Sprievodca konsolidovaným týždenným finančným výkazom Eurosystému

Posledná aktualizácia: 19. septembra 2017

Týždenný finančný výkaz (weekly financial statement – WFS) je pre verejnosť zdrojom informácií o operáciách menovej politiky, devízových operáciách a investičnej činnosti Eurosystému.

Právny základ vykazovania

Týždenné zverejňovanie konsolidovaného finančného výkazu Eurosystému vyžaduje článok 15 Štatútu ESCB. WFS uvádza aktíva a pasíva Eurosystému voči tretím stranám vedené na účtoch národných centrálnych bánk krajín eurozóny a ECB. Vzájomné pohľadávky a záväzky centrálnych bánk Eurosystému (označované ako pohľadávky a záväzky v rámci Eurosystému, napríklad zostatky v rámci systému TARGET2) sa navzájom rušia a preto sa neuvádzajú.

Formát a obsah WFS určuje usmernenie ECB o právnom rámci pre účtovníctvo a finančné výkazníctvo v Európskom systéme centrálnych bánk (ECB/2016/34).

Dátumy zverejňovania

WFS sa spravidla zverejňuje každý utorok o 15.00 hod. SEČ a informuje o stave k predchádzajúcemu piatku. V určitých prípadoch sa zverejňuje aj v iné dni, napríklad keď ide o štvrťročné vydanie WFS alebo keď systém TARGET2 počas prípravy WFS nie je v prevádzke. Komentár k WFS informuje o pohyboch hlavných súvahových pozícií a agregátnych hodnôt, a podľa potreby aj o ďalších otázkach.

Samotný WFS sa zverejňuje vo všetkých úradných jazykoch EÚ, súvisiace vysvetlivky sú však k dispozícii len v angličtine.

Účtovné konvencie

Všeobecné informácie

Usmernenie ECB/2016/34 stanovuje pravidlá účtovníctva a finančného výkazníctva Eurosystému. Účtovné pravidlá sú povinné pre všetky položky významné z hľadiska operácií Eurosystému.

Pravidlá oceňovania súvahových položiek

WFS uplatňuje oceňovanie aktív a pasív Eurosystému v súlade s usmernením ECB/2016/34.

Oceňovanie aktív a pasív

Stav zlata, devízových nástrojov a cenných papierov sa na konci každého štvrťroka preceňuje na základe aktuálnych trhových kurzov a cien. Výnimkou sú cenné papiere klasifikované ako držané do splatnosti, neobchodovateľné cenné papiere a cenné papiere držané na účely menovej politiky účtované v amortizovanej obstarávacej cene. Cenné papiere oceňované v amortizovanej obstarávacej cene sa vykazujú ako samostatná položka a podliehajú testu zníženia hodnoty.

Základ preceňovania

V prípade cenných papierov, úrokových swapov, futures, dohôd o forwardových sadzbách a ďalších úrokových nástrojov (s výnimkou opcií zahrnutých v cenných papieroch) prebieha preceňovanie jednotlivo. Devízové pozície (vrátane zvláštnych práv čerpania) sa preceňujú za každú menu zvlášť.

Štvrťročné precenenie

V štvrťročnom vydaní WFS sa uvádza čistý účinok štvrťročného precenenia za každú súvahovú položku zvlášť. Počas štvrťroka sa všetky operácie Eurosystému vykazujú v transakčných sadzbách a cenách. Vďaka tomu môžu čitatelia v priebehu štvrťroka monitorovať vývoj operácií Eurosystému na základe hotovostných tokov, zatiaľ čo na konci štvrťroka sa súvahové pozície podliehajúce pravidelnému preceňovaniu vykazujú v trhovej hodnote, ktorá odráža ekonomickú realitu.

Pravidlá účtovania výnosov

Nerealizované zisky zo štvrťročného precenenia sa nevykazujú ako výnosy, ale účtujú sa priamo na účte precenenia. Nerealizované straty sa na konci roka účtujú vo výkaze ziskov a strát, ak prekročia predchádzajúce zisky z precenenia vedené na príslušnom účte precenenia. Tieto zaúčtované straty sa v nasledujúcich rokoch nevyrovnávajú z nových nerealizovaných ziskov. Nerealizované straty z precenenia určitého cenného papiera, meny alebo zlata sa nezapočítavajú voči nerealizovaným ziskom z ostatných cenných papierov alebo mien. Tieto zásady spájajú transparentnosť s obozretným účtovaním výnosov.

Zloženie súvahových položiek

Sekcia o štruktúre súvahy uvádza prehľad odkazov na hlavné súvahové položky WFS. Podrobné informácie o zložení jednotlivých súvahových položiek sú v prílohe IV usmernenia ECB/2016/34.

Obsah

Všeobecné informácie

WFS uvádza všetky aktíva a pasíva centrálnych bánk Eurosystému vrátane všetkých pobočiek národných centrálnych bánk voči tretím stranám. Neobsahuje aktíva a pasíva z investícií do dcérskych spoločností alebo podnikov, v ktorých majú národné centrálne banky krajín eurozóny podielové účasti. Vzájomné pohľadávky a záväzky centrálnych bánk Eurosystému (označované ako pohľadávky a záväzky v rámci Eurosystému, napríklad zostatky v rámci systému TARGET2) sa navzájom rušia a preto sa neuvádzajú.

Štruktúra súvahy

V súlade s európskymi a medzinárodnými štatistickými normami WFS rozlišuje medzi rezidentmi a nerezidentmi eurozóny. Okrem toho sa rozlišuje medzi položkami denominovanými v cudzej mene a v eurách. Pozície voči finančnému sektoru (napr. položka 3 na strane pasív Ostatné záväzky voči úverovým inštitúciám eurozóny v eurách) sa navyše uvádzajú oddelene od pozícií voči verejnej správe a ďalších pozícií (napr. položka 5 na strane pasív Záväzky voči ostatným rezidentom eurozóny v eurách).

WFS uvádza zostatky ku koncu pracovného času vykazovacieho dňa a zmeny (či už v dôsledku transakcií alebo účinkov štvrťročného precenenia) oproti predchádzajúcemu týždňu. Všetky položky súvahy sa uvádzajú v miliónoch eur. Vo vysvetlivkách sa položky uvádzajú v miliardách eur, s výnimkou zlata a pohľadávok v zlate, ktoré sa uvádzajú v miliónoch eur.

Väčšina údajov zahrnutých do WFS je k dispozícii aj ako dlhodobý časový rad.

Komentár k týždennému finančnému výkazu

Komentár uvádza predovšetkým zmeny, ku ktorým došlo v dôsledku výkonu menovej politiky a devízových operácií od predchádzajúceho týždňa. Táto sekcia obsahuje prehľad odkazov na hlavné súvahové položky, ktoré WFS komentuje.

Položka zlato a pohľadávky v zlate (položka 1 na strane aktív) uvádza zlato (vo fyzickej i nefyzickej podobe) v držbe centrálnych bánk Eurosystému v trhovej hodnote ku koncu predchádzajúceho štvrťroka, ako aj hodnotu transakcií (nákup i predaj) vyrovnaných od konca predchádzajúceho štvrťroka. Položka zlato a pohľadávky v zlate nie je zahrnutá do čistej devízovej pozície Eurosystému, no je súčasťou oficiálnych rezerv Eurosystému.

Položka čistá devízová pozícia Eurosystému (položky 2 a 3 na strane aktív mínus položky 7, 8 a 9 na strane pasív)[1] zahŕňa všetky klientske a portfóliové transakcie v cudzej mene (vrátane zvláštnych práv čerpania) s rezidentmi i nerezidentmi eurozóny, a devízové operácie na dodanie likvidity uskutočnené v prospech rezidentov eurozóny. Položka čistá devízová pozícia Eurosystému zahŕňa devízovú časť oficiálnych rezerv Eurosystému, ktoré sú potrebné predovšetkým na účely možných intervencií na devízovom trhu.

  • Položka 2.1 na strane aktív pohľadávky voči Medzinárodnému menovému fondu (MMF) predstavuje pohľadávky členských štátov na základe ich kvót v MMF, ich držbu zvláštnych práv čerpania a ich účasť na programoch MMF. Súvisiacou súvahovou položkou je položka 9 na strane pasív protipoložka zvláštnych práv čerpania MMF, ktorá predstavuje objem zvláštnych práv čerpania pôvodne pridelených jednotlivým členským štátom.
  • Položka 2.2 na strane aktív zostatky v bankách, investície do cenných papierov, zahraničné úvery a ostatné zahraničné aktíva predstavuje súhrn oficiálnych devízových aktív Eurosystému a tvoria ju predovšetkým vklady a investície do cenných papierov zmluvných strán mimo eurozóny. Devízové aktíva, ktoré sa nachádzajú v eurozóne, sú zahrnuté pod položku 3 na strane aktív pohľadávky voči rezidentom eurozóny v cudzej mene.

Položka čistý objem úverov Eurosystému poskytnutých úverovým inštitúciám (položka 5 na strane aktív mínus položky 2.2, 2.3, 2.4, 2.5 a 4 na strane pasív)[2] vyjadruje objem čerpania refinančných operácií Eurosystému zmluvnými stranami znížený o objem sterilizačných nástrojov.

Položka úvery v eurách poskytnuté úverovým inštitúciám eurozóny v operáciách menovej politiky (položka 5 na strane aktív) pozostáva zo šiestich podpoložiek a vyjadruje menovopolitické úverové operácie Eurosystému na dodanie likvidity.

  • Položka 5.1 na strane aktív hlavné refinančné operácie[3] predstavuje pravidelné úverové operácie Eurosystému na dodanie likvidity na voľnom trhu vo forme reverzných obchodov. Hlavné refinančné úverové operácie sa uskutočňujú prostredníctvom týždenných štandardných tendrov a zvyčajne majú splatnosť jeden týždeň.
  • Položka 5.2 na strane aktív dlhodobejšie refinančné operácie[4] predstavuje reverzné obchody na dodanie likvidity, ktoré sa uskutočňujú mesačne a zvyčajne majú trojmesačnú splatnosť.
  • Položka 5.3 na strane aktív dolaďovacie reverzné operácie predstavuje trhové operácie, ktoré sa vykonávajú ad hoc s cieľom riadiť stav likvidity na trhu a usmerňovať úrokové miery, najmä na zmiernenie vplyvu nečakaných výkyvov trhovej likvidity na úrokové sadzby.
  • Položka 5.4 na strane aktív štrukturálne reverzné operácie predstavuje reverzné operácie Eurosystému na dodanie likvidity na voľnom trhu najmä s cieľom ovplyvniť stav štrukturálnej likvidity finančného sektora voči Eurosystému.
  • Položka 5.5 na strane aktív jednodňové refinančné operácie predstavuje automatické operácie Eurosystému, ktoré môžu zmluvné strany využiť na získanie jednodňovej likvidity od národnej centrálnej banky za vopred stanovenú úrokovú sadzbu proti záruke v podobe akceptovateľných aktív.
  • Položka 5.6 na strane aktív pohľadávky z vyrovnania marže odráža prípadné zvýšenie hodnoty kolaterálu prijatého v rámci ďalších úverov poskytnutých zmluvným stranám. Centrálne banky môžu v takých prípadoch vrátiť nadbytočnú hotovosť zmluvným stranám.

Položka 2.2 na strane pasív jednodňové sterilizačné operácie predstavuje automatické operácie Eurosystému, ktoré môžu zmluvné strany využiť na uloženie jednodňových vkladov úročených vopred stanovenou úrokovou sadzbou. (Túto položku je potrebné vnímať v spojitosti s položkou 5.5 na strane aktív jednodňové refinančné operácie. Zatiaľ čo jednodňové sterilizačné operácie možno využiť na krátkodobé uloženie nadbytočnej likvidity, jednodňové refinančné operácie môžu slúžiť na pokrytie jej krátkodobého nedostatku.)

Položka 2.3 na strane pasív predstavuje termínované vklady. Prijímanie termínovaných vkladov je nástroj menovej politiky, ktorý sa používa na dolaďovacie účely s cieľom stiahnuť likviditu z trhu alebo vyrovnať prípadnú nerovnováhu v stave likvidity v posledný deň udržiavacieho obdobia povinných minimálnych rezerv.

Položka 2.4 na strane pasív dolaďovacie reverzné operácie predstavuje nepravidelné operácie, ktoré Eurosystém uskutočňuje na voľnom trhu predovšetkým s cieľom absorbovať neočakávaný prílev likvidity na trh. Jej ekvivalentom na strane aktív je položka dolaďovacie reverzné operácie (položka 5.3 na strane aktív).

Položka 2.5 na strane pasív záväzky z vyrovnania marže odráža prípadné zníženie hodnoty kolaterálu prijatého v rámci úverov poskytnutých zmluvným stranám. Eurosystém môže v takýchto prípadoch od zmluvných strán vyžadovať dodatočnú hotovosť (alebo kolaterál). Jej ekvivalentom na strane aktív je položka pohľadávky z vyrovnania marže (položka 5.6 na strane aktív).

Menovú bázu (položky 1, 2.1 a 2.2 na strane pasív)[5] tvoria nasledujúce položky:

  • položka 1 na strane pasív bankovky v obehu, ktorá vyjadruje nominálnu hodnotu eurových bankoviek uvedených do obehu centrálnymi bankami Eurosystému,
  • položka 2.1 na strane pasív bežné účty (na krytie povinných minimálnych rezerv) pozostávajúca predovšetkým z vkladov, ktoré sú úverové inštitúcie povinné viesť na účtoch v národných centrálnych bankách. V systéme povinných minimálnych rezerv Eurosystému sa uplatňuje priemerovanie, čo znamená, že plnenie povinných minimálnych rezerv sa posudzuje na základe priemernej hladiny za dané udržiavacie obdobie,
  • položka 2.2 na strane pasív jednodňové sterilizačné operácie (vysvetlené vyššie).

Položka 7.1 na strane aktív cenné papiere držané na účely menovej politiky predstavuje cenné papiere v držbe Eurosystému nakúpené v rámci nasledujúcich programov nákupu aktív:

  • Program nákupu krytých dlhopisov (covered bond purchase programme – CBPP) sa začal v júli 2009, pričom nákupy v rámci tohto programu boli v plnej miere realizované do júna 2010.
  • Druhý program nákupu krytých dlhopisov (CBPP2) bol oznámený v októbri 2011 a skončil sa podľa plánu v októbri 2012.
  • Program pre trhy s cennými papiermi (Securities Markets Programme – SMP), ktorý zahŕňa dlhové cenné papiere verejného sektora v eurozóne, sa začal v máji 2010 a bol ukončený v septembri 2012. Likviditu poskytnutú v rámci programu SMP Eurosystém až do júna 2014 absorboval prostredníctvom týždenných sterilizačných operácií s cieľom neutralizovať vplyv programu na stav likvidity.
  • Položka 7.1 ďalej zahŕňa cenné papiere v držbe Eurosystému nakúpené v rámci rozšíreného programu nákupu aktív (asset purchase programme – APP), ktorý pozostáva z tretieho programu nákupu krytých dlhopisov (CBPP3), programu nákupu cenných papierov krytých aktívami (asset-backed securities purchase programme – ABSPP), programu nákupu aktív verejného sektora (public sector purchase programme – PSPP) a programu nákupu aktív podnikového sektora (corporate sector purchase programme – CSPP). Tieto programy majú prebiehať do konca decembra 2017, v prípade potreby aj dlhšie, avšak minimálne dovtedy, kým sa podľa Rady guvernérov neprejaví trvalá zmena vývoja inflácie zodpovedajúca jej cieľu dosiahnuť mieru inflácie na úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte.

Všetky cenné papiere v rámci položky 7.1 sa oceňujú v amortizovanej obstarávacej cene, bez ohľadu na zámer držby. Zároveň sa každoročne vykonáva test zníženia hodnoty.

V sekcii ďalšie otázky sa uvádzajú informácie o prípadných významných zmenách súvahových položiek WFS, ktoré nie sú spomenuté v samotnom komentári.

V minulosti boli v tejto časti napríklad zverejnené informácie o účtovnej reklasifikácii, ku ktorej došlo v záujme harmonizácie vykazovania informácií o núdzovej likvidite poskytnutej národnými centrálnymi bankami Eurosystému domácim úverovým inštitúciám. Keď sa tieto operácie realizujú formou kolateralizovaných úverov, vo WFS sú zahrnuté pod položku ostatné pohľadávky voči úverovým inštitúciám eurozóny v eurách (položku 6 na strane aktív). Táto položka zároveň zahŕňa bežné účty, termínované vklady, jednodňové peniaze a reverzné repo obchody uskutočnené v rámci správy portfólií cenných papierov zaradených pod položku 7 na strane aktív.



[1] Položka 2 na strane aktív „pohľadávky voči nerezidentom eurozóny v cudzej mene“ a položka 3 na strane aktív „pohľadávky voči rezidentom eurozóny v cudzej mene“ mínus položka 7 na strane pasív „záväzky voči rezidentom eurozóny v cudzej mene“, položka 8 na strane pasív „záväzky voči nerezidentom eurozóny v cudzej mene“ a položka 9 na strane pasív „protipoložka zvláštnych práv čerpania MMF“.

[2] Položka 5 na strane aktív „úvery v eurách poskytnuté úverovým inštitúciám eurozóny v operáciách menovej politiky“ mínus položka 2.2 na strane pasív „jednodňové sterilizačné operácie“, položka 2.3 na strane pasív „termínované vklady“, položka 2.4 na strane pasív „dolaďovacie reverzné operácie“, položka 2.5 na strane pasív „záväzky z vyrovnania marže“ a položka 4 na strane pasív „vydané dlhové certifikáty“.

[3] Hlavné refinančné operácie slúžia na usmerňovanie krátkodobých úrokových mier, riadenie stavu likvidity a signalizáciu nastavenia menovej politiky v eurozóne.

[4] Dlhodobé refinančné operácie zabezpečujú dodatočné dlhodobejšie refinancovanie finančného sektora. V posledných rokoch sa popri pravidelných operáciách uskutočňujú aj dodatočné dlhodobé refinančné operácie na dodanie likvidity v eurách.

[5] Položka 1 na strane pasív „bankovky v obehu“ a položka 2.1 na strane pasív „bežné účty (na krytie povinných minimálnych rezerv)“ a položka 2.2 na strane pasív „jednodňové sterilizačné operácie“.

Kontakt pre médiá