Možnosti vyhľadávania
Home Médiá ECB vysvetľuje Výskum a publikácie Štatistika Menová politika Euro Platobný styk a trhy Kariéra
Návrhy
Zoradiť podľa

Prečo potrebujeme stabilné ceny?

8. mája 2017 (aktualizované 30. apríla 2021)

Udržiavanie stabilných cien predstavuje najlepší spôsob, akým môžu centrálne banky prispievať k zvyšovaniu blahobytu jednotlivcov.

Hlavnou úlohou ECB je udržiavať cenovú stabilitu. Udržiavanie stabilných cien predstavuje najlepší spôsob, akým môžu centrálne banky prispievať k zvyšovaniu blahobytu jednotlivcov.

Udržiavať stabilné ceny znamená brániť výraznému rastu cien (inflácii) a zároveň ich dlhodobejšiemu klesaniu (deflácii). Dlhšie obdobia nadmernej inflácie či deflácie majú negatívny vplyv na stav hospodárstva. Naopak stabilné ceny pomáhajú zabezpečiť hospodársky rast a stabilnú zamestnanosť a vám dávajú istotu, že peniaze, ktoré dnes máte v peňaženke, budú mať zajtra viac-menej rovnakú hodnotu ako dnes.

Čo je zlé na vysokej inflácii?

Výsledkom vysokej inflácie môže byť špirála rastu cien. Znižuje sa tým vaša kúpna sila, čo znamená, že za svoje peniaze si už nebudete môcť kúpiť toľko ako predtým.

Ak dochádza k rastu cien veľkého množstva produktov, ktoré pravidelne kupujete, strácate kúpnu silu. Inými slovami, za svoje peniaze (t. j. svoj príjem a úspory) si už nekúpite toľko ako predtým. Výsledkom môže byť špirála rastu cien.

Pri všeobecnom zdražovaní sa totiž môžete rozhodnúť požiadať svojho zamestnávateľa o zvýšenie platu. Váš zamestnávateľ na to môže reagovať zvýšením cien vlastných produktov, z ktorého bude požadované zvýšenie platov zamestnancov financovať. Ak tak bude postupovať veľa podnikov, bude dochádzať k ďalšiemu rastu cien mnohých produktov a ďalšiemu roztáčaniu inflačnej špirály.

Za takýchto okolností je pre vás i pre podniky ťažšie plánovať svoje úspory a investície. Ľudia môžu stratiť dôveru v menu, ktorá sa rýchlo znehodnocuje. To je len niekoľko príkladov nepriaznivých vedľajších účinkov vysokej miery inflácie.

Čo je zlé na dlhodobejšej deflácii?

Dlhšie obdobia deflácie môžu spustiť špirálu klesajúcich cien. To môže mať negatívny vplyv na podniky, jednotlivcov a verejné výdavky.

Hoci sa vám klesajúce ceny z pozície spotrebiteľa môžu zdať celkom dobré, nepretržité a všeobecné klesanie cien vo všetkých hospodárskych odvetviach, ktorého príčinou nie je zefektívnenie produkcie, príliš dobré nie je, pretože môže viesť k špirále klesajúcich cien.

Ak napríklad rozmýšľate o kúpe novej sedačky, no viete, že ak s kúpou chvíľu počkáte, jej cena o niečo klesne, zrejme sa rozhodnete ešte počkať. Ak bude takto postupovať každý, podniky začnú mať ťažkosti s predajom svojich produktov. V dôsledku klesajúceho dopytu môžu byť nútené znížiť alebo zmraziť mzdy, či dokonca znížiť stav personálu, čo povedie k nárastu nezamestnanosti.

Negatívne účinky deflácie pociťuje každý.

Hospodárska aktivita sa začne spomaľovať, pretože spotrebitelia a podniky obmedzujú svoje výdavky a investície. Zároveň môže byť náročnejšie splácať dlhy (napr. hypotéku), ktoré sa napriek prípadnej redukcii vášho príjmu neznížia.

To isté platí o verejných financiách. Hoci daňové príjmy vzhľadom na nižšie príjmy a spotrebné výdavky klesajú, štátny dlh sa musí splácať i naďalej. V dôsledku toho môže byť napríklad nevyhnutné krátiť verejné výdavky na infraštruktúru a zdravotnú starostlivosť. Negatívne účinky deflácie teda pociťuje každý.

Kvantifikovanie cenovej stability

Ako stanovuje Zmluva o fungovaní Európskej únie, cenová stabilita je hlavným cieľom ECB, ktorá stanovila jej kvantitatívnu definíciu. Jej cieľom je ročná miera inflácie – meraná prostredníctvom harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (Harmonised Index of Consumer Prices – HICP) – „nižšia, ale blízka 2 % v strednodobom horizonte“.

Na základe tejto definície je možné merať úspešnosť činnosti ECB. Jej kroky sú vďaka nej transparentné. Znamená to, že môžete lepšie plánovať do budúcnosti, keďže máte predstavu o tom, o koľko sa môžu ceny v eurozóne časom v priemere zmeniť.

Cieľ cenovej stability ECB sa vzťahuje na eurozónu ako celok. Sústredí sa pritom na strednodobý horizont. Mieru inflácie sleduje v čase a nezameriava sa na krátkodobé výkyvy, pretože tie sa postupne vyrovnajú a menová politika ich nedokáže riadiť.

Prečo bola zvolená úroveň nižšia, ale blízka 2 %?

Prečo je cieľom ECB inflácia nižšia, ale blízka 2 % v strednodobom horizonte, a nie napríklad 0 % alebo 1 %? Dôvodov je viacero:

Rezerva na chyby merania

Na zohľadnenie skutočnosti, že inflačné údaje môžu byť mierne nadhodnotené.

Bezpečný odstup

Na udržanie bezpečného odstupu od potenciálneho rizika deflácie.

Rozdiely medzi krajinami

Na zohľadnenie rozdielov v inflácii medzi jednotlivými krajinami eurozóny.

Podrobnejšie informácie:

Rezerva na chyby merania

Výška inflácie (v podobe indexu HICP) môže byť mierne nadhodnotená v dôsledku spôsobu merania. Môže sa to stať napríklad vtedy, ak cena určitej položky zahrnutej do koša tovarov použitého na výpočet cenového indexu vzrastie v dôsledku zvýšenia kvality produktu, napr. cena automobilu s technologicky vyššou úrovňou bezpečnosti v porovnaní so starším modelom. Ak sa pri výpočte inflácie v plnej miere nezohľadní skutočnosť, že zmena cien je zapríčinená zdokonalením produktu, v tomto prípade to vedie k nameraniu vyššej hodnoty inflácie.

Bezpečný odstup

Inflácia na úrovni tesne pod 2 % predstavuje bezpečný odstup od potenciálnych rizík deflácie. V prípade deflácie sú možnosti bežných menovopolitických nástrojov (napr. úprav kľúčových úrokových sadzieb) obmedzené. Od istého bodu už pre centrálnu banku nemá zmysel úrokové sadzby ďalej znižovať. Navyše aj kontrolovaná inflácia v priebehu času kolíše okolo svojho priemeru. Vďaka zabudovaniu kladnej rezervy sa tak centrálna banka musí menej často uchyľovať k nekonvenčným opatreniam, napr. kvantitatívnemu uvoľňovaniu alebo dlhodobejším refinančným operáciám.

Rozdiely medzi jednotlivými krajinami eurozóny

ECB udržiava cenovú stabilitu pre eurozónu ako celok. Nastavenie inflačného cieľa na úroveň tesne pod 2 % ponecháva priestor na rozdiely v miere inflácie v jednotlivých krajinách eurozóny, ktoré sa v ideálnom prípade časom vyrovnajú. Inflačný cieľ nad nulou pomáha zabrániť tomu, aby niektoré krajiny či regióny boli nútené čeliť nadmerne nízkej alebo dokonca zápornej miere inflácie ako protiváha iných krajín s prípadnou vyššou mierou inflácie.