TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB

Frankfurt nad Mohanom 19. marca 2026

Dobrý deň, spolu s viceprezidentom vás vítame na dnešnej tlačovej konferencii.

Rada guvernérov sa dnes rozhodla ponechať tri kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Sme odhodlaní zabezpečiť ustálenie inflácie na našej cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte. Vojna na Blízkom východe podstatne zvýšila neistotu spojenú s výhľadom ďalšieho vývoja a vyvolala riziká rýchlejšieho rastu cien a pomalšieho hospodárskeho rastu. Prostredníctvom vyšších cien energií bude mať zásadný vplyv na infláciu v krátkodobom horizonte. Jej strednodobé účinky budú závisieť od intenzity a dĺžky trvania konfliktu, ako aj od vplyvu cien energií na spotrebiteľské ceny a hospodárstvo.

Sme v dobrej pozícii sa s touto neistotou vyrovnať. Inflácia sa pohybuje v blízkosti nášho dvojpercentného cieľa, dlhodobejšie inflačné očakávania sú pevne ukotvené a ekonomika v posledných štvrťrokoch preukazuje odolnosť. Na základe informácií získaných v nadchádzajúcom období budeme môcť posúdiť, ako vojna ovplyvní inflačný výhľad a s ním spojené riziká. Situáciu pozorne sledujeme. Pri určovaní primeraného nastavenia menovej politiky sa budeme riadiť aktuálnymi údajmi.

Nové projekcie odborníkov ECB výnimočne vychádzajú z informácií dostupných do 11. marca, čo je neskorší dátum uzávierky než zvyčajne. Podľa základného scenára má celková inflácia dosahovať v priemere 2,6 % v roku 2026, 2,0 % v roku 2027 a 2,1 % v roku 2028. Projekcie inflácie boli v porovnaní s decembrom upravené nahor, najmä na rok 2026, vzhľadom na zvýšené ceny energií v dôsledku vojny na Blízkom východe. Inflácia bez cien energií a potravín má podľa odborníkov ECB dosahovať v priemere 2,3 % v roku 2026, 2,2 % v roku 2027 a 2,1 % v roku 2028. Nárast týchto hodnôt oproti decembrovým projekciám je odrazom premietania vyšších cien energií do inflácie bez cien energií a potravín. Hospodársky rast má podľa odborníkov ECB dosiahnuť v priemere 0,9 % v roku 2026, 1,3 % v roku 2027 a 1,4 % v roku 2028. Hodnoty boli upravené nadol, najmä na rok 2026, vzhľadom na globálne účinky vojny na komoditné trhy, reálne príjmy a dôveru. K rastu by zároveň mali naďalej prispievať nízka nezamestnanosť, solídne súvahy súkromného sektora a verejné výdavky na obranu a infraštruktúru.

V súlade so záväzkom stratégie našej menovej politiky prihliadať pri prijímaní rozhodnutí na riziká a neistotu odborníci ECB tiež posúdili možný vplyv vojny na Blízkom východe na hospodársky rast a infláciu v alternatívnych ilustračných scenároch vývoja. Tieto scenáre budú zverejnené spolu s projekciami na našej internetovej stránke. Z analýzy scenárov vyplýva, že dlhodobé narušenie dodávok ropy a plynu by spôsobilo nárast inflácie nad úroveň základných projekcií a pokles hospodárskeho rastu pod túto úroveň. Vplyv na infláciu v strednodobom horizonte v zásadnej miere závisí od rozsahu nepriamych a sekundárnych účinkov silnejšieho a trvalejšieho energetického šoku.

Pri určovaní primeraného nastavenia menovej politiky sa budeme riadiť aktuálnymi údajmi a rozhodnutia budeme prijímať priebežne, zo zasadania na zasadanie. Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať z nášho hodnotenia inflačného výhľadu a súvisiacich rizík, na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, ako aj dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Vopred sa nezaväzujeme k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb.

Dnešné rozhodnutia sú uvedené v tlačovej správe zverejnenej na našej internetovej stránke.

Teraz mi dovoľte priblížiť náš pohľad na vývoj hospodárskej situácie a inflácie a následne našu analýzu finančných a menových podmienok.

Hospodárska aktivita

Hospodárska produkcia v poslednom štvrťroku 2025 vďaka silnejšiemu domácemu dopytu vzrástla o 0,2 %. Vzhľadom na nárast reálnych príjmov a stále historicky nízku úroveň nezamestnanosti došlo k zvýšeniu spotreby domácností. Vzrástla aktivita v sektore výstavby a renovácie bývania a firmy zvýšili investície, predovšetkým v oblastiach ako výskum a vývoj, softvér a databázy. Hospodársky rast už nebol obmedzovaný čistým vývozom, ako to bolo v predchádzajúcich dvoch štvrťrokoch. Jeho hlavnou hnacou silou boli služby.

Podľa projekcií má byť hospodársky rast v strednodobom horizonte aj naďalej poháňaný najmä súkromnou spotrebou. V raste má pokračovať aj investičná aktivita, keďže vlády zvyšujú výdavky na obranu a infraštruktúru a podniky čoraz viac investujú do nových digitálnych technológií. Vonkajšie prostredie je naďalej náročné, okrem iného aj vzhľadom na nestále svetové obchodné politiky.

Vojna na Blízkom východe narúša komoditné trhy a oslabuje reálne príjmy a dôveru. Výsledkom je zníženie projektovaných hodnôt spotreby a investícií v základnom scenári projekcií, najmä na rok 2026. V alternatívnych scenároch, ktoré predpokladajú silnejší a dlhšie trvajúci šok, by bol tento účinok ešte výraznejší.

Rada guvernérov zdôrazňuje naliehavú potrebu posilniť ekonomiku eurozóny pri súčasnom udržaní zdravých verejných financií. Prípadné rozpočtové opatrenia prijímané v reakcii na šok v cenách energií by mali byť dočasné, cielené a prispôsobené okolnostiam. Aktuálna energetická kríza zdôrazňuje nevyhnutnosť ďalšieho znižovania závislosti od fosílnych palív. Dobudovanie únie úspor a investícií je základným predpokladom podpory inovácií a ekologickej a digitálnej transformácie. Digitálne euro a tokenizované peniaze centrálnej banky zvýšia strategickú autonómiu, konkurencieschopnosť a finančnú integráciu Európy a podporia inovácie v platobnom styku. Preto je nevyhnutné urýchlene prijať nariadenie o zavedení digitálneho eura. Zjednodušenie a harmonizácia pravidiel v rámci jednotného trhu EÚ pomôže európskym firmám rýchlejšie rásť.

Inflácia

Inflácia sa vo februári zvýšila z januárových 1,7 % na 1,9 %. Ceny energií boli o 3,1 % nižšie než pred rokom (oproti 4,0 % v januári). Inflácia cien potravín mierne klesla na 2,5 %. Inflácia bez cien energií a potravín sa vo februári zvýšila z januárových 2,2 % na 2,4 %. Tento nárast bol odrazom zvýšenia inflácie cien tovarov z 0,4 % na 0,7 % a inflácie cien služieb z 3,2 % na 3,4 %.

Ukazovatele základnej inflácie sa v posledných mesiacoch takmer nezmenili a sú naďalej v súlade s naším dvojpercentným strednodobým cieľom. Ziskovosť podnikov sa v poslednom štvrťroku 2025 naďalej zotavovala, zatiaľ čo jednotkové náklady práce rástli podobným tempom ako v predchádzajúcom štvrťroku. Rast kompenzácií na zamestnanca sa spomalil zo 4,0 % v predchádzajúcom štvrťroku na 3,7 %. Rast dojednaných miezd a výhľadové ukazovatele, ako sú mzdový monitor ECB a prieskumy mzdových očakávaní, naznačujú ďalšie zmierňovanie nákladov práce v priebehu roka 2026, čo by malo podporovať návrat inflácie k cieľu.

V dôsledku nárastu cien energií spôsobeného vojnou dôjde v krátkodobom horizonte k zvýšeniu inflácie nad úroveň 2 %. Ak by vyššie ceny energií pretrvávali dlhšie, mohlo by prostredníctvom nepriamych a sekundárnych účinkov dôjsť k rozsiahlejšiemu nárastu inflácie, čo by si vyžadovalo pozorné monitorovanie. Inflačné očakávania na finančných trhoch zaznamenali v prípade krátkodobejších horizontov výrazný nárast. Väčšina ukazovateľov dlhodobejších inflačných očakávaní sa pohybuje okolo 2 %, čo podporuje ustálenie inflácie v blízkosti nášho cieľa.

Hodnotenie rizík

Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu sú naklonené na stranu pomalšieho rastu, predovšetkým v najbližšom horizonte. Riziko spomalenia hospodárskej aktivity v eurozóne predstavuje vojna na Blízkom východe, ktorá zvýšila volatilitu svetového politického prostredia. Dlhšie trvajúca vojna by mohla viesť k výraznejšiemu a trvalejšiemu nárastu cien energií, než sa momentálne očakáva, a k súčasnému oslabeniu dôvery. Tieto faktory by mali nepriaznivý vplyv na príjmy a odradili by podniky a domácnosti od investícií a spotreby. K ďalšiemu oslabeniu dopytu by viedlo zhoršenie nálady na svetových finančných trhoch. Pokračujúce spory v medzinárodnom obchode by mohli spôsobiť narušenie ponukových reťazcov, znížiť vývoz a oslabiť spotrebu a investície. Ďalšie zdroje geopolitického napätia, predovšetkým neoprávnená vojna Ruska proti Ukrajine, naďalej predstavujú zásadný zdroj neistoty. Rast by naopak mohol byť rýchlejší, ak by ekonomické dôsledky vojny na Blízkom východe trvali kratšie, než sa v súčasnosti očakáva. Vyšší než očakávaný rast by navyše mohli vyvolať plánované výdavky na obranu a infraštruktúru, reformy na zvýšenie produktivity a zavádzanie nových technológií v podnikoch v eurozóne. O prekročenie súčasných projekcií rastu by sa mohli zaslúžiť aj nové obchodné dohody a hlbšia integrácia jednotného trhu.

Riziká ohrozujúce výhľad vývoja inflácie sú naklonené na stranu rýchlejšieho rastu, predovšetkým v najbližšom horizonte. Dlhšie trvajúca vojna na Blízkom východe by mohla viesť k výraznejšiemu a trvalejšiemu nárastu cien energií, než sa momentálne očakáva, a spôsobiť tak ďalší nárast inflácie v eurozóne. Situácia by sa mohla ešte zhoršiť a pretrvať dlhšie, ak by v reakcii na tento vývoj došlo k zvýšeniu inflačných očakávaní a mzdového rastu, ak by sa nárast cien energií premietol do inflácie bez cien energií vo väčšej miere, než sa očakáva v základnom scenári, alebo ak by vojna narušila svetové dodávateľské reťazce v širšom rozsahu. Pokračujúce obchodné napätie by okrem toho mohlo prehĺbiť fragmentáciu svetových dodávateľských reťazcov, obmedziť dodávku kritických surovín a zhoršiť kapacitné obmedzenia v ekonomike eurozóny. Inflácia by naopak mohla byť nižšia, ak by ekonomické dôsledky vojny na Blízkom východe trvali kratšie, alebo ak by sa nepriame a sekundárne účinky ukázali byť menej výrazné, než sa v súčasnosti očakáva. Inflácia by tiež mohla byť nižšia, ak by clá zapríčinili väčší než očakávaný pokles dopytu po vývoze z eurozóny a ak by krajiny s nadmernou kapacitou ďalej zvýšili objem vývozu do eurozóny. Infláciu by tiež mohol znížiť nárast volatility a rizikovej averzie na finančných trhoch, ktorý by viedol k oslabeniu dopytu.

Finančné a menové podmienky

Vojna na Blízkom východe má zásadný vplyv na svetové finančné trhy. Celkové finančné podmienky sa od nášho posledného zasadania sprísnili. Akciové trhy klesli a trhové úrokové miery v eurozóne, najmä krátkodobé, výrazne vzrástli.

Sadzby bankových úverov poskytovaných podnikom a náklady na emisiu trhových dlhových nástrojov zostali v januári na úrovni 3,6 %, zatiaľ čo priemerná úroková miera nových hypotekárnych úverov sa zvýšila na 3,4 %. Objem bankových úverov poskytovaných podnikom v januári medziročne vzrástol o 2,8 %, oproti 3,0 % v decembri. Tento nárast však bol prevážený zvýšenou emisiou podnikových dlhopisov, ktorej ročná miera rastu stúpla na 4,0 %, oproti 3,5 % v decembri. Objem hypotekárnych úverov vzrástol o 3,0 %, rovnako ako v decembri.

Záver

Rada guvernérov sa dnes rozhodla ponechať tri kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Sme odhodlaní zabezpečiť ustálenie inflácie na našej cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte. Pri určovaní primeraného nastavenia menovej politiky sa budeme riadiť aktuálnymi údajmi a rozhodnutia budeme prijímať priebežne, zo zasadania na zasadanie. Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať z nášho hodnotenia inflačného výhľadu a súvisiacich rizík, na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, ako aj dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Vopred sa nezaväzujeme k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb.

V každom prípade sme pripravení všetky svoje nástroje v medziach nášho mandátu upraviť, aby sme zabezpečili trvalú stabilizáciu inflácie na našej cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte a naďalej plynulú transmisiu menovej politiky.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.