Záporná úroková sadzba ECB

12. júna 2014

Mandátom Európskej centrálnej banky je zabezpečovať cenovú stabilitu udržiavaním miery inflácie na úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte. Ako väčšina centrálnych bánk aj ECB ovplyvňuje infláciu určovaním úrokových sadzieb. Ak chce centrálna banka zakročiť proti príliš vysokej inflácii, zvyčajne úrokové sadzby zvýši, v dôsledku čoho zdražejú úvery a vzrastie atraktivita úspor. Ak chce naopak zasiahnuť proti príliš nízkej inflácii, úrokové sadzby zníži.
Keďže sa očakáva, že inflácia eurozóny zostane podstatne nižšia ako 2 % počas dlhšieho obdobia, Rada guvernérov ECB usúdila, že je potrebné úrokové sadzby znížiť. ECB stanovuje tri hlavné úrokové sadzby: sadzbu jednodňových refinančných operácií (jednodňových úverov pre banky), sadzbu hlavných refinančných operácií a sadzbu jednodňových sterilizačných operácií. Sadzba hlavných refinančných operácií je sadzba, za ktorú si môžu banky pravidelne požičiavať prostriedky od ECB, zatiaľ čo sadzbou jednodňových sterilizačných operácií sa úročia vklady bánk v centrálnej banke. ECB znížila všetky tri sadzby.
V záujme riadneho fungovania peňažného trhu, na ktorom si komerčné banky navzájom požičiavajú peniaze, tieto sadzby nemôžu byť príliš blízko seba. Keďže sadzba jednodňových sterilizačných operácií (vkladová sadzba) už bola na úrovni 0 % a sadzba hlavných refinančných operácií predstavovala 0,25 %, zníženie sadzby hlavných refinančných operácií na 0,15 % znamenalo, že vkladová sadzba bola s cieľom zachovať toto rozpätie znížená na −0,10 %.
Toto zníženie je súčasťou kombinácie opatrení zameraných na zabezpečenie cenovej stability v strednodobom horizonte, ktoré je nevyhnutnou podmienkou udržateľného hospodárskeho rastu v eurozóne.

Znamená to, že svojej banke teraz musím za vedenie mojich úspor platiť? Aký má záporná vkladová sadzba vplyv na moje úspory?

Zníženie vkladovej sadzby nebude mať na vaše úspory žiadny priamy vplyv. Úrok musia platiť len banky, ktoré si ukladajú peniaze na určité účty v ECB. Komerčné banky sa samozrejme môžu rozhodnúť znížiť úrokové sadzby vkladov sporiteľov. Spotrebitelia a podniky si však zároveň môžu lacnejšie požičať peniaze, čo pomáha stimulovať hospodárske oživenie.
V trhovej ekonomike výnosy z úspor určuje ponuka a dopyt. Nízke dlhodobé úrokové sadzby sú napríklad výsledkom slabého hospodárskeho rastu a nedostatočnej návratnosti kapitálu. Rozhodnutia ECB o znížení úrokových sadzieb v skutočnosti vkladateľom prinesú prospech, pretože podporujú hospodársky rast a vytvárajú tak prostredie, v ktorom sa úrokové sadzby môžu postupne vrátiť na vyššiu úroveň.

Ale prečo trestať vkladateľov a odmeňovať dlžníkov?

Hlavnou úlohou centrálnej banky síce je zvyšovať alebo znižovať atraktivitu úspor a úverov pre domácnosti a podniky, ale nie v zmysle trestu alebo odmeny. Znižovaním úrokových sadzieb, keď je pre ľudí menej výhodné sporiť a viac výhodné požičať si peniaze, centrálna banka ľudí motivuje viac míňať alebo investovať. Ak centrálna banka naopak úrokové sadzby zvýši, ľudia sú motivovaní celkovo viac šetriť a menej míňať, čo môže pomôcť schladiť ekonomiku, ktorá trpí vysokou infláciou. Takéto konanie je pritom typické pre všetky centrálne banky, nielen pre ECB.

Nebudú sa banky môcť zápornej vkladovej sadzbe vyhnúť? Napríklad tak, že sa jednoducho rozhodnú držať viac bankoviek?

Ak má banka v držbe viac peňazí, než je potrebné na účely povinných minimálnych rezerv, a ak nie je ochotná požičiavať ďalším komerčným bankám, má len dve možnosti: držať peniaze na účte v centrálnej banke, alebo ich držať ako hotovosť. Aj držba hotovosti je však spojená s nákladmi − napríklad aj preto, lebo na úschovu bankoviek banka potrebuje veľmi bezpečný úložný priestor. Je teda nepravdepodobné, že by si banka vybrala túto možnosť. Pravdepodobnejšie je, že banky buď budú požičiavať peniaze iným bankám, alebo budú platiť záporný úrok z vkladov.