Možnosti vyhľadávania
Home Médiá ECB vysvetľuje Výskum a publikácie Štatistika Menová politika Euro Platobný styk a trhy Kariéra
Návrhy
Zoradiť podľa

Prehľad

Pandémia koronavírusu (COVID-19) má od svojho vypuknutia začiatkom roka 2020 dramatický dosah na svetovú hospodársku aktivitu. Ekonomika eurozóny pritom nie je výnimkou. Najmä v dôsledku prísnych opatrení na obmedzenie pohybu, ktoré približne v polovici marca zaviedla väčšina krajín eurozóny, zaznamenal reálny HDP eurozóny v prvom štvrťroku 2020 rekordný pokles o 3,8 %. Napriek postupnému uvoľňovaniu prísnych obmedzení vo väčšine krajín sa v druhom štvrťroku očakáva ďalší pokles HDP o 13 %. Ďalší vývoj je spojený s bezprecedentnou neistotou.

Základný scenár vývoja vychádza zo súboru hlavných predpokladov budúceho vývoja pandémie, ako aj nevyhnutných opatrení proti šíreniu nákazy a správania domácností a podnikov. Počíta konkrétne s tým, že šírenie vírusu sa podarí obmedziť len čiastočne a že v nadchádzajúcich štvrťrokoch dôjde v určitej miere k opätovnému nárastu počtu prípadov nákazy, čo si bude vyžadovať dlhodobé uplatňovanie opatrení proti šíreniu nákazy až do dostupnosti medicínskeho riešenia, ku ktorému by podľa predpokladov malo dôjsť do polovice roka 2021. Očakáva sa, že tieto opatrenia budú mať nepriaznivý dosah na ponuku a dopyt. Zvýšená neistota a zhoršené podmienky na trhu práce podľa očakávaní povedú k tomu, že domácnosti a podniky ešte viac obmedzia výdavky. Výrazná podpora zo strany menovej a rozpočtovej politiky a politiky trhu práce by mala pomôcť zachovať príjmy a obmedziť potenciálne ekonomické dôsledky súčasnej zdravotnej krízy. Zároveň sa predpokladá, že tieto politiky pomôžu zabrániť prehlbovaniu nepriaznivých účinkov prostredníctvom finančných kanálov. Na základe týchto predpokladov má podľa projekcií dôjsť k poklesu reálneho HDP eurozóny o 8,7 % v roku 2020 a k jeho následnému oživeniu o 5,2 % v roku 2021 a o 3,3 % v roku 2022. Z toho vyplýva, že ku koncu sledovaného obdobia má byť úroveň reálneho HDP približne o 4 % nižšia, než sa očakávalo v projekciách odborníkov ECB z marca 2020.

Nedávny prepad cien ropy naznačuje prudký pokles inflácie HICP v nadchádzajúcich štvrťrokoch na úroveň okolo nuly. Bázické efekty v energetickej zložke by následne spôsobili mechanické oživenie začiatkom roka 2021. V krátkodobom horizonte sa očakáva i pokles inflácie HICP bez energií a potravín, hoci v menšom rozsahu než v prípade celkovej inflácie. Vzhľadom na naďalej slabý dopyt sa očakávajú plošné dezinflačné účinky v rámci cien služieb a tovarov, ktoré by však mali byť čiastočne vykompenzované nákladovými a cenovými tlakmi súvisiacimi s poruchami a výpadkami na strane ponuky. Na základe predpokladu, že s oživením dopytu dôjde k rastu cien ropy, sa očakáva zvyšovanie inflácie v strednodobom horizonte. Základný scenár celkovo predpokladá pokles inflácie HICP z 1,2 % v roku 2019 na 0,3 % v roku 2020 a jej nárast na 0,8 % v roku 2021 a na 1,3 % v roku 2022.[1]

Vzhľadom na bezprecedentnú neistotu spojenú s vývojom pandémie a jej vplyvom na správanie hospodárskych subjektov, ako aj s príslušnými opatreniami proti šíreniu nákazy a úspešnosťou politických opatrení, boli vypracované dva alternatívne scenáre vývoja. V miernom scenári sa počíta len s dočasným šokom a s rýchlym a úspešným obmedzením šírenia vírusu, ktoré umožní v krátkom čase odstrániť obmedzenia. Tento scenár predpokladá pokles reálneho HDP o 5,9 % tento rok a jeho výrazné oživenie v roku 2021. Do konca horizontu projekcií by reálny HDP takmer dosiahol úroveň očakávanú v marcových projekciách. Inflácia by v tomto scenári do roka 2022 dosiahla 1,7 %. Závažný scenár, ktorý naopak počíta s výrazným nárastom počtu nakazených, znamená prísnejšie opatrenia proti šíreniu nákazy s výrazne negatívnym vplyvom na hospodársku aktivitu. V tomto scenári reálny HDP v roku 2020 klesne o 12,6 % a ku koncu sledovaného obdobia bude o približne 9½ % nižší, než sa očakávalo v marcových projekciách. Inflácia HICP by v tomto scenári v roku 2022 dosiahla len 0,9 %.

1 Hlavné predpoklady a politické opatrenia zohľadnené v projekciách

Základný scenár vychádza z viacerých základných predpokladov týkajúcich sa vývoja pandémie. S postupným uvoľňovaním prísnych opatrení na obmedzenie pohybu v krajinách eurozóny základný scenár predpokladá len čiastočne úspešné obmedzenie šírenia vírusu a určitý nárast počtu nakazených v nasledujúcich štvrťrokoch, čo si bude vyžadovať dlhodobé uplatňovanie opatrení proti šíreniu nákazy. Vzhľadom na prispôsobenie reakcií a správania verejných orgánov a hospodárskych subjektov na základe získaných skúseností by však tieto opatrenia mali byť hospodársky menej nákladné než tie, ktoré boli zavedené v čase prvotných prísnych obmedzení. V „prechodnom“ období po odstránení opatrení na obmedzenie pohybu by malo k oživeniu hospodárstva dochádzať postupne, vo fázach. Dôraz sa pritom má klásť najmä na priemyselný sektor a určité služby, zatiaľ čo ďalšie služby, napr. umenie, zábava, ubytovanie a rekreácia, budú aj naďalej čiastočne obmedzené. Prechodné obdobie má trvať až do dostupnosti medicínskeho riešenia, čo má byť podľa predpokladov do polovice roka 2021.

Podobné predpoklady vývoja pandémie sú základom projekcií medzinárodného vývoja, z ktorých vyplýva prepad zahraničného dopytu po produkcii eurozóny v roku 2020. Podľa projekcií má dôjsť k poklesu svetového reálneho HDP (bez eurozóny) o 4 % v roku 2020 a k jeho následnému oživeniu o 6 % v roku 2021 a o 3,9 % v roku 2022. Horšie ako svetový HDP bude zasiahnutý svetový obchod, keďže narušenia logistických procesov a zatvorené hranice účinok pandémie ešte znásobujú. Vývoj obchodu navyše v čase hospodárskeho útlmu zvyčajne reaguje na vývoj hospodárskej aktivity výraznejšie. Vzhľadom na to sa očakáva pokles zahraničného dopytu po produkcii eurozóny o 15,1 % v roku 2020 a následne jeho nárast o 7,8 % v roku 2021 a o 4,2 % v roku 2022.

Významné opatrenia menovej a rozpočtovej politiky a politiky trhu práce pomôžu podporiť príjmy a znížiť straty pracovných miest a počet konkurzov a zároveň obmedzia negatívne spätné väzby medzi reálnou ekonomikou a finančným sektorom. Okrem opatrení menovej politiky, ktoré prijala ECB od marca 2020, základný scenár zahŕňa aj diskrečné rozpočtové opatrenia v rozsahu 3,5 % HDP v roku 2020. Ich súčasťou sú rozsiahle režimy skráteného pracovného času a mzdové dotácie, ktoré by mali zmierniť vplyv prepadu hospodárskej aktivity na zamestnanosť a príjmy z pracovnej činnosti. Podniky dostávajú značné dotácie a kapitálové transfery. Predpokladá sa však, že takmer všetky v súčasnosti zavedené núdzové rozpočtové opatrenia sú len dočasné a do konca roka 2020 skončia, z čoho vyplýva spomalenie následného oživenia.[2] Úvery a záruky alebo kapitálové injekcie v celkovom rozsahu takmer 20 % HDP, čiastočne alebo úplne štátne, by mali navyše prispieť k zmierneniu likviditných obmedzení. Opatrenia menovej politiky i štátne úverové a kapitálové nástroje fungujú predovšetkým ako zabezpečovacie mechanizmy, ktoré znižujú krajné riziká spojené s negatívnymi spätnými väzbami medzi reálnou ekonomikou a finančným sektorom.

2 Reálna ekonomika

Reálny HDP zaznamenal v prvom štvrťroku 2020 bezprecedentný pokles. Podľa rýchleho odhadu Eurostatu reálny HDP po takmer siedmich rokoch rastu v prvom štvrťroku 2020 klesol o 3,8 %. V tomto štvrťroku zaznamenali záporné štvrťročné miery rastu takmer všetky krajiny eurozóny, spomedzi väčších krajín predovšetkým Francúzsko, Taliansko a Španielsko.[3] V prvom štvrťroku bol zaznamenaný doteraz najstrmší pokles hospodárskej aktivity. Z dostupných údajov vyplýva, že najväčšie straty utrpeli maloobchod, doprava, ako aj umenie, zábava a rekreácia, aj keď v rôznych krajinách v odlišnej miere.

Graf 1

Reálny HDP eurozóny

(medzištvrťročná percentuálna zmena, údaje očistené od sezónnych vplyvov a rozdielov v počte pracovných dní)

Poznámka: Graf nezobrazuje intervaly okolo projekcií. Dôvodom je skutočnosť, že štandardný výpočet intervalov (na základe historických chýb projekcií) by za súčasných okolností nedokázal spoľahlivo zachytiť bezprecedentnú neistotu spojenú s aktuálnymi projekciami. Na lepšie vyjadrenie súčasnej neistoty boli vypracované alternatívne scenáre vývoja (uvedené v boxe 3), ktoré vychádzajú z rôznych predpokladov budúceho vývoja pandémie COVID-19 a súvisiacich opatrení proti šíreniu nákazy.

Ukazovatele budúceho vývoja poukazujú na ešte strmší pokles hospodárskej aktivity v druhom štvrťroku 2020. Prieskumy zostavené Európskou komisiou ako aj indexy nákupných manažérov (Purchasing Managers’ Indices – PMI) sa približujú k historickým minimám, v mnohých prípadoch sú dokonca ešte nižšie. Kompozitný výrobný index PMI sa v apríli prepadol na 13,6 a hoci v máji znova vzrástol na 31,9, poukazuje na oveľa horší pokles reálneho HDP než počas finančnej krízy v rokoch 2008 a 2009. Vysokofrekvenčné ukazovatele, ako napríklad spotreba elektriny a ukazovatele mobility založené na GPS, naznačujú prudký pokles aktivity v apríli vo väčšine krajín eurozóny. Hoci tieto ukazovatele s postupným uvoľňovaním prísnych opatrení na obmedzenie pohybu v krajinách eurozóny začínajú vykazovať oživenie, aj naďalej poukazujú na výrazný pokles reálneho HDP v druhom štvrťroku. Celkovo by sa mala hospodárska aktivita v druhom štvrťroku znížiť o 13 %.

Napriek aktuálnym opatreniam proti šíreniu nákazy by sa podľa projekcií malo v druhej polovici roka 2020 začať oživenie hospodárskej aktivity. Predpokladá sa, že vnútroštátne orgány uvoľnia a zefektívnia opatrenia proti šíreniu nákazy a umožnia podnikom v jednotlivých sektoroch obnoviť produkciu. V treťom štvrťroku preto projekcie počítajú s oživením reálneho HDP o 8,3 %, pričom oživenie zahraničného dopytu, podporné politické opatrenia a určité uvoľnenie zadržaného dopytu by mali aktivitu podporovať aj v nasledujúcom období. Niektoré naďalej uplatňované opatrenia proti šíreniu nákazy a len postupné znižovanie vysokej neistoty však budú hospodársku aktivitu tlmiť až dovtedy, kým nebude k dispozícii medicínske riešenie, čo má byť podľa predpokladov do polovice roka 2021. Reálny HDP sa tak bude k predkrízovej úrovni približovať len postupne. Z toho vyplýva, že ku koncu sledovaného obdobia by bola úroveň reálneho HDP približne o 4 % nižšia, než sa očakávalo v projekciách odborníkov ECB z marca 2020.

Tabuľka 1

Makroekonomické projekcie pre eurozónu

(ročná percentuálna zmena)

Poznámka: Reálny HDP a jeho zložky, jednotkové náklady práce, kompenzácie na zamestnanca a produktivita práce vychádzajú z údajov očistených od sezónnych vplyvov a rozdielov v počte pracovných dní. Tabuľka nezobrazuje intervaly okolo projekcií. Dôvodom je skutočnosť, že štandardný výpočet intervalov (na základe historických chýb projekcií) by za súčasných okolností nedokázal spoľahlivo zachytiť bezprecedentnú neistotu spojenú s aktuálnymi projekciami. Na lepšie vyjadrenie súčasnej neistoty boli vypracované alternatívne scenáre vývoja (uvedené v boxe 3), ktoré vychádzajú z rôznych predpokladov budúceho vývoja pandémie COVID-19 a súvisiacich opatrení proti šíreniu nákazy.
1) Vrátane obchodnej výmeny v rámci eurozóny.

2) Tento ukazovateľ vychádza z odhadov skutočného vplyvu nepriamych daní. Môže sa líšiť od údajov Eurostatu, ktoré predpokladajú úplné a okamžité premietanie vplyvu daní do HICP.
3) Počítané ako saldo verejnej správy očistené od dočasných vplyvov hospodárskeho cyklu a dočasných vládnych opatrení. Štrukturálne saldo nezohľadňuje rozpočtový vplyv dočasných opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19.

Pokiaľ ide o podrobnejšiu analýzu zložiek HDP, očakáva sa pokles súkromnej spotreby o 7,8 % v roku 2020 a jej postupné oživenie do roku 2022. Súkromná spotreba v prvom polroku 2020 podľa odhadov zaznamenala strmý pokles. Na úrovni sektorov bol najviac zasiahnutý predaj motorových vozidiel, ako aj výdavky na dovolenky a reštauračné služby. Zatiaľ čo straty reálneho disponibilného príjmu boli čiastočne zmiernené verejnými transfermi, pokles spotreby je dôsledkom kombinácie vynútených úspor (keďže domácnosti, ktorých príjem nebol ovplyvnený, nemohli nakupovať nepodstatné tovary a služby) a preventívnych úspor v kontexte strmého poklesu spotrebiteľskej dôvery a bezprecedentného nárastu neistoty spojenej s hospodárskym výhľadom. Čo sa týka ďalšieho vývoja, s postupným uvoľňovaním opatrení na obmedzenie pohybu v jednotlivých krajinách sa má súkromná spotreba od druhej polovice roka 2020 zotavovať, hoci svoju predkrízovú úroveň prekročí až počas roka 2022. Základom oživenia má byť očakávaný postupný pokles neistoty, ako aj uvoľnenie určitého zadržiavaného dopytu. Oživenie však bude zároveň brzdiť vyššia nezamestnanosť a ukončovanie čistých fiškálnych transferov.

Box 1
Technické predpoklady týkajúce sa úrokových mier, výmenných kurzov a cien komodít

V porovnaní s projekciami odborníkov ECB z marca 2020 došlo v rámci technických predpokladov k týmto zmenám: výrazne nižšie ceny ropy a ceny akcií, silnejší efektívny výmenný kurz eura a vyššie dlhodobé úrokové miery. Technické predpoklady týkajúce sa úrokových sadzieb a cien komodít vychádzajú z očakávaní trhu ku dňu uzávierky 18. mája 2020. Krátkodobé úrokové miery vychádzajú z trojmesačnej sadzby EURIBOR, pričom trhové očakávania sú odvodené z úrokových mier futures. Z tejto metodiky vyplýva, že priemerná úroveň krátkodobých úrokových mier by mala v priebehu celého sledovaného obdobia dosahovať -0,4 %. Nominálne výnosy desaťročných štátnych dlhopisov v eurozóne by podľa očakávaní trhu mali dosiahnuť v priemere 0,3 % v roku 2020, 0,4 % v roku 2021 a 0,6 % v roku 2022.[4] V porovnaní s projekciami odborníkov ECB z marca 2020 zostávajú trhové očakávania týkajúce sa krátkodobých úrokových mier celkovo nezmenené, zatiaľ čo nominálne výnosy desaťročných štátnych dlhopisov v eurozóne boli na roky 2020 až 2022 upravené nahor o približne 20 bázických bodov.

Pokiaľ ide o ceny komodít, projekcie zohľadňujú vývoj na trhoch s futures na základe priemeru za dvojtýždňové obdobie končiace sa dňom uzávierky 18. mája 2020. Na základe tohto vývoja sa predpokladá, že cena ropy Brent klesne zo 64,0 USD za barel v roku 2019 na 36 USD za barel v roku 2020, a že do roka 2022 stúpne na 40,7 USD za barel. Z tohto vývoja vyplýva, že v porovnaní s projekciami odborníkov ECB z marca 2020 sú ceny ropy v USD počas celého sledovaného obdobia výrazne nižšie. Odhaduje sa, že ceny neenergetických komodít v amerických dolároch v roku 2020 zaznamenajú ďalší pokles a počas nasledujúcich rokov opäť vzrastú.

Vzájomné výmenné kurzy zostanú počas sledovaného obdobia podľa predpokladov nezmenené na priemernej úrovni za dvojtýždňové obdobie končiace sa dňom uzávierky 18. mája 2020. Z toho vyplýva priemerný výmenný kurz v rokoch 2021 až 2022 na úrovni 1,08 USD za euro, čo je o niečo menej ako v projekciách z marca 2020. Efektívny výmenný kurz eura (voči 38 obchodným partnerom) je v porovnaní s marcovými projekciami o 3,6 % vyšší.

Technické predpoklady

V roku 2020 sa očakáva prudký a náhly pokles investícií do bývania. Očakáva sa, že ponuka nehnuteľností na bývanie bude v roku 2020 výrazne zasiahnutá šokom COVID-19. Negatívne účinky nižšieho disponibilného príjmu, slabšej spotrebiteľskej dôvery a vyššej nezamestnanosti na dopyt po rezidenčných nehnuteľnostiach by mali viesť k dlhodobo tlmeným investíciám do bývania, ktoré by mali na konci sledovaného obdobia výrazne zaostávať za svojou predkrízovou úrovňou.

Podnikové investície sa majú v roku 2020 prepadnúť, a to oveľa prudšie ako HDP. Ich oživenie bude len postupné a až do roka 2022 zostanú výrazne pod predkrízovou úrovňou. V dôsledku zavedených opatrení na obmedzenie pohybu, miznúceho svetového a domáceho dopytu a rastúcej neistoty podnikové investície v prvej polovici roka 2020 podľa predpokladov zaznamenali prepad. V druhej polovici roka 2020 by sa mali začať zotavovať, hoci v závislosti od rozsahu počiatočného prepadu sa bude rýchlosť oživenia v jednotlivých krajinách podstatne líšiť. V prostredí zvýšenej neistoty budú podniky investície pravdepodobne odkladať. Podnikové investície v eurozóne tak majú byť na konci sledovaného obdobia hlboko pod svojou predkrízovou úrovňou. Podľa projekcií majú zostať tlmené v dôsledku zvýšenej úrovne nevyužitých kapacít a obáv z dlhodobejších trendov dopytu vzhľadom na starnutie a pokles obyvateľstva. Podľa projekcií má zároveň v roku 2020 dôjsť k výraznému nárastu už teraz vysokej hrubej zadlženosti nefinančných korporácií, a následne k jej miernemu poklesu. Počiatočný nárast hrubej zadlženosti nefinančných korporácií je možné pripísať značnému poklesu podnikových ziskov v prvej polovici roka 2020 a následne zvýšenému využívaniu dlhového financovania na vyrovnanie nedostatku likvidity. Očakáva sa, že pozorovaný nárast zadlženosti podnikov bude v priebehu sledovaného obdobia vzhľadom na potrebu sanácie podnikových súvah obmedzovať rast podnikových investícií. Hrubé úrokové platby nefinančných korporácií však za posledné roky klesli na rekordne nízku úroveň a počas nasledujúcich rokov by sa mali zvyšovať len postupne, čo znižuje potenciálne obavy o udržateľnosť dlhu.

Box 2
Medzinárodné prostredie

Pandémia COVID-19 ochromila svetové hospodárstvo. Opatrenia na obmedzenie šírenia vírusu zavádzané vládami krajín na celom svete znamenajú prudký pokles hospodárskej aktivity v najbližšom horizonte. V Číne boli tieto opatrenia zavedené už koncom januára, zatiaľ čo ostatné krajiny ich prijali neskôr, keď sa vírus rozšíril aj do zvyšku sveta. Hoci viacero krajín nedávno začalo s uvoľňovaním prísnych opatrení proti šíreniu nákazy, tento proces bude pravdepodobne veľmi pozvoľný. Hospodársku aktivitu, najmä v rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách, nepriaznivo ovplyvňuje aj prudký pokles cien komodít, prísnejšie finančné podmienky a výrazný odlev kapitálu. Tieto závažné globálne šoky zasiahli svetové hospodárstvo v čase, keď boli po období nevýraznej výkonnosti v minulom roku čoraz viac viditeľné známky stabilizácie. Najmä v prípade väčších rozvíjajúcich sa trhových ekonomík na prelome roka začínalo dochádzať k zotavovaniu priemyselnej výroby a obchodu. Vtedajšie priaznivé globálne finančné podmienky, ako aj čiastočné zmiernenie obchodných sporov medzi Spojenými štátmi a Čínou po podpísaní prvej časti obchodnej dohody mali navyše potenciál toto oživenie posilniť, kým svet nezasiahla pandémia.

Údaje z prieskumov potvrdzujú, že hospodárske následky pandémie a súvisiacich opatrení proti šíreniu nákazy budú vážne a ďalekosiahle. Vo vývoji sektorových údajov PMI možno pozorovať tri tendencie. Po prvé, so zavedením prísnych opatrení proti šíreniu nákazy došlo k prudkému poklesu produkcie vo všetkých sektoroch. Po druhé, sektor služieb bol zasiahnutý vo väčšej miere než priemyselný sektor. Keďže opatrenia na obmedzenie šírenia vírusu potláčajú dopyt a ponuku na celom svete, k oslabeniu produkcie v priemyselnom sektore i sektore služieb teraz dochádza oveľa rýchlejšie než počas svetovej finančnej krízy. Po tretie, s obnovením hospodárskej aktivity dochádza k oživeniu produkcie z nízkej úrovne. Toto oživenie je však z viacerých dôvodov len čiastočné. V prípade podnikov, ktoré si vyžadujú úzke sociálne kontakty, sa naďalej uplatňujú obmedzenia, vzhľadom na obavy z druhej vlny nákazy sa mení správanie spotrebiteľov a vysoká neistota brzdí investičné rozhodnutia, čo zasa v najbližšom období znižuje dopyt a v dlhodobejšom horizonte tlmí výrobnú kapacitu.

Pandémia a súvisiace prísne opatrenia proti šíreniu nákazy spôsobili synchronizovanú a hlbokú globálnu recesiu. Pomocou údajov o pridanej hodnote v jednotlivých sektoroch boli kvantifikované potenciálne hospodárske straty vyplývajúce z týchto opatrení v prípade hlavných vyspelých ekonomík a rozvíjajúcich sa trhových ekonomík. Prísne opatrenia proti šíreniu nákazy boli zakomponované na základe parametrov oznámených vládami jednotlivých krajín týkajúcich sa okrem iného ich načasovania, trvania a závažnosti.

V roku 2020 ako celku má svetový reálny HDP bez eurozóny podľa projekcií klesnúť o 4,0 %. Tempo poklesu je rýchlejšie a jeho rozsah oveľa väčší než počas svetovej finančnej krízy v rokoch 2008 a 2009. Hospodárska aktivita tak v prvých dvoch štvrťrokoch tohto roka zaznamená prudký pokles a od tretieho štvrťroka sa má podľa projekcií zotavovať. S uvoľňovaním prísnych opatrení proti šíreniu nákazy najskôr začne opäť rásť, no v ďalších štvrťrokoch bude tempo oživenia pozvoľnejšie. Na základe tohto vývoja by mal svetový reálny HDP bez eurozóny podľa projekcií vzrásť o 6,0 % v roku 2021 a o 3,9 % v roku 2022. V porovnaní s projekciami odborníkov ECB z marca 2020 bola projekcia svetového hospodárskeho rastu na tento rok upravená výrazne nadol, zatiaľ čo v strednodobom horizonte by mal byť hospodársky rast podľa očakávaní mierne rýchlejší. V dôsledku týchto úprav zároveň úroveň svetovej produkcie zostáva pod trajektóriou z marcových projekcií. V prípade rozvíjajúcich sa trhových ekonomík projekcie počítajú s menej výrazným hospodárskym oživením než v predchádzajúcich obdobiach útlmu. Príčinou je kombinácia negatívnych šokov, ktoré ich v súčasnosti ovplyvňujú, vrátane zdravotnej krízy, prísnych finančných podmienok, nepriaznivých obchodných šokov v prípade vývozcov komodít a výrazného odlevu kapitálu.

Svetový obchod bude zasiahnutý výraznejšie, keďže narušenia logistických procesov a zatvorené hranice znásobujú účinok klesajúcej ponuky a dopytu. Vývoj obchodu navyše zvyčajne reaguje na vývoj hospodárskej aktivity výraznejšie, najmä v čase hospodárskeho útlmu. Svetový reálny dovoz bez eurozóny tak má tento rok podľa projekcií klesnúť o 12,9 %. Následne má znova vzrásť: v roku 2021 o 8,0 % a v roku 2022 o 4,3 %. Zahraničný dopyt po produkcii eurozóny sa má v tomto roku znížiť o 15,1 % a následne vzrásť o 7,8 % v roku 2021 a 4,2 % v roku 2022. Vplyv pandémie na obchod je značný, pričom svetový dovoz bez eurozóny sa má podľa projekcií vrátiť na úroveň z posledného štvrťroka 2019 až ku koncu sledovaného obdobia. Zahraničný dopyt po produkcii eurozóny zostane pod touto úrovňou počas celého sledovaného obdobia.

Medzinárodné prostredie

(ročná percentuálna zmena)

1) Vážený priemer dovozov.
2) Vážený priemer dovozov obchodných partnerov eurozóny.

Vývoz z eurozóny má byť v roku 2020 podľa projekcií výrazne zasiahnutý pandémiou COVID-19. Väčšinu strát však má do konca sledovaného obdobia vyrovnať, začínajúc na nízkej úrovni odrážajúcej obchodné napätie a slabý zahraničný dopyt. Projekcie počítajú s výrazným dosahom pandémie na vývoz v prvom polroku 2020. Opatrenia na obmedzenie pohybu zavedené na potlačenie pandémie vážne zasiahli vývozný i dovozný sektor eurozóny. Vo väčšine sektorov došlo na konci prvého štvrťroka 2020 k rýchlemu poklesu vývozu, ktorý by mal pokračovať aj v druhom štvrťroku. Medzi pandémiou najviac zasiahnuté oblasti vývozu patril cestovný ruch a dopravné služby. Narušenia dodávateľských reťazcov spojené s nákazou COVID-19 ovplyvnili najmä automobilový, strojársky a chemický priemysel, ktoré sú orientované na vývoz. V druhom štvrťroku 2020 má dovoz klesať menej ako vývoz, keďže pokles svetového dopytu po automobiloch a investičných tovaroch mimoriadne negatívne zasiahol hlavných vývozcov. Čistý vývoz by tak mal byť záporný. So zotavovaním globálnych cyklických sektorov, ktorým je vystavená eurozóna, je oživenie vývozu od tretieho štvrťroka o niečo výraznejšie než v prípade dovozu, z čoho vyplýva kladný príspevok čistého vývozu do konca roka 2021. Celkovo by sa mal vývoz z eurozóny vyvíjať zhruba v súlade so zahraničným dopytom po produkcii eurozóny.

Očakáva sa podstatné zhoršenie situácie na trhu práce. Zatiaľ čo počas nedávnej expanzie sa podmienky na trhu práce značne zlepšili, v priebehu roka 2020 sa očakáva ich prudké zhoršenie. Pokles zamestnanosti z hľadiska počtu osôb o 0,2 % v prvom štvrťroku 2020 podľa rýchleho odhadu Eurostatu je len predzvesťou výrazne horšieho vývoja, ktorý sa očakáva v nasledujúcich štvrťrokoch. Hoci sa pokles počtu zamestnaných v niektorých krajinách pravdepodobne zmierni vďaka rozsiahlemu využívaniu režimov skráteného pracovného času, celková zamestnanosť má v roku 2020 podľa očakávaní klesnúť o 2,8 %. Počas zvyšku sledovaného obdobia sa má vďaka oživeniu hospodárskej aktivity postupne zotavovať.

Celkový počet odpracovaných hodín by mal vývoj na trhu práce počas pandémie COVID-19 podľa projekcií odrážať lepšie ako zamestnanosť z hľadiska počtu osôb. Celkový počet odpracovaných hodín na osobu by mal v druhom štvrťroku podľa projekcií dosiahnuť hlboké minimum, zatiaľ čo počet zamestnaných by mal o niečo vyššie minimum dosiahnuť v treťom štvrťroku 2020. Miernejší dosah krízy na vývoj počtu zamestnaných je čiastočne odrazom kompenzačných opatrení trhu práce. Celkový počet odpracovaných hodín i zamestnanosť z hľadiska počtu osôb sú na konci sledovaného obdobia o niečo nižšie ako v poslednom štvrťroku 2019. Príčinou sú hysterézne efekty (napr. v dôsledku konkurzov podnikov a trvalých strát pracovných miest) na trhu práce eurozóny.

Vplyv pandémie COVID-19 na rast pracovnej sily by mal byť počas sledovaného obdobia mierny. Očakáva sa pokles pracovných síl až do tretieho štvrťroka 2020. Vo veľmi krátkodobom horizonte tento pokles odráža skutočnosť, že časť zamestnancov z pracovného trhu odíde v dôsledku zavedených opatrení na obmedzenie pohybu – vrátane skutočnosti, že niektorí pracovníci môžu byť v dôsledku súvisiacich obmedzení klasifikovaní ako dostupní, ale nehľadajúci zamestnanie. Príčinou odchodu pracovníkov z pracovného trhu môže byť aj demotivácia v dôsledku obmedzených náborových príležitostí počas pandémie. Pracovnú silu môžu najmä v krátkodobom horizonte negatívne ovplyvniť aj ďalšie faktory, napríklad zníženie projektovanej čistej imigrácie pracovníkov v dôsledku pandémie COVID-19 a obmedzenia medzinárodných letov.

Očakáva sa, že miera nezamestnanosti bude reagovať na pandémiu a v treťom štvrťroku 2020 dosiahne maximum na úrovni 10,8 %. Podobne ako v prípade zamestnanosti sa ani miera nezamestnanosti podľa projekcií v priebehu sledovaného obdobia nevráti na svoju predkrízovú úroveň a v poslednom štvrťroku 2022 dosiahne 8,8 % (7,3 % v poslednom štvrťroku 2019). Trajektória projekcie miery nezamestnanosti zostáva pod úrovňou trendu pozorovaného počas svetovej finančnej krízy v rokoch 2008 a 2009, a to vďaka vplyvu prijatých politík trhu práce, ktoré sú zamerané na zachovanie pracovných miest s cieľom rýchlo obnoviť obchodné operácie po skončení prísnych opatrení na obmedzenie pohybu. Nezamestnanosť tlmia predovšetkým režimy skráteného pracovného času, vďaka ktorým zamestnanci zostávajú na výplatnej listine a dostávajú príspevky porovnateľné s dávkami v nezamestnanosti (pričom miera náhrad za ušlú mzdu sa z krajiny na krajinu líši). Očakáva sa, že miery nezamestnanosti sa budú medzi jednotlivými krajinami eurozóny naďalej značne líšiť. Celkovo by mali vyššiu mieru nezamestnanosti a vyššie straty príjmov zaznamenať krajiny s vysokým podielom pracovníkov so zmluvami na dobu určitú alebo samostatne zárobkovo činných pracovníkov.

Rast produktivity práce by sa mal v roku 2020 spomaliť a počas sledovaného obdobia by sa mal zotavovať. Vzhľadom na rozpočtové opatrenia, ktoré tlmia vplyv na celkovú zamestnanosť, má produktivita práce na zamestnanca v roku 2020 prudko klesnúť. Produktivita práce na zamestnanca a produktivita na odpracovanú hodinu sa vyvíjajú odlišne: produktivita práce na zamestnanca je v roku 2020 vzhľadom na rozsiahle režimy skráteného pracovného času v krajinách eurozóny zasiahnutá výraznejšie, zatiaľ čo produktivita na odpracovanú hodinu reaguje menej výrazne, keďže celkový počet odpracovaných hodín má podľa očakávaní tesne kopírovať vývoj HDP.

V porovnaní s projekciami odborníkov ECB z marca 2020 bola projekcia rastu reálneho HDP na rok 2020 upravená výrazne nadol a počas zvyšku sledovaného obdobia nahor, najmä na rok 2021. Za znížením projekcie rastu reálneho HDP na rok 2020 sa skrýva výraznejšie zníženie v prvej polovici roka a určité zvýšenie v druhej polovici roka. Z výsledného kladného štatistického prenosového efektu a určitého ďalšieho dobiehania tempa rastu vyplýva zvýšenie projekcie rastu reálneho HDP v rokoch 2021 a 2022. Ku koncu sledovaného obdobia má byť úroveň reálneho HDP približne o 4 % nižšia, než sa očakávalo v projekciách odborníkov ECB z marca 2020.

Box 3
Alternatívne scenáre hospodárskeho výhľadu eurozóny

Vysoká neistota spojená s vplyvom pandémie COVID-19 na hospodársky výhľad eurozóny si vyžaduje analýzu založenú na alternatívnych scenároch vývoja. Tento box uvádza dva scenáre, ktoré sú alternatívami k základnému scenáru vývoja projekcií odborníkov Eurosystému z júna 2020, na ilustráciu rozsahu možných vplyvov pandémie COVID-19 na hospodárstvo eurozóny. Tieto scenáre možno považovať za ilustračné rozpätie okolo základného scenára projekcií.

Scenáre sa líšia v závislosti od viacerých faktorov. Ide o faktory ako vplyv prísnych opatrení na obmedzenie pohybu, reakcia hospodárskych subjektov v snahe o minimalizáciu spočiatku výrazných hospodárskych následkov, hospodárske účinky predĺžených opatrení proti šíreniu nákazy počas prechodného obdobia po skončení obmedzení pohybu a dlhodobejšie účinky na hospodársku aktivitu po zrušení všetkých opatrení proti šíreniu nákazy. Všeobecné predpoklady vývoja uvedených faktorov určujú aj projekcie konkrétneho scenára týkajúce sa zahraničného dopytu po produkcii eurozóny, úverových sadzieb a reakcií rozpočtovej politiky.

Mierny scenár predpokladá úspešné obmedzenie šírenia vírusu, zatiaľ čo závažný scenár predpokladá ďalšiu vlnu infekcií a predĺženie prísnych opatrení proti šíreniu nákazy do polovice roku 2021. V miernom scenári po období prísnych obmedzení pohybu nasleduje postupné reštartovanie ekonomík. Úspešné obmedzenie šírenia vírusu počas prechodného obdobia po skončení obmedzení pohybu vyplýva z možnosti rýchleho vývoja liečebných postupov a riešení, ktoré vytvárajú podmienky na postupný návrat k normálnej aktivite. Mierny scenár nepredpokladá návrat vírusu a počíta s vysokou úspešnosťou reakcií príslušných orgánov a hospodárskych subjektov. V závažnom scenári sa predpokladá, že obdobie prísnych obmedzení pohybu bude mať škodlivejší vplyv na hospodársku aktivitu a nedokáže účinne potlačiť šírenie nákazy. Prísne opatrenia proti šíreniu nákazy by počas prechodného obdobia po skončení obmedzení pohybu napriek postupnému uvoľňovaniu zostali v platnosti. Závažný scenár predpokladá ďalšiu vlnu vírusu, bez ohľadu na jej presné načasovanie. Silná druhá vlna vírusu by si vyžadovala zachovanie prísnych opatrení proti šíreniu nákazy, výsledné hospodárske náklady by však vďaka získaným skúsenostiam a reakciám príslušných orgánov a hospodárskych subjektov boli nižšie ako počas prvotných prísnych obmedzení pohybu. Nepretržité úsilie zabrániť šíreniu vírusu by naďalej tlmilo aktivitu vo všetkých odvetviach hospodárstva viac ako v základnom scenári, až kým nebude k dispozícii medicínske riešenie, čo sa predpokladá do polovice roka 2021. Útlm vo všetkých sektoroch je do určitej miery znásobený zvýšenou platobnou neschopnosťou, ktorá spôsobuje úverové napätie, s nepriaznivým vplyvom na úverové náklady domácností a podnikov.

Tieto scenáre vývoja v eurozóne vychádzajú z celkovo rovnakého vývoja svetového hospodárstva, a teda aj zahraničného dopytu eurozóny. Opatrenia proti šíreniu nákazy uplatňované v krajinách po celom svete majú vážne následky na globálnu hospodársku aktivitu a výrazne obmedzujú svetový obchod. Pandémia COVID-19 a jej následky znamenajú veľké straty svetového reálneho HDP. V dôsledku vysokej procyklickosti svetového obchodu vo vzťahu ku globálnej aktivite by zahraničný dopyt po produkcii eurozóny v roku 2020 v prípade mierneho scenára klesol o približne 8 % a v prípade závažného scenára o 22 %. Čo sa týka ďalšieho vývoja, v prípade závažného scenára straty zahraničného dopytu eurozóny v porovnaní s úrovňou na konci roka 2019 trvajú až do konca roka 2022.

Mierny scenár v porovnaní so závažným scenárom počíta s menším poklesom hospodárskej aktivity v druhom štvrťroku a výraznejším oživením v treťom štvrťroku (graf A). Reálny HDP by v druhom štvrťroku v prípade mierneho scenára klesol o približne 10 %, v prípade závažného o 16 %. Nasledovalo by oživenie so štvrťročným tempom rastu okolo 10 % (mierny scenár) a 5 % (nepriaznivý scenár) v treťom štvrťroku a približne 3 % v oboch scenároch v štvrtom štvrťroku. Príčinou slabšieho oživenia v závažnom scenári je predpoklad prísnejších opatrení proti šíreniu nákazy ako v miernom a základnom scenári, ktorý by boli potrebné vzhľadom na veľmi obmedzený úspech pri obmedzení šírenia vírusu a silná druhá vlna.

Graf A

Alternatívne scenáre vývoja reálneho HDP a inflácie HICP v eurozóne

(index: 4Q 2019 = 100 (ľavý graf); medziročná miera (pravý graf)

Predpokladá sa, že reálny HDP sa v rokoch 2021 – 2022 pri miernom scenári vývoja v priemere zvýši viac ako pri závažnom scenári (tabuľka A). Je to odrazom normalizácie aktivity po úspešnom obmedzení šírenia vírusu v miernom scenári. Naopak, v závažnom scenári by neistá epidemiológia vírusu, obmedzená účinnosť opatrení proti šíreniu nákazy a predpokladané dlhodobé hospodárske škody počas sledovaného obdobia naďalej brzdili hospodársku aktivitu. V roku 2022 sa v miernom scenári predpokladá oživenie reálneho HDP takmer na úroveň predpovedanú v projekciách odborníkov ECB z marca 2020, pričom v prípade závažného scenára má za touto úrovňou výrazne zaostať (o približne 9½ %).

Tabuľka A

Alternatívne scenáre makroekonomického vývoja v eurozóne

Trhy práce v eurozóne by sa v miernom scenári zotavili, keďže prijaté opatrenia do značnej miery zabraňujú hysteréznym účinkom, ktoré sú v závažnom scenári len čiastočne pod kontrolou. Ani v jednom zo scenárov sa zamestnanosť počas sledovaného obdobia nevráti úplne na úroveň uvedenú v projekciách z marca 2020. V porovnaní s predkrízovou úrovňou majú byť straty zamestnanosti v miernom scenári opäť absorbované, zatiaľ čo v závažnom scenári sa zamestnanosť do konca sledovaného obdobia nezotaví. Podobne ako v prípade profilu zamestnanosti sa v závažnom scenári nepredpokladá návrat na úroveň pred krízou ani v prípade miery nezamestnanosti. V miernom scenári by sa však do konca roka 2022 k tejto úrovni priblížila.

Pokiaľ ide o infláciu HICP, v krátkodobom horizonte medzi týmito dvoma scenármi nie je takmer žiadny rozdiel. Je to hlavne z dvoch dôvodov. Po prvé, predpokladá sa, že vývoj cien ropy bude v oboch scenároch rovnaký ako v základnom scenári, a preto bude mať podobne silný tlmiaci účinok prostredníctvom inflácie cien energií. Po druhé, základná inflácia sa vyznačuje značnou zotrvačnosťou, ktorá je typická v počiatočných štádiách hospodárskeho poklesu. Za predpokladu, že pokles potrvá relatívne krátko, nemusí byť tendencia okamžite upravovať ceny – bez ohľadu na hĺbku poklesu. V roku 2020 celková inflácia v miernom scenári klesne na 0,4 % a v závažnom na 0,2 %.

Za hranicou krátkodobého horizontu sa inflácia medzi týmito dvoma scenármi líši viac v dôsledku rozdielnych reálnych hospodárskych podmienok. Z krivky vývoja reálneho HDP vyplýva, že v miernom scenári sa miera nevyužitých kapacít v spojitosti s poklesom v sledovanom období do značnej miery znova absorbuje, zatiaľ čo v prípade závažného scenára to bude len čiastočne. Tak tlmiace dopytové ako aj rastové ponukové účinky majú byť v závažnom scenári väčšie ako v miernom. Predpokladá sa však, že nadmerná ponuka sa v prípade závažného scenára zvýši oveľa viac. Očakáva sa preto, že inflácia HICP bez energií a potravín sa v miernom scenári relatívne rýchlo vráti na strednú spätnú trajektóriu, pričom v závažnom scenári má byť znížená dlhodobejšie. Nárast inflácie cien energií na základe predpokladov je naopak v oboch scenároch podobný. Celková inflácia HICP má v prípade mierneho scenára dosiahnuť v priemere 1,1 % v roku 2021 a 1,7 % v roku 2022, v prípade nepriaznivého scenára 0,4 % a 0,9 %.

Tieto ilustračné scenáre abstrahujú od viacerých faktorov, ktoré môžu rozsah recesie a následné oživenie v eurozóne tiež ovplyvniť. Scenáre sú postavené na rovnakých trhových predpokladoch ako makroekonomické projekcie odborníkov ECB/Eurosystému, pokiaľ ide o menovú politiku, ceny akcií a komodít a výmenné kurzy. Okrem toho vychádzajú z toho, že nepriaznivé spätné väzby medzi reálnou ekonomikou a finančným trhom sú v rôznej miere obmedzené opatreniami hospodárskej politiky. V neposlednom rade, hoci sú avizované rozpočtové oparenia zahrnuté do základného scenára v alternatívnych scenároch prepočítané tak, aby lepšie vystihovali očakávaný rozsah rozpočtovej podpory v roku 2020, na nasledujúce roky sa vo všetkých scenároch počíta so zhruba rovnakými rozpočtovými opatreniami.

3 Ceny a náklady

Očakáva sa, že inflácia HICP klesne z 1,2 % v roku 2019 na 0,3 % v roku 2020 a následne stúpne na 0,8 % v roku 2021 a 1,3 % v roku 2022 (graf 2). Nižšia miera celkovej inflácie v roku 2020 odráža najmä prudký pokles cien energetickej zložky HICP vzhľadom na pád cien ropy po vypuknutí epidémie COVID-19. Príspevok inflácie energetickej zložky HICP k celkovej inflácii má byť v roku 2020 výrazne záporný vo výške 0,8 percentuálneho bodu. Rast cien ropy, indikovaný pozitívnym sklonom krivky cien ropných futures, a určité rastové účinky zvyšovania nepriamych daní súvisiacich s energiami, by mali znamenať rast inflácie energetickej zložky HICP počas zvyšku sledovaného obdobia. Inflácia potravinovej zložky HICP sa v poslednom čase výrazne zvýšila, keďže v dôsledku opatrení proti šíreniu nákazy COVID-19 a výskytu určitých porúch v dodávkach čerstvých potravín vzrástol dopyt domácností po spracovaných i nespracovaných potravinách. Podľa projekcií inflácia cien potravín zostane v krátkodobom horizonte zvýšená, ale v priebehu roka klesne a v rokoch 2021 a 2022 bude nižšia ako v roku 2020.

Vzhľadom na výrazné zvýšenie miery nevyužitých kapacít a nepriame účinky prudkého poklesu cien ropy sa očakáva, že inflácia HICP bez energií a potravín sa v roku 2020 zníži v priemere na 0,8 % a zvýši sa až ku koncu sledovaného obdobia. Očakáva sa, že klesajúca, ale stále vysoká miera nevyužitých kapacít bude tlmiť infláciu HICP bez energií a potravín v roku 2021, a v menšej miere i v roku 2022, z čoho vyplýva priemerná ročná miera inflácie 0,7 %, resp. 0,9 %. Dezinflačné účinky sa majú dotknúť väčšiny cien služieb a tovarov, keďže dopyt spotrebiteľov zostane slabý v dôsledku strát príjmu alebo bude brzdený vládnymi opatreniami proti šíreniu vírusu. V priebehu nasledujúcich štvrťrokov sa očakáva, že tlmiace tlaky prameniace z nízkeho dopytu budú čiastočne vyvážené cenovými a nákladovými tlakmi spôsobenými narušeniami a výpadkami na strane ponuky vyplývajúcimi napríklad z narušenia globálnych hodnotových reťazcov alebo zavedených opatrení spoločenského odstupu (napr. zníženie kapacít kaderníckych a reštauračných služieb). V strednodobom horizonte sa má inflácia HICP bez energií a potravín zvýšiť, pričom tlaky na rast cien vyplývajúce z rastúceho dopytu by sa mali s postupným hospodárskym oživením zintenzívniť. Zatiaľ čo rastové tlaky spôsobené nepriaznivými ponukovými účinkami súvisiacimi s pandémiou by mali poľaviť, zadržiavaný dopyt a nižšia konkurencia v dôsledku zatvárania firiem by mohli na niektorých trhoch zvýšiť ziskové marže nad rámec ich cyklických zlepšení. Okrem toho k zvýšeniu základnej inflácie prispejú nepriame vplyvy predpokladaného zvýšenia cien ropy.

Graf 2

HICP eurozóny

(medziročné percentuálne zmeny)

Poznámka: Graf nezobrazuje intervaly okolo projekcií. Dôvodom je skutočnosť, že štandardný výpočet intervalov (na základe historických chýb projekcií) by za súčasných okolností nedokázal spoľahlivo zachytiť bezprecedentnú neistotu spojenú s aktuálnymi projekciami. Na lepšie vyjadrenie súčasnej neistoty boli vypracované alternatívne scenáre vývoja (uvedené v boxe 3), ktoré vychádzajú z rôznych predpokladov budúceho vývoja pandémie COVID-19 a súvisiacich opatrení proti šíreniu nákazy.

Podľa projekcií sa rast kompenzácií na zamestnanca v krátkodobom horizonte zmení na záporný, v roku 2021 sa však zvýši v súlade s hospodárskou aktivitou a v roku 2022 bude vykazovať mierne tempá rastu. Kompenzácie na zamestnanca sa majú v druhom štvrťroku 2020 prudko znížiť. Príčinou je zásadný a náhly pokles počtu odpracovaných hodín na zamestnanca počas platnosti opatrení na obmedzenie pohybu a len čiastočná náhrada strát kompenzácií vďaka režimom skráteného pracovného času. Vývoj kompenzácií na zamestnanca však stratu pracovných príjmov nadhodnocuje, pretože mnohé krajiny v štatistike neevidujú vládnu podporu v rámci kompenzácií, ale v rámci transferov. V dôsledku oživenia hospodárskej aktivity a nárastu odpracovaných hodín na zamestnanca sa preto očakáva, že kompenzácie na zamestnanca zaznamenajú obrat a počas sledovaného obdobia sa budú postupne zvyšovať. Pokiaľ ide o ročnú mieru rastu, tento vývoj znamená prudký pokles rastu kompenzácií na zamestnanca v roku 2020 (na -1,9 %), zvýšenie na 3,2 % v roku 2021 a miernejší rast na úrovni 1,9 % v roku 2022.

Rast jednotkových nákladov práce má počas sledovaného obdobia podliehať výrazným výkyvom, ktoré budú odrážať prudké pohyby rastu produktivity práce. Strata produktivity práce v druhom štvrťroku 2020 v dôsledku výrazného poklesu reálneho HDP v porovnaní s menším poklesom zamestnanosti podstatne zvyšuje jednotkové náklady práce, pričom následné oživenie produktivity práce znamená výrazný pokles jednotkových nákladov práce. Odhliadnuc od volatility spojenej s krízou sa jednotkové náklady práce majú zvýšiť len veľmi mierne.

Ziskové marže majú počas sledovaného obdobia vo všeobecnosti tlmiť prudké výkyvy jednotkových nákladov práce. V dôsledku toho sa predpokladá, že v druhom štvrťroku 2020 prudko klesnú a neskôr opäť výrazne vzrastú. Ich návrat na predkrízovú úroveň sa očakáva ku koncu sledovaného obdobia.

Dovozné ceny majú v roku 2020 citeľne klesnúť, v rokoch 2021 a 2022 však majú znova mierne vzrásť. Tento profil je výrazne podmienený pohybom cien ropy, pričom zo sklonu krivky ropných futures vyplýva výrazne záporná miera rastu v roku 2020, nasledovaná kladnými ročnými mierami rastu od druhého štvrťroku 2021 a v roku 2022. Kladná miera inflácie dovozných cien od roku 2021 je tiež dôsledkom určitých rastových cenových tlakov prameniacich z cien neropných komodít, ako aj zo všeobecnejšieho základného rastu cien vo svete.

V porovnaní s projekciami odborníkov ECB z marca 2020 bola projekcia inflácie HICP na celé sledované obdobie podstatne znížená. Výrazne tlmiace vplyvy nižších predpokladaných cien ropy na celkovú infláciu v roku 2020 sú len čiastočne kompenzované vyšším než doteraz očakávaným vývojom inflácie cien potravinovej zložky HICP v súvislosti s krízou COVID-19. Projekcie inflácie HICP bez energií a potravín sú na celé sledované obdobie podstatne znížené. Tlmí ju oveľa väčšia miera nevyužitých kapacít, než sa pôvodne očakávalo, a v prvej časti sledovaného obdobia aj určité nepriame tlmiace vplyvy nižších predpokladaných cien ropy.

4 Výhľad rozpočtového vývoja

Nastavenie rozpočtovej politiky[5] sa má v roku 2020 stať vysoko akomodačným. Hlavnou príčinou sú významné rozpočtové opatrenia prijaté v reakcii na pandémiu vo všetkých krajinách eurozóny. Najväčšou súčasťou týchto opatrení sú dodatočné výdavky, najmä vo forme režimov skráteného pracovného času, opatrení na podporu podnikov a domácností, ako aj vyšších výdavkov na zdravotníctvo. Väčšina nedávno zavedených pandemických opatrení je dočasná a ich platnosť sa skončí na konci roka 2020. Z nastavenia rozpočtovej politiky na rok 2021 následne vyplýva podstatné sprísnenie. Predpokladá sa, že vplyv pandemických opatrení na nastavenie rozpočtovej politiky v roku 2022 – podľa projekcií mierne expanzívne – bude len malý. V porovnaní s projekciami odborníkov ECB z marca 2020 viedlo zahrnutie nových opatrení k oveľa expanzívnejšiemu nastaveniu rozpočtovej politiky v roku 2020 a k väčšej kontrakcii rozpočtu v roku 2021, zatiaľ čo revízia na rok 2022 je obmedzená.

Podľa projekcií má rozpočtové saldo eurozóny v roku 2020 výrazne klesnúť a v rokoch 2021 a 2022 sa má mierne zotaviť. Výrazný pokles rozpočtového salda v roku 2020 vyplýva z núdzových rozpočtových opatrení a negatívnej cyklickej zložky, ktorá odráža zhoršenie makroekonomického výhľadu. Zlepšenie v roku 2021 odráža najmä ukončenie núdzových rozpočtových opatrení, zatiaľ čo mierne pozitívny účinok má i menej negatívny cyklický prvok. Nárast pomeru dlhu k HDP v roku 2020 na viac ako 100 % je spôsobený najmä diferenciálom úrokovej miery a rastu HDP, ktorý vyvoláva rast zadlženosti, ako aj vysokým primárnym deficitom. V rokoch 2021 a 2022 je podiel pokračujúcich primárnych deficitov na zvyšovaní zadlženosti prevážený priaznivým efektom snehovej gule[6], čo vedie k miernemu poklesu miery zadlženosti v eurozóne.

Projekcie rozpočtového vývoja z júna 2020 počítajú s oveľa vyššími rozpočtovými deficitmi v porovnaní s projekciami z marca 2020. V dôsledku makroekonomických účinkov pandémie a prijatých rozpočtových opatrení sa projekcia rozpočtového salda na rok 2020 podstatne znížila (o viac ako 7 percentuálnych bodov). V nasledujúcich dvoch rokoch je revízia smerom nadol menšia, pretože sa očakáva, že núdzové rozpočtové opatrenia sa skončia a hospodárstvo sa zotaví, deficit však má byť v porovnaní s projekciami z marca 2020 stále o 2,3 percentuálneho bodu vyšší. Pomer dlhu má zostať na podstatne zvýšenej úrovni, najmä v dôsledku revízie smerom nahor v roku 2020 a vyššieho primárneho deficitu počas celého sledovaného obdobia.

Box 4
Analýza citlivosti

Projekcie sa do značnej miery opierajú o technické predpoklady týkajúce sa vývoja určitých kľúčových premenných. Keďže niektoré z týchto premenných môžu projekcie pre eurozónu výrazne ovplyvniť, hodnotenie citlivosti projekcií na alternatívny vývoj týchto základných predpokladov môže pomôcť pri analýze rizík spojených s projekciami.

Cieľom analýzy citlivosti je posúdiť následky rôznych alternatív vývoja cien ropy. Technické predpoklady vývoja cien ropy v rámci základnej projekcie vychádzajú z trhov s ropnými futures, ktoré po nedávnom prudkom páde predpovedajú rast cien ropy, pričom cena ropy Brent by mala do roka 2022 dosiahnuť približne 40,7 USD za barel. Analyzujú sa dve alternatívy vývoja cien ropy. Prvá alternatíva vychádza z 25. percentilu rozdelenia na základe hustôt odvodených z cien ropných opcií z 18. mája 2020 – dátumu uzávierky technických predpokladov. Z tejto alternatívy vyplýva postupný pokles ceny ropy až na úroveň 25,8 USD za barel v roku 2022, čo je 36,7 % pod úrovňou základnej projekcie na daný rok. V tomto scenári vývoja z priemeru výsledkov viacerých makroekonomických modelov odborníkov Eurosystému vyplýva mierne kladný vplyv na rast reálneho HDP (približne 0,2 percentuálneho bodu v roku 2021 a 0,1 percentuálneho bodu v roku 2022), zatiaľ čo inflácia HICP by mala byť nižšia o 0,2 percentuálneho bodu v roku 2020, o 0,8 percentuálneho bodu v roku 2021 a o 0,4 percentuálneho bodu v roku 2022. Druhá alternatíva vývoja vychádza zo 75. percentilu toho istého rozdelenia a vyplýva z nej zvýšenie ceny ropy na 52,1 USD za barel v roku 2022, čo je 28 % nad úrovňou základnej projekcie na daný rok. Z tohto scenára vývoja by vyplývalo zvýšenie inflácie HICP o 0,4 percentuálneho bodu v roku 2020, o 0,6 percentuálneho bodu v roku 2021 a 0,1 percentuálneho bodu v roku 2022, zatiaľ čo rast reálneho HDP by bol o niečo nižší (o 0,1 až 0,2 percentuálneho bodu v rokoch 2020, 2021 a 2022).

Box 5
Prognózy iných inštitúcií

Pre eurozónu je k dispozícii viacero prognóz medzinárodných organizácií aj inštitúcií zo súkromného sektora. Vzhľadom na rôzne termíny uzávierky sa však tieto prognózy nedajú priamo porovnávať s makroekonomickými projekciami odborníkov Eurosystému ani navzájom. Sú tiež založené na rôznych predpokladoch o pravdepodobnom priebehu šírenia nákazy COVID-19. Okrem toho na odvodenie predpokladov týkajúcich sa rozpočtového, finančného a zahraničného vývoja vrátane cien ropy a ostatných komodít používajú odlišné a čiastočne nešpecifikované metódy. Jednotlivé prognózy sa navyše líšia aj v spôsobe zohľadňovania rozdielov v počte pracovných dní (nasledujúca tabuľka).

Projekcie rastu reálneho HDP a inflácie HICP podľa odborníkov Eurosystému sa vo väčšine rokov nachádzajú zhruba v rámci intervalov aktuálnych prognóz iných inštitúcií a súkromného sektora, resp. v ich relatívnej blízkosti. Súčasná projekcia rastu reálneho HDP je v porovnaní s ostatnými prognózami nižšia v roku 2020 a vyššia v roku 2022, zatiaľ čo projekcia inflácie HICP je nižšia v rokoch 2021 a 2022.

Porovnanie najnovších prognóz rastu reálneho HDP a inflácie HICP v eurozóne

(ročná percentuálna zmena)

Zdroj: MJEconomics for the Euro Zone Barometer, 18. mája 2020, údaje za rok 2022 pochádzajú z prognózy Euro Zone Barometer z apríla 2020; Consensus Economics Forecasts, 11. mája 2020, údaje za rok 2022 pochádzajú z prognózy Consensus zo 6. apríla 2020; Hospodárska prognóza Európskej komisie z jari 2020; ECB Survey of Professional Forecasters, 2020Q2, prieskum vykonaný od 31. marca do 7. apríla 2020; IMF World Economic Outlook, 6. apríla 2020.
1) V makroekonomických projekciách odborníkov Eurosystému sú uvedené ročné miery rastu očistené od vplyvu počtu pracovných dní v roku, zatiaľ čo Európska komisia a MMF svoje prognózy od tohto vplyvu neočisťujú. Ostatné prognózy zohľadňovanie počtu pracovných dní nešpecifikujú. Tabuľka neuvádza intervaly okolo projekcií odborníkov Eurosystému. Dôvodom je skutočnosť, že štandardný výpočet intervalov (na základe historických chýb projekcií) by za súčasných okolností nedokázal spoľahlivo zachytiť bezprecedentnú neistotu spojenú s aktuálnymi projekciami. Na lepšie vyjadrenie súčasnej neistoty boli vypracované alternatívne scenáre vývoja (uvedené v boxe 3), ktoré vychádzajú z rôznych predpokladov budúceho vývoja pandémie COVID-19 a súvisiacich opatrení proti šíreniu nákazy.

© Európska centrálna banka 2020

Poštová adresa 60640 Frankfurt am Main, Nemecko
Telefón +49 69 1344 0

Internet www.ecb.europa.eu

Všetky práva vyhradené. Šírenie na vzdelávacie a nekomerčné účely je povolené, ak je uvedený zdroj.

Vysvetlenie pojmov sa nachádza v glosári ECB (k dispozícii len v angličtine).


HTML ISSN 2529-4814, QB-CF-20-001-SK-Q

  1. Dňom uzávierky technických predpokladov, ako sú ceny ropy a výmenné kurzy, bol 18. máj 2020 (box 1). Makroekonomické projekcie pre eurozónu boli dokončené 25. mája 2020.
    Toto vydanie makroekonomických projekcií sa vzťahuje na obdobie rokov 2020 až 2022. Projekcie na takéto dlhé obdobie sú spojené s veľmi vysokou mierou neistoty, ktorú je pri ich výklade potrebné brať do úvahy. Bližšie informácie sú v článku „An assessment of Eurosystem staff macroeconomic projections“ v Mesačnom bulletine ECB z mája 2013. Na stránke http://www.ecb.europa.eu/pub/projections/html/index.en.html sa nachádza odkaz na údaje použité vo vybraných tabuľkách a grafoch.
  2. Vplyv rozpočtových opatrení Európskej únie nie je do základného scenára projekcií z júna 2020 zahrnutý. Tieto opatrenia pozostávajú z dvoch častí. Prvá časť (úvery EIB, nástroj SURE, pandemické úverové linky ECCL) je už k dispozícii na zmiernenie finančných potrieb v roku 2020 a preto predstavuje riziko rýchlejšieho rastu v roku 2020. Druhou časťou je nedávno navrhnutý nástroj „Next Generation EU“, ktorý by mal byť k dispozícii od roku 2021 a je spojený s dodatočnými rizikami rýchlejšieho rastu v nadchádzajúcich rokoch.
  3. Komplikácie so zberom údajov ovplyvňujú kvalitu národných účtov a ďalších hospodárskych štatistík, pričom odlišné postupy pri odstraňovaní týchto komplikácií znižujú porovnateľnosť údajov medzi jednotlivými krajinami. Ďalšie informácie: Eurostat, Impact of the COVID-19 outbreak on national accounts, 30. apríl 2020.
  4. Predpoklad týkajúci sa nominálnych výnosov desaťročných štátnych dlhopisov v eurozóne vychádza z váženého priemeru výnosov referenčných desaťročných dlhopisov v krajinách eurozóny, váženého ročnými hodnotami HDP a zohľadňujúceho budúci vývoj na základe nominálneho výnosu všetkých desaťročných dlhopisov v eurozóne vypočítaného ECB, pričom počiatočný rozdiel medzi obomi časovými radmi sa počas sledovaného obdobia nemení. Predpokladá sa, že spready medzi výnosmi štátnych dlhopisov krajín eurozóny a príslušným priemerom za eurozónu sú počas sledovaného obdobia konštantné.
  5. Nastavenie rozpočtovej politiky sa vyjadruje ako zmena cyklicky upraveného primárneho salda očisteného od vládnej podpory finančnému sektoru.
  6. Efekt snehovej gule odráža príspevok diferenciálu úrokovej miery a rastu k dlhu verejnej správy vynásobený pomerom dlhu v predchádzajúcom období.