Najčastejšie otázky o zverejňovaných klimatických finančných informáciách Eurosystému

Od roku 2023 všetky centrálne banky Eurosystému každoročne zverejňujú finančné informácie súvisiace s klímou.

Prinášame odpovede na najčastejšie otázky týkajúce sa týchto informácií vrátane ich rozsahu, používaných údajov a príslušnej metodiky.

Podrobnejšie informácie o zverejňovaní klimatických finančných informácií členmi Eurosystému sú v našej tlačovej správe a v osobitnej sekcii na našej internetovej stránke.

1. Prečo Eurosystém zverejňuje klimatické finančné informácie?

Zverejňovaním klimatických finančných informácií sa Eurosystém snaží zvýšiť transparentnosť, pokiaľ ide o klimatický vplyv jeho finančných portfólií a ich vystavenosť klimatickým rizikám. Zo všeobecnejšieho hľadiska tieto informácie zvyšujú povedomie o klimatických rizikách vo finančnom sektore a finančných portfóliách a ich porozumenie, podporujú harmonizáciu postupov zverejňovania informácií uplatňovaním vyvíjajúcich sa trhových noriem a prispievajú k cieľom Európskej únie týkajúcim sa klimatickej neutrality a prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.

2. Na ktoré portfóliá sa zverejňovanie klimatických finančných informácií vzťahuje?

Všetky centrálne banky Eurosystému zverejňujú klimatické informácie o svojich nemenovopolitických portfóliách, ktoré vedú na vlastnú zodpovednosť. Eurosystém okrem toho zverejňuje aj klimatické finančné informácie za aktíva verejného sektora, podnikové dlhopisy a kryté dlhopisy držané na účely menovej politiky v rámci programu nákupu aktív (asset purchase programme – APP) a núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP). Správa ECB o aktívach v rámci portfólií APP a PEPP obsahuje aj časť o devízových rezervách ECB. Rozsah zverejňovania klimatických finančných informácií sa každoročne prehodnocuje s cieľom zohľadniť vývoj príslušných údajov, metodík a postupov.

3. Prečo nezverejňujete klimatické informácie za celú súvahu?

Eurosystém zverejňuje klimatické informácie o aktívach vedených v jeho súvahe, za ktoré je k dispozícii dostatok klimatických údajov. Ide pritom o väčšinu položiek súvahy. Niektoré aktíva a portfóliá, napríklad cenné papiere držané v rámci programu nákupu cenných papierov krytých aktívami (asset-backed securities purchase programme – ABSPP), ako aj fyzické zlato, zvláštne práva čerpania a hotovosť a peňažné ekvivalenty v rámci devízových rezerv ECB, sú z rozsahu zverejňovania klimatických finančných informácií vylúčené, pretože v ich prípade nie je k dispozícii dostatok klimatických údajov alebo metodických usmernení. Eurosystém spolupracuje s normotvorcami a poskytovateľmi klimatických údajov v záujme priebežného zlepšovania ich dostupnosti a kvality.

4. Z akej metodiky zverejňovanie klimatických finančných informácií vychádza?

Spoločné zásady Eurosystému pre zverejňovanie informácií, ktoré sa zameriavajú na nemenovopolitické portfóliá, vyvinuli spoločne členovia Eurosystému. Zásady, ktoré sa pravidelne revidujú a aktualizujú, vychádzajú z odporúčaní pracovnej skupiny pre klimatické finančné informácie (Task Force on Climate-related Financial Disclosures – TCFD). Skupina TCFD bola v októbri 2023 rozpustená, keďže jej odporúčania boli v roku 2024 začlenené do štandardov Rady pre medzinárodné štandardy udržateľnosti, ktorá je nezávislým normotvorcom v rámci Nadácie pre medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (International Financial Reporting Standards Foundation – IFRS). Eurosystém zohľadňuje aj odporúčania Partnerstva pre finančné započítavanie uhlíka (Partnership for Carbon Accounting Financials – PCAF) a siete centrálnych bánk a orgánov dohľadu pre ekologizáciu finančného systému (Network for Greening the Financial System – NGFS), ktoré poskytujú všeobecne používané a akceptované štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti. Zásady boli upravené tak, aby zodpovedali charakteristikám nemenovopolitických portfólií Eurosystému. Ďalšie podrobnosti o použitých metodikách sú uvedené v jednotlivých správach.

5. Týkajú sa zverejňované klimatické finančné informácie aj rizík spojených so stratou a degradáciou prírody?

Od roku 2025 niektoré z centrálnych bánk Eurosystému vrátane ECB do správ zaradili aj ukazovateľ týkajúci sa prírody. Tento ukazovateľ meria expozíciu investícií do aktív podnikov pôsobiacich v sektoroch s významným vplyvom na prírodu, resp. závislosťou od nej, a odporúča ho aj pracovná skupina pre zverejňovanie finančných informácií týkajúcich sa prírody. Tento ukazovateľ sa vykazuje aj za menovopolitické portfóliá Eurosystému. So zlepšovaním údajov týkajúcich sa prírody plánujeme rozsah nášho vykazovania v nasledujúcich rokoch rozšíriť.

6. Aký je rozdiel medzi metodikou vykazovania menovopolitických aktív v rámci programov APP a PEPP a metodikou vykazovania nemenovopolitických portfólií?

Zverejňovanie klimatických finančných informácií o aktívach verejného sektora, podnikových dlhopisoch a krytých dlhopisoch v rámci programov APP a PEPP sa prevažne riadi rovnakou metodikou ako v prípade nemenovopolitických portfólií podľa spoločných zásad Eurosystému pre zverejňovanie informácií. Prípadné metodické rozdiely odrážajú menovopolitickú povahu portfólií APP a PEPP a prebiehajúcu integráciu klimatických aspektov do rámca menovej politiky Eurosystému. Zverejňované informácie o podnikových aktívach v rámci programov APP a PEPP napríklad vychádzajú len z údajov o emisiách vykazovaných emitentmi, zatiaľ čo zverejňované klimatické finančné informácie o nemenovopolitických portfóliách sa môžu dodatočne opierať o odhady emisií od poskytovateľov klimatických údajov, ak vlastné údaje o emisiách nie sú k dispozícii.

7. Aké údaje používate vo výpočtoch?

V správach z roku 2026 Eurosystém vychádza z klimatických a finančných údajov od jedného špecializovaného poskytovateľa: Institutional Shareholder Services (ISS). Vzhľadom na vypršanie platnosti zmluvy so spoločnosťou Carbon4 Finance (C4F) v súčasnosti používa ECB a väčšina členov Eurosystému len údaje ISS, čo do menšej miery ovplyvnilo niektoré historické trendy emisií spojených so štátnou spotrebou. Na základe nového výberového konania v rámci celého Eurosystému pod vedením Deutsche Bundesbank, pri ktorom sa posudzovala kvalita údajov, dátové pokrytie a aspekty nákladov a prínosov, boli na nasledujúce kolá vykazovania vybraní dvaja poskytovatelia údajov. Popri údajoch od týchto poskytovateľov členovia Eurosystému svoje zverejňované klimatické finančné informácie dopĺňajú aj klimatickými údajmi od iných dostupných poskytovateľov.

8. Prečo sú údaje o dekarbonizácii emitentov integrované s takým časovým odstupom?

Údaje o uhlíkových emisiách emitentov sa sprístupňujú s oneskorením jedného roka v prípade neštátnych emitentov a až dvoch rokov v prípade štátnych emitentov. V záujme konzistentnosti sa pri relatívnych emisných ukazovateľoch používajú finančné údaje z toho istého roka ako pri emisných ukazovateľoch. To vedie k nesúladu medzi referenčným rokom najaktuálnejších údajov o investičných aktívach a historickými klimatickými (a finančnými) údajmi. Aby Eurosystém napriek tomu mohol vykazovať aktuálne informácie o svojich portfóliách, používa pri výpočte ukazovateľov najnovšie dostupné údaje o emisiách jednotlivých emitentov. V jednotlivých výročných správach sa minulé ukazovatele spätne aktualizujú za rok, za ktorý sa sprístupnia nové klimatické údaje.

9. Prečo sa v rámci zverejňovaných informácií ako ukazovatele používajú vážená priemerná uhlíková náročnosť, celkové emisie uhlíka a uhlíková stopa?

Vážená priemerná uhlíková náročnosť (weighted average carbon intensity – WACI), celkové emisie uhlíka a uhlíková stopa sú tri kľúčové parametre spoločných zásad Eurosystému pre zverejňovanie informácií. Všetky tieto ukazovatele odporučila vlastníkom aktív pracovná skupina TCFD. Normalizované ukazovatele (napríklad WACI a uhlíková stopa) a absolútne ukazovatele (napríklad celkové emisie uhlíka) sa navzájom dopĺňajú a v kombinácii zabezpečujú vysoký stupeň transparentnosti, pokiaľ ide o klimatický vplyv portfólií a ich vystavenosť klimatickým rizikám. Vychádzajú zo štandardizovanej metodiky a bežne sa používajú pri vykazovaní klimatických informácií v rámci finančného sektora. V záujme ďalšieho zvýšenia transparentnosti sa členovia Eurosystému môžu rozhodnúť vykazovať aj ďalšie ukazovatele.

10. V tomto roku boli pridané relatívne emisné ukazovatele rozsahu 3 za neštátnych emitentov. Aké sú pozitíva a negatíva tohto rozšírenia?

Tento rok Eurosystém vykazuje relatívne emisné ukazovatele rozsahu 3 v hlavnej časti správy, čím dopĺňa doteraz vykazované absolútne emisie rozsahu 3. V zmysle definície PCAF sú emisie rozsahu 3 „všetky nepriame emisie (nezahrnuté v rozsahu 2), ktoré vznikajú v hodnotovom reťazci vykazujúcej organizácie, vrátane emisií v predchádzajúcej aj následnej časti reťazca“. Vykazovanie informácií o emisiách rozsahu 3 tak poskytuje úplnejší prehľad emisií spojených s každým subjektom, do ktorého sa investuje. To má význam predovšetkým pre investície finančného sektora, ktorý vykazuje relatívne nízke emisie z vlastnej prevádzky (rozsah 1 a 2), avšak vysoké emisie rozsahu 3 spojené s úvermi a finančnými portfóliami.

Dve hlavné obmedzenia zverejňovania emisií rozsahu 3 sa vzťahujú na kvalitu údajov a duplicitné započítavanie emisií. Po prvé, údaje o emisiách rozsahu 3 spoločnosti vykazujú v menšej miere, a preto ich poskytovatelia údajov odhadujú častejšie než emisie rozsahu 1 a 2. Po druhé, ak sú spoločnosti súčasťou rovnakého hodnotového reťazca, tie isté emisie sa pripisujú každej spoločnosti samostatne (napr. emisie rozsahu 3 jednej spoločnosti môžu byť inou spoločnosťou vykázané ako emisie rozsahu 1 alebo 2), čo vedie k nadhodnoteniu celkových emisií. Hoci sa tomuto typu duplicitného započítavania nedá vyhnúť, zabezpečujeme dodatočnú transparentnosť tým, že ukazovatele rozsahu 3 v zmysle odporúčania PCAF vykazujeme oddelene od rozsahu 1 a 2.

11. Keďže relatívne ukazovatele sú normalizované finančnými hodnotami v eurách, ako ich ovplyvňuje inflácia?

Tradičné relatívne emisné ukazovatele môžu nadhodnocovať pokrok v oblasti dekarbonizácie, keďže sa počítajú na základe peňažnej hodnoty v menovateli (napr. výnosov). Ako príklad môžeme uviesť váženú priemernú uhlíkovú náročnosť (WACI), čo je vážený priemer ton emisií CO₂ na milión eur výnosov. To znamená, že ak výnosy emitentov vzrastú v dôsledku inflácie, ukazovateľ WACI prirodzene klesne, čo nadhodnotí pokrok v dekarbonizácii portfólia. Boxy v tohtoročných výkazoch ECB a Eurosystému zverejnených v roku 2026 poskytujú súbor ukazovateľov očistených o infláciu, ktoré na základe súčasných štandardov dopĺňajú neupravené údaje. Úpravy o infláciu sa uplatňujú na ukazovatele produkčných emisií pri investíciách do štátnych dlhopisov a na ukazovateľ WACI pri podnikových investíciách. Prostredníctvom týchto boxov sa ECB snaží ďalej zvýšiť transparentnosť svojho klimatického vykazovania, ktoré bude aktualizované hneď po dosiahnutí širšieho konsenzu v otázke inflačných úprav.

12. Prečo definujete ciele redukcie emisií a čo presne znamenajú?

Ciele sú pevným prvkom odporúčaní TCFD v kategórii „Ukazovatele a cieľové hodnoty“ a sú dôležitou súčasťou zverejňovaných klimatických finančných informácií. Ciele pomáhajú riadiť a merať znižovanie miery vystavenosti portfólia klimatickým rizikám a riadiť klimatické príležitosti a klimatický vplyv držaných aktív. Všetci členovia Eurosystému sa snažia zabezpečiť, aby sa nemenovopolitické portfóliá v ich správe a podnikové dlhopisy v rámci programov APP a PEPP vyvíjali spôsobom, ktorý podporuje ciele Parížskej dohody a ciele EÚ v oblasti klimatickej neutrality stanovené v európskom klimatickom zákone. V prípade niektorých portfólií sú dlhodobé ciele doplnené priebežnými cieľmi, ktoré vytyčujú jasný postup redukcie emisií. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že jednotliví členovia Eurosystému zostávajú výhradne zodpovední za všetky aspekty správy vlastných nemenovopolitických portfólií. To zahŕňa i zostavovanie klimatických finančných informácií, ktoré majú byť zverejnené, a vymedzenie cieľov.

13. Prečo nezverejňujete ciele pre všetky portfóliá?

Stanovenie dôveryhodných cieľov postupnej redukcie emisií portfólia si vyžaduje mať možnosť flexibilne zasiahnuť, ak sa skutočná redukcia emisií portfólia odchyľuje od želaného vývoja. Obmedzenia týkajúce sa portfólia a tried aktív však túto flexibilitu nemusia umožňovať. Portfóliové obmedzenia môžu napríklad súvisieť s aspektmi menovej politiky alebo pasívnym investičným štýlom (vrátane portfólií držaných do splatnosti). Okrem toho, pri niektorých triedach aktív v súčasnosti chýba vierohodný rámec redukcie emisií.

14. Ako Eurosystém plní svoj záväzok zaviesť priebežné ciele pre portfóliá podnikového sektora? Aké sú tieto ciele?

Rada guvernérov v roku 2024 rozhodla, že pre agregované podnikové portfóliá v rámci programov APP a PEPP budú stanovené priebežné ciele redukcie emisií; tento priebežný cieľ oznámila v roku 2025. Priebežný cieľ sa vzťahuje na agregované podnikové portfóliá v rámci programov APP a PEPP a formou usmerňovania zohľadňuje požiadavky nariadenia EÚ o referenčných hodnotách a sprievodného delegovaného nariadenia Komisie. Bez toho, aby bol dotknutý mandát cenovej stability, Eurosystém starostlivo navrhol rámec pokrývajúci všetky relevantné prvky na definovanie vierohodných priebežných cieľov redukcie emisií, ktoré podporujú ciele Parížskej dohody a ciele EÚ v oblasti klimatickej neutrality stanovené v európskom právnom predpise o klíme.

V tomto rámci je cieľom Eurosystému trajektória dekarbonizácie, ktorá je v súlade s dosiahnutím uhlíkovej neutrality jeho portfólií podnikových dlhopisov do roku 2050^[1], v súlade s cieľom Parížskej dohody obmedziť globálne otepľovanie výrazne pod 2 °C (a snažiť sa obmedziť ho na 1,5 °C).

V záujme podpory tejto dlhodobej trajektórie je priebežným cieľom Eurosystému znížiť váženú priemernú intenzitu emisií^[2] spojených s jeho agregovanými podnikovými portfóliami v priemere o aspoň 7 % ročne, počnúc koncom roka 2021^[3]. Eurosystém bude plnenie tohto priebežného cieľa monitorovať, pričom pri posudzovaní vývoja intenzity emisií bude zohľadňovať aj vplyv inflácie. V prípade odklonu od stanovenej priemernej trajektórie dekarbonizácie agregovaných podnikových portfólií Eurosystém v medziach svojho mandátu posúdi individuálne nápravné opatrenia.

Predovšetkým po skončení fázy reinvestícií, ktorá sa začala na konci roka 2024, vývoj dekarbonizácie portfólia podnikových dlhopisov závisí od viacerých faktorov, ktoré sú mimo kontroly Eurosystému. Ide napríklad o postup dekarbonizácie operácií emitentov v súlade s ich plánmi, meniacu sa štruktúru portfólia počas fázy jeho redukcie, ako aj kroky podnikov (ktoré môžu viesť napríklad k predčasnému splateniu aktív). Treba však poznamenať, že prijatie nápravných opatrení sa bude zvažovať len v reakcii na odklon od stanovenej priemernej trajektórie dekarbonizácie zaznamenaný v prípade agregovaných portfólií, nie v prípade individuálnych emitentov.

15. Platia priebežné ciele pre portfóliá podnikového sektora na úrovni portfólií alebo na úrovni jednotlivých spoločností?

Priebežné ciele znižovania emisií pre portfóliá podnikového sektora sa vzťahujú na agregované portfóliá APP a PEPP. ECB nestanovuje ciele znižovania emisií na úrovni jednotlivých spoločností. Stanovenie dočasných cieľov na úrovni portfólií je bežnou praxou vlastníkov aktív.

16. Budete vo vývoji priebežných a kvantitatívnych cieľov pokračovať?

Členovia Eurosystému sa môžu rozhodnúť používať kvalitatívny dlhodobý cieľ, berúc do úvahy špecifické ciele a obmedzenia portfólií Eurosystému, priebežný vývoj rámcov emisne neutrálnych investícií pre centrálne banky, ich nové, no čoraz väčšie skúsenosti s nedávno obstaranými dátovými zdrojmi a rýchly vývoj vedeckých poznatkov o klíme. Členovia Eurosystému budú postupy zverejňovania informácií pravidelne prehodnocovať a môžu sa rozhodnúť, že v prípade potreby doplnia nové dočasné a kvantitatívne ciele. V prípade niektorých nemenovopolitických portfólií Eurosystému už boli dlhodobé ciele doplnené dočasnými cieľmi. Stanovené priebežné ciele sú uvedené v časti „Ukazovatele a ciele“ príslušných klimatických finančných informácií.

17. Aké sú ciele Parížskej dohody a ciele EÚ v oblasti klimatickej neutrality?

Parížska dohoda stanovuje globálny rámec s cieľom obmedziť globálne otepľovanie v porovnaní s predindustriálnou úrovňou výrazne pod 2 °C a podľa možnosti ho udržať na úrovni 1,5 °C. V súlade so svojím záväzkom plniť ciele Parížskej dohody má EÚ za cieľ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. Na tento účel EÚ prijala európsky právny predpis v oblasti klímy, ktorý stanovuje právne záväzný cieľ nulovej bilancie emisií skleníkových plynov do roku 2050 pre EÚ ako celok. Predpis takisto stanovuje priebežný cieľ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov v porovnaní s úrovňami z roku 1990 aspoň o 55 %. Snažíme sa zabezpečiť, aby sa naše nemenovopolitické portfóliá a portfóliá podnikových dlhopisov vyvíjali spôsobom, ktorý podporuje ciele Parížskej dohody a ciele EÚ v oblasti klimatickej neutrality. V súlade s európskym klimatickým zákonom budeme stav plnenia našich klimatických cieľov pravidelne monitorovať.

18. Na základe čoho hodnotíte stav plnenia klimatických cieľov?

Stav plnenia našich klimatických cieľov hodnotíme na základe priebežného vývoja konkrétnych ukazovateľov, ktoré závisia od daného portfólia, triedy aktív a klimatického cieľa. Stav redukcie emisií spojených s konkrétnym portfóliom sa napríklad zvyčajne posudzuje na základe ukazovateľov, ako sú jeho vážená priemerná uhlíková náročnosť (WACI) alebo uhlíková stopa, zatiaľ čo stav financovania prechodu na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo sa hodnotí na základe podielu zelených dlhopisov v danom portfóliu.

19. Budete v zverejňovaní pravidelných klimatických finančných informácií pokračovať?

Eurosystém sa zaväzuje zverejňovať tieto informácie raz za rok. Všetky prvky svojich spoločných zásad zverejňovania informácií bude pravidelne prehodnocovať s cieľom zlepšovať kvalitu zverejňovaných informácií a zabezpečovať ich účelnosť. Predmetom pravidelnej revízie budú portfóliá zahrnuté do vykazovania, vykazované ukazovatele a ciele a kvalita a dostupnosť údajov.

Predchádzajúce vydania klimatických finančných informácií Eurosystému: 2023, 2024, 2025 a 2026.