Európska spolupráca

Všeobecné poznámky

ECB je inštitúciou Európskej únie, ale vzhľadom na svoje nezávislé postavenie a špecifické úlohy zaujíma v inštitucionálnom rámci EÚ osobitné postavenie.

Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) dáva ECB jasný mandát udržiavať cenovú stabilitu (menová politika) spolu s celým radom ďalších úloh (úlohy ECB). Na plnenie jej mandátu a úloh zmluva Európskej centrálnej banke udeľuje plnú nezávislosť od politického vplyvu (nezávislosť). Nezávislosť ECB a jej výlučná právomoc určovať a vykonávať menovú politiku má vplyv na povahu vzťahov ECB s ďalšími rozhodovacími orgánmi, ktoré nesmú prekročiť hranicu nezáväzného dialógu.

V praxi ECB udržiava úzke vzťahy s ďalšími orgánmi EÚ a eurozóny rôznym spôsobom, na politickej i odbornej úrovni. Pravidelný dialóg medzi ECB a ďalšími tvorcami politiky a sociálnymi partnermi je pre ECB príležitosťou získavať informácie, pochopiť súvislosti a objasňovať svoje rozhodnutia menovej politiky a jej partnerom umožňuje lepšie porozumieť krokom ECB a tomu, ako ich vlastné kroky ovplyvňujú proces cenotvorby. Takáto komunikácia zlepšuje tok informácií, podporuje vzájomné porozumenie názorov v rámci príslušnej politiky a umožňuje dialóg na témy spoločného záujmu, a to pri plnom rešpektovaní príslušných kompetencií.

Pokiaľ ide o úlohy, pri ktorých ECB zdieľa kompetencie s inými inštitúciami a orgánmi EÚ (napr. v oblasti štatistiky), zmluva výslovne vyzýva na spoluprácu medzi ECB a príslušnými inštitúciami a orgánmi. ECB sa tiež zúčastňuje na legislatívnom procese (článok 282 ods. 5 ZFEÚ), keďže vydáva stanoviská k návrhom právnych predpisov na úrovni EÚ i jednotlivých krajín, ktoré sa týkajú ESCB (stanoviská ECB). V špecifických prípadoch môže ECB naviac sama navrhnúť právny predpis EÚ alebo zaujať úlohu zákonodarcu EÚ (právny rámec ECB).

Viac informácií (v angličtine) je k dispozícii v článku The ECB’s relations with European Union institutions and bodies: trends and prospects (Vzťahy ECB s inštitúciami a orgánmi EÚ: trendy a perspektívy) v Mesačnom bulletine z januára 2010.

Vzťahy s Európskou radou, Radou EÚ, Euroskupinou a prípravnými výbormi

Článok 284 ZFEÚ stanovuje, že prezident ECB sa zúčastňuje na zasadaniach Rady EÚ (zvyčajne v zložení ministrov hospodárstva a financií členských štátov EÚ) vždy, keď sa rokuje o záležitostiach súvisiacich s cieľmi a úlohami ESCB. Rada ECOFIN je hlavným fórom pre koordináciu hospodárskej politiky členských štátov. Rada ECOFIN sa popri svojich formálnych mesačných zasadaniach schádza aj neformálne každých šesť mesiacov v rozšírenom zložení vrátane guvernérov národných centrálnych bánk ESCB. Na týchto zasadaniach, ktoré sú príležitosťou na úprimnú a otvorenú diskusiu, sa zúčastňujú aj prezident a viceprezident ECB.

Prezident ECB je pravidelne pozývaný na zasadania Euroskupiny, neformálne mesačné stretnutia ministrov financií krajín eurozóny, na ktorých sa zúčastňuje aj komisár pre hospodárske a menové záležitosti, na ktorých sa diskutuje „o otázkach súvisiacich so zvláštnou zodpovednosťou, ktorú spoločne nesú za jednotnú menu“ (čl. 1 Protokolu o Euroskupine, ktorý je prílohou Lisabonskej zmluvy).

Vzťahy ECB s ostatnými inštitúciami EÚ sa postupom času prehĺbili, predovšetkým od počiatku hospodárskej a finančnej krízy. Prezident ECB sa napríklad zúčastňuje na zasadaniach Európskej rady i zasadaniach na úrovni hláv štátov a predsedov vlád krajín eurozóny, ak sa na nich rokuje o relevantných otázkach (napr. o krokoch prijímaných v reakcii na hospodársku a finančnú krízu).

V rámci snahy o posilnenie rozmeru eurozóny pri koordinácii hospodárskej politiky sa vedúci predstavitelia krajín eurozóny dohodli, že sa budú najmenej dvakrát za rok stretávať na „eurosamitoch“, aby určili strategickú orientáciu hospodárskej a rozpočtovej politiky v eurozóne. Vzhľadom na podstatnú úlohu Euroskupiny, Komisie a ECB pri každodennom riadení eurozóny bolo tiež dohodnuté, že by sa mali aspoň raz mesačne konať stretnutia predsedu eurosamitu, predsedu Komisie a predsedu Euroskupiny, na ktorých sa môže zúčastniť aj prezident ECB (rozmer eurozóny v koordinácii hospodárskej politiky).

ECB sa zúčastňuje aj na zasadaniach orgánov, ktoré vyššie uvedené stretnutia pripravujú na úrovni tvorby politiky. ECB je predovšetkým štatutárnym členom Hospodárskeho a finančného výboru (čl. 134 ods. 2 ZFEÚ), ktorý združuje vedúcich predstaviteľov ministerstiev financií a centrálnych bánk krajín EÚ a Komisie a ktorý hrá zásadnú úlohu v príprave zasadaní Rady ECOFIN. ECB sa okrem toho zúčastňuje na zasadaniach Hospodárskeho a finančného výboru v zložení eurozóny, tzv. pracovnej skupiny pre Euroskupinu, ktorá pripravuje zasadania Euroskupiny. ECB sa ďalej zúčastňuje na zasadaniach Výboru pre hospodársku politiku – ďalšieho poradného orgánu EÚ, ktorý sa v úzkej spolupráci s Hospodárskym a finančným výborom podieľa na prípravných prácach Rady ECOFIN so zameraním na štrukturálnu politiku.

Na druhej strane zmluva stanovuje, že tvorcovia politík EÚ sa môžu bez hlasovacieho práva zúčastňovať na zasadaniach Rady guvernérov ECB. Podľa článku 284 ZFEÚ sa môže predseda Rady EÚ (i člen Európskej komisie, viac nižšie) zúčastňovať na zasadaniach Rady guvernérov a podávať návrhy na prerokovanie (v praxi sa namiesto predsedu Rady EÚ na týchto zasadaniach zúčastňuje predseda Euroskupiny).

Vzťahy s Európskou komisiou

Európska komisia je ako ochrankyňa zmlúv o EÚ a iniciátorka právnych predpisov EÚ ďalším dôležitým partnerom ECB. Dialóg medzi Komisiou a ECB je obzvlášť dôležitý vzhľadom na významnú úlohu Európskej komisie v rámci koordinácie hospodárskej politiky a skutočnosť, že Európska komisia bola poverená viacerými úlohami súvisiacimi s hospodárskou a menovou úniou (napr. sledovaním rozpočtového vývoja a makroekonomických nerovnováh a podávaním súvisiacich správ Rade EÚ, ako aj hodnotením stavu konvergencie členských štátov EÚ, pre ktoré platí výnimka). V neposlednom rade je úlohou Komisie zabezpečiť riadne uplatňovanie spoločných pravidiel EÚ a v prípade potreby vyžadovať ich dodržanie prostredníctvom Európskeho súdneho dvora.

Komisár pre hospodárske a menové záležitosti a euro, ktorý je zároveň podpredsedom Komisie, sa môže zúčastňovať na zasadaniach Rady guvernérov ECB, ale bez hlasovacieho práva. Ďalšie kontakty prebiehajú v rámci uvedených zasadaní orgánov EÚ a eurozóny, na ktorých sa zúčastňujú zástupcovia Komisie i ECB. Obe inštitúcie si vytvorili úzky pracovný vzťah a celý rad pravidelných a príležitostných kontaktov na pracovnej úrovni (napr. v oblasti štatistiky alebo platobných systémov).

Kontakty s Európskym parlamentom

V demokratických spoločnostiach je politická zodpovednosť spojená s povinnosťou podávať správy o činnosti. V súlade s touto zásadou musí ECB preukázať, že koná v rámci svojich obmedzení a právomocí vyplývajúcich zo zmlúv. Európsky parlament, ktorý volia priamo občania Európy, hrá v súvislosti so zodpovednosťou ECB kľúčovú úlohu. Podrobnejšie informácie o plnení záväzkov ECB týkajúcich sa zodpovednosti sú uvedené v osobitnej sekcii o zodpovednosti.

Európsky parlament sa navyše zúčastňuje procesu vymenúvania členov Výkonnej rady ECB predkladaním svojho stanoviska ku kandidátom odporúčaným Radou EÚ (čl. 283 ods. 2 ZFEÚ).

Kontakty so sociálnymi partnermi EÚ

ECB tiež udržiava styky so sociálnymi partnermi EÚ, najmä v rámci tzv. makroekonomického dialógu, ktorý založila Európska rada v júni 1999. Tento dialóg ECB umožňuje objasňovať smer svojej menovej politiky a tým prispievať k ukotvovaniu inflačných očakávaní a zároveň získavať informácie o otázkach spoločného záujmu priamo od sociálnych partnerov.

Úloha ECB v reformovanej architektúre finančného dohľadu

ECB jednoznačne podporuje snahu o vytvorenie súdržnejšieho rámca regulácie a dohľadu vo všetkých členských štátoch, predovšetkým vytvorením troch európskych orgánov dohľadu a Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB). Podľa právnych predpisov prijatých Európskym parlamentom a Radou EÚ je ECB poverená úlohou zabezpečovať sekretariát ESRB a tým mu zároveň poskytovať analytickú, administratívnu a logistickú podporu.

Viac informácií je k dispozícii na internetovej stránke ESRB.

Úloha ECB v rámci krízového riadenia

ECB je zapojená do časti aktivít EFSM, EFSF a budúceho ESM v oblastiach ako je analýza udržateľnosti dlhu, príprava programov makroekonomických úprav pre členské štáty žiadajúce o finančnú pomoc či monitorovanie realizácie programov, a tiež v pozícii sprostredkovateľa aktivít na sekundárnom trhu pre EFSF (viac informácií na stránke politický rámec HMÚ).

Ďalšie kontakty

Finančné riadenie a integrita ECB podliehajú kontrole. Štatút ESCB a ECB určuje dve úrovne vonkajšej kontroly. Prvou je nezávislý externý audítor vymenovaný na overenie účtovnej závierky ECB (čl. 27.1 štatútu). Druhou je hodnotenie prevádzkovej efektívnosti riadenia ECB, ktoré vykonáva Európsky dvor audítorov (čl. 27.2 štatútu). ECB okrem toho podlieha systému EÚ na boj proti podvodom. Viac informácií je v sekcii riadenie.

Rovnako ako všetky ostatné inštitúcie EÚ je ECB viazaná rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora.