Hlavné údaje

Súvaha	Strata za rok
Súvaha ECB sa v roku 2025 zmenšila o 37,3 mld. €, najmä v dôsledku zníženia stavu cenných papierov nadobudnutých na účely menovej politiky, keďže Eurosystém už nereinvestoval istinu zo splatných cenných papierov v rámci programu nákupu aktív (assets purchase programme – APP) a núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP).	Strata ECB v roku 2025 bola podstatne nižšia ako v roku 2024, najmä v dôsledku zníženia úrokových nákladov vyplývajúcich z čistého záväzku v systéme TARGET. Podobne ako straty z predchádzajúcich dvoch rokov bude aj strata za rok 2025 vedená v súvahe ECB a bude vyrovnaná z budúcich ziskov.
Súvaha	Zisk/(strata) za finančný rok
(v mld. EUR)	(v mil. EUR)

1 Správa o činnosti

1.1 Účel správy o činnosti ECB

Správa o činnosti je neoddeliteľnou súčasťou ročnej účtovnej závierky ECB, ktorá čitateľov informuje o širších súvislostiach týkajúcich sa finančných výkazov.^[1],[2] Vzhľadom na to, že činnosti a operácie ECB sa uskutočňujú v záujme plnenia cieľov jej menovej politiky, je finančnú pozíciu ECB a výsledok jej hospodárenia potrebné vnímať s prihliadnutím na jej menovopolitické opatrenia.

Správa o činnosti v tomto smere predstavuje hlavné úlohy a činnosti ECB a opisuje ich vplyv na jej finančné výkazy. Okrem toho analyzuje hlavné zmeny v súvahe a výkaze ziskov a strát počas roka a obsahuje informácie o čistom majetku ECB.^[3] V neposlednom rade opisuje rizikové prostredie, v ktorom ECB pôsobí, a informuje o špecifických rizikách, ktorým je ECB vystavená, a o pravidlách riadenia rizík používaných na ich zmiernenie.

1.2 Hlavné úlohy a činnosti

ECB je súčasťou Eurosystému, ktorý popri nej tvoria národné centrálne banky členských štátov Európskej únie (EÚ), ktorých menou je euro.^[4] Hlavným cieľom Eurosystému je udržiavať cenovú stabilitu. Ciele a úlohy ECB sú stanovené v Zmluve o fungovaní Európskej únie^[5] a v Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Štatúte ESCB)^[6] (diagram 1). ECB svoje činnosti vykonáva s cieľom plniť svoj mandát; jej zámerom nie je dosahovať zisk.

Diagram 1

Hlavné úlohy ECB

V súlade so zásadou decentralizovanej realizácie menovej politiky Eurosystému sa operácie menovej politiky vykazujú vo finančných výkazoch ECB a národných centrálnych bánk krajín eurozóny. ECB niektoré nástroje zahrnuté do rámca operácií menovej politiky Eurosystému nepoužíva, preto nemajú na finančné výkazy ECB žiadny vplyv.^[7]

Tabuľka 1 uvádza prehľad hlavných činností ECB v rámci plnenia jej mandátu a ich vplyvu na jej finančné výkazy.

1.3 Finančný vývoj

1.3.1 Súvaha

Až do roku 2022 súvaha ECB expandovala (graf 1), predovšetkým v dôsledku priameho nákupu cenných papierov v programe nákupu aktív (asset purchase programme – APP) a núdzovom pandemickom programe nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP) v rámci realizácie menovej politiky Eurosystému.^[13] Nárast v roku 2022 bol miernejší v dôsledku ukončenia čistého nákupu cenných papierov v rámci programu PEPP od konca marca 2022 a v rámcu programu APP od 1. júla 2022. V roku 2023 a 2024 sa veľkosť súvahy zmenšila vzhľadom na postupnú redukciu objemu aktív nadobudnutých v rámci programu APP v dôsledku len čiastočného reinvestovania istiny zo splatených cenných papierov od marca do júna 2023 a úplného ukončenia týchto reinvestícií od júla 2023. K redukcii súvahy ECB v roku 2024 prispelo i postupné znižovanie objemu aktív programu PEPP v dôsledku len čiastočných reinvestícií istiny v druhej polovici roka. Tieto reinvestície boli ukončené na konci roka 2024.

V roku 2025 redukcia súvahy ECB pokračovala, o 37,3 mld. € na 603,3 mld. €, opäť predovšetkým v dôsledku splácania cenných papierov v rámci programov APP a PEPP. Splácanie viedlo k zníženiu stavu cenných papierov držaných na účely menovej politiky, zatiaľ čo peňažné vyrovnanie týchto transakcií prostredníctvom účtov v systéme TARGET viedlo k zodpovedajúcemu poklesu záväzkov v rámci Eurosystému. Tento pokles bol len čiastočne kompenzovaný odlevom hotovosti v dôsledku nižších vkladov v ECB, čo zároveň viedlo k zníženiu ostatných záväzkov.

Graf 1

Hlavné zložky súvahy ECB

(v mld. EUR)

Cenné papiere v eurách držané na účely menovej politiky ku koncu roka 2025 tvorili 54 % celkových aktív ECB. Túto súvahovú položku tvoria cenné papiere, ktoré ECB nadobudla v rámci programu pre trhy s cennými papiermi (Securities Markets Programme – SMP), tretieho programu nákupu krytých dlhopisov (covered bond purchase programme – CBPP3), programu nákupu cenných papierov krytých aktívami (asset-backed securities purchase programme – ABSPP), programu nákupu aktív verejného sektora (public sector purchase programme – PSPP) a núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP). Cenné papiere nakúpené v rámci uvedených programov sa oceňujú v amortizovanej obstarávacej cene so zohľadnením zníženia hodnoty.

Na základe príslušných rozhodnutí Rady guvernérov Eurosystém ukončil reinvestície istiny zo splatených cenných papierov v rámci programu APP od júla 2023 a v rámci programu PEPP na konci roka 2024. V dôsledku týchto rozhodnutí sa objem cenných papierov v držbe ECB na účely menovej politiky rovnomerným a predvídateľným tempom znižoval. Celkovo sa menovopolitické portfóliá v roku 2025 znížili o 51,5 mld. € na 325,3 mld. € (graf 2). Objem portfólia APP klesol o 33,7 mld. € na 186,5 mld. €: v prípade programu PSPP o 26,5 mld. €, programu ABSPP o 4,0 mld. € a programu CBPP3 o 3,1 mld. €. Portfólio programu PEPP sa znížilo o 17,8 mld. € na 138,6 mld. €.

Graf 2

Cenné papiere držané na účely menovej politiky

(v mld. EUR)

Cenné papiere v držbe ECB v rámci programov APP a PEPP mali na konci roka 2025 diverzifikovaný profil splatnosti (graf 3).^[14]

Graf 3

Profil splatnosti programov APP a PEPP

V roku 2025 celková eurová hodnota aktív v rámci devízových rezerv ECB, ktoré pozostávajú zo zlata, zvláštnych práv čerpania, amerických dolárov, japonských jenov a čínskych jüanov, vzrástla o 13,6 mld. € na 116,8 mld. €.

Hodnota zlata v držbe ECB vyjadrená v eurách sa v roku 2025 v dôsledku nárastu trhovej ceny zlata v eurách zvýšila o 18,9 mld. € na 59,8 mld. € (graf 4). Toto zvýšenie zároveň viedlo k zodpovedajúcemu nárastu účtov precenenia zlata v držbe ECB (časť 1.3.2 „Čistý majetok“).

Graf 4

Zlaté rezervy a ceny zlata

(ľavá os: mld. EUR; pravá os: unca rýdzeho zlata v eurách)

Objem devízových prostriedkov ECB v amerických dolároch, japonských jenoch a čínskych jüanoch vyjadrený v eurách v roku 2025 klesol o 4,8 mld. € na 55,2 mld. € (graf 5), predovšetkým v dôsledku znehodnotenia amerického dolára a japonského jenu voči euru.^[15] Znehodnotenie amerického dolára sa odráža aj v nižších zostatkoch účtov precenenia ECB (časť 1.3.2 „Čistý majetok“), zatiaľ čo znehodnotenie japonského jenu viedlo ku kurzovému zníženiu hodnoty vykázanému vo výkaze ziskov a strát ku koncu roka, keďže súvisiace účty precenenia boli v roku 2024 v plnej miere vyčerpané (časť 1.3.3 „Výkaz ziskov a strát“). Napriek tomuto zníženiu hodnoty sa pozícia v japonských jenoch zvýšila v dôsledku štandardného preskupovania s cieľom zosúladiť zloženie devízových rezerv ECB s cieľovou alokáciou. V rámci tohto preskupovania počas prvého štvrťroka 2025 ECB predala menšiu časť svojich rezerv v amerických dolároch a výnosy v plnej výške reinvestovala do japonských jenov.

Graf 5

Devízové prostriedky

(v mld. EUR)

Hlavnou zložkou devízových rezerv ECB je aj naďalej americký dolár, ktorý ku koncu roka 2025 tvoril približne 78 % ich celkového objemu.

ECB pri investovaní svojich devízových prostriedkov uplatňuje trojstupňový proces. Ako prvý krok útvar ECB zodpovedný za riadenie rizík navrhuje strategické základné portfólio, ktoré schvaľuje Rada guvernérov. Ako druhý krok útvar ECB zodpovedný za správu portfólií navrhuje taktické základné portfólio, ktoré schvaľuje Výkonná rada. V treťom kroku každodenné investičné operácie uskutočňujú decentralizovaným spôsobom národné centrálne banky.

Devízové prostriedky ECB sa investujú do cenných papierov, reverzných dohôd o spätnom odkúpení a vkladov na peňažnom trhu, alebo sú uložené na bežných účtoch (graf 6). Cenné papiere v tomto portfóliu sa oceňujú koncoročnou trhovou cenou.

Graf 6

Zloženie investícií do cudzej meny

(v mld. EUR)

Účelom devízových prostriedkov ECB je financovať potenciálne intervencie na devízovom trhu. Správa devízových prostriedkov ECB preto sleduje tri ciele (v poradí podľa priority): likviditu, bezpečnosť a výnosnosť. Takmer polovicu tohto portfólia preto tvoria cenné papiere s krátkou dobou splatnosti (graf 7).

Graf 7

Profil splatnosti cenných papierov v cudzej mene

Portfólio vlastných zdrojov ECB tvoria najmä investície jej splateného základného imania a prostriedkov vedených vo všeobecnom rezervnom fonde a v rezerve na krytie finančných rizík.^[16] Hodnota tohto portfólia sa v roku 2025 zvýšila o 0,4 mld. € na 23,1 mld. € (graf 8), predovšetkým v dôsledku reinvestovania úrokových výnosov z tohto portfólia.

Graf 8

Portfólio vlastných zdrojov

(v mld. EUR)

Portfólio vlastných zdrojov tvoria takmer výlučne cenné papiere v eurách, ktoré sa oceňujú koncoročnou trhovou cenou. V roku 2025 tvorili 73 % celkového portfólia štátne dlhové cenné papiere.

Podiel zelených investícií v rámci portfólia vlastných zdrojov naďalej rástol – z 28 % na konci roka 2024 sa zvýšil na 33 % na konci roka 2025.^[17] V nasledujúcich rokoch plánuje ECB ich podiel ďalej zvyšovať.^[18] V rokoch 2021 a 2022 sa popri nákupoch zelených dlhopisov na sekundárnych trhoch uskutočňovali aj investície do eurového investičného fondu centrálnych bánk pre zelené dlhopisy (EUR BISIP G2), ktorý v januári 2021 zriadila Banka pre medzinárodné zúčtovanie. V októbri 2024 začala ECB investovať menšiu časť svojich vlastných zdrojov do akciových burzových fondov (equity exchange-traded funds – ETF), ktoré sledujú referenčné hodnoty v súlade s Parížskou dohodou.^[19] Táto diverzifikácia zvyšuje potenciál návratnosti portfólia vlastných zdrojov ECB a ďalej zosúlaďuje jej investície s kurzom dekarbonizácie, ktorý zodpovedá cieľom Parížskej dohody a európskeho právneho predpisu v oblasti klímy.^[20]

Toto portfólio predstavuje zdroj príjmu na čiastočné pokrytie prevádzkových nákladov ECB, ktoré nesúvisia s výkonom úloh dohľadu.^[21] Investuje sa do aktív denominovaných v eurách, pričom podlieha limitom stanoveným v rámci kontroly rizík. Výsledkom je diverzifikovanejšia štruktúra splatnosti (graf 9) než v prípade portfólia devízových rezerv.

Graf 9

Profil splatnosti cenných papierov portfólia vlastných zdrojov

Ku koncu roka 2025 celková hodnota eurových bankoviek v obehu vydaných Eurosystémom predstavovala 1 619,5 mld. €, čo v porovnaní s koncom roka 2024 znamená nárast o 2,0 %. ECB bolo pridelených 8 % z celkovej hodnoty eurových bankoviek v obehu, čo ku koncu roka predstavovalo 129,6 mld. €. Z právneho hľadiska môže eurové bankovky vydávať ECB aj národné centrálne banky krajín eurozóny. V praxi však eurové bankovky fyzicky vydávajú a sťahujú z obehu len národné centrálne banky. ECB preto voči národným centrálnym bankám krajín eurozóny vedie pohľadávky v rámci Eurosystému zodpovedajúce hodnote bankoviek v obehu, ktoré jej boli pridelené.

Záväzky ECB v rámci Eurosystému, ktoré tvoria najmä čisté pohľadávky/záväzky národných centrálnych bánk krajín eurozóny voči ECB v rámci systému TARGET a záväzky ECB v súvislosti s devízovými rezervami, ktoré jej národné centrálne banky krajín eurozóny previedli pri vstupe do Eurosystému, sa v roku 2025 znížili o 34,6 mld. € na 354,1 mld. €.

Vývoj záväzkov v rámci Eurosystému je daný predovšetkým vývojom čistého záväzku v systéme TARGET. Hlavnými faktormi zmien čistého záväzku v systéme TARGET v období od roku 2021 do roku 2025 boli nákupy a splácanie menovopolitických cenných papierov vyrovnávaných prostredníctvom účtov v systéme TARGET, ako aj zmeny záväzkov voči rezidentom a nerezidentom eurozóny v eurách (graf 10). Čistý záväzok ECB v rámci systému TARGET sa v roku 2025 znížil o 34,6 mld. €, najmä v dôsledku prílevu hotovosti zo splácania cenných papierov držaných na účely menovej politiky, ktorý bol čiastočne vyvážený odlevom hotovosti v dôsledku i) zníženia záväzkov voči nerezidentom eurozóny v eurách a ii) úrokových nákladov na čistý záväzok ECB v systéme TARGET.

Graf 10

Čistý zostatok v systéme TARGET v rámci Eurosystému, záväzky voči rezidentom a nerezidentom eurozóny v eurách a cenné papiere držané na účely menovej politiky

(v mld. EUR)

V roku 2025 ostatné záväzky ECB klesli o 16,1 mld. € na 58,8 mld. €, najmä v dôsledku zníženia záväzkov voči nerezidentom eurozóny v eurách spôsobeného poklesom vkladov prijatých ECB v úlohe finančného zástupcu.^[22]

1.3.2 Čistý majetok

Čistý majetok ECB tvorí jej splatené základné imanie, prostriedky vedené v rezerve na krytie finančných rizík a vo všeobecnom rezervnom fonde, účty precenenia, prípadné akumulované straty z predchádzajúcich rokov a zisk/strata za daný rok.^[23],[24]

Na konci roka 2025 dosahoval čistý majetok ECB spolu 60,9 mld. € (graf 11 a tabuľka 2), čo je v porovnaní s koncom roka 2024 o 11 mld. € viac. Príčinou je nárast účtov precenenia spôsobený najmä zvýšením trhovej ceny zlata v eurách v roku 2025. Nárast čistého majetku ECB bol čiastočne vyvážený stratou zaznamenanou v roku 2025.

Graf 11

Čistý majetok ECB

(v mld. EUR)

Nerealizované zisky zo zlata, cudzej meny a cenných papierov a iných nástrojov, pri ktorých dochádza k preceňovaniu, sa nevykazujú ako výnosy vo výkaze ziskov a strát, ale účtujú sa priamo na účtoch precenenia na pasívnej strane súvahy ECB. Zostatky na týchto účtoch je možné použiť na absorbovanie vplyvu prípadného budúceho nepriaznivého vývoja cien a/alebo výmenných kurzov, a ako také zvyšujú odolnosť ECB voči rizikám. V roku 2025 sa stav účtov precenenia zlata, cudzej meny a cenných papierov a iných nástrojov zvýšil o 12,2 mld. € na 62,5 mld. €, predovšetkým v dôsledku vyšších zostatkov z precenenia zlata vzhľadom na nárast trhovej ceny zlata v eurách. Tento efekt bol čiastočne neutralizovaný poklesom zostatkov z precenenia cudzích mien, najmä amerického dolára, v dôsledku ich znehodnotenia voči euru (graf 12).

Graf 12

Hlavné výmenné kurzy a cena zlata v rokoch 2021 až 2025

(percentuálne zmeny oproti roku 2021; koncoročné údaje)

ECB si vzhľadom na finančné riziká, ktorým je vystavená (časť 1.4.1 „Finančné riziká“), môže viesť rezervu na krytie finančných rizík, ktorá sa používa na krytie s nimi súvisiacich strát v rozsahu, ktorý Rada guvernérov uzná za potrebný. Od konca roka 2023 je stav tejto rezervy nulový, keďže bola v plnej výške použitá na vyrovnanie strát ECB za rok 2022 a 2023. V rámci každoročného posudzovania výšky tejto rezervy sa Rada guvernérov môže rozhodnúť ju doplniť, keď ECB znova začne dosahovať zisk a vyrovná akumulované straty prenesené z minulých rokov.

Strata ECB za bežný rok predstavovala 1,3 mld. € (časť 1.3.3 „Účet ziskov a strát“). Rovnako ako v predchádzajúcich dvoch rokoch sa Rada guvernérov rozhodla túto stratu preniesť v súvahe ECB do ďalšieho obdobia a vyrovnať ju z budúcich ziskov.

1.3.3 Výkaz ziskov a strát

Počas predchádzajúcich štyroch rokov (graf 13) sa výsledok ECB medziročne znižoval. V rokoch 2022 a 2023 bol jeho pokles spôsobený predovšetkým naplnením úrokového rizika, keďže zvýšenie úrokových sadzieb v eurozóne viedlo k okamžitému zvýšeniu úrokových nákladov, ktoré ECB hradí zo svojho čistého záväzku v systéme TARGET, úročeného sadzbou hlavných refinančných operácií (HRO).^[25] Výnosy z aktív ECB sa pritom v rovnakej miere ani rovnakým tempom nezvyšovali. Táto situácia pokračovala aj v roku 2024, i napriek znižovaniu menovopolitických úrokových sadzieb, ktoré sa začalo v júni toho istého roka, keďže úrokové náklady z čistého záväzku v systéme TARGET boli v priemere stále vyššie ako úrokové výnosy z aktív. V roku 2025 bol výsledok ECB aj napriek zaznamenanej strate výrazne lepší ako v roku 2024, keďže rozdiel medzi úrokovými sadzbami úročených aktív a záväzkov sa zmenšil, najmä v dôsledku nižšej priemernej úrokovej sadzby čistého záväzku v rámci systému TARGET, najmä po ďalšom znížení menovopolitických úrokových sadzieb (časť 1.4.1 „Finančné riziká“).

Straty ECB od roku 2022, po dlhom období výrazných ziskov, sú odrazom úlohy a nevyhnutných menovopolitických krokov Eurosystému v rámci plnenia jeho hlavného mandátu – udržiavania cenovej stability. Okrem toho zavedené opatrenia menovej politiky, napríklad programy nákupu aktív, pomáhajú zlepšiť hospodárske výsledky. Do roku 2022 súvaha ECB výrazne expandovala, najmä v dôsledku nákupu cenných papierov v rámci programov priameho nákupu aktív. Na strane aktív má väčšina cenných papierov držaných na účely menovej politiky dlhú splatnosť a pevný kupón a bola nadobudnutá v období, keď boli úrokové sadzby veľmi nízke alebo nulové. Tieto aktíva nie sú bezprostredne ovplyvnené zmenami kľúčových úrokových sadzieb ECB a naďalej generujú relatívne nízke úrokové výnosy. Peňažné vyrovnanie týchto nákupov prostredníctvom systému TARGET zároveň viedlo k nárastu čistého záväzku ECB v systéme TARGET, ktorý je citlivý na zmeny kľúčových úrokových sadzieb ECB. Od roku 2023 postupné znižovanie objemu cenných papierov držaných na účely menovej politiky v dôsledku postupného ukončenia reinvestícií viedlo k zodpovedajúcemu poklesu čistého záväzku v rámci systému TARGET, čo malo za následok zníženie úrokového rizika (časť 1.4.1 „Finančné riziká“).

Očakáva sa, že ECB sa vráti k ziskovosti v roku 2026 alebo v nasledujúcom roku, aj keď to bude závisieť od budúcej úrovne kľúčových úrokových sadzieb ECB a výmenných kurzov, ako aj od veľkosti a zloženia súvahy ECB.

Finančnú silu ECB v každom prípade zdôrazňuje jej kapitál a značný zostatok na účtoch precenenia, ktoré na konci roka 2025 spolu dosahovali 71,4 mld. € (časť 1.3.2 „Čistý majetok“). Bez ohľadu na zaznamenané straty je ECB naďalej v plnej miere schopná účinne plniť svoje hlavné poslanie, ktorým je udržiavanie cenovej stability.^[26]

Graf 13

Hlavné zložky výkazu ziskov a strát ECB

(v mil. EUR)

V roku 2025 ECB zaznamenala stratu za bežný rok vo výške 1 254 mil. €, ktorá bola vďaka výraznému zníženiu čistých úrokových nákladov oveľa nižšia ako strata za rok 2024 (graf 14).

Graf 14

Faktory zisku/(straty) ECB v rokoch 2024 a 2025

(v mil. EUR)

Čisté úrokové náklady ECB v roku 2025 dosiahli 178 mil. € (v porovnaní so 6 983 mil. € v roku 2024) (graf 15). Hlavnou zložkou boli naďalej významné úrokové náklady vyplývajúce z čistého záväzku ECB v rámci systému TARGET, ktoré prevážili úrokové výnosy z i) cenných papierov držaných na účely menovej politiky, ii) pohľadávok ECB súvisiacich s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému a iii) devízových rezerv.

Graf 15

Čisté úrokové výnosy/(náklady)

(v mil. EUR)

Čisté úrokové výnosy z cenných papierov držaných na účely menovej politiky v roku 2025 mierne klesli, o 36 mil. € na 3 814 mil. € (graf 16), predovšetkým v dôsledku nižších úrokových výnosov z aktív nadobudnutých v rámci programu APP (CBPP3, ABSPP a PSPP). Čisté úrokové výnosy z aktív nadobudnutých v rámci programu APP klesli o 301 mil. € na 2 318 mil. €, predovšetkým v dôsledku nižších úrokových výnosov z aktív programu ABSPP, ktoré v dôsledku výrazného poklesu týchto aktív v dôsledku splácania cenných papierov klesli o 281 mil. € na 137 mil. €. Úrokové výnosy z cenných papierov nadobudnutých v rámci programu PSPP dosiahli 2 022 mil. €, takmer rovnako ako v roku 2024, keďže cenné papiere v tomto portfóliu boli vo väčšine prípadov nadobudnuté s nízkymi výnosmi a ich splácanie tak malo na súvisiace úrokové výnosy len menší vplyv. Čisté úrokové výnosy z cenných papierov nadobudnutých v rámci programu PEPP naopak vzrástli o 275 mil. € na 1 481 mil. €, čím takmer úplne vykompenzovali pokles výnosov z iných menovopolitických portfólií, a to najmä v dôsledku nižších nákladov na amortizáciu prémií z cenných papierov verejného sektora.

Graf 16

Čisté úrokové výnosy/(náklady) z cenných papierov držaných na účely menovej politiky

(v mil. EUR)

Čisté úrokové výnosy z devízových rezerv klesli o 449 mil. € na 2 089 mil. €, najmä v dôsledku nižších úrokových výnosov z cenných papierov denominovaných v amerických dolároch.

V roku 2025 sa úrokové výnosy z eurových bankoviek pridelených ECB znížili o 2 332 mil. € na 2 900 mil. € a úrokové náklady vyplývajúce z úročenia pohľadávok národných centrálnych bánk z prevedených devízových rezerv klesli o 659 mil. € na 790 mil. €. Tento pokles bol výsledkom nižšej priemernej úrokovej sadzby (2,3 % v roku 2025 v porovnaní so 4,1 % v roku 2024) v dôsledku zníženia kľúčových úrokových sadzieb ECB a v menšej miere aj uplatňovania sadzby jednodňových sterilizačných operácií ako základu úročenia namiesto sadzby hlavných refinančných operácií.

Čisté úrokové náklady vyplývajúce z pohľadávok/záväzkov voči národným centrálnym bankám zo zostatkov v systéme TARGET sa v roku 2025 prevažne z toho istého dôvodu znížili o 7 968 mil. € na 7 706 mil. €. K ich poklesu prispeli aj nižšie zostatky v systéme TARGET, najmä v dôsledku splácania cenných papierov držaných na účely menovej politiky.

Čisté ostatné úrokové náklady v roku 2025 klesli o 994 mil. € na 485 mil. €. Príčinou boli najmä nižšie úrokové náklady na i) vklady, ktoré ECB prijala v úlohe finančného zástupcu, ii) zostatky pridružených systémov eurozóny a iii) hotovosť prijatú ako kolaterál pri transakciách požičiavania cenných papierov, v dôsledku nižších priemerných úrokových sadzieb v roku 2025 a nižších priemerných zostatkov týchto troch položiek. Tieto zmeny boli čiastočne vyvážené nižšími úrokovými výnosmi z portfólia vlastných zdrojov, najmä v dôsledku nižšej amortizácie diskontných dlhopisov.

Čisté realizované zisky z finančných operácií v roku 2025 dosiahli 950 mil. €, v porovnaní so stratou 17 mil. € v roku 2024 (graf 17). Hlavnou príčinou boli realizované kurzové zisky v dôsledku štandardného preskupovania zloženia devízových rezerv ECB v prvom štvrťroku 2025 s cieľom zabezpečiť súlad s cieľovou alokáciou. Výnosy z predaja malej časti rezerv v amerických dolároch boli v plnej výške investované do japonských jenov (graf 18).

K celkovému výsledku prispeli aj čisté cenové zisky z predaja cenných papierov denominovaných v amerických dolároch, ktorých trhová cena bola pozitívne ovplyvnená poklesom zodpovedajúcich výnosov v Spojených štátoch v priebehu roka (graf 19).

Graf 17

Realizované zisky/(straty) z finančných operácií

(v mil. EUR)

Graf 18

Štvrťročné realizované zisky/(straty) z finančných operácií v rokoch 2024 a 2025

(v mil. EUR)

Graf 19

Výnosy dvojročných štátnych dlhopisov v Spojených štátoch, Japonsku a Číne

(v % p. a.; koncomesačné údaje)

Nerealizované straty z precenenia sa na konci roka účtujú vo výkaze ziskov a strát ECB ako náklady v podobe zníženia hodnoty. V roku 2025 tieto zníženia hodnoty predstavovali 1 446 mil. € (graf 20). V dôsledku znehodnotenia cudzích mien voči euru na výmenné kurzy nižšie ako obstarávacia cena nerealizované kurzové straty dosiahli 1 316 mil. €. Predovšetkým japonský jen sa medziročne znehodnotil o 13 %, čo viedlo k zníženiu hodnoty pozície v tejto mene v rozsahu 1 229 mil. €. Zároveň došlo k nerealizovaným cenovým stratám vo výške 130 mil. € v dôsledku zníženia trhovej hodnoty viacerých cenných papierov v portfóliu vlastných zdrojov a japonských jenov.

Graf 20

Zníženie hodnoty finančných aktív a pozícií

(v mil. EUR)

Celkové prevádzkové náklady ECB vrátane odpisov a služieb súvisiacich s výrobou bankoviek sa znížili o 42 mil. € na 1 428 mil. € (graf 21). Príčinou boli najmä nižšie personálne náklady v súvislosti s dávkami po skončení pracovného pomeru a inými dlhodobými dávkami, predovšetkým v dôsledku zmien pravidiel dôchodkového programu ECB v roku 2024 a súvisiacich jednorazových nákladov vykázaných v plnej výške vo výkaze ziskov a strát za daný rok.

Náklady spojené s bankovým dohľadom sa v plnej výške hradia z poplatkov za dohľad účtovaných ročne dohliadaným subjektom. Na základe skutočných nákladov ECB na výkon úloh spojených s bankovým dohľadom výnosy z poplatkov za dohľad za rok 2025 predstavovali 690 mil. €.^[27]

Graf 21

Prevádzkové náklady a výnosy z poplatkov za dohľad

(v mil. EUR)

1.4 Riadenie rizík

Riadenie rizík je kľúčovou súčasťou činností ECB a vykonáva sa prostredníctvom nepretržitého procesu i) identifikácie a hodnotenia rizík, ii) revízie rizikovej stratégie a politík, iii) zavádzania opatrení na zmierňovanie rizík a iv) monitorovania a vykazovania rizík, pričom všetky tieto prvky sú podporované účinnými metodikami, procesmi a systémami (diagram 2).

Diagram 2

Cyklus riadenia rizík

Nasledujúce časti sa sústredia na riziká, ich zdroje a príslušné rámce kontroly rizík.

1.4.1 Finančné riziká

Výkonná rada navrhuje politiky a postupy, ktoré zabezpečujú adekvátnu úroveň ochrany pred finančnými rizikami, ktorým je ECB vystavená. Výbor pre riadenie rizík (Risk Management Committee – RMC), zložený z odborníkov z centrálnych bánk Eurosystému, sa podieľa na monitorovaní, meraní a vykazovaní finančných rizík súvisiacich so súvahou Eurosystému a definuje a preveruje súvisiace metodiky a rámce. Týmto spôsobom asistuje rozhodovacím orgánom pri zabezpečovaní adekvátnej úrovne ochrany Eurosystému.

Finančné riziká pramenia z operácií ECB a súvisiacich expozícií. Rámce kontroly rizík a limity, ktoré ECB používa pri riadení svojho rizikového profilu, sa líšia podľa jednotlivých druhov operácií a zohľadňujú strategické a investičné ciele rôznych portfólií a rizikové charakteristiky podkladových aktív.

ECB v oblasti monitorovania a hodnotenia rizík využíva viacero interne vyvinutých techník odhadovania rizík. Tieto techniky sú založené na jednotnom rámci simulácie trhových a kreditných rizík. Hlavné koncepcie, techniky a predpoklady modelovania rizík, ktoré sú základom ukazovateľov rizika, vychádzajú z odvetvových štandardov a dostupných trhových údajov. Riziká sa zvyčajne kvantifikujú prostredníctvom ukazovateľa Expected Shortfall (ES) odhadovaného s 99 % úrovňou spoľahlivosti v horizonte jedného roka.^[28] Na výpočet rizík sa používajú dve metódy: i) účtovná metóda, ktorá sa zameriava na vplyv na výkaz ziskov a strát ECB, pričom straty sú najprv absorbované príslušnými účtami precenenia; a ii) finančná metóda, ktorá sa zameriava na vplyv finančných strát na celkový čistý majetok ECB a vo výpočte rizika nepovažuje účty precenenia za rezervu. ECB tiež na zabezpečenie komplexného prehľadu rizík pravidelne počíta ďalšie ukazovatele rizika pri rôznych úrovniach spoľahlivosti, vykonáva citlivostné a záťažové analýzy a hodnotí dlhodobejšie prognózy expozícií a výnosov.^[29]

Celkové riziká ECB sa počas roka mierne znížili. Ku koncu roka 2025 predstavovali celkové finančné riziká súvahy ECB (merané ako ES s 99 % úrovňou spoľahlivosti v horizonte jedného roka s uplatnením účtovnej metódy) 15,2 mld. €, čo je o niečo menej než odhad rizík ku koncu roka 2024 (graf 22). Zníženie rizika spôsobené poklesom objemu cenných papierov verejného sektora v držbe ECB v rámci programov APP a PEPP bolo vo veľkej miere kompenzované vyššími rizikami spojenými s devízovými rezervami ECB a jej portfóliom vlastných zdrojov v eurách.

Graf 22

Celkové finančné riziká (ES 99 %, účtovná metóda)

(v mld. EUR)

Kreditné riziko vyplýva z portfólií menovej politiky ECB, portfólia jej vlastných zdrojov v eurách a jej devízových rezerv. Cenné papiere držané na účely menovej politiky sa oceňujú v amortizovanej obstarávacej cene so zohľadnením zníženia hodnoty, preto ak nedochádza k ich predaju, nepodliehajú cenovým zmenám súvisiacim s kreditnou migráciou. Vzťahuje sa však na ne riziko kreditného zlyhania. Vlastné zdroje v eurách a devízové rezervy sa oceňujú v trhových cenách a ako také podliehajú riziku kreditnej migrácie a riziku kreditného zlyhania. Kreditné riziko sa v porovnaní s rokom 2024 znížilo v dôsledku poklesu objemu cenných papierov držaných na účely menovej politiky.

Kreditné riziko sa zmierňuje najmä prostredníctvom uplatňovania kritérií akceptovateľnosti, postupov hĺbkovej kontroly a limitov, ktoré sa medzi jednotlivými portfóliami líšia.

Menové a komoditné riziká vyplývajú z devízových rezerv a zlata v držbe ECB. Menové riziko sa v porovnaní s rokom 2024 zvýšilo.

Vzhľadom na menovopolitický význam týchto aktív sa ECB proti súvisiacim menovým a komoditným rizikám nezabezpečuje. Namiesto toho sa tieto riziká zmierňujú existenciou účtov precenenia a diverzifikáciou týchto rezerv na rôzne meny a zlato.

Malá časť portfólia vlastných zdrojov ECB v eurách sa investuje do akciových burzových fondov (ETF), ktoré sledujú referenčné hodnoty v súlade s Parížskou dohodou, čo predstavuje akciové riziko.

Vzhľadom na malú alokáciu je akciové riziko ECB marginálne. Zmierňuje sa diverzifikáciou a príslušnými účtami precenenia.

Devízové rezervy a vlastné zdroje ECB v eurách sa investujú predovšetkým do cenných papierov s pevným výnosom a sú vystavené úrokovému riziku spojenému s oceňovaním podľa trhovej hodnoty, keďže sa oceňujú v trhových cenách. Takmer polovica devízových rezerv ECB sa investuje do aktív s relatívne krátkou dobou splatnosti (graf 7 v časti 1.3.1 „Súvaha“), zatiaľ čo aktíva v portfóliu vlastných zdrojov majú vo všeobecnosti dlhšiu dobu splatnosti (graf 9 v časti 1.3.1 „Súvaha“). Úrokové riziko portfólia vlastných zdrojov ECB, merané na základe účtovnej metódy, sa v porovnaní s rokom 2024 zvýšilo.

Úrokové riziko ECB spojené s oceňovaním podľa trhovej hodnoty sa zmierňuje prostredníctvom pravidiel alokácie aktív a účtov precenenia.

ECB je tiež vystavená úrokovému riziku vyplývajúcemu z nesúladu medzi úrokovými výnosmi z jej aktív a úrokovými nákladmi z jej pasív, ktoré má vplyv na jej čisté úrokové výnosy. Toto riziko sa priamo neviaže na žiadne konkrétne portfólio, ale skôr na štruktúru súvahy ECB ako celku, predovšetkým pokiaľ ide o nesúlad medzi splatnosťou a výnosnosťou aktív a pasív. Úrokové riziko sa v roku 2025 znížilo vzhľadom na pokles záväzkov ECB v dôsledku redukcie objemu cenných papierov v rámci programov APP a PEPP. Okrem toho, že sa meria ako súčasť ES s 99 % úrovňou spoľahlivosti v horizonte jedného roka, sa toto riziko monitoruje prostredníctvom prognóz ziskovosti ECB v strednodobom až dlhodobom horizonte.

Tento typ rizika sa riadi prostredníctvom pravidiel alokácie aktív a k jeho ďalšiemu zmierňovaniu prispieva existencia neúročených záväzkov v súvahe ECB.

Napĺňanie úrokového rizika vedie od roku 2022 k stratám a ECB v roku 2025 znova vykázala čisté úrokové náklady, ktoré však boli v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma rokmi výrazne nižšie, najmä v dôsledku znižovania sadzby jednodňových sterilizačných operácií, ktorá od 1. januára 2025 predstavuje základ úročenia na strane pasív. Hoci sa očakáva, že ECB začne v blízkej budúcnosti vykazovať čisté úrokové výnosy, vzhľadom na uvedený nesúlad medzi splatnosťou a výnosnosťou aktív a pasív nemožno v nadchádzajúcich rokoch vylúčiť možnosť ďalších úrokových strát.

Do rámca riadenia rizík ECB sa postupne začleňujú riziká spojené s klimatickými zmenami. V roku 2022 Eurosystém uskutočnil prvý klimatický záťažový test súvahy Eurosystému, na základe ktorého bolo možné získať predbežný odhad vplyvu tohto rizika na súvahu ECB.^[30] V roku 2024 sa uskutočnil ďalší klimatický záťažový test, pričom klimatické záťažové testy sa budú vykonávať pravidelne aj v nasledujúcich rokoch.^[31]

1.4.2 Operačné riziko

Riadenie operačného rizika je neoddeliteľnou súčasťou štruktúry riadenia a procesov riadenia ECB.^[32] Za politiku a rámec ECB pre riadenie operačného rizika zodpovedá a schvaľuje ich Výkonná rada, ktorú v jej úlohe dohľadu nad riadením operačných rizík podporuje Výbor pre operačné riziko.^[33]

Hlavným cieľom rámca ORM ECB je pomôcť zabezpečiť plnenie úloh a cieľov ECB a zároveň chrániť jej dobrú povesť a aktíva pred stratou, zneužitím a poškodením. V rámci ORM je každý odborný útvar zodpovedný za identifikáciu, analýzu, riešenie, vykazovanie a monitorovanie vlastných operačných rizík, incidentov a kontrolných mechanizmov. Stratégie reakcie na riziká a postupy akceptácie rizík sa riadia politikou ECB pre toleranciu rizík, ktorá sa viaže na rizikovú maticu rozmerov 5x5 vychádzajúcu zo stupníc intenzity účinku a pravdepodobnosti využívajúcich kvantitatívne a kvalitatívne kritériá.

Prostredie, v ktorom ECB pôsobí, je vystavené čoraz zložitejším, vzájomne prepojeným hrozbám vrátane geopolitických rizík, kybernetických hrozieb a výziev súvisiacich s udržateľnosťou. Bežná činnosť ECB je spojená rôznymi operačnými rizikami. Medzi hlavné zdroje obáv pre ECB patrí široké spektrum nefinančných rizík spojených s ľudským faktorom, systémami, procesmi, vzťahmi s tretími osobami a externými udalosťami. ECB preto zaviedla procesy na nepretržité a účinné riadenie svojich operačných rizík a integrovanie informácií o rizikách do svojho rozhodovacieho procesu. ECB sa tiež naďalej sústreďuje na zvyšovanie svojej odolnosti na základe komplexnej analýzy širokého spektra rizík a príležitostí vrátane aspektov udržateľnosti. Pre prípad akéhokoľvek narušenia činnosti alebo krízy boli vytvorené reakčné štruktúry a núdzové plány na zabezpečenie kontinuity zásadných funkcií.

1.4.3 Riziko nesprávneho konania

ECB má vytvorenú osobitnú kanceláriu pre kontrolu dodržiavania pravidiel ako kľúčovú kontrolnú funkciu v riadení rizík na posilnenie rámca riadenia ECB a riešenie rizika nesprávneho konania^[34]. Kancelária pomáha Výkonnej rade pri ochrane bezúhonnosti a dobrého mena ECB, pri presadzovaní noriem etického správania a pri zvyšovaní miery zodpovednosti a transparentnosti ECB. Vysokopostaveným úradníkom ECB v otázkach bezúhonnosti a správneho konania poskytuje poradenstvo nezávislý Etický výbor, ktorý zároveň podporuje Radu guvernérov pri náležitom a konzistentnom riadení rizík na výkonnej úrovni. Na úrovni Eurosystému a jednotného mechanizmu dohľadu zabezpečuje Výbor pre etiku a kontrolu dodržiavania pravidiel jednotné uplatňovanie rámcov konania v národných centrálnych bankách a v príslušných vnútroštátnych orgánoch.

2 Finančné výkazy ECB

2.1 Súvaha k 31. decembru 2025

2.2 Výkaz ziskov a strát za rok končiaci sa 31. decembra 2025

Frankfurt nad Mohanom 17. februára 2026
Európska centrálna banka

Christine Lagardová
prezidentka

2.3 Účtovné pravidlá

Podoba a prezentácia finančných výkazov

Finančné výkazy ECB boli zostavené v súlade s nasledujúcimi účtovnými pravidlami,^[35] ktoré podľa názoru Rady guvernérov ECB umožňujú vernú prezentáciu finančných výkazov a zároveň odrážajú charakter činností centrálnej banky.

Účtovné zásady

Platia nasledujúce účtovné zásady: ekonomická realita a transparentnosť, obozretnosť, významnosť, konzistentnosť a porovnateľnosť, zásada kontinuity činnosti, metóda časového rozlíšenia a zohľadnenie udalostí po súvahovom dni.

Vykazovanie aktív a pasív

Aktíva a pasíva sa v súvahe vykazujú len vtedy, keď je pravdepodobné, že akýkoľvek súvisiaci budúci hospodársky výnos alebo náklad pôjde v prospech alebo na ťarchu ECB, keď bola na ECB prevedená podstatná časť súvisiacich rizík a úžitkov a keď sa dá spoľahlivo stanoviť cena alebo hodnota aktíva, resp. výška záväzku.

Účtovné pravidlá

Účtovná závierka bola zostavená na základe obstarávacích nákladov, pričom obchodovateľné cenné papiere (okrem dlhových cenných papierov držaných na účely menovej politiky), zlato a všetky ostatné súvahové a podsúvahové aktíva a pasíva v cudzej mene sa oceňujú v trhovej cene.

Obchody s finančnými aktívami a pasívami sa vykazujú na základe dátumu vyrovnania.

S výnimkou spotových transakcií s cennými papiermi sa transakcie s finančnými nástrojmi v cudzej mene evidujú na podsúvahových účtoch v deň uzavretia obchodu. V deň vyrovnania sa podsúvahové položky stornujú a transakcie sa vykazujú v súvahe. Nákup a predaj cudzej meny sa prejaví na čistej devízovej pozícii v deň uzavretia obchodu a realizované výsledky predaja sa počítajú tiež v deň uzavretia obchodu. Časovo rozlíšené úroky, prémie a diskonty súvisiace s finančnými nástrojmi v cudzej mene sa počítajú a účtujú denne, a denne sa v dôsledku týchto položiek časového rozlíšenia mení aj devízová pozícia.

Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene

Aktíva a pasíva v cudzej mene sa prepočítavajú na eurá kurzom platným v súvahový deň. Výnosy a náklady sa prepočítavajú kurzom platným v deň účtovania. Devízové aktíva a pasíva sa preceňujú za každú menu zvlášť. Platí to pre súvahové i podsúvahové nástroje.

Precenenie aktív a pasív v cudzej mene na trhovú hodnotu sa uskutočňuje oddelene od kurzového precenenia.

Zlato sa oceňuje trhovou cenou platnou v súvahový deň. Pri preceňovaní zlata sa nerozlišujú cenové a kurzové rozdiely. Zlato sa oceňuje jednorazovo na základe ceny za uncu čistého zlata v eurách, ktorá bola za rok končiaci sa 31. decembra 2025 stanovená podľa kurzu eura voči americkému doláru platného 31. decembra 2025.

Zvláštne práva čerpania (special drawing right – SDR) sa definujú prostredníctvom koša mien a ich hodnota sa stanovuje na základe váženého súčtu výmenných kurzov piatich hlavných mien (amerického dolára, eura, čínskeho jüanu, japonského jenu a britskej libry). SDR v držbe ECB boli prepočítané na eurá podľa kurzu eura voči SDR k 31. decembru 2025.

Cenné papiere

Cenné papiere držané na účely menovej politiky
Dlhové cenné papiere v súčasnosti držané na účely menovej politiky sa účtujú v amortizovanej obstarávacej cene so zohľadnením zníženia hodnoty.

Ostatné cenné papiere
Obchodovateľné cenné papiere (okrem dlhových cenných papierov v súčasnosti držaných na účely menovej politiky) a podobné aktíva sa oceňujú jednotlivo buď strednou trhovou cenou alebo na základe príslušných výnosových kriviek platných v súvahový deň. Opcie, ktoré sú súčasťou cenných papierov, sa neoceňujú oddelene. Za rok končiaci sa 31. decembra 2025 boli použité stredné trhové ceny platné 30. decembra 2025.

Obchodovateľné investičné fondy sa preceňujú v čistom vyjadrení na úrovni jednotlivých fondov na základe čistej hodnoty aktív. Nerealizované zisky a straty v rôznych investičných fondoch sa navzájom nezapočítavajú.

Nelikvidné akcie a prípadné ďalšie kapitálové nástroje držané ako trvalé investície sa oceňujú v obstarávacej cene so zohľadnením zníženia hodnoty.

Účtovanie výnosov

Výnosy a náklady sa účtujú v období, v ktorom vznikli.^[36] Realizované zisky a straty z predaja cudzej meny, zlata a cenných papierov sa účtujú vo výkaze ziskov a strát. Takéto realizované zisky a straty sa počítajú na základe priemernej obstarávacej ceny príslušného aktíva.

Nerealizované zisky sa nevykazujú ako výnosy, ale prevádzajú sa priamo na účet precenenia.

Nerealizované straty sa účtujú vo výkaze ziskov a strát, ak na konci roka prekročia predchádzajúce zisky z precenenia vedené na príslušnom účte precenenia. Takéto nerealizované straty z určitého cenného papiera, meny alebo zlata sa nezapočítavajú voči nerealizovaným ziskom z ostatných cenných papierov, mien alebo zlata. V prípade takýchto nerealizovaných strát z niektorej položky účtovanej vo výkaze ziskov a strát sa priemerná obstarávacia cena tejto položky znižuje na úroveň koncoročného výmenného kurzu alebo trhovej ceny.

Straty zo zníženia hodnoty sa účtujú vo výkaze ziskov a strát a v nasledujúcich rokoch sa nestornujú, pokiaľ zníženie hodnoty neklesne a tento pokles nemožno spojiť s evidentnou udalosťou, ktorá nastala po prvotnom vykázaní zníženia hodnoty.

Prémie alebo diskonty cenných papierov sa amortizujú počas zostávajúcej doby splatnosti cenných papierov.

Reverzné obchody

Reverzné obchody sú operácie, v rámci ktorých ECB nakupuje alebo predáva aktíva formou dohody o spätnom odkúpení.

V prípade dohody o spätnom odkúpení sa cenné papiere predávajú za hotovosť, pričom sa zároveň uzatvára dohoda o spätnom odkúpení od druhej protistrany za stanovenú cenu k určitému budúcemu dátumu. Dohody o spätnom odkúpení sa vykazujú v súvahe na strane pasív ako zabezpečené vklady. Cenné papiere predané v rámci takýchto dohôd sú ďalej vedené v súvahe ECB.

V prípade reverznej dohody o spätnom odkúpení sa cenné papiere nakupujú za hotovosť, pričom sa zároveň uzavrie dohoda o spätnom predaji druhej protistrane za stanovenú cenu k určitému budúcemu dátumu. Reverzné dohody o spätnom odkúpení sa vykazujú v súvahe na strane aktív ako zabezpečené úvery, ale nezahŕňajú sa medzi cenné papiere v držbe ECB.

Reverzné obchody (vrátane pôžičiek cenných papierov) uzavreté v rámci programu poskytovaného špecializovanými inštitúciami sa v súvahe evidujú len vtedy, ak bol kolaterál poskytnutý v hotovosti a táto hotovosť zostáva neinvestovaná.

Podsúvahové nástroje

Menové nástroje, zahŕňajúce devízové forwardové transakcie, forwardové časti devízových swapov a ostatné menové nástroje, pri ktorých ide o výmenu jednej meny za inú k budúcemu dátumu, sa na účely výpočtu priemerných nákladov a devízových ziskov a strát zahŕňajú do čistej devízovej pozície.

Úrokové nástroje sa preceňujú jednotlivo. Denné zmeny prípustnej odchýlky otvorených úrokových futures sa vykazujú vo výkaze ziskov a strát.

Pri oceňovaní forwardových transakcií s cennými papiermi sa vychádza zo všeobecne akceptovaných metód oceňovania s použitím pozorovateľných trhových cien, kurzov a diskontných faktorov odo dňa vyrovnania do dňa ocenenia.

Fixné aktíva

Fixné aktíva vrátane nehmotných aktív, avšak s výnimkou pozemkov a umeleckých diel, sa oceňujú v obstarávacej cene zníženej o odpisy. Pozemky a umelecké diela sa oceňujú v obstarávacej cene. Hlavná budova ECB sa oceňuje v obstarávacej cene zníženej o odpisy so zohľadnením zníženia hodnoty. Čo sa týka odpisovania hlavnej budovy ECB, jej obstarávacie náklady sú zaradené do príslušných položiek aktív, ktoré sa odpisujú na základe odhadovanej doby ekonomickej životnosti jednotlivých komponentov. Odpisy sa uplatňujú rovnomerne počas doby predpokladanej ekonomickej životnosti aktíva a odpisovanie sa začína v štvrťroku po uvedení aktíva do prevádzky. Očakávaná doba ekonomickej životnosti hlavných tried aktív:

Doba odpisovania kapitalizovaných výdavkov na renováciu spojených s existujúcimi prenajatými priestormi ECB je upravená tak, aby zohľadňovala všetky udalosti, ktoré majú vplyv na predpokladanú ekonomickú životnosť dotknutého aktíva.

ECB každoročne vykonáva test zníženia hodnoty svojej hlavnej budovy a aktív s právom na užívanie spojených s kancelárskymi budovami (časť „Nájom“). Ak z ukazovateľa zníženia hodnoty vyplýva potenciálne zníženie hodnoty aktíva, určuje sa odhad návratnej sumy. Strata zo zníženia hodnoty sa účtuje vo výkaze ziskov a strát, ak je návratná suma menšia ako čistá účtovná hodnota.

Fixné aktíva s obstarávacou cenou nižšou ako 10 000 € sa odpisujú v roku nadobudnutia.

Fixné aktíva, ktoré spĺňajú kritériá kapitalizácie, ale nachádzajú sa vo fáze výstavby alebo vývoja, sa vykazujú v položke „Nedokončené aktíva“. Po uvedení aktív do prevádzky sa súvisiace náklady prevádzajú do príslušných tried fixných aktív.

Nájom

ECB vystupuje zároveň ako nájomca i ako druhotný prenajímateľ.

ECB ako nájomca
Pri všetkých nájmoch, v ktorých je ECB nájomcom a ktoré sa týkajú hmotného majetku, sa súvisiace aktíva s právom na užívanie a záväzok z nájmu vykazujú v súvahe k dátumu začiatku nájmu, t. j. keď je aktívum k dispozícii na užívanie, a sú zaradené do príslušných tried fixných aktív „Hmotné a nehmotné fixné aktíva“ a „Ostatné“ (záväzky). Ak nájmy spĺňajú kritériá kapitalizácie, ale súvisiace aktívum sa nachádza vo fáze výstavby alebo stavebných úprav, náklady vzniknuté pred začiatkom nájmu sa vykazujú v položke „Nedokončené aktíva“.

Aktíva s právom na užívanie sa oceňujú v obstarávacej cene zníženej o odpisy. Aktíva s právom na užívanie súvisiace s kancelárskymi budovami zároveň podliehajú zníženiu hodnoty (viac o ročnom teste zníženia hodnoty v časti „Fixné aktíva“ vyššie). Odpisy sa počítajú rovnomerne od začiatku nájmu do konca ekonomickej životnosti aktíva alebo do konca nájmu, podľa toho, čo nastane skôr.

Záväzok z nájmu je spočiatku vedený v súčasnej hodnote budúcich platieb nájmu (len čisto nájomných zložiek) diskontovanej inkrementálnou úverovou sadzbou ECB. Následne sa oceňuje v amortizovanej hodnote na základe efektívnej úrokovej miery. Súvisiace úrokové náklady sa účtujú vo výkaze ziskov a strát pod položkou „Úrokové náklady“. Pri zmene budúcich platieb nájmu v dôsledku zmeny indexu alebo iného prehodnotenia existujúcej zmluvy sa záväzok z nájmu preceňuje. Každé precenenie vedie k zodpovedajúcej zmene účtovnej hodnoty aktíva s právom na užívanie.

Krátkodobý nájom na dobu do 12 mesiacov a nájom aktív nízkej hodnoty do 10 000 € (v súlade s limitom na účtovanie fixných aktív) sa účtuje ako náklad vo výkaze ziskov a strát.

ECB ako druhotný prenajímateľ
V prípade všetkých nájmov, pri ktorých je ECB druhotným prenajímateľom, ECB udeľuje tretím stranám právo užívať podkladové aktívum (alebo časť takéhoto aktíva), zatiaľ čo nájom medzi pôvodným prenajímateľom a ECB (hlavný nájom) zostáva v platnosti. Podnájom je klasifikovaný ako finančný alebo operatívny nájom^[37] na základe aktíva s právom na užívanie vyplývajúceho z hlavného nájmu, a nie na základe podkladového aktíva.

Podnájmy, pri ktorých je ECB druhotným prenajímateľom, sú klasifikované ako finančný nájom. ECB v takých prípadoch aktívum (alebo jeho časť) s právom na užívanie súvisiace s hlavným nájmom prevedené na podnájomcu prestane evidovať v položke „Hmotné a nehmotné fixné aktíva“ a účtuje ho v položke „Ostatné“ (aktíva) ako pohľadávku z podnájmu. Podnájom nemá vplyv na záväzok z hlavného nájmu.

K dátumu začatia sa pohľadávka z podnájmu prvotne oceňuje v súčasnej hodnote budúcich platieb nájomného v prospech ECB diskontovaných diskontnou sadzbou použitou pri hlavnom nájme. Následne sa pohľadávka z podnájmu oceňuje v amortizovanej hodnote na základe efektívnej úrokovej miery. Súvisiace úrokové výnosy sa účtujú vo výkaze ziskov a strát pod položkou „Úrokové výnosy“.

Dávky po skončení pracovného pomeru a ostatné dlhodobé dávky

Prehľad podmienok
ECB vedie pre svojich zamestnancov, členov Výkonnej rady i členov Rady pre dohľad, ktorí sú zamestnancami ECB, program so stanovenými dávkami.

Dôchodkový program pre zamestnancov je financovaný aktívami z dlhodobého fondu zamestnaneckých dávok, zahŕňajúci pilier stanovených dávok a pilier stanovených odvodov. ECB i zamestnanci povinne prispievajú do piliera stanovených dávok programu. Zamestnanci môžu platiť dobrovoľné dodatočné odvody do piliera stanovených odvodov. Pri odchode do dôchodku môžu zamestnanci akumulovanú hodnotu svojho účtu stanovených odvodov previesť na dodatočnú anuitu.^[38]

V prípade členov Výkonnej rady a členov Rady pre dohľad, ktorí sú zamestnancami ECB, sa prostredníctvom nefinancovaných opatrení zabezpečujú dávky po skončení pracovného pomeru a ostatné dlhodobé dávky (vrátane dôchodkových). V prípade zamestnancov sa prostredníctvom nefinancovaných opatrení zabezpečujú dávky po skončení pracovného pomeru a ostatné dlhodobé dávky (iné ako dôchodkové).

Čistý záväzok zo stanovených dávok
Záväzok, ktorý sa v súvahe vykazuje pod položkou „Ostatné“ (záväzky) v súvislosti s programami so stanovenými dávkami vrátane ostatných dlhodobých dávok, predstavuje súčasnú hodnotu záväzku zo stanovených dávok k súvahovému dňu zníženú o reálnu hodnotu aktív programu.

Súčasnú hodnotu záväzku zo stanovených dávok každý rok určujú nezávislí poistní matematici (aktuári) metódou plánovaného ročného zhodnotenia požitkov. Hodnota sa počíta diskontovaním odhadovaných budúcich hotovostných tokov pomocou úrokovej miery odvodenej v súvahový deň od trhových výnosov vysokokvalitných podnikových dlhopisov denominovaných v eurách, ktoré majú podobnú dobu splatnosti ako súvisiaci záväzok.

Poistno-matematické zisky a straty môžu vzniknúť v dôsledku empirických úprav (ak sa skutočné výsledky líšia od predchádzajúcich poistno-matematických predpokladov) alebo v dôsledku zmeny poistno-matematických predpokladov.

Čisté náklady na stanovené dávky
Čisté náklady na stanovené dávky sa rozdeľujú na časti vykazované vo výkaze ziskov a strát a precenenia v súvislosti s dávkami vyplácanými po skončení pracovného pomeru v súvahe v položke „Účty precenenia“.

Čistá suma, ktorá sa účtuje vo výkaze ziskov a strát, obsahuje:

1. náklady súčasnej služby v súvislosti so stanovenými dávkami vznikajúcimi v danom roku,
2. prípadné náklady minulej služby v súvislosti so stanovenými dávkami vyplývajúcimi zo zmeny programu,
3. čisté úrokové náklady z čistého záväzku zo stanovených dávok na úrovni diskontnej sadzby a
4. precenenia v súvislosti s ostatnými dlhodobými dávkami.

Čistá suma uvedená v položke „Účty precenenia" obsahuje:

1. poistno-matematické zisky a straty v súvislosti s dávkami vyplácanými po skončení pracovného pomeru,
2. skutočné výnosy z aktív programu okrem súm zahrnutých do čistého úroku z čistého záväzku zo stanovených dávok.

Tieto hodnoty každoročne určujú nezávislí poistní matematici.

Zostatky v rámci ESCB/v rámci Eurosystému

Zostatky v rámci ESCB sú najmä výsledkom cezhraničných platieb v rámci Európskej únie (EÚ) vyrovnaných v eurách v peniazoch centrálnej banky. Tieto transakcie iniciujú prevažne súkromné subjekty (napr. úverové inštitúcie, podniky a fyzické osoby). Vyrovnávajú sa prostredníctvom systému TARGET (Trans-European Automated Real-time Gross settlement Express Transfer system – Transeurópsky automatizovaný expresný systém hrubého vyrovnania platieb v reálnom čase) a vykazujú sa ako dvojstranné zostatky na účtoch centrálnych bánk krajín EÚ vedených v systéme TARGET. Na tieto účty majú vplyv aj platby uskutočnené ECB a národnými centrálnymi bankami. Všetky vyrovnané platby sa automaticky agregujú a upravujú tak, aby tvorili súčasť jednej pozície každej národnej centrálnej banky voči ECB. Tieto pozície v účtovníctve ECB predstavujú čistú pohľadávku, resp. čistý záväzok každej národnej centrálnej banky voči zvyšku Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB). Pohyby na účtoch systému TARGET sa denne vykazujú v účtovných záznamoch ECB a národných centrálnych bánk.

Zostatky národných centrálnych bánk krajín eurozóny voči ECB v rámci Eurosystému zo systému TARGET sa v súvahe ECB vykazujú ako jedna čistá aktívna alebo pasívna pozícia buď v položke „Pohľadávky súvisiace so systémom TARGET (čisté)“, alebo „Záväzky súvisiace so systémom TARGET (čisté)“. Zostatky národných centrálnych bánk krajín nepatriacich do eurozóny voči ECB v rámci ESCB, ktoré vyplývajú z ich účasti v systéme TARGET, sa vykazujú v položke „Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách“.^[39]

Zostatky v rámci Eurosystému, ktoré sú výsledkom prideľovania eurových bankoviek v rámci Eurosystému, sa vykazujú ako jedno čisté aktívum v položke „Pohľadávky súvisiace s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému" (časť „Bankovky v obehu").

Zostatky v rámci Eurosystému, ktoré sú výsledkom prevodu devízových rezerv do ECB zo strany národných centrálnych bánk vstupujúcich do Eurosystému, sú vyjadrené v eurách a vykazujú sa v položke „Záväzky z prevodu devízových rezerv“.

Ostatné zostatky v rámci Eurosystému v eurách (napr. predbežné rozdelenie prípadného zisku ECB medzi národné centrálne banky), sa v súvahe ECB vykazujú ako jedna čistá aktívna alebo pasívna pozícia v položke „Ostatné pohľadávky v rámci Eurosystému (čisté)“ alebo „Ostatné záväzky v rámci Eurosystému (čisté)“.

Bankovky v obehu

Eurové bankovky vydáva ECB a národné centrálne banky krajín eurozóny, ktoré spolu tvoria Eurosystém.^[40] Celková hodnota eurových bankoviek v obehu sa rozdeľuje medzi centrálne banky Eurosystému v posledný pracovný deň každého mesiaca podľa kľúča na prideľovanie bankoviek.^[41]

ECB bolo pridelených 8 % z celkovej hodnoty eurových bankoviek v obehu, ktoré sú vykázané v súvahe na strane pasív v položke „Bankovky v obehu“. Podiel ECB na celkovom objeme eurových bankoviek v obehu je krytý pohľadávkami voči národným centrálnym bankám. Tieto úročené pohľadávky^[42] sa vykazujú pod položkou „Pohľadávky súvisiace s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému“ (časť „Zostatky v rámci ESCB/v rámci Eurosystému“ vyššie). Úrokové výnosy z týchto pohľadávok sú zahrnuté vo výkaze ziskov a strát pod položkou „Úrokové výnosy“.

Rezerva na krytie finančných rizík

Rada guvernérov môže rozhodnúť o prevode všetkých alebo časti výnosov ECB do rezervy na krytie finančných rizík. Táto rezerva je určená na vyrovnanie strát v dôsledku vystavenosti finančným rizikám, v rozsahu, ktorý Rada guvernérov považuje za potrebný. Výška a priebežná potreba rezervy na krytie finančných rizík sa každoročne prehodnocuje podľa toho, ako ECB hodnotí svoju vystavenosť týmto rizikám, ako aj so zreteľom na viaceré ďalšie faktory, s výnimkou prípadov, keď je výška tejto rezervy nulová, a ECB zároveň nezaznamenala výnosy, ktoré je možné do rezervy previesť.^[43]

Predbežné rozdelenie zisku

Suma zodpovedajúca výnosom ECB z eurových bankoviek v obehu a z dlhových cenných papierov držaných na účely menovej politiky nakúpených v rámci i) programu pre trhy s cennými papiermi, ii) tretieho programu nákupu krytých dlhopisov, iii) programu nákupu cenných papierov krytých aktívami, iv) programu nákupu aktív verejného sektora a v) núdzového pandemického programu nákupu aktív sa rozdeľuje v januári nasledujúceho roka formou predbežného rozdelenia zisku, pokiaľ Rada guvernérov nerozhodne inak.^[44] Rada guvernérov takého rozhodnutie prijíma, ak na základe odôvodneného odhadu vypracovaného Výkonnou radou očakáva, že ECB zaznamená celkovú ročnú stratu alebo dosiahne ročný zisk, ktorý je nižší ako tieto výnosy. Rada guvernérov môže tiež rozhodnúť o prevode všetkých alebo časti týchto výnosov do rezervy na krytie finančných rizík (časť „Rezerva na krytie finančných rizík“ vyššie).

Rada guvernérov môže rozhodnúť aj o znížení výšky výnosov z eurových bankoviek v obehu, ktoré sa majú rozdeliť v januári, o výšku nákladov, ktoré ECB vznikli v spojení s emisiou a spracovaním eurových bankoviek.

Udalosti po súvahovom dni

V údajoch o hodnote aktív a pasív sú zohľadnené udalosti, ktoré nastanú medzi súvahovým dňom a dňom, keď Výkonná rada schváli predloženie ročnej účtovnej závierky ECB Rade guvernérov na schválenie, ak takéto udalosti významným spôsobom ovplyvňujú stav aktív a pasív k súvahovému dňu.

Dôležité udalosti po súvahovom dni, ktoré neovplyvňujú stav aktív a pasív k súvahovému dňu, sú uvedené v poznámkach.

Zmeny účtovných pravidiel

V roku 2025 nedošlo k žiadnym zmenám účtovných pravidiel ECB.

Ďalšie aspekty

Rada guvernérov 13. marca 2024 rozhodla o zmenách operačného rámca implementácie menovej politiky.^[45] V tejto súvislosti tiež Rada guvernérov rozhodla, že od 1. januára 2025 bude úroková sadzba jednodňových sterilizačných operácií Eurosystému predstavovať základ úročenia i) pohľadávok súvisiacich s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému, ii) pohľadávok/záväzkov voči národným centrálnym bankám zo zostatkov v systéme TARGET a iii) záväzkov z prevodu devízových rezerv. Do konca roka 2024 sa v týchto prípadoch ako základ úročenia používala úroková sadzba tendrov hlavných refinančných operácií Eurosystému.

Vymenovanie externého audítora

Rada EÚ v súlade s článkom 27 Štatútu ESCB a na základe odporúčania Rady guvernérov schválila vymenovanie spoločnosti Forvis Mazars GmbH & Co. KG Wirtschaftsprüfungsgesellschaft Steuerberatungsgesellschaft, Hamburg (Spolková republika Nemecko) za externého audítora ECB na obdobie piatich rokov do konca finančného roka 2029. Toto päťročné obdobie možno predĺžiť najviac o ďalšie dva finančné roky.

2.4 Poznámky k súvahe

Poznámka 1 – Zlato a pohľadávky v zlate

Zlato v držbe ECB:

Nárast hodnoty zlata v držbe ECB vyjadrenej v eurách bol spôsobený rastom trhovej ceny zlata v eurách („Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“ a poznámka 14 „Účty precenenia“).

Poznámka 2 – Pohľadávky voči nerezidentom a rezidentom eurozóny v cudzej mene

Poznámka 2.1 – Pohľadávky voči MMF

Táto položka predstavuje zvláštne práva čerpania (SDR) v držbe ECB, k 31. decembru 2025 v hodnote 1 772 mil. € (2 227 mil. € v roku 2024). Sú výsledkom obojstrannej dobrovoľnej obchodnej dohody s Medzinárodným menovým fondom (MMF) o kúpe a predaji SDR, na základe ktorej je MMF v rámci stanoveného minimálneho a maximálneho objemu oprávnený v mene ECB organizovať nákup a predaj SDR za eurá. V účtovníctve sa SDR považujú za cudziu menu („Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene" v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“). Objem SDR v držbe ECB sa v roku 2025 znížil, najmä v dôsledku transakcií uskutočnených v rámci uvedenej dobrovoľnej obchodnej dohody. Príčinou poklesu eurovej hodnoty týchto aktív bolo aj znehodnocovanie SDR voči euru počas roka 2025.

Poznámka 2.2 – Zostatky v bankách, investície do cenných papierov, zahraničné úvery a ostatné zahraničné aktíva a pohľadávky voči rezidentom eurozóny v cudzej mene

Tieto dve položky zahŕňajú zostatky v bankách, úvery v cudzej mene a investície do cenných papierov v amerických dolároch, japonských jenoch a čínskych jüanoch.

Túto položku tvoria nasledujúce zložky:

Celková hodnota týchto položiek v roku 2025 klesla, predovšetkým v dôsledku oslabenia amerického dolára a japonského jenu voči euru. Tento pokles bol čiastočne vyrovnaný, najmä výnosmi z portfólia v amerických dolároch dosiahnutými počas roka.

Čistý objem devízových prostriedkov^[46]:

Počas prvého štvrťroka 2025 ECB predala menšiu časť svojich rezerv v amerických dolároch a výnosy z ich predaja v plnej výške reinvestovala do japonských jenov. Išlo o súčasť štandardného preskupovania zloženia jej devízových rezerv s cieľom zabezpečiť súlad s cieľovou alokáciou.

Počas roka 2025 sa neuskutočnili žiadne devízové intervencie.

Poznámka 3 – Ostatné pohľadávky voči úverovým inštitúciám eurozóny v eurách

K 31. decembru 2025 táto položka pozostávala zo zostatkov na bežných účtoch vedených u rezidentov eurozóny vo výške 1 mil. € (2 mil. € v roku 2024).

Poznámka 4 – Cenné papiere rezidentov eurozóny v eurách

Poznámka 4.1 – Cenné papiere držané na účely menovej politiky

K 31. decembru 2025 túto položku tvorili dlhové cenné papiere, ktoré ECB nadobudla v rámci programu pre trhy s cennými papiermi (Securities Markets Programme – SMP), tretieho programu nákupu krytých dlhopisov (covered bond purchase programme – CBPP3), nákupu cenných papierov krytých aktívami (asset-backed securities purchase programme – ABSPP), programu nákupu aktív verejného sektora (public sector purchase programme – PSPP) a núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP).

V roku 2025 sa objem portfólií programu nákupu aktív (APP)^[47] a programu PEPP^[48] naďalej postupným a predvídateľným tempom znižoval, keďže Eurosystém už istinu zo splatených cenných papierov nereinvestoval v plnej výške.

Dlhové cenné papiere nakúpené ECB v rámci uvedených programov sa vykazujú v amortizovanej obstarávacej cene so zohľadnením zníženia hodnoty („Cenné papiere“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).

Amortizovaná obstarávacia cena dlhových cenných papierov v držbe ECB a ich trhová hodnota^[49], ktorá sa uvádza len na porovnanie a nevykazuje sa v súvahe ani vo výkaze ziskov a strát, bola nasledovná:

Zmeny amortizovanej obstarávacej ceny dlhových cenných papierov v držbe ECB počas roka:

Rada guvernérov pravidelne vyhodnocuje finančné riziká spojené s cennými papiermi nadobudnutými v rámci uvedených programov.

V tejto súvislosti sa na základe koncoročných údajov každoročne vykonávajú testy zníženia hodnoty, ktoré Rada guvernérov schvaľuje. V rámci týchto testov sa osobitne za každý program posudzujú ukazovatele zníženia hodnoty. V prípadoch zaznamenania ukazovateľov zníženia hodnoty sa uskutočňuje ďalšia analýza s cieľom potvrdiť, že príslušná udalosť zníženia hodnoty neovplyvnila peňažné toky príslušných cenných papierov. Na základe výsledkov tohtoročných testov zníženia hodnoty ECB v prípade dlhových cenných papierov držaných v jej menovopolitických portfóliách v roku 2025 nezaznamenala žiadne straty.

Amortizovaná obstarávacia cena^[50] cenných papierov v držbe Eurosystému:

Poznámka 5 – Pohľadávky v rámci Eurosystému

Poznámka 5.1 – Pohľadávky súvisiace s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému

Táto položka sa skladá z pohľadávok ECB voči národným centrálnym bankám krajín eurozóny súvisiacich s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému (časť „Bankovky v obehu" v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“). K 31. decembru 2025 predstavovala spolu 129 563 mil. € (127 067 mil. € v roku 2024). Od 1. januára 2025 sa tieto pohľadávky úročia denne aktuálnou úrokovou sadzbou jednodňových sterilizačných operácií Eurosystému. Dovtedy sa tieto pohľadávky úročili na základe aktuálnej úrokovej sadzby tendrov hlavných refinančných operácií Eurosystému („Ďalšie aspekty“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“ a poznámka 22.2 „Úrokové výnosy z pohľadávok súvisiacich s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému“).

Poznámka 6 – Iné aktíva

Poznámka 6.1 – Hmotné a nehmotné fixné aktíva

Hmotné a nehmotné fixné aktíva:

V roku 2025 ECB v rámci položky „Budovy s právom na užívanie“ vykázala novú prenajatú kancelársku budovu. Súvisiaci nárast nákladov pri tejto triede aktív bol prevážený ukončením vykazovania inej prenajatej kancelárskej budovy po vypršaní doby jej nájmu, čo zároveň viedlo k zodpovedajúcemu poklesu súvisiacich kumulovaných odpisov.

V prípade hlavnej budovy ECB a budov s právom na užívanie bol na konci roka uskutočnený test zníženia hodnoty, pri ktorom nebola zistená žiadna strata zo zníženia hodnoty.

Poznámka 6.2 – Ostatné finančné aktíva

Táto položka pozostáva najmä z portfólia vlastných zdrojov ECB, ktoré tvoria predovšetkým investície splateného základného imania ECB a odvodov do všeobecného rezervného fondu a rezervy na krytie finančných rizík. Jej súčasťou je aj 3 211 akcií v Banke pre medzinárodné zúčtovanie (Bank for International Settlements – BIS) v obstarávacej cene 42 mil. € a zostatky na bežných účtoch v eurách.

Túto položku tvoria nasledujúce zložky:

Čistý nárast tejto položky v roku 2025 bol predovšetkým dôsledkom reinvestícií úrokových výnosov z portfólia vlastných zdrojov ECB.

Poznámka 6.3 – Rozdiely z precenenia podsúvahových nástrojov

Túto položku tvoria predovšetkým zmeny ocenenia devízových swapových a forwardových transakcií nevyrovnaných k 31. decembru 2025 (poznámka 20 „Devízové swapové a forwardové transakcie“). Tieto zmeny ocenenia dosiahli 273 mil. € (681 mil. € v roku 2024). Sú výsledkom prepočtu týchto transakcií na ich ekvivalent v eurách výmenným kurzom platným v súvahový deň v porovnaní s eurovými hodnotami vyplývajúcimi z prepočtu týchto transakcií priemernou cenou príslušnej cudzej meny v ten istý deň (časť „Podsúvahové nástroje“ a „Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).

Poznámka 6.4 – Časové rozlíšenie a náklady budúcich období

Časové rozlíšenie a náklady budúcich období:

K 31. decembru 2025 táto položka zahŕňala časovo rozlíšené úroky z cenných papierov s kupónom vrátane splatných úrokov zaplatených pri nadobudnutí (poznámka 2.2 „Zostatky v bankách, investície do cenných papierov, zahraničné úvery a ostatné zahraničné aktíva; a pohľadávky voči rezidentom eurozóny v cudzej mene“, poznámka 4.1 „Cenné papiere držané na účely menovej politiky“ a poznámka 6.2 „Ostatné finančné aktíva“).

Súčasťou tejto položky boli aj časovo rozlíšené úrokové pohľadávky zo zostatkov v systéme TARGET voči národným centrálnym bankám krajín eurozóny za december 2025 (poznámka 11.2 „Záväzky súvisiace so systémom TARGET (čisté)“) a časovo rozlíšené úrokové pohľadávky voči národným centrálnym bankám krajín eurozóny za posledný štvrťrok 2025 z pohľadávok ECB v súvislosti s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému (poznámka 5.1 „Pohľadávky súvisiace s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému“). Tieto záväzky boli uhradené v januári 2026.

Časovo rozlíšené príjmy súvisiace s úlohami dohľadu zodpovedajú poplatkom za dohľad účtovaným za poplatkové obdobie 2025, ktoré sa vyberú v roku 2026 (poznámka 25 „Čisté výnosy/(náklady) z poplatkov a provízií“).^[51]

Zvyšok tejto položky zahŕňal predovšetkým i) časovo rozlíšené výnosy z projektov a služieb ESCB (poznámka 27 „Ostatné výnosy"), ii) rôzne náklady budúcich období a iii) časovo rozlíšené úrokové výnosy z ostatných finančných nástrojov.

Poznámka 6.5 – Ostatné

K 31. decembru 2025 táto položka dosahovala 110 mil. € (53 mil. € v roku 2024) a pozostávala hlavne zo zostatkov v hodnote 78 mil. € (24 mil. € v roku 2024) súvisiacich s devízovými swapovými a forwardovými transakciami nevyrovnanými k 31. decembru 2025 (poznámka 20 „Devízové swapové a forwardové transakcie“). Tieto zostatky vyplynuli z prepočtu týchto transakcií na ich ekvivalent v eurách na základe priemernej ceny príslušnej meny platnej v súvahový deň v porovnaní s eurovými hodnotami, v ktorých boli tieto transakcie pôvodne zaúčtované („Podsúvahové nástroje“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).

Zahŕňala tiež pohľadávky súvisiace s projektmi a službami ESCB (poznámka 27 „Ostatné výnosy“) a zostatky spojené s vrátením dane z pridanej hodnoty.

Poznámka 7 – Bankovky v obehu

Táto položka pozostáva z podielu ECB (8 %) na celkovom objeme eurových bankoviek v obehu („Bankovky v obehu“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“), ktorý k 31. decembru 2025 dosahoval 129 563 mil. € (127 067 mil. € v roku 2024).

Poznámka 8 – Ostatné záväzky voči úverovým inštitúciám eurozóny v eurách

Centrálne banky Eurosystému môžu pri pôžičkách cenných papierov v rámci programu PSPP a PEPP (v prípade verejného sektora) akceptovať hotovostný kolaterál bez potreby jeho reinvestovania. Tieto operácie v prípade ECB vykonávajú špecializované inštitúcie.

Táto položka zahŕňa zostatky z takýchto nevyrovnaných pôžičiek uzavretých s úverovými inštitúciami eurozóny. Keďže hotovostný kolaterál prevedený na účty systému TARGET zostal ku koncu roka neinvestovaný, tieto transakcie boli vykázané v súvahe („Reverzné transakcie“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“ a poznámka 17 „Programy požičiavania cenných papierov“).^[52]

Poznámka 9 – Záväzky voči ostatným rezidentom eurozóny v eurách

Poznámka 9.1 – Verejná správa

K 31. decembru 2025 táto položka pozostávala z vkladov Európskeho nástroja finančnej stability (European Financial Stability Facility – EFSF) vo výške 74 mil. € (73 mil. € v roku 2024). V súlade s článkom 21 Štatútu ESCB môže ECB pôsobiť ako finančný zástupca pre inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie, ústredné vlády, iné úrady štátnej, regionálnej a miestnej správy, iné verejnoprávne orgány a verejné podniky členských štátov.

Poznámka 9.2 – Ostatné záväzky

K 31. decembru 2025 táto položka predstavovala 25 947 mil. € (24 482 mil. € v roku 2024). Tvorili ju zostatky pridružených systémov krajín eurozóny^[53] pripojených k systému TARGET prostredníctvom komponentu TARGET-ECB.

Poznámka 10 – Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách

Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách:

K 31. decembru 2025 boli najväčšou zložkou tejto položky vklady prijaté ECB v úlohe finančného zástupcu Európskej komisie súvisiace so správou prijímaných a poskytovaných úverov EÚ (poznámka 21 „Správa operácií prijímania a poskytovania úverov“).

Obsahovala aj zostatky v systéme TARGET pozostávajúce zo zostatkov národných centrálnych bánk krajín nepatriacich do eurozóny voči ECB (časť „Zostatky v rámci ESCB/v rámci Eurosystému“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“) a zostatky pridružených systémov krajín nepatriacich do eurozóny pripojených k systému TARGET prostredníctvom komponentu TARGET-ECB.

Súčasťou tejto položky bol aj zostatok vyplývajúci zo stálej vzájomnej menovej dohody s Federálnym rezervným systémom. Federálna rezervná banka v New Yorku v rámci tejto dohody poskytuje ECB prostriedky v amerických dolároch prostredníctvom swapových transakcií s cieľom sprístupniť krátkodobé dolárové zdroje protistranám Eurosystému. ECB zároveň uskutočňuje priebežné swapové transakcie s národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny, ktoré takto získané zdroje využívajú na operácie na dodanie likvidity v amerických dolároch s protistranami Eurosystému formou reverzných transakcií. Priebežné swapové transakcie vedú k vzniku zostatkov v rámci Eurosystému medzi ECB a národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny. Swapové transakcie ECB s Federálnou rezervnou bankou v New Yorku a národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny tiež vedú k vzniku forwardových pohľadávok a záväzkov, ktoré sa evidujú na podsúvahových účtoch (poznámka 20 „Devízové swapové a forwardové transakcie“).

Zvyšok tejto položky predstavovali zostatky z nevyrovnaných pôžičiek cenných papierov nadobudnutých v rámci programu PSPP a PEPP poskytnutých úverovým inštitúciám mimo eurozóny. Keďže hotovostný kolaterál prevedený na účty systému TARGET zostal ku koncu roka neinvestovaný, tieto transakcie boli vykázané v súvahe („Reverzné transakcie“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“ a poznámka 17 „Programy požičiavania cenných papierov“).

Poznámka 11 – Záväzky v rámci Eurosystému

Poznámka 11.1 – Záväzky z prevodu devízových rezerv

Túto položku tvoria záväzky voči národným centrálnym bankám krajín eurozóny v dôsledku prevodu devízových rezerv do ECB pri vstupe týchto národných centrálnych bánk do Eurosystému. Podľa článku 30.2 Štatútu ESCB sa tieto príspevky stanovujú v pomere k podielom národných centrálnych bánk na upísanom základnom imaní ECB. V roku 2025 nedošlo k žiadnym zmenám.

Záväzky voči národným centrálnym bankám krajín eurozóny v dôsledku prevodu devízových rezerv do ECB:

Od 1. januára 2025 sa tieto záväzky úročia denne aktuálnou úrokovou sadzbou jednodňových sterilizačných operácií Eurosystému upravenou tak, aby zohľadňovala nulovú návratnosť zložky zlata. Dovtedy boli tieto záväzky úročené na základe aktuálnej úrokovej sadzby tendrov hlavných refinančných operácií Eurosystému upravenou tak, aby zohľadňovala nulovú návratnosť zložky zlata („Ďalšie aspekty“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“ a poznámka 22.3 „Úročenie pohľadávok národných centrálnych bánk z prevedených devízových rezerv“).

Poznámka 11.2 – Záväzky súvisiace so systémom TARGET (čisté)

Túto položku tvoria zostatky národných centrálnych bánk krajín eurozóny voči ECB v rámci systému TARGET (časť „Zostatky v rámci ESCB/v rámci Eurosystému" v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“):

Pokles čistého záväzku v systéme TARGET možno pripísať najmä kladným hotovostným tokom v dôsledku splácania cenných papierov v rámci programov APP a PEPP, ktoré boli vyrovnávané prostredníctvom účtov v systéme TARGET (poznámka 4.1 „Cenné papiere držané na účely menovej politiky“). Vplyv tohto faktora čiastočne vyrovnali najmä záporné hotovostné toky v dôsledku i) nižších vkladov prijatých ECB v úlohe finančného zástupcu Európskej komisie v súvislosti so správou prijímaných a poskytovaných úverov EÚ (poznámka 10 „Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách“) a ii) úrokových nákladov ECB z jej čistého záväzku v systéme TARGET (poznámka 22.5 „Čisté úrokové náklady z pohľadávok/záväzkov voči národným centrálnym bankám zo zostatkov v systéme TARGET“).

S výnimkou zostatkov vyplývajúcich z priebežných swapových transakcií v spojitosti s operáciami na dodanie likvidity v amerických dolároch sa pozície národných centrálnych bánk krajín eurozóny voči ECB v systéme TARGET od 1. januára 2025 úročia denne aktuálnou úrokovou sadzbou jednodňových sterilizačných operácií Eurosystému. Dovtedy sa tieto pozície úročili aktuálnou úrokovou sadzbou tendrov hlavných refinančných operácií Eurosystému („Ďalšie aspekty“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“ a poznámka 22.5 „Čisté úrokové náklady z pohľadávok/záväzkov voči národným centrálnym bankám zo zostatkov v systéme TARGET“).

Poznámka 11.3 – Ostatné záväzky v rámci Eurosystému (čisté)

K 31. decembru 2025 táto položka predstavovala 8 mil. € (40 mil. € v roku 2024). Tvorili ju vklady prijaté ECB v úlohe finančného zástupcu Európskej komisie súvisiace so správou prijímaných a poskytovaných úverov EÚ (poznámka 21 „Správa operácií prijímania a poskytovania úverov“).

Jej súčasťou bol aj korešpondenčný účet používaný na spracovanie administratívnych platieb ECB.

Poznámka 12 – Ostatné záväzky

Poznámka 12.1 – Rozdiely z precenenia podsúvahových nástrojov

Túto položku tvorili zmeny ocenenia forwardových transakcií s cennými papiermi v cudzej mene nevyrovnaných k 31. decembru 2025 (poznámka 19 „Forwardové transakcie s cennými papiermi“). Tieto zmeny ocenenia dosiahli 0,2 mil. € a boli predovšetkým dôsledkom poklesu forwardovej trhovej ceny cenných papierov. Zvyšné zmeny ocenenia súviseli s prepočtom týchto transakcií na ich ekvivalent v eurách výmenným kurzom platným v súvahový deň v porovnaní s eurovými hodnotami vyplývajúcimi z prepočtu týchto transakcií priemernou cenou príslušnej cudzej meny v ten istý deň („Podsúvahové nástroje“ a „Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“). K 31. decembru 2024 v rámci tejto položky neboli vedené žiadne zostatky.

Poznámka 12.2 – Časové rozlíšenie a príjmy budúcich období

Časové rozlíšenie a príjmy budúcich období:

K 31. decembru 2025 boli dvoma hlavnými zložkami tejto položky časovo rozlíšené úrokové záväzky zo zostatkov v systéme TARGET voči národným centrálnym bankám za december 2025 (poznámka 10 „Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách“ a poznámka 11.2 „Záväzky súvisiace so systémom TARGET (čisté)“) a časovo rozlíšené úrokové záväzky voči národným centrálnym bankám krajín eurozóny za rok 2025 z ich pohľadávok z devízových rezerv prevedených do ECB (poznámka 11.1 „Záväzky z prevodu devízových rezerv“). Tieto záväzky boli uhradené v januári 2026.

Súčasťou položky boli aj časovo rozlíšené úrokové záväzky z vkladov prijatých ECB v úlohe finančného zástupcu (poznámka 9.1 „Verejná správa“, poznámka 10 „Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách“ a poznámka 11.3 „Ostatné záväzky v rámci Eurosystému (čisté)“).

Zvyšok tejto položky tvorili i) časovo rozlíšené úrokové záväzky zo zostatkov pridružených systémov krajín eurozóny pripojených k systému TARGET prostredníctvom komponentu TARGET-ECB (poznámka 9.2 „Ostatné záväzky“) a ii) rôzne položky časového rozlíšenia a odložené výnosy.

Poznámka 12.3 – Ostatné

K 31. decembru 2025 táto položka predstavovala 1 084 mil. € (1 327 mil. € v roku 2024). Jej súčasťou boli zostatky vo výške 286 mil. € (574 mil. € v roku 2024) súvisiace s devízovými swapovými a forwardovými transakciami nevyrovnanými k 31. decembru 2025 (poznámka 20 „Devízové swapové a forwardové transakcie“). Tieto zostatky vyplynuli z prepočtu týchto transakcií na ich ekvivalent v eurách na základe priemernej ceny príslušnej meny platnej v súvahový deň v porovnaní s eurovými hodnotami, v ktorých boli tieto transakcie pôvodne zaúčtované („Podsúvahové nástroje“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).

Položka zahŕňala aj záväzok z nájmu vo výške 227 mil. € (110 mil. € v roku 2024) („Nájom“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).

Zvyšok položky tvorili najmä i) záväzky súvisiace so službami ESCB a ii) záväzky vyplývajúce z programov zdravotného poistenia a poistenia dlhodobej opatery pre zamestnancov a členov Výkonnej rady a členov Rady pre dohľad, ktorí sú zamestnancami ECB.

Zahŕňala tiež čistý záväzok ECB zo stanovených dávok v súvislosti s dávkami po skončení pracovného pomeru a ostatnými dlhodobými dávkami zamestnancov,^[54] členov Výkonnej rady a členov Rady pre dohľad, ktorí sú zamestnancami ECB.

Dávky po skončení pracovného pomeru a ostatné dlhodobé dávky

Súvaha
V súvislosti s dávkami po skončení pracovného pomeru a ostatnými dlhodobými zamestnaneckými dávkami boli v súvahe pod položkou „Ostatné“ (záväzky) vykázané tieto sumy:

K 31. decembru 2025 súčasná hodnota záväzku zo stanovených dávok voči zamestnancom predstavovala 2 948 mil. € (2 712 mil. € v roku 2024). Zahŕňala nefinancované dávky vo výške 356 mil. € (293 mil. € v roku 2024) súvisiace s nedôchodkovými dávkami po skončení pracovného pomeru a ostatnými dlhodobými dávkami. Súčasná hodnota záväzku zo stanovených dávok voči členom Výkonnej rady a členom Rady pre dohľad vo výške 42 mil. € (37 mil. € v roku 2024) sa vzťahuje výlučne na nefinancované opatrenia zabezpečujúce dávky po skončení pracovného pomeru a ostatné dlhodobé dávky.

Precenenia čistého záväzku ECB zo stanovených dávok po skončení pracovného pomeru sú v súvahe vykázané pod položkou „Účty precenenia“. K 31. decembru 2025 dosiahli zisky z precenenia v rámci tejto položky 585 mil. € (416 mil. € v roku 2024) (poznámka 14 „Účty precenenia“).

Zmeny záväzku zo stanovených dávok, aktív programu a výsledkov precenenia
Zmeny súčasnej hodnoty záväzku zo stanovených dávok:

Príčinou strát z precenenia zo záväzku zo stanovených dávok vzniknutých v roku 2025 boli empirické úpravy v dôsledku rozdielov medzi poistno-matematickými predpokladmi z predchádzajúceho roka a skutočnými výsledkami. Výsledné straty boli čiastočne vyrovnané ziskami z precenenia, ktoré boli najmä výsledkom zvýšenia diskontnej sadzby použitej pri poistno-matematickom ocenení z 3,6 % v roku 2024 na 3,9 % v roku 2025.

Náklady minulej služby vykázané v roku 2024 súviseli so súčasnými účastníkmi programu a dôchodcami a boli výsledkom zmeny pravidiel upravujúcich dôchodkové programy ECB zavedenej v danom roku, podľa ktorej sa ročný rast dôchodkov od roku 2025 zosúlaďuje s ročnou všeobecnou úpravou miezd zamestnancov ECB.

Zmeny reálnej hodnoty aktív programu v rámci piliera so stanovenými dávkami v prípade zamestnancov:

Zisky z precenenia aktív programu v roku 2025 odzrkadľujú skutočnosť, že skutočný výnos z aktív fondov bol vyšší než odhadované úrokové výnosy z aktív programu na základe diskontnej sadzby 3,6 % použitej pri poistno-matematickom ocenení v roku 2024.

Zmeny výsledkov precenenia:

Výkaz ziskov a strát
Vo výkaze ziskov a strát boli vykázané tieto sumy:

Sumy vykázané vo výkaze ziskov a strát pre náklady súčasnej služby, úrokové náklady na záväzok a úrokové výnosy z aktív programu sa odhadujú na základe predpokladov uplatňovaných v predchádzajúcom roku. Príslušná diskontná sadzba, používaná pri poistno-matematických oceneniach, sa zvýšila z 3,4% v roku 2023 na 3,6 % v roku 2024. Vyššie zostatky a vyššia diskontná sadzba viedli k nárastu úrokových nákladov na záväzok a úrokových výnosov z aktív programu. Náklady súčasnej služby zaznamenali v roku 2025 nepatrný nárast, najmä v dôsledku zmeny pravidiel upravujúcich dôchodkové programy ECB zavedenej v roku 2024.

Náklady minulej služby vyplývajúce z tejto zmeny boli v plnej miere vykázané vo výkaze ziskov a strát za rok 2024, t. j. rok, v ktorom bolo prijaté rozhodnutie o tejto zmene.

Základné predpoklady
Pri tvorbe ocenení uvedených v tejto poznámke nezávislí poistní matematici vychádzali z predpokladov schválených Výkonnou radou na účely účtovania a vykazovania. Pri výpočte záväzkov z dávok po skončení pracovného pomeru a iných dlhodobých dávok boli použité tieto hlavné predpoklady:

Poznámka 13 – Rezervy

Poznámka 13.1 – Ostatné rezervy

K 31. decembru 2025 táto položka zahŕňala administratívne rezervy vo výške 84 mil. € (72 mil. € v roku 2024).

Poznámka 14 – Účty precenenia

Táto položka pozostáva najmä zo zostatkov z precenenia vyplývajúcich z nerealizovaných ziskov z aktív a pasív a podsúvahových nástrojov („Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene“, „Cenné papiere“, „Účtovanie výnosov“ a „Podsúvahové nástroje“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).^[55] Zahŕňa aj precenenia čistého záväzku ECB zo stanovených dávok v súvislosti s dávkami vyplácanými po skončení pracovného pomeru („Dávky po skončení pracovného pomeru a ostatné dlhodobé dávky“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“ a poznámka 12.3 „Ostatné“).

Účty precenenia:

Účty precenenia sa v roku 2025 zvýšili najmä v dôsledku zvýšenia trhovej ceny zlata v eurách. Tento nárast bol čiastočne vyrovnaný poklesom objemu účtov precenenia cudzej meny, najmä v dôsledku oslabenia amerického dolára voči euru.

Na koncoročné precenenie hlavných cudzích mien a zlata boli použité tieto výmenné kurzy:

Poznámka 15 – Základné imanie a rezervy

Poznámka 15.1 – Základné imanie

Kľúč na upisovanie základného imania ECB
Podľa článku 29 Štatútu ESCB sa vážené podiely národných centrálnych bánk členských štátov EÚ v kľúči na upisovanie základného imania ECB stanovujú na základe podielov príslušných členských štátov na celkovom počte obyvateľov a hrubom domácom produkte EÚ, zohľadňovaných rovným dielom. Tieto vážené podiely sa upravujú každých päť rokov, ako aj vždy pri zmene počtu národných centrálnych bánk, ktoré sa na základnom imaní ECB podieľajú.

Základné imanie ECB
Podiely jednotlivých národných centrálnych bánk na upísanom základnom imaní ECB vo výške 10 825 mil. € sa určujú pomocou kľúča na upisovanie základného imania ECB.

Národné centrálne banky krajín eurozóny splatili svoj podiel na upísanom základnom imaní v plnej výške, zatiaľ čo národné centrálne banky krajín nepatriacich do eurozóny splatili 3,75 % svojho podielu na upísanom základnom imaní ako príspevok na krytie prevádzkových nákladov ECB. Národné centrálne banky krajín nepatriacich do eurozóny nemajú nárok na podiel na rozdeliteľnom zisku ECB a nenesú zodpovednosť za vyrovnanie prípadných strát ECB.

V roku 2025 nedošlo k žiadnym zmenám. Nasledujúca tabuľka uvádza kľúč na upisovanie základného imania, upísané základné imanie a splatené základné imanie:

Poznámka 16 – Akumulované straty prenesené do nasledujúceho obdobia

K 31. decembru 2025 táto položka predstavovala 9 210 mil. € (1 266 mil. € v roku 2024). Pozostávala zo strát ECB za roky 2023 a 2024, ktoré boli na základe rozhodnutia Rady guvernérov v súvahe prenesené do ďalšieho obdobia, aby boli vyrovnané z budúcich ziskov.

2.5 Podsúvahové nástroje

Poznámka 17 – Programy požičiavania cenných papierov

V rámci správy vlastných zdrojov ECB uzavrela dohodu o programe požičiavania cenných papierov, na základe ktorej v mene ECB poskytujú pôžičky cenných papierov špecializované inštitúcie. V súlade s rozhodnutiami Rady guvernérov ECB tiež umožnila požičiavanie cenných papierov držaných na účely menovej politiky.^[56]

V závislosti od prijatého kolaterálu sa pôžičky cenných papierov zaznamenávajú i) na podsúvahových účtoch, ak sú zabezpečené kolaterálom v podobe cenných papierov, alebo ii) na súvahových účtoch, ak sú zabezpečené hotovostným kolaterálom, ktorý ku koncu roka zostáva neinvestovaný (poznámka 8 „Ostatné záväzky voči úverovým inštitúciám eurozóny v eurách“ a poznámka 10 „Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách“).

Trhová hodnota požičaných cenných papierov a príslušného kolaterálu:

Poznámka 18 – Úrokové futures

Úrokové futures v cudzej mene sa uskutočnili v rámci správy devízových rezerv ECB. Ku koncu roka nevyrovnané transakcie, vykázané v koncoročných výmenných kurzoch:

Poznámka 19 – Forwardové transakcie s cennými papiermi

Forwardové transakcie s cennými papiermi sa uskutočnili v rámci správy devízových rezerv ECB. Ku koncu roka nevyrovnané transakcie, vykázané v koncoročných výmenných kurzoch:

Poznámka 20 – Devízové swapové a forwardové transakcie

Správa devízových rezerv
Devízové swapové a forwardové transakcie sa uskutočňovali v rámci správy devízových rezerv ECB. Ku koncu roka nevyrovnané pohľadávky a záväzky vyplývajúce z týchto transakcií, vykázané v koncoročných výmenných kurzoch:

Swapové dohody na dodanie likvidity
ECB je súčasťou siete swapových liniek centrálnych bánk a má uzavreté recipročné swapové dohody s Bank of Canada, Bank of Japan, Swiss National Bank, Bank of England a s Federálnym rezervným systémom. Má tiež recipročnú swapovú linku s People‘s Bank of China. Tieto swapové dohody umožňujú poskytovať i) likviditu v ktorejkoľvek z príslušných mien uvedených centrálnych bánk bankám v eurozóne, alebo ii) likviditu v eurách finančným inštitúciám v jurisdikciách uvedených centrálnych bánk. Ďalšie swapové dohody na poskytovanie eurovej likvidity finančným inštitúciám v príslušných jurisdikciách má ECB uzavreté s Danmarks Nationalbank a Sveriges Riksbank. Cieľom uvedených dohôd je zabrániť tomu, aby napätie na medzinárodných finančných trhoch brzdilo účinnosť transmisie menovej politiky v eurozóne.^[57]

Pohľadávky a záväzky denominované v amerických dolároch s dátumom vyrovnania v roku 2026 vznikli v súvislosti s poskytovaním likvidity v amerických dolároch protistranám Eurosystému (poznámka 10 „Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách“).

Poznámka 21 – Správa prijímaných a poskytovaných úverov

ECB vystupuje ako finančný zástupca Európskej komisie v súvislosti so správou prijímaných a poskytovaných úverov EÚ.^[58] V roku 2025 bola ECB zodpovedná za správu účtov a spracovanie platieb v súvislosti s nasledujúcimi programami EÚ:

ECB okrem toho pre Európsku komisiu pôsobí ako platobný zástupca v súvislosti s emisnou službou EÚ (EU Issuance Service).

2.6 Poznámky k výkazu ziskov a strát

Poznámka 22 – Čisté úrokové výnosy/(náklady)

Čisté úrokové náklady:

Poznámka 22.1 – Čisté úrokové výnosy z devízových rezerv

Čisté úrokové výnosy z devízových rezerv ECB, v členení podľa druhu nástroja:

Čisté úrokové výnosy z devízových rezerv ECB, v členení podľa cudzej meny:

Poznámka 22.2 – Úrokové výnosy z pohľadávok súvisiacich s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému

V roku 2025 úrokové výnosy z podielu ECB vo výške 8 % na celkovej hodnote eurových bankoviek v obehu („Bankovky v obehu“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“ a poznámka 5.1 „Pohľadávky súvisiace s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému“) predstavovali 2 900 mil. € (5 232 mil. € v roku 2024). Príčinou poklesu bola nižšia priemerná úroková sadzba (2,3 % v roku 2025 oproti 4,1 % v roku 2024), najmä vzhľadom na znižovanie kľúčových úrokových sadzieb ECB v roku 2025 a v menšej miere aj z dôvodu úročenia sadzbou jednodňových sterilizačných operácií namiesto sadzby hlavných refinančných operácií („Ďalšie aspekty“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).

Poznámka 22.3 – Úročenie pohľadávok národných centrálnych bánk z prevedených devízových rezerv

V roku 2025 dosiahli náklady na úročenie pohľadávok národných centrálnych bánk krajín eurozóny z devízových rezerv prevedených do ECB (poznámka 11.1 „Záväzky z prevodu devízových rezerv“) 790 mil. € (1 448 mil. € v roku 2024). Príčinou poklesu bola nižšia priemerná úroková sadzba (2,3 % v roku 2025 oproti 4,1 % v roku 2024) (upravená tak, aby zohľadňovala nulovú návratnosť zložky zlata), najmä vzhľadom na znižovanie kľúčových úrokových sadzieb ECB v roku 2025 a v menšej miere aj z dôvodu úročenia sadzbou jednodňových sterilizačných operácií namiesto sadzby hlavných refinančných operácií („Ďalšie aspekty“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).

Poznámka 22.4 – Čisté úrokové výnosy z cenných papierov držaných na účely menovej politiky

Čisté úrokové výnosy z cenných papierov držaných na účely menovej politiky:

Poznámka 22.5 – Čisté úrokové náklady z pohľadávok/záväzkov voči národným centrálnym bankám zo zostatkov v systéme TARGET

Čisté úrokové náklady vyplývajúce z pohľadávok/záväzkov voči národným centrálnym bankám zo zostatkov v systéme TARGET:

Príčinou poklesu bola predovšetkým nižšia priemerná úroková sadzba (2,3 % v roku 2025 oproti 4,1 % v roku 2024), najmä vzhľadom na znižovanie kľúčových úrokových sadzieb ECB v roku 2025 a v menšej miere aj z dôvodu úročenia sadzbou jednodňových sterilizačných operácií namiesto sadzby hlavných refinančných operácií („Ďalšie aspekty“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“). K poklesu prispeli aj nižšie zostatky v systéme TARGET, najmä v dôsledku splácania cenných papierov držaných na účely menovej politiky.

Poznámka 23 – Realizované zisky/(straty) z finančných operácií

Realizované zisky/straty z finančných operácií:

Výsledné čisté realizované cenové zisky/straty zahŕňajú realizované zisky a straty z cenných papierov a úrokových futures. Čisté realizované cenové zisky v roku 2025 súviseli najmä s cenovými ziskami z predaja cenných papierov v amerických dolároch, ktorých trhová cena sa zvýšila v dôsledku poklesu zodpovedajúcich výnosov.

Čisté realizované kurzové zisky v roku 2025 boli predovšetkým výsledkom štandardného preskupovania zloženia devízových rezerv ECB v prvom štvrťroku 2025 s cieľom zabezpečiť súlad s cieľovou alokáciou. ECB predala menšiu časť svojich rezerv v amerických dolároch a výnosy z ich predaja v plnej výške reinvestovala do japonských jenov.

Realizované zisky a straty z finančných operácií, v členení podľa meny a štvrťroka:

Poznámka 24 – Zníženie hodnoty finančných aktív a pozícií

Zníženie hodnoty finančných aktív a pozícií:

Trhová hodnota viacerých cenných papierov, predovšetkým v portfóliu vlastných zdrojov a v jenovom portfóliu, v roku 2025 klesla popri náraste zodpovedajúcich výnosov. Výsledkom boli koncoročné nerealizované cenové straty.

Nerealizované kurzové straty z devízových rezerv ECB boli zaznamenané v prípade všetkých mien s výnimkou amerických dolárov, so stratou vo výške 1 229 mil. € z držby japonského jenu. Priemerná obstarávacia cena týchto investícií bola znížená na úroveň výmenného kurzu ku koncu roka 2025 v dôsledku znehodnotenia týchto mien voči euru na úroveň nižšiu, ako je ich priemerná cena.

Poznámka 25 – Čisté výnosy/(náklady) z poplatkov a provízií

Čisté výnosy z poplatkov a provízií:

Výnosy v rámci tejto položky predstavujú predovšetkým poplatky za dohľad. Výdavky zahŕňajú najmä poplatky za úschovu.

Výnosy a náklady súvisiace s výkonom úloh dohľadu
Výnosy súvisiace s výkonom úloh dohľadu:

Výnosy súvisiace s bankovým dohľadom tvoria predovšetkým výnosy z ročných poplatkov za dohľad účtovaných dohliadaným subjektom na pokrytie ročných nákladov ECB spojených s výkonom jej úloh v oblasti dohľadu.

Náklady spojené s bankovým dohľadom súvisia s výkonom priameho dohľadu nad významnými subjektmi, kontrolou dohľadu nad menej významnými subjektmi a plnením horizontálnych úloh a špecializovaných služieb. Tvoria ich priame náklady funkcie dohľadu ECB a príslušné náklady podporných útvarov potrebných na plnenie úloh ECB v oblasti dohľadu, ktoré poskytujú služby súvisiace s prevádzkou priestorov, ľudskými zdrojmi, informačnými technológiami (IT), právnym poradenstvom, auditom a administratívou, komunikáciou a prekladmi a ďalšími činnosťami.

Príčinou nárastu skutočných ročných nákladov súvisiacich s úlohami ECB v oblasti dohľadu boli dvojročné celoeurópske záťažové testy uskutočnené v roku 2025,^[59] nový mandát stanovený zákonom o digitálnej prevádzkovej odolnosti (Digital Operational Resilience Act – DORA),^[60] a pokračujúce investície do IT systémov bankového dohľadu.

Výška poplatkov za dohľad účtovaných dohliadaným subjektom sa určuje na základe skutočných ročných výdavkov upravených o preplatky/nedoplatky jednotlivých bánk za predchádzajúce poplatkové obdobia a iné úpravy vrátane uhradených úrokov z omeškania.^[61] Po zohľadnení úpravy vyplývajúcej z prijatých úrokov z omeškania, ako aj čistých preplatkov vrátených jednotlivým bankám za predchádzajúce poplatkové obdobia, ročné poplatky za dohľad účtované dohliadaným subjektom za poplatkové obdobie 2025 dosiahli 690 mil. € (poznámka 6.4 „Časové rozlíšenie a náklady budúcich období“). Táto celková suma takmer zodpovedá skutočným ročným nákladom.^[62] Poplatky za dohľad sa budú jednotlivým bankám fakturovať v druhom štvrťroku 2026.^[63]

ECB má tiež v prípade neplnenia záväzkov vyplývajúcich z bankových predpisov EÚ o prudenciálnych požiadavkách (vrátane rozhodnutí dohľadu ECB) právomoc ukladať dohliadaným subjektom administratívne sankcie. Súvisiace výnosy sa pri výpočte ročných poplatkov za dohľad neberú do úvahy, rovnako ani vrátenie takýchto sankcií v prípade zmeny alebo zrušenia predchádzajúcich sankčných rozhodnutí. Namiesto toho sa súvisiace sumy vykazujú vo výkaze ziskov a strát ECB.

Poznámka 26 – Výnosy z kapitálových nástrojov a podielových účastí

Výnosy z kapitálových nástrojov a podielových účastí v roku 2025 dosiahli 14 mil. € (1 mil. € v roku 2024). Tvorili ich dividendy z akciových burzových fondov v rámci portfólia vlastných zdrojov ECB a z akcií ECB v Banke pre medzinárodné zúčtovanie (poznámka 6.2 „Ostatné finančné aktíva“).

Poznámka 27 – Ostatné výnosy

Rôzne ostatné výnosy v roku 2025 dosiahli 135 mil. € (119 mil. € v roku 2024). Pochádzali predovšetkým z príspevkov zúčastnených národných centrálnych bánk na krytie nákladov ECB súvisiacich s projektmi a službami ESCB.

Poznámka 28 – Personálne náklady

Personálne náklady:

Priemerný počet zamestnancov vyjadrený ako ekvivalent počtu zamestnancov na plný úväzok^[64] v roku 2025 predstavoval 4 388 (4 297 v roku 2024), z toho 388 v riadiacich funkciách (386 v roku 2024).

Náklady spojené s dávkami po skončení pracovného pomeru a ostatnými dlhodobými dávkami boli v roku 2025 nižšie, najmä v dôsledku jednorazových nákladov minulej služby vzniknutých v roku 2024 v spojení so zmenou pravidiel upravujúcich dôchodkové programy ECB. V súlade s príslušnými účtovnými pravidlami ECB týkajúcimi sa dôchodkov boli tieto náklady pri prijatí rozhodnutia v plnej výške vykázané vo výkaze ziskov a strát za rok 2024. Nárast platov a prídavkov v roku 2025 zodpovedal plánovanému vyššiemu priemernému počtu zamestnancov ECB, ako aj platovým úpravám.

Odmeňovanie členov Výkonnej rady a Rady pre dohľad
Členovia Výkonnej rady a členovia Rady pre dohľad zamestnaní v ECB poberajú základný plat a prídavky na bývanie (15 % základného platu). Prezident ECB má namiesto prídavku na bývanie k dispozícii rezidenciu. Členovia Výkonnej rady a predseda Rady pre dohľad dostávajú aj prídavok na reprezentáciu.^[65] Podľa podmienok zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky^[66] môžu mať členovia oboch rád v závislosti od svojho stavu nárok na príspevok na domácnosť, detské prídavky, školné a ďalšie prídavky. Plat podlieha zdaneniu v prospech EÚ, ako aj zrážkam odvodov na dôchodkové, zdravotné a úrazové poistenie a poistenie dlhodobej opatery. Prídavky sú nezdaniteľné a nezapočítavajú sa do nároku na dôchodok.

Členom Výkonnej rady a členom Rady pre dohľad zamestnaným v ECB (t. j. okrem zástupcov vnútroštátnych orgánov dohľadu) bol v roku 2025 vyplatený základný plat v nasledujúcej výške:^[67]

Celkový objem prídavkov vyplatených členom oboch rád a odvodov ECB na ich zdravotné a úrazové poistenie a poistenie dlhodobej opatery predstavoval 1 320 276 € (1 254 013 € v roku 2024).

Bývalým členom oboch rád sa po určitú dobu po odchode z funkcie vyplácajú prechodné platby. V roku 2025 tieto platby vrátane súvisiacich prídavkov a odvodov ECB na zdravotné a úrazové poistenie a poistenie dlhodobej opatery predstavovali 1 039 478 € (552 772 € v roku 2024). Ich výška v roku 2025 vzrástla, keďže väčšina členov rád ich poberala počas celého roka, zatiaľ čo v roku 2024 ich niektorí členovia poberali len niekoľko mesiacov.

Dôchodkové platby vrátane dávok po skončení pracovného pomeru a odvody na zdravotné a úrazové poistenie a poistenie dlhodobej opatery vyplácané bývalým členom rád a ich závislým osobám dosiahli 2 005 333 € (2 185 215 € v roku 2024).^[68] V roku 2025, podobne ako v roku 2024, táto suma zahŕňala aj jednorazovú platbu bývalému členovi rady pri jeho odchode vyplatenú namiesto budúcich dôchodkových platieb.

Poznámka 29 – Administratívne náklady

Administratívne náklady:

Mierny nárast administratívnych nákladov v roku 2025 bol najmä dôsledkom vyšších výdavkov na služby a projekty IT („Náklady na IT“). Príčinou poklesu nákladov na „Externé služby“ boli najmä nižšie náklady na finančné poradenstvo a ďalšie konzultačné služby a realokácia nákladov do nákladov na IT vzhľadom na zmeny modelov zavádzania informačných technológií.

Poznámka 30 – Služby súvisiace s výrobou bankoviek

V roku 2025 tieto náklady dosiahli 8 mil. € (9 mil. € v roku 2024). Tieto náklady boli spojené najmä s cezhraničnou prepravou eurových bankoviek i) medzi tlačiarňami bankoviek a národnými centrálnymi bankami, na účely dodávky nových bankoviek a ii) medzi národnými centrálnymi bankami, na účely vyrovnania prebytočných/nedostatočných zásob bankoviek. Tieto náklady nesie centrálne ECB.

Poznámka 31 – Prevod (do)/z rezerv na krytie rizík

Rezerva na krytie finančných rizík („Rezerva na krytie finančných rizík“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“) bola v plnej výške použitá na krytie strát zaznamenaných v rokoch 2022 a 2023 spojených s expozíciami voči finančným rizikám. Keďže v nasledujúcich rokoch do tejto rezervy neboli prevedené žiadne prostriedky, od konca roka 2023 je jej výška nulová.

2.7 Udalosti po súvahovom dni

Poznámka 32 – Vstup Bulharska do eurozóny

Na základe rozhodnutia Rady (EÚ) 2025/1407 z 8. júla 2025,^[69] prijatého v súlade s článkom 140 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Bulharsko 1. januára 2026 zaviedlo jednotnú menu. V súlade s článkom 48.1 Štatútu ESCB a právnymi predpismi prijatými Radou guvernérov 31. decembra 2025^[70] Българска народна банка (Bulharská národná banka) k 1. januáru 2026 splatila 102 mil. €, čo predstavuje zvyšnú časť jej podielu na upísanom základnom imaní ECB. V súlade s článkom 48.1 v spojení s článkom 30.1 Štatútu ESCB Bulharská národná banka s účinnosťou od 1. januára 2026 previedla do ECB devízové rezervy v celkovej hodnote 1 483 mil. €. Tieto devízové rezervy tvorili americké doláre v hotovosti (85 %) a zlato (15 %).

Bulharská národná banka na základe splateného základného imania a devízových rezerv získala pohľadávku v hodnote prevedenej sumy. Pohľadávka z devízových rezerv sa vykazuje rovnakým spôsobom ako existujúce pohľadávky ostatných národných centrálnych bánk krajín eurozóny (poznámka 11.1 „Záväzky z prevodu devízových rezerv“).

2.8 Finančné výkazy za roky 2021 – 2025

Súvaha

Výkaz ziskov a strát

3 Správa nezávislého audítora

Prezidentke a Rade guvernérov
Európskej centrálnej banky
Frankfurt nad Mohanom

Správa k auditu finančných výkazov ECB za rok 2025

Stanovisko

Vykonali sme audit finančných výkazov Európskej centrálnej banky (ECB) za rok končiaci sa 31. decembra 2025 – zahrnutých v ročnej účtovnej závierke ECB – ktoré tvorí súvaha, výkaz ziskov a strát, prehľad hlavných účtovných pravidiel a ďalšie poznámky.

Priložené finančné výkazy podľa nášho názoru podávajú pravdivý a verný obraz finančnej situácie ECB k 31. decembru 2025 a výsledkov jej finančného hospodárenia za rok končiaci sa k uvedenému dátumu v súlade so zásadami určenými Radou guvernérov, ktoré sú stanovené v rozhodnutí Európskej centrálnej banky (EÚ) 2024/2938 zo 14. novembra 2024 o ročnej účtovnej závierke Európskej centrálnej banky (ECB/2024/32), vychádzajúcom z usmernenia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2024/2941 zo 14. novembra 2024 o právnom rámci pre účtovníctvo a finančné výkazníctvo v Európskom systéme centrálnych bánk (ECB/2024/31).

Základ stanoviska

Audit sme vykonali v súlade s Medzinárodnými audítorskými štandardmi. Naše povinnosti podľa týchto štandardov sú podrobnejšie opísané v našej správe v časti Zodpovednosť audítora za audit finančných výkazov. Od ECB sme nezávislí v súlade s nemeckými etickými požiadavkami, ktoré sa vzťahujú na náš audit finančných výkazov a ktoré sú v súlade s Etickým kódexom pre účtovných odborníkov vydaným Radou pre medzinárodné etické štandardy (kódexom IESBA), a v súlade s týmito požiadavkami sme splnili aj naše ďalšie etické povinnosti. Sme presvedčení, že dôkazy získané v rámci vykonaného auditu sú dostatočným a primeraným základom na vyjadrenie nášho stanoviska.

Ostatné informácie

Za ostatné informácie zahrnuté v ročnej účtovnej závierke ECB je zodpovedná Výkonná rada ECB (Výkonná rada). Ostatné informácie tvoria všetky informácie uvedené v ročnej účtovnej závierke ECB s výnimkou finančných výkazov ECB a našej správy audítora.

Na ostatné informácie sa naše stanovisko k finančným výkazom nevzťahuje a nevyjadrujeme k nim žiadne závery.

V súvislosti s naším auditom finančných výkazov je našou zodpovednosťou prečítať si ostatné informácie a posúdiť, či tieto informácie nie sú vo významnom nesúlade s finančnými výkazmi alebo našimi poznatkami, ktoré sme získali počas auditu, alebo sa inak nezdajú byť významne nesprávne.

Zodpovednosť Výkonnej rady a osôb poverených riadením za finančné výkazy

Výkonná rada zodpovedá za zostavenie a vernú prezentáciu finančných výkazov v súlade so zásadami určenými Radou guvernérov, ktoré sú stanovené v rozhodnutí Európskej centrálnej banky (EÚ) 2024/2938 zo 14. novembra 2024 o ročnej účtovnej závierke Európskej centrálnej banky (ECB/2024/32), vychádzajúcom z usmernenia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2024/2941 zo 14. novembra 2024 o právnom rámci pre účtovníctvo a finančné výkazníctvo v Európskom systéme centrálnych bánk (ECB/2024/31), a za takú úroveň internej kontroly, akú Výkonná rada považuje za potrebnú na zostavenie finančných výkazov bez významných – úmyselných či neúmyselných – nesprávností.

Pri zostavovaní finančných výkazov Výkonná rada zodpovedá za zhodnotenie schopnosti ECB zachovať kontinuitu činnosti, za zverejnenie, podľa potreby, skutočností súvisiacich s kontinuitou činnosti a za uplatňovanie účtovnej zásady kontinuity.

Osoby poverené riadením sú zodpovedné za monitorovanie procesu finančného vykazovania ECB.

Zodpovednosť audítora za audit finančných výkazov

Naším cieľom je získať primerané uistenie, že finančné výkazy ako celok neobsahujú významné – úmyselné či neúmyselné – nesprávnosti a vydať správu audítora, ktorá obsahuje naše stanovisko. Primerané uistenie predstavuje vysokú mieru uistenia, ktorá však nie je zárukou toho, že audit vykonaný v súlade s Medzinárodnými audítorskými štandardmi zistí všetky prípadné významné nesprávnosti. Nesprávnosti môžu vzniknúť úmyselne alebo neúmyselne v dôsledku chyby a za významné sa považujú vtedy, ak sa dá primerane očakávať, že by mohli jednotlivo či súhrnne ovplyvniť ekonomické rozhodnutia používateľov prijímané na základe týchto finančných výkazov.

V rámci plánovania a výkonu auditu v súlade s Medzinárodnými audítorskými štandardmi uplatňujeme odborný úsudok a zachovávame si profesionálny skepticizmus. Zároveň:

• Identifikujeme a posudzujeme riziká významných – úmyselných či neúmyselných – nesprávností vo finančných výkazoch, navrhujeme a vykonávame audítorské postupy na odstránenie týchto rizík a získavame audítorské dôkazy, ktoré poskytujú dostatočný a primeraný základ na vydanie nášho stanoviska. Riziko nezistenia úmyselnej významnej nesprávnosti v dôsledku podvodu je vyššie ako riziko nezistenia neúmyselnej významnej nesprávnosti v dôsledku chyby, keďže podvod môže zahŕňať kolúziu, falšovanie, zamlčanie skutočností, skresľovanie alebo obchádzanie systému internej kontroly.
• Oboznamujeme sa so systémom internej kontroly relevantným z pohľadu auditu s cieľom navrhnúť postupy auditu tak, aby boli primerané okolnostiam. Účelom tohto postupu však nie je vyjadrenie názoru na účinnosť systému internej kontroly ECB.
• Vyhodnocujeme vhodnosť použitých účtovných pravidiel a primeranosť účtovných odhadov a súvisiacich informácií poskytnutých Výkonnou radou.
• Posudzujeme vhodnosť uplatňovania účtovnej zásady kontinuity činnosti zo strany Výkonnej rady a na základe získaných audítorských dôkazov zvažujeme, či neexistuje významná neistota v súvislosti s udalosťami alebo okolnosťami, ktoré by mohli vyvolať závažnú pochybnosť o schopnosti ECB zachovať kontinuitu činnosti. Ak dospejeme k záveru, že existuje významná neistota, sme povinní v našej správe audítora upozorniť na súvisiace informácie zverejnené vo finančných výkazoch, alebo v prípade neadekvátnosti týchto informácií upraviť naše stanovisko. Naše závery vychádzajú z audítorských dôkazov získaných do dátumu našej správy audítora.
• Hodnotíme celkovú prezentáciu, štruktúru a obsah finančných výkazov vrátane zverejnených informácií a zvažujeme, či finančné výkazy predstavujú podkladové transakcie a udalosti spôsobom, ktorý zabezpečuje pravdivú a vernú prezentáciu.

S osobami poverenými riadením sme povinní komunikovať okrem iného o plánovanom rozsahu a načasovaní auditu a o významných zisteniach auditu vrátane prípadných významných nedostatkov systému internej kontroly zistených počas auditu.

Frankfurt nad Mohanom 17. februára 2026

Forvis Mazars GmbH & Co. KG
Wirtschaftsprüfungsgesellschaft
Steuerberatungsgesellschaft

Markus Morfeld Wirtschaftsprüfer

Christina Fernholz Wirtschaftsprüferin

4 Poznámka k rozdeleniu zisku/alokácii strát

Táto poznámka nie je súčasťou finančných výkazov ECB za rok 2025.

V zmysle článku 33 Štatútu ESCB sa čistý zisk ECB rozdeľuje v tomto poradí:

1. suma, ktorú určí Rada guvernérov a ktorá nesmie prekročiť 20 % čistého zisku, sa prevedie do všeobecného rezervného fondu až do výšky 100 % základného imania,
2. zostávajúci čistý zisk sa rozdelí medzi akcionárov ECB v pomere k ich splateným podielom.^[71]

Prípadnú stratu ECB môže vyrovnať zo svojho všeobecného rezervného fondu a v prípade potreby, na základe rozhodnutia Rady guvernérov, z menového príjmu za príslušný finančný rok v pomere a do výšky súm rozdelených národným centrálnym bankám krajín eurozóny podľa článku 32.5 Štatútu ESCB.^[72]

Strata ECB za rok 2025 predstavovala 1 254 mil. €, v porovnaní so stratou 7 944 mil. € za rok 2024. Na základe rozhodnutia Rady guvernérov sa táto strata v súvahe ECB prenesie do ďalšieho obdobia a bude vyrovnaná z budúcich ziskov.