Tento dokument obsahuje súhrn odpovedí na pripomienky a požiadavky Európskeho parlamentu uvedené v jeho uznesení z 10. februára 2026 k výročnej správe ECB za rok 2024.^[1] Zverejňuje sa pri príležitosti predloženia výročnej správy ECB za rok 2025 Európskemu parlamentu. Dokument objasňuje politiky ECB v súvislosti s výzvami adresovanými ECB v uznesení a je členený podľa tém.^[2] ECB na návrh Európskeho parlamentu zverejňuje svoje odpovede na jeho pripomienky už od roku 2016.

1 Menová politika

1.1 Komunikácia menovej politiky

Európsky parlament vo svojom uznesení vyzýva ECB, aby sa usilovala posilniť nástroje, ktoré zvyšujú transparentnosť, ako sú referenčné hodnoty, náhľady do východísk založených na modeloch a hodnotenia vývoja inflácie Radou guvernérov. (bod 5)

ECB neustále zvyšuje účinnosť komunikácie o svojich menovopolitických rozhodnutiach a prispôsobuje ju rozmanitému publiku a vyvíjajúcemu sa komunikačnému prostrediu. Význam účinnej komunikácie bol opätovne zdôraznený v hodnotení stratégie uskutočnenom v roku 2025. ECB pri vysvetľovaní hodnotení a rozhodnutí svojej menovej politiky používa viacero kľúčových nástrojov. Ich súčasťou je tlačová konferencia, na ktorej prezident vysvetľuje najnovšie rozhodnutia Rady guvernérov o menovej politike, vyhlásenie o menovej politike, správy zo zasadaní Rady guvernérov, články o projekciách odborníkov ECB a Eurosystému, Ekonomický bulletin a Výročná správa ECB. Pokiaľ ide o modely používané v procese prípravy menovopolitických rozhodnutí, informácie o ich štruktúre a podkladoch sú k dispozícii na internetovej stránke ECB.^[3] Okrem toho najnovšie iniciatívy v oblasti komunikácie zahŕňajú blog ECB, podcast ECB a Espresso Economics na YouTube, ktorých cieľom je osloviť širšie publikum pomocou príkladov zo života a zrozumiteľného jazyka. Tieto médiá poskytujú informácie o činnosti ECB na rôznej úrovni podrobnosti v závislosti od cieľového publika. Tieto publikácie dopĺňajú rozsiahle databázy dostupné na internetovej stránke ECB, napríklad súbory údajov o nákupe a držbe aktív.

1.2 Hodnotenie vysokej inflácie

Európsky parlament vyjadruje znepokojenie nad vysokou úrovňou inflácie v rokoch po pandémii COVID-19 vyvolanej otrasmi na strane ponuky. Konštatuje, že ECB mohla svojimi rozhodnutiami v tomto období zaručiť rýchly návrat cenovej stability a vyzýva ECB, aby vo svojej výročnej správe dôkladne posúdila príčiny týchto vysokých úrovní inflácie a vypracovala súbor politických odporúčaní, aby bolo možné vyvodiť z akýchkoľvek budúcich inflačných kríz správne závery. (bod 9)

ECB v rámci hodnotenia svojej stratégie v roku 2025 dôkladne analyzovala príčiny obdobia vysokej inflácie v rokoch 2022 – 2023 a vyvodila z nich politické dôsledky. Súčasťou hodnotenia boli tak politické dôsledky tohto obdobia, ako aj ponaučenia z dlhšieho obdobia inflácie pod cieľovou úrovňou, ktoré mu predchádzalo, ako podklad budúcej stratégie menovej politiky ECB. Obdobie vysokej inflácie bolo odrazom série šokov spôsobených narušeniami dodávateľských reťazcov vyvolanými pandémiou, neoprávnenou inváziou Ruska na Ukrajinu a následnou energetickou krízou, ako aj znovuotvorením hospodárstva po pandémii. ECB preto od júla 2022 zvýšila úrokové sadzby o 450 bázických bodov a zároveň ukončila čistý nákup aktív a neskôr i reinvestície splatných cenných papierov v rámci programu nákupu aktív (asset purchase programme – APP) a núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP). Podľa príslušných záverov hodnotenia stratégie sú v reakcii na rozsiahle, trvalé odchýlky inflácie od cieľovej hodnoty, a to vrátane odchýlok smerom nahor aj nadol, potrebné primerane rázne alebo vytrvalé opatrenia menovej politiky, ktoré zabránia strate ukotvenia inflačných očakávaní a zakoreneniu odchýlok inflácie od cieľovej úrovne. Hodnotenie zároveň skonštatovalo, že voľba, koncepcia a implementácia nástrojov menovej politiky by mali byť dostatočne flexibilné, aby umožňovali pružnú reakciu na zmeny inflačného prostredia. Rada guvernérov vo svojich menovopolitických rozhodnutiach tiež bude brať do úvahy nielen najpravdepodobnejšiu trajektóriu vývoja inflácie a ekonomiky, ale aj súvisiace riziká a neistotu, i prostredníctvom vhodného použitia analýz scenárov vývoja a citlivosti. ECB zverejnila dodatočné materiály, v ktorých analyzuje príčiny, dynamiku a vplyvy tohto obdobia inflácie nad cieľovou úrovňou.^[4] Popri iných nástrojoch, kontrafaktuálna analýza ukazuje, že rýchlejšie a agresívnejšie sprísňovanie by malo len obmedzený vplyv na vývoj inflácie, no významný negatívny dosah na hospodársku činnosť.^[5] Vzhľadom na verejnú dostupnosť rozsiahlych analýz a vzhľadom na to, že účelom výročných správ ECB je podať správu o činnosti ECB v danom roku, Výročná správa ECB za rok 2025 by pre tento materiál nebola vhodným prostriedkom.

1.3 Inflačný cieľ a stratégia menovej politiky ECB

Európsky parlament vo svojom uznesení ECB vyzýva, aby posúdila vhodnosť svojho symetrického cieľa a zohľadnila pritom aj kvalitatívne faktory. Berie na vedomie posúdenie stratégie menovej politiky z roka 2025 a nabáda ECB, aby takéto posúdenia vykonávala pravidelne. (bod 13)

ECB symetrický strednodobý inflačný cieľ na úrovni 2 % prijala v roku 2021 a v posledných rokoch úspešne plnil svoj účel. V hodnotení stratégie v roku 2025 bol opätovne potvrdený záväzok k symetrickému inflačnému cieľu na úrovni 2 %. Jednoznačnosť cieľa bola zásadná na opätovné ukotvenie inflačných očakávaní pri prechode z obdobia nízkej inflácie, ako aj na udržanie inflačných očakávaní pevne ukotvených na cieľovej úrovni počas prudkého nárastu inflácie. Jasný kvantitatívny cieľ má rôzne prínosy. Jedným z nich je, že spotrebitelia a podniky, vediac o symetrickom inflačnom cieli na úrovni 2 %, pripisujú ECB väčšiu dôveryhodnosť pri napĺňaní jej cieľa cenovej stability a ich inflačné očakávania sú viac zosúladené s inflačným cieľom, ako to dokazujú napríklad Ehrmann, Georgarakos a Kenny (2023).^[6] Pri hodnotení primeranej reakcie menovej politiky na odchýlku inflácie od cieľovej hodnoty Rada guvernérov zohľadňuje príčinu, rozsah a dĺžku odchýlky. ECB má v úmysle primeranosť stratégie svojej menovej politiky pravidelne prehodnocovať. Najbližšie hodnotenie sa očakáva v roku 2030.

1.4 Súvaha ECB a nákup aktív

Európsky parlament vo svojom uznesení zdôrazňuje, že programy nákupu ECB sú nekonvenčné nástroje menovej politiky, ktoré majú vedľajšie účinky. Konštatuje najmä, že programy nákupu aktív môžu narušiť cenové signály a že ECB začala zmenšovať svoju súvahu len veľmi pozvoľna. Podporuje ECB, aby pokračovala v obmedzovaní svojho priameho zapojenia do nákupu cenných papierov a nabáda ju, aby postupne ukončovala svoje programy nákupu štátnych dlhopisov. (bod 14)

Programy nákupu cenných papierov boli zavedené v kontexte inflácie, ktorá bola dlhšiu dobu pod cieľovou úrovňou, a menovopolitických sadzieb v blízkosti ich spodnej hranice. Tieto programy boli zavedené v rámci neštandardného súboru nástrojov ECB s cieľom zachovať transmisiu menovej politiky a nasmerovať infláciu späť na našu cieľovú úroveň 2 % v čase, keď sa konvenčné úrokové sadzby priblížili k svojej efektívnej spodnej hranici. Nákupy aktív zohrali dôležitú úlohu aj pri stabilizácii finančných trhov v obdobiach napätia. Ukončenie reinvestovania istiny zo splatených cenných papierov vedie k postupnej a predvídateľnej redukcii objemu dlhopisov nadobudnutých v rámci programu nákupu aktív s cieľom zachovať plynulé fungovanie trhu.^[7]

Ako vidno z grafu 1, objem súvahy Eurosystému sa naďalej postupným a predvídateľným tempom znižuje. Reinvestície v rámci programu APP boli ukončené na konci júna 2023, v rámci programu PEPP na konci roka 2024. Rok 2025 bol teda prvým rokom od začiatku programov, v ktorých Eurosystém neuskutočnil žiadny nákup aktív súvisiaci s menovou politikou. Trh pokles objemu portfólií APP a PEPP plynulo absorbuje. S postupným znižovaním objemu cenných papierov v držbe Eurosystému dochádza k jeho postupnému nárastu v držbe iných investorov vrátane domácností, bánk, dôchodkových fondov a poisťovní. V hodnotení stratégie v roku 2025 bolo opätovne zdôraznené, že primárnym nástrojom menovej politiky ECB je súbor jej úrokových sadzieb. Hodnotenie zároveň potvrdilo, že ak sú menovopolitické sadzby v blízkosti spodnej hranice, resp. v záujme nepretržite plynulej transmisie menovej politiky môže Rada guvernérov na úpravu nastavenia menovej politiky nasadiť aj iné primerané nástroje. ECB pravidelne monitoruje vedľajšie účinky a dôsledky svojich nástrojov menovej politiky na fungovanie trhu a pri zavádzaní alebo úprave dodatočných nástrojov menovej politiky vykonáva aj hodnotenia proporcionality.

Graf 1

Vývoj menovopolitických aktív Eurosystému

(v mld. EUR)

1.5 Transmisia menovej politiky

Uznesenie Európskeho parlamentu vyjadruje poľutovanie nad tým, že od finančnej krízy v roku 2008 systémy ECB pre krátkodobé úvery vo veľkej miere nahradili súkromný trh medzibankového financovania. Vyzýva ECB, aby neplatila bankám vkladové úrokové sadzby, ktoré sú vyššie ako trhové sadzby, pretože je to v rozpore so zásadou otvoreného trhového hospodárstva s voľnou hospodárskou súťažou, a aby odstránila všetky prekážky brániace obnove krátkodobých nezabezpečených medzibankových trhov. (bod 15)

S poklesom nadbytočnej likvidity sa zvyšuje aktivita na peňažnom trhu, pričom miera využívania úverov od centrálnej banky zostáva nízka. Po náraste v dôsledku kríz, ktoré zasiahli eurozónu, keď Eurosystém zaviedol cielené dlhodobejšie refinančné operácie (targeted longer-term refinancing operations – TLTRO), sa objem aj splatnosť refinančných operácií Eurosystému v rokoch 2022 až 2025 znížili. Tieto operácie bankám ponúkali priaznivé podmienky a stimulovali poskytovanie úverov reálnej ekonomike, čím podporovali transmisiu akomodačnej menovej politiky počas kríz. So znižovaním nadbytočnej likvidity v dôsledku postupnej redukcie portfólií programov APP a PEPP, ako aj obmedzeného využívania štandardných refinančných operácií, dochádza k opätovnému nárastu aktivity na peňažnom trhu.^[8]

Plynulá transmisia menovej politiky závisí od schopnosti ECB účinne riadiť krátkodobé úrokové miery peňažného trhu. Úročenie vkladov bánk v Eurosystéme ukotvuje krátkodobé úrokové miery peňažného trhu, umožňujúc ich riadenie v súlade s orientáciou menovej politiky. Očakáva sa, že v prostredí nadbytočnej likvidity budú úrokové miery peňažného trhu v blízkosti sadzby jednodňových sterilizačných operácií ECB. Na peňažné trhy majú vplyv aj štrukturálne faktory, ktoré nesúvisia s menovou politikou. Na nezabezpečenom trhu môžu krátkodobé miery klesnúť pod úroveň sadzby jednodňových sterilizačných operácií, pretože aktívnymi účastníkmi tohto trhu sú aj nebankové subjekty a banky mimo eurozóny, ktoré nemajú prístup k jednodňovým sterilizačným operáciám ECB.^[9] Zároveň sa s poklesom nadbytočnej likvidity pomaly, ale neustále znižuje spread medzi nezabezpečenými krátkodobými trhovými úrokovými mierami a sadzbou jednodňových sterilizačných operácií. Očakáva sa, že nadbytočná likvidita bude ďalej klesať. Pokiaľ ide o zabezpečené krátkodobé trhové miery, v súčasnosti sú v priemere na úrovni sadzby jednodňových sterilizačných operácií.

1.6 Trhová neutralita, fungovanie trhu a efektívne rozdeľovanie zdrojov

V uznesení Európskeho parlamentu sa konštatuje, že koncepcia trhovej neutrality súvisí so zásadou „otvoreného trhového hospodárstva s voľnou súťažou“. Európsky parlament ECB pri rešpektovaní jej nezávislosti vyzýva, aby riešila zlyhania trhu a zabezpečila efektívne rozdeľovanie zdrojov v dlhodobom horizonte a zároveň zostala v čo najväčšej miere apolitická a rešpektovala trhovú neutralitu, a zároveň zdôrazňuje, že takéto rozhodnutia sa nesmú prijímať na úkor plnenia mandátu ECB. (bod 23)

ECB sa zaväzuje konať v súlade so zásadou „otvoreného trhového hospodárstva s voľnou súťažou na podporu účinného rozdeľovania zdrojov“ zakotvenou v článku 127 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Základným predpokladom optimálneho rozdeľovania zdrojov v trhovom hospodárstve sú efektívne, dobre fungujúce finančné trhy. Hladké fungovanie finančných trhov – najmä peňažných a dlhopisových – má zásadný význam pre účinnú transmisiu opatrení menovej politiky do širšej ekonomiky. Dodržiavanie zásady otvoreného trhového hospodárstva neznamená zákaz ovplyvňovať trhové procesy, ale skôr stanovuje rámec, na základe ktorého môže ECB primerane a v medziach svojho mandátu intervenovať.

Trhová neutralita pomáha zabezpečiť, aby boli kroky ECB v súlade so zásadou otvoreného trhového hospodárstva. ECB sa zaväzuje predchádzať neprimeraným zásahom do fungovania trhu alebo hospodárskej súťaže. Trhová neutralita je základným prvkom koncepcie programov nákupu aktív, ktoré ECB zaviedla. Jej cieľom bolo zachovanie mechanizmov určovania cien zabránením výrazným deformáciám pozdĺž výnosovej krivky i narušeniam trhovej likvidity alebo dostupnosti kolaterálu v dôsledku nákupov ECB. V odôvodnených prípadoch sa ECB môže od trhovej neutrality odkloniť, ak je to potrebné na dosiahnutie jej cieľov alebo v záujme riadenia rizík, za predpokladu, že takéto kroky sú v súlade s ostatnými zásadami zmluvy a so zásadou proporcionality. Pri plnení svojho menovopolitického cieľa ECB prostredníctvom rámcov kontroly rizík zabezpečuje ochranu svojej súvahy pred finančnými rizikami vyplývajúcimi z priameho nákupu aktív. Tieto rámce zahŕňajú hodnotenie kreditného rizika a postupy hĺbkovej kontroly, ktoré by – v súlade so zásadou proporcionality – mohli mať za následok obmedzenie alebo pozastavenie nákupov určitých cenných papierov, potenciálne vedúc k odklonu od trhovej neutrality. Tieto rámce zdôrazňujú obozretný prístup ECB k plneniu jej menovopolitického cieľa cenovej stability, pri súčasnom zmierňovaní rizík a dodržiavaní zásad zmluvy.

V rámci klimatického plánu ECB na rok 2021 Rada guvernérov oznámila, že bude portfólio podnikových dlhopisov prostredníctvom reinvestícií smerovať k emitentom s lepším klimatickým profilom. Cieľom tohto opatrenia zavedeného v októbri 2022 bolo odstrániť „uhlíkovú prevahu“ v portfóliu, zmierniť klimatické finančné riziká v súvahe Eurosystému a začleniť do menovej politiky ECB sekundárny cieľ podpory všeobecných hospodárskych politík EÚ – v tomto prípade širších klimatických cieľov. Tieto klimatické opatrenia viedli k výraznému zníženiu uhlíkovej intenzity nakupovaných podnikových dlhopisov. Eurosystém ukončil reinvestície cenných papierov podnikového sektora v rámci programu nákupu aktív na konci júna 2023 a reinvestície v rámci programu PEPP na konci roka 2024.

2 Finančná stabilita a infraštruktúra trhu

2.1 Monitorovanie kryptoaktív

Európsky parlament vo svojom uznesení ECB vyzýva, aby zintenzívnila monitorovanie kryptoaktív, ako sú stablecoiny. (bod 29)

ECB pozorne sleduje riziká ohrozujúce finančnú stabilitu spojené s kryptoaktívami, predovšetkým stablecoinmi, ako aj ich vplyv na transmisiu menovej politiky a plynulé fungovanie platobných systémov. Nepretržite dochádza k rozširovaniu analytickej činnosti a monitorovania v tejto oblasti s cieľom zohľadniť vývoj na trhu a meniaci sa regulačný rámec. V priebehu roka 2025 a začiatkom roka 2026 ECB napríklad zverejnila viacero článkov o tom, ako by kryptoaktíva a stablecoiny mohli ovplyvniť finančnú stabilitu alebo menovú politiku.^[10] ECB tiež spolu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi pracovala na rozširovaní analytických a monitorovacích kapacít a podieľala sa na súvisiacej práci Európskeho výboru pre systémové riziká v oblasti kryptoaktív vrátane stablecoinov.^[11] Vzhľadom na globálny charakter a cezhraničný dosah kryptoaktív ECB naďalej prispieva k práci súvisiacej s kryptoaktívami a tokenizáciou na medzinárodných fórach, napríklad prostredníctvom účasti v Rade pre finančnú stabilitu, Bazilejskom výbore pre bankový dohľad, Výbore pre platobný styk a trhovú infraštruktúru, Výbore pre globálny finančný systém a Výbore pre trhy. Táto práca zahŕňa monitorovanie a hodnotenie rizík spojených s kryptoaktívami a poskytovateľmi súvisiacich služieb vrátane rizík vyplývajúcich z prepojení poskytovateľov s finančným sektorom; širších dôsledkov pre finančný systém; a implementácie a ďalšieho vývoja medzinárodných noriem v záujme zmierňovania rizík. V súvislosti s monitorovaním vývoja na trhoch s rozšírenou tokenizáciou sa teraz ECB okrem kryptoaktív a stablecoinov zameriava aj na tokenizované vklady a tokenizované dlhopisy.^[12] Táto činnosť je súčasťou iniciatívy Appia, prostredníctvom ktorej ECB – v spolupráci so zainteresovanými stranami z verejného a súkromného sektora – zamýšľa navrhnúť integrovaný, inovatívny a konkurencieschopný európsky tokenizovaný finančný systém.^[13] Podobne ako v roku 2025 je ECB v prípade potreby pripravená poskytnúť Komisii a spoluzákonodarcom zo svojej analýzy a interného monitorovania ďalšie poznatky a podnety.^[14]

2.2 Prevádzková odolnosť a dohľad nad službami TARGET^[15]

Európsky parlament vo svojom uznesení vyjadruje znepokojenie nad dočasným výpadkom systému hrubého zúčtovania v reálnom čase T2 a T2S vo februári 2025 a vyzýva ECB, aby pozorne monitorovala a zaistila riadne fungovanie zúčtovacích systémov. (bod 32)

Eurosystém podporuje bezpečnosť a efektívnosť infraštruktúr finančného trhu tromi navzájom sa dopĺňajúcimi spôsobmi. Eurosystém: i) vlastní a prevádzkuje infraštruktúry finančného trhu („funkcia prevádzkovateľa“); ii) vykonáva činnosti dohľadu („funkcia dohľadu“); a iii) pôsobí ako katalyzátor („funkcia katalyzátora“). Služby TARGET predstavujú služby infraštruktúry finančného trhu, ktoré vyvíja a prevádzkuje Eurosystém. Zabezpečujú voľný tok hotovosti, cenných papierov a kolaterálu v rámci Európy. V tejto súvislosti Eurosystém v rámci svojej funkcie dohľadu – organizačne oddelenej od funkcie prevádzkovateľa – vykonáva pravidelné hodnotenia s cieľom overiť súlad služieb TARGET s príslušnými zásadami a právnymi ustanoveniami dohľadu. V prípade zistenia nesúladu vydáva odporúčania dohľadu s cieľom vyvolať zmenu. Funkcia dohľadu v tejto úlohe pravidelne komunikuje s funkciou prevádzkovateľa služieb TARGET s cieľom vyžiadať si informácie potrebné na formuláciu nezávislého úsudku.

V reakcii na závažný incident vo februári 2025 týkajúci sa služieb T2 a T2S funkcia prevádzkovateľa služieb TARGET vykonala komplexné následné hodnotenie zamerané na hlavné príčiny, prevádzkové dôsledky a nápravné opatrenia. Zistenia boli zhrnuté v správe post-mortem, ktorá bola v novembri 2025 zverejnená na internetovej stránke ECB a predložená i Výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci. Náprava zistení prebieha podľa plánu: časovo kritické opatrenia už boli zavedené, zatiaľ čo zostávajúce kroky napredujú podľa dohodnutého akčného plánu, s cieľom posilniť prevádzkovú odolnosť a mechanizmy krízového riadenia. V širšom zmysle služby TARGET fungujú na základe komplexného rámca riadenia rizík a kybernetickej odolnosti, ktorý zahŕňa opatrenia na zabezpečenie kontinuity činností, núdzové opatrenia a opatrenia krízového riadenia, spolu s redundanciou, nepretržitým monitorovaním a pravidelným testovaním.

Eurosystém navyše tento závažný incident podrobil dôkladnému hodnoteniu, ktoré vykonala funkcia dohľadu nad službami TARGET. V súvislosti s identifikáciou hlavných príčin, efektívnosťou postupu obnovy systémov, testovacími aktivitami a núdzovými riešeniami boli vydané odporúčania, ktorými sa prioritne zaoberá funkcia prevádzkovateľa služieb TARGET. A napokon, v reakcii na meniace sa prostredie hrozieb Eurosystém aktualizoval svoju stratégiu kybernetickej odolnosti. Rámec TIBER-EU^[16] zosúladil s požiadavkami aktu o digitálnej prevádzkovej odolnosti (Digital Operational Resilience Act – DORA)^[17] s cieľom pomôcť príslušným orgánom pri implementácii a realizácii penetračných testov na základe konkrétnej hrozby, ktoré overujú schopnosť prevádzkovateľov chrániť svoje systémy pred kybernetickými útokmi.

3 Riadenie a komunikácia ECB

3.1 Inštitucionálne riadenie

Európsky parlament vo svojom uznesení ECB vyzýva, aby podporovala otvorený a konštruktívny vnútorný dialóg. Vyzýva tiež na ďalšie posilnenie rámcov zastúpenia zamestnancov a vnútorného rámca ECB pre oznamovanie protispoločenskej činnosti. (bod 37)

ECB uplatňuje komplexný rámec zastúpenia zamestnancov, ktorý podporuje zmysluplný dialóg a spoluprácu so zástupcami zamestnancov. Rámec ECB pre zastúpenie zamestnancov ponúka zástupcom zamestnancov dostatok prostriedkov na predkladanie podnetov (napr. prostredníctvom konzultačného procesu), interakciu a spoluprácu (napr. formou pravidelných stretnutí so zamestnancami a manažmentom ECB na všetkých úrovniach), ako aj komunikáciu (napr. prostredníctvom vlastných iniciatív, e-mailov a intranetu ECB) s cieľom vyjadriť ich názory a reprezentovať postoje zamestnancov. Rozhodovacie orgány ECB berú tieto postoje do úvahy s cieľom umožniť zamestnancom vyjadrovať sa k rozhodnutiam o zamestnaneckých politikách a záležitostiach, ktoré sa ich dotýkajú.

V súlade s plánmi uvedenými v odpovedi ECB na minuloročné uznesenie Európskeho parlamentu vykonala ECB v roku 2025 komplexné hodnotenie svojich vykazovacích, vyšetrovacích a disciplinárnych pravidiel. Hodnotenie vychádzalo zo skúseností získaných od roku 2020, keď rámec prešiel podstatnou revíziou. V decembri 2025 Výkonná rada ECB prijala modernizovaný rámec, v ktorom zaviedla viacero vylepšení vrátane zmien rámca na oznamovanie porušení predpisov. Revidované pravidlá objasňujú spôsoby oznamovania a výrazne zefektívňujú vyšetrovanie pochybení, ktoré bude odteraz prebiehať s podporou vyhradeného útvaru. Okrem toho nové pravidlá kladú väčší dôraz na pomoc zamestnancom zapojeným do týchto procesov, okrem iného prostredníctvom poradenstva, ako aj na posilnenie aktívnej ochrany v prípade zistenia hrozby odvetných opatrení. Revidovaný rámec tiež za špecifických podmienok posilňuje mechanizmy ochrany zamestnancov, ktorí verejne nahlasujú pochybenia ovplyvňujúce verejný záujem.

3.2 Dialóg s národnými parlamentmi

Európsky parlament vo svojom uznesení vyzýva Európsky systém centrálnych bánk (ESCB), aby pokračoval v dialógoch s národnými parlamentmi a ďalej ich posilňoval, pretože sa domnieva, že to posilní legitimitu a politiky ESCB. (bod 39)

Hoci národné parlamenty prioritne komunikujú so svojimi príslušnými národnými centrálnymi bankami patriacimi do Eurosystému, v prípade potreby s nimi môže priamo komunikovať aj ECB. Rozsah a spôsob interakcie medzi národnými centrálnymi bankami a národnými parlamentmi sa v jednotlivých členských štátoch líšia. Na spôsob, čas a formát tejto interakcie majú vplyv špecifické ústavné opatrenia, zákonné ustanovenia a širšia inštitucionálna architektúra jednotlivých členských štátov. Hoci sa ECB v prvom rade zodpovedá Európskemu parlamentu, môže príležitostne prijímať delegácie z národných parlamentov s cieľom diskutovať o otázkach relevantných pre celú eurozónu. Takéto výmeny sa uskutočňujú na žiadosť národných parlamentov a ich cieľom je zabezpečiť vyváženú úroveň zapojenia parlamentov všetkých krajín eurozóny. Členské štáty, ktorých národné centrálne banky sú súčasťou ESCB, ale nie Eurosystému, vykonávajú svoju menovú politiku samostatne a ECB s ich národnými parlamentmi vo všeobecnosti dialóg o svojej menovej politike nevedie.