modelov na analýzu textov, tvorbu prognóz a štúdium šírenia technológií. V oblasti zameranej na finančný sektor výskumníci začali experimentovať s využitím umelej inteligencie na analýzu trhov s cennými papiermi, bankovej činnosti a digitálnych platieb. Prvé výsledky sa podľa všetkého líšia od výsledkov štandardných modelov, čo môže mať vplyv na oblasť finančnej stability a tvorby cien úverov.

Výsledky výskumu v ECB si udržali vysokú úroveň. Pracovníci ECB uverejnili spolu 158 výskumných prác v rámci formátu ECB Working Paper Series a 12 článkov vo Výskumnom bulletine (Research Bulletin). Mnohé práce boli publikované aj externe vo vedeckých časopisoch. Okrem toho sa výsledky výskumu koordinovaného v rámci programu legislatívneho výskumu ECB uverejnili v popredných medzinárodných časopisoch a samotná ECB vydala špeciálny zborník príspevkov venovaných právnym aspektom budovania autonómie EÚ.

9 Činnosti a povinnosti v právnej oblasti

Táto kapitola sa zaoberá jurisdikciou Súdneho dvora Európskej únie týkajúcou sa ECB a poskytuje informácie o stanoviskách ECB a o prípadoch nesplnenia povinnosti konzultovať s ECB návrhy právnych predpisov spadajúcich do oblasti pôsobnosti ECB. Informuje tiež o jej monitorovaní dodržiavania zákazu menového financovania a privilegovaného prístupu.

9.1 Jurisdikcia Súdneho dvora Európskej únie týkajúca sa ECB

Vo februári 2025 Súdny dvor Európskej únie zamietol odvolanie podané proti zamietnutiu Všeobecného súdu v súvislosti s nárokom voči ECB na náhradu škody v nadväznosti na verejné vyhlásenie prezidentky ECB počas tlačovej konferencie (C‑11/24 P).^[94] Súd potvrdil, že na vznik nezmluvnej zodpovednosti ECB podľa článku 340 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa musí preukázať dostatočne závažné porušenie právneho poriadku priznávajúceho práva jednotlivcom. Súd konštatoval, že uvedené právne ustanovenia, týkajúce sa rozdelenia právomocí medzi orgánmi ECB a cieľov menovej politiky, nepriznávajú práva jednotlivcom, a teda ECB nie je za škodu zodpovedná. Súdny dvor tiež potvrdil záver Všeobecného súdu, že nebola preukázaná žiadna príčinná súvislosť medzi týmto verejným vyhlásením a údajnými finančnými stratami. Uznesenie tak opätovne potvrdzuje hranice zodpovednosti ECB za komunikáciu menovej politiky podľa práva Európskej únie (EÚ), čo prispieva k právnej istote pri výkone jej inštitucionálneho mandátu.

Súdny dvor EÚ v júli 2025 potvrdil, že ECB správne vykladala a uplatnila taliansky zákon, ktorým sa vykonáva smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk^[95], keď v banke Banca Carige vyhlásila dočasnú správu (spojené veci C‑777/22 P a C‑789/22 P). Objasnil, že keď ECB uplatňuje vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa transponuje smernica EÚ, na banku pod jej priamym dohľadom – ako ustanovuje článok 4 ods. 3 nariadenia o jednotnom mechanizme dohľadu^[96] – musí tieto vnútroštátne pravidlá vykladať tak v súlade so smernicou, ako aj s právom EÚ ako celkom. Tieto odvolania podané ECB a Európskou komisiou sa týkali predchádzajúceho rozsudku Všeobecného súdu vo veci T‑502/19, Corneli / ECB, podanej menšinovým akcionárom, ktorý spochybnil rozhodnutie ECB o vymenovaní dočasných správcov v Banca Carige. Pokiaľ ide o otázku prípustnosti, Súdny dvor EÚ potvrdil konštatovanie Všeobecného súdu, že za určitých okolností môžu akcionári dohliadaných subjektov napadnúť rozhodnutia ECB v oblasti dohľadu, najmä ak tieto rozhodnutia ovplyvňujú výkon ich správnych práv. Súdny dvor EÚ zrušil rozsudok Všeobecného súdu z roku 2022 a vec mu vrátil.

9.2 Stanoviská ECB a prípady nesplnenia povinnosti konzultovať

V článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 ZFEÚ je upravená požiadavka konzultovať s ECB navrhované právne akty Európskej únie a návrhy vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti pôsobnosti ECB. Všetky stanoviská ECB sa uverejňujú na stránke EUR‑Lex.

V roku 2025 sa zaznamenalo deväť jasných a významných prípadov nesplnenia povinnosti konzultovať s ECB návrhy právnych predpisov. Dva prípady sa týkali právnych aktov Únie a sedem vnútroštátneho práva. ECB prijala stanoviská z vlastnej iniciatívy v oboch prípadoch nekonzultovania návrhov právnych predpisov EÚ a v šiestich zo siedmich prípadov nekonzultovania návrhov vnútroštátnych právnych predpisov.

Prvý prípad EÚ sa týkal návrhu smernice EÚ v súvislosti s dvojročným predĺžením lehoty pre členské štáty na uplatňovanie určitých požiadaviek na vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov a požiadaviek na náležitú starostlivosť. Tento prípad sa považuje za jasný a významný vzhľadom na jeho význam z hľadiska vykonávania menovej politiky, dohľadu nad obozretným podnikaním úverových inštitúcií, prínosu k hladkému uskutočňovaniu politík príslušných orgánov týkajúcich sa stability finančného systému a zberu štatistických informácií.

Druhý prípad EÚ sa týkal návrhu nariadenia EÚ, pokiaľ ide o určité vykazovacie požiadavky v oblasti finančných služieb a investičnej podpory. Tento prípad sa považuje za jasný a významný vzhľadom na potenciálny vplyv nariadenia na vykazovanie a výmenu údajov na účely dohľadu.

Prvý vnútroštátny prípad nesplnenia povinnosti konzultovať sa týka bulharského zákona, ktorý obsahuje opatrenia proti financovaniu terorizmu, šíreniu zbraní hromadného ničenia a praniu špinavých peňazí. Tento prípad sa považuje za jasný a významný, pretože sa týka vnútroštátneho práva, ktoré súvisí s výlučnou právomocou ECB udeľovať a odoberať povolenia v rámci SSM. Ďalšie tri vnútroštátne prípady sa týkajú chorvátskeho, gréckeho a maďarského zákona, ktorý okrem iného upravuje prístup občanov k hotovosti. Tieto prípady sa považujú za jasné a významné, pretože dostatočný a účinný prístup k hotovostným službám je nevyhnutný na zachovanie postavenia hotovosti ako zákonného platidla. Piaty vnútroštátny prípad sa týka maďarského zákona o odolnosti kritických subjektov. Tento prípad sa považuje za jasný a významný, pretože povinnosti a právomoci v oblasti dohľadu stanovené príslušnými zákonmi majú vplyv na nezávislosť Magyar Nemzeti Bank podľa článku 130 ZFEÚ. Šiesty vnútroštátny prípad sa týka maďarského zákona, ktorý má vplyv na Magyar Nemzeti Bank. Tento prípad sa považuje za jasný a významný pre jeho vplyv na rozhodovacie orgány Magyar Nemzeti Bank, zákaz menového financovania a povolené činnosti nadácií zriadených Magyar Nemzeti Bank. Siedmy vnútroštátny prípad sa týka maďarského zákona, ktorý v kontexte transpozície revidovanej smernice o kapitálových požiadavkách^[97] (Capital Requirements Directive – CRD) súvisí s funkčným obdobím viceguvernéra a niektorými požiadavkami týkajúcimi sa jeho menovania a odvolania. Tento prípad sa považuje za jasný a významný vzhľadom na jeho dosah na rozhodovacie orgány a nezávislosť Magyar Nemzeti Bank.

ECB prijala osem stanovísk k legislatívnym návrhom EÚ, ktoré sa týkajú i) kratšieho cyklu vyrovnania obchodov s cennými papiermi v EÚ, ii) prudenciálnych požiadaviek na úverové inštitúcie, pokiaľ ide o transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov v rámci ukazovateľa čistého stabilného financovania, iii) zjednodušenia vykazovania informácií o udržateľnosti podnikov, ako aj požiadaviek na náležitú starostlivosť a taxonómiu, iv) nefinančnej štatistiky komerčných nehnuteľností, v) zavedenia eura v Bulharsku, vi) programu Pericles V zameraného na boj proti falšovaniu eura, vii) jednoduchej, transparentnej sekuritizácie a súvisiacich kapitálových požiadaviek a viii) zjednodušenia pravidiel správy a riadenia hospodárskych záležitostí.

ECB prijala 37 stanovísk k návrhom vnútroštátnych právnych predpisov. Stanoviská k vnútroštátnym právnym predpisom sa často týkajú viac ako jednej témy v závislosti od rozsahu pôsobnosti vnútroštátneho práva, ktoré je predmetom konzultácie s ECB.^[98] ECB prijala:

• sedemnásť stanovísk týkajúcich sa národných centrálnych bánk vrátane stanovísk k vlastníctvu zlatých rezerv, funkčnému obdobiu a zloženiu členov rozhodovacích orgánov, predchádzaniu konfliktom záujmov, pravidlám rozdeľovania zisku, pokladničným účtom, účasti na jednotnom mechanizme dohľadu, zodpovednostiam počas občianskej krízy, uplatňovaniu požiadaviek na kybernetickú bezpečnosť a odolnosť, financovaniu príspevku členských štátov na kvóty Medzinárodného menového fondu a k nadáciám a dôchodkom,
• osem stanovísk týkajúcich sa hotovosti vrátane prístupu k hotovostným službám, hotovostných limitov, postavenia hotovosti ako zákonného platidla a zavedenia ústavného práva na uskutočňovanie platieb v hotovosti,
• sedem stanovísk týkajúcich sa nezávislosti dohľadu a predchádzania konfliktom záujmov,
• tri stanoviská týkajúce sa osobitných bankových daní alebo daní z finančných transakcií,
• dve stanoviská týkajúce sa prístupu k platobným systémom,
• dve stanoviská k postupu posudzovania fúzií, odpredajov a akvizícií,
• jedno stanovisko týkajúce sa digitálnej prevádzkovej odolnosti v oblasti platieb,
• jedno stanovisko k dohľadu nad poskytovateľmi služieb v oblasti finančných správ,
• jedno stanovisko týkajúce sa možnosti prenesenia účtov IBAN,
• jedno stanovisko k povinnému prijímaniu bezhotovostných platieb,
• jedno stanovisko týkajúce sa osobitných úverových inštitúcií s nižším limitom počiatočného kapitálu 1 mil. €,
• jedno stanovisko k interakcii medzi vnútroštátnym právom, jednotným mechanizmom dohľadu a bankovými pravidlami pre špecifický sektor,
• jedno stanovisko týkajúce sa sadzby povinných minimálnych rezerv v krajine mimo eurozóny,
• jedno stanovisko k poisteniu povodní,
• jedno stanovisko týkajúce sa núdzového plánovania v civilnej kríze,
• jedno stanovisko k makroprudenciálnym opatreniam týkajúcim sa hypotekárnych úverov.

9.3 Dodržiavanie zákazu menového financovania a privilegovaného prístupu

Podľa článku 271 písm. d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie je ECB poverená úlohou monitorovať dodržiavanie zákazov stanovených v článkoch 123 a 124 Zmluvy a v nariadeniach Rady (ES) č. 3603/93^[99] a 3604/93^[100] národnými centrálnymi bankami EÚ. Podľa článku 123 sa ECB a národným centrálnym bankám zakazuje poskytovať vládam a inštitúciám alebo orgánom EÚ možnosť prečerpania účtov alebo akýkoľvek iný typ úveru, ako aj kupovať na primárnom trhu dlhové nástroje, ktoré tieto orgány emitovali. V článku 124 sa zakazujú akékoľvek opatrenia, ak nesúvisia s obozretnosťou, ktoré by vládam a inštitúciám alebo orgánom EÚ umožnili privilegovaný prístup k finančným inštitúciám. Popri Rade guvernérov ECB monitoruje dodržiavanie uvedených ustanovení členskými štátmi aj Európska komisia.

ECB tiež monitoruje nákup dlhových nástrojov vydaných domácim verejným sektorom, verejným sektorom ostatných členských štátov a inštitúciami a orgánmi EÚ uskutočnený centrálnymi bankami krajín EÚ na sekundárnom trhu. Podľa odôvodnení nariadenia Rady (ES) č. 3603/93 sa nadobúdanie dlhových nástrojov verejného sektora na sekundárnom trhu nesmie zneužiť na obchádzanie zámeru článku 123 Zmluvy.

V rámci monitorovacej činnosti ECB za rok 2025 sa potvrdilo všeobecné dodržiavanie súladu s článkami 123 a 124 Zmluvy.

ECB ďalej sleduje účasť Magyar Nemzeti Bank v budapeštianskej burze cenných papierov, keďže kúpa majoritného podielu v tejto burze maďarskou centrálnou bankou v roku 2015 môže stále vyvolávať znepokojenie v súvislosti s menovým financovaním.

Financovanie záväzkov verejného sektora voči Medzinárodnému menovému fondu národnými centrálnymi bankami sa nepovažuje za menové financovanie za predpokladu, že jeho výsledkom sú zahraničné pohľadávky, ktoré majú povahu rezervných aktív. Finančné dary, ktoré v predchádzajúcich rokoch poskytli Nationale Bank van België/Banque Nationale de Belgique a Banque de France prostredníctvom Medzinárodného menového fondu na odpustenie dlhu vysoko zadlžených chudobných krajín, neviedli k vzniku zahraničných pohľadávok, preto si naďalej vyžadujú nápravné opatrenia.

Financovanie španielskej finančnej spravodajskej jednotky (Servicio Ejecutivo de la Comisión de Prevención del Blanqueo de Capitales e Infracciones Monetarias – Sepblac) z prostriedkov Banco de España je nezlučiteľné so zákazom menového financovania, keďže Sepblac je orgánom verejnej správy. Úprava vzťahu so Sepblac by preto mala byť prehodnotená s cieľom zabezpečiť súlad s uvedeným zákazom.

10 Pôsobenie ECB v EÚ a v medzinárodnom kontexte

Tri rozhodovacie orgány ECB (Rada guvernérov, Výkonná rada a Generálna rada) pokračovali v rámci mandátu ECB v príprave a určovaní smerovania politiky pre Európu. ECB počas celého roka udržiavala otvorený a konštruktívny dialóg s európskymi a medzinárodnými partnermi. Dôležitou súčasťou rámca zodpovednosti ECB je jej priebežná interakcia s Európskym parlamentom, ktorá prebieha najmä prostredníctvom pravidelných vypočutí a korešpondencie s Výborom pre hospodárske a menové veci (ECON).

V širšej medzinárodnej sfére ECB podporovala úsilie skupiny G20 o posilnenie bankového aj nebankového sektora a napredovanie v kľúčových záväzkoch týkajúcich sa Bazileja III, kryptoaktív, cezhraničných platieb a finančnej stability. Prostredníctvom príspevkov do príslušných politických diskusií ECB podporovala aj úsilie Medzinárodného menového fondu (MMF).

10.1 Rozhodovanie ECB

Rada guvernérov, hlavný rozhodovací orgán ECB, sa v roku 2025 stretla na 15 zasadaniach. Osem z nich sa zameralo najmä na menovopolitické rozhodnutia zhrnuté v kapitole 2. Z týchto zasadaní sa sedem uskutočnilo vo Frankfurte a hostiteľom jedného zasadania konaného vo Florencii bola Banca d’Italia. Zvyšných sedem zasadaní, z ktorých sa jedno konalo vo Frankfurte a ďalšie prostredníctvom videokonferencie, sa zameralo na ostatné úlohy Eurosystému stanovené v Zmluve o fungovaní Európskej únie, ako sú trhové operácie, platobné systémy, finančná stabilita, štatistika a bankovky, alebo na riešenie interných záležitostí. Bolo prijatých viacero strategických rozhodnutí o zásadných témach, ktoré sú napríklad predmetom aj tejto výročnej správy: digitálne euro, témy a motívy tretej série bankoviek, zavedenie eura v Bulharsku a zjednodušenie bankových pravidiel EÚ. Zasadania boli často spojené so seminármi zameranými na vybrané politické témy. Tieto semináre prinášajú členom Rady guvernérov ďalšie doplňujúce informácie a otvárajú priestor na prvé neformálne úvahy a výmenu názorov bez potreby prijať rozhodnutie. Rada guvernérov sa v máji 2025 stretla aj na strategickom zasadaní v portugalskom Porte. Bolo venované hodnoteniu stratégie menovej politiky v roku 2025 a zahŕňalo aj seminár o digitálnom eure.

Ako znázorňuje nasledujúci graf, Rada guvernérov prijala viacero rozhodnutí formou písomného konania. V roku 2025 sa 456 písomných konaní týkalo záležitostí centrálneho bankovníctva^[101] a 948 bankového dohľadu.

Počas roka 2025 sa zmenilo zloženie Rady guvernérov. Príslušné vnútroštátne orgány vymenovali troch nových guvernérov: Martin Kocher (Oesterreichische Nationalbank), Olaf Sleijpen (De Nederlandsche Bank) a Álvaro Santos Pereira (Banco de Portugal). Do Rady guvernérov boli opätovne menovaní dvaja členovia – Mārtiņš Kazāks (Latvijas Banka) a Olli Rehn (Suomen Pankki).

Ako bolo oznámené 8. júla 2025, Bulharsko 1. januára 2026 vstúpilo do eurozóny. Dimitar Radev ako guvernér Българска народна банка (Bulharskej národnej banky) sa stal novým členom Rady guvernérov. V rámci príprav na vstup Bulharska do eurozóny bol od septembra 2025 informovaný o rozhodovacích záležitostiach ECB a zúčastňoval sa na zasadaniach ako pozorovateľ. Pokiaľ ide o rotáciu hlasovacích práv v Rade guvernérov, bulharský guvernér je členom skupiny zastupujúcej 16 centrálnych bánk z menších krajín eurozóny, ktoré majú spolu 11 hlasovacích práv.

Výkonná rada je rozhodovacím orgánom povereným prípravou zasadaní Rady guvernérov, implementáciou menovej politiky a iných rozhodnutí a riadením bežného chodu ECB. Väčšinu rozhodnutí naďalej prijímala na svojich zasadaniach, ktoré sa konajú raz týždenne v utorok dopoludnia. V roku 2025 sa uskutočnilo 42 zasadaní Výkonnej rady, na ktorých rada prerokovala 977 bodov programu týkajúcich sa všetkých úloh ECB a interných záležitostí (napr. otázok ľudských zdrojov, rozpočtu, správy a IT). Okrem toho sa formou písomných konaní rozhodovalo o informatívnych bodoch či rutinných záležitostiach a niektoré rozhodnutia boli prijaté na základe poverenia Rady guvernérov.

Graf 10.1

Počet programových bodov zasadaní podľa rozhodovacieho orgánu

Graf 10.2

Počet písomných konaní podľa rozhodovacieho orgánu

(okrem písomných konaní bankového dohľadu)

Generálna rada, ktorá ako prechodný orgán združuje aj guvernérov národných centrálnych bánk z krajín mimo eurozóny, zasadala v roku 2025 štyrikrát. Diskutovala o makroekonomickom, menovom a finančnom vývoji v EÚ a jej výmeny názorov sa týkali konkrétnych politických tém, ktoré sú predmetom záujmu všetkých národných centrálnych bánk. Okrem toho sa uskutočnili písomné konania s cieľom informovať členov Generálnej rady alebo s nimi konzultovať otázky spadajúce do mandátu rady. V roku 2025 Generálna rada rozhodla, že od roku 2026 zníži počet svojich zasadaní na dve ročne.

10.2 Zodpovednosť ECB

Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) udeľuje ECB nezávislosť, čo jej zabezpečuje, že môže vykonávať svoj mandát v oblasti cenovej stability bez politického zasahovania. Táto nezávislosť je vyvážená povinnosťou zodpovedať sa za svoje konanie občanom EÚ zastúpeným Európskym parlamentom a jeho volenými zástupcami. Postupy ECB v oblasti zodpovednosti na základe článku 284 ods. 3 ZFEÚ umožňujú obojsmerný dialóg s Európskym parlamentom. ECB môže jeho prostredníctvom vysvetliť svoje politiky a rozhodnutia a zároveň si vypočuť názory volených zástupcov občanov. Rámec zodpovednosti ECB dopĺňa súdne preskúmanie Súdnym dvorom Európskej únie.

V roku 2025 sa prezidentka ECB zúčastnila štyroch pravidelných vypočutí pred výborom ECON. Zúčastnila sa aj na plenárnej diskusii o výročnej správe ECB za rok 2023. Viceprezident predložil v apríli výboru ECON Výročnú správu ECB za rok 2024. V rovnaký deň ECB zverejnila svoje odpovede na podnety Európskeho parlamentu uvedené v jeho uznesení o výročnej správe ECB za rok 2023. ECB počas roka odpovedala na 15 písomných otázok poslancov Európskeho parlamentu. Tieto otázky sa týkali tém ako menová politika, hospodársky výhľad, digitálne euro či inštitucionálne záležitosti. Delegácia výboru ECON sa v októbri 2025 zúčastnila na každoročnej návšteve ECB vo Frankfurte nad Mohanom.

V priebehu roka 2025 ECB pokračovala v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom v otázkach digitálneho eura. Člen Výkonnej rady Piero Cipollone sa zúčastnil na štyroch výmenách názorov vo výbore ECON, kde poskytol aktuálne informácie o priebehu projektu digitálneho eura. Predseda a členovia výboru ECON boli okrem toho informovaní prostredníctvom oznámení o všetkých významných udalostiach súvisiacich s digitálnym eurom. ECB zároveň poskytovala poslancom Európskeho parlamentu odborné analýzy a podklady na podporu prebiehajúceho legislatívneho procesu v oblasti digitálneho eura.

Podľa Štandardného Eurobarometra z jari 2025 až 83 % respondentov v eurozóne podporuje jednotnú menu, čo je nové historické maximum.^[102] Podpora zostala výrazná aj v prieskume z jesene 2025, keď euro podporilo 82 % respondentov. ECB je naďalej odhodlaná konštruktívne spolupracovať s Európskym parlamentom a občanmi eurozóny. Vysvetľovaním svojich rozhodnutí, riešením obáv verejnosti a vedením otvoreného dialógu sa snaží posilniť dôveru a zabezpečiť účinné plnenie svojich povinností v oblasti zodpovednosti.

10.3 Medzinárodné vzťahy

Skupina G20

Počas juhoafrického predsedníctva skupiny G20 v roku 2025, ktoré sa zameralo na solidaritu, rovnosť a udržateľnosť, čelila globálna ekonomika nepriaznivým vplyvom vysokých a volatilných ciel Spojených štátov, vojny Ruska proti Ukrajine a konfliktov na Blízkom východe. Predsedníctvo v tejto súvislosti vyzvalo na multilaterálnu spoluprácu členov skupiny G20. Skupina G20 v júli dosiahla dohodu o komuniké, v októbri prijala vyhlásenie ministrov o udržateľnosti dlhu a 22. – 23. novembra na stretnutí v Johannesburgu vydala deklaráciu lídrov G20. Predsedníctvo do centra agendy G20 zaradilo Afriku a globálny juh. Kľúčové priority zahŕňali udržateľnosť dlhu, zvýšenie financovania v oblasti klímy a spravodlivý prístup k dôležitým nerastným surovinám, ako aj posilnenie politickej spolupráce v oblasti inkluzívneho hospodárskeho rastu, potravinovej bezpečnosti a umelej inteligencie. ECB zdôraznila, že na zmiernenie cezhraničného šírenia negatívnych účinkov a na ochranu finančnej stability sú nevyhnutné rovnaké podmienky vo všetkých jurisdikciách. Privítala záväzky z plánu G20 na zlepšenie cezhraničných platieb a záväzky týkajúce sa úplnej a včasnej implementácie dohodnutých reforiem a medzinárodných štandardov vrátane Bazileja III. Zároveň privítala schválenie odporúčaní Rady pre finančnú stabilitu (Financial Stability Board – FSB) v oblasti pákového efektu v sektore nebankového finančného sprostredkovania (NBFI), ako aj preskúmanie implementácie hlavných odporúčaní FSB pre kryptoaktíva a stabilné kryptomeny (stablecoiny). ECB tiež podporila ďalšie aktivity na poli nebankového finančného sprostredkovania, ktoré by mali byť posilnené kvalitnejšími údajmi a intenzívnejšou cezhraničnou výmenou informácií, s cieľom zabezpečiť účinnú implementáciu a zmierniť systémové riziká.

Politické záležitosti týkajúce sa MMF a medzinárodnej finančnej architektúry

V rámci snáh o prispôsobenie a skvalitnenie medzinárodnej finančnej architektúry sa ECB ako významná centrálna banka naďalej aktívne zúčastňovala na politických diskusiách MMF^[103] v otázkach súvisiacich s jej mandátom. MMF začal tri rozsiahle preskúmania, ktoré by mali byť dokončené v roku 2026. Cieľom preskúmania koncepcie a kondicionality programov je zlepšiť úverové programy tak, aby účinnejšie podporovali vonkajšiu životaschopnosť a odolnosť krajín čerpajúcich úvery. V komplexnom preskúmaní dohľadu sa MMF zameria na zhodnotenie vývoja v oblasti dohľadu a stanoví priority na nasledujúcich päť rokov. V rámci preskúmania Programu hodnotenia finančného sektora (Financial Sector Assessment Program – FSAP) posúdi účinnosť tohto programu pri riešení rastúcich zraniteľností, pokrytie sektora nebankového finančného sprostredkovania a vplyv politických odporúčaní MMF. ECB sa na týchto preskúmaniach aktívne podieľa.

MMF zároveň pokračoval v práci na implementácii 16. všeobecného preskúmania kvót (ktoré zvýši kvótové zdroje MMF o 50 %), pričom sa zameral na vypracovanie súboru zásad v roku 2026, ktoré budú usmerňovať budúce diskusie o kvótach a riadení, vrátane 17. všeobecného preskúmania kvót. Pokiaľ ide o zdroje pre zverenecké fondy MMF, dosiahol sa ďalší pokrok v poskytovaní prisľúbených finančných zdrojov – vo forme osobitných práv čerpania alebo ekvivalentných príspevkov – do Fondu pre znižovanie chudoby a rast a do Fondu pre odolnosť a udržateľnosť, pričom väčšina záväzkov už je splnená. Členské štáty EÚ a ich národné centrálne banky sú významnými prispievateľmi do týchto zvereneckých fondov.

Globálne úsilie o riešenie výziev spojených s dlhom sa v roku 2025 ešte zintenzívnilo. MMF a Svetová banka napredovali v poskytovaní pomoci krajinám, ktoré majú udržateľnú úroveň dlhu, no čelia tlakom pri jeho splácaní. MMF začal preskúmanie rámca udržateľnosti dlhu pre nízkopríjmové krajiny, pričom globálny okrúhly stôl pre štátny dlh zverejnil príručku o reštrukturalizácii dlhu^[104] s cieľom zlepšiť predvídateľnosť a včasnosť reštrukturalizácie dlhu. ECB podporuje úsilie medzinárodných finančných inštitúcií o pokrok v oblasti udržateľnosti dlhu.

Box 8
Medzinárodná úloha eura

Medzinárodná mena je taká, ktorá sa bežne používa mimo jej domácej jurisdikcie. Takéto meny fungujú globálne ako platobný prostriedok, uchovávateľ hodnoty a účtovná jednotka na oceňovanie zmlúv a aktív. Centrálne banky na celom svete držia rezervy v medzinárodných menách, zatiaľ čo podniky a domácnosti ich popri domácej mene využívajú na obchodovanie, úvery, investície a úspory.

Euro si od svojho zavedenia udržalo pozíciu druhej najdôležitejšej medzinárodnej meny po americkom dolári (graf A). ECB každoročne zverejňuje prehľad o medzinárodnej úlohe eura, v ktorom uvádza kompozitný index jeho medzinárodnej úlohy. Index sa vypočítava ako jednoduchý aritmetický priemer podielu eura v rámci širokej škály ukazovateľov. Po počiatočnej akcelerácii v rokoch bezprostredne po zavedení jednotnej meny sa index od roku 2017 stabilizoval v rozpätí 18 % – 20 % pri konštantnom aj aktuálnom výmennom kurze (graf B).

Graf A

Prehľad medzinárodného menového systému

Euro zostáva druhou najdôležitejšou menou v medzinárodnom menovom systéme

(v %; 4Q 2024)

Súčasný geopolitický vývoj predstavuje pre medzinárodnú úlohu eura výzvy aj príležitosti. Na jednej strane niektoré centrálne banky zvýšili svoje nákupy zlata, krajiny BRICS hľadajú alternatívy k tradičným cezhraničným platobným systémom a americká vláda podporuje globálne používanie stablecoinov založených na dolári. Na druhej strane by posilnenie geopolitickej dôveryhodnosti Európy a obnovenie jej reálnej sily malo prispieť tiež k posilneniu celosvetovej dôvery v euro. Clá uvalené americkou vládou začiatkom apríla 2025 vyvolali prudké oslabenie amerického dolára spolu s vyššími dlhodobými úrokovými sadzbami, čo predstavuje zriedkavú koreláciu medzi rôznymi aktívami. Tento vývoj naznačuje, že investori by mohli čoraz viac preverovať úlohu amerického dolára ako bezpečného aktíva, čo by mohlo mať vplyv na medzinárodné menové prostredie.

Graf B

Kompozitný index medzinárodnej úlohy eura

Medzinárodná úloha eura zostala v poslednom desaťročí vo všeobecnosti stabilná

(v %; aktuálny a konštantný výmenný kurz za 4Q 2024; kĺzavé priemery za štyri štvrťroky)

Meniace sa prostredie by mohlo vytvoriť priestor pre väčšiu medzinárodnú úlohu eura, čo by malo pozitívny vplyv na eurozónu. Po prvé, väčší dopyt po dlhopisoch denominovaných v eurách by vládam a podnikom umožnil požičiavať si za nižšie úrokové sadzby. Po druhé, väčší objem obchodu denominovaného v eurách by chránil eurozónu pred výkyvmi výmenných kurzov. Po tretie, posilnenie medzinárodnej úlohy eura by podporilo strategickú autonómiu Európy a pomohlo by chrániť ju pred sankciami alebo inými donucovacími opatreniami.

Euro však bude prosperovať len vtedy, ak ho podporia vhodné politiky. Kľúčovou prioritou európskych tvorcov politík musí byť napredovanie v únii úspor a investícií s cieľom plne využiť potenciál európskych finančných trhov. Odstránenie bariér v rámci EÚ je nevyhnutné na posilnenie hĺbky a likvidity trhov s financovaním v eurách, čo je predpokladom pre širšie používanie eura. K dosiahnutiu týchto cieľov by mohla významne prispieť plánovaná emisia dlhopisov na úrovni EÚ, keď sa Európa rozhodla prebrať zodpovednosť za svoju vlastnú obranu.

Svoju úlohu zohráva aj ECB. Na posilnenie európskej suverenity je v súčasnom volatilnejšom geopolitickom prostredí kľúčové urýchliť pokrok v oblasti digitálneho eura. Odolnosť zvýši aj zlepšenie cezhraničných platobných systémov medzi eurom a inými menami. A poskytovanie riešení na zúčtovanie veľkoobchodných finančných transakcií zaznamenaných na platformách využívajúcich technológiu distribuovanej databázy transakcií v peniazoch centrálnej banky prispeje k vyššej efektívnosti európskych finančných trhov a zároveň posilní globálnu atraktívnosť eura. Navyše úverové linky v eurách pre centrálne banky mimo eurozóny signalizujú ochotu ECB poskytnúť im v prípade napätých podmienok na trhu oporu s cieľom chrániť transmisiu menovej politiky. Aj ony môžu v konečnom dôsledku podporiť používanie eura v globálnych finančných a obchodných transakciách.

Globálnu príťažlivosť eura podporujú aj zdravé politiky v eurozóne, silné inštitúcie založené na jasných pravidlách a geopolitická dôveryhodnosť. Pre udržanie a prípadne aj zvýšenie globálnej dôvery v euro zohráva naďalej významnú úlohu tiež dodržiavanie zásad právneho štátu.

11 Podpora etiky, dobrej správy a riadenia a sociálnej a environmentálnej udržateľnosti

ECB ako verejná inštitúcia sa zodpovedá občanom EÚ a ich voleným zástupcom. Súčasťou tejto zodpovednosti je účinná komunikácia a aktívny dialóg s rozmanitými cieľovými skupinami, dodržiavanie najvyšších etických štandardov a zásad transparentnosti, posudzovanie vplyvov klimatických a prírodných rizík, ako aj posilňovanie postavenia vlastných zamestnancov.

11.1 Environmentálne, sociálne a správne záležitosti

Táto kapitola sa venuje kľúčovým vývojovým trendom v oblasti environmentálnych, sociálnych a správnych otázok (ESG) v roku 2025. Časť 11.2 obsahuje podrobný opis aktivít ECB zameraných na priebežné zdokonaľovanie jej rámcov riadenia. Ich súčasťou je úzka spolupráca s partnerskými inštitúciami na európskej a medzinárodnej úrovni s cieľom posilniť etiku, integritu a primerané správanie. V časti 11.3 sú uvedené iniciatívy ECB zamerané na zintenzívnenie komunikácie a zvýšenie transparentnosti, dostupnosti a kontaktov s občanmi a širokou verejnosťou. Časť 11.4 načrtáva hlavný vývoj v oblasti riadenia ľudských zdrojov v roku 2025 a uvádza kľúčové údaje o diverzite zamestnancov ECB. Posledná časť 11.5 sa zaoberá činnosťou ECB v oblasti klimatických a environmentálnych otázok a prináša podrobné informácie o viacerých špecializovaných publikáciách v tejto oblasti.

ECB rieši klimatické riziká ako súčasť svojich rámcov riadenia rizík pre finančné aj nefinančné riziká, ako sa uvádza v kapitole o riadení rizík v Ročnej účtovnej závierke ECB za rok 2025.

Ďalšie informácie o týchto témach sa nachádzajú v iných častiach tejto výročnej správy a na internetovej stránke ECB (tabuľka 11.1).

11.2 Posilňovanie etiky a integrity

Kancelária pre kontrolu dodržiavania pravidiel a riadenie (Compliance and Governance Office – CGO) zabezpečuje podporu Výkonnej rady pri ochrane integrity a dobrého mena ECB, pri presadzovaní štandardov etického správania a pri posilňovaní jej zodpovednosti a transparentnosti.

Výbor pre etiku a právny súlad naďalej podporoval inštitúcie v rámci Eurosystému a jednotného mechanizmu dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM) pri implementácii etických usmernení. Táto podpora zahŕňala poskytovanie usmernení v oblastiach obmedzenia súkromných finančných transakcií a konfliktu záujmov vrátane otázok súvisiacich s externými činnosťami a neplateným voľnom. Výbor organizoval tiež tematické stretnutia s externými lektormi. Stretnutí, na ktoré boli pozvané aj inštitúcie mimo Eurosystému a SSM, sa zúčastnili zástupcovia z viac než 50 rôznych verejných inštitúcií a organizácií. V roku 2025 výbor zriadil osobitnú pracovnú skupinu pre etiku a umelú inteligenciu (AI). Táto pracovná skupina vypracovala nezáväzné základné zásady zamerané na podporu etickej a zodpovednej koncepcie a používania systémov umelej inteligencie a poskytovala praktické usmernenia inštitúciám v Eurosystéme a SSM. Výbor v súlade so svojím záväzkom zvyšovať povedomie o etike a integrite zorganizoval kvíz Ethics Challenge a usporiadal stretnutie s externým lektorom, ktoré sa venovalo otázkam etiky, verejnej dôvery a ľudského správania z hľadiska behaviorálnej vedy. Obe podujatia zaznamenali vysokú účasť pracovníkov Eurosystému a SSM.

Na európskej úrovni kancelária CGO spolupracovala s ostatnými inštitúciami, orgánmi a agentúrami EÚ na príprave inauguračného medziinštitucionálneho Dňa etiky. Zúčastnilo sa ho viac ako 600 kolegov z 15 rôznych inštitúcií. Do panelovej diskusie o vplyve etiky na organizačnú kultúru sa spolu so zástupcami ďalších inštitúcií zapojil aj predstaviteľ ECB pre kontrolu dodržiavania pravidiel a riadenie. Na širšej medzinárodnej úrovni sa ECB aktívne podieľala na výmene poznatkov a osvedčených postupov v rámci Etickej siete multilaterálnych organizácií (Ethics Network of Multilateral Organisations – ENMO). Zástupca ECB bol podpredsedom tejto siete, pričom participoval na jej zasadaniach, pracovných skupinách a výročnom zasadaní členov, ktoré usporiadala Asian Infrastructure Investment Bank. Táto globálna spolupráca pripravila pôdu pre prijatie štandardov praxe a základných povinností v oblasti etiky v apríli 2025.

V zvyčajnom režime prebiehali programy na zaškolenie nových zamestnancov. Kancelária CGO okrem toho organizovala školenia prispôsobené konkrétnym odborným oblastiam, ako aj doškoľovacie kurzy o pravidlách súkromných finančných transakcií. Iniciatívy zamerané na zvyšovanie povedomia a komunikáciu zahŕňali každoročný Globálny deň etiky s informačnými stánkami pre všetkých zamestnancov ECB.

Počet žiadostí adresovaných CGO sa zvýšil z 3 070 v roku 2024 na 3 532 v roku 2025 (graf 11.1), a to najmä v dôsledku iniciatív zameraných na zvyšovanie povedomia a trvalého úsilia o vývoj intuitívnych digitálnych nástrojov. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch, ročná kontrola dodržiavania pravidiel realizovaná kanceláriou CGO potvrdila, že zamestnanci aj vysokopostavení úradníci ECB riadne dodržiavali pravidlá súkromných finančných transakcií.

Graf 11.1

Prehľad žiadostí zamestnancov ECB v roku 2025

Riadiacu štruktúru ECB dopĺňa nezávislý Etický výbor ECB spolu s Výborom ECB pre audit. Etický výbor poskytuje poradenstvo vysokopostaveným úradníkom ECB v otázkach etiky, najmä pokiaľ ide o súkromné aktivity a zárobkovú činnosť po skončení mandátu, a posudzuje ich vyhlásenia o záujmoch. Okrem toho monitoruje európsky a medzinárodný vývoj v oblasti etiky a správania.

V roku 2025 preskúmal dodržiavanie pravidiel súkromných finančných transakcií vysokopostavenými úradníkmi ECB prostredníctvom vyhlásení o záujmoch a vydal 35 stanovísk. Z týchto stanovísk sa 15 týkalo obmedzení po skončení pracovného pomeru (niektoré zahŕňali odporúčania týkajúce sa dodržiavania prechodného obdobia po skončení funkcie). Stanoviská Etického výboru sa zverejňujú na internetovej stránke ECB šesť mesiacov po ich vydaní.

11.3 Komunikácia a transparentnosť

Minulý rok bol poznačený náročným prostredím, ktoré výrazne sťažovalo komunikáciu. Mimoriadna hospodárska neistota, geopolitické napätie, rastúci populizmus a obnovené diskusie o nezávislosti centrálnych bánk sa prekrývali so zvýšenými tlakmi súvisiacimi s financovaním bezpečnosti, stability a rastu Európy. Výsledky základných politík ECB však prispievali k šíreniu odkazu posilňujúcemu dôveru. Infláciu sa podarilo vrátiť k cieľu ECB približujúcemu sa 2 %, nastavenie menovej politiky bolo primerané a bankový sektor eurozóny si zachoval odolnosť. Tieto úspechy si však mnoho ľudí nemuselo všimnúť. Hoci ceny už nerástli takým tempom, ich úroveň zostala vyššia než pred prudkým zvýšením inflácie. To naďalej prispievalo k obavám Európanov, pokiaľ ide o životné náklady, infláciu a rozpočty domácností. Zároveň si čoraz hlasnejšie volania po zjednodušení regulácie alebo dokonca po deregulácii vo finančnom sektore vyžadovali vecnú, uváženú a zrozumiteľne odkomunikovanú reakciu. Taktiež nové rámce ECB pre kariérny rozvoj a pracovnoprávne vzťahy, ako aj rozsiahle sťahovanie z budovy Eurotower do nového sídla či zavedenie inovatívnej koncepcie pracovného prostredia sa spájali s potrebou podpornej internej komunikácie.

Vzhľadom na pretrvávajúce výzvy je ECB odhodlaná ďalej sa prispôsobovať meniacemu sa komunikačnému prostrediu, čo potvrdila počas hodnotenia stratégie menovej politiky v roku 2025. Súčasťou tohto hodnotenia bolo aj preskúmanie krokov zameraných na modernizáciu komunikácie ECB po revízii stratégie v roku 2021. Revízia poukázala na zvýšenie povedomia verejnosti o cieli ECB na poli cenovej stability a zároveň potvrdila, že ECB a národné centrálne banky vyvinuli značné úsilie na posilnenie zapojenia verejnosti a rozšírenie komunikačných aktivít, ako aj na zlepšenie čitateľnosti a prístupnosti svojej komunikácie. Široká verejnosť má však naďalej obmedzené vedomosti o tom, čo Eurosystém robí a ako funguje ekonomika a finančný sektor. Preto ECB opätovne potvrdila svoj záväzok čo najjasnejšie vysvetľovať svoju menovopolitickú stratégiu a rozhodnutia všetkým cieľovým skupinám.

Pribúdajú dôkazy o tom, že transmisia menovej politiky do ekonomiky by mohla prebiehať účinnejšie, keby sa spotrebitelia vo všeobecnosti lepšie orientovali v tom, ako funguje ekonomika a čo je úlohou centrálnych bánk.^[106] Z toho vyplýva, že podpora finančnej gramotnosti musí byť kľúčovou prioritou. Jednou z možných ciest vpred je využitie synergií a prínosov zo spolupráce naprieč Eurosystémom v tejto oblasti. Príkladom takéhoto prístupu bolo prijatie piatich záväzkov na posilnenie agendy finančnej gramotnosti pri príležitosti Medzinárodného dňa žien 2025.

Prispôsobenie komunikácie prostredníctvom inovatívnych prístupov

V januári 2025 ECB spustila YouTube kanál Espresso Economics, ktorého cieľovou skupinou je prevažne mladšie publikum. Videá jednoduchým a zábavným spôsobom vysvetľujú základné ekonomické pojmy. Najväčšiu popularitu si získali témy súvisiace s každodennými skúsenosťami mladých ľudí, napr. prečo majú mladí ľudia pocit, že ceny výrazne rastú a že kúpu domu si dnes prakticky nie je možné dovoliť, ako aj obavy o pracovné miesta v ére umelej inteligencie či práca v platformovej ekonomike. Vysokú sledovanosť zaznamenali aj videá, ktoré zrozumiteľne vysvetľovali aktuálne témy na základe analýz odborníkov ECB. Išlo napríklad o videá o tom, ako zmena klímy ovplyvňuje ceny potravín, čo pre hospodárstvo znamenajú clá alebo ako funguje ekonomika pozornosti.

Podcast ECB dosiahol v roku 2025 dva významné míľniky: odvysielal svoju stú epizódu a celá séria zaznamenala viac ako milión vypočutí. ECB pokračovala v modernizácii formátu aj obsahu podcastu, aby držala krok s meniacimi sa preferenciami poslucháčov.

Aktuálnym témam sa venoval aj Blog ECB, v ktorom členovia Výkonnej rady a odborníci ECB zverejňujú svoje názory a analýzy. Pokrývali témy od reakcie európskych spotrebiteľov na clá Spojených štátov a úlohy zahraničných pracovníkov pri stimulovaní rastu po vplyv horúčav na ceny či riziká stablecoinov pre Európu. Výrazná miera preberania týchto blogových príspevkov poprednými medzinárodnými médiami poukazuje na to, že tento kanál je účinným nástrojom na sprístupňovanie poznatkov ECB širšiemu publiku.

ECB a jej hlavná budova naďalej priťahovali návštevníkov z celej Európy i mimo nej. V roku 2025 prišlo do Návštevníckeho centra ECB rozšíreného o nové exponáty viac ako 23 000 návštevníkov, ktorí sa zúčastnili na takmer 700 aktivitách vrátane prednášok a prehliadok. Nové zverejnené video o ECB ponúka návštevníkom – online aj offline – možnosť lepšie porozumieť, ako opatrenia ECB ovplyvňujú ich každodenný život.

Umelá inteligencia (AI), najmä využívanie veľkých jazykových modelov a strojovo generovaného obsahu v komunikácii, čoraz viac ovplyvňuje ECB. Na ECB vplýva tak širšie zavádzanie umelej inteligencie, ako aj jej používanie vo vlastnej komunikácii.

V roku 2025 bol strojovo generovaný obsah, najmä obrázky a videá, opäť zneužitý na škodlivé účely namierené proti ECB. ECB používa na identifikáciu a riešenie tohto problému osobitné protokoly. Útoky prebiehali prostredníctvom falošných účtov na sociálnych sieťach, ktoré sa vydávali za ECB alebo jej predstaviteľov, ako aj formou deepfake videí prezidentky a ďalších členov Výkonnej rady či šírením zavádzajúcich informácií a dezinformácií na sociálnych sieťach a v tradičných médiách. Vzhľadom na to, že počet takýchto incidentov narastá a s príchodom nových technológií je čoraz ťažšie odlíšiť falošný obsah od skutočných informácií ECB alebo jej predstaviteľov, ECB bude ďalej zintenzívňovať príslušné opatrenia a interné koordinačné procesy.

Osobitným cieľom zavádzajúcich informácií a konšpiračných naratívov, a to v online aj offline priestore, je najmä digitálne euro. ECB uprednostňuje proaktívnu, faktmi podloženú komunikáciu prostredníctvom rôznych kanálov a formátov s cieľom zabezpečiť, aby verejnosť mala prístup k presným a včasným informáciám.

V komunikácii ECB je už pomerne dlho s prínosom uplatňovaná umelá inteligencia. Pomáha inštitúcii vyrovnať sa s rastúcim dopytom po preklade, najmä v oblasti bankového dohľadu, a zlepšiť dosah jej komunikácie. V roku 2025 bolo prostredníctvom nástroja eTranslation, ktorý má ECB k dispozícii od Európskej komisie, výlučne strojovo preložených viac ako 45 miliónov strán, najmä na interné účely. Pri oficiálnych dokumentoch ECB určených na externú komunikáciu v ktoromkoľvek úradnom jazyku EÚ je však naďalej nenahraditeľná záverečná kontrola kvality ľudskými prekladateľmi.

Komunikácia o našej mene: hotovosť a digitálna forma

Najhmatateľnejším prepojením medzi občanmi eurozóny a ich centrálnou bankou je hotovosť – konkrétne eurobankovky. Aj z tohto dôvodu sa širšia verejnosť zaujíma o ich budúcu podobu. Komunikácia o bankovkách sa v roku 2025 zameriavala najmä na oznámenie o výbere možných budúcich motívov a na vyhlásenie výberového konania na návrh bankoviek. Zrozumiteľná komunikácia a informovanie o týchto udalostiach posilnili posolstvo, že ECB a Eurosystém zostávajú verní zachovaniu hotovosti ako platného a dostupného spôsobu platby.

ECB v reakcii na rastúci záujem verejnosti zintenzívnila svoju komunikáciu o digitálnom eure. Napríklad v analýzach založených na údajoch sa s cieľom zvýšiť transparentnosť a reagovať na rozšírené mylné predstavy preskúmali náklady na projekt a jeho vplyv na finančnú stabilitu. K informovanejšej diskusii medzi verejnosťou a zákonodarcami EÚ prispeli aj početné rozhovory, prejavy, parlamentné vypočutia, podcasty a komentáre prezidentky a členov Výkonnej rady.

Prijatie eura v Bulharsku bolo zároveň príležitosťou na oslavu úspechov jednotnej meny so širšou verejnosťou v celej EÚ. Euro naďalej spája Európanov naprieč hranicami, uľahčuje každodenný život, cestovanie a obchodnú výmenu a podporuje spoločnú prosperitu v celej eurozóne. ECB si túto udalosť pripomenula osobitnou sériou komunikačných aktivít. Ich súčasťou bol aj príhovor prezidentky ECB s názvom Bulharsko na prahu eura: smerom k spoločnej budúcnosti či blogový príspevok o popularite eura v období jeho zavádzania, ako aj spolupráca s bulharskými online tvorcami obsahu a séria príspevkov na sociálnych sieťach. Obzvlášť viditeľné bolo nasvietenie fasády budovy ECB pri príležitosti vstupu Bulharska do eurozóny – zábery z tejto udalosti sa dostali k miliónom ľudí najmä prostredníctvom sociálnych médií.

Prístup verejnosti k dokumentom ECB

Rámec ECB pre prístup verejnosti k dokumentom je kľúčovým nástrojom na napĺňanie jej záväzku transparentnosti. Podporuje transparentnosť a otvorenosť, pričom posilňuje demokratickú legitimitu ECB tým, že poskytuje široký prístup k jej dokumentom a zároveň zabezpečuje nezávislosť a účinné fungovanie inštitúcie.

V roku 2025 ECB prijala vyšší počet žiadostí o prístup verejnosti k dokumentom. Celkovo bolo prijatých 86 žiadostí v porovnaní so 74 v roku 2024. Žiadosti sa týkali širokej škály tém vrátane inštitucionálnych otázok, otázok riadenia, centrálneho bankovníctva a bankového dohľadu. Podobne ako v roku 2024, naďalej prevládali žiadosti v oblasti inštitucionálnych a vnútorných záležitostí, ako sú napríklad personálne politiky.

V súlade so záväzkom transparentnosti ECB boli dokumenty, ktoré poskytla na základe žiadostí o prístup verejnosti, zvyčajne sprístupnené prostredníctvom verejného registra dokumentov ECB. ECB zároveň pripravila prehľad tém zahrnutých v žiadostiach o prístup k dokumentom v roku 2025.

Kancelária CGO realizovala osvetové aktivity na zvýšenie povedomia o právnom rámci upravujúcom prístup k dokumentom a na podporu spoločnej kultúry transparentnosti v rámci inštitúcie. Jej iniciatívy boli zamerané buď na všetkých zamestnancov, alebo boli prispôsobené potrebám konkrétnych odborných útvarov.

Európsky ombudsman nezistil žiadne prípady nesprávneho úradného postupu ECB v súvislosti so spracúvaním žiadostí o prístup verejnosti k informáciám.

11.4 Investície do ľudí zaistia odolnosť a pripravenosť ECB na budúce výzvy

V roku 2025 ECB pokračovala v investíciách do rozvoja svojich zamestnancov s dôrazom na posilnenie svojej organizačnej odolnosti. Prechod na dynamický model pracovných priestorov podporil flexibilitu organizácie, lepšiu dostupnosť a intenzívnejšiu spoluprácu naprieč útvarmi, pričom zároveň prispel k vyššej nákladovej efektívnosti a lepšej rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom. Využívanie nových nástrojov v oblasti ľudských zdrojov a cieleného vzdelávania, zameraného napr. na umelú inteligenciu (AI) a diverzitu, uľahčilo poskytovanie podpory, upriamilo pozornosť na nové príležitosti na rozvoj a podporilo inkluzívnu pracovnú kultúru.

Pracovná kultúra

Presťahovaním 2 440 zamestnancov sa do novovytvorených kancelárií presunulo takmer 50 % zamestnancov – 1 700 do budovy Galileo a 740 do hlavnej budovy ECB. Prechod na dynamický model pracovných priestorov, ktorého súčasťou je zdieľanie pracovísk, podporuje väčšiu pružnosť, inklúziu a inovácie v rámci celej ECB. Bankový dohľad ECB vstupom do spoločných priestorov v novej budove Galileo zároveň vstúpil do novej éry svojho fungovania. V priebehu nasledujúcich dvoch rokov by mali na dynamický model pracovných priestorov prejsť všetci zamestnanci ECB, čo by malo zvýšiť efektívnosť nákladov, podporiť hybridnú spoluprácu a zároveň posilniť mieru autonómie.

V záujme podpory rešpektujúceho pracovného prostredia ECB preskúmala svoj rámec pre nahlasovanie porušení, preverovanie a disciplinárne konania. Nové pravidlá jasne stanovujú spôsoby nahlasovania a zjednodušujú vyšetrovanie priestupkov, ktoré bude odteraz viesť samostatné oddelenie, a zároveň zlepšujú rámec pre oznamovanie porušení predpisov (whistleblowing). Zmeny priniesli väčší dôraz na prevenciu, včasné riešenie a na poskytovanie podpory dotknutým kolegom, a to aj posilnením aktívnej ochrany, ak sa zistí, že hrozí riziko odvety.

V roku 2025 sme spustili nový prieskum, aby sme ešte viac zlepšili spôsob, akým načúvame zamestnancom, a mohli na ich spätnú väzbu rýchlejšie a efektívnejšie reagovať. Prvý prieskum začal v novembri a zúčastnilo sa na ňom 75 % oprávnených zamestnancov. Výsledky budú podkladom pre ďalšie kroky v roku 2026.

Podpora talentov a kariérny rozvoj

Kariérny portál ECB v súčasnosti funguje tiež ako interný trh talentov pre zamestnancov ECB a ponúka ďalšie príležitosti na profesijný rozvoj. Bol rozšírený o tri nové typy príležitostí: úlohy, projekty a aktivity vzájomného učenia pri práci (tzv. job shadowing). Účasťou na týchto príležitostiach alebo ich ponúkaním si môžu zamestnanci rozšíriť svoje odborné znalosti, využiť svoje zručnosti v novom tíme alebo odbornom útvare, v rámci mobility preskúmať nové prostredia a nadviazať nové kontakty.

Množstvo zamestnancov prejavilo záujem alebo sa zapojilo do nových dostupných príležitostí alebo do výmeny pracovných miest a mentorstva, ktoré sa ponúkali na tejto platforme. V roku 2025 využilo portál viac ako 2 000 zamestnancov.

ECB podporuje mobilitu svojich zamestnancov, pretože posilňuje ich odborný rozvoj a adaptabilitu. V roku 2025 dosiahla miera internej mobility 6,6 %.^[107] Približne 57 % mobility sa uskutočnilo medzi rôznymi odbornými útvarmi v porovnaní so 43 % v rámci útvaru, čo naznačuje úspech možnosti širšej mobility a posilňovania adaptability.

ECB zároveň podporuje externú mobilitu, v rámci ktorej môžu zamestnanci v priebehu vymedzeného časového obdobia získavať nové skúsenosti v iných organizáciách. Mnohí zamestnanci ECB pôsobia určitý čas v iných inštitúciách v rámci Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) alebo jednotného mechanizmu dohľadu (SSM). V roku 2025 využilo 1,3 % zamestnancov externú mobilitu formou neplateného voľna na mobilitu.

V roku 2025 bol otvorený 7. ročník Schumanovho programu, do ktorého sa zapojil väčší počet zamestnancov v rámci ESCB/SSM. Celkovo 23 inštitúcií navrhlo 93 projektov, do ktorých bolo podaných 220 prihlášok. Z týchto projektov bolo nakoniec realizovaných 41 formou dočasného vyslania, čo umožnilo 47 účastníkom zapojiť sa do výmen medzi ECB, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a národnými centrálnymi bankami. Celkovo sa do programu zapojilo 18 krajín a 23 inštitúcií, pričom v porovnaní s rokom 2024 sa dosiahol nárast v počte projektov aj účastníkov.

Cieľom ponuky vzdelávania v oblasti umelej inteligencie je posilniť istotu a praktické zručnosti zamestnancov, pomôcť im pochopiť umelú inteligenciu a zodpovedne ju využívať v ECB. Na školeniach zameraných na rozvoj zručností v oblasti umelej inteligencie – od základných kurzov až po odborne náročnejšie a pokročilé programy – sa v roku 2025 zúčastnilo viac ako 1 400 zamestnancov.

Rozmanitosť a inklúzia

V meniacom sa vonkajšom prostredí zostáva ECB pevne odhodlaná podporovať rovnosť príležitostí a súdržnosť prostredníctvom svojich aktivít v oblasti diverzity a inklúzie (D&I). Z poverenia Výkonnej rady a pod vedením Generálneho riaditeľstva pre ľudské zdroje tieto aktivity spájajú existujúce a nové opatrenia na odstránenie štrukturálnych prekážok, posilnenie spravodlivých systémov a podporenie inkluzívnej kultúry. Ide o spoločný záväzok: výkonní garanti presadzujú rozmanitosť a inklúziu na úrovni vedenia, ambasádori D&I prinášajú túto agendu do svojich odborných útvarov a šesť zamestnaneckých sietí vytvára priestor pre rôzne perspektívy a posilňuje prepojenie aj spojenectvo. Tieto aktivity podporuje poradca pre D&I spolu so špecializovaným tímom na Generálnom riaditeľstve pre ľudské zdroje, ktorí pri tvorbe politík systematicky zohľadňujú hľadisko rozmanitosti a inklúzie a presadzujú dialóg. Kolektívny vplyv ďalej posilňujú pravidelné výmeny v rámci ESCB a SSM.

Zásadný význam z hľadiska výrazného pokroku v oblasti rodovej rovnosti v rámci ECB zohrali dve rodové stratégie a s nimi spojené ciele. Najvýraznejšie zvýšenie zastúpenia žien predstavoval rast o 8,2 % od roku 2019 v mzdových pásmach K – L, s podielom žien ku koncu roka 2025 na úrovni 39,4 %. Kritickú 33 % hranicu zastúpenia žien sa podarilo dosiahnuť na všetkých úrovniach od analytických pozícií až po vrcholový manažment.

Popri tomto úsilí ECB posilňovala inkluzívnu kultúru aj prostredníctvom rôznych foriem zapájania zamestnancov. V sérii diskusií o rodových otázkach Gender Talks zamestnanci diskutovali o témach, ako sú rodové normy, maskulinita či spravodlivé rozdelenie starostlivosti, a uskutočnila sa aj interná prednáška o interkultúrnej inteligencii. Inklúziu komunity LGBT+ podporila ECB účasťou na podujatí Christopher Street Day vo Frankfurte.

V roku 2025 sa Mesiac rozmanitosti v ECB zameral na inklúziu zdravotne znevýhodnených. Začali sa viaceré iniciatívy zamerané na posilnenie povedomia o zdravotnom znevýhodnení v rámci celej organizácie. K hlavným podujatiam patrili cielené workshopy pre vedúcich a interaktívny zážitkový program zameraný na poruchy zraku realizovaný v spolupráci s frankfurtským Dialogmuseum.

Stručný prehľad o našich zamestnancoch

Štruktúra zamestnancov v roku 2025

11.5 Prehĺbenie chápania klimatických a prírodných rizík

V porovnaní s celosvetovým priemerom je tempo otepľovania v Európe dvojnásobné a teplota zemského povrchu je už o 2,1 °C vyššia než v predindustriálnom období.^[108] Ekonomické dôsledky sa začínajú citeľne prejavovať. V rokoch 2021 až 2024 spôsobili katastrofy vyplývajúce z počasia a klímy v EÚ hospodárske straty v celkovej výške 208 mld. €, čo zodpovedá v priemere 0,32 % ročného HDP.^[109] Zmena klímy a iné dôsledky ľudskej činnosti prispievajú tiež k zhoršovaniu biodiverzity a stavu európskych ekosystémov.^[110]

ECB vo svojom hodnotení stratégie v roku 2025 opätovne zdôraznila, že klimatická zmena má zásadný dosah na cenovú stabilitu prostredníctvom vplyvu na štruktúru a cyklickú dynamiku hospodárstva a finančného systému. Rada guvernérov zároveň objasnila kľúčovú úlohu prírodných rizík pri plnení svojho mandátu. Zaviazala sa, že v rámci svojho mandátu bude v plnej miere zohľadňovať dôsledky zmeny klímy a degradácie prírody pre menovú politiku a činnosť centrálnej banky. Obozretné riadenie rizík súvisiacich s klímou a prírodou je zakotvené aj v prioritách dohľadu na roky 2026 až 2028.

Výbory ECB a Eurosystému pokračovali v roku 2025 v hlbšom začleňovaní rizík súvisiacich s klímou a prírodou do svojich hlavných činností.^[111] Realizovali už prijaté záväzky^[112] a zintenzívnili prácu v troch prioritných oblastiach: riadenie prechodu na zelenú ekonomiku, riešenie rastúceho fyzického vplyvu klimatických zmien a pokrok v oblasti prírodných rizík. Vzhľadom na zvyšujúce sa hospodárske a finančné dôsledky rizík súvisiacich s klímou a prírodou je ECB odhodlaná v rámci svojho mandátu pokračovať v nastúpenom smere. Na konci roka aktualizovala opatrenia na nadchádzajúce obdobie zamerané na posilnenie svojich analytických a operačných kapacít.

Schéma 11.1

Prehľad hlavných aktivít plánovaných v súvislosti s klímou a prírodou

V rámci implementácie menovej politiky ECB naďalej zohľadňovala a vykazovala klimatické riziká. Eurosystém zverejnil tretiu sériu ročných finančných údajov súvisiacich s klímou, pokiaľ ide o jeho menové portfóliá a devízové rezervy ECB, z ktorých vyplýva, že uhlíkové emisie spojené s týmito aktívami naďalej klesali. Rada guvernérov na podporu plnenia cieľov Parížskej dohody a európskeho právneho predpisu v oblasti klímy stanovila strednodobý cieľ pre monitorovanie trajektórie dekarbonizácie agregovaných podnikových portfólií. Ak sa agregované podnikové portfóliá odchýlia od plánovanej priemernej úrovne dekarbonizácie, Rada guvernérov v medziach svojho mandátu na individuálnej úrovni posúdi, či je potrebné prijať nápravné opatrenia. V rámci týchto zverejňovaných údajov sa zaviedol aj nový predbežný ukazovateľ na meranie expozície držby podnikových dlhopisov voči sektorom, ktoré sú významne závislé od prírody alebo na ňu majú podstatný vplyv.

Pokiaľ ide o kolaterálový rámec, od konca roka 2024 národné centrálne banky Eurosystému začlenili do interných systémov hodnotenia kreditného rizika (ICAS), ktoré používajú pri neobchodovateľných aktívach, jednotné štandardy pre klimatické riziká (časť 2.3). V príspevku na Blogu ECB sa podrobnejšie vysvetľuje, ako sa ECB usiluje primerane začleňovať klimatické riziká do úverových ratingov. Rada guvernérov okrem toho v júli 2025 rozhodla o zavedení klimatického faktora na ochranu hodnoty kolaterálu Eurosystému v prípade transformačných šokov súvisiacich s klímou (časť 2.3). Toto opatrenie sa bude uplatňovať od 15. júna 2026 na obchodovateľné aktíva emitované nefinančnými spoločnosťami. Zároveň Rada guvernérov v júli 2025 rozhodla o odložení implementácie požiadavky na súlad so smernicou EÚ o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (CSRD) ako kritéria oprávnenosti v kolaterálovom rámci Eurosystému. Toto rozhodnutie bolo prijaté z dôvodu neúplnej transpozície smernice CSRD do vnútroštátnej legislatívy, ako aj jej preskúmania v rámci súhrnného balíka Európskej komisie na zjednodušenie pravidiel.

Do analýz makroekonomickej a finančnej stability ECB boli systematickejšie začlenené klimatické aspekty. Makroekonomické projekcie odborníkov ECB/Eurosystému napríklad zohľadňujú fiškálne opatrenia súvisiace s klímou, prvky balíka EÚ „Fit for 55“ a makroekonomický vplyv systému EÚ na obchodovanie s emisiami 2. Pokiaľ ide o analýzu scenárov, Sieť pre ekologizáciu finančného systému (Network for Greening the Financial System – NGFS) vypracovala nové krátkodobé klimatické scenáre v rámci pracovnej skupiny, ktorú rovnako ako v predchádzajúcich rokoch viedla ECB. Tieto scenáre sa zameriavajú na klimatické vplyvy do roku 2030, teda na obdobie, ktoré je mimoriadne dôležité pre tvorcov politík aj účastníkov trhu. Zo scenárov vyplýva, že v eurozóne včasný a celosvetovo koordinovaný prechod vedie k zníženiu makrofinančných rizík. V eurozóne sú fyzické riziká významné aj v krátkodobom horizonte, pričom extrémne udalosti v scenári fyzických rizík, ktorý zohľadňuje kumulatívny vplyv súbežných prírodných katastrof v rokoch 2026 a 2027, by mohli znížiť HDP až o 5 % (viac v príspevku na Blogu ECB Climate risks: no longer the tragedy of the horizon). ECB prispela aj k práci NGFS zameranej na interakcie medzi analýzou klimatických scenárov a transformačnými plánmi.

Bankový dohľad ECB v roku 2025 dokončil viacročný program zameraný na posilnenie schopností bánk v oblasti riadenia rizík súvisiacich s klímou a prírodou a pokračoval v prechode na bežný režim začlenením dohľadu nad týmito rizikami do svojich pravidelných hodnotení a procesov dohľadu. Bankám sa vo všeobecnosti podarilo dosiahnuť významný pokrok v riadení rizík vyplývajúcich z prebiehajúcich klimatických a prírodných kríz. Napriek tomu je vzhľadom na pretrvávajúce výzvy potrebná trvalá pozornosť dohľadu. Viac informácií sa nachádza vo Výročnej správe bankového dohľadu ECB.

ECB aktualizovala svoje štatistické klimatické ukazovatele tak, aby zohľadňovali pokročilé metodiky, nové dátové súbory a úpravy odrážajúce vplyv inflácie. Vďaka tomu je možné presnejšie sledovať pokrok v dekarbonizácii a vplyv narastajúcich klimatických nebezpečenstiev. ECB sa podieľala aj na európskych a medzinárodných iniciatívach v oblasti údajov, ako napríklad v iniciatíve proti chýbajúcim údajom G20 Data Gaps Initiative a v iniciatíve na zlepšenie vykazovania údajov o udržateľnosti.

ECB ďalej pokračovala v znižovaní environmentálnej stopy vlastných operácií, portfólií a bankoviek. V environmentálnom vyhlásení za rok 2025 informovala o 39 % znížení emisií z interných operácií ECB v období rokov 2019 až 2024, čo zodpovedá plánovanej trajektórii cieľov do roku 2030. Rovnako tak v klimatickej správe o nemenovopolitických portfóliách ECB, uviedla, že podnikové investície dôchodkového fondu zamestnancov ECB ďalej smerujú k splneniu priebežných cieľov dekarbonizácie. Pokračovalo aj úsilie o znižovanie vplyvu eurobankoviek na životné prostredie vrátane krokov zameraných na prechod na 100 % ekologickú bavlnu do roku 2027 a väčšie využívanie dekarbonizovanej elektrickej energie pri ich výrobe. ECB zároveň do vývoja budúcich eurobankoviek začleňuje princípy ekodizajnu. Eurosystém pokračuje v znižovaní environmentálnej stopy elektronických platieb, vrátane celého hodnotového reťazca projektu digitálneho eura.

Základ činnosti ECB v oblasti klímy a degradácie prírody tvorilo budovanie kapacít, semináre a spolupráca s inými centrálnymi bankami a medzinárodnými inštitúciami. ECB aj v roku 2025 prispievala k medzinárodným politickým diskusiám a zverejneniam na mnohých fórach na európskej aj celosvetovej úrovni. Patrili medzi ne už spomenutá NGFS či Rada pre finančnú stabilitu, Bazilejský výbor pre bankový dohľad, európske orgány dohľadu a Európsky výbor pre systémové riziká, Banka pre medzinárodné zúčtovanie a jej Výbor pre platby a trhové infraštruktúry, skupiny G7 a G20, ako aj Medzinárodný menový fond a Svetová banka.

Výskum a prieskumy ECB prehĺbili poznatky o ekonomických a finančných dôsledkoch prechodu na zelenú ekonomiku. Banky v prieskume bankových úverov z júla 2025 uviedli, že klimatická výkonnosť podnikov a energetická hospodárnosť budov mali vplyv na ich podmienky poskytovania úverov. Naďalej signalizovali uvoľnenejšie úverové štandardy pre podniky s lepšou klimatickou výkonnosťou a sprísnenie v prípade podnikov s vysokými emisiami uhlíka. Zároveň sa vyjadrili, že neistota v súvislosti s budúcou klimatickou reguláciou pôsobí ako prekážka v dopyte po úveroch. Analýza ekologických investičných potrieb Európy poukázala na to, že napriek pokroku investície do ekologických aktivít zaostávajú za úrovňou potrebnou na dosiahnutie klimatických cieľov, a navrhla súbor finančných a hospodárskych politík na ich podporu. Príležitostný dokument Výboru Eurosystému pre medzinárodné vzťahy sa zaoberal interakciami medzi geoekonomickou fragmentáciou a súvisiacimi nekoordinovanými politikami v oblasti klimatickej transformácie, ktoré by sa mohli navzájom posilňovať. Ďalšie príspevky sa zamerali na vzájomné prepojenie umelej inteligencie a ekologickej transformácie a na otázku, ako by sa dal uspokojiť zvýšený dopyt po financovaní obrany bez obetovania ekologických a digitálnych priorít.

Aby sme dokázali čeliť rastúcim výzvam vyplývajúcim z fyzického dosahu klimatických zmien, je nevyhnutné lepšie im porozumieť a prijať nové stratégie. Extrémne teploty a vlny horúčav sú čoraz bežnejšie. V tejto súvislosti analýza ECB poukázala na to, že fyzické riziká ovplyvňujú aj produktivitu na úrovni podnikov^[113] a celkovú produktivitu^[114], podstatne znižujú hospodársku aktivitu v postihnutých regiónoch a zvyšujú ceny potravín^[115]. Výskum ECB naznačuje, že banky a investori čoraz viac zohľadňujú fyzické klimatické riziká týkajúce sa nehnuteľností na bývanie^[116] aj komerčných nehnuteľností^[117] v rizikových oblastiach. Ani štátni dlžníci nie sú výnimkou^[118], keďže fyzické riziká sú spojené s nižším úverovým ratingom. Pokiaľ ide o adaptáciu na zmenu klímy, výskum ECB^[119] zdôrazňuje, že na absorbovanie a vyrovnávanie vplyvu klimatických rizík v Európe je potrebné posilniť odolnosť, poistné krytie a finančné nástroje.

ECB intenzívne pracovala na lepšom pochopení prírodných rizík a ich vplyvu na ekonomiku a finančný sektor. Výslovná zmienka o degradácii prírody v hodnotení stratégie ECB za rok 2025 jasnejšie potvrdila jej politický význam. Kľúčovým aktivitám ECB v tejto oblasti sa venuje nasledujúci box 9. Príležitostný dokument ECB^[120] a príspevok s názvom Európska ekonomika nie je suchuodolná (The European economy is not drought-proof) na Blogu ECB poukázali na riziká, ktoré degradované ekosystémy a strata biodiverzity predstavujú pre reálnu ekonomiku, finančný sektor a cenovú stabilitu, pričom zdôraznili zásadný význam rizík súvisiacich s vodou pre eurozónu. V novembri 2025 ECB v spolupráci s NGFS zorganizovala medzinárodný seminár o postupoch a nástrojoch, ktoré majú centrálne banky a orgány dohľadu k dispozícii na hodnotenie a riešenie prírodných rizík.

12 Zoznámte sa s našimi ľuďmi

V ECB podporujeme kultúru inovácie a prijali sme celý rad iniciatív zameraných na zvýšenie efektívnosti a maximalizáciu prínosov, ktoré poskytujeme občanom. V roku 2025 sme veľké úsilie venovali zavádzaniu nových riešení v oblasti umelej inteligencie na podporu našej každodennej práce. V tejto kapitole päť našich kolegov opisuje svoju úlohu pri vývoji a zavádzaní týchto nástrojov a podelí sa o svoje osobné skúsenosti s tým, ako umelá inteligencia mení spôsob našej práce v ECB.

Myriam Moufakkir, vrchná riaditeľka pre oblasť služieb

Z pozície vrchnej riaditeľky pre oblasť služieb vediem integrovanú základňu podporných služieb, ktoré ECB umožňujú plniť jej mandát. Mám na starosti informačné technológie, financie a rozpočet, obstarávanie, ľudské zdroje, správu majetku, bezpečnosť, prevádzkovú odolnosť, riadenie a rozsiahlu transformáciu. Od nástupu do ECB v roku 2023 sa venujem predovšetkým modernizácii našich interných služieb, aby ECB mohla konať flexibilne, bezpečne a s technologickou suverenitou, ktorú vyžaduje.

Vo svojej každodennej práci prepájam strategické riadenie a víziu s operatívnou realizáciou, pričom kladiem dôraz na tri piliere:

• kapacitu – budovanie silných zručností v oblasti umelej inteligencie, digitálnych technológií a prevádzky v rámci všetkých našich tímov je kľúčové pre podporu inovácií a zodpovedné riadenie rizík,
• suverenitu a autonómiu – zabezpečenie toho, aby nám služby a technológie, na ktoré sa spoliehame, umožňovali plniť náš mandát nezávisle,
• odolnosť – posilňovanie schopnosti našich tímov, procesov a systémov, aby mohli nepretržite plniť úlohy v kontexte rýchlych technologických zmien, narušení a kríz.

V ECB sa umelá inteligencia využíva už v niekoľkých oblastiach. V súčasnosti zrýchľujeme a rozširujeme zavádzanie umelej inteligencie a pokročilého strojového učenia. Tieto techniky využívame na posilnenie ekonomickej analýzy, zlepšenie prognózovania inflácie a podporu komplexného makroekonomického modelovania, ako aj na znižovanie pracovnej záťaže a rutinných úloh. Opierame sa pritom o pravidelnú spoluprácu s jednotlivými odbornými útvarmi, o vzdelávací program zahŕňajúci všetky úrovne organizácie a o riadiaci rámec, ktorý od začiatku zohľadňuje riadenie rizík a suverenitu.

V priebehu svojej kariéry som pôsobila na pozíciách v oblasti medzinárodnej transformácie v sektore finančných služieb, kde som viedla digitálne iniciatívy, strategické plány a rozsiahle organizačné zmeny. Vďaka svojmu akademickému vzdelaniu v odbore matematiky a prírodných vied som mala možnosť rozširovať svoje odborné znalosti a stretnúť sa s rýchlo sa rozvíjajúcimi a novými technológiami.

Som rada, že môžem pracovať na širokej škále tém a spolu s talentovanými kolegami prispievať k plneniu mandátu ECB, k stabilite a odolnosti.

Vďaka svojej kariére som mala príležitosť spoznať rozličné kúty sveta, čo vo mne ešte viac prehĺbilo úctu ku kultúrnej rozmanitosti a rôznym pohľadom na svet. Napriek náročnej práci bolo vždy mojou prioritou vyhradiť si čas pre rodinu a zdieľať s ňou úprimnú vášeň pre cestovanie a spoznávanie rôznych kultúr. Moja pracovná mobilita sa tak stala príležitosťou na obohatenie našich rodinných zážitkov.

Maximilian Freier

Ako hlavný ekonóm oddelenia front office generálneho riaditeľstva pre ekonomiku pôsobím vo funkcii tajomníka Výboru pre menovú politiku ECB. Mojou úlohou je koordinovať prácu výboru a zabezpečovať, aby analýzy a podklady pre diskusie o menovej politike boli aktuálne, zrozumiteľné a porovnateľné v rámci celého Eurosystému.

Súčasne pôsobím aj ako koordinátor pre oblasť umelej inteligencie na generálnom riaditeľstve pre ekonomiku. V uplynulých mesiacoch sme dosiahli výrazný pokrok v plnení programu ECB v oblasti umelej inteligencie vo všetkých oblastiach činnosti centrálnej banky. Vyvinuli sme prvý súbor pilotných nástrojov, ktoré už ukazujú výrazný potenciál na posilnenie našich analytických kapacít a skrátenie času potrebného na opakujúce sa úlohy. Súčasne sme spustili ambiciózny program digitalizácie centrálneho bankovníctva zameraný na posilnenie našej dátovej analytiky a automatizácie obchodných procesov.

Od roku 2007 som v ECB zastával viacero funkcií ako ekonóm na generálnych riaditeľstvách pre ekonomiku, menovú politiku a medzinárodné a európske vzťahy. Pred nástupom do ECB som získal titul PhD na London School of Economics and Political Science a magisterské tituly v odbore ekonómie a politológie na Ludwigs-Maximilians-Universität v Mníchove.

Vo výskume sa zameriavam na fiškálnu a menovú politiku, riadenie inovácií, európsku integráciu a správu a riadenie, komparatívnu politickú ekonómiu a aplikované strojové učenie. Osobitne sa zaujímam o (mikro)údaje na úrovni domácností a podnikov. Som zakladajúcim predsedom siete ESCB pre mikrosimulačné modelovanie. Prostredníctvom tejto siete výskumníkov v rámci Európskeho systému centrálnych bánk spájame nové nástroje a metódy s kľúčovými otázkami menovej politiky.

Fabienne Allegret-Maret

Ako vedúca tímu na oddelení správy informácií generálneho riaditeľstva pre sekretariát vediem knižnicu ECB. Vzhľadom na dramatický nárast objemu informácií a rýchlosť ich toku som iniciovala transformáciu knižnice s cieľom pomôcť ECB orientovať sa v čoraz zložitejšom informačnom prostredí.

Dnes je moja úloha oveľa širšia než len zabezpečovanie prístupu ku knihám a databázam. Knižnicu vnímam ako neoddeliteľnú súčasť znalostného ekosystému ECB – ako kľúčový zdroj, ktorý umožňuje rigoróznu analýzu a inovatívne myslenie. Spolu so svojím tímom získavam a spracúvam kvalitné zdroje prispôsobené potrebám ekonómov, inšpektorov dohľadu a ďalších odborníkov. Starostlivý výber považujem za rovnako dôležitý ako prístup k informáciám, pričom dbám na to, aby bol k dispozícii nielen dostatok informácií, ale aby tieto informácie boli zároveň dôveryhodné a relevantné. Hoci má dnes väčšina materiálov digitálnu podobu, naďalej podporujeme aj prístup k tlačeným publikáciám, pretože sme presvedčení, že dôkladné štúdium a čítanie v kontexte zostávajú nevyhnutné pre správne rozhodovanie.

Transformácia ovplyvnila aj fyzické prostredie našej knižnice: dnes podporuje zdieľanie vedomostí a inovácií a zároveň zachováva priestory určené na sústredenú prácu. Knižnica sa stala centrom, kde sa stretávajú odborníci ECB, vymieňajú si názory a navzájom sa učia.

S príchodom umelej inteligencie, ktorá mení tvár centrálneho bankovníctva, sa naše povinnosti ešte viac rozšírili. Spolu s tímom dbáme na to, aby sa licencovaný obsah v aplikáciách umelej inteligencie využíval zodpovedne, pričom hľadáme rovnováhu medzi inováciami a právnymi zárukami. Kvalitné a spoľahlivé informácie sú pre systémy umelej inteligencie mimoriadne dôležité, aby bolo možné zaručiť presnosť a dôveryhodnosť výsledkov. Osobitne to platí pre analýzu správ.

Svoje odborné znalosti súčasne využívam aj v oblasti organizácie informácií na presadzovanie a podporu rozvoja sémantickej vrstvy ECB, ktorá prepája znalosti naprieč systémami – vďaka čomu sa špecifické informácie ECB dajú ľahšie vyhľadávať a využívať.

Práca knihovníka dnes už ani zďaleka nezahŕňa starostlivosť o police s knihami: v súčasnosti pôsobím na poli riadenia informácií založeného na umelej inteligencii, kde spájam rýchlo sa vyvíjajúce inovácie v oblasti umelej inteligencie so špecifickými požiadavkami centrálneho bankovníctva. Spojením technologických inovácií s kurátorstvom a riadením umožňujem ECB inovovať s rozvahou a integritou.

Steven Moons

Ako vedúci programu umelej inteligencie v ECB a člen kancelárie pre umelú inteligenciu riadim strategickú transformáciu inštitúcie v oblasti umelej inteligencie. Dohliadam na projekt a implementáciu programu umelej inteligencie ECB a koordinujem prípady využitia umelej inteligencie na zvyšovanie produktivity a prípady využitia transformatívnej umelej inteligencie. Medzi moje povinnosti patrí zabezpečenie dodržiavania etických, právnych a regulačných noriem, budovanie partnerstiev s internými a externými zainteresovanými stranami a podporovanie kultúry inovácií založenej na zodpovednosti, transparentnosti a kvalitnom riadení.

Pred prijatím tejto funkcie som viedol viacero iniciatív v oblasti umelej inteligencie a suptech v rámci bankového dohľadu. Kým som v roku 2021 prišiel do ECB, pôsobil som mnoho rokov na pozíciách zameraných na implementáciu IT, digitálnu transformáciu a organizačné zmeny v súkromnom aj verejnom sektore. Počas tohto obdobia som pracoval na modernizácii IT prostredia, rozvoji projektov v oblasti cloudu a architektúry a na realizácii komplexných programov v spolupráci s rôznymi tímami v Európe, Spojených štátoch a Ázii.

Na práci v ECB si najviac cením to, ako spája rozdielne perspektívy z celej Európy. Prispievať k technologickej a digitálnej budúcnosti tejto inštitúcie – a zároveň pomáhať posilňovať jej úlohu ako dôveryhodnej a na budúcnosť orientovanej európskej inštitúcie – je pre mňa nielen výsadou, ale aj neustálym zdrojom motivácie. Na svojej súčasnej pozícii si osobitne cením spoluprácu so širokým spektrom odborných útvarov, keďže umelá inteligencia zasahuje takmer do každej oblasti organizácie. Spolupráca s rozmanitou a zanietenou komunitou kolegov je inšpirujúca a dodáva mi energiu. Silný tímový duch v ECB a možnosť spolupracovať s ľuďmi, ktorých poháňa túžba niečo zmeniť, je pre mňa v práci tým najdôležitejším.

Vo voľnom čase nachádzam rovnováhu v prírode, najmä pri turistike v horách alebo pri jazde na motorke.

Vasilis Papaefthymiou

Som inšpektorom v tíme pre technológie dohľadu (suptech) jednotného mechanizmu dohľadu (SSM). Hlavnú časť mojej práce tvorí navrhovanie a vývoj inovatívnych aplikácií, ktoré posilňujú postavenie inšpektorov bankového dohľadu v ECB a v celej eurozóne.

Za posledných päť rokov v suptech som sa špecializoval na vývoj umelej inteligencie a aplikácií generatívnej umelej inteligencie. Ako produktový gestor vediem vývoj dvoch nástrojov. Athena je prvým a najkomplexnejším nástrojom umelej inteligencie dostupným v rámci jednotného mechanizmu dohľadu, ktorý pomáha identifikovať relevantné informácie v miliónoch dokumentov z bankového dohľadu. Delphi je intuitívny nástroj na meranie rizikového sentimentu na trhu, ktorý spája ukazovatele finančných trhov s kľúčovými faktormi ovplyvňujúcimi trh na základe každodennej analýzy spravodajských článkov, čo poskytuje dohľadu prehľad o vznikajúcich rizikách.

Moja vášeň pre technológie sa ideálne spája s rýchlo sa rozvíjajúcou oblasťou umelej inteligencie. Suptech zohráva kľúčovú úlohu pri zavádzaní najmodernejších riešení do európskeho bankového dohľadu. Je to ideálne prostredie, kde môžem zužitkovať skúsenosti z oblasti informatiky a dátovej vedy, ktoré som nadobudol počas štúdia elektrotechniky a informatiky na Národnej technickej univerzite v Aténach, v kombinácii s poznatkami z oblasti manažmentu a ekonómie, ktoré som získal počas magisterského štúdia na ETH Zürich. Pre počítačového inžiniera ponúka ECB jedinečnú príležitosť pracovať na pomedzí technológií a financií, kde inovácie priamo prispievajú k finančnej stabilite a dohľadu na svetovej úrovni.

Veľmi ma inšpiruje vedomie, že moja každodenná práca na vývoji inovatívnych IT nástrojov prispieva k efektívnejšiemu a na riziká zameranému bankovému dohľadu, čo zvyšuje bezpečnosť bánk a má pozitívny vplyv na európskych občanov.

Vo voľnom čase sa rád stretávam s priateľmi a trávim čas pri mori pod gréckym slnkom.

Ročná účtovná závierka

Konsolidovaná súvaha Eurosystému k 31. decembru 2025