Prečo sú dôležité stabilné ceny?

8. mája 2017

Prvoradým cieľom ECB je udržiavať stabilné ceny. To znamená brániť výraznému rastu cien (inflácii) a zároveň ich dlhodobejšiemu klesaniu (deflácii). Dlhšie obdobia nadmernej inflácie či deflácie majú totiž negatívny vplyv na stav hospodárstva.


Čo je zlé na vysokej inflácii?

Ak dochádza k rastu cien veľkého množstva produktov, ktoré pravidelne kupujete, strácate kúpnu silu. Inými slovami, za svoje peniaze (t. j. svoj príjem a úspory) si už nekúpite toľko ako predtým. Výsledkom môže byť špirála rastu cien. Pri všeobecnom zdražovaní sa totiž môžete rozhodnúť požiadať svojho zamestnávateľa o zvýšenie platu. Váš zamestnávateľ na to môže reagovať zvýšením cien vlastných produktov, z ktorého bude požadované zvýšenie platov zamestnancov financovať. Ak tak bude postupovať veľa podnikov, bude dochádzať k ďalšiemu rastu cien mnohých produktov a ďalšiemu roztáčaniu inflačnej špirály. Za takýchto okolností je pre vás i pre podniky ťažšie plánovať svoje úspory a investície. Ľudia môžu stratiť dôveru v menu, ktorá sa rýchlo znehodnocuje. To je len niekoľko príkladov nepriaznivých vedľajších účinkov vysokej miery inflácie.

A čo je zlé na dlhodobejšej deflácii?

Klesajúce ceny sa vám z pozície spotrebiteľa môžu zdať celkom dobré. Dobré je to však len vtedy, ak sa pokles cien týka len niekoľkých položiek. V posledných desaťročiach napríklad klesajú ceny elektroniky, napr. notebookov a telefónov, a to predovšetkým vďaka inováciám, ktoré umožňujú redukovať výrobné náklady.

Nepretržité a všeobecné klesanie cien vo všetkých hospodárskych odvetviach, ktorého príčinou nie je zefektívnenie produkcie, však príliš dobré nie je. Môže totiž spustiť špirálu klesajúcich cien. Ak napríklad rozmýšľate o kúpe novej sedačky, no viete, že ak s kúpou chvíľu počkáte, jej cena o niečo klesne, zrejme sa rozhodnete ešte počkať. Ak bude takto postupovať každý, podniky začnú mať ťažkosti s predajom svojich produktov. V dôsledku klesajúceho dopytu môžu byť nútené znížiť alebo zmraziť mzdy, či dokonca znížiť stav personálu, čo povedie k nárastu nezamestnanosti. Hospodárska aktivita sa začne spomaľovať, pretože spotrebitelia a podniky obmedzujú svoje výdavky a investície. Zároveň môže byť náročnejšie splácať dlhy (napr. hypotéku), ktoré sa napriek prípadnej redukcii vášho príjmu neznížia.

To isté platí o verejných financiách. Hoci daňové príjmy vzhľadom na nižšie príjmy a spotrebné výdavky klesajú, štátny dlh sa musí splácať i naďalej. V dôsledku toho môže byť napríklad nevyhnutné krátiť verejné výdavky na infraštruktúru a zdravotnú starostlivosť. Negatívne účinky deflácie teda pociťuje každý.

Kvantifikovanie cenovej stability

Keďže udržiavanie stabilných cien predstavuje najlepší spôsob, akým môžu centrálne banky prispievať k zvyšovaniu blahobytu jednotlivcov, v Zmluve o fungovaní Európskej únie je táto úloha stanovená za primárny cieľ ECB. V záujme praktického plnenia tohto cieľa ECB určila kvantitatívnu definíciu cenovej stability. Jej cieľom je ročná miera inflácie – meraná prostredníctvom harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (Harmonised Index of Consumer Prices – HICP) – „nižšia, ale blízka 2 % v strednodobom horizonte“.

Na základe tejto definície je možné merať úspešnosť činnosti ECB. Jej kroky sú vďaka nej transparentné. Znamená to, že môžete lepšie plánovať do budúcnosti, keďže máte predstavu o tom, o koľko sa môžu ceny v eurozóne časom v priemere zmeniť.

Cieľ cenovej stability ECB sa vzťahuje na infláciu v eurozóne ako celku. Sústredí sa pritom na strednodobý horizont. Mieru inflácie sleduje v čase a nezameriava sa na krátkodobé výkyvy, pretože tie sa postupne vyrovnajú a menová politika ich nedokáže riadiť.

Prečo bola zvolená úroveň nižšia, ale blízka 2 %?

Ak ECB chce, aby ceny zostali stabilné, prečo si za strednodobý cieľ stanovila infláciu nižšiu, ale blízku 2 %, a nie 0 % alebo 1 %? Dôvodov je viacero.

Rezerva na chyby merania
Na zohľadnenie skutočnosti, že inflačné údaje môžu byť mierne nadhodnotené.

Bezpečný odstup
Na udržanie bezpečného odstupu od potenciálneho rizika deflácie.

Rozdiely medzi krajinami
Na zohľadnenie rozdielov v inflácii medzi jednotlivými krajinami eurozóny.

  • Rezerva na chyby merania

    ECB berie do úvahy možnosť mierneho nadhodnotenia výšky inflácie (v podobe indexu HICP) v dôsledku spôsobu merania. Môže sa to stať napríklad vtedy, ak cena určitej položky zahrnutej do koša tovarov použitého na výpočet cenového indexu vzrastie v dôsledku zvýšenia kvality produktu, napr. cena automobilu s technologicky vyššou úrovňou bezpečnosti v porovnaní so starším modelom. Ak sa pri výpočte inflácie v plnej miere nezohľadní skutočnosť, že zmena cien je zapríčinená zdokonalením produktu, v tomto prípade to vedie k nameraniu vyššej hodnoty inflácie.
  • Bezpečný odstup

    Inflácia na úrovni tesne pod 2 % predstavuje bezpečný odstup od potenciálnych rizík deflácie. V prípade deflácie sú možnosti bežných menovopolitických nástrojov (napr. úprav kľúčových úrokových sadzieb) obmedzené. Od istého bodu už pre centrálnu banku nemá zmysel úrokové sadzby ďalej znižovať. Navyše aj kontrolovaná inflácia v priebehu času kolíše okolo svojho priemeru. Vďaka zabudovaniu kladnej rezervy do inflačného cieľa sa tak centrálna banka musí menej často uchyľovať k nekonvenčným opatreniam, napr. kvantitatívnemu uvoľňovaniu alebo dlhodobejším refinančným operáciám.
  • Rozdiely medzi jednotlivými krajinami eurozóny

    ECB udržiava cenovú stabilitu pre eurozónu ako celok. Nastavenie inflačného cieľa na úroveň tesne pod 2 % ponecháva priestor na rozdiely v miere inflácie v jednotlivých krajinách eurozóny, ktoré sa v ideálnom prípade časom vyrovnajú. Inflačný cieľ nad nulou pomáha zabrániť tomu, aby niektoré krajiny či regióny boli nútené čeliť nadmerne nízkej alebo dokonca zápornej miere inflácie ako protiváha iných krajín s prípadnou vyššou mierou inflácie.