Krajinná architektúra

Dômyselné stvárnenie areálu nového sídla ECB je výsledkom nanovo interpretovaného tradičného konceptu „anglickej záhrady“ z dielne švajčiarskej spoločnosti Vogt Landscape Architects. Hlavným zdrojom inšpirácie pri návrhu parku so 700 stromami 25 rôznych druhov drevín bola rieka Mohan. Fotogaléria

Vytvorenie anglickej záhrady pre ECB

Základným princípom „anglickej záhrady“ je harmonické zladenie s okolitou krajinou a vytvorenie idealizovaného pohľadu na prírodu, s voľnou nadväznosťou na typickú anglickú vidiecku scenériu. Touto zásadou sa riadi nielen celý rad londýnskych parkov a anglických sídiel, ale napr. aj anglická záhrada v Mníchove. Typickou črtou tohto štýlu je spôsob, akým krajinní architekti do svojho konceptu zakomponúvajú pohyb osôb a ich neustále sa meniaci uhol pohľadu. Pri tvorbe krajinného návrhu pre nové sídlo ECB spoločnosť Vogt Landscape Architects vychádzala práve z tohto konceptu.

Krajinní architekti začali podrobnou analýzou areálu, aby získali ucelený prehľad o jeho základných atribútoch. Najočividnejším atribútom pritom bola blízkosť k prístavu Osthafen, priamo na brehu rieky Mohan. Ústredným prvkom krajinného návrhu sa preto stala voda.

Rieka ako hlavný zdroj inšpirácie pri stvárnení parku

V rámci zelene bola základom abstrakcia typického terénu prírodných lužných nížin: topografia riečnej krajiny s jej roklinami a planinami, stojatými vodami, podmytými brehmi a svahmi je abstrahovaná do geometrických tvarov. Výsledkom je plocha v podobe štylizovanej riečnej krajiny, ktorá plynulo nadväzuje na kontúry rieky Mohan a zároveň integruje tržnicu, výškovú administratívnu budovu a ďalšiu zástavbu bez toho, aby strácala atmosféru parku. Vegetácia na jednej strane zdôrazňuje, a na druhej strane nabáda k zamysleniu nad víziou riečnej krajiny kombináciou typickej riečnej flóry a exotických rastlín, ktoré do tohto biotopu zdanlivo nepatria. Väčšina drevín je listnatých, čo umožňuje sledovať plynutie jednotlivých ročných období. Lúky s riedkou stromovou výsadbou sú miestami prerušované hustým porastom, živými plotmi, typickými riečnymi útvarmi a zástupmi stromov, ktoré evokujú tvar riečnych údolí.

Pokiaľ ide o dláždené plochy, niektoré časti sú dláždené kockami, ktoré však nie sú ostro ohraničené, ale prechádzajú do stratena do asfaltu a zatrávnených plôch. Časť použitých dlažobných kociek pochádza ešte z čias, keď Grossmarkthalle bola domovom frankfurtského veľkoobchodného trhu. Niektoré z kontúrovaných riečnych údolí sú vysypané kameňmi, ktoré sa v takýchto miestach zvyčajne nachádzajú.

„Zelené pľúca“ mesta Frankfurt

Realizácia krajinného návrhu sa začala v novembri 2012, keď boli zasadené prvé stromy ginko. Park, ktorý tu krajinní architekti vytvorili, sa zdá byť prirodzeného pôvodu, hoci každý jeho detail bol starostlivo a podrobne naplánovaný. To isté platí aj o nevyhnutných bezpečnostných prvkoch, ktoré sú zakomponované do krajiny ako steny a ploty ohraničujúce celý areál. Do parku sú integrované vo vrstvách tak, aby zeleň pri pohľade zvonka ani zvnútra nepôsobila dojmom uzavretého priestoru. Vonkajší múr je vyhotovený z materiálov, ktoré svojou konzistenciou pripomínajú pôdu, takže pôsobí ako pokračovanie parku. Kovový plot, ktorý čiastočne kopíruje nerovnosti terénu, má palisádovú štruktúru s rôznym odstupom medzi jednotlivými vertikálnymi prvkami v rozmedzí stanoveného intervalu.

Spolu s okolitými parkmi, napr. GrünGürtel (frankfurtský zelený pás), Mainuferpark (zelené plochy pozdĺž brehov Mohanu), Hafenpark(nový park s motívom „šport a pohyb“) a Ostpark (park vo frankfurtskej štvrti Ostend), táto plocha prispieva k vytvoreniu tzv. zelených pľúc Frankfurtu.