ECB vydáva správu o stave príprav na zavedenie eura

24. júna 2026

• Dvojročná správa hodnotí pokrok dosiahnutý pri zavádzaní eura v Českej republike, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a vo Švédsku.
• Hodnotené krajiny vykazujú odolnosť hospodárstva voči externým šokom, no na ceste k prijatiu eura naďalej čelia prekážkam.
• Zaznamenávajú rôznorodé inflačné trendy a vo väčšine z nich dochádza k zhoršovaniu rozpočtovej situácie.
• Právne predpisy vo všetkých piatich krajinách nie sú plne zlučiteľné so zákonnými požiadavkami na prijatie eura.

Podľa dnes zverejnenej Konvergenčnej správy Európskej centrálnej banky (ECB) 2026 zaznamenali členské štáty Európskej únie (EÚ) nepatriace do eurozóny od roku 2024 obmedzený pokrok v hospodárskej konvergencii k eurozóne. Kľúčovým faktorom brzdiacim hospodársku konvergenciu je ekonomický dosah externých šokov vrátane vojny Ruska proti Ukrajine, globálneho obchodného napätia a vypuknutia vojny na Blízkom východe.

Napriek týmto externým výzvam hospodárska aktivita v hodnotených krajinách preukazuje odolnosť, hoci tempo rastu sa v jednotlivých krajinách líši. Výhľad hospodárskeho vývoja zatieňuje zvýšené geopolitické napätie. Vojna na Blízkom východe prispela k väčšej volatilite na svetových trhoch s energiami a rastúcim nákladom na energie, čo ešte viac zvýšilo neistotu v súvislosti s hospodárskymi vyhliadkami. Tento vývoj už má viditeľný vplyv na infláciu a ekonomický sentiment a môže sa nepriaznivo prejaviť na raste produkcie v budúcnosti. Hoci miera citlivosti a priamej vystavenosti týchto ekonomík voči energetickým šokom postupne klesá a v súčasnosti je nižšia ako v roku 2022, strednodobé ekonomické dôsledky budú závisieť od intenzity a trvania súčasného energetického šoku, ako aj od rozsahu jeho nepriamych a sekundárnych účinkov.

Pokiaľ ide o kritérium cenovej stability, tri z piatich hodnotených krajín zaznamenali priemernú 12‑mesačnú mieru inflácie, ktorá prekračuje referenčnú hodnotu 2,7 %. Inflácia bola výrazne nad referenčnou hodnotou v Rumunsku a v menšej miere aj v Maďarsku a Poľsku. V Českej republike a vo Švédsku bola inflácia pod referenčnou hodnotou (graf 1). Referenčná hodnota sa určuje na základe priemernej inflácie troch členských štátoch s najlepšími výsledkami za posledných 12 mesiacov, ktorými sú Cyprus (0,9 %), Francúzsko (1,2 %) a Dánsko (1,6 %), zvýšenej o 1,5 percentuálneho bodu. Žiadny z členských štátov pritom nezaznamenal extrémnu hodnotu inflácie, v dôsledku ktorej by musel byť z výpočtu referenčnej hodnoty vylúčený.

Graf 1

Inflácia HICP

(priemerné ročné percentuálne zmeny)

Graf 2

Prebytok (+) alebo deficit (−) verejnej správy

(v % HDP)

Rozpočtový deficit sa od konvergenčnej správy z roku 2024 vo väčšine krajín zhoršil a pomer dlhu k HDP sa v niektorých prípadoch výrazne zvýšil. Maďarsko, Poľsko a Rumunsko v roku 2025 prekročili referenčnú hodnotu deficitu 3 % HDP (graf 2). Pomer hrubého dlhu verejnej správy k HDP bol v roku 2025 vo všetkých hodnotených krajinách okrem Maďarska nižší alebo výrazne nižší ako referenčná hodnota 60 %. Najnovšie projekcie Európskej komisie však naznačujú, že v roku 2026 sa pomer dlhu v Poľsku aj Rumunsku zvýši nad referenčnú hodnotu.

Počet krajín, na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite, sa od konvergenčnej správy z roku 2024 zvýšil na tri – k Rumunsku sa pridali Maďarsko a Poľsko – a podľa projekcií Európskej komisie sa v žiadnej z týchto krajín nepredpokladá zníženie deficitu pod referenčnú hodnotu 3 % HDP do konca roka 2027. Postup pri nadmernom deficite už od roku 2020 naďalej platí pre Rumunsko, pričom lehota na nápravu nadmerného deficitu bola predĺžená do roku 2030. V júli 2024 bol postup pri nadmernom deficite iniciovaný aj v prípade Maďarska a Poľska, a to na základe deficitov prekračujúcich referenčnú hodnotu 3 % HDP v roku 2023 – 4,7 % HDP v prípade Maďarska a 7,3 % HDP v prípade Poľska – s lehotami na nápravu pre Maďarsko v roku 2026 a pre Poľsko v roku 2028.

Pokiaľ ide o kritérium výmenného kurzu, žiadna z mien hodnotených krajín nie je zapojená do mechanizmu výmenných kurzov (exchange rate mechanism – ERM II) a niektoré meny zaznamenali v posledných rokoch vo vzťahu k euru značné fluktuácie (graf 3).

Pokiaľ ide o dlhodobé úrokové miery, tri z piatich hodnotených krajín zaznamenali priemernú 12‑mesačnú dlhodobú úrokovú mieru nad referenčnou hodnotou 5,1 % (graf 4). Išlo o Poľsko (5,4 %), Maďarsko (6,7 %) a Rumunsko (6,7 %), pričom ich dlhodobé úrokové miery referenčnú hodnotu prekračovali aj v konvergenčnej správe z roku 2024. Referenčná hodnota vychádza z 12-mesačného priemeru dlhodobých úrokových mier troch členských štátov s najnižšou mierou inflácie, t. j. Dánska (2,6 %), Cypru (3,1 %) a Francúzska (3,5 %). Priemerná miera je teda 3,1 % a referenčná hodnota po pripočítaní 2 percentuálnych bodov predstavuje 5,1 %.

Graf 3

Vzájomné výmenné kurzy voči euru

(index: priemer za jún 2024 = 100; denné údaje; 1. jún 2024 – 17. jún 2026)

Graf 4

Dlhodobé úrokové miery

(v %; ročné priemery)

Pre udržateľnosť konvergencie je dôležitá kvalita inštitúcií. Silnejšie inštitúcie a riadenie by priniesli významné hospodárske výhody, najmä Maďarsku a Rumunsku. Ukazovatele zverejnené medzinárodnými organizáciami naznačujú, že s výnimkou Švédska v hodnotených krajinách stále existuje priestor na zlepšenie kvality inštitúcií a riadenia.

Pokiaľ ide o zlučiteľnosť vnútroštátnych právnych predpisov so zmluvami a Štatútom ESCB a ECB, žiadna z piatich hodnotených krajín nespĺňala v plnej miere požiadavky na prijatie eura.

Kontaktná osoba pre médiá: Benoit Deeg, tel.: +49 172 1683704.

Poznámky

• Konvergenčná správa Európskej komisie
• Konvergenčná správa ECB hodnotí hospodársku a právnu konvergenciu členských štátov EÚ nepatriacich do eurozóny, pre ktoré platí výnimka, každé dva roky alebo na vlastnú žiadosť krajiny. Posudzuje mieru udržateľnej hospodárskej konvergencie s eurozónou, zlučiteľnosť vnútroštátnej legislatívy s právnym rámcom EÚ a plnenie zákonných požiadaviek vo vzťahu k príslušným národným centrálnym bankám. Dánsko sa vzhľadom na svoju výnimku nehodnotí, pokiaľ o hodnotenie výslovne nepožiada.
• Dňom uzávierky štatistických údajov uvedených v tejto konvergenčnej správe bol 17. jún 2026. Referenčným obdobím pri hodnotení kritéria cenovej stability aj dlhodobých úrokových mier je obdobie od júna 2025 do mája 2026. V prípade výmenných kurzov sa hodnotí obdobie od 18. júna 2024 do 17. júna 2026. Historické údaje o rozpočtovej pozícii sú za obdobie do roka 2025. Prognózy vychádzajú z hospodárskej prognózy Európskej komisie z jari 2026 a z aktuálnych konvergenčných programov príslušných krajín, ako aj z ďalších informácií relevantných pri výhľadovom hodnotení udržateľnosti konvergencie.