Menu

Stručný pohľad na minulý rok

** Tieto poznámky sa vzťahujú na činnosť ECB v roku 2019 a boli uzavreté pred vypuknutím celosvetovej pandémie koronavírusu (COVID-19). Hospodárska situácia a menovopolitické opatrenia ECB sa medzitým podstatne zmenili. ECB v rámci svojho mandátu vykoná všetky potrebné kroky na to, aby eurozóne aktuálnu krízu pomohla prekonať. **

V roku 2019 sme si pripomenuli 20. výročie zavedenia eura, pričom podpora jednotnej meny medzi občanmi eurozóny v novembrovom prieskume Eurobarometra dosiahla rekordných 76 %.

Hospodársky rast eurozóny sa v roku 2019 ďalej spomalil z 1,9 % v predchádzajúcom roku na 1,2 %. K pokračovaniu expanzie prispeli priaznivé podmienky financovania, ďalší rast zamestnanosti a mierne expanzívne nastavenie rozpočtovej politiky, aj keď neistota spojená so svetovým obchodom mala tlmiaci vplyv, najmä na výrobu a investičnú aktivitu.

Situácia na trhu práce v eurozóne sa v priebehu roka 2019 ďalej zlepšovala. Miera nezamestnanosti ďalej klesla na 7,6 % a naďalej stabilný mzdový rast sa pohyboval v blízkosti svojho dlhodobého priemeru.

Celková inflácia v eurozóne v roku 2019 dosahovala v priemere 1,2 %, čo je pokles oproti 1,8 % v roku 2018. Príčinou poklesu bol nižší vplyv dvoch volatilnejších zložiek – energií a potravín. Po vylúčení týchto dvoch zložiek priemerná miera inflácie v roku 2019 dosiahla 1,0 %, rovnako ako v predchádzajúcich dvoch rokoch.

Za týchto okolností Rada guvernérov ECB v roku 2019 prijala v troch fázach ďalšie opatrenia menovej akomodácie. Ich súčasťou bola nová séria cielených dlhodobejších refinančných operácií, rozšírenie signalizácie budúceho nastavenia menovej politiky, zníženie úrokovej sadzby jednodňových sterilizačných operácií a obnovenie programu nákupu aktív. Do konca roka 2019 sa prejavili určité počiatočné známky stabilizácie rastovej dynamiky a mierneho nárastu základnej inflácie.

Rada guvernérov v rámci procesu hodnotenia menovej politiky berie do úvahy vplyv potenciálnych vedľajších účinkov svojej politiky. V rámci toho bol zavedený dvojstupňový systém úročenia rezerv, ktorý v záujme zachovania bankovej transmisie menovej politiky vyníma časť nadbytočných peňažných rezerv bánk zo zápornej sadzby jednodňových sterilizačných obchodov.

Pre banky v eurozóne napriek dostatočnej kapitalizácii (koeficient vlastného kapitálu CET1 vo výške 14,2 %) zostáva problémom štrukturálne nízka ziskovosť. Vysoká miera podstupovania rizika na finančných trhoch a trhoch s nehnuteľnosťami v roku 2019 naďalej spôsobovala nárast potenciálnej nestability cien aktív, pričom miera rizík sa ďalej stupňovala i v expandujúcom nebankovom finančnom sektore. Krajiny eurozóny po konzultácii s ECB zaviedli viacero makroprudenciálnych opatrení na zmiernenie systémových rizík a zvyšovanie odolnosti voči nim.

Eurosystém pokračoval v úsilí o zabezpečenie plynulého fungovania platobných systémov. Súčasťou toho úsilia boli prípravy na nahradenie systému TARGET2 novým, moderným systémom hrubého vyrovnania platieb v reálnom čase a prijatie novej stratégie v oblasti retailových platieb. Nová stratégia podporuje vývoj trhovo vedeného celoeurópskeho riešenia platieb v bode interakcie ako doplnku k úspešne fungujúcej jednotnej oblasti platieb v eurách.

Dňa 2. októbra sa začala zverejňovať nová jednodňová referenčná sadzba €STR (krátkodobá eurová sadzba), ktorá má do januára 2022 nahradiť súčasnú referenčnú sadzbu EONIA. Denné zostavovanie sadzby €STR prebieha plynulo a metodika sa osvedčila.

ECB naďalej pozorne sleduje vplyv klimatických zmien na výhľad cenovej stability a na finančný systém. V rámci toho analyzuje uhlíkovú intenzitu úverových portfólií bánk a vyvíja analytický rámec na uskutočnenie pilotného záťažového testu odolnosti bankového sektora eurozóny voči klimatickým rizikám. ECB sa podieľa na snahách o zmiernenie klimatických zmien prostredníctvom vlastných investičných rozhodnutí a aktivít v oblasti ochrany životného prostredia. Od roku 2008 do roku 2018 sme znížili uhlíkové emisie na pracovné miesto o 74 % a spotrebu energie na pracovné miesto o 54 %.

V roku 2019 sa naša pozornosť opäť zamerala na širšie publikum, nielen na finančné trhy a odborníkov, a na snahu oboznámiť sa s obavami ľudí. Súčasťou našich iniciatív bola súťaž #EUROat20, nová séria videí „ECB vysvetľuje“ a mesačný podcast.

Frankfurt nad Mohanom máj 2020

Christine Lagardová

prezidentka


Rok v číslach

  


1 Spomalenie hospodárskej aktivity eurozóny v prostredí tlmených inflačných tlakov

Po dosiahnutí vrcholu v polovici roku 2018 sa globálne hospodárstvo v roku 2019 v dôsledku prudkého nárastu neistoty v oblasti obchodu výrazne spomalilo. Toto spomalenie bolo rozsiahle a synchronizované naprieč krajinami. Hospodársky rast eurozóny sa následne ďalej spomalil z 1,9 % v predchádzajúcom roku na 1,2 %. Spomalenie rastu v roku 2019 bolo spôsobené v prvom rade oslabením medzinárodného obchodu v prostredí pretrvávajúcej globálnej neistoty. Priaznivé podmienky financovania, ďalšie zvyšovanie zamestnanosti a zvyšovanie miezd, mierne expanzívna fiškálna pozícia eurozóny a pokračujúci, aj keď pomalší rast globálnej aktivity zároveň toto spomalenie zmierňovali. Trhy práce eurozóny pokračovali v zlepšovaní, pričom rast produktivity sa výrazne spomalil. Inflačné tlaky zostali celkovo slabé. Celková inflácia klesla na úroveň 1,2 % z dôvodu nižšej inflácie v oblasti energií a potravín, pričom základná inflácia zostala nízka. Priaznivé podmienky financovania naďalej podporovali rast úverov a peňažnej zásoby. Výnosy zo štátnych dlhopisov v eurozóne výrazne klesli, zatiaľ čo ceny akcií v eurozóne sa zvýšili, najmä v dôsledku nižších diskontných sadzieb. Vyššie ohodnotenie nehnuteľností a finančných aktív podporovalo rast bohatstva domácností.


1.1 Globálne hospodárstvo sa výrazne spomalilo

Globálne hospodárstvo sa v roku 2019 výrazne spomalilo. Toto spomalenie bolo rozsiahle a synchronizované naprieč krajinami.

V priebehu roka 2019 sa globálny hospodársky rast prudko spomalil. Po dosiahnutí vrcholu v polovici roku 2018 sa globálne hospodárstvo výrazne spomalilo a rástlo najpomalším tempom od globálnej finančnej krízy, pričom toto tempo bolo výrazne nižšie ako historický priemer (graf 1). Toto globálne spomalenie bolo rozsiahle a synchronizované naprieč krajinami. V prípade veľkých vyspelých ekonomík, ako sú Spojené štáty, Spojené kráľovstvo a Japonsko, išlo o spomalenie nadpriemerného tempa rastu. V Číne sa rast spomalil na najnižšiu úroveň od roku 1990, jeho miera však zostala v blízkosti aktuálne odhadovaného potenciálu. V rámci iných veľkých rozvíjajúcich sa trhových ekonomík bol rast vo všeobecnosti nevýrazný, čo možno čiastočne pripísať pomalému zotavovaniu sa z nedávnych recesií.

Graf 1

Rast globálneho HDP

(ročná percentuálna zmena; štvrťročné údaje)

Zdroj: Haver Analytics, národné údaje a výpočty ECB.
Poznámka: Regionálne agregované hodnoty sú vypočítané s využitím HDP upraveného pomocou váhy parity kúpnej sily (PPP). Plné čiary vyjadrujú údaje a zahŕňajú obdobie do posledného štvrťroka 2019. Prerušované čiary označujú dlhodobý priemer (za obdobie od prvého štvrťroka 1999 do posledného štvrťroka 2019). Posledné údaje sú z 10. marca 2020.

Globálne spomalenie hospodárskeho rastu bolo spôsobené poklesom produkcie výrobného sektora a výrazne nižším rastom obchodu a investícií. Rast produkcie v sektore služieb sa znížil v menšom rozsahu, a to vďaka relatívne stabilnému rastu spotreby a ďalšiemu zlepšovaniu podmienok na trhoch práce.

Rast obchodu a investícií sa v roku 2019 výrazne oslabil v dôsledku prudkého nárastu neistoty v oblasti obchodu.

Neistota v oblasti obchodu sa prudko zvýšila a zostala na vysokej úrovni, v dôsledku čoho došlo k oslabeniu globálneho hospodárstva. Napätie medzi Spojenými štátmi a Čínou v oblasti obchodu sa podľa viacerých ukazovateľov zvyšovalo.[1] Obidve krajiny zvýšili clá na svoj vzájomný obchod, pričom do konca roka 2019 podliehala týmto vyšším clám väčšina bilaterálneho obchodu medzi USA a Čínou. Od polovice októbra prebiehali medzi oboma krajinami ďalšie rokovania a po oznámení prvej fázy obchodnej dohody v decembri sa obchodná neistota do určitej miery znížila. Táto dohoda sa podpísala 15. januára 2020. V rámci zvýšeného napätia v oblasti obchodu spôsobili vyššie clá prudký pokles obchodu, pričom vyššia neistota a zhoršujúci sa ekonomický sentiment spomalili rast investícií v roku 2019 (graf 2).

Graf 2

Rast globálneho obchodu

(ročná percentuálna zmena; štvrťročné údaje)

Zdroj: Haver Analytics, národné údaje a výpočty ECB.
Poznámka: Rast globálneho obchodu je definovaný ako rast globálneho dovozu vrátane eurozóny. Plné čiary vyjadrujú údaje a zahŕňajú obdobie do posledného štvrťroka 2019. Prerušované čiary označujú dlhodobý priemer (za obdobie od posledného štvrťroka 1999 do posledného štvrťroka 2019). Posledné údaje sú k 10. marcu 2020.

Celková inflácia klesla, jadrová inflácia však zostala stabilná.

Globálna inflácia zostala v roku 2019 v dôsledku slabého tempa globálneho rastu utlmená (graf 3). V krajinách OECD klesla celková ročná inflácia spotrebiteľských cien v dôsledku klesajúcich cien energií a spomalenia inflácie cien potravín z približne 3 % v druhom polroku 2018 na 2,1 % v decembri 2019. Základná inflácia (bez energií a potravín) však v priebehu roka zostala relatívne stabilná, približne na úrovni 2 %.

Graf 3

Miera inflácie OECD

(ročná percentuálna zmena; mesačné údaje)

Zdroj: Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Poznámka: Posledné údaje sú z decembra 2019.

Ceny ropy kolísali v dôsledku vývoja ponuky a očakávaní v súvislosti s globálnym dopytom.

Ceny ropy v priebehu roka kolísali v dôsledku vývoja ponuky v prvej polovici roka a očakávaní v súvislosti s globálnym dopytom v druhej polovici roka. Cena ropy sa v roku 2019 pohybovala v rozmedzí od 53 do 74 USD za barel. V prvej polovici roka vykazovali ceny ropy vďaka neočakávane vyššiemu poklesu produkcie v rámci skupiny hlavných producentov ropy OPEC+, ako aj vďaka geopolitickému napätiu rastúci trend. V druhej polovici roka ceny ropy klesli v dôsledku obáv súvisiacich s napätím v oblasti obchodu a jeho možným vplyvom na globálne hospodárstvo. Vplyv výpadku dodávok zo Saudskej Arábie spôsobeného útokom dronmi, ku ktorému došlo 14. septembra 2019, bol len krátkodobý, pretože rozsiahle zásoby a rýchla obnova výrobnej kapacity pomohli tento šok zmierniť.

Euro sa oslabilo voči menám obchodných partnerov eurozóny.

Nominálny efektívny výmenný kurz eura sa v priebehu roka 2019 oslabil o 1,6 % (graf 4). Z bilaterálneho hľadiska to bolo spôsobené oslabením eura voči americkému doláru a japonskému jenu. Výmenný kurz eura voči britskej libre sa takisto oslabil, v priebehu roka 2019 však vykazoval výraznú volatilitu, najmä z dôvodu meniaceho sa vývoja v súvislosti s brexitom.

Graf 4

Výmenný kurz eura

(denné údaje; 1. január 2015 = 100)

Zdroj: Bloomberg, Hamburg Institute of International Economics (HWWI), ECB a výpočty ECB.
Poznámka: Nominálny efektívny výmenný kurz voči menám 38 najvýznamnejších obchodných partnerov. Posledné údaje sú k 31. decembru 2019.

Pretrvávali riziká zhoršenia výhľadu globálneho rastu.

Na konci roka 2019 výhľad globálneho rastu zahŕňal spomalenie rastu v dôsledku pokročilého hospodárskeho cyklu vo vyspelých ekonomikách a postupného prechodu Číny na nižšie tempo rastu, pričom oživenie iných rozvíjajúcich sa trhových ekonomík zostalo otázne. Tento výhľad bol neistý a riziká spomalenia globálnej aktivity pretrvávali.[2] Ak by sa pokles produkcie vo výrobnom sektore rozšíril v rovnakej miere aj na sektor služieb, globálna aktivita by sa mohla spomaliť výraznejšie. Prudšie spomalenie v Číne by mohlo viac ovplyvniť globálne hospodárstvo, pričom stupňovanie obchodného sporu by zvýšilo negatívny vplyv na globálne obchodné toky. Pokiaľ ide o Európu, existovalo riziko, že by Spojené štáty mohli uvaliť clá na niektoré tovary vo viacerých krajinách. Zvýšené geopolitické napätie by vo všeobecnosti mohlo nepriaznivo ovplyvniť globálny rast a obchod. Napriek riadenému vystúpeniu Spojeného kráľovstva z Európskej únie pretrvávala neistota, pokiaľ ide o budúce vzájomné vzťahy, a výsledky súvisiacich rokovaní aj naďalej predstavovali riziko spomalenia rastu. Okrem toho prudké preceňovanie na globálnych finančných trhoch mohlo znížiť globálny rizikový apetít a ovplyvniť skutočnú hospodársku aktivitu.


1.2 Hospodársky rast eurozóny sa spomalil, zatiaľ čo situácia na trhoch práce sa ďalej zlepšovala

Ročný rast reálneho HDP eurozóny sa v roku 2019 ďalej spomalil, z 1,9 % v predchádzajúcom roku na 1,2 % (graf 5). Na rozdiel od spomalenia rastu v roku 2018, ktoré bolo spôsobené pomalším rastom zahraničného aj domáceho dopytu, spomalenie rastu v roku 2019 bolo spôsobené v prvom rade výrazným oslabením medzinárodného obchodu v prostredí dlhodobej globálnej neistoty. Priaznivé podmienky financovania, ďalšie zvyšovanie zamestnanosti a zvyšovanie miezd, mierne expanzívna fiškálna pozícia eurozóny a pokračujúci, aj keď pomalší rast globálnej aktivity zároveň naďalej podporovali expanziu eurozóny.

Graf 5

Reálny HDP eurozóny

(ročná percentuálna zmena; príspevky v percentuálnych bodoch)

Zdroj: Eurostat a výpočty ECB.
Poznámka: Ročná miera rastu HDP v poslednom štvrťroku 2019 vychádza z rýchleho odhadu a posledné údaje o jeho zložkách sú za tretí štvrťrok 2019.

Sektory orientované na domáci trh boli v roku 2019 odolnejšie.

Rast produkcie v roku 2019 ovplyvnili sektory služieb a stavebníctva, ktoré boli naďalej odolné v dôsledku stabilného domáceho dopytu eurozóny. Aktivita v priemyselnom sektore eurozóny sa ešte viac spomalila (graf 6). Tento vývoj možno pripísať negatívnemu vplyvu slabého zahraničného dopytu. Na sektor služieb mal tento slabý vonkajší dopyt v roku 2019 len obmedzený vplyv.[3]

Graf 6

Reálna pridaná hodnota v eurozóne v hrubom vyjadrení v členení podľa hospodárskej aktivity

(index: 1Q 2010 = 100)

Zdroj: Eurostat a výpočty ECB.
Poznámka: Posledné údaje sú za tretí štvrťrok 2019.

V roku 2019 domáci dopyt v rámci priaznivých podmienok financovania a zlepšovania trhov práce naďalej pozitívne prispieval k rastu eurozóny. Súkromná spotreba a spotrebiteľské nálady zostali v roku 2019 stabilné (box 1). Výdavky domácností boli podporované zvyšovaním zamestnanosti a rastom miezd, čo viedlo k rastu agregovaného pracovného príjmu. V dôsledku postupného spomaľovania podnikateľských investícií od roku 2018 zostala ich úroveň v roku 2019 nízka. Investičné rozhodovanie firiem negatívne ovplyvňovala oveľa menšia dynamika vonkajšieho prostredia a zvýšená globálna neistota. Napriek tomu a napriek slabému vývoju ziskovosti podnikov a poklesu využívania kapacít podnikateľské investície naďalej pozitívne prispievali k hospodárskemu rastu podporovanému priaznivými podmienkami financovania. Rast investícií do produktov duševného vlastníctva, ktorý zvykne byť volatilný, bol obzvlášť silný.[4] Po výraznom a dlhodobom oživení v predchádzajúcich rokoch zároveň došlo k spomaleniu investícií do nehnuteľností na bývanie a k zmierneniu dynamiky trhov s týmito nehnuteľnosťami v eurozóne. Toto spomalenie je v prvom rade dôsledkom čoraz väčších obmedzení týkajúcich sa ponuky bývania, najmä pokiaľ ide o nedostatok pracovných síl, regulačné prekážky a proces znižovania dlhu, ktoré v priebehu roka 2019 obmedzili rast v sektore stavebníctva.

Box 1
Spotreba a nálady domácností zostali odolné

Pri oslabení hospodárstva eurozóny zostali sektory služieb a maloobchodu v roku 2019 aj napriek určitému poklesu tempa rastu celkovo odolné. Súkromná spotreba predstavuje významnú časť dopytu v sektoroch služieb a maloobchodu. Tento box sa preto podrobnejšie zameriava na spotrebiteľskú dôveru v eurozóne a analyzuje dôvody relatívnej odolnosti výdavkov spotrebiteľov.

Nálady spotrebiteľov sa stabilizovali a súčasnému vývoju dokázali čeliť lepšie ako v iných sektoroch

Spomalenie hospodárskeho rastu v roku 2019 odrážalo predovšetkým slabší medzinárodný obchod a zvýšenú mieru globálnej neistoty, ktorá nepriaznivo ovplyvnila najmä sektor priemyselnej výroby v eurozóne. Služby a maloobchodný sektor však aj napriek určitému oslabeniu zostali odolné. Je to zrejmé z grafu A, ktorý zobrazuje nálady v rôznych sektoroch hospodárstva eurozóny. Ukazovateľ ekonomického sentimentu (Economic Sentiment Indicator – ESI), ktorý zostavuje Európska komisia, predstavuje vážený priemer dôvery v priemysle bez stavebníctva (váha 40 %), v službách (30 %), v stavebníctve (5 %), v maloobchode (5 %) a v domácnostiach (20 %). Ako vidno, spomalenie v sektoroch orientovaných viac na domáci trh (t. j. stavebníctvo, služby, maloobchod a domácnosti) bolo oveľa menej výrazné ako v priemysle.

Graf A

Dôvera v eurozóne – sektorové členenie

(štandardizované percentuálne odchýlky)

Zdroj: Európska komisia a výpočty ECB.

Súkromná spotreba bola aj v roku 2019 celkovo odolná

Rast súkromnej spotreby sa v roku 2019 udržal vďaka pokračujúcemu rastu reálneho disponibilného príjmu podporenému odolným trhom práce. Pracovné príjmy ťažili z pokračujúceho rastu miezd a priaznivého, aj keď o niečo slabšieho vývoja zamestnanosti. K rastu príjmov zrejme prispeli aj priame dane, odvody sociálneho zabezpečenia a transfery, na rozdiel od roku 2018, keď mali na rast príjmov naopak tlmiaci efekt (graf B). Príspevok prevádzkového prebytku a majetkových príjmov, ktorý zvykne byť úzko naviazaný na hospodársku aktivitu, dosiahol v roku 2019 mierne zápornú hodnotu, prvýkrát od roku 2015.

Graf B

Skutočná súkromná spotreba a disponibilný príjem

(ročná percentuálna zmena; príspevky v percentuálnych bodoch)

Zdroj: Eurostat a výpočty ECB.

Faktory ovplyvňujúce spotrebiteľskú dôveru

Index spotrebiteľskej dôvery Európskej komisie predstavuje priemer štyroch podindexov týkajúcich sa vnímania predchádzajúceho finančného a hospodárskeho vývoja, ako aj očakávaní v súvislosti s vývojom v najbližších 12 mesiacoch (graf C).[5] Zatiaľ čo jeden podindex sa týka hodnotenia celkovej hospodárskej situácie v krajine, ostatné sa zaoberajú finančnou situáciou domácností. Vývoj týchto podindexov naznačuje, že domácnosti vnímali svoju situáciu relatívne priaznivo, k čomu prispel najmä odolný trh práce, ktorý viac-menej ochránil ich príjmy pred vplyvom hospodárskeho spomalenia.

Graf C

Súkromná spotreba a spotrebiteľská dôvera

(ročná percentuálna zmena; štandardizované percentuálne odchýlky)

Zdroj: Eurostat, Európska komisia a výpočty ECB.
Poznámka: Údaje z prieskumu boli štandardizované pomocou priemernej a štandardnej odchýlky ročného rastu súkromnej spotreby od roku 2010.

Robustný vývoj na trhu práce sprevádzaný rastom miezd spolu s priaznivými podmienkami financovania a zlepšujúcou sa finančnou pozíciou domácností do veľkej miery vysvetľujú, prečo spotrebiteľská dôvera v eurozóne zostala aj v roku 2019 zvýšená a podporovala súkromnú spotrebu. V prostredí odolného domáceho a naopak slabého zahraničného dopytu ECB naďalej pozorne monitoruje prichádzajúce údaje s cieľom posúdiť riziko negatívneho presahu z vonkajšieho na domáci sektor.

K poklesu produkcie eurozóny v roku 2019 v čistom vyjadrení prispel vonkajší sektor. S výnimkou vývozu do Spojených štátov, ktorý rástol pomalším tempom, bol tento pokles celoplošný, najmä v dôsledku slabej dynamiky vývozu investičného tovaru a automobilov. Objem obchodu v rámci eurozóny sa v dôsledku oslabenia jej výrobných reťazcov takisto znížil, pričom toto zníženie bolo viditeľné najmä v prípade medziproduktov.

Situácia na trhoch práce v eurozóne sa ďalej zlepšovala, rast produktivity sa však výrazne spomalil

Situácia na trhoch práce v eurozóne sa v roku 2019 ďalej zlepšovala.

Situácia na trhoch práce v eurozóne sa v roku 2019 ďalej zlepšovala (graf 7). Toto zlepšovanie bolo kľúčovým prvkom podpory hospodárskej aktivity v roku 2019.

Podľa analýzy založenej na syntetických ukazovateľoch trhu práce sa úroveň aktivity na trhu práce v druhom štvrťroku 2019 priblížila svojmu predkrízovému vrcholu. Dynamika trhu práce zostala nad svojím dlhodobým priemerom, hoci v poslednom období sa do určitej miery spomalila.[6] Dôvodom dobrej dynamiky trhu práce bol pokračujúci nárast ponuky pracovnej sily, ktorý čiastočne odrážal vyššie zapojenie starších pracovníkov v dôsledku predchádzajúcich reforiem, ktorými sa zvýšil zákonom stanovený vek odchodu do dôchodku.[7]

Graf 7

Vývoj ukazovateľov trhu práce

(v % pracovnej sily; medzištvrťročná miera rastu; očistené od sezónnych vplyvov)

Zdroj: Eurostat.
Poznámka: Posledné údaje sú zo štvrtého štvrťroka 2019.

V roku 2019 sa zamestnanosť zvýšila o 1,2 %, čo predstavuje výrazné tempo v porovnaní s vývojom rastu HDP. Rast produktivity práce na zamestnanca dosiahol v roku 2019 úroveň 0,0 %, po úrovni 0,4 % zaznamenanej v roku 2018.[8] Vďaka zvýšeniu ponuky pracovnej sily miera nezamestnanosti naďalej klesala a v roku 2019 dosiahla úroveň 7,6 %, čo sa približuje údajom z roku 2007. V úrovni miery nezamestnanosti v jednotlivých krajinách eurozóny však zostali veľké rozdiely.

Digitálna ekonomika si vyžaduje monitorovanie

Digitalizácia ovplyvňuje premenné relevantné pre menovú politiku.

Podľa odbornej literatúry má digitalizácia vplyv na množstvo kľúčových ekonomických premenných, ktoré sú relevantné pre menovú politiku. Empirické dôkazy o vplyvoch digitalizácie naznačujú, že by mohla zvýšiť aktivitu a produktivitu, jej celkový vplyv na infláciu však ešte nie je jasný.[9] Podľa indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (Digital Economy and Society Index – DESI) Európskej komisie sa v roku 2019 miera digitalizácie ekonomík v EÚ pohybovala približne od úrovne 40 v prípade najmenej digitálnych ekonomík po úroveň 70 v prípade najviac digitálnych ekonomík (graf 8). Hoci sa ekonomiky EÚ umiestnili približne rovnako, pokiaľ ide o pripojiteľnosť na internet, vykázali menšiu homogenitu, pokiaľ ide o ľudský kapitál, používanie internetu, integráciu digitálnych technológií a digitálne verejné služby.

Graf 8

Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti v roku 2019

Zdroj: Európska komisia.

Štrukturálne politiky by mali pomôcť riešiť kľúčové výzvy

Implementácia politických odporúčaní bola aj v roku 2019 nevýrazná.

V krajinách eurozóny je potrebné výrazným spôsobom urýchliť implementáciu štrukturálnych politík s cieľom zvýšiť produktivitu a potenciál rastu eurozóny, znížiť štrukturálnu nezamestnanosť a zvýšiť odolnosť ekonomiky. Týka sa to aj štrukturálnych politík zameraných na zlepšenie fungovania trhov práce, na zvýšenie konkurencie v rámci trhov s tovarom a výrobnými prostriedkami a na zlepšenie podnikateľského prostredia.[10] Okrem toho sú potrebné aj štrukturálne politiky zamerané na riešenie súčasných a budúcich výziev, akými sú napríklad starnutie obyvateľstva, digitalizácia a klimatické zmeny. Odporúčania pre jednotlivé krajiny obsahujú politické odporúčania vypracované špecificky pre každú krajinu, týkajúce sa spôsobov zvyšovania hospodárskeho rastu a odolnosti. Tieto odporúčania schvaľujú členské štáty v Európskej rade. Vo februári 2019 dospela Európska komisia k záveru, že 95 % z týchto odporúčaní sa neimplementovalo vôbec alebo, v lepšom prípade, sa implementovalo len do určitej miery.[11]

Mierne expanzívna fiškálna pozícia do určitej miery podporila hospodársku aktivitu

Pomer deficitu verejných financií eurozóny sa vďaka mierne expanzívnej fiškálnej pozícii trocha zvýšil.

Fiškálna pozícia eurozóny[12] sa v roku 2019 po piatich rokoch v neutrálnom pásme presunula, hoci len mierne, do expanzívneho pásma (graf 9). Uvoľnením tejto pozície sa podporila hospodárska aktivita v eurozóne. Odrazilo sa to v implementácii expanzívnych opatrení v niektorých veľkých členských krajinách, pričom išlo najmä o znižovanie priamych daní a zvyšovanie verejných výdavkov. Na základe makroekonomických projekcií odborníkov Eurosystému z decembra 2019 sa pomer deficitu verejných financií eurozóny v roku 2019 mierne zvýšil na 0,7 % HDP. Zníženie rozpočtového salda odrážalo expanzívnejšiu fiškálnu pozíciu, čiastočne kompenzovanú úsporami v rámci úrokových platieb, pričom príspevok cyklickej pozície zostal celkovo nezmenený.

Graf 9

Saldo a fiškálna pozícia verejnej správy

(v % HDP)

Zdroj: Eurostat a výpočty ECB.

Agregovaný pomer dlhu verejnej správy k HDP v eurozóne v roku 2019 naďalej klesal, pričom na konci roka dosiahol 84,5 % HDP. V mnohých krajinách však pomer dlhu k HDP zostal vysoký. Zníženie agregovaného pomeru dlhu podporili priaznivé diferenciály úrokovej miery a rastu a kladné, ale klesajúce primárne saldá. Aj keď sa ku koncu roka 2019 v nápravnej časti Paktu stability a rastu nenachádzali žiadne krajiny eurozóny, Európska komisia dospela k záveru, že návrhy rozpočtových plánov na rok 2020 predstavovali v prípade ôsmich krajín eurozóny riziko nesúladu s požiadavkami Paktu stability a rastu, pričom pomer dlhu mnohých z nich sa približoval úrovni 100 % HDP alebo ju prekračoval.[13]


1.3 Inflačné tlaky zostali tlmené

Priemerná celková inflácia v eurozóne sa v roku 2019 znížila na 1,2 % z 1,8 % v roku 2018.[14] Tento pokles v podstate odrážal nižšie príspevky dvoch volatilnejších zložiek inflácie, ktorými sú energie a potraviny. Inflácia HICP bez energií a potravín, ktorá je jedným z ukazovateľov základnej inflácie, zostala v roku 2019 napriek zvýšeniu koncom roka nízka, pričom dosiahla priemernú úroveň 1,0 %, rovnako ako v rokoch 2018 a 2017 (graf 10).

Graf 10

Inflácia HICP a príspevky jednotlivých zložiek

(ročná percentuálna zmena; príspevky v percentuálnych bodoch)

Zdroj: Eurostat a výpočty ECB.

Pokles celkovej inflácie bol dôsledkom nižšej inflácie cien energií a potravín, pričom základná inflácia zostala nízka.

Za pokles priemernej celkovej inflácie v roku 2019 v porovnaní s rokom 2018 bol do veľkej miery zodpovedný vývoj inflácie cien energií. Príspevok celkovej inflácie cien potravín k celkovej inflácii HICP sa znížil z 0,4 % v roku 2018 na 0,3 % v roku 2019. Vývoj celkovej inflácie cien potravín bol v priebehu roka do veľkej miery ovplyvnený vývojom v rámci volatilnej zložky nespracovaných potravín. V roku 2019 sa inflácia cien spracovaných potravín pohybovala približne na úrovni 1,9 %, čo predstavuje mierne zníženie v porovnaní s priemernou hodnotou v roku 2018. Zvýšenie výrobných cien potravín a cien potravinových komodít (na základe tzv. farm-gate prices, čiže cien farmárskych produktov priamo na farme, v EÚ), ktoré sú dvomi faktormi cien spracovaných potravín, naznačuje, že takéto zvýšenie nákladov sa v prostredí vysokej konkurencie neprenieslo v plnej miere do spotrebiteľských cien potravín.

Inflácia HICP bez energií a potravín počas väčšiny roka do veľkej miery kolísala oboma smermi, podobne ako ostatné ukazovatele základnej inflácie, a napriek miernemu nárastu koncom roka 2019 zostala pod úrovňou svojho historického priemeru. Box 2 v nasledujúcom texte sa zaoberá vzťahom medzi základnou infláciou a hospodárskou aktivitou, ako aj širším hospodárskym vývojom od globálnej finančnej krízy. Pomalší vývoj inflácie neenergetických priemyselných tovarov a inflácie v oblasti služieb prispel k nízkej inflácii HICP bez energií a potravín. Inflácia neenergetických priemyselných tovarov dosiahla v roku 2019 priemernú úroveň 0,3 %, rovnakú ako v roku 2018, pričom jej priemer sa od roku 2015 nezmenil. Z ukazovateľov tlakov na ceny v jednotlivých fázach cenového reťazca vyplýva, že ročná miera zmeny výrobných cien nepotravinových spotrebiteľských tovarov zostala počas roka v podstate stabilná, bola však výrazne vyššia ako jej priemerná hodnota od roku 2015. Z toho vyplýva, že časť zvýšenia nákladov sa pravdepodobne absorbovala vo fáze maloobchodného predaja. Priemerná ročná miera zmeny dovozných cien nepotravinových spotrebiteľských tovarov bola okrem toho v roku 2019 kladná (na rozdiel od roku 2018), čo odzrkadľuje okrem iných faktorov aj oslabenie eura. Inflácia v oblasti služieb vykazovala určitú volatilitu spojenú s vývojom cien služieb cestovného ruchu v dôsledku štatistických účinkov.[15] Vzhľadom na túto mesačnú volatilitu inflácia v oblasti služieb zaznamenala horizontálny trend a v roku 2019 dosiahla priemernú hodnotu 1,5 %, pričom táto hodnota sa od roku 2018 nezmenila a od roku 2015 sa v porovnaní s priemerom zvýšila len nepatrne. Zvyšovanie cien služieb, ktoré zahŕňajú najmä veľké náklady na pracovnú silu, naďalej celkovo zaostávalo za rastom miezd.

Box 2
Phillipsova krivka v eurozóne a jej interpretácia najnovšieho vývoja inflácie

Od roku 2013 sa inflácia HICP bez energií a potravín drží pod historickým priemerom. Zatiaľ čo spočiatku bolo možné tento vývoj pripísať vysokej miere nevyužitých kapacít v hospodárstve a ďalším faktorom tlmiacim inflačné tlaky, najnovší vývoj v tejto oblasti je náročné vysvetliť pomocou štandardnej Phillipsovej krivky, ako vidno aj pri pohľade na tie časti grafu A zachytávajúceho vývoj inflácie, ktoré predstavujú nevysvetliteľné dôvody. To viedlo k opätovnému preskúmaniu tohto základného hospodárskeho vzťahu.[16]

Graf A

Rozloženie základnej inflácie na základe Phillipsovej krivky

(ročná percentuálna zmena a príspevky v percentuálnych bodoch; všetky hodnoty z hľadiska odchýlok od ich priemerov od roku 1999)

Zdroj: Výpočty ECB.
Poznámka: Stĺpce predstavujú priemerné príspevky vo veľkom počte špecifikácií modelu (viac v článku Bebobeica, E. a Sokol, A.: Drivers of underlying inflation in the euro area over time: a Phillips curve perspective, Economic Bulletin, Issue 4, ECB, 2019). Príspevky sú odvodené ako v Yellene, J. L.: Inflation Dynamics and Monetary Policy, prejav v rámci Philip Gamble Memorial Lecture, University of Massachusetts, Amherst, 24. septembra 2015.

Faktory ovplyvňujúce infláciu v rámci Phillipsovej krivky

Phillipsova krivka v podstate zachytáva koncept, že hospodárska aktivita a s ňou spojený stupeň nedostatku na trhu tovarov a na trhu práce by mali mať vplyv na vývoj inflácie. V období po globálnej finančnej kríze infláciu nepriaznivo ovplyvňovala vysoká miera nevyužitých kapacít v hospodárstve. Medzi rokmi 2011 a 2013 eurozóna okrem toho zaznamenala aj druhú recesiu, pričom pokles základnej inflácie na začiatku roka 2013 možno týmto faktorom dobre vysvetliť. Hoci mnohé ukazovatele hospodárskej aktivity a miery nevyužitých kapacít sa do roka 2018 vrátili na priemernú úroveň a niektoré dokonca začali vykazovať znaky nadmerného dopytu, základná inflácia zostáva pod svojím priemerom od roku 1999 (1,3 %).

Okrem hospodárskej aktivity sú na pochopenie vývoja inflácie nevyhnutné aj ďalšie faktory, ako napríklad inflačné očakávania alebo externé ceny. Inflačné očakávania hospodárskych subjektov môžu ovplyvniť mnohé faktory: nedávny vývoj inflácie (predovšetkým pohyby cien energií) zvyčajne ovplyvňuje očakávania v krátkodobom horizonte, zatiaľ čo skutočné obavy týkajúce sa dôveryhodnosti a dosiahnuteľnosti inflačného cieľa centrálnej banky môžu mať negatívny vplyv na dlhodobé očakávania, hoci empiricky sú tieto faktory ťažko rozlíšiteľné.[17] Merania inflačných očakávaní na základe trhových ukazovateľov, ako aj merania vychádzajúce z prieskumov sa v období rokov 2014 až 2017 oslabili, čo sa v rovnakom období premietlo do ich záporných príspevkov k základnej inflácii.[18] Ukazovatele dlhodobejších inflačných očakávaní v eurozóne založené na prieskumoch, najmä tie z prieskumu profesionálnych prognostikov ECB, vykazujú v poslednom čase známky oslabovania. Tlak na infláciu, ktorý možno pripísať nedávnemu vývoju, je však menší.

Ukazovatele externých cien, ako napríklad index cien ropy alebo širšie indexy dovozných cien, môžu vo veľkej miere ovplyvňovať rozhodovanie podnikov v súvislosti s cenotvorbou, a teda aj vývoj inflácie nad rámec toho, čo dokážu zachytiť ukazovatele miery nevyužitých kapacít či inflačné očakávania. Kým externé ceny, predovšetkým ceny energií, zvyknú rýchlo ovplyvniť vývoj celkovej inflácie, ich nepriamy vplyv na základnú infláciu bol v posledných rokoch zrejme iba obmedzený.[19] Zatiaľ čo vývoj základnej inflácie do roku 2017 možno vo všeobecnosti pomerne dobre vysvetliť štandardnými faktormi, na zdôvodnenie jej najnovšieho oslabenia tento rámec nepostačuje.

Jedným z možných vysvetlení by mohlo byť, že štandardné ukazovatele miery nevyužitých kapacít v hospodárstve nezachytávajú celý vývoj hospodárskej aktivity v súvislosti s infláciou. Jarciński a Lenza (2018)[20] preto odvodili ukazovateľ miery nevyužitých kapacít v hospodárstve, ktorý je výslovne určený na prognózu inflácie. Takýto ukazovateľ by predpokladal oveľa vyššiu mieru nevyužitých kapacít v hospodárstve než štandardný ukazovateľ produkčnej medzery.

Phillipsova krivka naďalej zostáva ústredným prvkom pri interpretácii a komunikácii vývoja inflácie, musí však byť doplnená o informácie z iných nástrojov a prístupov, najmä vzhľadom na nedávny vývoj základnej inflácie.

Domáce nákladové tlaky merané rastom deflátora HDP sa v roku 2019 v priemere zvýšili, a to nad priemernú úroveň dosiahnutú v roku 2018 a nad priemer od roku 2015 (graf 11). Ročný rast kompenzácií na zamestnanca si v roku 2019 udržal značné tempo a dosiahol priemernú úroveň 2,0 %, čo je mierne pod priemerom roka 2018, ale nad priemerom od roku 2015. Rast kompenzácií na zamestnanca sa v dôsledku vývoja príspevkov na sociálne zabezpečenie utlmil,[21] pričom rast miezd a platov sa v roku 2019 v porovnaní s rokom 2018 zvýšil, v súlade s ďalším znižovaním miery nezamestnanosti a napriek spomaleniu hospodárskeho rastu v eurozóne (časť 1.2). Robustný priemerný rast kompenzácií na zamestnanca však spôsobil zvýšenie rastu jednotkových nákladov práce, keďže produktivita v roku 2019 stagnovala. Okrem vyššieho rastu jednotkových nákladov práce sa zvýšenie deflátora HDP odrazilo aj v oživení vývoja ziskov (meraných hrubým prevádzkovým prebytkom), ktorý v priebehu roka 2018 výrazne zoslabol. Vzhľadom na to, že produktivita v roku 2019 zaznamenala horizontálny trend, oživenie ziskov v roku 2019 s najväčšou pravdepodobnosťou odrážalo zlepšenie podmienok obchodovania a vývoj v sektoroch hospodárstva, ktoré boli menej ovplyvnené spomalením globálnej aktivity a obchodu.[22] Týkalo sa to napríklad sektorov stavebníctva a nehnuteľností, ktoré takisto vykazovali vysokú mieru rastu deflátorov pridanej hodnoty, pričom sektor stavebníctva dosiahol v roku 2019 priemernú hodnotu 4,6 %.

Graf 11

Štruktúra deflátora HDP

(ročná percentuálna zmena; príspevky v percentuálnych bodoch)

Zdroj: Eurostat a výpočty ECB.

Dlhodobejšie inflačné očakávania sa v priebehu roka 2019 znížili. Očakávaná miera inflácie o päť rokov na základe prieskumu profesionálnych prognostikov ECB sa znížila z 1,9 % vo štvrtom štvrťroku 2018 na 1,7 % vo štvrtom štvrťroku 2019. Trhové ukazovatele dlhodobých inflačných očakávaní, ako je päťročná sadzba inflačných swapov o päť rokov, sa takisto znížili. Koncom roka sa však stabilizovali, aj keď stále vykazovali nízku úroveň.


1.4 Priaznivé podmienky financovania naďalej podporovali rast úverov a peňažnej zásoby

Na vývoj finančných trhov eurozóny mali v roku 2019 vplyv najmä spomalenie hospodárskej aktivity a pretrvávajúca nízka inflácia, neistota súvisiaca s politickými faktormi, ktoré navodili tzv. risk-off sentiment počas niektorých častí roka, ako aj ďalšie uvoľňovanie menovej politiky. Úrokové sadzby peňažného trhu a výnosy dlhodobejších dlhopisov sa výrazne znížili, zatiaľ čo ceny akcií sa celkovo zvýšili v dôsledku nižších diskontných sadzieb. Externé finančné toky nefinančných korporácií sa v roku 2019 celkovo stabilizovali výrazne pod úrovňou svojich posledných maximálnych hodnôt z roku 2017, bankové úvery a vydávanie dlhových cenných papierov však zostali stabilné vďaka priaznivým podmienkam financovania a čisté vydávanie nekótovaných akcií zostalo stabilné vďaka zvýšenému počtu fúzií a akvizícií. Pokračujúca expanzia bankových úverov poskytovaných súkromnému sektoru v spojení s nízkymi oportunitnými nákladmi držby M3 pomohla udržať miery rastu peňažnej zásoby. Priaznivé podmienky financovania odrážali akomodačné nastavenie menovej politiky ECB a schopnosť bankového systému preniesť toto nastavenie do úverových sadzieb pre podniky a domácnosti. Vyššie oceňovanie finančných aktív a nehnuteľného majetku podporovalo rast bohatstva domácností a vďaka tomu sa následne podporoval rast súkromnej spotreby.

Výnosy zo štátnych dlhopisov v eurozóne v roku 2019 výrazne klesli, aj keď od septembra opäť rástli.

Výnosy zo štátnych dlhopisov v eurozóne v roku 2019 výrazne klesli, pričom dlhodobé výnosy dosiahli počas leta záporné hodnoty. Tento pokles odrážal rastúce obavy týkajúce sa rozsahu a trvania spomalenia hospodárskej aktivity v eurozóne a jeho vplyvu na vývoj inflácie. K nižším bezrizikovým sadzbám v eurozóne takisto prispeli akomodačná menová politika v Spojených štátoch, zvýšené vnímanie globálneho rizika, pokiaľ ide o obchodné napätie medzi USA a Čínou a o brexit, ako aj rastúce očakávania na finančných trhoch týkajúce sa ďalšieho uvoľňovania menovej politiky zo strany ECB. Po oznámení balíka opatrení na uvoľnenie menovej politiky ECB v septembri začali makroekonomické údaje vykazovať do istej miery pozitívnejšie hodnoty a určitá stabilizácia vnímania globálneho rizika prispela k postupnému oživeniu výnosov zo štátnych dlhopisov v eurozóne. Napriek tomu dosiahli priemerné výnosy desaťročných štátnych dlhopisov vážené HDP eurozóny k 31. decembru 2019 úroveň 0,28 %, čo v porovnaní s úrovňou k 1. januáru 2018 predstavovalo pokles o 74 bázických bodov. Spread výnosov desaťročných štátnych dlhopisov krajín eurozóny sa v porovnaní s výnosom desaťročných nemeckých štátnych dlhopisov znížil, pričom v niektorých krajinách bolo toto zníženie výrazné v dôsledku menšej neistoty, pokiaľ ide o fiškálnu politiku.

Graf 12

Výnosy desaťročných štátnych dlhopisov v eurozóne, Spojených štátoch a Nemecku

(v % p. a.; denné údaje)

Zdroj: Bloomberg, Thomson Reuters Datastream a výpočty ECB.
Poznámka: Údaje za eurozónu vyjadrujú priemerné výnosy desaťročných štátnych dlhopisov vážené HDP. Posledné údaje sú k 31. decembru 2019.

Ceny akcií v eurozóne sa zvýšili v dôsledku nižších diskontných sadzieb.

Ceny akcií v eurozóne sa v roku 2019 výrazne zvýšili. V priebehu roka 2019 sa široký index cien akcií nefinančných korporácií v eurozóne zvýšil o 20,7 % a index cien akcií bánk v eurozóne sa zvýšil o 9,7 % (graf 13). Hlavným faktorom ovplyvňujúcim vývoj cien akcií boli nižšie diskontné sadzby, pričom očakávania výnosov zostali slabé a pohyby rizikových prémií, najmä v súvislosti s vývojom obchodného sporu medzi USA a Čínou a s rokovaniami o brexite, mali na akcie nepriaznivý vplyv.

Graf 13

Indexy akciových trhov v eurozóne a Spojených štátoch

(index: 1. január 2018 = 100)

Zdroj: Thomson Reuters Datastream.
Poznámka: Za eurozónu je zohľadnený bankový index EURO STOXX a trhový index nefinančných korporácií Datastream; v prípade Spojených štátov je to bankový index S&P a trhový index nefinančných korporácií Datastream. Posledné údaje sú k 31. decembru 2019.

Bankové úvery nefinančných korporácií a vydávanie dlhových cenných papierov zostali stabilné.

Externé finančné toky nefinančných korporácií sa v roku 2019 celkovo stabilizovali, a to výrazne pod svojimi poslednými maximálnymi hodnotami z roku 2017 (graf 14). Rast objemu bankových úverov a emisia dlhových cenných papierov však zostali stabilné vďaka priaznivým podmienkam financovania a čistá emisia nekótovaných akcií bola stabilná vďaka zvýšenému počtu fúzií a akvizícií. V prípade iných zdrojov financovania (vrátane medzipodnikových a obchodných úverov) naopak došlo k zmierneniu a v prípade čistej emisie kótovaných akcií došlo k poklesu (ktorý odrážal zvýšené náklady na financovanie prostredníctvom akcií v porovnaní s inými zdrojmi financovania). Sadzby bankových úverov sa počas roka 2019 ďalej znižovali na nové historické minimá, viac-menej v súlade s vývojom trhových sadzieb.

Ďalšie uvoľňovanie menovej politiky zo strany ECB v roku 2019 sa prenieslo do priaznivejších finančných podmienok. Dôvodom bola čiastočne skutočnosť, že niektoré z opatrení zavedených v roku 2019 – ako napríklad tretia séria cielených dlhodobejších refinančných operácií (TLTRO III) a dvojstupňový systém úročenia rezerv – boli zamerané na podporu sprostredkovateľskej funkcie bánk (časť 2.1). V rámci bankového systému sa zároveň dosiahol ďalší pokrok v oblasti korekcie súvah, pokiaľ ide o posilňovanie kapitálových pozícií a zlepšovanie kvality aktív.

Graf 14

Čisté toky externého financovania nefinančných korporácií eurozóny

(ročné toky; v mld. EUR)

Zdroj: Eurostat a ECB.
Poznámka: Ostatné úvery zahŕňajú úvery od nepeňažných finančných inštitúcií (ostatné finančné inštitúcie, poisťovacie korporácie a penzijné fondy) a od zvyšku sveta. Úvery od peňažných a nepeňažných finančných inštitúcií sú očistené od predaja úverov a sekuritizácie. Položka ostatné predstavuje rozdiel medzi položkou spolu a nástrojmi uvedenými v grafe. Zahŕňa aj medzipodnikové úvery a obchodné úvery. Posledné údaje sú z tretieho štvrťroka 2019.

Vyššie oceňovania nehnuteľností a finančných aktív podporovali rast bohatstva domácností.

Čisté bohatstvo domácností sa v prvých troch štvrťrokoch 2019 výrazne zvýšilo a vďaka tomu sa podporila súkromná spotreba. Napriek zmierneniu dynamiky trhov s nehnuteľnosťami na bývanie rástlo čisté bohatstvo domácností vďaka ďalšiemu zvyšovaniu cien týchto nehnuteľností, čo viedlo k výraznému nárastu oceňovania nehnuteľného majetku domácností. Okrem toho domácnosti zaznamenali aj významný nárast oceňovania svojich finančných aktív. Rastúce ceny nehnuteľností na bývanie a priaznivé podmienky financovania navyše prispeli k ďalšiemu postupnému zvyšovaniu ročnej miery rastu bankových úverov poskytnutých domácnostiam na nákup nehnuteľností na bývanie. Hrubá zadlženosť domácností – meraná ako percentuálny podiel nominálneho hrubého disponibilného príjmu domácností – sa udržala výrazne nad priemernou predkrízovou úrovňou.

V roku 2019 došlo k oživeniu rastu agregátu M3 a rastu úverov.

Objem bankových úverov poskytovaných súkromnému sektoru zostal celkovo stabilný, pričom jeho ročná miera rastu (očistená od predaja úverov, sekuritizácie a fiktívnej konsolidácie zostatkov) sa zvýšila z 3,4 % v decembri 2018 na 3,7 % v decembri 2019. Rast úverov zostal najväčšou hybnou silou rastu širokých peňazí (agregátu M3) (modré časti stĺpcov v grafe 16). Externé peňažné toky zároveň prispievali k zvyšovaniu dynamiky rastu agregátu M3 (žlté časti stĺpcov v grafe 16). V dôsledku toho došlo v roku 2019 k oživeniu ročného rastu agregátu M3 (graf 15). Zatiaľ čo ukončením čistého nákupu aktív v rámci programu nákupu aktív na konci roka 2018 sa rast agregátu M3 utlmil (červené časti stĺpcov v grafe 16), obnovenie tohto nákupu v novembri 2019 malo na rast širokých peňazí v roku 2019 len obmedzený vplyv.

Graf 15

Agregát M3 a úvery súkromnému sektoru

(ročná percentuálna zmena)

Zdroj: ECB.
Poznámka: Úvery sú očistené od predaja úverov, sekuritizácie a fiktívnej konsolidácie zostatkov. Posledné údaje sú z decembra 2019.

  

Graf 16

Agregát M3 a jeho protipoložky

(ročná percentuálna zmena; príspevky v percentuálnych bodoch; očistené od sezónnych a kalendárnych vplyvov)

Zdroj: ECB.
Poznámka: Úvery súkromnému sektoru zahŕňajú tak úvery peňažných finančných inštitúcií súkromnému sektoru, ako aj dlhové cenné papiere vydané súkromným sektorom nepeňažných finančných inštitúcií eurozóny v držbe peňažných finančných inštitúcií. Obsahujú tiež nákupy dlhových cenných papierov nepeňažných finančných inštitúcií Eurosystémom v kontexte programu nákupu aktív podnikového sektora (CSPP). Posledné údaje sú z decembra 2019.

Rast agregátu M3 odrážal najmä zvýšený podiel jednodňových vkladov.

Z pohľadu nástrojov sa vzhľadom na nízke oportunitné náklady na držbu likvidných vkladov v prostredí veľmi nízkych úrokových sadzieb a plochej výnosovej krivky na raste agregátu M3 naďalej najväčšou mierou podieľali jednodňové vklady. Rast jednodňových vkladov odrážal výrazné zvýšenie objemu jednodňových vkladov domácností a nefinančných korporácií. Úzky menový agregát M1, ktorý zahŕňa obeživo a jednodňové vklady, v dôsledku toho naďalej rástol stabilným tempom.


2 Menová politika: odhodlanosť prijať potrebné opatrenia

Vzhľadom na oslabenie hospodárstva eurozóny, pretrvávajúce riziká spomalenia rastu a výhľad inflácie, ktorý naďalej nedosahuje strednodobý inflačný cieľ Rady guvernérov ECB, Rada guvernérov v priebehu roka 2019 prijala dodatočné opatrenia menovej akomodácie v troch po sebe idúcich fázach. Tieto intervencie zdôraznili odhodlanie Rady guvernérov prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie trvalého vývoja inflácie smerom k jej strednodobému cieľu. Vzhľadom na čas potrebný na vyvinutie maximálneho účinku všetkých opatrení na hospodárstvo eurozóny Rada guvernérov naďalej pozorne sledovala vývoj inflácie a premietanie prebiehajúcich opatrení menovej politiky, pričom zostala pripravená podľa potreby upraviť všetky svoje nástroje tak, aby zabezpečila trvalý vývoj inflácie k jej cieľu, v súlade so svojou snahou o symetriu. Ku koncu roka 2019 predstavovali menovopolitické aktíva 70 % celkových aktív v súvahe Eurosystému. Veľkosť súvahy sa v roku 2019 ustálila na úrovni 4,7 bil. €, čo zodpovedalo úrovni dosiahnutej na konci predchádzajúceho roka. Zmierňovanie rizík spojených s veľkosťou súvahy naďalej zabezpečoval rámec ECB pre riadenie rizík.


2.1 Prvá fáza opatrení menovej politiky na zachovanie dostatočnej menovopolitickej akomodácie v podmienkach stupňovania nepriaznivých vonkajších vplyvov

Po zhoršení hospodárskeho výhľadu na konci roka 2018 boli nové informácie začiatkom roka 2019 aj naďalej slabšie, než sa očakávalo, a to z dôvodu nižšieho zahraničného dopytu a niektorých faktorov špecifických pre jednotlivé krajiny a odvetvia, čo poukazovalo na menej výrazné krátkodobé tempo rastu, než sa dovtedy očakávalo. Zároveň panovala značná neistota v tom, či sú faktory spomaľujúce rast eurozóny prechodného alebo dlhodobejšieho rázu, a teda do akej miery by pomalší rast v krátkodobom horizonte ovplyvnil strednodobý výhľad rastu. Za týchto okolností Rada guvernérov konštatovala, že riziká spojené s výhľadom rastu eurozóny sa presunuli na stranu pomalšieho rastu z dôvodu pretrvávajúcej neistoty súvisiacej s geopolitickými faktormi a hrozbou protekcionizmu, zraniteľnosťou rozvíjajúcich sa trhových ekonomík a volatilitou finančných trhov. Rada guvernérov zdôraznila potrebu naďalej trpezlivej, obozretnej a vytrvalej menovej politiky. Hoci by priaznivé podmienky financovania, pozitívna dynamika trhu práce a zrýchľovanie rastu miezd naďalej podporovali expanziu v eurozóne a postupné zvyšovanie inflačných tlakov, Rada guvernérov opätovne zdôraznila potrebu podstatnej menovopolitickej stimulácie v záujme pokračovania trvalej konvergencie inflácie smerom k úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte.

Nižšie tempo hospodárskeho rastu spomalilo posun inflácie k strednodobému cieľu a spôsobilo tak prijatie prvého súboru menovopolitických opatrení.

Aktuálne hospodárske údaje boli v priebehu jari aj naďalej slabé, čo poukazovalo na výrazné zmiernenie tempa hospodárskeho rastu výhľadovo až do roku 2019. K citeľnému spomaleniu došlo najmä vo výrobnom sektore, a to predovšetkým v dôsledku nepriaznivých vonkajších faktorov spojených s naďalej pomalým rastom svetového hospodárstva a nízkou dynamikou obchodu. Nižšie tempo hospodárskeho rastu spomalilo posun inflácie smerom k strednodobému cieľu Rady guvernérov.

V reakcii na podstatné zhoršenie prognózovaného vývoja hospodárskeho rastu a inflácie Rada guvernérov na svojom marcovom zasadaní prijala súbor menovopolitických opatrení na zvýšenie hladiny menovej akomodácie. Boli zamerané na ďalšie stupňovanie domácich cenových tlakov a vývoja celkovej inflácie v strednodobom horizonte a zvýšenie miery odolnosti hospodárstva eurozóny v prostredí globálnej neistoty. Rada guvernérov prijala predovšetkým nasledujúce opatrenia. V prvom rade sa rozhodla predĺžiť kalendárny úsek signalizácie menovopolitických sadzieb. Rada guvernérov konkrétnejšie signalizovala, že kľúčové úrokové sadzby ECB ponechá na súčasnej úrovni aspoň do konca roka 2019 a v každom prípade dovtedy, kým to bude potrebné na pokračovanie trvalého vývoja inflácie smerom k jej strednodobému cieľu. Po druhé, Rada guvernérov potvrdila svoj zámer pokračovať v reinvestovaní plnej výšky istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu nákupu aktív ešte po dlhšiu dobu od chvíle, keď začne zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné na zachovanie priaznivého stavu likvidity a výraznej miery menovej akomodácie. Vzhľadom na prepojenie medzi signalizáciou budúceho vývoja menovopolitických sadzieb a reinvestíciami došlo k automatickému posunu očakávaného horizontu reinvestícií a zdôrazneniu signalizácie menovopolitických sadzieb, ako aj odhodlania Rady guvernérov podľa potreby konať. Po tretie, popri zmene v signalizácii menovopolitických sadzieb bola oznámená nová séria štvrťročných cielených dlhodobejších refinančných operácií (TLTRO III). Tieto operácie mali trvať od septembra 2019 do marca 2021, pričom každá operácia mala mať dvojročnú splatnosť. Cieľom novej série TLTRO bolo zachovať priaznivé podmienky úverovania na udržanie toku bankových úverov ku klientom za prijateľných podmienok. Stabilné úverové toky do súkromného sektora podporujú spotrebné a investičné plány domácností a podnikov, napomáhajú hospodárskemu rastu a prispievajú k vývoju inflácie smerom k strednodobému cieľu Rady guvernérov. Po štvrté, Rada guvernérov rozhodla, že úverové operácie Eurosystému sa budú naďalej uskutočňovať formou tendrov s pevnou úrokovou sadzbou a neobmedzeným objemom pridelených finančných prostriedkov dovtedy, kým to bude nevyhnutné, minimálne však do konca udržiavacieho obdobia povinných minimálnych rezerv so začiatkom v marci 2021.

V nadväznosti na vyhlásenie novej série TLTRO Rada guvernérov na nasledujúcom zasadaní menovej politiky avizovala, že presné podmienky série TLTRO III budú oznámené na jednom z nadchádzajúcich zasadaní. Cenotvorba operácií TLTRO III mala predovšetkým zohľadňovať dôkladné hodnotenie bankového transmisného kanála menovej politiky, ako aj ďalší vývoj hospodárskeho výhľadu. Rada guvernérov navyše vzhľadom na skutočnosť, že prostredie záporných úrokových mier malo trvať dlhšie, než sa pôvodne očakávalo, v rámci svojho pravidelného hodnotenia mienila posudzovať, či si zachovanie priaznivého hospodárskeho vplyvu záporných úrokových mier nevyžaduje zmiernenie ich prípadných vedľajších účinkov na sprostredkovateľskú funkciu bánk.

Druhá fáza zvyšovania menovopolitickej akomodácie a zhoršovanie dôvery v inflačný výhľad

Do polovice roka aktuálne informácie naznačovali pokračovanie nepriaznivého vplyvu globálnych faktorov na výhľad eurozóny.

Do polovice roka aktuálne informácie naznačovali, že nepriaznivé globálne faktory, týkajúce sa najmä stále nízkej dynamiky svetového obchodu a čoraz citeľnejšej a tiahlejšej neistoty vo vonkajšom prostredí, naďalej zaťažujú výhľad eurozóny. Tieto faktory sa dotýkali najmä výrobného sektora eurozóny. Navyše došlo k ďalšiemu znižovaniu inflácie HICP, najmä v dôsledku dočasných faktorov, pričom ukazovatele základnej inflácie sa naďalej pohybovali horizontálne.

Vzhľadom na nepoľavujúcu neistotu a jej vplyv na inflačný výhľad Rada guvernérov uznala potrebu v roku 2019 druhýkrát upraviť nastavenie menovej politiky a v záujme udržania trvalého vývoja inflácie smerom k jej strednodobému cieľu zvýšiť mieru menovej akomodácie. Na svojom júnovom zasadnutí sa preto rozhodla posilniť signalizáciu budúceho nastavenia menovopolitických sadzieb predĺžením kalendárneho prvku signalizácie. Rada guvernérov konkrétne signalizovala, že kľúčové úrokové sadzby ECB zostanú na ich súčasnej úrovni minimálne do prvého polroka 2020, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné na pokračovanie trvalého vývoja inflácie smerom k jej strednodobému cieľu. Zároveň znova potvrdila svoje plány v oblasti reinvestícií. Rozhodla tiež o spôsobe určovania cien série operácií TLTRO III. Úroková sadzba jednotlivých operácií mala byť stanovená na úrovni o 10 bázických bodov vyššej ako priemerná sadzba hlavných refinančných operácií Eurosystému. V prípade bánk, u ktorých čistý objem poskytnutých akceptovateľných úverov prekročí stanovenú hraničnú hodnotu, mala byť sadzba TLTRO III znížená, pričom jej spodná hranica mohla byť až na úrovni priemernej úrokovej sadzby jednodňových sterilizačných operácií plus 10 bázických bodov. Táto cenotvorba má podľa Rady guvernérov zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi uznaním priaznivého vývoja bankových úverov na jednej strane a dôležitosťou zachovania akomodačného postoja na strane druhej.

V priebehu leta výhľad eurozóny naďalej zatieňovalo spomaľovanie dynamiky svetového hospodárskeho rastu a slabý medzinárodný obchod. Nepoľavujúca neistota navyše naďalej tlmila podnikateľskú náladu, najmä vo výrobnom sektore. Vývoj cien na druhej strane zostával nevýrazný, zatiaľ čo ukazovatele základnej inflácie sa naďalej pohybovali horizontálne. Trhové ukazovatele dlhodobejších inflačných očakávaní stagnovali na historicky nízkej úrovni dosiahnutej po júnovom zasadaní, zatiaľ čo prieskumy naznačovali výrazný prepad dlhodobejších očakávaní.

Rada guvernérov konštatovala, že skutočné a projektované miery inflácie neustále zaostávali za jej inflačným cieľom.

Za týchto okolností Rada guvernérov na svojom júlovom zasadaní konštatovala, že miery inflácie (skutočné i projektované) neustále zaostávali za jej inflačným cieľom. Rada guvernérov navyše za dôležitý predpoklad trvalého vývoja inflácie k jej cieľu považovala symetriu svojho strednodobého inflačného cieľa. Preto považovala za dôležité demonštrovať svoje odhodlanie a schopnosť konať, ako aj svoju pripravenosť v záujme dosiahnutia svojho inflačného cieľa podľa potreby ďalej uvoľniť menovú politiku prispôsobením všetkých svojich nástrojov. Rada guvernérov zároveň uviedla, že ak bude strednodobý výhľad inflácie naďalej zaostávať za stanoveným cieľom, je odhodlaná konať, v súlade so svojou snahou o symetriu v rámci inflačného cieľa. V signalizácii budúceho nastavenia menovopolitických sadzieb sa preto rozhodla znova zaviesť tzv. sklon k uvoľňovaniu – vyhlásila, že očakáva zachovanie kľúčových úrokových sadzieb ECB na súčasnej alebo nižšej úrovni. Zároveň poverila príslušné výbory Eurosystému posúdením rôznych možností vrátane rozšírenia signalizácie budúceho nastavenia menovopolitických sadzieb, zmierňujúcich opatrení (napr. viacstupňového systému úročenia rezerv) a rôznej veľkosti a zloženia prípadných nových čistých nákupov aktív. Tieto vyhlásenia pripravili pôdu na prípadné zavedenie komplexného súboru opatrení na nasledujúcom menovopolitickom zasadaní Rady guvernérov, ak by sa výhľad inflácie nezlepšil v súlade s jej cieľom.

Tretia fáza akomodácie s komplexným súborom opatrení v reakcii na dlhodobo nízke miery inflácie

Makroekonomické projekcie odborníkov ECB zo septembra 2019 poukázali na ďalšie zhoršenie inflačného výhľadu. Rada guvernérov bola celkovo konfrontovaná s dlhodobejším spomalením hospodárskej aktivity v eurozóne, neustálymi rizikami spomalenia rastu a inflačným výhľadom, ktorý naďalej zaostával za jej strednodobým cieľom. Najmä postupná významná revízia inflačného výhľadu viedla k zníženiu inflačných projekcií v roku 2021 z 1,8 % v decembri 2018 na 1,5 % v septembri 2019. Ďalšie zníženie inflačného výhľadu – napriek tomu, že finančné podmienky zakomponované v projekciách už odrážali podstatné očakávania ďalšieho uvoľňovania menovej politiky – znamenalo, že inflácia sa mala odkloniť ešte ďalej od úrovne, ktorá by podľa Rada guvernérov zodpovedala jej inflačnému cieľu. Ukazovatele základnej inflácie zostávali tlmené a ukazovatele inflačných očakávaní boli naďalej na nízkej úrovni. Rada guvernérov za týchto podmienok dospela k záveru, že obnovenie trvalého posunu inflácie k jej strednodobému cieľu si vyžaduje tretiu vlnu uvoľňovania menovej politiky. V septembri preto prijala nasledujúce rozhodnutia:

Obnovenie trvalého posunu inflácie k strednodobému cieľu si podľa Rady guvernérov vyžadovalo komplexný súbor podporných menovopolitických opatrení.

V prvom rade sa rozhodla znížiť sadzbu jednodňových sterilizačných operácií o 10 bázických bodov na –0,50 % (graf 17). Zníženie sadzby bolo sprevádzané preformulovaním signalizácie budúceho nastavenia menovopolitických sadzieb Rady guvernérov. Rada guvernérov očakávala, že kľúčové úrokové sadzby ECB zostanú na súčasnej alebo nižšej úrovni, až kým sa výhľad vývoja inflácie počas horizontu projekcií výrazne nepriblíži k úrovni dostatočne blízkej, ale nižšej ako 2 %, a tento vývoj inflácie sa nebude konzistentne odrážať v dynamike základnej inflácie.

Graf 17

Kľúčové úrokové sadzby ECB

(v % p. a.)

Zdroj: ECB.
Poznámka: Posledné údaje sú k 31. decembru 2019.

Po druhé, rozhodla o obnovení čistého nákupu dlhopisov v rámci programu nákupu aktív (APP) v mesačnom objeme 20 mld. € od 1. novembra (graf 18), pričom čistý nákup mal byť ukončený krátko pred tým, ako Rada guvernérov začne zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB. Rada guvernérov tiež potvrdila svoj zámer pokračovať v reinvestovaní plnej výšky istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu nákupu aktív ešte po dlhšiu dobu od chvíle, keď začne zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné na zachovanie priaznivého stavu likvidity a výraznej miery menovej akomodácie.

Graf 18

Mesačný čistý nákup aktív a celkový objem splatených cenných papierov v rámci APP v roku 2019

(v mld. EUR)

Zdroj: ECB.
Poznámka: Mesačný čistý nákup v účtovnej hodnote; mesačný objem splácania. Počas fázy reinvestícií sa Eurosystém prostredníctvom plynulej a pružnej realizácie riadi zásadou trhovej neutrality. Reinvestície splatenej istiny sú rozložené v priebehu roka tak, aby bola zabezpečená pravidelná a vyrovnaná prítomnosť na trhu. Dodatočný čistý nákup aktív je okrem toho možné rozložiť na susedné mesiace a prispôsobiť sa tak očakávanej nižšej trhovej aktivite v určitých mesiacoch (napr. v decembri). Výsledný čistý mesačný objem nákupu aktív preto nie je úplne identický ako plánovaný objem. Posledné údaje sú k 31. decembru 2019.

Po tretie, rozhodla sa rekalibrovať tretiu sériu TLTRO výhodnejšou úrokovou sadzbou pre zúčastnené banky (banky prekračujúce minimálny limit úverovania si mohli požičiavať za zníženú cenu až na úrovni priemernej úrokovej sadzby jednodňových sterilizačných operácií po dobu trvania operácie) a dlhšou dobou splatnosti (tri roky namiesto dvoch). Výhodnejšie podmienky TLTRO mali zachovať priaznivé podmienky poskytovania bankových úverov, zabezpečiť plynulú transmisiu menovej politiky a ďalej podporovať akomodačné nastavenie menovej politiky.

Napokon, s cieľom zabezpečiť transmisiu menovej politiky prostredníctvom bankového sektora bol zavedený dvojstupňový systém úročenia rezerv, ktorý oslobodzuje časť nadbytočných hotovostných rezerv bánk od zápornej sadzby jednodňových sterilizačných operácií.

Všetky prvky súboru opatrení prijatých na septembrovom menovopolitickom zasadaní Rady guvernérov boli navrhnuté tak, aby sa navzájom dopĺňali pri zabezpečovaní menovej stimulácie a konvergencii inflácie k cieľu Rady guvernérov. Zníženie sadzby jednodňových sterilizačných operácií a rozšírenie podmienenej signalizácie menovej politiky ukotvilo krátkodobé až strednodobé úrokové sadzby, ktoré sú dôležité pri oceňovaní podnikových úverov v eurozóne. Obnovenie čistého nákupu aktív a bližšie špecifikovanie očakávaného horizontu reinvestícií ukotvili strednodobé až dlhodobejšie úrokové sadzby, ktoré sú dôležité pri určovaní cien hypotekárnych úverov domácnostiam. Operácie TLTRO III boli rekalibrované s cieľom zachovať priaznivé podmienky poskytovania bankových úverov, zabezpečiť plynulú transmisiu menovej politiky a motivovať banky udržať úverové toky ku klientom. V neposlednom rade mal dvojstupňový systém úročenia rezerv zmierniť priame náklady bánk zo záporných úrokových sadzieb s cieľom podporiť transmisiu menovej politiky prostredníctvom bankového sektora. V dôsledku toho sa priaznivejšie podmienky trhového financovania naďalej premietali do úverových podmienok pre podniky a domácnosti.

Monitorovanie vývoja inflácie so zreteľom na predbežnú stabilizáciu výhľadu rastu a pripravenosť konať

Po troch fázach uvoľňovania menovej politiky v priebehu roka 2019 zostali ukazovatele základnej inflácie do konca vo všeobecnosti tlmené a dynamika rastu v eurozóne bola naďalej nízka, hoci bolo vidieť počiatočné známky ustálenia klesajúceho rastu a mierneho nárastu základnej inflácie v súlade s predchádzajúcimi projekciami. Vzhľadom na uvedený vývoj i na skutočnosť, že vplyv všetkých prijatých opatrení sa naplno prejaví až s odstupom času, Rada guvernérov na svojom decembrovom zasadaní vyhlásila, že pozorne sleduje vývoj inflácie a premietanie prebiehajúcich opatrení menovej politiky prijatých v septembri do ekonomiky. Zdôraznila, že je naďalej pripravená podľa potreby upraviť všetky svoje nástroje, aby zabezpečila trvalý posun inflácie k svojmu inflačnému cieľu, v súlade so svojou snahou o symetriu.

Vzhľadom na pretrvávajúcu neistotu a riziká spomalenia rastu boli v priebehu roka 2019 zavedené rozsiahle dodatočné opatrenia menovej akomodácie. Všetky prvky prijatých opatrení naďalej pôsobili spoločne a prispeli k ďalšiemu poklesu nákladov na financovanie bánk (graf 19). Veľmi výhodné podmienky financovania bánk sa prejavovali v širšej ekonomike: úverové podmienky pre podniky a domácnosti boli na historicky nízkej úrovni, resp. v jej blízkosti (graf 20). Všetky rozhodnutia prijaté v priebehu roka 2019 prispeli k značnému stupňu menovopolitickej akomodácie zavádzanej od roku 2014 a naďalej prispievali k zvyšovaniu hospodárskej výkonnosti eurozóny.

Graf 19

Kompozitné náklady bánk na dlhové financovanie

(kompozitné náklady na vkladové a nezabezpečené trhové dlhové financovanie, v % p. a.)

Zdroj: ECB, Markit iBoxx a výpočty ECB.
Poznámka: Kompozitné náklady na vkladové financovanie sa počítajú ako priemer sadzieb nových obchodov v prípade jednodňových vkladov, vkladov s dohodnutou splatnosťou a vkladov s výpovednou lehotou, vážených príslušnými zostatkami. Posledné údaje sú k 31. decembru 2019.

  

Graf 20

Kompozitné sadzby bankových úverov nefinančným spoločnostiam a domácnostiam

(v % p. a.)

Zdroj: ECB.
Poznámka: Kompozitné sadzby bankových úverov sa počítajú agregovaním krátkodobých a dlhodobých sadzieb vyjadrených 24-mesačným kĺzavým priemerom objemu nových obchodov. Posledné údaje sú k 31. decembru 2019.


2.2 Dynamika súvahy Eurosystému pri obnovení čistého nákupu aktív

Veľkosť súvahy Eurosystému sa v roku 2019 nezmenila.

Od vypuknutia globálnej finančnej krízy v rokoch 2007 až 2008 Eurosystém prijal rôzne štandardné i neštandardné opatrenia menovej politiky, ktoré sa v priebehu času priamo prejavili na objeme a zložení súvahy Eurosystému. Neštandardné opatrenia zahŕňali refinančné operácie na poskytovanie finančných prostriedkov protistranám s počiatočnou splatnosťou do štyroch rokov, ako aj nákup aktív vydaných súkromnými a verejnými subjektmi (v rámci programu nákupu aktív – APP). V decembri 2018 Eurosystém čistý nákup aktív v rámci APP ukončil a v roku 2019 v plnej výške reinvestoval istinu zo splatných cenných papierov. K 1. novembru 2019 Eurosystém obnovil čistý nákup aktív v priemernom mesačnom objeme 20 mld. €. Ku koncu roka 2019 veľkosť súvahy Eurosystému dosahovala 4,7 bil. €, rovnako ako na konci roka 2018.

Na konci roka 2019 položky súvisiace s menovou politikou na strane aktív predstavovali 3,3 bil. €, t. j. 70 % celkových aktív v súvahe Eurosystému (pokles zo 72 % na konci roka 2018). Tieto položky súvisiace s menovou politikou zahŕňajú úvery poskytnuté úverovým inštitúciám v eurozóne, ktoré predstavovali 13 % celkových aktív (pokles zo 16 % na konci roka 2018) a aktíva nadobudnuté na účely menovej politiky, ktoré predstavovali približne 56 % celkových aktív (rovnako ako na konci roka 2018) (graf 21). Ostatné finančné aktíva v súvahe pozostávali najmä z devíz a zlata v držbe Eurosystému a nemenovopolitických eurových portfólií.

Na strane pasív zostala výška povinných minimálnych rezerv protistrán a jednodňových sterilizačných operácií zhruba nezmenená na úrovni 2 bil. € a na konci roka 2019 predstavovala 39 % celkových pasív (rovnako ako na konci roka 2018). Po vyhlásení dvojstupňového systému úročenia rezerv s účinnosťou od 30. októbra 2019 sa peňažné aktíva protistrán vedené v Eurosystéme v podstatnej miere presunuli do rezerv na úkor využívania jednodňových sterilizačných operácií. Na konci roka 2019 jednodňové sterilizačné operácie tvorili 15 % celkových peňažných aktív protistrán v Eurosystéme, čo predstavuje pokles z 34 % na konci roka 2018. Objem bankoviek v obehu rástol v súlade s historickým trendom a na konci roka 2019 tvoril 28 % pasív, čo predstavuje nárast z 26 % na konci roka 2018. Ostatné pasíva vrátane základného imania a účtov precenenia rovnako ako na konci roka 2018 predstavovali 34 % (graf 21).

Graf 21

Vývoj konsolidovanej súvahy Eurosystému

(v mld. EUR)

Zdroj: ECB.
Poznámka: Kladné hodnoty označujú aktíva, záporné hodnoty pasíva. Čiara označujúca nadbytočnú likviditu je znázornená ako kladná hodnota, hoci predstavuje súčet nasledujúcich položiek na strane pasív: zostatky na bežných účtoch nad rámec povinných minimálnych rezerv a vklady v rámci jednodňových sterilizačných operácií.

Priemerná splatnosť portfólií APP a zastúpenie rôznych aktív a jurisdikcií

Program APP je zložený zo štyroch aktívnych programov nákupu aktív: tretieho programu nákupu krytých dlhopisov (CBPP3), programu nákupu cenných papierov krytých aktívami (ABSPP), programu nákupu aktív verejného sektora (PSPP) a programu nákupu aktív podnikového sektora (CSPP). Cieľový objem čistých mesačných nákupov v rámci programu APP sa v priebehu jeho realizácie menil na základe rozhodnutí Rady guvernérov.

Na konci roka 2019 predstavovali cenné papiere nadobudnuté v rámci programu APP 2,6 bilióna €.

Na konci roka 2019 predstavovali cenné papiere nadobudnuté v rámci programu APP 2,6 bilióna € (v amortizovanej obstarávacej cene). Z celkového koncoročného objemu aktív APP tvoril 1 % (28 mld. €) program ABSPP, 10 % (264 mld. €) program CBPP3 a 7 % (185 mld. €) program CSPP. Pokiaľ ide o programy nákupu aktív súkromného sektora, v posledných dvoch mesiacoch roku 2019 k rastu aktív v programe APP najviac prispel program CSPP s objemom čistých nákupov vo výške 7,7 mld. €. Nákupy v rámci programu CSPP sa uskutočňujú na základe referenčnej hodnoty, ktorá vychádza z trhovej kapitalizácie všetkých nesplatených akceptovateľných dlhopisov.

Program PSPP predstavoval 82 % celkového objemu aktív nadobudnutých v rámci programu APP.

Prevažnú časť programu APP tvorili aktíva nadobudnuté v rámci programu PSPP vo výške 2,1 bil. €, t. j. 82 % celkových aktív programu APP na konci roka 2019 (rovnaký podiel ako ku koncu roka 2018). Alokácia nákupov aktív v rámci programu PSPP do jednotlivých jurisdikcií sa orientuje podľa kľúča na upisovanie základného imania ECB. Národné centrálne banky krajín eurozóny mali v rámci svojich pridelených nákupných kvót možnosť výberu medzi nákupom cenných papierov ústrednej vlády, regionálnych samospráv a cenných papierov vydaných agentúrami zriadenými v príslušných jurisdikciách. Niektoré národné centrálne banky kupovali i cenné papiere vydané nadnárodnými inštitúciami EÚ. ECB nenakupovala žiadne dlhové cenné papiere vydané nadnárodnými inštitúciami EÚ a regionálnymi samosprávami. Na konci roka 2019 predstavovala vážená priemerná splatnosť aktív nadobudnutých v rámci programu PSPP 7,12 roka, čo je o niečo menej ako 7,37 roka na konci roka 2018 (s určitými rozdielmi medzi jednotlivými jurisdikciami).[23]

Istinu zo splatených cenných papierov v portfóliách APP Eurosystém reinvestoval. V rámci programov nákupu aktív súkromného sektora boli v roku 2019 splatené cenné papiere v hodnote 37,2 mld. €, zatiaľ čo v rámci programu PSPP bolo splatených 167,3 mld. €.[24] Aktíva nadobudnuté v rámci programov PSPP, CSPP a CBPP3 boli aj naďalej k dispozícii na požičiavanie[25] s cieľom podporiť likviditu na trhu s dlhopismi a repo trhu.[26]

Vývoj refinančných operácií Eurosystému

Od konca roka 2018 sa objem nesplatených refinančných operácií Eurosystému znížil o 109,3 mld. € a ku koncu roka 2019 predstavoval 624,1 mld. €. Pokles ich stavu je do značnej miery dôsledkom dobrovoľných splátok operácií zo série TLTRO II vo výške 208 mld. €. Suma 101,1 mld. € pridelená v prvých dvoch operáciách série TLTRO III pokles stavu nesplatených refinančných operácií z dôvodu splátok TLTRO II kompenzovala len čiastočne. Vážená priemerná splatnosť nesplatených refinančných operácií Eurosystému sa skrátila z približne 1,8 roka na konci roka 2018 na približne 1,2 roka na konci roka 2019.


2.3 Finančné riziká spojené s programom APP sa zmierňujú prostredníctvom príslušných rámcov

Hlavnou zásadou Eurosystému pri riadení rizík je riziková efektívnosť.

Hlavným cieľom obnoveného čistého nákupu aktív v rámci programu APP je podporiť výraznú konvergenciu inflácie k strednodobému cieľu Rady guvernérov. Nákup aktív by mal zároveň prebiehať v rozsahu potrebnom a primeranom plneniu mandátu ECB a dosahovaniu jej cieľa cenovej stability. V prípade viacerých možností dosahovania cieľa menovej politiky by mal byť zvolený spôsob efektívny tak z prevádzkového, ako aj rizikového hľadiska. V tomto smere sa Eurosystém pri riadení rizík snaží o rizikovú efektívnosť, t. j. dosahovať ciele menovej politiky tak, aby bol vystavený čo najmenšiemu riziku.[27]

Priamy nákup aktív si vyžaduje osobitné rámce riadenia rizík.

Všetky nástroje menovej politiky vrátane priameho nákupu aktív so sebou nesú finančné riziká, ktoré Eurosystém riadi a kontroluje. Priamy nákup aktív si vyžaduje osobitné rámce riadenia finančných rizík, ktoré sú dané špecifickými cieľmi menovej politiky a charakteristickými znakmi a rizikovými profilmi súvisiacich druhov aktív. Súčasťou týchto rámcov sú kritériá akceptovateľnosti, postupy hodnotenia kreditného rizika a hĺbkovej kontroly, systémy oceňovania, referenčné hodnoty a limity. Rámce riadenia rizík sa uplatňujú na nákup dodatočných aktív, reinvestície istiny zo splatných cenných papierov a aktíva nadobudnuté v programe APP, pokiaľ sú vedené v súvahe Eurosystému.

Rámce riadenia rizík neplnia len úlohu zmierňovania finančných rizík, ale usmerňovaním nákupu aktív smerom k diverzifikovanej a trhovo neutrálnej alokácii aktív prispievajú aj k dosahovaniu cieľov menovej politiky. Rámce riadenia rizík zohľadňujú aj nefinančné riziká, ako sú právne a prevádzkové riziká a riziko straty dobrého mena.

V nasledujúcich častiach sú uvedené bližšie podrobnosti o rámcoch riadenia rizík, ktoré sa uplatňujú v súvislosti s realizáciou programu APP.[28] V tabuľke 1 sú uvedené hlavné prvky príslušných rámcov.

Tabuľka 1

Hlavné prvky rámcov riadenia rizík v programe APP

Zdroj: ECB.
Poznámky: CQS (credit quality step): stupeň kreditnej kvality podľa harmonizovanej ratingovej stupnice Eurosystému (rámec Eurosystému na hodnotenie kreditného rizika); CAC (collective action clause): klauzula o spoločnom postupe.
1) Na ABS s nižším ako druhým stupňom kreditnej kvality sa vzťahujú dodatočné požiadavky: i) ABS nesmú byť v čase emisie ani počas svojej životnosti kryté problémovými úvermi, ii) aktíva generujúce peňažné toky, ktorými sú ABS kryté, nesmú byť štruktúrované, syndikované ani financované z cudzích zdrojov, a iii) musia sa uplatňovať ustanovenia o kontinuite obsluhy.
2) Viac v sekcii Implementation aspects of the public sector purchase programme (PSPP) na internetovej stránke ECB.

Požiadavky na akceptovateľnosť v prípade priameho nákupu aktív

Kritériá akceptovateľnosti sa vzťahujú na všetky triedy aktív.

V rámci priameho nákupu aktív sú akceptovateľné len obchodovateľné aktíva, ktoré sú akceptované ako kolaterál v úverových operáciách Eurosystému. Kritériá akceptovateľnosti kolaterálu v úverových operáciách Eurosystému sú stanovené vo všeobecnom rámci týkajúcom sa nástrojov menovej politiky. Akceptovateľné aktíva musia okrem iného spĺňať vysoké štandardy kreditnej kvality, pričom musia mať aspoň jeden úverový rating[29] od externej ratingovej agentúry (ECAI) akceptovanej v rámci Eurosystému na hodnotenie kreditného rizika (ECAF) na úrovni kreditnej kvality 3 (CQS 3) harmonizovanej ratingovej stupnice Eurosystému alebo vyšší (CQS 1 a CQS 2). Aktíva musia byť zároveň denominované v eurách a vydané a vyrovnávané v eurozóne. V prípade cenných papierov krytých aktívami (asset-backed securities – ABS) musia byť dlžníci v rámci jednotlivých pohľadávok prevažne z eurozóny.

Popri uvedených kritériách sa v závislosti od programu nákupu aktív uplatňujú špecifické kritériá akceptovateľnosti. V prípade programov PSPP a CSPP je napríklad stanovená minimálna a maximálna doba splatnosti. V rámci programu CSPP sa neakceptujú aktíva vydané úverovými inštitúciami alebo emitentmi, ktorých materský podnik je úverovou inštitúciou. V rámci programov CSPP a CBPP3 sa navyše neakceptujú aktíva vydané likvidačnými subjektmi a správcovskými spoločnosťami. V programe CBPP3 musia aktíva spĺňať nevyhnutné podmienky na ich prijatie v úverových operáciách Eurosystému ako kolaterálu na vlastné použitie, t. j. môžu byť použité vystavujúcou úverovou inštitúciou ako kolaterál.[30] Od 1. januára 2019 sa už okrem toho neakceptujú kryté dlhopisy s podmieneným predĺžením splatnosti. Platí tiež, že nákupy aktív nesmú byť v rozpore so zákazom menového financovania verejných orgánov stanoveným v článku 123 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Hodnotenie kreditného rizika a postupy hĺbkovej kontroly

Hodnotenie kreditného rizika a hĺbková kontrola sa vykonávajú nepretržite.

V prípade programov nákupu aktív súkromného sektora Eurosystém nepretržite uskutočňuje primerané hodnotenie kreditného rizika a hĺbkovú kontrolu okruhu aktív, ktoré sú k dispozícii na nákup. Prostredníctvom určitých rizikových ukazovateľov sa uplatňujú monitorovacie rámce. V rámci hodnotenia a kontrolných postupov sa uplatňuje zásada úmernosti, t. j. rizikovejšie aktíva podliehajú podrobnejšej analýze. V odôvodnených prípadoch sa môžu uplatňovať dodatočné opatrenia na riadenie rizika, v súlade so zásadou úmernosti. Ide predovšetkým o obmedzenie a pozastavenie nákupov a v mimoriadnych prípadoch aj predaj aktív, ktoré v jednotlivých prípadoch musí posúdiť Rada guvernérov.

Rámce oceňovania

Rámce oceňovania zabezpečujú realizáciu nákupov v trhových cenách.

Oceňovacie rámce v rámci programu APP zabezpečujú realizáciu nákupov v trhových cenách s cieľom minimalizovať deformáciu trhu a prispievať k dosahovaniu rizikovej efektívnosti. Tieto rámce zohľadňujú dostupné trhové ceny, ich kvalitu a reálne hodnoty. Zároveň sa vykonávajú následné cenové kontroly s cieľom overiť, či transakčné ceny v rámci nákupov odrážali trhové ceny v čase realizácie transakcií.

Nákupy akceptovateľných dlhových nástrojov s negatívnym výnosom do splatnosti sú prípustné vo všetkých programoch nákupu aktív vrátane, v potrebnom rozsahu, nástrojov s výnosom nižším ako sadzba jednodňových sterilizačných operácií.[31]

Referenčné hodnoty

Používanie referenčných hodnôt v záujme diverzifikácie

Referenčné hodnoty pomáhajú zabezpečiť diverzifikované portfólio a prispievajú k zmierňovaniu rizík. Referenčné hodnoty v rámci programov nákupu aktív súkromného sektora vychádzajú z trhovej kapitalizácie okruhu akceptovateľných aktív, t. j. nominálnych hodnôt nesplatených akceptovateľných aktív spĺňajúcich rizikové kritériá. V prípade PSPP sa alokácia nákupov podľa jednotlivých jurisdikcií riadi kľúčom na upisovanie základného imania ECB.

Limity

Limity podielu emisií a emitentov sú účinným nástrojom na znižovanie rizika koncentrácie.

V rámci programu APP sa uplatňujú rámce limitov. Pri nastavovaní limitov podielu emisií a emitentov[32] sa zohľadňujú menovopolitické, operačné a právne aspekty a aspekty týkajúce sa riadenia rizík. Limity sú prispôsobené jednotlivým triedam aktív, pričom sa rozlišuje medzi aktívami verejného a aktívami súkromného sektora.

V rámci programu PSPP sa limity podielu emisií a emitentov uplatňujú s cieľom chrániť fungovanie trhu a cenotvorbu, znižovať riziko koncentrácie a zabrániť tomu, aby sa Eurosystém stal hlavným veriteľom vlád krajín eurozóny. Limit emisií akceptovateľných nadnárodných dlhopisov v PSPP predstavuje 50 % nesplatenej sumy emitovaného aktíva. Limit podielu emisií akceptovateľných dlhopisov v rámci programu PSPP predstavuje 33 % nesplatenej sumy emisie. V prípade dlhopisov s klauzulou o spoločnom postupe veriteľov sa individuálne posudzuje, či by Eurosystém v dôsledku uplatnenia limitu nenadobudol blokujúcu menšinu. V takom prípade platí limit 25 %. Limit emitenta v prípade nadnárodných emitentov je stanovený na 50 % nesplateného objemu akceptovateľných aktív vydaných príslušnou inštitúciou; v prípade ostatných akceptovateľných emitentov predstavuje 33 %.

V prípade programov nákupu cenných papierov súkromného sektora je emisný limit 70 %. V rámci programu CSPP platia v špecifických prípadoch nižšie emisné limity, napr. pre aktíva vydané verejnoprávnymi podnikmi platia podobné podmienky ako pre aktíva v rámci programu PSPP. Okrem týchto limitov podielu emisií sa v rámci programov CBPP3 a CSPP uplatňujú aj limity emitentov. Predovšetkým v prípade programu CSPP tieto limity vychádzajú z referenčných podielov súvisiacich s trhovou kapitalizáciou skupiny emitentov s cieľom zabezpečiť diverzifikovanú alokáciu nákupov. V dôsledku výsledkov hodnotenia kreditného rizika a postupov hĺbkovej kontroly (vysvetlených vyššie) sa navyše môžu uplatňovať nižšie limity.


3 Finančný sektor eurozóny: rastúca odolnosť bánk, pretrvávajúce riziká

V roku 2019 bol finančný sektor eurozóny vystavený naďalej náročnému rizikovému prostrediu. Na jednej strane finančnú stabilitu podporovalo viacero faktorov vrátane rastúcej ekonomiky a solídnej kapitalizácie bánk v eurozóne. Na druhej strane mali na prostredie finančnej stability nepriaznivý vplyv rastúce riziká spomalenia hospodárskeho rastu v budúcnosti. Vysoká miera podstupovania rizika na finančných trhoch a trhoch s nehnuteľnosťami naďalej spôsobovala nárast potenciálnej nestability cien aktív, zatiaľ čo riziká sa naďalej zvyšovali aj v rastúcom nebankovom finančnom sektore. Za týchto okolností krajiny eurozóny po konzultácii s ECB zaviedli viacero makroprudenciálnych opatrení s cieľom zmierniť systémové riziká a zvýšiť voči nim odolnosť. Bankový dohľad ECB zároveň prijímal mikroprudenciálne opatrenia a prispieval k stabilite európskeho bankového sektora. V roku 2019 sa ECB naďalej zapájala do diskusií o dokončení bankovej únie a prehlbovaní únie kapitálových trhov a zdôrazňovala význam vývoja nástrojov na zmierňovanie rizík v nebankovom finančnom sektore.


3.1 Prostredie finančnej stability v roku 2019

V roku 2019 bolo prostredie finančnej stability naďalej náročné. Svetový hospodársky výhľad sa v priebehu roka zhoršoval a zvýšená politická a strategická neistota prinášala značné riziká pomalšieho hospodárskeho rastu. Za týchto okolností sa trhy čoraz viac riadili očakávaniami ďalšieho uvoľňovania menovej politiky a uprednostňovaním bezpečných aktív, čo viedlo k podstatne nižším výnosom štátnych a podnikových dlhopisov s vyšším ratingom. Prostredie nízkych (alebo záporných) úrokových mier a nízkych výnosov bezpečných aktív negatívne ovplyvnilo ziskovosť finančných inštitúcií. Investičné fondy a poisťovne za týchto okolností podstupovali väčšie riziká. K ďalšiemu oslabeniu vyhliadok ziskovosti bánk prispelo zhoršovanie výhľadu hospodárskeho rastu a s ním súvisiace očakávané prostredie dlhodobo nízkych úrokových mier. Banky však ťažili zo zmiernenia problémov s financovaním vzhľadom na nižšie náklady financovania a zlepšenie prístupu na trh s dlhopismi. S koeficientom vlastného kapitálu Tier 1 (Common Equity Tier 1 – CET1) na úrovni 14,2 % zároveň boli banky v eurozóne naďalej adekvátne kapitalizované.

Štyri hlavné riziká ohrozujúce finančnú stabilitu

V roku 2019 ECB identifikovala štyri hlavné riziká ohrozujúce finančnú stabilitu v eurozóne počas horizontu dvoch rokov (obr. 1), ktoré analyzovala vo svojom polročnom prehľade finančnej stability (Financial Stability Review).

Obrázok 1

Hlavné riziká ohrozujúce finančnú stabilitu v eurozóne

Zdroj: ECB.
Poznámka: Hodnotenie finančnej stability k 20. novembru 2019.

  • Po prvé, počas roka 2019 naďalej pretrvávali významné riziká potenciálnej nestability cien aktív a ECB zdôrazňovala riziko rušivého preceňovania na svetových finančných trhoch. Hľadanie vyšších výnosov sa v roku 2019 zintenzívnilo – ceny akcií v eurozóne napriek nižším ziskom podnikov a zhoršujúcemu sa makroekonomickému prostrediu vzrástli o približne 20 % a podiel nesplatených dlhopisov (v celosvetovom meradle) s výnosom nad 3 % predstavoval menej ako 10 %. Prudké korekcie na akciových trhoch a trhoch s nástrojmi s pevným výnosom a nižším ratingom preto naďalej predstavovali riziko, najmä vzhľadom na vysokú ekonomickú a politickú neistotu. Ceny nehnuteľností v eurozóne v roku 2019 v prostredí nízkych úrokových mier pokračovali v raste. Varovania a odporúčania vydané Európskym výborom pre systémové riziká v súvislosti so slabými miestami v sektore rezidenčných nehnuteľností poukazovali na to, že naďalej silná dynamika rastu cien spolu s pomerne výrazným rastom hypotekárnych úverov a vysokou zadlženosťou domácností boli hlavnými rizikami vo viacerých krajinách (časť 3.2).
  • Po druhé, v niektorých krajinách pretrvávali obavy v súvislosti s udržateľnosťou dlhu vo verejnom a/alebo nefinančnom súkromnom sektore, ktorého úroveň často dosahovala z historického i z medzinárodného hľadiska vysokú úroveň. Nízke náklady financovania síce zmierňovali obavy o udržateľnosť dlhu v krátkodobom horizonte, no verejné a súkromné financie boli aj naďalej vystavené riziku prudkej zmeny nálady na trhu alebo zhoršenia makroekonomických podmienok. Náhle zvýšenie úrokových mier z veľmi nízkej úrovne by mohlo byť mimoriadne škodlivé najmä pre domácnosti a nefinančné korporácie v krajinách s vyšším podielom úverov s pohyblivou úrokovou sadzbou.
  • Po tretie, zvýšili sa aj riziká v bankovom sektore eurozóny. V roku 2019 bola ziskovosť bánk naďalej nízka a vyhliadky ziskovosti sa vzhľadom na zhoršujúci sa výhľad hospodárskeho rastu a pretrvávajúce prostredie nízkych úrokových sadzieb zhoršili. Objem problémových úverov sa síce naďalej miernym tempom znižoval, v niektorých častiach bankového sektora však stále nedostatočne. Na dlhodobé vyhliadky ziskovosti bánk mali v mnohých prípadoch naďalej nepriaznivý vplyv faktory ako nadmerné kapacity a nehospodárnosť.
  • Po štvrté, v dôsledku zvýšenej rizikovej tolerancie pokračovalo hromadenie rizík v nebankovom finančnom sektore. Investičné fondy a poisťovne v reakcii na pokles výnosov bonitnejších aktív naďalej investovali do rizikovejších nástrojov. Pokles objemu vysokolikvidných aktív a prípady koncentrácie nástrojov s vysokým pákovým efektom v sektore investičných fondov zároveň vyvolávali zvýšené obavy z možnosti náhleho a rozsiahleho výberu vkladov a investičného správania, ktoré by mohlo znásobiť prípadnú volatilitu trhu.

ECB počas roka 2019 zdôraznila aj ďalšie riziká, ktoré prekračujú krátkodobý až strednodobý horizont a mohli by mať nepriaznivý vplyv na finančný sektor. Zintenzívnili sa predovšetkým snahy o vyhodnotenie vplyvu klimatických zmien na finančnú stabilitu, ako aj komunikácia v tejto oblasti. Cieľom ECB je v rámci svojho mandátu prispieť k všeobecným snahám o zmiernenie potenciálnych negatívnych účinkov klimatickej zmeny vo viacerých kľúčových oblastiach (box 3). Pokiaľ ide o úsilie ECB znížiť svoj vplyv na životné prostredie, od roku 2008 do roku 2018 ECB znížila uhlíkové emisie na pracovné miesto o 74 % (box 3). Počas roka 2019 tiež ECB vyhodnocovala dôsledky vývoja v oblasti finančných technológií na mikroprudenciálnej i makroprudenciálnej úrovni (box 4).

Box 3
ECB a klimatická zmena

Riziká súvisiace s klímou (známe aj ako riziká súvisiace s globálnym otepľovaním) sa finančného systému a ekonomiky ako celku dotýkajú čoraz viac, a to predovšetkým ako fyzické riziká a riziká spojené s prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo (ďalej len „riziká prechodu“). Fyzické riziká sú spojené napríklad so zvýšenou intenzitou a frekvenciou nepriaznivých poveternostných javov. Naplnenie týchto rizík má nepriaznivý vplyv na hodnotu aktív, ceny tovarov a kolaterál v dotknutých oblastiach a spôsobuje tak straty mnohým subjektom vrátane poisťovní, bánk a iných finančných inštitúcií. Fyzické riziká sa už v súčasnosti napĺňajú a na celom svete dochádza k ich rastu.[33] Riziká prechodu súvisia s možnými vedľajšími účinkami a nákladnosťou politík zameraných na zmierňovanie klimatických rizík. Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo môže prebiehať riadene alebo neriadene. Náhle zavedenie politík alebo vplyv nových technológií by napríklad mohli mať za následok trhové riziko pre banky a ďalších investorov v dôsledku nečakaného poklesu cien aktív a potenciálneho výpredaja aktív s vysokými emisiami uhlíka. V dôsledku prechodu a súvisiacich politík navyše môže dôjsť k zníženiu ziskovosti podnikov s vysokými emisiami uhlíka a následne k zvýšeniu kreditného rizika na strane bánk s expozíciami voči týmto sektorom, čo môže zároveň spôsobiť zníženie produkcie a zmeny relatívnych cien.

Tvorcovia politík stoja pri zvažovaní riešení klimatickej zmeny pred rozhodnutím, či začať už dnes zavádzať potenciálne nákladné opatrenia na zmierňovanie klimatických rizík s cieľom zabezpečiť včasný a plynulý prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, alebo radšej neprijať žiadne kroky a riskovať scenár „tragédie horizontu“, v ktorom už bude na riešenie rizík spojených s klímou neskoro a v ktorom by zároveň mohlo dôjsť i k naplneniu rozsiahlych fyzických rizík a rizík prechodu.[34] V súčasnosti je už zrejmé, že hoci environmentálne externality by sa mali v prvom rade riešiť prostredníctvom najvhodnejších opatrení, ako sú napríklad dane, o adekvátnych riešeniach klimatickej zmeny a súvisiacich rizík musia vo svojej oblasti pôsobnosti uvažovať všetky orgány.[35] ECB v rámci revízie svojej stratégie menovej politiky posúdi možnú účasť Eurosystému v boji proti rizikám spojeným s klimatickou zmenou a vyhodnotí možnosti a spôsob vlastného zapojenia v rámci svojho mandátu.

Za týchto okolností môže ECB v rámci svojho mandátu prispieť k všeobecným snahám o zmiernenie potenciálnych negatívnych účinkov klimatickej zmeny v oblastiach, v ktorých môže byť jej príspevok najúčinnejší a v ktorých je to prevádzkovo uskutočniteľné. ECB sa vo svojom úsilí zameriava predovšetkým na tieto hlavné oblasti: a) zdokonaľovanie ekonomickej analýzy, prognostických modelov a hodnotenia rizík; b) vývoj v oblasti monitorovania a hodnotenia rizík ohrozujúcich finančnú stabilitu vrátane záťažového testovania klimatických rizík; c) bankový dohľad; d) zvažovanie klimatických rizík vo vlastných investičných a podnikových operáciách; e) posudzovanie vplyvu klimatickej zmeny na nastavenie menovej politiky; f) podpora európskych a medzinárodných fór, legislatívnych orgánov a tvorcov noriem v ich práci zameranej na zmierňovanie rizík spojených s klimatickou zmenou a zvažovanie aspektu udržateľnosti v rámci rozhodovacieho procesu; a g) ochrana životného prostredia prostredníctvom vlastného systému environmentálneho riadenia.

1. Ekonomická analýza, prognostické modely a hodnotenie rizík

Pre ECB je dôležité a čoraz relevantnejšie pri hodnotení výhľadu cenovej stability v rámci výkonu menovej politiky prihliadať aj na účinky klimatickej zmeny a politík, ktoré sa v tejto oblasti uplatňujú. Z tohto dôvodu sa bude klimatická zmena zvažovať aj v rámci nadchádzajúcej revízie stratégie menovej politiky. Dôsledky šokov spojených s klimatickou zmenou a súvisiacich politík už ECB v rámci svojej základnej ekonomickej analýzy berie do úvahy. Technologické politiky, politiky zmierňovania fiškálnych dôsledkov a adaptačné politiky, ako napríklad uhlíková daň, majú zvyčajne priamy vplyv na ceny. Vplyv na infláciu môže byť aj nepriamy, napríklad prostredníctvom podmienok ponuky a dopytu v ekonomike, ktoré zasa ovplyvňujú rast investícií a produktivity. Potrebné ekologické politiky teda majú dosah aj na rozpočtové saldo jednotlivých krajín a na prevádzkové náklady korporácií v dotknutých sektoroch a v konečnom dôsledku aj na tvorbu cien. Samotná klimatická zmena môže zároveň viesť k transformácii správania a spotrebných zvyklostí domácností, s dôsledkami na dynamiku hospodárskeho rastu z hľadiska priemernej hodnoty i volatility rastu produkcie. Takéto účinky sa v konečnom dôsledku prejavujú na bohatstve a potenciálnej produkcii. ECB v čoraz väčšej miere analyzuje makroekonomické dôsledky klimatickej zmeny a súvisiacich verejných politík. Zistenia tejto práce majú pomôcť lepšie zohľadniť tieto aspekty v pravidelnej ekonomickej analýze ECB a jej prognostických modeloch a hodnotení rizík. Do úvahy sa berie aj vplyv klimatickej zmeny na kanály transmisie menovej politiky a menovú analýzu, a predovšetkým na poskytovanie úverov.

2. Monitorovanie a hodnotenie rizík ohrozujúcich finančnú stabilitu

V rámci adaptácie v súvislosti s klimatickou zmenou ECB aktívne monitoruje fyzické riziká a riziká prechodu, ktorým čelia banky i nebankové finančné inštitúcie. V tejto súvislosti bolo nevyhnutné získať dostatočne podrobné informácie o uhlíkovej intenzite bankových portfólií na úrovni jednotlivých podnikov na základe expozícií voči nefinančným korporáciám a emisií oxidu uhličitého, a začať v tejto oblasti dôkladné monitorovanie.[36] ECB sa zároveň venuje príprave analytického rámca na uskutočnenie pilotného záťažového testu klimatického rizika v bankovom sektore eurozóny, ktorý bude mať makroprudenciálnu povahu.[37] Je dôležité poznamenať, že do tejto práce sú zapojené všetky krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru pod záštitou spoločného projektového tímu, ktorý sa venuje monitorovaniu rizík spojených s klimatickou zmenou. Tím podlieha poradnému výboru pre technické otázky Európskeho výboru pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ESRB) a výboru pre finančnú stabilitu Európskeho systému centrálnych bánk. Jeho ciele sú: i) zaviesť rámec monitorovania systémových rizík spojených s klimatickou zmenou a ii) vypracovať výhľadové scenáre hodnotenia klimatických rizík a prenosových kanálov v rámci záťažového testu. Vzhľadom na celosvetový rozmer problematiky klimatickej zmeny má zásadný význam zabezpečiť jednotný postoj k finančným rizikám vyplývajúcim z klimatickej zmeny. ECB a niekoľko národných centrálnych bánk Eurosystému sú členmi siete pre ekologizáciu finančného systému (Network for Greening the Financial System – NGFS) a spolu s Radou pre finančnú stabilitu a Bazilejským výborom pre bankový dohľad zohrávajú dôležitú úlohu pri formovaní práce na meraní rizík spojených s klimatickou zmenou, ktoré ohrozujú finančnú stabilitu.

3. Bankový dohľad

Klimatické riziká predstavujú významný rizikový faktor pre bankový systém eurozóny.[38] Z prieskumov bánk, ktoré v roku 2019 ECB uskutočnila na vzorke predstavujúcej približne 44 % celkových bankových aktív v eurozóne, vyplýva čoraz väčšia miera účasti bánk eurozóny na spoločných iniciatívach zameraných na zdokonaľovanie metodík merania klimatických rizík, podporu rozsiahlejšieho zverejňovania informácií a zvýšenie porovnateľnosti údajov. Banky by podľa ECB mali včas zaviesť strategický postup hodnotenia týchto rizík v súlade s politickými posolstvami a očakávaniami zverejnenými v akčnom pláne EBA o udržateľnom financovaní z decembra 2019. ECB v aktívnej spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, orgánmi finančného dohľadu (napr. s Európskym orgánom pre bankovníctvo a výborom BCBS), ako aj s ďalšími centrálnymi bankami a orgánmi dohľadu (predovšetkým prostredníctvom siete NGFS) vyvíja postup dohľadu v súvislosti s rizikami spojenými s klimatickou zmenou.[39]

4. Investičné operácie

ECB sa podieľa na snahách o zmiernenie klimatickej zmeny prostredníctvom vlastných investičných rozhodnutí. Zamestnanecký penzijný fond ECB uplatňuje udržateľnú investičnú stratégiu, ktorej cieľom je zníženie uhlíkových emisií ECB. V prípade portfólia zamestnaneckých penzijných fondov ECB je vďaka širokému investičnému spektru a dlhodobejšiemu investičnému horizontu možné uplatňovať udržateľnú a zodpovednú investičnú stratégiu vychádzajúcu z pravidiel selektívnej exklúzie a hlasovania v zastúpení. ECB v prípade kapitálových investícií delegovala právo hlasovať svojim externým investičným manažérom, ktorí sú ako signatári zásad OSN týkajúcich sa zodpovedného investovania povinní zohľadniť vo svojich hlasovacích postupoch environmentálne a sociálne štandardy a štandardy správneho riadenia (environmental, social and governance – ESG). ECB sa tiež rozhodla v prípade kapitálových portfólií svojho penzijného fondu nahradiť súčasné všeobecné referenčné hodnoty ich nízkouhlíkovou verziou. V rámci účasti v sieti NGFS a v súlade s jej nedávno zverejnenými pokynmi na správu portfólií centrálnych bánk ECB pracuje na zavedení zásad udržateľného a zodpovedného investovania aj na svoje portfólio vlastných zdrojov, ktoré pozostáva z jej splateného základného imania a všeobecného rezervného fondu.

5. Operácie menovej politiky

V súlade so zásadou trhovej neutrality Eurosystém v rámci svojich programov nákupu aktív (t. j. programu nákupu cenných papierov krytých aktívami, programu nákupu aktív podnikového sektora, programu nákupu aktív verejného sektora a tretieho programu nákupu krytých dlhopisov) nakupuje aj zelené dlhopisy, čím prispieva k snahám o zmiernenie klimatickej zmeny. ECB podporuje iniciatívy zamerané na zlepšenie oceňovania rizík spojených s klimatickou zmenou a hodnotenia súvisiacich rizík prechodu zo strany súkromných subjektov. Príkladom je iniciatíva, v rámci ktorej externé inštitúcie hodnotiace kreditné riziko akceptované v rámci Eurosystému na hodnotenie kreditného rizika vyvíjajú a zdokonaľujú metodiky a štandardy integrácie kritérií ESG do vlastných ratingov, alebo iniciatívy zamerané na vývoj ďalších konkrétnejších meraní so zohľadnením kritérií ESG.

ECB kriticky monitoruje mieru, do akej sa riziká spojené s klimatickou zmenou započítavajú a tým pádom premietajú do úverových podmienok, a zvažuje potrebu dodatočných opatrení na zohľadnenie klimatických rizík v spektre kolaterálu akceptovateľného v úverových operáciách Eurosystému v rámci obchodovateľných aktív. Očakáva sa, že na možný vplyv klimatickej zmeny na operácie menovej politiky ECB sa bude prihliadať aj v rámci revízie stratégie menovej politiky ECB.

6. Európske a medzinárodné iniciatívy v oblasti udržateľného financovania

ECB sa podieľala na rôznych európskych a medzinárodných iniciatívach zameraných na zlepšovanie spoločných opatrení proti klimatickej zmene prostredníctvom podpory udržateľného a ekologického financovania. ECB na úrovni EÚ privítala akčný plán Európskej komisie o financovaní udržateľného rastu ako dôležitý krok k začleneniu udržateľnosti do prijímania finančných rozhodnutí a aktívne podporila navrhované vytvorenie spoločnej taxonómie udržateľných aktív EÚ ako zásadného prvku presadzovania ekologického financovania. Ako člen technickej expertnej skupiny v oblasti udržateľného financovania, ktorej úlohou je asistovať pri realizácii iniciatív Európskej komisie v súlade s jej akčným plánom, sa ECB podieľala na príprave technickej správy zverejnenej v júni 2019, v rámci ktorej predovšetkým poskytla analytické podklady a technickú podporu pri hodnotení ekonomického vplyvu taxonómie. ECB na širšom základe spolupracuje s rozsiahlou skupinou centrálnych bánk a orgánov finančného dohľadu na celom svete s cieľom presadzovať ekologické financovanie a zvyšovať podiel finančného sektora na financovaní prechodu na zelené hospodárstvo, predovšetkým v rámci siete NGFS a medzinárodných fór ako napríklad G7.

7. Zelená ECB

Pokiaľ ide o snahy ECB znížiť svoj vplyv na životné prostredie, v roku 2019 ECB opätovne získala certifikát európskeho systému pre environmentálne manažérstvo a audit (Eco-Management and Audit Scheme – EMAS), stanovila si nové environmentálne ciele a prijala opatrenia na posilnenie svojho záväzku prispievať k ochrane životného prostredia a neustále zlepšovať svoje výsledky v tejto oblasti. V priebehu roka bolo prijatých viacero nových opatrení na zmiernenie environmentálneho vplyvu bežných operácií, napr. elektronické predkladanie ponúk vo verejných výberových konaniach. ECB okrem toho nadviazala medziinštitucionálnu spoluprácu s Európskym parlamentom, ktorej cieľom je vzájomná kompenzácia zvyškových emisií CO2, pričom prevenciu a redukciu emisií ponechala vo svojom systéme environmentálneho riadenia ako strategické priority. Úsilie ECB v rámci environmentálneho riadenia sa naďalej zameriavalo predovšetkým na zvyšovanie povedomia o závažnosti problémov spojených s klimatickou zmenou a o potrebe prijať v tejto súvislosti zmysluplné opatrenia. ECB sa zapojila do Európskeho týždňa mobility a Európskeho týždňa redukcie odpadu a pre zamestnancov zorganizovala školenia o klimatickej zmene. Od roku 2008 do roku 2018 sa ECB vďaka jej aktivitám v oblasti ochrany životného prostredia podarilo znížiť emisie oxidu uhličitého o 74 % a spotrebu energie na pracovné miesto o 54 %. Podrobnejšie informácie o výsledkoch ECB v oblasti ochrany životného prostredia sú v jej environmentálnom vyhlásení.


3.2 Makroprudenciálna politika a zvyšovanie odolnosti finančného sektora

Makroprudenciálne politiky sú kľúčovým nástrojom zmierňovania rizík ohrozujúcich finančnú stabilitu.

Makroprudenciálne politiky umožňujú reagovať na vznik systémových rizík vo finančnom systéme, pričom ECB bola v tejto oblasti nariadením o SSM poverená významnou úlohou a konkrétnymi právomocami. ECB bola predovšetkým poverená úlohou posudzovať makroprudenciálne opatrenia určené bankám ustanovené v právnych predpisoch EÚ a prijaté vnútroštátnymi orgánmi krajín, ktoré sú členmi jednotného mechanizmu dohľadu. Zároveň má právomoc tieto vnútroštátne opatrenia doplniť. V reakcii na hlavné riziká vnútroštátne orgány v eurozóne v roku 2019 po konzultácii s ECB zaviedli podstatne viac makroprudenciálnych opatrení než v predchádzajúcom roku. Cieľom opatrení bolo zmiernenie systémových rizík a posilnenie odolnosti voči týmto rizikám.

Pokračujúce úsilie o zachovanie finančnej stability s pomocou makroprudenciálnych politík

ECB posudzuje makroprudenciálne politiky uplatňované v krajinách eurozóny.

ECB naďalej vyvíjala značné úsilie v oblasti makroprudenciálnej politiky a významnou mierou prispievala k zachovávaniu finančnej stability. Popri rozsiahlej analytickej práci v tejto oblasti ECB zabezpečovala platformu spoločného hodnotenia rizík a koordinácie politík zo strany ECB a vnútroštátnych orgánov krajín eurozóny. ECB tiež spolu s vnútroštátnymi orgánmi pokračovala vo všeobecnej a otvorenej diskusii o používaní makroprudenciálnych nástrojov a o zdokonaľovaní súboru analytických nástrojov v oblasti makroprudenciálnej politiky. Tieto aktivity prispeli k vylepšeniu metód a postupov hodnotenia systémových rizík a k zvýšeniu adekvátnosti makroprudenciálnych opatrení v eurozóne.

Použiteľné makroprudenciálne rezervy môžu zohrávať dôležitú proticyklickú úlohu.

V roku 2019 sa makroprudenciálne diskusie zameriavali na význam zachovania odolnosti bánk a ich schopnosti zvládnuť nepriaznivé šoky v makrofinančnom prostredí. Makroprudenciálna politika môže zohrávať proticyklickú úlohu len so zavedenými použiteľnými rezervami. V tomto kontexte je kľúčovým nástrojom, ktorý je v prípade naplnenia cyklických rizík použiteľný, proticyklická kapitálová rezerva (countercyclical capital buffer – CCyB). Lepšia dostupnosť použiteľných rezerv vo forme CCyB by tak pomohla zabrániť simultánnemu oddlžovaniu v bankovom systéme, ktoré by mohlo viesť k poklesu úverovej aktivity a ďalšiemu oslabeniu hospodárskeho vývoja. Preto je dôležitá nielen úroveň kapitálových rezerv, ale aj ich použiteľnosť v nepriaznivých podmienkach. Objem zavedených rezerv CCyB v eurozóne v súčasnosti predstavuje 0,1 % rizikovo vážených aktív a v porovnaní s úrovňou ďalších požadovaných rezerv zostáva celkovo nízky (graf 22).

Graf 22

Zloženie kapitálových rezerv bánk

(v %)

Zdroj: ECB.
Poznámka: Minimálne požiadavky zahŕňajú kapitál CET1 v rámci prvého piliera, požiadavky druhého piliera a kapitál CET1 na pokrytie nedostatočnej úrovne Tier 1 a Tier 2. Štrukturálne rezervy zahŕňajú rezervy na zachovanie kapitálu, rezervy na krytie systémových rizík a rezervy G-SII a O-SII. Riadiace rezervy sú rezervy, ktoré banky držia nad rámec regulačných požiadaviek. Pravý stĺpec zobrazuje oznámenú výšku CCyB k marcu 2020.

ECB dokončila revíziu rámca rezerv O-SII.

ECB v roku 2019 dokončila prvú revíziu rámca minimálnych úrovní kapitálových rezerv ostatných systémovo dôležitých inštitúcií (other systemically important institution – O-SII) v rámci SSM. Stanovenie minimálnej úrovne rezerv O-SII má obmedziť dosah nepriaznivých externalít spojených so zlyhaním systémovo dôležitých finančných inštitúcií na domáci finančný systém a širšiu ekonomiku. Aktualizovaná metodika minimálnych úrovní kapitálových rezerv O-SII je podrobnejšia a stanovuje vyššie minimálne úrovne rezerv pre systémovo relevantné banky (podrobnejšie informácie sú vo vydaní makroprudenciálneho bulletinu z marca 2020). Nový rámec pomôže zabezpečiť, aby sa vyššie požiadavky na rezervy v určitých jurisdikciách vzťahovali na väčší počet systémových bánk, čím sa znížia riziká ohrozujúce finančnú stabilitu. Rámec sa začne postupne zavádzať od 1. januára 2022.

ECB pokračovala v zlepšovaní svojej komunikácie v otázkach súvisiacich s makroprudenciálnou politikou a zvyšovala mieru informovanosti o svojej aktuálnej činnosti a postojoch v tejto oblasti. Súčasťou správy o finančnej stabilite (Financial Stability Review) bola časť o odstraňovaní nedostatkov vo finančnom systéme prostredníctvom makroprudenciálnych politík. Popri prejavoch, tlačových správach a ďalších publikáciách (napr. príležitostných štúdiách) ECB naďalej vydávala aj svoj makroprudenciálny bulletin (v angličtine). Tento dôležitý komunikačný nástroj jej umožňuje objasňovať rámec makroprudenciálnej politiky a rozhodovacie postupy, ako aj analytické poznatky a zistenia v tejto oblasti. ECB tiež naďalej na svojej internetovej stránke zverejňovala prehľad v súčasnosti aktívnych makroprudenciálnych opatrení v krajinách patriacich pod bankový dohľad ECB.

Rozhodnutia makroprudenciálnej politiky v roku 2019

ECB v roku 2019 posúdila 106 rozhodnutí makroprudenciálnej politiky.

V súlade so svojím zákonným mandátom ECB v roku 2019 posúdila oznámenia vnútroštátnych orgánov krajín eurozóny o 106 rozhodnutiach makroprudenciálnej politiky týkajúcich sa nástrojov zameraných na cyklické a štrukturálne systémové riziká, ako aj ďalších nástrojov v zmysle článku 458 nariadenia o kapitálových požiadavkách (CRR). Väčšina oznámení sa týkala stanovenia výšky proticyklických kapitálových rezerv alebo identifikácie globálnych a iných systémovo dôležitých inštitúcií (G-SII a O-SII) a kalibrácie príslušných kapitálových rezerv. Rada guvernérov ECB nemala k rozhodnutiam makroprudenciálnej politiky, ktoré jej vnútroštátne orgány počas roka 2019 oznámili, žiadne námietky.

Do konca roka 2019 oznámili aktiváciu rezervy CCyB nad 0 % príslušné vnútroštátne orgány siedmich krajín eurozóny (v predchádzajúcom roku to boli štyri krajiny). Do konca roka 2019 nebola táto rezerva aktivovaná v 12 krajinách. Kalibrácia mier CCyB sa na jednej strane riadila kľúčovými rizikovými ukazovateľmi a na druhej strane zohľadnila aj diskrečné prvky vychádzajúce z konkrétnych ekonomických a finančných podmienok.

Pokiaľ ide o krajiny, ktoré v roku 2019 oznámili zvýšenie CCyB, francúzsky Haut Conseil de Stabilité Financière sa v marci 2019 rozhodol zvýšiť mieru CCyB z 0,25 % na 0,5 % ako preventívne opatrenie a vzhľadom na trend zvyšovania zadlženosti súkromného sektora vo Francúzsku. Belgická Nationale Bank van België/Banque Nationale de Belgique sa v júni 2019 rozhodla zvýšiť mieru CCyB z 0 % na 0,5 %, najmä v záujme zvýšenia odolnosti bánk voči cyklickým rizikám. Cyklické systémové riziká síce nepovažovala za akútne, ale z hľadiska obozretnosti bolo podľa nej vhodné zaviesť preventívne opatrenie na zabezpečenie kontinuity poskytovania úverov v priebehu hospodárskeho cyklu. Nemecký Bundesanstalt für Finanzdienstleistungsaufsicht sa v júni 2019 rozhodol zaviesť kladnú mieru CCyB vo výške 0,25 %, keďže podľa neho hromadenie cyklických systémových rizík (predovšetkým v súvislosti s podhodnotením kreditného rizika, nadhodnotením kolaterálu a úrokovým rizikom) potenciálne ohrozuje finančnú stabilitu. Národná banka Slovenska sa v júli 2019 rozhodla zvýšiť mieru CCyB z 1,5 % na 2 % v reakcii na zvýšenie miery vystavenosti bankového sektora cyklickým rizikám a známky nadhodnocovania na finančných trhoch. Luxemburská Commission de Surveillance du Secteur Financier sa v decembri 2019 rozhodla zvýšiť mieru CCyB z 0,25 % na 0,5 % vzhľadom na výrazný rast cien úverov a nehnuteľností.

Opatrenia zamerané na dlžníkov môžu pomôcť zachovať adekvátnu úroveň úverových štandardov.

Prostredie nízkych úrokových mier by mohlo viesť k podstupovaniu vyšších rizík a uvoľňovaniu úverových štandardov, najmä ak je ohrozená ziskovosť bánk. Ďalší rast cien obytných nehnuteľností spolu s trendmi v poskytovaní hypotekárnych úverov a rizikami v sektore domácností viedli v roku 2019 vo viacerých krajinách eurozóny k nárastu zraniteľnosti trhu s nehnuteľnosťami. Za týchto okolností by mohlo vydanie usmernení o adekvátnej úrovni úverových štandardov alebo preventívne sprísnenie opatrení zameraných na dlžníkov s primeranými výnimkami pomôcť zabrániť potenciálnemu rastu rizík. Takéto opatrenia, ktoré patria do výhradnej právomoci vnútroštátnych orgánov, zaviedlo do konca roka 2019 trinásť krajín eurozóny.

Pokiaľ ide o makroprudenciálne nástroje zamerané na ďalšie riziká, ECB posúdila rozhodnutia vnútroštátnych orgánov týkajúce sa rezerv O-SII, rezerv na krytie systémových rizík i makroprudenciálne opatrenia v zmysle článku 458 nariadenia CRR. V rámci opatrení tejto kategórie Eesti Pank v roku 2019 zaviedla nové opatrenie na zabezpečenie odolnosti bánk voči systémovým rizikám spojeným s úvermi na kúpu nehnuteľností na bývanie. Významné inštitúcie, ktoré používajú prístup založený na interných ratingoch (internal ratings-based – IRB), musia pri retailových expozíciách zabezpečených hypotékami na nehnuteľný majetok poskytnutými rezidentom Estónska uplatňovať expozíciami váženú priemernú rizikovú váhu vo výške najmenej 15 %. Opatrenie vstúpilo do platnosti 30. septembra 2019. Fínsky orgán finančného dohľadu sa v júni 2019 rozhodol predĺžiť v prípade úverových inštitúcií používajúcich prístup IRB obdobie uplatňovania minimálnej úrovne priemernej rizikovej váhy na úvery na kúpu nehnuteľností na bývanie vo výške 15 %. Predĺženie platnosti minimálnej úrovne nadobudlo účinnosť 1. januára 2020 a bude trvať jeden rok.

Spolupráca s Európskym výborom pre systémové riziká

ECB naďalej úzko spolupracovala s ESRB a podporovala ho.

ECB naďalej poskytovala analytickú, štatistickú, logistickú a administratívnu podporu Sekretariátu Európskeho výboru pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ESRB), ktorý je zodpovedný za každodennú činnosť ESRB. ESRB zodpovedá za makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom EÚ a za prevenciu a zmierňovanie systémových rizík.

ECB pravidelne prispievala k priebežnej identifikácii a monitorovaniu potenciálnych systémových rizík, ktoré vykonáva ESRB, a poskytovala mu všeobecnú podporu v jeho činnosti. ECB sa napríklad podieľala na práci zameranej na odstraňovanie medzier v údajoch o trhu s nehnuteľnosťami, ktorej výsledkom bolo prijatie odporúčania ESRB, ako aj na vývoji pokročilého rámca monitorovania vo významných tretích krajinách. ECB tiež prispela k analýze ESRB zameranej na strednodobé zraniteľné miesta v sektore obytných nehnuteľností, na základe ktorej ESRB vydal vybraným krajinám EÚ päť varovaní a šesť odporúčaní.

ECB okrem toho významnou mierou prispela k počiatočným úvahám ESRB o vytvorení spoločného rámca pre nastavenie makroprudenciálnej politiky. Ako prvý krok k takémuto rámcu bola v apríli 2019 zverejnená osobitná správa, ktorá vytvorila prepojenie medzi makroprudenciálnymi politikami a cieľom finančnej stability. ECB sa navyše naďalej podieľala na druhej fáze tohto projektu – spolupredsedala skupine expertov ESRB poverenej vývojom prevádzkových metód hodnotenia, analýzy a komunikácie nastavenia makroprudenciálnej politiky.

ECB tiež spolupredsedá analytickej expertnej skupine poverenej posúdením závažnosti potenciálneho prekrývania makroprudenciálnych kapitálových rezerv, minimálneho ukazovateľa finančnej páky a minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a akceptovateľné záväzky (MREL). Cieľom práce je posúdiť interakciu požiadaviek a jej vplyv na účinnosť makroprudenciálnych rezerv.

V priebehu roka okrem toho ECB predsedala tímu poverenému vypracovaním odporúčania ESRB o výmene a zbere informácií o pobočkách úverových inštitúcií, ktorých ústredie sa nachádza v inom členskom štáte alebo v tretej krajine, uskutočňovaných na makroprudenciálne účely.

Pokračovanie práce na vývoji makroprudenciálnych nástrojov použiteľných mimo bankového sektora.

ECB sa naďalej podieľala na práci ESRB zameranej na vývoj makroprudenciálnych nástrojov použiteľných mimo bankového sektora. Prispela k analýze údajov a rizík, predovšetkým účinkov postupov stanovovania marží v prípade poisťovní, a k návrhu nových makroprudenciálnych nástrojov pre sektor poisťovníctva, pričom sa zameriavala na možnosti z užšieho výberu uvedeného v správe o makroprudenciálnych ustanoveniach, opatreniach a nástrojoch pre poisťovne zverejnenej v roku 2018. Výsledok tejto činnosti bude priamo zohľadnený v prebiehajúcich diskusiách o revízii Solventnosti II s cieľom posilniť regulačný rámec pre poisťovateľov a zaisťovateľov z makroprudenciálneho hľadiska.

ECB sa tiež podieľala na prebiehajúcom vývoji rizikových ukazovateľov pre nebankové subjekty a prispela k vypracovaniu štvrtého vydania správy EU Non-bank Financial Intermediation Risk Monitor, ktorá informuje o vývoji v sektore a hodnotí potenciálne riziká ohrozujúce finančnú stabilitu. ECB sa tiež v zásadnej miere podieľala na vypracovaní a zabezpečení analytických podkladov predbežnej štúdie o zmierňovaní procyklickosti marží a zrážok na trhoch s derivátmi a v transakciách financovania prostredníctvom cenných papierov.

Väčší dôraz na analytickú prácu zameranú na dôsledky klimatickej zmeny na finančný sektor

ECB spolu s ESRB pracovala na vývoji a implementácii metodík dopadovej štúdie hodnotiacej potenciálne dôsledky rôznych scenárov klimatického vývoja na finančný sektor EÚ. Zároveň zmapovala rôzne metodiky, vyhodnotila dostupnosť údajov a vypracovala prehľad druhov expozícií finančných inštitúcií, na ktoré sa má zameriavať analýza rizík súvisiacich s klimatickou zmenou.

ECB predsedala pracovnej skupine ESRB zaoberajúcej sa záťažovým testovaním, ktorá vypracovala nepriaznivé scenáre záťažového testu fondov dôchodkového poistenia uskutočneného Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov, ako aj záťažových testov fondov peňažného trhu a centrálnych protistrán uskutočnených Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy. V tejto súvislosti viaceré generálne riaditeľstvá ECB poskytli pracovnej skupine ESRB potrebnú technickú a modelovaciu podporu.

V neposlednom rade sa ECB v rámci spolupráce s ESRB aktívne podieľala na práci Európskej skupiny pre systémové kybernetické riziká, ktorá vyvinula analytický rámec hodnotenia kybernetických rizík.

Podrobnejšie informácie o ESRB sa nachádzajú na jeho internetovej stránke a v jeho výročných správach.


3.3 Mikroprudenciálne aktivity na zabezpečenie dobrého stavu jednotlivých bánk

V roku 2019 uplynulo päť rokov od zriadenia bankového dohľadu ECB. Počas tohto obdobia jeho mikroprudenciálne aktivity prispievali k stabilite európskeho bankového sektora a zabezpečovaniu rovnakých podmienok pre všetky banky v eurozóne. Vďaka pokroku dosiahnutému od roku 2014 sa európsky bankový dohľad stáva vyspelou inštitúciou.

Kontinuita a adaptácia priorít dohľadu ECB

Napriek značnému pokroku v pokrízovej sanácii bankových súvah bola táto oblasť v roku 2019 naďalej jednou z najdôležitejších priorít dohľadu. Ďalšími prioritami sú faktory nízkej ziskovosti európskych bánk a problematika riadenia vrátane schopností bánk v oblasti riadenia konvenčných rizík, ako aj nové riziká, predovšetkým v súvislosti s prebiehajúcou digitalizáciou finančných služieb a ich citlivosťou na riziká v oblasti informačných technológií a kybernetické riziká.

Priebežné zlepšovanie nástrojov a metód dohľadu

Bankový dohľad ECB v priebehu roka 2019 naďalej zlepšoval svoje nástroje a metódy. V súlade so svojím predsavzatím ECB v auguste 2019 uskutočnila revíziu očakávaní dohľadu v súvislosti s prudenciálnou tvorbou opravných položiek k novým problémovým expozíciám (non-performing exposures – NPE) stanovených v Dodatkuvšeobecným zásadám ECB týkajúcim sa postupu bánk v prípade problémových úverov, s cieľom zohľadniť nové požiadavky prvého piliera.[40] V nadväznosti na verejnú konzultáciu a zverejnenie kapitoly všeobecných zásad ECB týkajúcich sa interných modelov, ktorá sa zaoberá všeobecnými témami, ECB v júli 2019 zverejnila finálnu verziu kapitol venovaných jednotlivým druhom rizík, konkrétne kreditnému riziku, trhovému riziku a kreditnému riziku protistrany. Vo februári 2019 zároveň ECB zverejnila súhrnné výsledky záťažových testov, uskutočnených na doplnenie celoúnijného záťažového testu z roku 2018, za všetky testované banky pod jej dohľadom. V októbri 2019 zverejnila výsledky analýzy citlivosti likviditného rizika, ktorá bola v roku 2019 uskutočnená ako výročný záťažový test. Výsledky oboch testov boli zohľadnené v postupe preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu za rok 2018 (výsledky zverejnené v apríli 2019) a za rok 2019.

Prípravné práce pred odchodom Spojeného kráľovstva z EÚ

Hoci bol počet bánk pod priamym dohľadom ECB v roku 2019 naďalej celkovo stabilný, viacero bánk v dôsledku konsolidácie bankových skupín alebo premiestnenia ich činnosti zo Spojeného kráľovstva do eurozóny prešlo významnými zmenami skupinovej štruktúry a činností. Nad bankami, ktorých status sa následne zmenil na významný, prevzala priamy dohľad ECB. V prípade niektorých z týchto bánk sa v druhom polroku 2019 uskutočnilo povinné komplexné hodnotenie. Počas neistého obdobia pred odchodom Spojeného kráľovstva z EÚ sa bankový dohľad ECB zameriaval na monitorovanie pripravenosti bánk a orgánov dohľadu na všetky možné eventuality a predovšetkým na implementáciu brexitových plánov zo strany bánk v súlade s termínmi dohodnutými s orgánmi dohľadu. Napriek určitému pokroku dosiahnutému v zavádzaní cieľových prevádzkových modelov bánk v roku 2019 ECB opakovane varovala pred ďalšími oneskoreniami a naďalej informovala o svojich dohľadových očakávaniach prostredníctvom sekcie s najčastejšími otázkami na stránke bankového dohľadu ECB, v rôznych článkoch publikácie Supervision Newsletter a prostredníctvom bilaterálnych diskusií s dohliadanými subjektmi.

Pokrok smerom k nadviazaniu úzkej spolupráce s Bulharskom a Chorvátskom

V roku 2019 bol zároveň dosiahnutý pokrok smerom k rozšíreniu mechanizmu SSM za hranice eurozóny, keďže Bulharsko a Chorvátsko požiadali o nadviazanie úzkej spolupráce medzi ECB a ich príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. V júli 2019 bankový dohľad ECB dokončil komplexné hodnotenie šiestich bulharských bánk a v auguste 2019 súhlasil s uskutočnením komplexného hodnotenia piatich chorvátskych bánk. Komplexné hodnotenie je nevyhnutnou súčasťou procesu nadviazania úzkej spolupráce s členskými štátmi EÚ, ktorých menou nie je euro. ECB zároveň úzko spolupracovala s Българска народна банка (Bulharskou národnou bankou) and Hrvatska narodna banka v súvislosti s ich potenciálnou budúcou úlohou ako príslušných vnútroštátnych orgánov v rámci SSM.

Podrobnejšie informácie o bankovom dohľade ECB sa nachádzajú na jeho internetovej stránke a vo Výročnej správe ECB o činnosti dohľadu za rok 2019.

Box 4
Finančné technológie

Finančné technológie prinášajú bankám, ich klientom, finančnému systému i širšej ekonomike významné výhody, no zároveň sú spojené s problémami a rizikami. Finančné inštitúcie môžu zodpovedným spôsobom slobodne inovovať, avšak súvisiace riziká musia zmierňovať prostredníctvom účinných rámcov riadenia rizík a prostredníctvom dohľadu.

Nástup finančných technológií a špecializovaných finančno-technologických firiem viedol k zmenám v existujúcich bankových obchodných modeloch. V Európskej únii zatiaľ finančno-technologické firmy väčšinou s bankami nadväzujú partnerstvá, vďaka čomu môžu banky klientom poskytovať širšiu škálu finančných služieb a produktov dostupnejším a efektívnejším spôsobom. Vzhľadom na rastúcu dostupnosť údajov a používanie umelej inteligencie ako aj lepšie výpočtové kapacity na zber údajov zároveň banky čoraz viac využívajú finančné technológie na vylepšenie vlastných interných operácií.

Zvyšuje sa tak previazanosť finančno-technologických firiem s bankami, najmä pokiaľ ide o externé zabezpečovanie činností, a dochádza k nárastu prevádzkových rizík na inštitucionálnej i celosystémovej úrovni. Niektoré finančno-technologické firmy zároveň ponúkajú nové finančné služby, predovšetkým v oblasti platieb, čím vyvíjajú tlak na banky. Dôležitou skutočnosťou je, že veľké technologické firmy s rozsiahlou klientskou základňou a zaužívanými technologickými platformami postupne začínajú prenikať do oblasti finančných služieb a v súčasnosti sú už dominantnými poskytovateľmi cloudových výpočtových služieb.

ECB na vznikajúce problémy a riziká vyplývajúce z finančných inovácií reaguje viacerými spôsobmi. Na makroprudenciálnej úrovni ECB monitoruje a vyhodnocuje dôsledky finančných technológií na finančnú stabilitu. Tlak konkurencie finančno-technologických firiem vplývajúci na ziskovosť bánk je znásobený potrebou bánk investovať do digitalizácie, ktorej čisté prínosy sa prejavia až s odstupom času. Vzhľadom na rastúcu mieru previazanosti s finančno-technologickými firmami by mohli mať prípadné problémy týchto firiem v prípade neexistencie adekvátnych zabezpečovacích mechanizmov systémové dôsledky na finančný systém.

Na tvorbe politík v oblasti finančných technológií a finančnej stability sa ECB podieľa aj prostredníctvom rôznych európskych a medzinárodných fór vrátane Európskeho orgánu pre bankovníctvo, Rady pre finančnú stabilitu, Bazilejského výboru pre bankový dohľad a Výbor pre platobné a trhové infraštruktúry. Okrem toho iniciuje zmeny: spustila napríklad službu TARGET Instant Payment Settlement a v súčasnosti preveruje možnosti uplatnenia nových technológií v rámci trhových infraštruktúr.[41]

Na mikroprudenciálnej úrovni bankový dohľad ECB pracuje na zabezpečovaní jednotného postoja k rizikám spojeným s finančnými technológiami a jednotného dohľadového prístupu k týmto rizikám v rámci SSM. Súčasťou tejto činnosti je hodnotenie vplyvu finančných technológií na obchodné modely bánk a hlavných súvisiacich rizík. V záujme vylepšenia dohľadového prístupu k oblasti finančných technológií bankový dohľad ECB komunikuje s bankami v rámci SSM s cieľom zistiť, akým spôsobom využívajú inovatívne technológie a riešenia, ako finančné technológie ovplyvňujú ich obchodné modely a najmä ako je možné minimalizovať hlavné riziká pomocou rámcov riadenia rizík.

V dňoch 21. a 22. mája sa uskutočnilo prvé podujatie ECB Fintech Industry Dialogue za účasti bánk a orgánov dohľadu krajín eurozóny, orgánov dohľadu tretích krajín, ako aj zástupcov regulačných orgánov ako sú Európska komisia, Európsky orgán pre bankovníctvo a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy. Dialóg sa zameriaval na: i) hodnotenie kreditného ratingu pomocou umelej inteligencie a veľkých dát; ii) automatizované online investičné poradenstvo („robotické poradenstvo“) a iii) cloud computing. Podujatie bolo prvým z plánovanej série dialógov, na ktorých môžu banky oboznámiť orgány dohľadu s vlastným pohľadom na navrhované priority dohľadu v tejto oblasti. Pripomienky bánk pomôžu vylepšiť prístup k dohľadu nad bankami používajúcimi inovatívne technológie.

Bankový dohľad ECB pokračoval v rozvoji medzinárodnej spolupráce v otázkach súvisiacich s finančnými technológiami v rámci i mimo SSM. Vznikli napríklad iniciatívy na výmenu poznatkov s cieľom umožniť rýchly prístup k relevantným informáciám o finančných technológiách pre pracovníkov dohľadu v príslušných vnútroštátnych orgánoch a v ECB.


3.4 Príspevok ECB k európskym politickým iniciatívam

Možnosť ďalšieho zdokonalenia rámca nastaveného po globálnej finančnej kríze

V nadväznosti na prijatie ambiciózneho súboru inštitucionálnych a regulačných iniciatív v reakcii na svetovú finančnú krízu začal pred piatimi rokmi fungovať prvý pilier bankovej únie – jednotný mechanizmus dohľadu. Týmto konkrétnym krokom členské štáty a inštitúcie EÚ podporili finančnú integráciu a stabilitu a posilnili odolnosť ekonomiky.

V súčasnosti však stále existuje priestor na ďalšiu integráciu jednotného bankového trhu, čo by prispelo k plynulej transmisii menovej politiky a ďalšiemu oslabeniu destabilizačného vzťahu medzi bankami a štátmi, ktorý bol jednou z hlavných príčin krízy štátneho dlhu krajín eurozóny. Potrebný je aj ďalší pokrok v rozvoji a integrácii kapitálových trhov, a to s cieľom zvýšiť schopnosť finančného systému diverzifikovať riziká a doplniť bankovú úniu. Zároveň by sa prostredníctvom primeraných makroprudenciálnych nástrojov mali zmierňovať riziká v nebankovom finančnom sektore.

Dobudovanie bankovej únie

V roku 2019 prebiehali intenzívne práce na dobudovaní bankovej únie.

ECB sa v roku 2019 v plnej miere podieľala na práci fór EÚ zameranej na posilnenie bankovej únie. Samit eurozóny v júni 2019 vo svojom vyhlásení uznal pokrok dosiahnutý v prehlbovaní hospodárskej a menovej únie a vyslovil sa za pokračovanie technickej práce na posilňovaní bankovej únie. V druhej polovici roka 2019 pracovná skupina na vysokej úrovni pre európsky systém ochrany vkladov (European Deposit Insurance Scheme – EDIS) pokračovala v práci týkajúcej sa krátkodobého a dlhodobého horizontu zriadenia systému EDIS, možností regulačného zaobchádzania s expozíciami voči štátnemu dlhu a spôsobov posilnenia finančnej stability, zlepšenia krízového riadenia a podpory integrácie. Euroskupina sa zároveň rozhodla pokračovať v snahe o dokončenie súboru opatrení súvisiacich s revíziou Zmluvy o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu, a to aj vzhľadom na potrebu vytvoriť spoločný zabezpečovací mechanizmus pre jednotný fond na riešenie krízových situácií (Single Resolution Fund – SRF).[42]

ECB sa v rozsiahlej miere zapájala do technických diskusií v rámci fór EÚ a prispievala k práci rôznych pracovných skupín. Pokiaľ ide o rámec krízového riadenia, ECB považovala za nevyhnutné odstraňovať prieniky existujúcich regulačných opatrení týkajúcich sa včasnej intervencie.[43] Zasadzovala sa tiež o ďalšiu analýzu prekážok cezhraničnej integrácie, predovšetkým prekážok voľného toku kapitálu a likvidity v rámci bankovej únie. Vo všeobecnejšej rovine ECB presadzovala kompromisný súbor opatrení, ktorý by zahŕňal prvú fázu systému EDIS vo forme likviditnej podpory, s konečnou perspektívou plného krytia strát. Takáto komplexná dohoda by Európanom umožnila v plnej miere využívať výhody bankovej únie vrátane trhovej integrácie a rovnocennej ochrany vkladateľov. Zlúčenie zdrojov na ochranu vkladov na európskej úrovni by pomohlo zachovať dôveru vkladateľov lepšie než vnútroštátne systémy. Tie by mohli byť v prípade idiosynkratického šoku viac ohrozené, čo by mohlo oslabiť ich dôveryhodnosť a tým aj dôveru vkladateľov.

V súlade s koncepciou, podľa ktorej sú zdieľanie a redukcia rizík dva navzájom sa podporujúce procesy, ECB prispievala k ďalšiemu znižovaniu rizík v bankovom sektore. Bankový dohľad ECB sa predovšetkým naďalej venoval sanácii bankových súvah: sledoval plnenie svojich usmernení týkajúcich sa problémových úverov a hodnotil kvalitu kritérií, ktoré banky uplatňujú pri poskytovaní úverov, pričom sa zameriaval na nové úvery. ECB v roku 2019 naďalej prispievala k spoločným monitorovacím správam o znižovaní rizík (májovénovembrové vydanie), ktoré vypracúva spolu s Európskou komisiou a Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií. Správy potvrdili ďalší pokrok v znižovaní rizík.

Ďalšou dôležitou oblasťou v roku 2019 bol druhý pilier bankovej únie. V decembri 2018 sa dohodlo, že Európsky mechanizmu pre stabilitu poskytne spoločný zabezpečovací mechanizmus pre jednotný fond na riešenie krízových situácií. Rámcu riešenia krízových situácií však stále chýba dôležitá súčasť: je potrebné vytvoriť rámec eurozóny na poskytovanie likvidity životaschopným bankám, ktoré prešli riešením krízovej situácie. Zatiaľ čo v iných väčších jurisdikciách takéto rámce už existujú, väčšinou na základe vládnych záruk centrálnej banke ako poskytovateľovi likvidity, v eurozóne sa podobné riešenie zatiaľ nepodarilo dohodnúť.

Pokrok v budovaní únie kapitálových trhov

Únia kapitálových trhov môže uľahčiť transmisiu menovej politiky.

V roku 2019 ECB naďalej presadzovala dobudovanie únie kapitálových trhov (capital markets union – CMU). Úspešné vytvorenie plnohodnotnej únie kapitálových trhov by umožnilo podstatne prehĺbiť mieru finančnej integrácie, posilniť hospodársku a menovú úniu a zároveň podporiť medzinárodnú úlohu eura. To by prispelo k plynulejšej a rovnomernejšej transmisii menovej politiky.

Pevne integrované kapitálové trhy by zvýšili odolnosť finančného systému znížením závislosti od bánk a podporou alternatívnych zdrojov trhového financovania. Ako ECB zdôraznila v publikácii Financial Stability Review v roku 2019, dobudovanie únie kapitálových trhov je základným predpokladom účinnejšieho zdieľania rizík a zvýšenia odolnosti eurozóny voči ekonomickým šokom. Geopolitický a hospodársky vývoj od roku 2015 vrátane brexitu, digitalizácie a klimatických zmien ešte viac zdôraznil potrebu integrovaných európskych kapitálových trhov.

V rámci akčného plánu CMU z roku 2015 Európska komisia počas legislatívneho obdobia 2014 až 2019 v rámci agendy CMU dokončila značný počet legislatívnych a nelegislatívnych návrhov. Hoci sa v legislatívnej oblasti podarilo dosiahnuť značný pokrok, v prípade niektorých kľúčových priorít je nevyhnutné vyvinúť ďalšie úsilie s cieľom dostať sa v projekte ďalej.

Na dosiahnutie pokroku v rámci budovania CMU sa vyžaduje ďalšie harmonizačné úsilie.

ECB v roku 2019 v rámci fór EÚ zdôraznila hlavné priority budovania únie kapitálových trhov. Okrem iného podčiarkla význam ďalšej harmonizácie vnútroštátnych daňových režimov a režimov platobnej neschopnosti, ktorá je nevyhnutná z hľadiska riadneho fungovania cezhraničných transakcií na kapitálovom trhu, ako aj význam ďalšej konvergencie v oblasti dohľadu smerom k uplatňovaniu jednotného súboru pravidiel, predovšetkým v prípade nebankových subjektov.[44] Z dlhodobého hľadiska by zverenie dodatočných dohľadových právomocí Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy podporilo skutočnú úniu kapitálových trhov, v rámci ktorej by sa v rámci Európskej únie konzistentne uplatňoval jednotný súbor pravidiel.

Makroprudenciálna politika pre nebankový finančný sektor

Pokračujúci rast nebankového finančného sektora vedie k zvýšeným potenciálnym obavám o finančnú stabilitu.

ECB síce v plnej miere podporuje viac trhovo založené financovanie ekonomiky eurozóny, no aj naďalej má obavy z rýchleho rastu nebankového finančného sektora a jeho možných dôsledkov na finančnú stabilitu. Hoci je väčšia úloha nebankového finančného sprostredkovania pri financovaní ekonomiky súčasťou agendy CMU, tento sektor je aj naďalej nevyhnutné účinne monitorovať.

Vzhľadom na tento vývoj je nevyhnutné zabezpečiť pre nebankové finančné inštitúcie spoľahlivý prudenciálny rámec s cieľom adekvátne minimalizovať riziká, ktoré by sa v tomto sektore mohli naplniť. ECB preto v roku 2019 naďalej presadzovala rozšírenie pôsobnosti makroprudenciálneho rámca mimo bankového systému a v tejto súvislosti sa aktívne zapájala do technických diskusií v rámci európskych a medzinárodných fór.


4 Plynulé fungovanie infraštruktúry trhu a platieb

Jednou zo základných úloh Eurosystému je zabezpečiť plynulé fungovanie platobných systémov. Táto úloha je úzko prepojená s úlohami Eurosystému v oblasti menovej politiky a finančnej stability. Eurosystém zohráva ústrednú úlohu pri rozvoji a fungovaní trhovej infraštruktúry a úprav, ktoré zabezpečujú bezpečný a efektívny tok platieb, cenných papierov a kolaterálu v celej eurozóne, ako aj pri dohľade nad nimi.


4.1 Služby TARGET

V súčasnosti majú služby TARGET Eurosystému tri zložky: TARGET2, systém hrubého vyrovnania platieb pre platobné transakcie v eurách vyplývajúce z operácií menovej politiky Eurosystému, ako aj z medzibankových a komerčných transakcií; TARGET2-Securities (T2S), jednotnú celoeurópsku platformu pre vyrovnávanie obchodov s cennými papiermi; a TARGET Instant Payment Settlement (TIPS), ktorý umožňuje poskytovateľom platobných služieb ponúknuť svojim klientom okamžitý prevod finančných prostriedkov 24 hodín denne, každý deň v roku.

TARGET2 používa na transakcie v eurách vo svojom mene alebo v mene svojich klientov viac ako 1 000 bánk. Ak sa započítajú aj pobočky a dcérske spoločnosti, cez TARGET2 je prístupných 45 000 bánk po celom svete. V roku 2019 sa v systéme TARGET2 spracovalo denne v priemere 344 120 platieb v priemernom dennom objeme 1,7 bil. €.

Ako systémovo dôležitý platobný systém (systemically important payment system – SIPS) je TARGET2 kľúčový nielen z hľadiska stability a efektívnosti finančného sektora a hospodárstva eurozóny, ale tiež z hľadiska bezproblémového výkonu jednotnej menovej politiky eurozóny a udržiavania stability jednotnej meny. Rovnako ako iné systémovo dôležité platobné systémy, aj TARGET2 je pod nepretržitým dohľadom zo strany Eurosystému, ktorý sa riadi prístupom založeným na rizikách vrátane monitorovania bezpečnosti koncového bodu a kybernetickej odolnosti.

V roku 2019 Eurosystém zaviedol nový nástroj na krízové riadenie v rámci TARGET2, ktorý v prípade výpadku systému TARGET2 (aj výpadkov dlhších ako jeden deň) umožňuje Eurosystému pokračovať v spracúvaní transakcií kategorizovaných ako „kritické“ a „veľmi kritické“. Nový nástroj na krízové riadenie je súčasťou širšej stratégie na posilnenie prevádzkovej a kybernetickej odolnosti trhovej infraštruktúry Eurosystému.

V roku 2021 by mal TARGET2 nahradiť nový systém hrubého vyrovnania platieb v reálnom čase.

TARGET2 funguje bez problémov už viac ako desať rokov. Keďže technologický rozvoj, nové regulačné požiadavky a meniace sa očakávania používateľov počas tohto obdobia viedli k výrazným zmenám v oblasti platieb, Eurosystém plánuje v roku 2021 nahradiť TARGET2 novým systémom hrubého vyrovnania platieb v reálnom čase (real-time gross settlement – RTGS) a zároveň optimalizovať riadenie likvidity vo všetkých službách TARGET. Nový RTGS systém bude pri prenose správ spĺňať normu ISO 20022 a bude podporovať platby vo viacerých menách. Na konci roka 2019 bola na základe spätnej väzby získanej v rámci verejnej konzultácie uverejnená vylepšená verzia podrobných funkčných špecifikácií pre používateľov pre budúcu RTGS službu. Eurosystém okrem toho podpísal zmluvy s dvomi poskytovateľmi sieťových služieb, ktorí budú používateľom poskytovať širokopásmové pripojenie na všetky služby trhovej infraštruktúry Eurosystému prostredníctvom nového jednotného portálu trhovej infraštruktúry Eurosystému (Eurosystem Single Market Infrastructure Gateway – ESMIG).

Pokiaľ ide o T2S, od dokončenia vĺn migrácie centrálnych depozitárov cenných papierov (CDCP) do spoločnej platformy ubehli už viac ako dva roky. T2S v súčasnosti používa 21 CDCP, ktorí obsluhujú 20 trhov v celej Európe. V roku 2019 sa v systéme T2S spracovalo denne priemerne 606 938 transakcií v priemernom dennom objeme 1 106,13 mld. €.

Nezávislý externý skúšajúci vymenovaný Radou guvernérov ECB vykonal v roku 2019 po prvýkrát technické a prevádzkové skúšky služieb T2S. O svojich zisteniach potom informoval Eurosystém a tiež CDCP a centrálne banky krajín nepatriacich do eurozóny, ktoré používajú systém T2S. Tieto skúšky sa budú odteraz vykonávať každý rok.

Po predbežnom posúdení v roku 2015 bolo v roku 2019 ukončené prvé komplexné hodnotenie dohľadu nad prevádzkou T2S, ktoré sa začalo v roku 2018. V hodnotení sa konštatuje, že systém T2S je do veľkej miery v súlade so zásadami pre infraštruktúry finančného trhu CPMI-IOSCO a je teda bezpečný a efektívny. Aj keď sa počas hodnotenia zistili nedostatky v určitých oblastiach, žiadne z nich by nemali predstavovať vážne riziko ani v prípade, že by sa rýchlo nevyriešili.

Hneď v prvom roku po spustení systému TIPS v novembri 2018 sa k nemu pripojilo sedem trhov eurozóny, čo znamená, že v súčasnosti je prostredníctvom TIPS dostupných viac ako 1 000 poskytovateľov platobných služieb. V roku 2020 plánujú do systému TIPS vstúpiť aj ďalšie trhy v eurozóne. Keďže TIPS podporuje rôzne meny, Sveriges Riksbank prejavila záujem o začlenenie švédskej koruny do systému TIPS od roku 2022.

Eurosystém okrem toho vyvíja nový komponent služieb TARGET, konkrétne systém riadenia kolaterálu v Eurosystéme (Eurosystem Collateral Management System – ECMS). Tento jednotný systém bude schopný spravovať aktíva použité ako kolaterál vo všetkých úverových operáciách Eurosystému. V súlade so schváleným harmonogramom bola v roku 2019 ukončená špecifikačná fáza projektu. Uvedenie projektu do prevádzky je plánované na november 2022.


4.2 Inovácie a integrácia v oblasti infraštruktúry trhu a platieb

Finančný priemysel prechádza výraznou transformáciou, ktorej hybnou silou sú inovácie a digitalizácia. Napríklad na trhu retailových platieb nové právne predpisy EÚ umožňujúce prístup tretích strán k platobným účtom, zavedenie okamžitých platieb a technické inovácie vo všeobecnosti viedli k vzniku nových účastníkov trhu, nových kanálov na prístup k platobným službám a nových spôsobov iniciácie platieb. (Viac informácií o kryptoaktívach, stablecoinoch a digitálnych menách centrálnych bánk je v boxe 5). Z pohľadu Eurosystému predstavuje tento vývoj dvojitú výzvu: ako katalyzátor v danej oblasti musí podporovať integráciu a inovácie a z pozície orgánu dohľadu musí podporovať bezpečnosť a efektívnosť infraštruktúry trhu a platieb.

Box 5
Kryptoaktíva, stablecoiny a digitálne meny centrálnych bánk

V posledných rokoch sa veľa hovorilo o bitcoine a iných kryptoaktívach a o ich potenciáli nahradiť peniaze. Kryptoaktíva umožňujú jednotlivcom a podnikom vykonávať transakcie priamo medzi sebou bez potreby dôveryhodnej tretej strany. Skutočnosť, že tieto aktíva sa označujú ako „kryptomeny“, „digitálne meny“ či „virtuálne meny“ však mohla vyvolať určité falošné očakávania týkajúce sa ich vlastností a funkcií. V širšom zmysle sú kryptoaktíva aktívami zaznamenanými v digitálnej podobe, ktoré ich používatelia považujú za cenné ako investíciu a/alebo ako prostriedok výmeny, ale ktoré nie sú finančným nárokom, ani finančným záväzkom žiadnej fyzickej alebo právnickej osoby.

Hlavnou nevýhodou kryptoaktív je ich cenová volatilita. Volatilita kryptoaktív bola v posledných rokoch vyššia než volatilita zaznamenaná napríklad na rôznych komoditných trhoch. Z toho vyplýva rozsah trhového rizika, ktorému sú investori kryptoaktív vystavení. Vysoká volatilita zároveň znamená, že kryptoaktíva nemôžu riadne plniť tri funkcie peňazí: uchovávateľa hodnoty, platobného prostriedku a účtovnej jednotky.

V snahe predísť problémom spôsobeným vysokou cenovou volatilitou predstavili poskytovatelia finančných služieb a technologické spoločnosti nové triedy kryptoaktív, známe ako stablecoiny, ktoré využívajú stabilizačné mechanizmy na minimalizáciu výkyvov cien. V závislosti od použitého stabilizačného mechanizmu môže byť hodnota stablecoinu krytá: i) držbou peňazí (v jednej mene alebo v koši rôznych mien), ii) cennými papiermi a komoditami, ako je zlato, iii) kryptoaktívami alebo iv) mechanizmom zameraným na vyrovnanie dopytu a ponuky (algoritmické stablecoiny). V roku 2019 sa osobitná pozornosť venovala iniciatívam v oblasti stablecoinov, akou je napríklad Libra, ktoré údajne umožňujú rýchlejšie transakcie s potenciálne nižšími nákladmi v celosvetovom meradle vďaka tomu, že poskytujú novú samostatné platobné riešenie. Doposiaľ však neprebehlo rozsiahle testovanie stablecoinov, a preto sa s nimi spájajú viaceré právne a regulačné riziká a riziká v oblasti dohľadu. Ešte pred spustením iniciatív v oblasti stablecoinov treba tieto problémy vyriešiť prostredníctvom primeraného návrhu systému a riadenia, ako aj prostredníctvom požiadaviek a regulácie v oblasti dohľadu prispôsobených existujúcim rizikám.

Kryptoaktíva a stablecoiny podnietili širšiu diskusiu o inováciách v oblasti platieb a o úlohách súkromného a verejného sektora pri navrhovaní nových spôsobov, ako zabezpečiť, aby boli platby cenovo dostupnejšie, efektívnejšie a inkluzívnejšie. Spoločenskú požiadavku na nový inovatívny, efektívny a odolný nástroj na realizáciu platieb by mohlo uspokojiť vydávanie digitálnych mien centrálnych bánk. Rôzne koncepčné prvky digitálnych mien centrálnych bánk by však mohli mať ďalekosiahle dôsledky pre finančný systém, a preto ich treba starostlivo posúdiť. Pokiaľ ide o oblasť retailových platieb, koncepcie digitálnych mien centrálnych bánk by nemali brániť spolupráci so súkromným sektorom ani vytláčať súkromné trhové riešenia pre rýchle a efektívne retailové platby v eurozóne.

V roku 2019 ECB zverejnila správu s názvom SEPA Migration Impact Assessment (Hodnotenie vplyvu migrácie na SEPA), v ktorej konštatuje, že vytvorenie jednotnej oblasti platieb v eurách (Single Euro Payments Area – SEPA) a prechod na celoeurópske platobné schémy pre úhrady a inkasá priniesli významný pokrok smerom k bezpečnému, efektívnemu a integrovanému európskemu platobnému trhu. Doposiaľ sa však nepodarilo zaviesť schému SEPA pre platobné karty. Riešenia pre koncových používateľov týkajúce sa iniciácie platieb zostávajú v rámci Európy aj naďalej fragmentované. Rovnako zatiaľ nevzniklo ani celoeurópske riešenie potrieb európskych používateľov v prípade platieb v mieste interakcie (t. j. platby v mieste predaja a platby v rámci elektronického obchodu).

Nová stratégia pre retailové platby, rámec dohľadu nad platobnými nástrojmi a štandardy riadenia kolaterálu

S cieľom riešiť tento problém prijal Eurosystém v roku 2019 novú stratégiu pre retailové platby, ktorá podporuje vývoj celoeurópskeho riešenia platieb v mieste interakcie vychádzajúceho z potrieb trhu a stanovuje hlavné ciele tohto riešenia.

V rámci prístupu, na základe ktorého by subjekty vykonávajúce tie isté funkcie mali podliehať rovnakým očakávaniam dohľadu („rovnaké riziko, rovnaké požiadavky“), Eurosystém v oblasti dohľadu prijal opatrenia na revíziu svojej politiky dohľadu a na začatie prípravy nového rámca pre dohľad nad platobnými nástrojmi, schémami a riešeniami (rámec dohľadu PISA). Tento nový komplexný, agilný a na budúcnosť orientovaný rámec je navrhnutý tak, aby sa vzťahoval nielen na existujúce, ale aj na nové platobné produkty, poskytovateľov a technológie, a aby prispel k bezpečnosti a efektívnosti platobného systému ako celku.

Eurosystém podporuje celotrhovú harmonizáciu aktivít po uzavretí obchodu v záujme ďalšej integrácie finančných trhov v Európe. Pokiaľ ide o harmonizáciu riadenia kolaterálu, hlavným cieľom je pracovať na vytvorení jednotného súboru pravidiel pre riadenie kolaterálu v Európe, ktorý by obsahoval štandardy riadenia kolaterálu. V roku 2019 poradná skupina ECB pre trhové infraštruktúry pre cenné papiere a kolaterál prijala prvý súbor týchto štandardov, ktoré sa vzťahujú na trojstranné riadenie kolaterálu, na korporátne udalosti týkajúce sa dlhových nástrojov a na fakturačné procesy; ich implementácia je plánovaná na november 2022. Národné skupiny zainteresovaných strán boli vyzvané, aby pripravili svoje adaptačné plány s cieľom dosiahnuť súlad s prijatými štandardmi.

Eurosystém ďalej podporoval harmonizáciu aktivít po uzavretí obchodu v oblasti vyrovnania obchodov s cennými papiermi, a to najmä podrobným monitorovaním pokroku v zavádzaní štandardov a riešením prípadných zistených nedostatkov. Na konci roka 2019 spĺňalo základné štandardy harmonizácie 90 % trhov zapojených do systému T2S (v porovnaní s 85 % v roku 2018).

Eurosystém je súčasťou procesu schvaľovania všetkých CDCP v eurozóne.

V oblasti infraštruktúry cenných papierov sa Eurosystém ako centrálna emisná banka pre euro zúčastňuje na schvaľovaní a pravidelnom preskúmavaní a sledovaní CDCP v súlade s nariadením o CDCP. Eurosystém je vlastne jediným orgánom, ktorý je v súčasnosti zapojený do schvaľovania a preskúmavania všetkých CDCP eurozóny. Svojou činnosťou pomáha podporovať konzistentný prístup v tejto oblasti, čím zohráva kľúčovú úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti a efektívnosti vyrovnania obchodov s cennými papiermi.

Pokiaľ ide o centrálne protistrany, Eurosystém ako centrálna emisná banka pre euro naďalej prispieval k činnosti kolégií dohľadu zriadených na základe nariadenia o infraštruktúre európskeho trhu (European Market Infrastructure Regulation – EMIR) vrátane posúdenia žiadostí centrálnych protistrán o rozšírenie ich služieb alebo o zavedenie zmien v ich modeloch rizík. Eurosystém je tiež zastúpený v globálnych skupinách pre krízové riadenie zriadených alebo v súčasnosti zriaďovaných pre centrálne protistrany, ktoré sú systémovo dôležité vo viac ako jednej jurisdikcii.

V roku 2019 sa Eurosystém zapojil do diskusií o revízii rámca EMIR, ktorého cieľom je vylepšiť regulačný rámec pre centrálne protistrany, predovšetkým centrálne protistrany nepatriace do EÚ, a ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2020. Eurosystém sa tiež podieľal na príprave nariadenia EÚ o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán a zúčastnil sa celoúnijného záťažového testu centrálnych protistrán, ktorý bol zameraný predovšetkým na riziko likvidity.


5 Podpora fungovania finančných trhov a finančné služby poskytované iným inštitúciám

V októbri 2019 ECB začala zverejňovať eurovú krátkodobú sadzbu €STR (euro short-term rate), novú referenčnú úrokovú sadzbu založenú výlučne na údajoch zo štatistického vykazovania peňažného trhu. Sadzba €STR postupne nahradí sadzbu EONIA (euro overnight index average) a očakáva sa, že sa stane jednou z hlavných referenčných sadzieb na trhoch eurozóny. Zavedenie novej referenčnej sadzby bolo vo finančnom sektore dlhodobo očakávané a neviedlo k žiadnym vážnym narušeniam. Každodenná tvorba sadzby €STR prebiehala bez komplikácií a metodika sa ukázala ako spoľahlivá. V roku 2019 bola ECB naďalej zodpovedná za správu rôznych finančných operácií v mene EÚ a pokračovala v zabezpečovaní celkovej koordinácie týkajúcej sa služieb Eurosystému v oblasti správy rezerv. ECB tiež rozhodla, že v súlade s postupmi v oblasti zodpovednosti v iných oblastiach politiky začne od apríla 2020 zverejňovať dodatočné údaje o svojich devízových intervenciách s cieľom zlepšiť komunikáciu a zvýšiť transparentnosť v tejto oblasti (box 6).


5.1 €STR, nová jednodňová referenčná sadzba pre peňažné trhy v eurozóne

ECB začala 2. októbra 2019 zverejňovať novú jednodňovú referenčnú úrokovú sadzbu pre trhy eurozóny. Eurová krátkodobá sadzba alebo €STR odzrkadľuje náklady na financovanie bánk eurozóny na eurovom veľkoobchodnom nezabezpečenom trhu. Táto pevná a spoľahlivá sadzba, ktorej každodenný výpočet je v súčasnosti založený na oprávnených transakciách v objeme viac ako 30 mld. € vykázaných 50 rôznymi vykazujúcimi subjektmi, by mala postupne nahradiť sadzbu EONIA.

Metodika pre €STR je navrhnutá tak, aby komplexne odrážala základnú dynamiku peňažného trhu. Sadzba vychádza zo širokého súboru oprávnených transakcií, ktoré vykazujúce banky uskutočnili s inými bankami, ako aj s nebankovými finančnými inštitúciami, čo zvyšuje jej odolnosť voči štrukturálnym zmenám na nezabezpečenom trhu. Denné objemy transakcií tvoriace základ pri výpočte sadzby €STR dosahovali v roku 2019 v priemere 31,1 mld. €. Reprezentatívnosť sadzby €STR zabezpečuje jej politika dostatočnosti údajov tým, že vyžaduje: a) príspevky aspoň od 20 inštitúcií, ktoré v súčasnosti vykazujú údaje v súlade s nariadením o štatistickom vykazovaní na peňažnom trhu, a b) aby päť bánk, ktoré vykazujú najväčšiu časť objemu, nepredstavovali viac ako 75 % obratu v daný deň. V prípade nesplnenia niektorej z požiadaviek sa uplatní postup krátkodobého krízového riadenia, ktorého úlohou je zaručiť dostupnosť sadzby. Sadzba sa počíta ako orezaný priemer vážený objemom, pričom transakcie s najnižšími a s najvyššími úrokovými mierami (horných a spodných 25 % objemu) sa do výpočtu nezahŕňajú, čo pomáha znížiť vplyv extrémnych hodnôt (bližšie informácie o spôsobe určovania sadzby €STR sa nachádzajú v boxe 7, ktorý je súčasťou kapitoly 7).

€STR, pevná a spoľahlivá sadzba založená na širokom súbore oprávnených transakcií, nahradí sadzbu EONIA.

€STR postupne nahrádza sadzbu EONIA, ktorá zanikne 3. januára 2022. Na základe odporúčaní pracovnej skupiny súkromného sektora pre eurové bezrizikové sadzby a verejnej konzultácie zmenil správca sadzby EONIA – Európsky inštitút pre peňažné prostriedky – 2. októbra 2019 metodiku sadzby EONIA tak, že až do jej zániku 3. januára 2022 sa bude sadzba vypočítavať ako €STR plus pevný spread vo výške 8,5 bázických bodov. Pracovná skupina pre eurové bezrizikové sadzby, založená v roku 2017 s cieľom identifikovať a odporučiť bezrizikové sadzby, ktoré by mohli slúžiť ako základ pre alternatívu k existujúcim referenčným hodnotám, vypracovala usmernenia týkajúce sa prechodu zo sadzby EONIA na €STR. Tie zahŕňajú odporúčania o tom, ako pristupovať k zmluvám naviazaným na sadzbu EONIA, ako aj analýzy dôsledkov zmeny na produkty, procesy a modely, na finančné účtovníctvo a na riadenie rizík.

K hladkému spusteniu €STR prispelo úsilie, ktoré ECB vynaložila pri komunikácii s používateľmi referenčných hodnôt počas prípravnej fázy, a tiež usmernenia a odporúčania pracovnej skupiny pre eurové bezrizikové sadzby. Zavedenie novej referenčnej sadzby a zmena metodiky sadzby EONIA boli vo finančnom sektore dlhodobo očakávané a neviedli k žiadnym vážnym narušeniam. Interné systémy boli napríklad upravené tak, aby zohľadňovali rôzne časy zverejnenia referenčnej sadzby, t. j. ráno v deň nasledujúci po dni uzavretia obchodu. Okrem toho boli úspešne zrealizované prvé trhové transakcie naviazané na sadzbu €STR vrátane prvých emisií cenných papierov. Pokiaľ ide o trh s derivátmi, prvé swapové transakcie s mimoburzovými derivátmi sa vykonali súčasne so zavedením novej sadzby, zatiaľ čo zúčtovanie produktov založených na €STR začali niektoré centrálne zúčtovacie protistrany ponúkať krátko na to, t. j. v mesiacoch október a november.

Každodenná tvorba sadzby €STR prebiehala bez komplikácií a metodika sa ukázala ako spoľahlivá.

Každodenná tvorba sadzby €STR prebiehala bez komplikácií a metodika sa ukázala ako spoľahlivá. Spoľahlivosť metodiky možno ilustrovať na dvoch príkladoch. Po prvé, zníženie sadzby jednodňových sterilizačných operácií ECB 18. septembra 2019 sa okamžite a v plnom rozsahu odzrkadlilo v údajoch pre-€STR, pričom miera a štruktúra podkladových transakcií v strednom rozpätí bola od začiatku zverejňovania sadzby €STR pomerne stabilná. Po druhé, štátny sviatok v Nemecku 3. októbra 2019 mal zanedbateľný vplyv na sadzbu a jej rôzne parametre. Hoci hodnota vykázaných transakcií v daný deň v porovnaní s predchádzajúcim dňom klesla o 4,3 mld. €, počet zúčastnených bánk, ako aj koncentrácia obratu vykázaná piatimi bankami s najväčším podielom na objeme zostali dostatočne vzdialené od prahových hodnôt stanovených v politike dostatočnosti údajov. Pevnosť metodiky dokresľuje aj volatilita €STR, ktorá zostala aj napriek spomínaným udalostiam nevýrazná.

Graf 23

Sadzba €STR od 9. septembra 2019

(ľavá os: v mld. EUR; pravá os: v bázických bodoch)

Zdroj: ECB.
Poznámka: Pre-€STR do 30. septembra, €STR od 1. októbra.

  

Graf 24

Parametre dostatočnosti údajov €STR od 9. septembra 2019

(ľavá os: v %; pravá os: počet bánk)

Zdroj: ECB.
Poznámka: Pre-€STR do 30. septembra, €STR od 1. októbra.

Vybudovanie dostatočne likvidných €STR trhov s hotovosťou a derivátmi si vyžaduje väčšie úsilie účastníkov trhu.

Zatiaľ čo miera využívania sadzby €STR rastie, na vybudovanie dostatočne likvidných €STR trhov s hotovosťou a derivátmi treba väčšie úsilie účastníkov trhu. Sadzba €STR by sa mala využívať plošne naprieč všetkými trhovými segmentmi. Nemala by byť vnímaná iba ako náhrada za sadzbu EONIA na trhu s derivátmi, ale mala by sa používať aj v prípadoch, v ktorých by sa za bežných okolností používali iné referenčné sadzby. Príkladmi takéhoto použitia na oboch stranách súvahy sú emisie dlhopisov a poskytovanie úverov.

Sadzba €STR by mohla fungovať ako záloha pri zmluvách naviazaných na EURIBOR a ako alternatíva k sadzbe EURIBOR.

Sadzba €STR predstavuje možné riešenie rizík súvisiacich so „sadzbami medzibankového trhu“ (interbank offered rates – IBOR), a to najmä s prihliadnutím na globálnu reformu týchto indexov. V súlade s odporúčaniami Rady pre finančnú stabilitu[45] by sa mali vo vhodných prípadoch na globálnych úrokových trhoch čo najviac využívať jednodňové takmer bezrizikové sadzby a zmluvy naviazané na sadzby IBOR by mali obsahovať spoľahlivé záložné ustanovenia. Na základe povolenia udeleného správcovi sadzby EURIBOR 3. júla 2019 bude možné túto referenčnú hodnotu v eurozóne používať aj naďalej. Na rozdiel od sadzby LIBOR, v prípade sadzby EURIBOR neexistujú plány na jej ukončenie. Dlhodobú udržateľnosť EURIBOR-u však ani napriek tomu nemožno považovať za samozrejmosť: po prvé, sadzba závisí od stability panelu prispievajúcich bánk a po druhé, závisí od vývoja aktivity na peňažnom trhu, ktorej ukazovateľom EURIBOR je. Zatiaľ čo príslušné orgány môžu v súlade s nariadením EÚ o referenčných hodnotách poskytovať dočasný zabezpečovací mechanizmus vo forme povinného prispievania na určovanie referenčnej hodnoty alebo povinnej správy referenčnej hodnoty, tento zabezpečovací mechanizmus je obmedzený svojou podstatou a časom. Sadzba €STR a časové štruktúry založené na €STR by preto mohli fungovať ako záloha pri zmluvách naviazaných na EURIBOR a tiež ako alternatíva k sadzbe EURIBOR. Pozitívne príklady už existujú v iných jurisdikciách vrátane Spojených štátov, Spojeného kráľovstva a Švajčiarska, kde postupne rastie miera využívania jednodňových sadzieb podobných €STR, ktoré sú zároveň odporúčané ako vhodný prostriedok na riešenie neistoty sprevádzajúcej sadzbu LIBOR.


5.2 Správa operácií prijímania a poskytovania úverov EÚ

ECB zodpovedá za správu prijímaných a poskytovaných úverov EÚ v rámci mechanizmu strednodobej finančnej pomoci (medium-term financial assistance – MTFA)[46]Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (European Financial Stabilisation Mechanism – EFSM).[47] ECB v roku 2019 spracovávala platby úrokov z úverov v rámci MTFA. K 31. decembru 2019 bola celková nesplatená suma v rámci tohto mechanizmu 200 mil. €. V roku 2019 ECB spracovávala aj rôzne platby a platby úrokov týkajúce sa úverov poskytnutých v rámci EFSM. K 31. decembru 2019 bola celková nesplatená suma v rámci tohto mechanizmu 46,8 mld. €.

ECB spracúva platby súvisiace s rôznymi úverovými programami EÚ.

ECB zodpovedá aj za správu platieb v súvislosti s operáciami v rámci Európskeho nástroja finančnej stability (European Financial Stability Facility – EFSF)[48]Európskeho mechanizmu pre stabilitu (European Stability Mechanism – ESM).[49] V roku 2019 ECB spracovávala rôzne platby úrokov a poplatkov vyplývajúce z dvoch úverov poskytnutých v rámci EFSF. ECB tiež spracovávala platby v súvislosti s členskými podielmi na upísanom schválenom základnom kapitále ESM.

ECB ďalej zodpovedá za spracúvanie všetkých platieb súvisiacich s dohodou o úverovom mechanizme pre Grécko.[50] K 31. decembru 2019 dosiahla celková nesplatená suma v rámci tejto dohody 52,9 mld. €.


5.3 Služby Eurosystému v oblasti správy rezerv

Viaceré centrálne banky Eurosystému poskytujú služby podľa rámca ERMS.

V rámci služieb Eurosystému v oblasti správy rezerv (Eurosystem Reserve Management Services – ERMS), ktoré sa zaviedli v roku 2005, mali klienti aj v roku 2019 k dispozícii komplexný balík finančných služieb pre správu rezervných aktív denominovaných v eurách. Viaceré národné centrálne banky Eurosystému (poskytovatelia služieb Eurosystému) ponúkajú balík komplexných investičných služieb za harmonizovaných podmienok a v súlade so všeobecnými trhovými štandardmi centrálnym bankám, menovým orgánom a vládnym agentúram mimo eurozóny, ako aj medzinárodným organizáciám. ECB plní úlohu koordinátora, monitoruje plynulé fungovanie služieb, presadzuje zmeny s cieľom zvýšiť kvalitu rámca a pripravuje súvisiace správy pre Radu guvernérov ECB.

V roku 2019 začala služby ERMS ponúkať jedna dodatočná centrálna banka, čím sa celkový počet poskytovateľov služieb Eurosystému zvýšil na desať. Na konci roka 2019 existovalo v rámci ERMS 273 zákazníckych účtov, v porovnaní s 277 na konci roka 2018. Celková agregovaná držba (zahŕňajúca peňažné aktíva a cenné papiere) spravovaná v rámci ERMS sa v roku 2019 zvýšila v porovnaní s rokom 2018 o približne 7,5 %.

Box 6
ECB zvyšuje kvalitu vykazovania o devízových intervenciách

Rada guvernérov ECB 26. septembra 2019 rozhodla, že od apríla 2020 začne zverejňovať dodatočné údaje o devízových intervenciách ECB. Cieľom nového zverejňovania je zlepšiť komunikáciu, zvýšiť transparentnosť v tomto smere v súlade s postupmi v oblasti zodpovednosti v iných oblastiach politiky a zároveň zabezpečiť schopnosť ECB účinne vykonávať intervencie na devízovom trhu. Jedným z príkladov postupov v oblasti zodpovednosti je program nákupu aktív, v rámci ktorého Eurosystém pravidelne poskytuje údaje o objeme a štruktúre nákupov v jednotlivých programoch a jurisdikciách.

Výmenný kurz nie je cieľom menovej politiky ECB. Od vzniku eura zasiahla ECB na devízovom trhu dvakrát, a to v roku 2000 a v roku 2011 (tabuľka A). Po prvýkrát ECB zasiahla v roku 2000 vzhľadom na obavy týkajúce sa globálnych a domácich dôsledkov výmenného kurzu eura vrátane jeho vplyvu na cenovú stabilitu. Spočiatku ECB s americkými a japonskými orgánmi intervenovali 22. septembra koordinovane a následne ECB v novembri intervenovala jednostranne. Po druhýkrát ECB intervenovala koordinovane 18. marca 2011 spolu s orgánmi USA, Spojeného kráľovstva a Kanady, a to na žiadosť japonských orgánov v reakcii na pohyby výmenného kurzu jenu v súvislosti s tragickými udalosťami v Japonsku.

Tabuľka A

Devízové intervencie ECB k dnešnému dňu

Zdroj: ECB.

V rámci zmeny v politike zverejňovania bude ECB poskytovať údaje o devízových intervenciách štruktúrovane a systematicky, pokiaľ ide o frekvenciu a rozsah údajov. V minulosti ECB využívala na zverejňovanie údajov o devízových intervenciách rôzne kanály vrátane týždenných finančných výkazov, ročnej účtovnej závierky a výročnej správy. Odteraz budú údaje o devízových intervenciách zverejňované v tabuľke na internetovej stránke ECB a vo výročnej správe ECB. Tabuľka na internetovej stránke bude aktualizovaná raz štvrťročne s posunom o jeden štvrťrok. Pri prvom zverejnení bude tabuľka obsahovať historické údaje o všetkých devízových intervenciách od roku 1999. Výročná správa ECB bude odteraz obsahovať dodatočné základné informácie a podľa potreby aj zhrnutie prípadného nového vývoja v oblasti devízových intervencií. V ročných účtovných závierkach ECB sa okrem toho bude uvádzať, či sa v priebehu hodnoteného roka vykonali nejaké devízové intervencie. Komentár k týždennému finančnému výkazu bude obsahovať aj všeobecnú informáciu o každej intervencii vykonanej v predchádzajúcom týždni, podobne ako v rokoch 2000 a 2011.

Nový rámec vykazovania bude zahŕňať devízové intervencie, ktoré ECB vykoná jednostranne a v koordinácii s inými orgánmi, ako aj devízové intervencie na hranici fluktuačného pásma v rámci mechanizmu výmenných kurzov (ERM II).[51] Vykazované údaje budú zahŕňať celkovú sumu (čistú a hrubú), smer (predaj alebo nákup), rozdelenie podľa meny a dátumy jednotlivých intervencií. V záujme úplnej transparentnosti sa v štvrťročnej tabuľke výslovne uvedie aj prípadná absencia devízových intervencií.

Tento krok posunie komunikačnú politiku ECB v súvislosti s devízovými intervenciami na rovnakú úroveň, akú za posledné roky vybudovala aj pri postupoch v oblasti zodpovednosti v iných oblastiach politiky. Tieto postupy idú nad rámec toho, čo striktne vyžaduje Zmluva o fungovaní Európskej únie. ECB tým poskytuje relevantné informácie o svojej stratégii, hodnoteniach a politických rozhodnutiach širokej verejnosti a finančným trhom. Vysoká miera transparentnosti, pokiaľ ide o plnenie jej úloh, ECB pomáha posilniť dôveryhodnosť. Každá centrálna banka v rámci ERM II zostáva zodpovedná za svoj vlastný spôsob zverejňovania údajov o devízových intervenciách.


6 Viac bankoviek a nízka úroveň falšovania

ECB a národné centrálne banky sú zodpovedné za vydávanie eurových bankoviek v rámci eurozóny, zabezpečovanie dostupnosti hotovosti a udržiavanie dôvery v menu. Počet a hodnota eurobankoviek v obehu sa od ich zavedenia v roku 2002 zvyšujú, a to celkovo rýchlejšie ako hospodársky rast. V roku 2019 zostal počet falzifikátov na nízkej úrovni vďaka kombinácii viacerých faktorov vrátane vylepšených bezpečnostných prvkov v novej sérii Európa, ďalšej spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní, pravidelnej komunikácie s verejnosťou a odbornej prípravy poskytovanej profesionálnym spracovateľom peňazí. V máji 2019 sa zavedením nových bankoviek 100 € a 200 € s inovatívnymi bezpečnostnými prvkami dokončila séria bankoviek Európa.


6.1 Obeh bankoviek sa naďalej zvyšoval

Počet a hodnota eurových bankoviek v obehu v roku 2019 vzrástli približne o 6,4 %, resp. 5,0 %. Na konci roka bolo v obehu 24,1 miliardy eurobankoviek v celkovej hodnote 1 293 mld. € (grafy 25 a 26). Päťdesiateurové bankovky predstavovali takmer polovicu počtu a hodnoty bankoviek v obehu. Zďaleka najvyššiu ročnú mieru rastu v roku 2019 zaznamenala dvestoeurová bankovka, a to na úrovni 61,4 %, keďže uspokojovala časť dopytu po päťstoeurovej bankovke, ktorá sa prestala vydávať. Celková hodnota stoeurových bankoviek v obehu na konci roka 2019 dosiahla výšku 305 mld. €, ktorá bola zhodná s kombinovanou hodnotou všetkých eurových bankoviek v obehu v júli 2002. Rast stoeurových a päťdesiateurových bankoviek zostal vysoký, a to na úrovni 8,8 %, resp. 7,4 %.

Graf 25

Počet a hodnota eurových bankoviek v obehu

(ľavá os: v mld. EUR; pravá os: v mld.)

Zdroj: ECB.

  

Graf 26

Hodnota eurových bankoviek v obehu podľa nominálnej hodnoty

(v mld. EUR)

Zdroj: ECB.

Z hľadiska hodnoty sa jedna tretina eurových bankoviek používa mimo eurozóny.

Odhaduje sa, že z hľadiska hodnoty sa zhruba tretina eurových bankoviek v obehu nachádza mimo eurozóny. Ide o bankovky, ktoré sa nachádzajú predovšetkým v susedných krajinách a sú zväčša vyššej nominálnej hodnoty. Používajú sa ako prostriedok uchovávania hodnoty a na zúčtovanie transakcií na medzinárodných trhoch.

Na výrobe eurových bankoviek sa podieľajú národné centrálne banky eurozóny, ktorým bola v roku 2019 pridelená výroba spolu približne 3,7 miliardy kusov bankoviek.

Celkový počet eurových mincí v obehu v roku 2019 vzrástol o 3,3 % a na konci roka dosiahol 135,1 miliardy. Hodnota mincí v obehu vzrástla na 30 mld. €, čo bolo o 3,4 % viac ako koncom roka 2018.

Národné centrálne banky eurozóny v roku 2019 skontrolovali pravosť a stav približne 30 miliárd bankoviek, pričom z obehu pre neupotrebiteľnosť stiahli približne 5 miliárd z nich. Eurosystém pokračoval vo svojich snahách pomôcť výrobcom zariadení na spracovanie bankoviek dodržať štandardy ECB na kontrolovanie pravosti a stavu bankoviek pred ich opätovným vrátením do obehu. Úverové inštitúcie a ostatní profesionálni spracovatelia peňazí v roku 2019 skontrolovali pravosť a stav približne 38 miliárd eurových bankoviek.

Zavedenie nových bankoviek 100 € a 200 € a koniec vydávania bankoviek 500 €

Dňa 28. mája 2019 sa do obehu zaviedli nové bankovky 100 € a 200 €. Zavedením týchto nových bankoviek sa dokončila séria Európa, ktorá sa v roku 2013 začala realizovať päťeurovou bankovkou.

Počas obdobia od januára do apríla 2019 prestali všetky národné centrálne banky eurozóny vydávať bankovku v hodnote 500 €. Ako v prípade iných eurových bankoviek prvej série, päťstoeurové bankovky zostanú zákonným platidlom a môžu sa preto naďalej používať ako platobný prostriedok a prostriedok uchovávania hodnoty. Bankovky prvej série (vrátane 500 €) si vždy zachovajú svoju hodnotu, keďže sa dajú počas neobmedzeného obdobia vymeniť v národných centrálnych bankách eurozóny.


6.2 Falšovanie eurových bankoviek zostalo v roku 2019 na nízkej úrovni

Počet falošných eurových bankoviek zostal v roku 2019 nízky, pričom z obehu sa stiahlo približne 559 000 falošných bankoviek. Tento nízky počet je výsledkom viacerých faktorov, ako sú vylepšené bezpečnostné prvky v novej sérii Európa, spolupráca s orgánmi činnými v trestnom konaní a úsilie v oblasti komunikácie a odbornej prípravy na európskej a vnútroštátnej úrovni. V porovnaní s počtom pravých eurových bankoviek v obehu sa podiel falzifikátov ďalej znižoval a zostáva na veľmi nízkej úrovni. Dlhodobý vývoj počtu falzifikátov stiahnutých z obehu je znázornený v grafe 27.

Graf 27

Počet falošných bankoviek na milión pravých eurových bankoviek v obehu

(kusov na milión)

Zdroj: ECB.

Falšovatelia sa zameriavajú najmä na falšovanie dvadsaťeurových a päťdesiateurových bankoviek, ktoré v roku 2019 spolu predstavovali vyše 70 % z celkového množstva falzifikátov stiahnutých z obehu. Podiel falošných päťdesiateurových bankoviek v roku 2019 klesol.

ECB odporúča verejnosti, aby bola pri prijímaní bankoviek ostražitá a nezabúdala na overovanie bankoviek hmatom, pohľadom a naklonením

Napriek poklesu klamlivosti falzifikátov stiahnutých z obehu ECB verejnosti naďalej odporúča, aby bola pri prijímaní bankoviek ostražitá, nezabúdala na overovanie bankoviek hmatom, pohľadom a naklonením a nespoliehala sa len na jeden ochranný prvok. Okrem toho sa pravidelne konajú školenia pre profesionálnych spracovateľov peňazí v Európe i mimo nej a v rámci podpory boja Eurosystému proti falšovaniu má verejnosť k dispozícii aktuálne informačné materiály. Na dosiahnutie tohto cieľa slúži aj úzka spolupráca ECB s Europolom, Interpolom a Európskou komisiou.


6.3 Snaha o ekologickejšie bankovky

V roku 2004 vykonal Eurosystém posúdenie životného cyklu eurových bankoviek na základe série štandardov ISO 14040, pričom išlo o prvé posúdenie vplyvu bankoviek na životné prostredie počas ich celého životného cyklu. Toto komplexné posúdenie bolo hlavným zdrojom informácií pre vykonávacie opatrenia zamerané na zníženie vplyvu eurových bankoviek na životné prostredie. Eurosystém napríklad zaviedol akreditačný systém pre výrobcov eurových bankoviek a ich komponentov, ktorý zahŕňa systém environmentálneho riadenia, a okrem iného sa zameral na postupné dosiahnutie cieľa, teda 100 % použitie udržateľne pestovaných bavlnených vlákien pri výrobe bankovkového papiera.

Eurosystém takisto každoročne monitoruje kľúčové údaje o spotrebe a emisiách všetkých akreditovaných výrobcov s cieľom zlepšiť environmentálne vlastnosti výrobného procesu.


7 Štatistika

ECB s pomocou národných centrálnych bánk pripravuje, zhromažďuje, kompiluje a uverejňuje širokú škálu štatistík a údajov, ktoré sú dôležitou oporou menovej politiky eurozóny, finančnej stability a ďalších úloh Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a úloh Európskeho výboru pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ESRB). Tieto štatistiky využívajú aj inštitúcie verejnej správy, účastníci finančného trhu, médiá a široká verejnosť, čo prispieva k plneniu cieľa transparentnosti ECB.

V tejto časti sa rozoberá spôsob zníženia záťaže spojenej s vykazovaním bánk, ako aj štatistika súvisiaca s fintech a kryptoaktívami. Jej dva boxy sa venujú nezávislému postupu určovania eurovej krátkodobej sadzby (€STR) na základe príslušného usmernenia (box 7) a strednodobej stratégii pre štatistiku finančných účtov, ktorá stanovuje ciele na nadchádzajúce roky (box 8).


7.1 Znižovanie záťaže spojenej s vykazovaním

Finančná kríza viedla k vyššej záťaži spojenej s vykazovaním.

Finančná kríza odhalila obmedzenia agregovanej štatistiky pri poskytovaní informácií, ktoré tvorcovia politík potrebujú v časoch zvýšenej fragmentácie naprieč krajinami, sektormi a trhmi. V reakcii na tieto obmedzenia ECB prijala nové právne predpisy, ktoré jej umožnili získať dodatočné podrobné údaje zodpovedajúce potrebám menovej, mikroprudenciálnej a makroprudenciálnej politiky, ako napríklad súbory štatistických údajov AnaCredit, štatistiku držby cenných papierov a štatistiku peňažného trhu. Povinnosť poskytovať dodatočné údaje však zvýšila zaťaženie bánk v súvislosti s vykazovaním.

Ďalšou výzvou pre bankový sektor je neexistujúca harmonizácia schém vykazovania v jednotlivých krajinách prameniaca z tradičného prístupu ESCB, v rámci ktorého môžu národné centrálne banky plniť svoje európske štatistické povinnosti prostredníctvom vnútroštátnych rámcov vykazovania.

Zatiaľ čo v eurozóne existuje v oblasti štatistického vykazovania vysoký stupeň koncepčnej harmonizácie, v praxi musia banky národným centrálnym bankám predkladať veľký počet samostatných štatistických výkazov s rôznymi frekvenciami predkladania a doručovania a s rôznymi úrovňami agregácie.

Štatistické výkazy sa navyše čiastočne prelínajú so širokou škálou výkazov vyžadovaných orgánmi bankového dohľadu. Výsledkom je nadbytočné a duplicitné vykazovanie s komplikovanými harmonogramami a procesmi.

Bankový sektor z pochopiteľných dôvodov poukázal na vzniknutú situáciu a vyzval na vytvorenie nákladovo oveľa efektívnejšieho systému prípravy a implementácie požiadaviek na vykazovanie,[52] ktorý by však zároveň zachoval účinnosť regulácie a pomohol dosiahnuť ešte vyššiu kvalitu údajov.

Integrovaný rámec pre vykazovanie konsoliduje existujúce požiadavky ESCB pre banky v oblasti štatistiky.

V tejto súvislosti ESCB v roku 2016 začal pracovať na konsolidácii existujúcich štatistických požiadaviek pre banky prípravou Integrovaného rámca pre vykazovanie (Integrated Reporting Framework – IReF), ktorý je navrhnutý tak, aby predstavoval integrované riešenie pre štatistické vykazovanie v rámci ESCB vo všetkých krajinách a oblastiach štatistiky. Nový rámec, ktorého zavedenie sa očakáva v rokoch 2024 až 2027, predpokladá zber podrobnejších údajov než v prípade existujúcich súborov údajov,[53] čo umožní splnenie súčasných požiadaviek v jednotnom rámci a zabráni duplicite všade tam, kde to je možné. To znamená, že hoci sa objem vykazovaných údajov výrazne zvýši, banky budú musieť vykonávať menej štatistických klasifikácií a agregácií, čo sú často činnosti náročné na zdroje. Tieto úlohy bude vykonávať ESCB, čo by malo viesť k celkovému zvýšeniu kvality údajov. IReF bude využívať jedinečný model údajov a slovník s cieľom dosiahnuť úplnú štandardizáciu definícií a zabezpečiť spoľahlivosť metodiky. Podrobné údaje sú vo svojej podstate flexibilné, pretože môžu byť skombinované rôznymi spôsobmi a vytvárať tak základ nových produktov a služieb. Očakáva sa, že využívanie podrobných údajov môže pomôcť znížiť frekvenciu zmien v právnom rámci pre vykazovanie a zároveň znížiť potrebu ad hoc žiadostí o údaje zo strany jednotlivých orgánov.

Doplnkom Integrovaného rámca pre vykazovanie je Integrovaný slovník pre vykazovanie bánk.

Ako je znázornené na obrázku 2, celková stratégia ESCB na zber údajov od bánk predpokladá aj podporu vykazujúcich subjektov pri optimalizácii usporiadania informácií uložených v ich interných prevádzkových systémoch (napr. pre účtovníctvo, riadenie rizík, cenné papiere alebo vklady) do „vstupnej vrstvy“, ktorá by následne mohla tvoriť základ pri plnení všetkých požiadaviek na vykazovanie použitím štandardizovaných transformačných pravidiel. Skupina pozostávajúca zo zástupcov ECB, niektorých národných centrálnych bánk eurozóny a bankového sektora preto vyvíja Integrovaný slovník pre vykazovanie bánk (Bank’s Integrated Reporting Dictionary – BIRD). Rozsah BIRD presahuje rámec súborov štatistických údajov ESCB určených na plnenie požiadaviek na vykazovanie na účely dohľadu a riešenia krízových situácií.

Obrázok 2

Stratégia ESCB na zber údajov od bánk

Poznámka: EBA – Európsky orgán pre bankovníctvo; SSM – jednotný mechanizmus dohľadu; SRM – jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií.

ESCB vykonáva analýzu nákladov a prínosov Integrovaného rámca pre vykazovanie.

V roku 2018 ESCB rozhodol o začatí analýzy nákladov a prínosov IReF v úzkej spolupráci s bankovým sektorom a inými relevantnými zainteresovanými stranami s cieľom posúdiť dosahy iniciatívy na strane ponuky a dopytu. Prvý krok pozostával z kvalitatívneho hodnotiaceho dotazníka o súčasnom stave štatistického vykazovania vo všetkých oblastiach a krajinách s cieľom identifikovať hlavné nákladové faktory a potenciálne prínosy IReF. V roku 2019 Výbor ESCB pre štatistiku posúdil výsledky kvalitatívneho hodnotiaceho dotazníka a navrhol konkrétne scenáre pre IReF, pokiaľ ide o rôzne aspekty zhromažďovania údajov a tvorby štatistiky. Ďalším krokom v roku 2020 bude prostredníctvom dotazníka zhodnotiť náklady a prínosy jednotlivých scenárov. Scenáre vypracovali skupiny úzkeho zamerania zložené z odborníkov z ESCB a pri niektorých témach aj zo zástupcov bankového sektora. Nový dotazník bude vychádzať z návrhu schémy vykazovania IReF, čo respondentom umožní hodnotiť scenáre na základe konkrétnych návrhov požiadaviek na vykazovanie. ESCB následne posúdi jeho výsledky a v prípade, že preukážu podporu pre IReF, určí optimálne vlastnosti scenárov, ktoré by najlepšie vyhovovali bankovému sektoru a používateľom a zostavovateľom z ESCB.

V prípade uspokojivého výsledku celkovej analýzy nákladov a prínosov môže Rada guvernérov ECB rozhodnúť o pokračovaní iniciatívy IReF. Vypracovaný návrh nariadenia ECB bude pred prijatím a implementáciou predložený na verejnú konzultáciu. Požiadavky IReF by boli povinné pre všetky banky v eurozóne.


7.2 Nové a rozšírené štatistiky eurozóny

Fintech a kryptoaktíva

ECB monitoruje dianie okolo kryptoaktív a fintechu.

Štatistika technologických inovácií používaných na podporu alebo poskytovanie finančných služieb (fintech) sa vyvíja a vylepšuje, aby aj naďalej dokázala uspokojovať potreby používateľov štatistických údajov v digitálne transformovanom svete. Na začiatku roka 2019 Generálne riaditeľstvo ECB pre štatistiku zostavilo interný súbor údajov o kryptoaktívach a súbor ukazovateľov založených v prvom rade na verejne dostupných agregovaných údajoch. Po ich podrobení kontrole kvality a doplnení o ďalšie údaje z komerčných zdrojov[54] poslúžili ako podklad pri monitorovaní javu kryptoaktív zo strany ECB.[55] Pomocou technológie veľkých dát sa ECB podarilo vytvoriť automatizovaný súbor postupov na zber, spracovanie a integráciu viacerých zbierok údajov o kryptoaktívach. Dôležitou zložkou tejto práce je preskúmanie štatistickej klasifikácie kryptoaktív. Pokiaľ ide o oblasť fintech, popri diskusiách na medzinárodných fórach o štatistických definíciách fintech, ako aj o súvisiacich potrebách v oblasti údajov[56] ECB, podobne ako niektoré národné centrálne banky eurozóny, pracovala na vytvorení experimentálneho interného súboru údajov o fintech subjektoch v eurozóne[57]. Cieľom je získať prehľad o prepojeniach medzi finančným sektorom a oblasťou fintech, ako aj o príležitostiach a rizikách, ktoré táto oblasť prináša.

Box 7
Nezávislý postup pre stanovenie eurovej krátkodobej sadzby (€STR)

Po dvoch rokoch intenzívnych príprav zo strany Eurosystému a vykazujúcich bánk ECB 2. októbra 2019 prvýkrát zverejnila eurovú krátkodobú sadzbu €STR (časť 5.1). Sadzbu €STR, ktorá odzrkadľuje náklady na financovanie bánk eurozóny na eurovom veľkoobchodnom nezabezpečenom trhu, počíta a zverejňuje štatistická funkcia ECB, aby bolo určovanie sadzby oddelené od činností ECB v oblasti politiky. V súlade s usmernením o €STR bol vytvorený kontrolný rámec na ochranu integrity a nezávislosti postupu určovania sadzby a na riešenie prípadných existujúcich alebo potenciálnych konfliktov záujmov.

Usmernenie o €STR stanovuje zodpovednosť ECB za správu sadzby, ako aj úlohy a povinnosti ECB a národných centrálnych bánk, pokiaľ ide o ich príspevok k postupu určovania €STR a k iným obchodným postupom. V nadväznosti na usmernenie o €STR bol zriadený vnútorný výbor pre dohľad, ktorého úlohou je preskúmavať všetky aspekty postupu určovania €STR, overovať ich a podávať o nich správy. Postup určovania €STR okrem toho podlieha aj pravidelným interným a externým auditom. V záujme zabezpečenia súladu postupov €STR s medzinárodnými osvedčenými postupmi sú v prípade, že je to relevantné a vhodné, do usmernenia o €STR transponované zásady Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere (International Organization of Securities Commissions – IOSCO) pre finančné referenčné hodnoty.

ECB zverejnila sadzbu €STR prvýkrát 2. októbra 2019, odrážajúc obchody zrealizované 1. októbra 2019. Sadzba €STR sa zverejňuje na internetovej stránke ECB[58] každý obchodný deň systému TARGET2 o 8.00 hod. SEČ a vychádza z transakcií vykonaných a vyrovnaných v predchádzajúci obchodný deň systému TARGET2. Ak sa po zverejnení sadzby €STR zistia chyby, ktoré ovplyvňujú jej výšku o viac ako 2 bázické body, €STR prejde revíziou a opätovne sa zverejní v ten istý deň o 9.00 hod. SEČ. Po tomto čase sa €STR už nereviduje. Ihneď po zverejnení zo strany ECB je sadzba €STR sprístupnená poskytovateľmi komerčných údajov prostredníctvom kanálov na sprístupnenie údajov v reálnom čase. ECB s cieľom podporiť transparentnosť postupu určovania referenčnej hodnoty pravidelne uverejňuje súhrnné informácie o chybách vyšších ako 0,1 bázického bodu, ktoré boli zistené po štandardnom zverejnení a ktoré nespĺňajú kritériá na opätovné zverejnenie.

Sadzba €STR je založená výlučne na zrealizovaných transakciách v eurách, ktoré banky vykazujú v súlade s nariadením o štatistickom vykazovaní na peňažnom trhu (Money Market Statistical Reporting – MMSR), ktoré bolo nedávno zmenené a doplnené s cieľom zvýšiť dostupnosť vysokokvalitnej štatistiky o eurovom peňažnom trhu.[59] Vykazujúce subjekty v rámci MMSR, ktorých bolo v čase redakčnej uzávierky tejto výročnej správy 50, predkladajú údaje buď nepriamo prostredníctvom príslušnej národnej centrálnej banky (Deutsche Bundesbank, Banco de España, Banque de France alebo Banca d’Italia), alebo priamo ECB do 7.00 hod. SEČ (obrázok A). Údaje následne prechádzajú procesom zabezpečenia kvality, ktorý zahŕňa súbor technických kontrol, veľký počet kontrol konzistentnosti a súbor cielených kontrol kvality údajov s cieľom určiť, ktoré transakcie by prípadne mali byť vylúčené z výpočtu sadzby €STR. Proces potvrdzovania transakcií prebieha od 7.15 do 7.45 hod. SEČ. ECB v spolupráci s národnými centrálnymi bankami v rámci tohto procesu vyzve vykazujúce inštitúcie, aby overili, či sú identifikované transakcie správne.

Obrázok A

Obchodný proces €STR

Zdroj: ECB.

  

Box 8
Strednodobá stratégia pre štatistiku finančných účtov

Výbor ESCB pre štatistiku v roku 2019 dokončil prípravu novej strednodobej stratégie pre štatistiku štvrťročných finančných účtov. Cieľom iniciatívy bolo naplánovať, ako ďalej rozvíjať štatistiku finančných účtov s prihliadnutím na nové analytické potreby a prebiehajúce zlepšenia v oblasti štatistickej kapacity (napr. väčšia podrobnosť údajov) a ako vyriešiť výzvy, ktoré prinášajú globalizácia a výraznejšie medzinárodné vzájomné závislosti. Návrh strednodobej stratégie zahŕňal dôkladné preskúmanie analytických potrieb, zdrojov údajov a možností zostavovania, a to v úzkej spolupráci s používateľmi údajov a s odborníkmi z rôznych oblastí štatistiky, napr. so zostavovateľmi štatistiky platobnej bilancie alebo bilančných údajov peňažných finančných inštitúcií.

Stratégia stanovuje päť cieľov, ktoré sa majú riešiť v najbližších rokoch. Po prvé, výzvy, ktoré pre štatistiku finančných účtov predstavuje globalizácia a ktoré sú spojené s prehlbovaním medzinárodných vzájomných závislostí a hospodárskej integrácie, sa budú riešiť prostredníctvom väčšieho zosúladenia tejto štatistiky so štatistikou platobnej bilancie a štatistikou medzinárodnej investičnej pozície, zvýšením podrobnosti údajov o cezhraničných činnostiach a osobitným zameraním štatistiky na nadnárodné podniky. Po druhé, potreba lepšieho porozumenia oblasti nebankového finančného sprostredkovania sa naplní prostredníctvom podrobnejšieho členenia podľa sektorov a zvýšenej podrobnosti údajov o finančných nástrojoch. Po tretie, zvyšujúce sa analytické potreby súvisiace s pochopením vzájomných interakcií na makroúrovni so zameraním na vzájomné prepojenie investícií a financovania, kanály pôsobenia politík a reťazce ich dôsledkov bude možné uspokojiť posilnením súboru štatistík komplexných medzisektorových vzťahov („from-who-to-whom“ framework) – ktorý ukazuje prepojenia veriteľov a dlžníkov – prostredníctvom podrobnejšieho sektorového a/alebo geografického členenia. Po štvrté, štatistická analýza sektora domácností sa posilní zavedením distribučných ukazovateľov pre majetok a zadlženosť domácností, ako aj vypracovaním analýzy na identifikáciu nepriameho ohrozenia domácností prostredníctvom investícií fondov do cenných papierov, akcií a iných aktív (známe ako investment funds „look-through“). Po piate, cieľom stratégie je zvýšenie využiteľnosti údajov štatistiky finančných účtov, napríklad pokiaľ ide o včasnosť ich zverejnenia a dostupnosť historických časových radov.

Pracovné činnosti zamerané na dosiahnutie týchto cieľov zohľadňujú požiadavky prijaté v rámci druhej fázy iniciatívy G20 Data Gaps[60] a budú využívať prebiehajúce iniciatívy na podporu rôznych oblastí štatistiky. Prípravná fáza, ktorá sa začala v roku 2019, je vo všeobecnosti naplánovaná na obdobie nasledujúcich troch až piatich rokov a tam, kde to bude relevantné z hľadiska implementácie nových výstupov štatistiky finančných účtov, bude zahŕňať aj revíziu existujúcich nariadení a usmernení ECB v oblasti štatistiky. V rýchlo sa meniacom prostredí by už od začiatku mala byť stratégia vnímaná ako dynamická a prispôsobiteľná.

Implementácia strednodobej stratégie pre štatistiku finančných účtov bude spoločným úsilím na koordinované riešenie rôznych výziev s jasným súborom cieľov. Využijú sa pri ňom nové príležitosti vyplývajúce zo zmien v dostupnosti údajov a štatistickej kapacite a bude zamerané na zachovanie relevantnosti štatistiky finančných účtov a jej schopnosti plniť svoj účel.


8 Výskum v ECB

Ekonomický výskum významným spôsobom prispieva k analýze hospodárskeho vývoja a transmisie politických zásahov, čím podporuje dosahovanie politických cieľov. Vzhľadom na hospodárske prostredie v roku 2019 sa hlavné priority výskumu ďalej zameriavali na dynamiku inflácie, financovanie domácností a vzájomnú súhru medzi menovou politikou, finančnou stabilitou a reálnymi odvetviami hospodárstva.


8.1 Výskumné siete

Pri koordinácii výskumnej činnosti v rámci Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a udržiavaní vzťahov s výskumníkmi z akademickej obce zohrávajú dôležitú úlohu tri výskumné skupiny a rôzne výskumné siete. Tieto tri výskumné skupiny ESCB, ktoré sa zameriavajú na menovú politiku, finančnú stabilitu a konkurencieschopnosť ekonomík eurozóny, v roku 2019 naďalej organizovali workshopy týkajúce sa súvisiacich tém. V rámci Centra pre výskum hospodárskej politiky (časť 11.2) sa okrem toho zriadila Sieť pre výskum a politiku v oblasti komunikácie centrálnych bánk, na ktorej vedení sa podieľa aj ECB.

Aký je vzájomný vzťah medzi menovými a makroprudenciálnymi politikami?

Výskum v ECB sa zameriava najmä na makroprudenciálne politiky a ich interakciu s menovými politikami. V roku 2019 skúmala pracovná skupina rôzne presahy medzi týmito dvoma druhmi politík vrátane vplyvu menovej politiky na finančnú stabilitu a vplyvu makroprudenciálnej politiky na reálne hospodárstvo. V roku 2020 sa výskum zameria na optimálnu koordináciu medzi týmito dvoma druhmi politík.[61]

Ako súvisia mikroúdaje o cenotvorbe s dynamikou inflácie?

Výskumná sieť PRISMA (analýza mikroúdajov o cenotvorbe) skúma správanie jednotlivých firiem v oblasti cenotvorby a v maloobchodnom sektore pomocou databáz s mikroúdajmi o cenách. Tento výskum sa zameriava na vzťah medzi cenotvorbou jednotlivých podnikov a agregovanou dynamikou inflácie a najmä, či nízka inflácia, menová politika a hospodársky cyklus vplývajú na správanie pri stanovovaní cien.

Ako vplýva heterogénnosť domácností na transmisiu menovej politiky?

Skupina na prieskum financovania a spotreby domácností (Household Finance and Consumption Network − HFCN) ukončila svoju prácu na treťom kole prieskumu financií a spotreby domácností (Household Finance and Consumption Survey − HFCS). Výsledky tohto prieskumu budú zverejnené v roku 2020. Výskum sa okrem iného zaoberal dôsledkami heterogénnosti domácností na transmisiu menovej politiky, napríklad jej vplyvom na rozdelenie príjmov v rámci transmisie politiky. Tento prieskum sa použil aj ako základný podklad pre mikrostimulačné modely, na základe ktorých sa kvantifikujú účinky scenárov záťažového testovania na domácnosti.

Sieť pre výskum konkurencieschopnosti (Competitiveness Research Network – CompNet), výskumné fórum pre štúdium produktivity a konkurencieschopnosti v krajinách EÚ, ukončila novú vlnu zberu údajov s cieľom zlepšiť pokrytie a porovnateľnosť súborov ukazovateľov konkurencieschopnosti na úrovni podnikov za jednotlivé krajiny. V roku 2019 sa súbor údajov CompNet využil napríklad v štúdii o úlohe obchodu a fiškálnej a zamestnaneckej politiky pri prerozdeľovaní kapitálu a práce.

ECB začala v roku 2019 prostredníctvom pravidelného online prieskumu realizovať projekt zameraný na zber údajov o očakávaniach spotrebiteľov v eurozóne. Tento prieskum sa uskutoční v spolupráci s národnými centrálnymi bankami a bude zahŕňať očakávania týkajúce sa inflácie, trhu práce, spotreby, sporenia a financií spotrebiteľov. Tento projekt umožní ECB skúmať vplyv očakávaní spotrebiteľov na ich ekonomické a finančné rozhodovanie.


8.2 Konferencie a publikácie

ECB opäť zorganizovala niekoľko konferencií vrátane Fóra k 20. výročiu založenia hospodárskej a menovej únie v Sintre.

ECB v roku 2019 opäť zorganizovala niekoľko podujatí na vysokej úrovni. V rámci Fóra ECB o centrálnom bankovníctve v Sintre v roku 2019 sa diskutovalo o skúsenostiach nadobudnutých počas 20 rokov existencie európskej hospodárskej a menovej únie so zreteľom na rozdielny pokrok v oblasti hospodárskeho zbližovania a o úlohe fiškálnych a menových politík pri makroekonomickej stabilizácii (box 12 v časti 12). Štvrtá výročná konferencia ECB o výskume sa venovala inovatívnemu výskumu, ktorý sa týka sekulárnej stagnácie, štruktúr finančného trhu a úlohy veľkých údajov v ekonómii. Ďalšie významné konferencie sa týkali štrukturálnych reforiem v eurozóne, vývoja inflácie, svetového obchodu, trhov práce, riadenia fiškálnej politiky a hospodárskej a menovej únie, prieskumov očakávaní spotrebiteľov, rodov a kariérneho postupu a menovej a makroprudenciálnej politiky.

ECB uverejnila svoj výskum v rôznych publikáciách.

V rámci série ECB Working Paper Series sa vydalo 129 prác, ktoré vypracovali zamestnanci ECB. Viaceré štúdie zamerané na jednotlivé politiky alebo metodologické štúdie sa okrem toho publikovali v rámci sérií ECB Occasional Paper Series, Statistics Paper SeriesDiscussion Paper Series. Mnohé z výskumných činností ECB tiež viedli k publikovaniu článkov vo vedeckých časopisoch. Výsledky výskumu sa sprístupnili aj širšiemu publiku, napríklad prostredníctvom 12 článkov uverejnených v platforme ECB Research Bulletin. Dve časti výsledkov výskumu z roku 2019 sa sumarizujú v boxoch 9 a 10.

Box 9
Trhová koncentrácia, trhová sila a dynamika zamestnanosti v eurozóne

Na verejnosti sa často diskutuje o tom, či sa trhová sila firiem v posledných desaťročiach príliš nezväčšila. Pokiaľ ide o Spojené štáty, štúdie potvrdili, že miera koncentrácie firiem sa zvýšila, pričom väčší podiel na trhu má len niekoľko spoločností. V tejto súvislosti klesla hospodárska súťaž, čo firmám umožnilo zvýšiť obchodnú prirážku nad úroveň hraničných nákladov, zatiaľ čo dynamika zamestnanosti sa oslabila.

Vývoj v tejto oblasti sa skúmal v nedávnej štúdii ECB[62], ktorá sa zamerala na štyri najväčšie ekonomiky eurozóny (Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Španielsko). Štúdia nenašla žiadne dôkazy nárastu trhovej sily firiem v týchto krajinách od deväťdesiatych rokov minulého storočia. V skutočnosti, kým v Spojených štátoch sa obchodná prirážka oproti nákladom od uvedeného času zvýšila z úrovne okolo 15 % na viac ako 20 %, v eurozóne mierne poklesla (graf A). Táto situácia v eurozóne je vo veľkej miere výsledkom vývoja vo výrobe, ktorý zrejme podporuje aj väčšia obchodná a menová integrácia. Okrem toho miera koncentrácie zostala v eurozóne, na rozdiel od Spojených štátov, v posledných rokoch celkovo stabilná tak na agregovanej, ako aj na národnej úrovni.

Graf A

Vývoj prirážok v eurozóne a v Spojených štátoch

(obchodná prirážka k výrobným nákladom)

Zdroj: Cavalleri et al. (2019).
Poznámka: Prirážka 15 % zodpovedá hrubej hodnote prirážky na úrovni 1,15 zobrazenej v grafe.

Zatiaľ čo trhová sila sa vo všeobecnosti považuje za faktor znižujúci blahobyt (keďže vedie k tomu, že podniky zvyšujú ceny a produkujú menej), môže mať aj priaznivý vplyv na inovácie, pretože očakávanie silnej trhovej pozície je pre podniky hlavným stimulom pre inovácie. Štúdiou sa skutočne zistilo, že v odvetviach s vyspelými technológiami sa vysoká koncentrácia spája s vyššou mierou rastu celkovej faktorovej produktivity.

Dynamika trhu práce, meraná mierou vzniku a zániku pracovných miest, sa v posledných dvoch desaťročiach v Spojených štátoch značne spomalila, kým v eurozóne zostala stabilná. Napriek tomu je pracovný trh v Spojených štátoch stále oveľa dynamickejší ako v eurozóne. Vo všeobecnosti teda vo veľkých ekonomikách eurozóny neexistujú žiadne signály významných zmien v trhovej sile ani v dynamike zamestnanosti.

  

Box 10
Rodová rovnováha v kariérnom postupe v ECB

V posledných rokoch sa stále väčšia pozornosť venuje rodovým rozdielom na trhu práce. Jeden z aktuálnych pracovných dokumentov ECB[63] sa bližšie venuje týmto rozdielom v centrálnom bankovníctve, ktoré sa stereotypne považuje za doménu mužov. V dokumente sa analyzuje kariérny postup mužov a žien v ECB na základe dôverných anonymizovaných osobných údajov o odborných zamestnancoch z rokov 2003 až 2017. Analýza sa sústreďuje na odborníkov v štyroch rôznych platových triedach v porovnateľných pracovných oblastiach zameraných na ekonomické analýzy, takže pracuje s homogénnou skupinou zamestnancov z hľadiska ľudského kapitálu a skúseností.[64]

V štúdii sa zistilo, že do roku 2011 bola pravdepodobnosť preradenia žien do vyššej platovej triedy menšia ako v prípade mužov. Po roku 2011, keď ECB prijala niekoľko opatrení na podporu rodovej rovnováhy a vydala verejné vyhlásenie na podporu rozmanitosti, sa tento rozdiel do značnej miery eliminoval. Vývoj rodových rozdielov, pokiaľ ide o pravdepodobnosť povýšenia do vyššej platovej triedy počas desiatich rokov po dosiahnutí triedy F/G (čo je najnižšia platová trieda pre odborných pracovníkov ECB), je znázornený v grafe A. Pred rokom 2011 predstavoval rodový rozdiel za desať rokov po dosiahnutí uvedenej triedy 36 %, po roku 2011 sa znížil na 8 %.

Graf A

Rodové rozdiely v pracovnom povýšení pred a po roku 2011

(v %; počet rokov po dosiahnutí triedy F/G)

Zdroj: Hospido, Laeven a Lamo (2019).
Poznámka: V grafe je znázornený vývoj rodového rozdielu v priemernej ročnej pravdepodobnosti povýšenia z platovej triedy F/G počas desiatich rokov po jej dosiahnutí pred rokom 2011 a po tomto roku. Rodový rozdiel v povýšení sa definuje ako rozdiel medzi priemernou ročnou mierou povýšenia mužov a priemernou ročnou mierou povýšenia žien v pomere k pravdepodobnosti povýšenia mužov.

Proces povyšovania je možné podrobnejšie preskúmať na základe údajov po roku 2011. Vyplýva z nich, že po podaní žiadosti o povýšenie bola pravdepodobnosť povýšenia väčšia v prípade žien ako mužov. Ženy si lepšie viedli aj z hľadiska ďalšieho platového postupu, čo naznačuje, že väčšia pravdepodobnosť ich povýšenia bola založená na zásluhách, nie na pozitívnej diskriminácii.

V každom prípade však bola pravdepodobnosť, že žena požiada o povýšenie, oveľa menšia. Niektoré dôkazy naznačujú, že takéto rodové rozdiely v podávaní žiadostí odrážajú neochotu žien zúčastniť sa, ak očakávajú vysokú úroveň konkurencie. Napríklad u žien bolo menej pravdepodobné, že sa budú uchádzať o miesta vo výberových konaniach, ktoré boli otvorené pre externých kandidátov alebo keď sa na nich zúčastnil veľký počet najbližších kolegov zaradených do relatívne vysokej platovej triedy. Z týchto výsledkov vyplýva, že inštitucionálne úsilie podporujúce rodovú rovnováhu by mohlo zahŕňať opatrenia zamerané na zmenšenie prekážok pre ženy, ktoré hľadajú príležitosti a podávajú žiadosti o povýšenie. (Viac informácií o úsilí ECB zlepšiť rodovú diverzitu v roku 2019 je v časti 12.1.)


9 Činnosti a povinnosti v právnej oblasti

Táto kapitola sa zaoberá jurisdikciou Súdneho dvora Európskej únie týkajúcou sa ECB, správami o stanoviskách ECB a prípadmi nesplnenia povinnosti konzultovať s ECB návrhy právnych predpisov v oblastiach patriacich do jej pôsobnosti, ako aj správami ECB o sledovaní dodržiavania zákazu menového financovania a privilegovaného prístupu.


9.1 Jurisdikcia Súdneho dvora Európskej únie týkajúca sa ECB

Súdny dvor zrušil rozhodnutie Lotyšského úradu prevencie a boja proti korupcii, ktorým sa Ilmārsovi Rimšēvičsovi zakazuje vykonávať funkciu guvernéra Latvijas Banka.

Súdny dvor Európskej únie 26. februára 2019 zrušil rozhodnutie Korupcijas novēršanas un apkarošanas birojs (Lotyšský úrad prevencie a boja proti korupcii) z 19. februára 2018 v rozsahu, v akom Ilmārsovi Rimšēvičsovi zakazuje vykonávať funkciu guvernéra Latvijas Banka (centrálna banka Lotyšska). Samostatné žaloby podané pánom Rimšēvičsom (C-202/18) a ECB (C-238/18) týkajúce sa tohto rozhodnutia boli prvými prípadmi, ktorými sa Súdny dvor zaoberal na základe právomoci vyplývajúcej z druhého pododseku článku 14 ods. 2 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (štatút ESCB). Po prvé, Súdny dvor konštatoval, že zákaz vykonávania funkcie guvernéra národnej centrálnej banky, aj keď v tomto prípade ide len o dočasný zákaz, predstavuje uvoľnenie z funkcie, a preto je preskúmanie zákonnosti tohto zákazu v právomoci Súdneho dvora. Po druhé, Súdny dvor konštatoval, že cieľom žaloby podľa druhého pododseku článku 14 ods. 2 štatútu ESCB bolo zrušenie aktu vnútroštátneho práva z dôvodu „osobitného inštitucionálneho kontextu“, v ktorom ESCB pôsobí. Po tretie, Súdny dvor dospel k záveru, že Lotyšsko nepreukázalo, že uvoľnenie pána Rimšēvičsa z funkcie bolo založené na existencii dostatočných indícií, že sa dopustil závažného pochybenia v zmysle druhého pododseku článku 14 ods. 2 štatútu ESCB.

Všeobecný súd zamietol žalobu proti ECB o náhradu ujmy v súvislosti so stanoviskom ECB vydaným v rámci reštrukturalizácie gréckeho dlhu v roku 2012.

Všeobecný súd 23. mája 2019 zamietol žalobu proti ECB o náhradu ujmy podanú niekoľkými držiteľmi dlhopisov (vec T-107/17). Vymáhaná ujma súvisela so zrážkami, ktoré ovplyvnili určité grécke štátne dlhopisy v rámci čiastočnej reštrukturalizácie gréckeho štátneho dlhu v roku 2012. Žalobcovia tvrdili, že ECB vo svojom stanovisku zo 17. februára 2012 (CON/2012/12) neupozornila na nezákonnosť plánovanej reštrukturalizácie dlhu Helénskej republiky. Stanovisko ECB sa týkalo návrhu gréckeho zákona o uplatňovaní doložiek o spoločnom postupe veriteľov v rámci štátnych dlhopisov, ktoré podliehajú gréckym právnym predpisom. Všeobecný súd konštatoval, že reštrukturalizáciou sa neporušilo základné právo žalobcov vlastniť majetok, ktoré chráni článok 17 Charty základných práv. Všeobecný súd zamietol aj všetky ostatné tvrdenia žalobcov týkajúce sa nezákonnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti dospel Všeobecný súd k záveru, že ECB nie je zodpovedná za náhradu ujmy v dôsledku toho, že vo svojom stanovisku neupozornila na údajnú nezákonnosť príslušného gréckeho zákona. Proti tomuto rozsudku sa podalo odvolanie na Súdny dvor.

Všeobecný súd rozhodol, že rozhodnutie ECB o zlyhávaní alebo pravdepodobnom zlyhaní úverovej inštitúcie je prípravným aktom, ktorý nie je možné napadnúť pred súdmi EÚ.

Všeobecný súd 6. mája 2019 v dvoch rôznych veciach (T-283/18, Bernis a i. / ECB a T-281/18 ABLV Bank / ECB) rozhodol, že rozhodnutie o zlyhávaní alebo pravdepodobnom zlyhaní prijaté v súvislosti s riešením krízovej situácie úverovej inštitúcie je prípravným opatrením, ktoré nie je možné napadnúť žalobou. V týchto veciach podali úverová inštitúcia a jej priami a nepriami akcionári žaloby proti rozhodnutiu ECB, ktoré sa týka zlyhávania alebo pravdepodobného zlyhania subjektu ABLV Luxembourg v zmysle článku 18 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií. Všeobecný súd potvrdil stanovisko ECB, podľa ktorého by sa takéto rozhodnutie malo považovať len za posúdenie skutkového stavu, ktoré nemá právny účinok, a preto nie je napadnuteľné pred súdmi EÚ.

Súdny dvor potvrdil výhradnú právomoc ECB vykonávať dohľad nad všetkými úverovými inštitúciami v rámci jednotného mechanizmu dohľadu.

Súdny dvor 8. mája 2019 vo veci C-450/17 P (Landeskreditbank Baden-Württemberg verzus ECB) potvrdil rozsudok Všeobecného súdu, ktorým sa zamietla žaloba na zrušenie rozhodnutia ECB. Týmto rozhodnutím ECB informovala banku Landeskreditbank, že vzhľadom na jej veľkosť podlieha výlučne dohľadu, ktorý vykonáva ECB, a nie spoločnému dohľadu podľa jednotného mechanizmu dohľadu na základe článku 6 ods. 4 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami. Všeobecný súd zamietol žalobu Landeskreditbank na zrušenie tohto rozhodnutia. Súdny dvor potvrdil výhradnú právomoc ECB vykonávať dohľad nad všetkými úverovými inštitúciami na základe článku 4 nariadenia č. 1024/2013. Príslušné vnútroštátne orgány pomáhajú ECB pri plnení úloh, ktorými je poverená na základe nariadenia č. 1024/2013, prostredníctvom decentralizovaného vykonávania niektorých z týchto úloh vo vzťahu k menej významným úverovým inštitúciám v zmysle prvého pododseku článku 6 ods. 4 tohto nariadenia.

Súdny dvor čiastočne zrušil rozhodnutie Všeobecného súdu, na základe ktorého získali akcionári úverovej inštitúcie aktívnu legitimáciu napadnúť rozhodnutie ECB o odňatí bankovej licencie tejto úverovej inštitúcie.

Súdny dvor EÚ 5. novembra 2019 čiastočne zrušil rozhodnutie Všeobecného súdu, na základe ktorého získali akcionári úverovej inštitúcie aktívnu legitimáciu napadnúť rozhodnutie ECB o odňatí bankovej licencie tejto úverovej inštitúcie pred súdmi EÚ (spojené veci C-663/17 P, C-665/17 P a C-669/17 P, Trasta Komercbanka a i. / ECB). Na základe odvolania ECB musel Súdny dvor po prvýkrát rozhodnúť o prípustnosti žaloby o zrušenie rozhodnutia ECB týkajúceho sa dohľadu nad úverovou inštitúciou, ktorú podali akcionári tejto úverovej inštitúcie. Súdny dvor rozhodol, že akcionári neboli priamo dotknutí týmto rozhodnutím v zmysle článku 263 štvrtého odseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a preto sa žaloba podaná v ich mene zamietla ako neprípustná. Súdny dvor takisto rozhodol, že žaloba, ktorú v mene spoločnosti Trasta Komercbanka podal zákonný zástupca bývalého vedenia, by sa mala s cieľom zachovať právo na účinnú súdnu ochranu podľa článku 47 Charty základných práv považovať za prípustnú.


9.2 Stanoviská ECB a konzultácie

V článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je upravená požiadavka, aby sa s ECB konzultovali všetky navrhované legislatívne akty EÚ, ako aj návrhy národných legislatívnych aktov spadajúcich do oblasti jej pôsobnosti. Všetky stanoviská ECB sa uverejňujú na internetovej stránke ECB. Stanoviská ECB k návrhom právnych predpisov EÚ sú uverejnené aj v Úradnom vestníku Európskej únie.

V roku 2019 ECB prijala šesť stanovísk k návrhom právnych aktov Únie a 40 stanovísk k návrhom vnútroštátnych právnych predpisov spadajúcich do oblasti jej pôsobnosti.

Jasné a významné prípady nekonzultovania.

Zaznamenalo sa osem prípadov nesplnenia povinnosti konzultovať s ECB o návrhoch národných legislatívnych aktov, pričom sedem prípadov sa považovalo za jasné a významné.[65] Povinnosť konzultovať s ECB nesplnili: i) bulharské orgány v prípade zákona, ktorým sa mení zákon o úverových inštitúciách v súvislosti s právomocami dohľadu Българска народна банка (Bulharskej národnej banky) a jej právomocami ukladať správne sankcie, ii) talianske orgány v prípade zákona o naliehavých fiškálnych záležitostiach a iných naliehavých potrebách, iii) litovské orgány v prípade zákona o dani z príjmu právnických osôb pre účastníkov finančného trhu, iv) portugalské orgány v prípade zákona, ktorým sa menia pravidlá bankového tajomstva v súvislosti s parlamentnými vyšetrovacími výbormi a ktorým sa stanovuje zverejňovanie operácií zahŕňajúcich využívanie verejných prostriedkov v rámci úverových inštitúcií, a v prípade zákona, ktorým sa reformuje a rozširuje štátny organizačný a informačný systém (SOIS), v) rumunské orgány v prípade zákona, ktorým sa mení štatút Banca Naţională a României, pokiaľ ide o držbu zlatých rezerv spravovaných Banca Naţională a României a vi) švédske orgány v prípade zákona o povinnostiach určitých úverových inštitúcií a pobočiek poskytovať hotovostné služby. Pokiaľ ide o návrhy právnych predpisov Únie, nezaznamenal sa ani jeden prípad nesplnenia povinnosti konzultovať.

ECB prijala stanoviská k návrhom právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov.

ECB prijala stanoviská k návrhom právnych predpisov EÚ, ktoré sa týkajú rámca riadenia rozpočtového nástroja pre konvergenciu a konkurencieschopnosť eurozóny, uzatvorenia dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie a vymenovania novej prezidentky ECB a nových členov Výkonnej rady ECB.

ECB prijala stanoviská k návrhom vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa národných centrálnych bánk (NCB), konkrétne reforiem riadiacich štruktúr Nationale Bank van België/Banque Nationale de Belgique, Central Bank of Cyprus, Banca d’Italia, Latvijas Banka a Banco de Portugal, účasti Българска народна банка (Bulharskej národnej banky) na jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií, finančnej nezávislosti Central Bank of Cyprus, požiadaviek lobingu uplatniteľných na Českú národní banku, vlastníctva zlatých rezerv Talianska, úlohy Banque centrale du Luxembourg v rámci ochrany eura pred falšovaním a overovania pravosti euromincí, dohľadu nad platobnými službami Central Bank of Malta, požiadaviek slobody informácií uplatniteľných na De Nederlandsche Bank; odmeňovania riadiacich pracovníkov a vrcholového manažmentu Narodowy Bank Polski, požiadaviek auditu uplatniteľných na Banco de Portugal, zodpovednosti Banka Slovenije za mimoriadne opatrenia v súvislosti so znížením hodnoty banky a poverenia NCB novými úlohami, pokiaľ ide o dohľad nad poskytovateľmi mikroúverov (Bank of Greece), agentúrami úverových referencií (Central Bank of Malta) a dodržiavaním požiadaviek týkajúcich sa reštrukturalizácie úverov vo švajčiarskych frankoch zo strany úverových inštitúcií (Banka Slovenije).

ECB prijala stanoviská k návrhom vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa záležitostí makroprudenciálneho a finančného dohľadu, ku ktorým patria nadviazanie úzkej spolupráce medzi ECB a Hrvatska narodna banka v rámci jednotného mechanizmu dohľadu, reformy inštitucionálneho rámca bankového a finančného dohľadu v Rakúsku, Lotyšsku a Portugalsku, reformy inštitucionálneho rámca makroprudenciálneho dohľadu v Portugalsku a Španielsku, reformy dohľadu nad subjektmi, ktoré získavajú a predávajú úvery (vrátane problémových úverov) na Cypre, poskytovateľmi mikroúverov v Grécku a agentúrami úverových referencií na Malte a výmeny informácií medzi ECB a dánskymi orgánmi v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí.

ECB prijala stanoviská k návrhom vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa platobných prostriedkov vrátane obmedzenia hotovosti v Grécku, Holandsku a Španielsku, zákazu používania päťstoeurových bankoviek v Dánsku a rozšíreného poskytovania hotovostných služieb vo Švédsku.

ECB prijala stanoviská k návrhom vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa bankovej a finančnej regulácie, konkrétne právneho rámca pre kryté dlhopisy v Estónsku, systému záruk pre sekuritizácie problémových úverov, ktorých pôvodcami sú úverové inštitúcie v Grécku, ochrany nehnuteľností určených primárne na bývanie v Grécku a Írsku, obmedzení prevodov hypotekárnych úverov na bývanie v Írsku a Poľsku, osobitných daní alebo odvodov uplatniteľných na banky a/alebo finančné inštitúcie v Litve, Rumunsku a na Slovensku, makroprudenciálnych nástrojov pre hypotekárne úvery na bývanie v Luxembursku, požiadaviek uplatniteľných na politiky odmeňovania finančných spoločností v Holandsku, referenčných úrokových sadzieb pre zmluvy o spotrebiteľských úveroch v Rumunsku a reštrukturalizácie spotrebiteľských úverov vo švajčiarskych frankoch v Slovinsku. ECB takisto vydala stanoviská k vplyvu návrhov vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa kybernetickej bezpečnosti na trhové infraštruktúry a úverové inštitúcie na Cypre a v Španielsku.


9.3 Dodržiavanie zákazu menového financovania a privilegovaného prístupu

Podľa článku 271 písm. d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie je ECB poverená úlohou monitorovať dodržiavanie zákazov vyplývajúcich z článkov 123 a 124 Zmluvy a z nariadení Rady (ES) č. 3603/93 a 3604/93 národnými centrálnymi bankami EÚ. Podľa článku 123 sa ECB a národným centrálnym bankám zakazuje poskytovať vládam a inštitúciám alebo orgánom EÚ možnosť prečerpania účtov alebo akýkoľvek iný typ úveru, ako aj kupovať na primárnom trhu dlhové nástroje, ktoré tieto inštitúcie emitovali. V článku 124 sa zakazujú akékoľvek opatrenia, ak nesúvisia s obozretnosťou, ktoré by vládam a inštitúciám alebo orgánom EÚ umožnili privilegovaný prístup k finančným inštitúciám. Dodržiavanie uvedených ustanovení členskými štátmi monitoruje popri Rade guvernérov ECB aj Európska komisia.

ECB monitoruje tiež nákup dlhových nástrojov vydaných domácim verejným sektorom, verejným sektorom ostatných členských štátov a inštitúciami a orgánmi EÚ uskutočnený centrálnymi bankami krajín EÚ na sekundárnom trhu. Podľa úvodných ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 3603/93 sa nadobúdanie dlhových nástrojov verejného sektora na sekundárnom trhu nesmie zneužiť na obchádzanie zámeru článku 123 Zmluvy. Takéto nadobúdanie sa nesmie stať formou nepriameho menového financovania verejného sektora.

Zákazy ustanovené v článkoch 123 a 124 Zmluvy sa vo všeobecnosti dodržiavali.

V rámci monitorovacej činnosti ECB za rok 2019 sa potvrdilo všeobecné dodržiavanie súladu s článkami 123 a 124 Zmluvy.

Monitorovaním sa zistilo, že väčšina národných centrálnych bánk aplikovala v roku 2019 také politiky úročenia vkladov verejného sektora, ktoré boli v úplnom súlade s hornými hranicami úročenia. Niekoľko národných centrálnych bánk však musí zabezpečiť, aby miera úročenia vkladov verejnej správy nebola nad hornou hranicou sadzby.

V nadväznosti na pochybnosti vyjadrené vo svojich výročných správach od roku 2014 ECB naďalej monitorovala programy, ktoré Magyar Nemzeti Bank zaviedla v rokoch 2014 a 2015. Magyar Nemzeti Bank v roku 2019 pokračovala v krokoch zameraných na zmiernenie znepokojenia ECB, pokiaľ ide o rozsah účasti maďarskej centrálnej banky v programe verejného vzdelávania Pallas Athéné. Tento prípad by však nemal slúžiť ako precedens. ECB bude ďalej sledovať účasť Magyar Nemzeti Bank v budapeštianskej burze cenných papierov, keďže kúpa majoritného podielu v tejto burze maďarskou centrálnou bankou v novembri 2015 môže stále vyvolávať znepokojenie v súvislosti s menovým financovaním.

Zníženie objemu aktív Irish Bank Resolution Corporation v držbe Central Bank of Ireland počas roka 2019 predajom dlhodobých dlhopisov s variabilným kupónom je významným krokom k nutnému úplnému odstráneniu týchto aktív. Pretrvávajúce vážne pochybnosti v súvislosti s menovým financovaním by pomohol zmierniť predaj týchto aktív, ktorý by pokračoval vhodným tempom.


10 ECB v EÚ a v medzinárodnom kontexte

V roku 2019 ECB udržiavala úzky dialóg s rôznymi európskymi inštitúciami vrátane Európskeho parlamentu, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri kontrole jej zodpovednosti za rozhodnutia. Na medzinárodných fórach sa ECB konštruktívne zapojila do diskusií G20 o perspektíve globálneho hospodárstva a v Medzinárodnom menovom fonde (MMF) aktívne prispela európskym pohľadom na otázky týkajúce sa medzinárodného menového a finančného systému či úpravy politík MMF v oblasti dohľadu a úverového rámca. ECB naďalej pomáha a spolupracuje s centrálnymi bankami mimo EÚ na celom svete.


10.1 Zodpovednosť ECB voči verejnosti

K nezávislosti nevyhnutne patrí aj zodpovednosť.

Zmluva o fungovaní Európskej únie udeľuje ECB jasný mandát na udržiavanie cenovej stability v eurozóne a ustanovuje jej nezávislosť pri využívaní príslušných nástrojov potrebných na tento účel. Mandát a nezávislosť ECB boli v Zmluve zakotvené na základe demokratického procesu. Vďaka nezávislosti môže ECB vykonávať svoje úlohy bez politických tlakov a krátkodobých zreteľov, ktoré by ju mohli odvádzať od plnenia jej mandátu. Nutnou protiváhou nezávislosti je zodpovednosť: aby ECB zaistila legitímnosť svojich rozhodnutí, má povinnosť vysvetľovať ich verejnosti a jej voleným zástupcom. Rozhodnutia ECB tiež podliehajú preskúmaniu Súdnym dvorom Európskej únie. Inými slovami, nezávislosť zabezpečuje, že ECB môže, a zodpovednosť, že musí, konať v súlade so svojím mandátom. Vzhľadom na to, že nezávislosti centrálnej banky sa opätovne dostalo väčšej pozornosti, členovia Výkonnej rady ECB venovali v roku 2019 niekoľko svojich prejavov spojeniu medzi nezávislosťou a zodpovednosťou.[66]

ECB sa Európskemu parlamentu zodpovedá prostredníctvom viacerých kanálov.

Európsky parlament zohráva hlavnú úlohu pri kontrole zodpovednosti ECB. V roku 2019 sa pred Výborom pre hospodárske a menové veci Európskeho parlamentu (ECON) konali tri pravidelné vypočutia prezidenta ECB, vrátane prvého vypočutia Christine Lagardovej (obrázok 3).[67] V januári 2019 sa prezident Mario Draghi zúčastnil na plenárnom zasadnutí parlamentu k výročnej správe ECB za rok 2017, po ktorom Európsky parlament vydal uznesenie. ECB k uzneseniu poskytla spätnú väzbu. V roku 2019 dostala ECB od európskych poslancov 28 listov s otázkami. Odpovede na ne boli uverejnené na internetovej stránke ECB, pričom pre ECB predstavovali príležitosť objasniť svoj postoj k širokej škále otázok. Za činnosti v oblasti bankového dohľadu sa ECB zodpovedá Európskemu parlamentu a Rade EÚ.[68] Okrem toho ECB a Európsky dvor audítorov (EDA) uzatvorili memorandum o porozumení, v ktorom sa stanovuje praktický spôsob vzájomnej výmeny informácií medzi týmito dvoma inštitúciami o kontrole úloh ECB v oblasti dohľadu.

Obrázok 3

Počet otázok adresovaných prezidentovi ECB na pravidelných vypočutiach v ECON v roku 2019 podľa tém

Zdroj: Výpočty ECB.

V roku 2019 bola podpora eura historicky najvyššia.

Podľa prieskumov Eurobarometra dosiahla podpora eura občanmi eurozóny v roku 2019, keď spoločná mena oslavovala svoje 20. výročie, nové historické maximum. Viac ako 75 % respondentov sa vyjadrilo v jej prospech. ECB je týmto trendom povzbudená a bude ďalej rozširovať svoj dialóg s občanmi a ich zástupcami.


10.2 Medzinárodné vzťahy

Skupina G20

V roku 2019 sa rokovania skupiny G20 pod japonským predsedníctvom zamerali na vyhliadky globálneho hospodárstva a politické opatrenia, ktoré možno použiť na riešenie synchronizovaného spomaľovania uprostred geopolitickej neistoty, obchodných konfliktov a zmenšujúceho sa manévrovacieho priestoru makroekonomických politík. O napätých obchodných vzťahoch sa diskutovalo na každom zasadnutí G20, dosiahol sa však len malý pokrok. Hoci lídri zdieľali obavy, pokiaľ ide o riziká pre svetové hospodárstvo, nezhodli sa na viacerých témach vrátane potreby ďalších opatrení v oblasti klimatických zmien. Skupina zamerala svoje úsilie opätovne na podporu silného, udržateľného, inkluzívneho a vyváženého rastu so zámerom zlepšiť strednodobý hospodársky výhľad. Ocenila pokrok v reforme finančnej regulácie, ale identifikovala tiež problémy, ktoré sa nepodarilo vyriešiť, vrátane rizík vyplývajúcich z rozširovania finančného sprostredkovania nebankovými subjektmi. Skupina výrazne prispela k medzinárodnej spolupráci v daňovej oblasti s cieľom dosiahnuť dohodu do konca roka 2020.

Skupina G20 nadviazala tiež na správu skupiny popredných osobností G20 pre globálne finančné riadenie (EPG) s názvom Making the Global Financial System Work for All (Aby globálny finančný systém pracoval pre všetkých) a v roku 2019 sa zamerala na otázky rozvoja. Práca pokračuje aj v rámci súčasného predsedníctva G20. Spomedzi návrhov EPG majú pre ECB osobitný význam práve návrhy na zlepšenie globálnej finančnej odolnosti.

Politické záležitosti týkajúce sa MMF a medzinárodnej finančnej architektúry

ECB naďalej zohrávala aktívnu úlohu v diskusiách o medzinárodnom menovom a finančnom systéme v MMF a na iných fórach a presadzovala spoločný európsky postoj z pohľadu centrálnej banky. Hlavnou témou debát v roku 2019 boli zdroje MMF. ECB podporuje primerane finančne vybavený MMF ako kľúčovú súčasť globálnej finančnej záchrannej siete. V októbri 2019 členovia MMF schválili balík opatrení týkajúci sa zdrojov MMF a reformy jeho riadenia, v rámci ktorého vyjadrili podporu zachovaniu súčasnej úrovne zdrojov prostredníctvom zdvojnásobenia nových multilaterálnych pôžičkových dohôd (New Arrangements to Borrow) a ďalšieho kola dočasných bilaterálnych pôžičkových dohôd po roku 2020. Aby sa zabránilo zníženiu zdrojov MMF, tento balík sa musí realizovať v priebehu roka 2020. Výkonná rada MMF navrhla Rade guvernérov MMF rezolúciu, ktorá uzatvorila 15. všeobecnú revíziu kvót bez ich navýšenia. Rezolúcia bola prijatá vo februári 2020. Šestnásta všeobecná revízia kvót, ktorá sa skončí v polovici decembra 2023, sa bude znova venovať primeranosti kvót a bude pokračovať v procese reformy riadenia MMF.

MMF napredoval tiež v preskúmavaní dôležitých politík v rámci dohľadu a poskytovania pôžičiek. Po prvé, dokončil preskúmanie podmienok na čerpanie pôžičiek a plánu programov podporovaných z fondu. Súvisiace európske stanovisko pomohla sformovať správa Výboru pre medzinárodné vzťahy Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB). Preskúmanie viedlo k odporúčaniu, aby boli podmienky programu čerpania pôžičiek realistickejšie, postupné a úspornejšie, s prísnejšou analýzou udržateľnosti dlhu, a súčasne zaisťovali silné vnútroštátne vlastníctvo a zohľadňovali národné špecifiká. Po druhé, došlo k pokroku pri revízii rámca pre hodnotenie udržateľnosti dlhu krajín vstupujúcich na trh, t. j. krajiny s významným prístupom na medzinárodné kapitálové trhy. Po tretie, MMF začal realizovať päťročnú komplexnú revíziu dohľadu a preskúmanie programu pre hodnotenie finančného sektora.

Medzinárodná spolupráca s centrálnymi bankami

ECB pokračovala v spolupráci s centrálnymi bankami mimo EÚ na celom svete. Odráža to celosvetový záujem o postoje, analytické rámce a pracovné procesy ECB. Diskusie na pracovnej úrovni, na ktorých sa zúčastňovali aj tvorcovia politík, sa venovali hlavným úlohám ECB, ako aj odborným otázkam a otázkam riadenia. Vzťahy s kľúčovými africkými, ázijskými a latinsko-americkými centrálnymi bankami sa ďalej rozvíjali na základe existujúcich dvojstranných memoránd o porozumení a pokračovala aj spolupráca s regionálnymi organizáciami a MMF v rámci existujúcich dohôd. Okrem toho sa v novembri v Kolumbii uskutočnil politický dialóg na vysokej úrovni medzi Eurosystémom a centrálnymi bankami z Latinskej Ameriky.

ECB ako inštitúcia EÚ ďalej prispievala k procesu rozširovania Únie prostredníctvom cielených diskusií s centrálnymi bankami v krajinách západného Balkánu, ktoré sa usilujú o vstup do EÚ. Na tento účel slúžia regionálne semináre ako hlavná platforma, v rámci ktorej sa v prípade možnosti organizujú rôzne diskusie v úzkej spolupráci s národnými centrálnymi bankami EÚ. Okrem toho bol v marci 2019 na podporu centrálnych bánk spustený program financovaný zo zdrojov EÚ. Jeho cieľom je posilniť kapacity centrálnych bánk na západnom Balkáne vzhľadom na ich budúcu integráciu do ESCB.

Box 11
Dôsledky brexitu

Napriek tomu, že ECB nie je účastníkom rokovaní o brexite, pozorne sleduje súvisiaci vývoj a hodnotí riziká, ktoré pre hospodárstvo a finančný systém eurozóny vyplývajú z jeho všetkých možných scenárov. ECB sa usilovala zabezpečiť svoju operačnú pripravenosť už pred pôvodne predpokladaným termínom ukončenia postupu podľa článku 50, t. j. 29. marca 2019, ako aj pred viacerými predĺženými termínmi postupu podľa článku 50 (12. apríla 2019, 31. októbra 2019 a 31. januára 2020). Po riadnom odchode Spojeného kráľovstva z Európskej únie 31. januára 2020 sa ECB zamerala na monitorovanie rokovaní o usporiadaní budúcich vzťahov medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ a na hodnotenie vplyvu brexitu na finančný sektor EÚ, a to najmä v súvislosti s potrebou zavŕšiť proces tvorby únie kapitálových trhov.

V analýzach uverejnených v májovomnovembrovom vydaní správy o finančnej stabilite ECB (ECB Financial Stability Review) sa diskutovalo o rizikách vyplývajúcich z potenciálneho brexitu bez dohody a o tom, do akej miery bol súkromný sektor na takúto možnosť pripravený.

Pokiaľ ide o oblasť bankového dohľadu, ECB a vnútroštátne orgány dohľadu pokračovali v oznamovaní očakávaní, ktoré sa týkali záležitostí súvisiacich s brexitom, posudzovali operačnú pripravenosť bánk na scenár bez dohody, ukončili väčšinu povoľovacích konaní v súvislosti s brexitom a monitorovali realizáciu brexitových plánov bánk (viac vo Výročnej správe ECB o činnosti dohľadu za rok 2019).

V marci 2019 sa Bank of England rozhodla ponúknuť bankám Spojeného kráľovstva možnosť požičať si eurá v týždenných operáciách v rámci stálej swapovej linky s ECB. Eurosystém v súvisiacej tlačovej správe uviedol, že je v prípade potreby pripravený poskytnúť bankám eurozóny britské libry. ECB doposiaľ tieto úverové operácie v librách nemusela aktivovať. V septembri 2019 prezident ECB Mario Draghi na vypočutí v Európskom parlamente podčiarkol nepretržitú spoluprácu medzi ECB a Bank of England pri riešení všetkých možných situácií vrátane brexitu bez dohody.

Ku dňu uzávierky tejto správy bolo známe, že obe strany ratifikovali dohodu o vystúpení, čo viedlo k začatiu prechodného obdobia.


11 Rozšírenie komunikácie

„ECB musí ľudí počúvať a rozumieť im. Koniec koncov, mena je verejné blaho, ktoré patrí ľuďom.“ – Prezidentka Christine Lagardová

Komunikácia predstavuje základnú súčasť balíka politických nástrojov ECB. Účinnosť politík ECB sa zvyšuje aj tým, že banka poskytuje expertom na finančných trhoch informácie o súčasnom nastavení svojej politiky a o očakávanom smerovaní svojich budúcich rozhodnutí. Existuje množstvo dôkazov, že komunikácia ECB s finančnými trhmi a odborníkmi je úspešná. Novým cieľom komunikácie centrálnej banky je zapojiť aj širokú verejnosť. Centrálne banky vrátane ECB musia byť lepšie zrozumiteľné pre ľudí, ktorým v konečnom dôsledku slúžia. Je to kľúčové pre obnovenie dôvery ľudí v ECB, najmä vzhľadom na zvýšenú verejnú kontrolu a narastajúce kontroverzné diskusie o politických rozhodnutiach ECB.

Komunikácia banky s publikom nad rámec tradičnej skupiny expertov a špecialistov na finančných trhoch dostala nový impulz so zmenou vedenia ECB v roku 2019. ECB investovala do ďalšieho skvalitňovania svojej komunikácie, aby zlepšila zrozumiteľnosť a mohla vysvetľovať, prečo sú jej kroky dôležité pre ľudí a ich život. Pokračovala tiež vo svojom úsilí oslovovať také skupiny spoločnosti, ktoré tradične neboli v centre pozornosti komunikačných aktivít ECB, ako sú mladí ľudia alebo organizácie občianskej spoločnosti, a začala pozorne načúvať ľuďom a ich záujmom. Potenciál ECB zapájať sa v budúcnosti do tém, ktoré ľudí obzvlášť zaujímajú, ako nerovnosť, digitálne meny alebo zmena klímy, je veľký, rovnako tak potenciál zrozumiteľne odpovedať, ako môže ECB v rámci svojho mandátu k týmto oblastiam prispieť. Komunikácia bude tiež kľúčovou súčasťou preskúmania stratégie menovej politiky ECB.


11.1 Inovácie v komunikácii ECB

ECB s cieľom osloviť širšie a mladšie publikum využíva inovatívne formy komunikácie.

Napríklad začiatkom roka 2019, v rámci iniciatív na pripomenutie si 20. výročia zavedenia eura, ECB spustila kampaň v spolupráci s obľúbenou aplikáciou QuizClash. Cieľom súťaže #EUROat20 bolo zvýšiť informovanosť a pochopenie poslania ECB najmä medzi mladými ľuďmi. Na kvíze sa zúčastnilo vyše 1,6 milióna ľudí v celej Európskej únii, ktorí sa hravou formou zapájali a vzdelávali v oblasti problematiky eura a ECB.

Súťaž #EUROat20 v aplikácii QuizClash

Priblíženie ECB širšej verejnosti prepojením jej aktivít s témami, ktoré ľudí zaujímajú, pomocou jednoduchých a zrozumiteľných odkazov.

Kampaň bola veľmi úspešná, pokiaľ ide o jej dosah, a navyše odhalila aj určité mylné predstavy a medzery v znalostiach o inštitucionálnej štruktúre a poslaní ECB. Ukázalo sa, že ECB musí tieto medzery zaplniť tak, že pomocou jednoduchých a zrozumiteľných odkazov poukáže na súvislosti medzi svojou prácou a témami, ktoré ľudí zaujímajú. V septembri 2019 spustila nový seriál minútových videí pod názvom ECB vysvetľuje, v ktorom zamestnanci ECB jednoduchým a zrozumiteľným jazykom vysvetľujú konkrétne témy ako kryptoaktíva alebo zodpovednosť a opisujú, prečo je ich práca pre ľudí dôležitá. Tento seriál je dostupný na instagramovom účte banky, ktorý je sám osebe inováciou zameranou na zlepšenie porozumenia funkcií ECB medzi širším publikom a ktorý v roku 2019 zavŕšil rok svojej existencie.

V septembri 2019 ECB začala zverejňovať aj mesačný ECB Podcast. Vzhľadom na rýchlo rastúcu obľúbenosť podcastov ide o príležitosť, ako osloviť nové publikum a zapojiť sa do rozsiahlych diskusií o kľúčových otázkach, ktoré sa týkajú ECB, pričom sa využíva menej formálny tón.

Počas celého roka sa ECB vo svojej komunikácii usilovala pokryť témy a trendy presahujúce základné otázky menovej politiky, ktoré sú pre ECB dôležité a zaujímajú ľudí v eurozóne. Napríklad, v máji ECB predstavila internetovú podstránku o klimatických zmenách. Obsahuje informácie o opatreniach ECB na zmiernenie klimatických zmien a zoznam interných iniciatív a súvisiacich publikácií (viac v boxe 3).

Cieľ ECB komunikovať s neodbornou verejnosťou sa spája tiež s potrebou vo väčšej miere využívať národné jazyky, aby sa podporil užší kontakt s občanmi eurozóny. Pre dosiahnutie tohto zámeru pri čo najnižších nákladoch banka zaviedla technológie pre strojové učenie na podporu interného prekladateľského procesu.

Účty Christine Lagardovej na Twitteri a LinkedIn viac než zdvojnásobili počet sledovateľov ECB, ktorý sa vyšplhal na 2,5 milióna.

S vymenovaním Christine Lagardovej do funkcie prezidentky ECB od novembra 2019 sa digitálna stopa a dosah komunikácie banky výrazne zvýšili. Napríklad na Twitteri a LinkedIn, kde už ECB mala svoje kontá ako inštitúcia, sa prostredníctvom osobných účtov Christine Lagardovej viac ako zdvojnásobil dosah ECB, ktorú tak sledovalo viac ako 2,5 milióna ľudí. Okrem toho, prítomnosť prezidentky Lagardovej na čínskej platforme Weibo pritiahla ďalších 5,8 milióna sledovateľov. Tieto účty významne pomáhajú ECB v jej úsilí o zrozumiteľnosť.


11.2 Analýza zameraná na rozšírenie dosahu komunikácie ECB

Základom plánu komunikačných aktivít ECB založeného na dôkazoch sú údaje a analýzy.

Aby bola komunikácia ECB efektívna a dosiahla potrebný účinok, je nevyhnutné pochopiť, aké je jej cieľové publikum, čo uňho rezonuje a aké sú najvhodnejšie kanály pre jeho oslovenie. Okrem toho je potrebná hlbšia analýza celého komunikačného procesu, t. j. čo sa stane medzi odoslaním a prijatím komunikácie centrálnej banky, aká je súvisiaca dynamika a mechanizmy spätnej väzby a aké sú úlohy sprostredkovateľov (napr. médií alebo finančných trhov). Vďaka vyspelej analýze môže ECB získať množstvo informácií o účinnosti svojej komunikácie a zistiť, či jej odkazy skutočne „prechádzajú“ a vedú k zmene postojov a väčšej dôvere.

V roku 2019 ECB zintenzívnila interné výskumné a analytické činnosti a rozšírila svoju externú spoluprácu v oblasti výskumu.

Zo štúdie ECB vyplýva, že mladí ľudia majú povrchné vedomosti o ECB a malý záujem o hospodárske a finančné záležitosti.

S cieľom získať prehľad o tom, ako komunikáciu ECB vníma široká verejnosť a zvlášť mladšia generácia, banka zrealizovala v šiestich krajinách eurozóny štúdiu zameranú na skupinu vo vekovej kategórii od 18 do 35 rokov. Výskum sa okrem hodnotenia informovanosti, vedomostí a vnímania ECB medzi mladými ľuďmi sústredil aj na identifikovanie tém v oblasti ekonomiky, financií a sociálnych vecí, ktoré ich zaujímajú, a spôsobov zapojenia, ktoré uprednostňujú. Zo zistení vyplýva, že mladí ľudia majú nielen veľmi povrchné poznatky o ECB, ale aj malý záujem o hospodárske a finančné záležitosti. Dôležitejšie sú pre nich otázky ako klimatické zmeny či spoločenská zodpovednosť. Z výskumu takisto vyplynulo, že väčšina mladých ľudí uprednostňuje komunikáciu s ECB prostredníctvom sociálnych médií, ktoré sú – spolu s ich vlastnými sociálnymi sieťami (ústne podanie) – ich hlavnými zdrojmi informácií.

Úspešná „viacúrovňová“ prezentácia hlavných myšlienok z publikácií ECB je zameraná na pritiahnutie väčšej pozornosti.

Pri hodnotení vlastného komunikačného úsilia ECB tiež testovala a analyzovala, ako čo najlepšie prezentovať informácie prostredníctvom digitálnych platforiem. Využila napríklad „viacúrovňový“ prístup k svojim publikáciám, keď uverejňovanie kľúčových správ ECB dopĺňajú tzv. vstupné stránky (landing pages) na internetovej stránke ECB a kampane v sociálnych médiách, čím sa vyhľadané informácie stávajú prístupnejšie, lepšie viditeľné a ľahšie sa spracúvajú. Výsledky testovania poskytujú empirické dôkazy, že tento prístup je úspešný. Pritiahne viac ľudí k samotným publikáciám a, keď si ich otvoria, strávia o 50 % dlhší čas ich čítaním. Takéto poznatky sú základom pre nastavenie budúceho spôsobu komunikácie.

Nová vstupná stránka k správe o finančnej stabilite ECB

Bohatá interakcia s akademickou obcou má za cieľ pokročiť v interdisciplinárnom výskume komunikácie centrálnych bánk.

ECB v rámci rozšírenia a zintenzívnenia svojho výskumného úsilia v oblasti komunikácie centrálnych bánk iniciovala zriadenie siete pre výskum a stratégiu komunikácie centrálnych bánk (Research and Policy Network on Central Bank Communication) pri Centre pre výskum hospodárskej politiky (Centre for Economic Policy Research), ktorej zároveň spolupredsedá (viac v časti 8.1). V októbri 2019 zorganizovala dvojdňový seminár tejto siete, na ktorom sa zišli odborníci v oblasti komunikácie z ECB a iných centrálnych bánk, analytici finančných trhov, novinári a akademickí pracovníci z rôznych odborov ako ekonómia, psychológia a sociológia. Diskusie sa zamerali na riziká a príležitosti spojené s komunikáciou so širšou verejnosťou, na hranice transparentnosti centrálnej banky a na meniacu sa úlohu médií ako sprostredkovateľov komunikácie centrálnych bánk. V tomto kontexte bola ECB v októbri 2019 prvou – a zatiaľ zostáva jedinou – centrálnou bankou, ktorá sprístupnila vopred zostavený, ľahko použiteľný a pravidelne aktualizovaný súbor údajov so všetkými vystúpeniami svojich strategických predstaviteľov. Poskytnutím tohto súboru údajov chce ECB stimulovať a uľahčiť inovatívny výskum svojej komunikácie, napríklad prostredníctvom analýzy textov.


12 Organizácia a dobré riadenie

ECB je inštitúciou EÚ, ktorá tvorí základný pilier Eurosystému a jednotného mechanizmu dohľadu. V ECB pracuje viac ako 3 500 zamestnancov z celej Európy. ECB sa zaviazala inšpirovať, motivovať a rozvíjať svojich zamestnancov a v roku 2019 sa aj naďalej usilovala podporovať rozmanitosť a inklúziu ako kľúčové faktory na zlepšenie výkonnosti organizácie. Okrem toho ECB ďalej posilnila svoj záväzok dosiahnuť čo najvyššiu úroveň pravidiel v oblasti integrity a riadenia. Nadobudnutie účinnosti jednotného kódexu správania pre vysokopostavených úradníkov ECB 1. januára 2019 bolo v tejto súvislosti míľnikom. V neposlednom rade, ECB v roku 2019 hrdo oslávila 20. výročie zavedenia eura, ktoré používa 340 miliónov Európanov (box 12).


12.1 Dosiahnutie excelentnosti prostredníctvom riadenia, inklúzie a rozvoja zamestnancov

Podpora rôznorodých tímov a inkluzívneho správania je rozhodujúcim predpokladom na to, aby ECB mohla pre svojich zamestnancov aj EÚ zabezpečiť tie najlepšie výsledky. Preto sú rozmanitosť, rešpekt, etická kultúra a blaho zamestnancov strategickými cieľmi ECB.

Rozmanitosť a inklúzia významne prispievajú k lepšej výkonnosti organizácie.

V roku 2019 ECB pokračovala vo svojom úsilí zameranom na podporu rozmanitosti a inklúzie ako kľúčových faktorov na zlepšenie výkonnosti organizácie. ECB má niekoľko dlhodobých sietí na podporu diverzity, ktoré sú v častom kontakte s ľudskými zdrojmi a sú zamerané na riešenie všetkých aspektov rozmanitosti. V roku 2019 vznikla nová sieť s názvom DiversAbility, ktorá je profesionálnou sieťou ECB pre osoby s dlhodobým zdravotným postihnutím a pre osoby, ktoré im pomáhajú.

Na úrovni Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a jednotného mechanizmu dohľadu (SSM) si ECB s národnými centrálnymi bankami a vnútroštátnymi orgánmi dohľadu naďalej vymieňa informácie o osvedčených postupoch v oblasti rozmanitosti a inklúzie, čoho príkladom bolo štvrté výročné stretnutie siete ESCB/SSM pre diverzitu na pôde Bundesbank v Eltville am Rhein v septembri 2019. ECB sa takisto zúčastnila na samite o rodovej rovnosti v máji 2019, pričom spolu s kolegami z ESCB/SSM a Medzinárodného menového fondu sa pripojila k vedúcim predstaviteľom personálnych oddelení centrálnych bánk G7.

Komplexný program aktivít ECB zameraných na inklúziu v roku 2019 zahŕňal po prvýkrát účasť na pochode Christopher Street Day vo Frankfurte a organizáciu podujatí pri príležitosti Medzinárodného dňa osôb so zdravotným postihnutím, Coming Out Day a Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu. Medzi akcie, ktoré ECB pravidelne organizuje, patrili podujatia pri príležitosti Medzinárodného dňa žien a Medzinárodného dňa boja proti homofóbii, bifóbii, interfóbii a transfóbii (IDAHOBIT).

ECB sa naďalej usiluje o dosiahnutie rodovo vyváženejšieho pracovného prostredia, pričom v roku 2019 bola v tejto oblasti nezávisle posúdená a vo februári získala osvedčenie za ekonomický prínos k rodovej rovnosti (Economic Dividends for Gender Equality – EDGE) na úrovni ASSESS (úroveň 1). Potvrdzuje sa ním záväzok ECB podporovať rodovú rovnosť na pracovisku.

Výkonná rada ECB stanovila príslušné ciele na zlepšenie rodovej rovnováhy na rok 2019. Na konci roka zastávali ženy 30,3 % riadiacich pozícií v porovnaní s cieľovými 35 %. V prípade vyšších riadiacich pozícií ich podiel predstavoval 30,8 % oproti cieľovým 28 % (tabuľka 2). Celkový podiel žien zamestnaných v ECB na všetkých úrovniach bol 45,3 %. Viac informácií o rodovej rovnováhe v kariérnom postupe v ECB je v boxe 10 v časti 8.

Tabuľka 2

Rodové ciele a podiel žien pracujúcich v ECB

Zdroj: ECB.
Poznámka: Celkový podiel žien sa meria na základe počtu zamestnancov prijatých na trvalý pracovný pomer a na dobu určitú. Údaje sú k 1. januáru 2020.

S cieľom pritiahnuť rôzne talenty ECB v roku 2019 prepracovala svoje oznámenia o voľných pracovných miestach, aby boli inkluzívnejšie, pričom kandidáti sa výslovne vyzývajú, aby sa prihlasovali bez ohľadu na vek, zdravotné postihnutie, etnickú príslušnosť, pohlavie, rodovú identitu, náboženstvo, sexuálnu orientáciu alebo iné charakteristiky. ECB takisto naďalej oslovovala kandidátov prostredníctvom inkluzívnych platforiem trhu práce vrátane účasti na najväčšom európskom veľtrhu práce pre LGBT+ komunitu Sticks & Stones a na konferencii European Women in Tech.

ECB sa zaväzuje podporovať rast a rozvoj svojich zamestnancov a stále ponúka širokú škálu príležitostí na vzdelávanie a rozvoj s cieľom podporovať svojich zamestnancov pri riešení výziev v neustále sa meniacom svete. V uplynulom roku vypracovala ECB na úrovni ESCB/SSM súdržnú systémovú stratégiu vzdelávania a rozvoja s cieľom podporovať svoje talenty v rámci celého systému v prínose pre Európu. Táto stratégia nadväzuje na existujúce lokálne iniciatívy v oblasti vzdelávania určené pre kolegov v rámci ESCB a SSM a jej cieľom je podporovať kultúru vzdelávania, ktorá spája vzdelávanie a rozvoj s produktivitou, schopnosťou a efektívnosťou.

Vedúci predstavitelia zohrávajú kľúčovú úlohu pri zvyšovaní výkonnosti jednotlivcov a tímov v prospech celej organizácie. V tejto súvislosti ECB v posledných rokoch úspešne realizovala modulárny Program rozvoja vodcovských schopností, ktorý sa skončil v novembri 2019. Do tohto programu sa zapojilo viac ako 600 vedúcich predstaviteľov na všetkých úrovniach vrátane vedúcich tímov na nemanažérskych pozíciách s cieľom posilniť vodcovské schopnosti a následne zlepšiť výkonnosť organizácie a vybudovať silné tímy na základe spoločnej vízie, účelu a ambície vytvoriť silnejšiu ECB.

V roku 2019 vykonala ECB zásadnú revíziu spôsobu podporovania profesionálneho rastu svojich zamestnancov a výsledkom tejto revízie bolo zavedenie nového komplexného rámca kariéry. Tento rámec zahŕňa nové metódy týkajúce sa kariérneho rastu zamestnancov a zmeny procesov a politík, ktoré zjednodušujú a podporujú mobilitu (t. j. zmenu pracovných pozícií v rámci banky alebo získavanie skúseností mimo banky) a poskytujú príležitosti na rast. Vďaka týmto zmenám je ECB žiadaným zamestnávateľom, pričom naďalej motivuje svojich zamestnancov a podporuje rozvoj jednotlivcov, ktorí tvoria ECB.


12.2 Ďalšie posilnenie pravidiel v oblasti integrity a riadenia

Mesačné kalendáre a vyhlásenia o záujmoch všetkých vysokopostavených úradníkov sa uverejňujú na internetovej stránke ECB.

Nadobudnutím účinnosti jednotného kódexu správania pre vysokopostavených úradníkov ECB 1. januára 2019 ECB opätovne potvrdila svoj záväzok dodržiavať najvyššiu úroveň pravidiel v oblasti integrity a riadenia. Jednotným kódexom sa zavádzajú osobitné pravidlá týkajúce sa činností po ukončení pracovného pomeru, súkromných finančných transakcií a vzťahov so záujmovými skupinami a povinnosť všetkých členov orgánov ECB na vysokej úrovni uverejňovať svoje mesačné kalendáre (od januára 2019) a každoročne predkladať podpísané vyhlásenia o záujmoch etickému výboru na posúdenie a následné uverejnenie na internetovej stránke ECB.

Etický výbor[69] okrem toho členom orgánov ECB na vysokej úrovni poskytuje poradenstvo v súvislosti s ďalšími otázkami profesionálnej etiky, najmä pokiaľ ide o činnosti po ukončení pracovného pomeru a zárobkové činnosti rodinných príslušníkov[70]. V súlade s rastúcim významom záležitostí týkajúcich sa profesionálneho správania a dobrého riadenia zaviedla ECB pre všetkých prichádzajúcich a odchádzajúcich členov orgánov ECB na vysokej úrovni osobitné úvodné a záverečné stretnutia s vedúcim kancelárie ECB pre kontrolu dodržiavania pravidiel a riadenie s cieľom riešiť povinnosti vyplývajúce z jednotného kódexu.

V roku 2019 sa ďalej prehlbovala spolupráca medzi centrálnymi bankami eurozóny a vnútroštátnymi orgánmi dohľadu prostredníctvom pracovnej skupiny pre etiku a dodržiavanie predpisov (Ethics and Compliance Officers’ Task Force – ECTF). Táto skupina sa stala centrom pre výmenu informácií a fórom podporujúcim koherentné uplatňovanie jednotného kódexu v rámci Eurosystému a európskeho bankového dohľadu. S cieľom vytvoriť ďalšie príležitosti na vzájomné vzdelávanie zorganizovala ECTF tematické stretnutia s externými partnermi vrátane Úradu OSN pre etiku, Úradu európskeho ombudsmana a Európskeho dvora audítorov, pričom Dvor audítorov predstavil svoju správu o etických rámcoch vybraných inštitúcií EÚ, ktoré podliehali auditu.

Pokiaľ ide o zamestnancov, v roku 2019 sa ročná kontrola dodržiavania pravidiel pri súkromných finančných transakciách zamerala na náhodne vybranú vzorku pozostávajúcu z 10 % všetkých zamestnancov vrátane členov orgánov ECB na vysokej úrovni. Okrem toho v roku 2019 ECB vykonala na základe odporúčania svojho externého poskytovateľa služieb ad hoc kontrolu dodržiavania pravidiel, ktorá sa zamerala na konkrétnu skupinu zamestnancov.

Výbor pre audit ECB v súlade so svojím mandátom naďalej pomáhal Rade guvernérov v rámci jej úloh a zodpovedností týkajúcich sa integrity finančných informácií, dohľadu nad systémom vnútornej kontroly, súladu s platnými zákonmi, nariadeniami a kódexmi správania a výkonu funkcií auditu. V roku 2019 sa výbor pre audit zameral najmä na kybernetické riziká, primeranosť rámca riadenia finančných rizík Eurosystému a podporu aktívneho prístupu pri monitorovaní implementácie odporúčaní vyplývajúcich z auditu.

Členovia orgánov ECB na vysokej úrovni udržiavajú v súlade so zásadami transparentnosti a zodpovednosti pravidelný vzájomný kontakt s verejnosťou a odbornými partnermi z verejného a súkromného sektora, akademickej obce, zo záujmových skupín a zastupiteľských združení. Tieto dialógy a diskusie sa uskutočňujú na základe osvedčeného a verejného rámca, ktorým sa zabezpečuje vysoká úroveň transparentnosti a dobrého riadenia.

V roku 2019 ECB reagovala na 113 žiadostí občanov EÚ o prístup k informáciám a poskytla prístup k viac ako 200 dokumentom (niektoré z nich boli čiastočne zverejnené).

V rámci svojho dlhodobého záväzku v oblastiach dobrého riadenia a transparentnosti sa ECB v roku 2019 rozhodla zaviesť novú politiku, na základe ktorej by sa dokumenty Výboru guvernérov a Európskeho menového inštitútu – predchodcov ECB, ktorá vznikla v júni 1998 – vyhlásili za historické záznamy, čím by sa zjednodušil prístup verejnosti k týmto dokumentom.

Box 12
Dvadsať rokov eura

Naša spoločná mena euro oslávila 1. januára 2019 svoje 20. výročie. Pred dvadsiatimi rokmi, 1. januára 1999, jedenásť krajín Európskej únie zafixovalo svoje výmenné kurzy a prijalo spoločnú menovú politiku, ktorej výkon bol zverený ECB. Euro sa začalo používať ako elektronická mena pri bezhotovostných platbách a na finančných trhoch. O tri roky neskôr, 1. januára 2002, boli do obehu uvedené eurové bankovky a mince. Dnes je euro menou 19 krajín EÚ a viac ako 340 miliónov Európanov. Ako druhá najvýznamnejšia mena na svete (hneď po americkom dolári) je súčasťou nášho každodenného života a najhmatateľnejším symbolom európskeho projektu. Podpora eura medzi občanmi eurozóny je rekordne vysoká, pričom 76 % respondentov prieskumu Eurobarometra sa domnieva, že jednotná mena je pre EÚ prospešná (prieskum Eurobarometra, november 2019).

Dvadsať rokov spoločnej meny

Krajiny EÚ, ktoré prijali euro 1. januára 1999, ako aj tie, ktoré sa pridali neskôr, prešli spolu dlhú cestu. Posledných dvadsať rokov bolo pre eurozónu výnimočných. Kým prvá dekáda by sa mohla vnímať ako vyvrcholenie 30-ročného rozmachu v rámci globálneho finančného cyklu, v druhom desaťročí naopak došlo k najhoršej hospodárskej a finančnej kríze od tridsiatych rokov minulého storočia: najprv to bola globálna finančná kríza, potom kríza štátneho dlhu.

Európsky projekt vrátane hospodárskej a menovej únie (HMÚ) je proces, ktorý sa v priebehu času vyvíja. Ak sa bližšie pozrieme na hospodárske štruktúry počas dvadsiatich rokov existencie eura, dá sa argumentovať, že globálna finančná kríza a kríza štátneho dlhu odhalili odolnosť hospodárskych štruktúr eurozóny. Krajiny eurozóny vyvinuli značné úsilie, aby mohli reagovať na krízu a posilnili svoju odolnosť. Táto energia sa využila aj na upevnenie HMÚ. Významným úspechom bolo najmä vytvorenie európskeho bankového dohľadu. HMÚ však stále nie je úplná. Aby bolo možné maximálne využiť výhody spoločnej meny v prospech všetkých Európanov, je potrebné ďalej napredovať.

ECB oslávila #EUROat20

Dvadsiate výročie zavedenia eura bolo dôležitým míľnikom aj pre ECB, ktorá si ho pripomenula viacerými podujatiami, vrátane umeleckých a hudobných predstavení (v rámci Európskych kultúrnych dní ECB, ktoré boli v roku 2019 venované spoločnej kultúre a identite Európy), ako aj kampaní v sociálnych médiách (súťaž ECB-QuizClash) a konferencií na vysokej úrovni o centrálnom bankovníctve (najmä Fórum ECB o centrálnom bankovníctve v Sintre v dňoch 17. až 19. júna 2019). Dvadsiate narodeniny eura tak predstavovali výbornú príležitosť pre nadviazanie kontaktov s európskymi občanmi.

Témou spomínaného fóra ECB v Sintre bolo „20 rokov európskej hospodárskej a menovej únie“. Zahŕňala doterajšie skúsenosti HMÚ aj kľúčové faktory jej úspechu v budúcnosti. Účastníci diskutovali o rozdielnom pokroku v oblasti hospodárskeho zbližovania, o úlohe fiškálnych politík vo vzťahu k menovej politike v rámci makroekonomickej stabilizácie v neúplnej menovej únii a o vybraných kľúčových faktoroch budúceho rastu v eurozóne (ako sú napríklad demografické sily). Hlavné témy tohto fóra vystihuje nasledujúca ilustrácia.

20 rokov európskej hospodárskej a menovej únie – grafické znázornenie Fóra ECB o centrálnom bankovníctve v Sintre

Zdroj: ECB.


Ročná účtovná závierka

https://www.ecb.europa.eu/pub/annual/annual-accounts/html/ecb.annualaccounts2019~9eecd4e8df.sk.html


Konsolidovaná súvaha Eurosystému k 31. decembru 2019

https://www.ecb.europa.eu/pub/annual/balance/html/ecb.eurosystembalancesheet2019~fed8c5244a.sk.html


Štatistika (len v anglickom jazyku)

https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/annrep/ecb.ar_annex2019_statistical_section~bf923b8ecc.en.pdf

© Európska centrálna banka, 2020

Poštová adresa 60640 Frankfurt am Main, Germany

Telefón +49 69 1344 0

Internet www.ecb.europa.eu

Všetky práva vyhradené. Reprodukovanie na vzdelávacie a nekomerčné účely je povolené s uvedením zdroja.

Redakčná uzávierka údajov v tejto správe bola 10. marca 2020.

Terminológia sa nachádza v glosári ECB (ktorý je dostupný len v angličtine).

HTML ISBN 978-92-899-4101-3, ISSN 2443-4892, doi:10.2866/74904, QB-BS-20-001-SK-Q


[1]Viac informácií o neistote v oblasti obchodu sa nachádza v boxe s názvom Tracking global economic uncertainty: implications for global investment and trade, Economic Bulletin, Issue 1, ECB, 2020.
[2]Na konci roka 2019 výhľad nepredpokladal žiadny vplyv alebo riziko poklesu v dôsledku vypuknutia nákazy koronavírusom, keďže v tom čase takéto informácie neboli k dispozícii.
[3]Prehľad o vzájomnom pôsobení medzi sektormi výroby a služieb sa nachádza v boxe s názvom Developments in the services sector and its relationship with manufacturing, Economic Bulletin, Issue 7, ECB, 2019.
[4]Napríklad investície do produktov duševného vlastníctva v Írsku deformovali rast investícií eurozóny v druhom aj treťom štvrťroku 2019.
[5]A revised consumer confidence indicator, European Commission, 21 December 2018.
[6]Viac informácií o štruktúre týchto ukazovateľov sa nachádza v boxe s názvom Ukazovatele podmienok na trhu práce v eurozóne, Ekonomický bulletin, číslo 8, ECB, 2019.
[7]Viac informácií o vývoji ponuky pracovnej sily v eurozóne sa nachádza v článku s názvom Labour supply and employment growth, Economic Bulletin, Issue 1, ECB, 2018.
[8]Viac informácií o vzťahu medzi zamestnanosťou a produktivitou počas súčasného obdobia rastu zamestnanosti sa nachádza v boxe s názvom Rast zamestnanosti a HDP v eurozóne, Ekonomický bulletin, číslo 2, ECB, 2019, a v boxe s názvom Porovnanie súčasného obdobia rastu zamestnanosti s vývojom v minulosti, Ekonomický bulletin, číslo 6, ECB, 2019.
[9]Napríklad Charbonneau, K., Evans, A., Sarker, S. a Suchanek, L., Digitalization and Inflation: A Review of the Literature, Staff Analytical Note 2017-20, Bank of Canada, November 2017.
[10]Napríklad Masuch, K., Anderton, R., Setzer, R. a Benalal, N. (eds.), Structural policies in the euro area, Occasional Paper Series, No 210, ECB, June 2018.
[11]Viac informácií o implementácii odporúčaní pre jednotlivé krajiny sa nachádza v boxe s názvom Country-specific recommendations for economic policies under the 2019 European Semester, Economic Bulletin, Issue 5, ECB, 2019.
[12]Fiškálna pozícia odráža smerovanie a rozsah vplyvu fiškálnych stimulov na hospodárstvo nad rámec automatickej reakcie verejných financií na vývoj hospodárskeho cyklu. Meria sa ako zmena pomeru cyklicky upraveného primárneho salda očisteného od štátnej pomoci finančnému sektoru. Koncepcia fiškálnej pozície eurozóny sa podrobne rozoberá v článku s názvom The euro area fiscal stance, Economic Bulletin, Issue 4, ECB, 2016.
[14]Po uzávierke údajov vo výročnej správe za rok 2018 Eurostat upravil hodnotu priemernej celkovej inflácie v roku 2018 z 1,7 % na 1,8 %. Táto úprava sa vykonala v dôsledku zavedenia metodických zmien harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP) Eurostatom. Tieto zmeny viedli aj k zvýšeniu hodnoty priemernej miery inflácie v oblasti služieb v roku 2018 z 1,3 % na 1,5 % a k zníženiu hodnoty priemernej miery inflácie neenergetických priemyselných tovarov v roku 2018 z 0,4 % na 0,3 %. Na priemernú infláciu HICP bez energií a potravín v roku 2018 mali však tieto zmeny len mierny vplyv, pričom jej hodnota zostala nezmenená na úrovni 1,0 %. Na rozdiel od tohto skôr mierneho vplyvu bol vplyv na mesačnú a ročnú mieru inflácie v roku 2015 mimoriadne silný. Hodnota priemernej celkovej inflácie v roku 2015 sa touto úpravou zvýšila o 0,2 percentuálneho bodu a inflácia HICP bez energií a potravín sa zvýšila o 0,3 percentuálneho bodu. Viac v boxe s názvom Nový spôsob výpočtu indexu cien turistických zájazdov v Nemecku a jeho vplyv na miery inflácie HICP, Ekonomický bulletin, číslo 2, ECB, 2019, a Monthly Report, Deutsche Bundesbank, March 2019, pp. 8-9.
[15]Inflácia v oblasti služieb v eurozóne sa dočasne znížila vplyvom štatistických zmien v rámci ukazovateľov cien dovolenkových balíkov v Nemecku, Monthly Report, Deutsche Bundesbank, August 2019, pp. 57-59.
[16]Bobeica, E. a Sokol, A.: Drivers of underlying inflation in the euro area over time: a Phillips curve perspective, Economic Bulletin, Issue 4, ECB, 2019. Táto analýza sa zameriava na rozloženie inflácie v rámci vzorky. Nová analýza prognostickej výkonnosti tohto druhu modelu a schopnosti rôznych typov premenných predikovať infláciu sa nachádza v Moretti, L., Onorante, L. a Zakipour Saber, S.: Phillips curves in the euro area, Working Paper Series, No 2295, ECB, July 2019.
[17]Ciccarelli, M. a Osbat, C. (eds.): Low inflation in the euro area: Causes and consequences, Occasional Paper Series, No 181, ECB, January 2017.
[18]Ukazovatele očakávaní v grafe A predstavujú krátkodobé aj dlhodobé inflačné očakávania vychádzajúce z prieskumov, konkrétne z prieskumu profesionálnych prognostikov ECB a z Consensus Economics.
[19]Dovozné ceny a ceny energií samozrejme nemusia v plnej miere zachytávať všetky externé vplyvy. Podrobnejšie informácie o dodatočných mechanizmoch sa nachádzajú v Lane, P.: Globalisation and monetary policy, prejav na University of California, 30. septembra 2019.
[20]Jarociński, M. a Lenza, M.: An Inflation-Predicting Measure of the Output Gap in the Euro Area, Journal of Money, Credit and Banking, Vol. 50(6), 2018, pp. 1189-1224.
[21]Utlmenie rastu kompenzácií na zamestnanca bolo spôsobené znížením príspevkov zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie vo Francúzsku v dôsledku zmeny právnych predpisov (nahradenie daňovej úľavy CICE trvalým znížením príspevkov zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie).
[22]Box s názvom Ako zisk formuje domáce cenové tlaky v eurozóne, Ekonomický bulletin, číslo 6, ECB, 2019.
[23]Eurosystém sa snaží o trhovo neutrálnu alokáciu aktív a pri nákupoch cenných papierov všetkých akceptovateľných splatností v jednotlivých jurisdikciách zohľadňuje štruktúru trhu so štátnymi dlhopismi krajín eurozóny.
[24]ECB zverejňuje údaje o očakávanom mesačnom objeme splatených cenných papierov v rámci programu APP počas pohyblivého dvanásťmesačného horizontu.
[25]Viac informácií o požičiavaní cenných papierov v rámci programov CBPP3 a ABSPP je na stránke o všeobecnom rámci požičiavania cenných papierov nakúpených v rámci programu APP (v angličtine). Eurosystém požičiava i cenné papiere nakúpené v rámci programu pre trhy s cennými papiermi a programov CBPP a CBPP2.
[26]ECB mesačne zverejňuje informácie o celkovom mesačnom priemernom zostatku pôžičiek cenných papierov za Eurosystém a informácie o celkovej mesačnej priemernej sume prijatého hotovostného kolaterálu v rámci programu PSPP.
[28]Viac informácií v sekcii Asset purchase programmes na internetovej stránke ECB.
[29]V prípade ABS sa vyžadujú aspoň dva úverové ratingy od ECAI.
[30]Článok 138 ods. 3 písm. b) usmernenia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2015/510 z 19. decembra 2014 o vykonávaní rámca menovej politiky Eurosystému (ECB/2014/60) (Ú. v. EÚ L 91, 2.4.2015, s. 3).
[31]12. septembra 2019 Rada guvernérov rozhodla o rozšírení možnosti nákupu aktív s výnosmi nižšími ako úroková sadzba jednodňových sterilizačných operácií v nevyhnutnom rozsahu vo všetkých programoch APP. Viac informácií: ECB provides additional details on purchases of assets with yields below the deposit facility rate (len v angličtine), tlačová správa, ECB, 12. septembra 2019.
[32]Limit podielu emitenta označuje maximálny možný podiel nesplatených cenných papierov konkrétneho emitenta v držbe Eurosystému.
[33]Climate change and financial stability, Financial Stability Review, ECB, May 2019.
[34]Carney, M., Breaking the Tragedy of the Horizon – climate change and financial stability, prejav v Lloyd’s of London 29. septembra 2015.
[35]Cœuré, B., Monetary policy and climate change, prejav na konferencii „Scaling up Green Finance: The Role of Central Banks“, ktorú organizovali Network for Greening the Financial System, Deutsche Bundesbank a Council on Economic Policies, v Berlíne 8. novembra 2018.
[36]Viac informácií v publikácii ECB Financial Stability Review, vydanie z mája 2019 a novembra 2019.
[37]de Guindos, L., „Implications of the transition to a low-carbon economy for the euro area financial system“, príhovor na konferencii European Savings and Retail Banking Group „Creating sustainable financial structures by putting citizens first“, Brusel, 21. november 2019.
[39]Podrobnejšie informácie o činnosti ECB v oblasti dohľadu v súvislosti s klimatickou zmenou sú v boxe s názvom Zelené financie vo Výročnej správe ECB o činnosti dohľadu za rok 2019.
[40]V prípade nového nariadenia EÚ, ktoré stanovuje spôsob zaobchádzania s NPE podľa pravidiel prvého piliera, ide o nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/630 zo 17. apríla 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o minimálne krytie strát pri problémových expozíciách (Ú. v. EÚ L 111, 25.4.2019, s. 4). Účinnosť nadobudlo 26. apríla 2019.
[41]Viac v kapitole 4.
[42]Spoločný zabezpečovací mechanizmus pre jednotný fond na riešenie krízových situácií, ktorý má poskytnúť Európsky mechanizmus pre stabilitu, je záchranná sieť, ktorá má zaručiť, že jednotný fond na riešenie krízových situácií dokáže pomocou dodatočných prostriedkov podporiť prípadné nevyhnutné opatrenia na riešenie krízových situácií.
[43]Stanovisko Európskej centrálnej banky z 8. novembra 2017 k úpravám rámca Únie pre krízové riadenie (CON/2017/47).
[44]Zvýšenie harmonizácie a štandardizácie, vychádzajúc z jednotného súboru pravidiel ako harmonizovaného regulačného rámca, je kľúčové z hľadiska dosiahnutia skutočnej únie kapitálových trhov.
[45]Reforming major interest rate benchmarks – Progress report, Financial Stability Board, 18 December 2019.
[46]V súlade s článkom 141 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, s článkami 17, 21.2, 43.1 a 46.1 Štatútu ESCB a s článkom 9 nariadenia Rady (ES) č. 332/2002 z 18. februára 2002.
[47]V súlade s článkami 122 ods. 2 a 132 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, s článkami 17 a 21 Štatútu ESCB a s článkom 8 nariadenia Rady (EÚ) č. 407/2010 z 11. mája 2010.
[48]V súlade s článkami 17 a 21 Štatútu ESCB (v spojení s článkom 3 ods. 5 rámcovej dohody o EFSF).
[49]V súlade s článkami 17 a 21 Štatútu ESCB (v spojení s článkom 5.12.1 Všeobecných podmienok ESM pre dohody o finančnej pomoci).
[50]V kontexte dohody o úverovom mechanizme medzi členskými štátmi, ktorých menou je euro (okrem Grécka a Nemecka), a Kreditanstalt für Wiederaufbau (konajúcou vo verejnom záujme na základe pokynov Spolkovej republiky Nemecko a využívajúcou záruku Spolkovej republiky Nemecko) ako veriteľmi a Gréckom ako dlžníkom a Bank of Greece ako agentom dlžníka a podľa článkov 17 a 21.2 Štatútu ESCB a článku 2 rozhodnutia ECB/2010/4 z 10. mája 2010.
[51]Intervencie na hranici fluktuačného pásma v rámci mechanizmu výmenných kurzov (ERM II) predstavujú intervencie vykonané, keď výmenný kurz meny voči euru dosiahne hranicu vopred dohodnutého fluktuačného pásma (t. j. pásma povolenej fluktuácie výmenného kurzu členskej meny ERM II voči euru). Tieto intervencie sú spravidla automatické a neobmedzené.
[52]Napríklad Boosting Europe, European Banking Federation, 2019.
[53]Ide najmä o súbory údajov týkajúce sa vykazovacích povinností spoločností prijímajúcich vklady uvedené v štatistických nariadeniach ECB o súvahových položkách a úrokových sadzbách peňažných finančných inštitúcií, v sektorovom module nariadenia o štatistike držby cenných papierov a v nariadení o zbere podrobných údajov o úveroch a kreditnom riziku (projekt AnaCredit).
[54]Dataset and indicators to monitor the crypto-assets phenomenon (Súbory údajov a ukazovatele na monitorovanie javu kryptoaktív), prezentácia odborníkov ECB; článok odborníkov ECB na túto tému bude zverejnený aj v najbližšej správe o údajoch pracovnej skupiny pre fintech Výboru Irvinga Fishera pre štatistiku centrálnych bánk (1. polrok 2020).
[55]Viac vo výstupoch pracovnej skupiny ECB pre kryptoaktíva, Crypto-Assets:Implications for financial stability, monetary policy, and payments and market infrastructures, Occasional Paper Series, No 223, ECB, May 2019, a v článku Understanding the crypto-asset phenomenon, its risks and measurement issues, Economic Bulletin, Issue 5, ECB, 2019.
[56]2018 IFC Annual Report, Irving Fisher Committee on Central Bank Statistics, Bank for International Settlements, March 2019.
[57]Characterisation of the euro area fintech scene, Financial Integration and Structure in the Euro Area, ECB, March 2020.
[58]Sadzba €STR sa zverejňuje na internetovej stránke ECB, prostredníctvom platformy ECB na šírenie trhových údajov (Market Information Dissemination – MID) a prostredníctvom databázy ECB Statistical Data Warehouse (SDW), pričom platforma MID predstavuje hlavný kanál.
[59]Požiadavky na vykazovanie v rámci MMSR, ako aj zoznam súčasných vykazujúcich subjektov sú k dispozícii na internetovej stránke ECB. Pravidelný zber údajov v rámci MMSR sa začal 1. júla 2016.
[60]Viac v G20 Data Gaps Initiative (DGI-2): The Fourth Progress Report – Countdown to 2021, Financial Stability Board and International Monetary Fund, 2019.
[61]Cozzi, G. et al., Macroprudential policy measures: macroeconomic impact and interaction with monetary policy, Working Paper Series, No 2376, ECB, February 2020, a Albertazzi, U. et al., Monetary policy and bank stability: the analytical toolbox reviewed, Working Paper Series, No 2377, ECB, February 2020.
[62]Cavalleri, M. C., Eliet, A., McAdam, P., Petroulakis, F., Soares, A. a Vansteenkiste, I., Concentration, market power and dynamism in the euro area, Working Paper Series, No 2253, ECB, March 2019.
[63]Hospido, L., Laeven, L. a Lamo, A., The gender promotion gap: evidence from central banking, Working Paper Series, No 2265, ECB, April 2019.
[64]Do analýzy sú konkrétne zahrnuté generálne riaditeľstvá pre ekonomiku, makroprudenciálnu politiku a finančnú stabilitu, medzinárodné a európske vzťahy, infraštruktúru trhu a platobný styk, operácie na trhu, menovú politiku, výskum a štatistiku, ako aj riaditeľstvo pre riadenie rizík.
[65]Prípady nesplnenia povinnosti zahŕňajú: i) prípady, keď vnútroštátny orgán nepredložil návrh ustanovení právneho predpisu patriaceho do pôsobnosti ECB na konzultácie ECB a ii) prípady, keď vnútroštátny orgán formálne konzultoval s ECB, ale nevyčlenil dostatočný čas na preskúmanie návrhu ustanovení právneho predpisu a prijatie stanoviska pred prijatím týchto ustanovení.
[66]Yves Mersch sa konkrétne vyjadril k zásadám nevyhnutnosti, proporcionality a bezúhonnosti, pokiaľ ide o nezávislosť centrálnych bánk na XX. konferencii ECB a jej pozorovateľov vo Frankfurte v marci. Okrem toho počas novembrovej diskusie za okrúhlym stolom vo Frankfurte predstavil pohľad ECB na medzinárodné trendy v nezávislosti centrálnych bánk.
[67]Viac informácií o dôsledkoch brexitu, ktorý bol jednou z otázok riešených v rámci vypočutí, sa nachádza v boxe 11.
[68]Podrobnejšie informácie sú uvedené vo Výročnej správe ECB o činnosti dohľadu za rok 2019.
[69]V lete 2019 nastúpil na pozíciu predsedu etického výboru Patrick Honohan. Jeho predchodcom bol Jean-Claude Trichet.
[70]Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2015/433 zo 17. decembra 2014 o zriadení Etického výboru a o jeho rokovacom poriadku (ECB/2014/59).