Stručný sprievodca makroprudenciálnymi politikami

24. mája 2017

Čo to znamená „makroprudenciálny“?

Predpona „makro“ znamená, že politiky alebo opatrenia sa vzťahujú na celok alebo podstatné časti finančného systému a nie na individuálne finančné inštitúcie. Politiky v oblasti regulácie a dohľadu nad jednotlivými finančnými inštitúciami sa naopak označujú ako mikroprudenciálne politiky.

„Prudenciálny“ znamená obozretný, prezieravý. Prudenciálne politiky sa týkajú opatrení, ktoré presadzujú správne postupy a obmedzujú podstupovanie rizika. Úlohou makroprudenciálnych politík je teda pomáhať zabezpečovať, aby k potenciálnym systémovým rizikám, tzn. rizikám ohrozujúcim celý finančný systém, všetci pristupovali obozretne.

Čo sú to makroprudenciálne politiky a prečo boli zavedené?

Makroprudenciálne orgány monitorujú finančný systém a identifikujú rôzne riziká a slabé miesta. V záujme ich neutralizácie je možné zaviesť politiky, ktorých cieľom je zabrániť ich ďalšiemu rastu a šíreniu v rámci finančného systému.

Inými slovami, úlohou týchto politík je zabezpečovať, aby nedochádzalo k širšiemu vplyvu týchto rizík na finančný systém, t. j. aby sa nestali systémovými.

V prípade naplnenia systémového rizika by mohlo dôjsť k narušeniu poskytovania nevyhnutných finančných produktov a služieb zo strany finančného systému, dokonca až v rozsahu, ktorý by sa mohol výrazne dotknúť hospodárskeho rastu a blahobytu občanov.

Tieto účinky boli zaznamenané počas finančnej krízy, ktorá sa začala v roku 2007: viacero európskych krajín postihla recesia a mnohým bankám bolo potrebné poskytnúť pomoc.

Úlohou makroprudenciálnych politík je teda v zásade podporovať finančnú stabilitu. Stabilný a odolný finančný systém nám umožňuje lepšie odolávať šokom a predchádzať tým najhorším účinkom finančných kríz.

Príklady potenciálnych systémových rizík

  • vznik cenových bublín: ak ceny aktív, napríklad nehnuteľností, vysoko presiahnu ich vnútornú hodnotu, vzniká nebezpečenstvo vzhľadom na riziko ich prudkého pádu,
  • nadmerné podstupovanie rizík zo strany bánk,
  • nadmerné zadlženie podnikov alebo domácností.

Aké opatrenia prijímajú príslušné orgány na základe týchto politík?

Príslušné orgány (v mnohých prípadoch centrálne banky) môžu v reakcii na konkrétne riziko prijať rôzne opatrenia.

Od finančných inštitúcií (zvyčajne bánk) môžu napríklad požadovať navýšenie rezervného kapitálu (na zlepšenie ich odolnosti voči neočakávaným udalostiam a šokom). Výšku týchto kapitálových rezerv je pritom možné priebežne upravovať a v prípade určitých typov inštitúcií ju možno nastaviť na vyššiu úroveň.

Týkať sa to môže najmä inštitúcií, ktoré sú systémovo dôležité, tzn. ich zlyhanie by malo značné dôsledky na celý finančný systém.

Ďalším možným opatrením makroprudenciálnej politiky je obmedzenie činnosti finančných inštitúcií, napríklad stanovením podmienok poskytovania hypotekárnych úverov.

Jednou z možností v tomto prípade je napríklad obmedzenie sumy, ktorú si dlžník môže požičať v pomere k cene nehnuteľnosti, resp. k jeho príjmu. Tieto obmedzenia môžu prispieť k ochladeniu trhu s nehnuteľnosťami na bývanie, na ktorom dochádza k nadmernému rastu cien a s ním spojených hypotekárnych úverov.

Kto plní v EÚ úlohu makroprudenciálnych orgánov?

V skratke: čo je to finančný systém?

Sieť vzájomných vzťahov

Finančný systém predstavuje komplexnú sieť vzájomných závislostí a interakcií medzi jeho rôznymi aktérmi.

Banky a poisťovne

Banky a poisťovne plnia úlohu sprostredkovateľov, ktorí riadia tok peňazí od veriteľov k záujemcom o úvery.

Trhy

Veriteľov s dlžníkmi priamo spájajú i finančné trhy, ako sú dlhopisové a peňažné trhy.

Platobné systémy

Platobné systémy a systémy vyrovnania obchodov s cennými papiermi pritom ako „potrubie“ finančných trhov zabezpečujú bezpečný pohyb peňazí a finančných aktív.