TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB

Frankfurt nad Mohanom 30. apríla 2026

Dobrý deň, spolu s viceprezidentom vás vítame na dnešnej tlačovej konferencii.

Rada guvernérov sa dnes rozhodla ponechať tri kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Hoci aktuálne informácie celkovo zodpovedajú nášmu predchádzajúcemu hodnoteniu týkajúcemu sa výhľadu vývoja inflácie, došlo k zintenzívneniu rizík vyššej inflácie a rizík pomalšieho hospodárskeho rastu. Sme odhodlaní určovať svoju menovú politiku tak, aby sa inflácia stabilizovala na cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte.

Vojna na Blízkom východe spôsobuje ostrý nárast cien energií, čím vyvoláva tlak na rast inflácie a zhoršuje hospodársky sentiment. Dôsledky vojny na infláciu a hospodársku aktivitu v strednodobom horizonte budú závisieť od intenzity a trvania šoku cien energií a rozsahu jeho nepriamych a sekundárnych účinkov. Čím dlhšie bude vojna pokračovať a čím dlhšie ceny energií zostanú vysoké, tým silnejší bude pravdepodobný vplyv na širšiu infláciu a hospodárstvo.

Sme naďalej v dobrej pozícii vyrovnať sa so súčasnou neistotou. Eurozóna do terajšej fázy prudko rastúcich cien energií vstupovala s infláciou v blízkosti nášho cieľa 2 %, pričom ekonomika v posledných štvrťrokoch preukazuje svoju odolnosť. Dlhodobejšie inflačné očakávania zostávajú naďalej pevne ukotvené, hoci inflačné očakávania v prípade krátkodobejších horizontov zaznamenali výrazný nárast.

Situáciu budeme pozorne monitorovať. Pri určovaní primeraného nastavenia menovej politiky sa budeme riadiť aktuálnymi údajmi a rozhodnutia budeme prijímať priebežne, zo zasadania na zasadanie. Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať z nášho hodnotenia inflačného výhľadu a súvisiacich rizík, na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, ako aj dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Vopred sa nezaväzujeme k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb.

Dnešné rozhodnutia sú uvedené v tlačovej správe zverejnenej na našej internetovej stránke.

Teraz mi dovoľte priblížiť náš pohľad na vývoj hospodárskej situácie a inflácie a následne našu analýzu finančných a menových podmienok.

Hospodárska aktivita

Hospodárstvo eurozóny v čase vzniku súčasných turbulencií vykazovalo určitú dynamiku. Podľa predbežného rýchleho odhadu Eurostatu reálny HDP v prvom štvrťroku 2026 vzrástol o 0,1 %. Hlavným motorom rastu zostáva domáci dopyt, podporovaný odolným trhom práce. Výhľad hospodárskeho vývoja je však vysoko neistý a závisí od trvania vojny na Blízkom východe a od intenzity jej účinkov na trhy s energiami a inými komoditami, ako aj na svetové dodávateľské reťazce.

Aktuálne informácie naznačujú, že konflikt dolieha na hospodársku aktivitu. Prieskumy poukazujú na spomaľovanie rastu, pričom spotrebitelia a podniky uvádzajú od vypuknutia vojny menšiu dôveru v budúcnosť. Dlhšie dodacie lehoty a rastúce vstupné ceny naznačujú tlak na ponukové reťazce.

V ďalšom období sa očakáva, že vysoké ceny energií budú naďalej tlmiť reálne príjmy a zvyšovať tak zdržanlivosť domácností a podnikov v spotrebe a investíciách. Nezamestnanosť v marci dosiahla 6,2 % a zostala tak blízko historicky nízkej úrovne, no dopyt po pracovnej sile ďalej poľavil. Domácnosti zároveň naďalej profitujú zo solídneho finančného postavenia a investičnú aktivitu by mali naďalej podporovať zvýšené vládne výdavky na obranu a infraštruktúru, ako aj rastúce podnikové investície do nových digitálnych technológií. Táto priaznivá východisková pozícia poskytuje určitú ochranu voči následkom vojny.

Rada guvernérov zdôrazňuje naliehavú potrebu posilniť ekonomiku eurozóny pri súčasnom udržaní zdravých verejných financií. Rozpočtové opatrenia prijímané v reakcii na šok cien energií by mali byť dočasné, cielené a šité na mieru. Dôležitosť reforiem zameraných na zvyšovanie rastového potenciálu eurozóny a urýchlenie energetickej transformácie na zníženie jej závislosti od fosílnych palív je vyššia než kedykoľvek predtým. Dobudovanie únie úspor a investícií je zásadným predpokladom financovania inovácií, podpory ekologickej a digitálnej transformácie a zvyšovania produktivity. Digitálne euro a tokenizované peniaze centrálnej banky zvýšia strategickú autonómiu, konkurencieschopnosť a finančnú integráciu Európy a podporia inovácie v platobnom styku. Je preto nevyhnutné urýchlene prijať nariadenie o zavedení digitálneho eura. Zjednodušenie a harmonizácia pravidiel v rámci jednotného trhu EÚ pomôže európskym firmám rýchlejšie rásť.

Inflácia

Inflácia v apríli stúpla na 3,0 %, z 2,6 % v marci a 1,9 % vo februári. Príčinou tohto zvýšenia bol prudký rast cien energií v dôsledku vojny na Blízkom východe. Inflácia cien energií vyskočila z 5,1 % v marci na 10,9 % v apríli. Inflácia cien potravín v apríli mierne stúpla na 2,5 %. Inflácia bez cien energií a potravín klesla z marcových 2,3 % na 2,2 % v dôsledku poklesu inflácie cien služieb z marcových 3,2 % na 3,0 %. Inflácia cien tovarov stúpla z 0,5 % v marci na 0,8 % v apríli.

Ukazovatele základnej inflácie sa v posledných mesiacoch takmer nezmenili. Mzdový monitor ECB a prieskumy mzdových očakávaní nateraz stále naznačujú zmierňovanie nákladov práce v priebehu roka 2026. Prieskumy zároveň indikujú nárast iných nákladových zložiek a očakávaní predajných cien. Inflačné očakávania v prípade krátkodobejších horizontov zaznamenali výrazný nárast. Väčšina ukazovateľov dlhodobejších inflačných očakávaní sa pohybuje okolo 2 %, čo podporuje ustálenie inflácie v strednodobom horizonte v blízkosti cieľa.

V dôsledku nárastu cien energií inflácia v krátkodobom horizonte zostane výrazne nad úrovňou 2 %. S predlžovaním obdobia vysokých cien energií sa zintenzívňuje aj pravdepodobný vplyv na širšiu infláciu prostredníctvom nepriamych a sekundárnych účinkov. Rozsah a trvanie nárastu cien energií i jeho vplyv na cenotvorbu a tvorbu miezd, inflačné očakávania a celkovú ekonomickú dynamiku preto budeme pozorne monitorovať.

Hodnotenie rizík

Riziká ohrozujúce scenár hospodárskeho vývoja sú naklonené smerom k nižšiemu rastu. Riziko spomalenia hospodárskej aktivity v eurozóne naďalej predstavuje vojna na Blízkom východe, ktorá zvýšila volatilitu svetového politického prostredia. Dlhodobejšie výpadky dodávok energií by mohli spôsobiť ďalší rast cien energií a na dlhšiu dobu, než sa momentálne očakáva. Tieto faktory by mali nepriaznivý vplyv na príjmy a odradili by podniky a domácnosti od investícií a spotreby. Brzdiaci účinok na hospodársky rast by sa zintenzívnil, ak by blokáda hlavných námorných trás spôsobila akútny nedostatok kritických vstupov, ktorý by podniky v eurozóne donútil obmedziť produkciu. K ďalšiemu oslabeniu dopytu by viedlo zhoršenie nálady na svetových finančných trhoch. Ďalšie spory v medzinárodnom obchode by mohli zhoršiť poruchy dodávateľských reťazcov, znížiť vývoz a oslabiť spotrebu a investície. Ostatné zdroje geopolitického napätia, predovšetkým neoprávnená vojna Ruska proti Ukrajine, naďalej predstavujú zásadný zdroj neistoty. Hospodársky rast by naopak mohol byť vyšší, ak by sa hospodárstvo dokázalo lepšie adaptovať na výpadky spôsobené vojnou na Blízkom východe alebo ak by bol tento konflikt urovnaný skôr, než sa v súčasnosti očakáva. Vyšší než očakávaný rast by navyše mohli vyvolať plánované výdavky na obranu a infraštruktúru, reformy na zvýšenie produktivity a zavádzanie nových technológií v podnikoch v eurozóne. O prekročenie súčasných projekcií rastu by sa mohli zaslúžiť aj nové obchodné dohody a hlbšia integrácia jednotného trhu.

Riziká týkajúce sa výhľadu vývoja inflácie sú naklonené na stranu vyššej inflácie. Ak by ceny energií rástli výraznejšie a dlhodobejšie, než sa v súčasnosti očakáva, inflácia v eurozóne by ešte vzrástla. Tento vplyv by mohol byť väčší a trvalejší, ak by sa vysoké ceny energií premietli do iných cien a miezd výraznejšie, než sa očakáva, ak by v reakcii na to došlo k zvýšeniu dlhodobejších inflačných očakávaní, alebo ak by došlo k rozsiahlejšiemu narušeniu svetových dodávateľských reťazcov. Pokračujúce obchodné napätie by okrem toho mohlo prehĺbiť fragmentáciu svetových dodávateľských reťazcov, obmedziť dodávku kritických surovín a zhoršiť kapacitné obmedzenia v ekonomike eurozóny. Inflácia by naopak mohla byť nižšia, ak by ekonomické dôsledky vojny na Blízkom východe trvali kratšie, než sa v súčasnosti očakáva, alebo ak by sa nepriame a sekundárne účinky ukázali byť menej výrazné. Infláciu by tiež mohol znížiť nárast volatility a rizikovej averzie na finančných trhoch, ktorý by viedol k oslabeniu dopytu.

Finančné a menové podmienky

Vojna na Blízkom východe spôsobuje značnú volatilitu na svetových finančných trhoch. Celkové finančné podmienky zostávajú prísnejšie než pred vojnou.

Náklady na emisiu trhových dlhových nástrojov v marci vzrástli z februárových 3,5 % na 3,9 %. Sadzby bankových úverov pre podniky – na základe predvojnových údajov – vo februári mierne klesli na 3,5 %, zatiaľ čo sadzby hypotekárnych úverov zostali na úrovni 3,4 %.

Ročné tempo rastu bankových úverov podnikom sa v marci zrýchlilo z februárových 3,0 % na 3,2 %, zatiaľ čo tempo rastu emisie podnikových dlhopisov kleslo z februárových 4,5 % na 3,9 %. Podľa nášho najnovšieho prieskumu bankových úverov v eurozóne sa podmienky podnikových úverov v prvom štvrťroku sprísnili. Hlavnou príčinou boli rastúce obavy bánk prameniace z ekonomických rizík, ktorým sú vystavení ich klienti. Dopyt po podnikových úveroch, najmä na financovanie fixných investícií, v prvom štvrťroku mierne klesol.

Objem hypotekárnych úverov pri miernom sprísnení úverových podmienok a nezmenenom dopyte v marci vzrástol o 3,0 % (po 3,1 % vo februári).

Záver

Rada guvernérov sa dnes rozhodla ponechať tri kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Sme odhodlaní určovať svoju menovú politiku tak, aby sa inflácia stabilizovala na cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte. Pri určovaní primeraného nastavenia menovej politiky sa budeme riadiť aktuálnymi údajmi a rozhodnutia budeme prijímať priebežne, zo zasadania na zasadanie. Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať z nášho hodnotenia inflačného výhľadu a súvisiacich rizík, na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, ako aj dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Vopred sa nezaväzujeme k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb.

V každom prípade sme pripravení všetky svoje nástroje v medziach nášho mandátu upraviť, aby sme zabezpečili trvalú stabilizáciu inflácie na našej cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte a naďalej plynulú transmisiu menovej politiky.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.