Prehľad

Hospodárstvo eurozóny sa aj napriek náročnému globálnemu prostrediu ukazuje byť odolné. Reálny HDP sa v treťom štvrťroku 2025 zvýšil o 0,3 %, čo je nad úrovňou septembrových projekcií. Tento vývoj nasledoval po volatilnom priebehu prvej polovice roka, ktorý odrážal účinky predzásobovania v reakcii na vyššie obchodné clá Spojených štátov a s tým súvisiacu neistotu, ako aj vplyv prudkého kolísania írskych údajov. Hlavnou hnacou silou rastu eurozóny by mal zostať domáci dopyt, podporovaný rastom reálnych miezd a zamestnanosti v prostredí odolných trhov práce s rekordne nízkou mierou nezamestnanosti. Domácu ekonomiku by mali podporiť aj dodatočné vládne výdavky na infraštruktúru a obranu ohlásené tento rok, najmä v Nemecku, spolu so zlepšenými podmienkami financovania vyplývajúcimi zo znižovania sadzieb menovej politiky od júna 2024. Pokiaľ ide o vonkajšie prostredie, napriek pokračujúcim výzvam v oblasti konkurencieschopnosti vrátane určitých štrukturálnych prekážok sa budúci rok očakáva zvýšenie vývozu. Toto zlepšenie sa pripisuje oživeniu zahraničného dopytu v prostredí klesajúcej neistoty v oblasti obchodnej politiky, a to aj napriek postupnému premietaniu účinkov vyšších ciel. Ročný priemerný rast reálneho HDP má podľa projekcií dosiahnuť 1,4 % v roku 2025, 1,2 % v roku 2026 a 1,4 % v rokoch 2027 a 2028. V porovnaní s projekciami zo septembra 2025 bol rast HDP na celé sledované obdobie upravený nahor v dôsledku priaznivejších než očakávaných údajov, zníženej neistoty v oblasti obchodnej politiky, vyššieho zahraničného dopytu a nižších cien energetických komodít.^[1]

Predpokladá sa, že inflácia klesne z 2,1 % v roku 2025 na 1,9 % v roku 2026 a následne na 1,8 % v roku 2027, než v roku 2028 opäť stúpne na úroveň strednodobého cieľa ECB 2 %. Očakávaný pokles celkovej inflácie (meranej harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (Harmonised Index of Consumer Prices – HICP)) na začiatku roka 2026 je odrazom tlmiaceho bázického efektu vyplývajúceho z cien energií, zatiaľ čo inflácia neenergetických zložiek by sa mala počas roka 2026 naďalej zmierňovať. Očakáva sa, že príspevok inflácie cien energií k celkovej inflácii zostane až do konca roka 2027 tlmený, než sa v roku 2028 výrazne zvýši v dôsledku očakávanej implementácie systému EÚ na obchodovanie s emisiami 2 (Emissions Trading System 2 – ETS2), ktorý má spôsobiť nárast celkovej inflácie o 0,2 percentuálneho bodu. Inflácia HICP bez energií by sa mala podľa očakávaní znížiť z 2,5 % v roku 2025 na 2,2 % v roku 2026 a na 2,0 % v rokoch 2027 a 2028. Inflácia cien potravín by sa mala výrazne znížiť vzhľadom na ustupovanie vplyvu predchádzajúceho rastu cien svetových potravinových komodít a nepriaznivých poveternostných podmienok počas leta, pričom ku koncu roka 2026 sa má stabilizovať na úrovni mierne nad 2 %. Inflácia HICP bez energií a potravín (HICPX) by sa mala podľa projekcií znížiť z 2,4 % v roku 2025 na 2,0 % v roku 2028 v dôsledku poklesu inflácie cien služieb v prostredí zmierňovania tlakov nákladov práce a vzhľadom na premietanie predchádzajúceho zhodnocovania eura do cenového reťazca vedúce k oslabovaniu inflácie cien tovarov. Rast miezd by sa mal až do roku 2026 aj naďalej zmierňovať a napokon ustáliť na úrovni okolo 3 %, k čomu by mal prispieť odolný trh práce a rast produktivity tesne pod úrovňou 1 %. Rast jednotkových nákladov práce by sa mal zmierniť, hoci jeho vplyv na infláciu by mal byť čiastočne kompenzovaný postupným oživením ziskových marží počas sledovaného obdobia. V porovnaní s projekciami zo septembra 2025 bol výhľad celkovej inflácie HICP na rok 2026 upravený o 0,2 percentuálneho bodu nahor, odrážajúc nedávne prekvapivé údaje o inflácii HICP a raste miezd, ktoré v prípade rastu miezd viedli k výraznej revízii mzdového výhľadu smerom nahor. Projekcia inflácie HICP na rok 2027 bola upravená mierne nadol v dôsledku predpokladaného nižšieho príspevku inflácie cien energií, keďže sa očakáva, že zavedenie systému ETS2 sa odloží z roku 2027 na rok 2028, hoci tento príspevok by mal byť čiastočne neutralizovaný výraznejšou infláciou cien služieb.