Predslov

Rok 2016 bol po mnohých stránkach náročný, priniesol však i známky pokroku. Hoci bol na začiatku poznačený hospodárskou neistotou, v jeho závere bola ekonomika najsilnejšia od poslednej krízy.

Popri klesajúcej hospodárskej neistote však rástla neistota politická. Museli sme čeliť celému radu geopolitických udalostí, ktoré predurčia prostredie na realizáciu našej politiky na veľa rokov dopredu. Táto výročná správa opisuje spôsob, akým sa ECB s týmto búrlivým prostredím vyrovnala.

Začiatok roka 2016 bol poznačený obavami z opätovného spomalenia svetovej hospodárskej aktivity, ktoré sa prejavovali výraznou volatilitou finančného trhu. Hrozilo nebezpečenstvo, že návrat inflácie na našu cieľovú úroveň sa ešte viac oddiali, pričom veľmi nízka inflácia predstavovala významné riziko vzniku deflácie. Rovnako ako v roku 2015 bola Rada guvernérov naďalej odhodlaná nasadiť na dosiahnutie svojho cieľa všetky nástroje, ktoré má v rámci svojho mandátu k dispozícii.

V marci sme preto zaviedli sériu nových opatrení na zintenzívnenie menovopolitickej stimulácie vrátane ďalšieho zníženia kľúčových menovopolitických sadzieb, zvýšenia objemu nákupov v rámci programu nákupu aktív zo 60 mld. € na 80 mld. € mesačne, historicky prvého nákupu podnikových dlhopisov a zavedenia nových cielených dlhodobejších refinančných operácií.

Ako v správe konštatujeme, tieto opatrenia sa osvedčili ako veľmi účinné pri uvoľňovaní podmienok financovania, udržiavaní tempa hospodárskeho oživenia a v konečnom dôsledku i pri podpore postupného návratu miery inflácie na úroveň bližšiu nášmu cieľu.

Vzhľadom na úspech našej politiky sme v decembri rozšírili program nákupu aktív s cieľom zabezpečiť dlhodobejšiu podporu podmienok financovania a trvalý návrat inflácie k mieram, ktoré sú v blízkosti, ale pod úrovňou 2 %. Objem nakupovaných aktív sa však vrátil na pôvodnú úroveň 60 mld. € mesačne. Dôvodom bol úspech našich krokov v predchádzajúcej časti roka: prehlbovanie dôvery v hospodárstvo eurozóny a rozptyľovanie deflačných rizík.

Popri uvedených kladoch však má menová politika, tak ako vždy, i vedľajšie účinky, a tie sa sa v roku 2016 často dostávali do centra pozornosti. Na niektoré z otázok a obáv týkajúcich sa neželaných dôsledkov našich opatrení dávame odpoveď v tejto správe.

Jednou z nich je otázka distribučných účinkov, najmä ich nerovnosti. Poukazujeme na to, že v strednodobom horizonte sa prejavujú pozitívne distribučné účinky menovej politiky vedúce k znižovaniu nezamestnanosti, z čoho najviac profitujú menej majetné domácnosti. Zabezpečenie zamestnanosti je v konečnom dôsledku jedným z najúčinnejších prostriedkov znižovania nerovnosti.

Ďalšou otázkou je ziskovosť bánk, poisťovní a penzijných fondov. Analyzujeme preto, ako prostredie nízkych úrokových sadzieb ovplyvňuje finančné inštitúcie a ako naň reagujú. Ukazujeme, že schopnosť adaptácie závisí od špecifických obchodných modelov bánk.

V správe sa zameriavame i na ďalšie výzvy, ktorým finančný sektor čelil v roku 2016. Pozrieme sa predovšetkým na otázku problémových úverov, na opatrenia potrebné na jej riešenie a na zostávajúce prekážky. Osobitne sa venujeme novým technológiám a inováciám vo finančnom sektore. Skúmame, ako môžu ovplyvniť jeho štruktúru a fungovanie a čo to znamená pre orgány dohľadu a regulátorov.

Žiadna rekapitulácia roka 2016 by, samozrejme, nebola úplná, ak by sme nespomenuli seizmické politické zmeny, ktoré tento rok priniesol, v neposlednom rade rozhodnutie Spojeného kráľovstva vystúpiť z Európskej únie. V správe sa brexit hodnotí z pohľadu ECB. Zdôrazňujeme pritom predovšetkým dôležitosť zachovania integrity jednotného trhu a homogénnosti jeho pravidiel a ich vymáhania.

Politická neistota pravdepodobne potrvá i v roku 2017. Napriek tomu sme presvedčení, že hospodárske oživenie podporované našou menovou politikou bude pokračovať. ECB sa pri svojich krokoch riadi jednoznačným mandátom: udržiavať cenovú stabilitu. Toto poslanie nás úspešne viedlo počas celého roka 2016 a bude nás viesť i v nasledujúcom roku.

Frankfurt nad Mohanom apríl 2017

Mario Draghi

prezident


Hospodárstvo eurozóny, menová politika ECB a európsky finančný sektor v roku 2016

Hospodárstvo eurozóny

Globálne makroekonomické prostredie

Hospodárstvo eurozóny bolo v roku 2016 vystavené náročnému externému prostrediu. Rast vo vyspelých aj rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách bol z hľadiska historických hodnôt nízky a vyznačoval sa epizódami zvýšenej neistoty a krátkodobých vrcholov volatility finančných trhov, najmä v nadväznosti na výsledok júnového referenda o členstve Spojeného kráľovstva v EÚ a novembrových prezidentských volieb v USA. Globálna inflácia bola utlmená v dôsledku postupného oslabovania vplyvu nedávneho poklesu cien ropy a stále značných nevyužitých celosvetových kapacít.

Globálny hospodársky rast zostal nevýrazný

Svetové hospodárstvo sa v roku 2016 naďalej postupne oživovalo, aj keď v dôsledku spomalenia vo vyspelých ekonomikách mierne pomalším tempom než v predchádzajúcom roku. Hospodárska aktivita nabrala na dynamike iba v druhej polovici roka, najmä v rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách. Rast globálneho HDP zostal celkovo pod svojou predkrízovou úrovňou (graf 1).

Rok 2016 bol poznačený významnými politickými udalosťami, ktoré ovplyvnili globálne hospodárske vyhliadky. Výsledok referenda v Spojenom kráľovstve v júni 2016 spôsobil neistotu v súvislosti s hospodárskym výhľadom Spojeného kráľovstva, ukázalo sa však, že jeho bezprostredný finančný a hospodársky dosah je len krátkodobý a mierny. Výsledok prezidentských volieb v USA v druhej polovici roka priniesol posun v očakávaniach budúcich politík nastupujúcej americkej administratívy, čo viedlo k ďalšej vlne zvýšenej politickej neistoty.

Graf 1

Hlavné ukazovatele vývoja vo vybraných ekonomikách

(ročná percentuálna zmena; štvrťročné údaje; mesačné údaje)

-10 % -5 % 0 % 5 % 10 % 15 % 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 Spojené štáty Spojené kráľovstvo Čína Japonsko Eurozóna Svet bez eurozóny Ekonomiky r ozvíjajúcich sa trhov a) Rast produkcie -2 -1 0 1 2 3 4 5 6 7 8 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 b) Miera inflácie Spojené štáty Spojené kráľovstvo Čína Japonsko Eurozóna OECD

Zdroj: Eurostat a národné údaje.
Poznámka: Údaje o HDP sú očistené od sezónnych vplyvov. HICP v prípade eurozóny a Spojeného kráľovstva; CPI v prípade Spojených štátov, Číny a Japonska.

Vo vyspelých ekonomikách pokračoval rast, aj keď jeho tempo bolo pomalšie než v predchádzajúcom roku. Pretrvávajúce dobré podmienky financovania a zlepšujúca sa situácia na trhoch práce priali hospodárskej aktivite. Rast v rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách bol v tomto roku ako celku tiež mierny, s výrazne zlepšujúcimi sa vyhliadkami v druhej polovici roka. Mimoriadny vplyv mali dva faktory: pokračujúce postupné spomalenie čínskej ekonomiky a pozvoľné uvoľnenie z hlbokej recesie v ekonomikách veľkých vývozcov komodít. Z toho vyplýva, že pre geopolitické napätie, nadmerné dlhové financovanie, náchylnosť na zmeny kapitálových tokov a v prípade vývozcov komodít pre pomalé prispôsobovanie sa nižším výnosom zostal rast obmedzený.

Rast svetového obchodu bol v roku 2016 nevýrazný, keď sa ročný objem svetového dovozu zvýšil len o 1,7 %, po raste na úrovni 2,1 % zaznamenanom v predchádzajúcom roku. Existujú dôkazy, že niektoré štrukturálne faktory, ktoré prispievali k rastu obchodu v minulosti, napríklad pokles nákladov na dopravu, liberalizácia obchodu, expandujúce globálne hodnotové reťazce a zlepšujúci sa finančný sektor, nebudú obchod podporovať rovnakou mierou aj v strednodobom horizonte. Preto nie je veľmi pravdepodobné, že by svetový obchod rástol v dohľadnej budúcnosti rýchlejšie než globálna hospodárska aktivita.

Globálne podmienky financovania zostali priaznivé po celý rok. Centrálne banky v najväčších vyspelých ekonomikách si udržiavali akomodačné nastavenie menovej politiky a Bank of England, Bank of Japan a ECB pokračovali v uplatňovaní expanzívnej menovej politiky. Federálny rezervný systém Spojených štátov pokračoval v normalizácii menovej politiky zvýšením cieľovej sadzby federálnych fondov v decembri 2016 o 25 bázických bodov. Finančné trhy ukázali celkovú odolnosť, napriek obdobiam zvýšenej neistoty, ktorú vyvolali politické udalosti. Koncom roka sa výnosy dlhodobých amerických dlhopisov výrazne zvýšili. Stále nie je jasné, či tento nárast odráža očakávania vyššieho rastu a vyššej inflácie alebo skôr prudký vzostup časových prémií dlhodobých amerických dlhopisov. Väčšina rozvíjajúcich sa trhov bola až do novembrových amerických volieb priaznivo ovplyvnená zlepšujúcimi sa externými podmienkami financovania. Potom sa však predchádzajúci nárast kapitálových tokov smerujúcich do rozvíjajúcich sa trhových ekonomík začal spomaľovať, zväčšili sa spready vládnych dlhopisov a tlak na domáce meny sa v mnohých krajinách zintenzívnil.


Značné nevyužité kapacity naďalej stláčali globálnu infláciu

Počas roka 2016 na globálnu infláciu naďalej vplývali nízke ceny ropy a stále značné nevyužité kapacity (graf 2). Ročná miera celkovej inflácie v krajinách OECD sa počas roka postupne zvyšovala, pričom jej celoročná úroveň dosiahla 1,1 % v porovnaní s 0,6 % v roku 2015. Ročná miera jadrovej inflácie OECD (bez cien potravín a energií) mierne stúpla na 1,8 % (graf 1).

Graf 2

Ceny komodít

(denné údaje)