Stručný pohľad na minulý rok

 V roku 2017 hospodárske oživenie v eurozóne prerástlo do stabilnej a plošnej expanzie. Hospodárska produkcia vzrástla o 2,5 % a ku koncu roka zaznamenala už 18 štvrťrokov nepretržitého rastu. Išlo tak o najvýraznejšiu expanziu za jedno desaťročie a za posledných dvadsať rokov aj o najrozsiahlejšiu. Rozdiely v mierach rastu medzi jednotlivými krajinami eurozóny klesli na svoju najnižšiu úroveň od začiatku menovej únie.

Vďaka výraznému rastu rýchlym tempom napredovalo aj oživenie na trhu práce. Zamestnanosť vzrástla o 1,6 % a dosiahla svoje historické maximum, ku ktorému prispela rekordná miera účasti žien a starších osôb na pracovnom trhu. Nezamestnanosť klesla na svoju najnižšiu úroveň od januára 2009. Celkovo bolo od polovice roka 2013 vytvorených 7,5 milióna pracovných miest, čím bol vykompenzovaný celkový počet pracovných miest, ktoré zanikli počas krízy.

Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch zohrávala v tejto etape oživenia a konvergencie zásadnú úlohu menová politika ECB. V roku 2017 prevažne zanikli predchádzajúce asymetrie v transmisii našej menovej politiky a podmienky financovania sa v rámci celej eurozóny ustálili na rekordne nízkych úrovniach. Za týchto podmienok dosiahol rast úverov súkromnému sektoru najvýraznejšie tempo od začiatku krízy v roku 2008.

Vývoj inflácie však za vysokou výkonnosťou reálnej ekonomiky zaostával. Celková inflácia sa síce zdvihla zo svojich predchádzajúcich nízkych úrovní a počas roka dosiahla v priemere 1,5 %, no domáce cenové tlaky boli aj naďalej tlmené a základná inflácia stále nevykazovala známky trvalého trendu rastu.

Odlišné perspektívy hospodárskeho rastu a inflácie v priebehu roka ovplyvňovali rozhodnutia ECB o menovej politike a viedli nás k rekalibrácii nášho programu nákupu aktív.

V októbri Rada guvernérov rozhodla o znížení mesačného tempa nákupu aktív zo 60 mld. € na 30 mld. € a zároveň o predĺžení programu o minimálne deväť mesiacov až do septembra 2018. V marci 2018 tiež Rada guvernérov zo svojej oficiálnej komunikácie vypustila výslovnú zmienku o svojej pripravenosti v prípade zhoršenia výhľadu program nákupu aktív rozšíriť.

Rozhodnutia Rady guvernérov odrážali jej vyššiu dôveru vo výhľad vývoja hospodárskeho rastu, v ktorého kontexte by bolo nezmenené nastavenie menovej politiky čoraz viac expanzívne. Svojimi rozhodnutiami však zároveň uznala potrebu trpezlivosti, kým sa nezvýšia inflačné tlaky, ako aj nevyhnutnosti udržania nastaveného kurzu menovej politiky v záujme zabezpečenia trvalej a udržateľnej inflačnej dynamiky.

Menová politika teda plní svoj účel, môže však mať aj vedľajšie účinky. ECB preto v roku 2017 naďalej pozorne monitorovala riziká ohrozujúce finančnú stabilitu, ktoré boli podľa všetkého obmedzené.

Rýchlejší nominálny rast prispel k zmierneniu rizík prostredníctvom zlepšenia udržateľnosti dlhu podnikov a domácností. Pomer dlhu v oboch sektoroch klesol na úroveň zo začiatku roka 2008, čo poukazuje na skutočnosť, že k oživeniu nedochádzalo za cenu opätovného zvyšovania miery zadlženosti súkromného sektora. Vôbec po prvýkrát od vytvorenia menovej únie bol zaznamenaný rast súkromných výdavkov za súčasného poklesu súkromnej zadlženosti.

Aj bankám poskytlo zlepšovanie hospodárskej situácie príležitosť na ďalšiu konsolidáciu súvah. Silnejšia ekonomika pomohla stabilizovať ziskovosť prostredníctvom vyššieho objemu transakcií a nižších nákladov spojených so znížením hodnoty aktív. Schopnosť bánk absorbovať šoky ďalej rástla – koeficient vlastného kapitálu Tier 1 v treťom štvrťroku 2017 dosiahol 14,5 % a zároveň došlo k zlepšeniu kvality aktív.

Banky v eurozóne zrýchlili tempo redukcie problémových úverov, ktorých pomer klesol z 8 % celkových úverov v roku 2014 na 5,2 % v treťom štvrťroku 2017. Len v prvých troch štvrťrokoch 2017 sa objem problémových úverov znížil o 119 mld. €, pričom ich redukcia čoraz viac spočívala v predaji úverov na sekundárnych trhoch. K tomuto vývoju prispeli aj iniciatívy ECB zamerané na zlepšenie transparentnosti na trhoch s problémovými úvermi. V znižovaní vysokého stavu problémových úverov je však potrebné pokračovať.

ECB pokračovala aj v monitorovaní podmienok na finančných trhoch. V roku 2017 boli trhy relatívne pokojné, stále však boli ohrozené prudkým preceňovaním rizika a zvyšovaním volatility finančných trhov. Začiatkom roka 2018 došlo k naplneniu týchto rizík na svetových akciových trhoch, hoci k výraznejšiemu rozšíreniu negatívnych účinkov na úverové trhy v eurozóne a súvisiacemu ovplyvneniu širších finančných podmienok zatiaľ nedošlo.

V roku 2017 tiež zaznamenala významné zmeny platobná architektúra eurozóny. Skončila sa posledná vlna migrácie na systém TARGET2-Securities a táto platforma následne spracovávala v priemere 556 684 transakcií denne. Zároveň bola do obehu uvedená nová bankovka 50 €. Zvýšila sa tak bezpečnosť platieb občanov eurozóny, pre ktorých je hotovosť v obchodoch i naďalej primárnym platobným prostriedkom.

V neposlednom rade ECB prijala viacero krokov na zvýšenie svojej transparentnosti a zodpovednosti voči občanom EÚ. V roku 2017 sme zodpovedali 138 otázok poslancov Európskeho parlamentu. Otvorili sme nové návštevnícke centrum, ktoré má ročne privítať 40 000 ľudí. Naša internetová stránka zaznamenala viac ako 17 miliónov návštev z celého sveta.

Čo sa týka budúceho vývoja, očakávame, že tempo hospodárskej expanzie bude výrazné aj v roku 2018. Naďalej veríme, že inflácia sa bude v strednodobom horizonte približovať k nášmu cieľu. Zostáva však určitá neistota, pokiaľ ide o mieru nevyužitých kapacít v hospodárstve.

V záujme zabezpečenia návratu inflácie k nášmu cieľu je preto naďalej nevyhnutná trpezlivá, vytrvalá a obozretná menová politika.

Frankfurt nad Mohanom apríl 2018

Mario Draghi

prezident


Rok v číselnom vyjadrení

 

Stabilný a plošný hospodársky rast 2,5 % Medziročný rast hrubého domáceho produktu eurozóny profitoval z vyššieho čistého vývozu a vysokých domácich výdavkov na tovary a služby. Trend oživovania inflácie 1,5 % Priemerná celková inflácia v eurozóne sa zvýšila, predovšetkým v dôsledku rastúcich cien energií a v menšej miere aj vzhľadom na rast cien potravín. Zamestnanosť vyššia ako pred krízou 1,6 % Oživenie na trhu práce pokračovalo: zamestnanosť rástla výrazným tempom, a to vďaka priaznivej hospodárskej situácii i úspešnosti politických opatrení. 1998: 1,47σ 2017: 0,75σ V roku 2017 bol rozdiel v mierach hospodárskeho rastu medzi jednotlivými krajinami eurozóny, meraný na základe štandardných odchýlok hrubej pridanej hodnoty, na najnižšej zaznamenanej úrovni v histórii menovej únie. Historicky nízke rozdiely v mierach rastu

  

 

Zlepšenie solventnosti bánk 14,5 % Solventnosť bánk v eurozóne sa ďalej zlepšovala – koeficient vlastného kapitálu Tier 1 v treťom štvrťroku 2017 dosiahol14,5 %. Rýchlejšia redukcia problémových úverov -119 mld. € V priebehu prvých troch štvrťrokov 2017 výrazne klesla celková hodnota problémových úverov bánk v eurozóne. Rastúce množstvo transakcií v systéme T2S 556 684 za deň Ako vyplýva z priemerného počtu transakcií za deň v nadväznosti na poslednú vlnu migrácie, dokončenie prechodu na systém TARGET2-Securities bolo významným krokom smerom k integrácii európskej infraštruktúry vyrovnania obchodov s cennými papiermi. 138 Prezident ECB Mario Draghi odpovedal na viac ako 130 otázok poslancov Európskeho parlamentu, čo poukazuje na vysoké štandardy ECB, pokiaľ ide o zodpovednosť a transparentnosť. Odpovede na otázky Európskeho parlamentu


Politika a aktivity ECB v hospodárskom a finančnom prostredí roka 2017

Hospodárske oživenie eurozóny podporili pozitívne impulzy a menová politika

Hospodárska expanzia v eurozóne, ktorá sa začala v roku 2013, pokračovala aj v roku 2017, pričom tvárou v tvár neistotám potvrdila svoju odolnosť neistotám. Posilnil a rozšíril sa rast celkovej produkcie a rozptyl miery rastu v jednotlivých krajinách a sektoroch dosahoval najnižšiu úroveň za posledné dve desaťročia. Trhy práce eurozóny priebežne ťažili z tohto oživenia. Zamestnanosť vzrástla na najvyššiu úroveň od vzniku eurozóny a miera nezamestnanosti sa znížila na úroveň naposledy zaznamenanú v prvom štvrťroku 2009.

Oživenie v eurozóne podporilo viacero priaznivých cyklických a štrukturálnych faktorov. Globálny rast produkcie nabral tempo a podporil dopyt po vývoze z eurozóny a svoje plody priniesli aj roky úprav súvah, budovania inštitúcií a štrukturálnych reforiem v eurozóne. Celková fiškálna pozícia bola neutrálna. Menovopolitické opatrenia ECB ďalej podporovali menovú a úverovú dynamiku a zohrávali kľúčovú úlohu pri podpore rastu spotreby domácností aj podnikových investícií tým, že zabezpečovali nízke úrokové miery a pretrvávanie priaznivých podmienok financovania.

Dynamika inflácie aj napriek stabilnému hospodárskemu oživeniu stále nevykazovala presvedčivé znaky trvalého zvyšovania smerom k strednodobej úrovni nižšej, ale blízkej 2 %, podľa definície cenovej stability ECB. Základné inflačné tlaky boli slabé, keďže na trhu práce pretrvávali značné nevyužité kapacity. Ešte stále nenastal čas, aby sa zaznamenané zlepšenia na trhu práce prejavili vo vyššej dynamike rastu miezd. Ďalej sa musela filtrovať volatilita krátkodobých údajov, ktoré mali len malý vplyv (ak vôbec) na strednodobý výhľad cenovej stability.

Stabilný a celkový vývoj hospodárskeho rastu poskytoval dôvod na dôveru, že sa časom posilní aj dynamika inflácie. Rada guvernérov ECB v tomto ohľade zdôrazňovala, že je potrebná trpezlivosť, vytrvalosť a obozretnosť, pretože tento proces mal podľa očakávaní trvať dlhší čas a mal byť podmienený veľmi významnou mierou akomodácie menovej politiky.

Globálny hospodársky rast nadobudol dynamiku

V roku 2017 pokračoval cyklický rast globálnej ekonomiky (graf 1). Oživenie sa rozšírilo do všetkých krajín a na všetky zložky. Hlavnou hybnou silou globálneho rastu zostávala spotreba, ale oživil sa aj dopyt po investíciách, najmä vo vyspelých ekonomikách. Oživenie globálneho obchodu prebiehalo súčasne so zlepšovaním nálady v podnikateľskom sektore a s obratom orientácie dopytu na dovozne náročnejšie regióny, najmä na Európu.

 

Graf 1

Vývoj globálneho reálneho HDP

(ročná percentuálna zmena; štvrťročné údaje)

-2 0 2 4 6 8 10 12 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 Vyspelé ekonomiky bez eurozóny Vývozcovia komodít z ekonomík rozvíjajúcich sa trhov Dovozcovia komodít z ekonomík rozvíjajúcich sa trhov

Zdroj: Haver Analytics, národné údaje a výpočty ECB.
Poznámka: HDP upravený pomocou váhy parity kúpnej sily (PPP). Vyspelé ekonomiky sú Austrália, Kanada, Japonsko, Nový Zéland, Nórsko, Švédsko, Švajčiarsko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty. Vývozcami komodít sú Argentína, Brazília, Čile, Kolumbia, Indonézia, Malajzia, Mexiko, Rusko, Saudská Arábia, Južná Afrika a Venezuela. Dovozcami komodít sú Hongkong, India, Kórea, Singapur, Taiwan, Thajsko a Turecko.

Globálne hospodárske oživenie vo vyspelých ekonomikách podporilo viacero pozitívnych impulzov, pričom sa závažné prekážky v ekonomikách rozvíjajúcich sa trhov zmenšili. Vo vyspelých ekonomikách sa ďalej znižovala miera nevyužitých výrobných kapacít aj kapacít na trhu práce, pretože sa stále viac uplatňovali vnútorné zdroje rastu. Hospodársku aktivitu vo vyspelých ekonomikách podporovala akomodačná politika aj rastúca dôvera v podnikovom sektore a v sektore domácností. V prípade rozvíjajúcich sa trhov bol mohutný rast v krajinách dovážajúcich komodity ďalej podporovaný akomodačnou politikou, zatiaľ čo v krajinách vyvážajúcich komodity sa rast oživil vďaka vyšším cenám komodít a obnovenému prílevu kapitálu.

 

Graf 2

Vývoj na trhu práce v krajinách OECD

(štvrťročné údaje)

5,0 5,5 6,0 6,5 7,0 7,5 8,0 8,5 9,0 0,0 0,5 1,0 1,5 2,0 2,5 3,0 3,5 4,0 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 Miera nezamestnanosti (v %, obrátená pravá os) Kompenzácie na zamestnanca

Zdroj: Haver Analytics, Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) a výpočty ECB.
Poznámka: Kompenzácia na zamestnanca sa vypočíta ako súčet ročných zmien jednotkových nákladov práce a produktivity práce (očistených od sezónnych vplyvov).

Nárast vnútroštátneho dopytu a zaznamenaný pokles nezamestnanosti sa vo väčšine hlavných ekonomík ešte nepremietli do vyšších miezd (graf 2) a do vyššej jadrovej inflácie. Globálna inflácia bez potravín a energií zostala v porovnaní s minulým rokom celkovo stabilná. Globálna celková inflácia však vzrástla v nadväznosti na oživenie cien komodít (graf 3).

 

Graf 3

Miery inflácie OECD

(ročná percentuálna zmena; mesačné údaje)

0 1 2 3 4 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 Všetky položky Bez energií a potravín

Zdroj: Haver Analytics, OECD a výpočty ECB.

Vyššie ceny komodít tlačili nahor globálnu infláciu

Po klesajúcom trende cien ropy v prvom polroku, ktoré sa znížili z 56 USD za barel v januári na 44 USD v júni hlavne v dôsledku pochybností o účinnosti dohody o obmedzení ťažby z roku 2016 medzi Organizáciou krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) a hlavnými krajinami vyvážajúcimi ropu nepatriacimi do tohto združenia, v prostredí vysokých dodávok zo Spojených štátov, sa ceny ropy Brent v druhom polroku 2017 opäť zvýšili (graf 4). Koncom decembra vzrástli na 67 USD za barel a podporili globálny vývoj inflácie, čo poukazuje na to, že vyšší dopyt v roku 2017 v porovnaní s očakávaním, predĺženie obmedzení ťažby krajinami OPEC a vyvážajúcimi krajinami nepatriacimi do tohto združenia z mája 2017 a výpadky v niektorých producentských krajinách spôsobili reštrukturalizáciu trhu s ropou, čo viedlo k ďalšiemu znižovaniu jej zásob. Koncom roka ceny ropy podporilo geopolitické napätie, očakávané ďalšie predĺženie dohody o obmedzení ťažby medzi krajinami OPEC a ďalšími producentskými krajinami, ktoré sa potvrdilo 30. novembra 2017 predĺžením do konca roku 2018, ako aj vysoký globálny dopyt po rope.

 

Graf 4

Hlavné ukazovatele vývoja cien komodít

(denné údaje)