Toto znenie konvergenčnej správy neobsahuje všetky kapitoly. Úplné znenie správy je dostupné v anglickom jazyku na internetovej stránke ECB.

1 Úvod

Euro bolo zavedené už v 21 z 27 členských štátov EÚ. V tejto správe sa skúma päť zo šiestich členských štátov, ktoré ešte neprijali jednotnú menu, konkrétne Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Švédsko. Vzhľadom na to, že tieto krajiny sú na základe Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“) zaviazané prijať euro, musia sa usilovať splniť všetky konvergenčné kritériá.^[1] Šiesty členský štát, Dánsko, má osobitný štatút, a preto sa ním táto správa nezaoberá.^[2]

ECB vypracovaním tejto správy plní požiadavku ustanovenú v článku 140 zmluvy. V tomto článku sa uvádza, že ECB a Európska komisia musia najmenej každé dva roky alebo na návrh členského štátu EÚ, pre ktorý platí výnimka, informovať Radu EÚ „o pokroku členských štátov, pre ktoré platí výnimka, pri plnení záväzkov týkajúcich sa dosiahnutia hospodárskej a menovej únie“. Päť krajín hodnotených v tejto správe sa posudzuje v rámci pravidelného dvojročného cyklu. Svoju správu pripravuje aj Európska komisia, pričom obe správy sa Rade EÚ predkladajú súbežne.

ECB túto správu vypracovala na základe rámca použitého v prechádzajúcich konvergenčných správach. V prípade uvedených piatich krajín hodnotí, či dosiahli vysoký stupeň udržateľnej hospodárskej konvergencie, či je ich vnútroštátna legislatíva zlučiteľná so zmluvami a s Protokolom o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“) a či sú splnené zákonné požiadavky na to, aby sa ich národné centrálne banky stali neoddeliteľnou súčasťou Eurosystému.

Hodnotenie procesu hospodárskej konvergencie vo veľkej miere závisí od kvality a integrity použitých štatistických údajov. Zostavovanie a vykazovanie štatistík nesmie byť ovplyvnené politickými faktormi či zásahmi. Kvalita a integrita štatistík by mala byť pre členské štáty EÚ absolútnou prioritou. Mali by zabezpečiť, aby sa pri zostavovaní štatistík uplatňoval primeraný systém kontroly a rovnováhy a aby sa dodržiavali minimálne štatistické štandardy. Tieto štandardy majú zásadný význam z hľadiska posilnenia nezávislosti, integrity a zodpovednosti národných štatistických úradov a budovania dôvery v kvalitu štatistík verejných financií (pozri kapitolu 6).

Od 4. novembra 2014 sa každý členský štát EÚ, v prípade ktorého dochádza k zrušeniu výnimky, musí najneskôr v deň prijatia eura zapojiť do jednotného mechanizmu dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM).^[3] Následne sa na takúto krajinu začnú vzťahovať všetky práva a povinnosti vyplývajúce z SSM. Je preto mimoriadne dôležité uskutočniť potrebné prípravy. Bankový systém každého členského štátu, ktorý vstúpi do eurozóny, a teda aj do SSM, sa podrobí komplexnému hodnoteniu.^[4]

Táto konvergenčná správa má nasledujúcu štruktúru. V druhej kapitole sa opisuje rámec hodnotenia hospodárskej a právnej konvergencie. Tretia kapitola prináša horizontálny prehľad hlavných aspektov hospodárskej konvergencie. Štvrtá kapitola obsahuje zhrnutia za jednotlivé krajiny s hlavnými výsledkami hodnotenia hospodárskej a právnej konvergencie. V piatej kapitole sa uvádza podrobnejšie hodnotenie stavu hospodárskej konvergencie príslušných piatich členských štátov EÚ. V šiestej kapitole je prehľad ukazovateľov stavu konvergencie a štatistickej metodiky ich zberu. A napokon siedma kapitola hodnotí zlučiteľnosť vnútroštátnych právnych predpisov týchto členských štátov vrátane zákonov o ich národných centrálnych bankách s článkami 130 a 131 zmluvy.

2 Analytický rámec

2.1 Hospodárska konvergencia

Pri analýze stavu hospodárskej konvergencie v členských štátoch Európskej únie, ktoré sa usilujú o prijatie eura, ECB používa jednotný analytický rámec. Tento jednotný rámec, ktorý sa konzistentne uplatňuje vo všetkých konvergenčných správach Európskeho menového inštitútu (EMI) a ECB, vychádza z ustanovení zmluvy a z ich uplatňovania zo strany ECB a týka sa vývoja cien, rozpočtových sáld a dlhu verejnej správy, výmenných kurzov a dlhodobých úrokových mier, ako aj ďalších faktorov, ktoré sú dôležité z hľadiska hospodárskej integrácie a konvergencie. Okrem toho vychádza z celého radu ďalších spätných a výhľadových hospodárskych ukazovateľov, ktoré sa považujú za relevantné pri podrobnejšom skúmaní udržateľnosti konvergencie. Niektoré prvky tohto rámca sa časom posilnili. Hodnotenie príslušného členského štátu na základe všetkých týchto faktorov zároveň poskytuje dôležité informácie, ktoré pomáhajú zabezpečiť jeho bezproblémovú integráciu do eurozóny. V boxoch 1 až 5 sú načrtnuté právne ustanovenia a podrobnejšie sa opisuje metodika, ktorou sa ECB riadi pri ich uplatňovaní.

V záujme zabezpečenia kontinuity a rovnakého zaobchádzania táto konvergenčná správa vychádza zo zásad vymedzených v predchádzajúcich správach ECB. Ide najmä o viacero základných zásad, ktoré ECB (a jej predchodca EMI) uplatňuje pri aplikácii konvergenčných kritérií. Po prvé, jednotlivé kritériá sa interpretujú a uplatňujú presne vymedzeným spôsobom. Pritom sa vychádza z toho, že hlavným zmyslom kritérií je zabezpečiť, aby sa členmi eurozóny mohli stať len tie členské štáty, ktorých hospodárske podmienky prispievajú k udržaniu cenovej stability a súdržnosti eurozóny. Po druhé, konvergenčné kritériá tvoria súvislý a integrovaný celok a musia byť splnené všetky. V zmluve sa kritériá kladú na rovnakú úroveň a hierarchicky sa nijako nečlenia. Po tretie, konvergenčné kritériá musia byť splnené na základe skutočných údajov, a nie na základe prognóz. Po štvrté, konvergenčné kritériá treba aplikovať konzistentne, transparentne a zrozumiteľne. Okrem toho je pri posudzovaní plnenia konvergenčných kritérií základným faktorom udržateľnosť, pretože konvergencia sa musí dosahovať trvalým spôsobom, nielen v danom čase. Hodnotenie krajín sa preto zameriava na udržateľnosť konvergencie.

Z tohto hľadiska sa hospodársky vývoj príslušnej krajiny hodnotí spätne, spravidla za obdobie uplynulých desiatich rokov. Takýmto spôsobom možno lepšie rozhodnúť, v akej miere je dosiahnutý stav skutočne dôsledkom štrukturálnych zmien, a spoľahlivejšie tak posúdiť udržateľnosť hospodárskej konvergencie.

Ďalej sa v primeranej miere hodnotí aj perspektíva ďalšieho vývoja. V tejto súvislosti sa osobitná pozornosť venuje skutočnosti, že udržateľnosť priaznivého hospodárskeho vývoja rozhodujúcim spôsobom závisí od vhodných a trvalých politických reakcií na súčasné a budúce problémy. Z hľadiska zaistenia cenovej stability a udržateľného rastu produkcie v strednodobom a dlhodobom horizonte je zároveň rozhodujúce silné riadenie, spoľahlivo fungujúce inštitúcie a udržateľnosť verejných financií. Celkovo sa zdôrazňuje, že zabezpečenie udržateľnosti hospodárskej konvergencie závisí od dosiahnutia dobrého východiskového stavu, existencie fungujúcich inštitúcií, odolnosti voči šokom, ako aj od uplatňovania náležitých postupov po prijatí eura.

Dňom uzávierky štatistických údajov uvedených v tejto konvergenčnej správe bol 17. jún 2026. Štatistické údaje použité pri hodnotení konvergenčných kritérií poskytla Európska komisia (viac údajov sa nachádza v kapitole 6 a v štatistických tabuľkách a grafoch), pričom údaje o výmenných kurzoch a dlhodobých úrokových mierach poskytla v spolupráci s ECB. Referenčným obdobím pre kritérium cenovej stability aj pre kritérium dlhodobých úrokových mier je po dohode s Komisiou obdobie od júna 2025 do mája 2026. Referenčným obdobím pre výmenné kurzy je obdobie od 18. júna 2024 do 17. júna 2026. Historické údaje o rozpočtovej pozícii sa končia rokom 2025. Zohľadnené boli aj prognózy z rôznych zdrojov a ďalšie informácie, ktoré sú relevantné z hľadiska posúdenia perspektívy udržateľnosti konvergencie. V správe sa tiež zohľadňuje Hospodárska prognóza Európskej komisie z jari 2026 a jej Správa o mechanizme varovania na rok 2026, ktoré boli uverejnené 21. mája 2026 a 25. novembra 2025. Túto konvergenčnú správu schválila Generálna rada ECB 19. júna 2026.

V tejto konvergenčnej správe sa tiež zohľadňuje vplyv vojny na Blízkom východe na hodnotenie konvergencie. Aktuálne geopolitické napätie prispelo k zvýšenej neistote, a to aj prostredníctvom možných vplyvov na trhy s energiami, obchodné trasy a globálne finančné podmienky. Hoci sa prvotné dôsledky prejavili vo vývoji inflácie a ukazovateľoch dôvery, ekonomický vplyv vojny bude závisieť od intenzity a trvania energetického cenového šoku a rozsahu jeho nepriamych a druhotných účinkov. Krajiny s vyššou energetickou závislosťou a silnejšími obchodnými väzbami na Blízky východ môžu byť zasiahnuté výraznejšie ako iné štáty. Dôsledky budú závisieť aj od makroekonomického prostredia a politických opatrení v jednotlivých krajinách. Výhľadová časť hodnotenia konvergencie sa preto spája s väčšou neistotou ako zvyčajne.

Právne ustanovenia týkajúce sa vývoja cien a ich uplatňovanie zo strany ECB sú opísané v boxe 1.

Priemerná miera inflácie HICP počas referenčného dvanásťmesačného obdobia od júna 2025 do mája 2026 sa posudzuje na základe hospodárskych výsledkov krajiny za posledných desať rokov z hľadiska cenovej stability. To umožňuje podrobnejšie hodnotenie udržateľnosti cenového vývoja v sledovanej krajine. Pozornosť sa sústreďuje na orientáciu menovej politiky, najmä na to, či hlavným zámerom menových orgánov je dosiahnutie a udržanie cenovej stability a ako k tomuto cieľu prispievajú ostatné oblasti hospodárskej politiky. Okrem toho sa do úvahy berie aj vplyv, ktorý má na dosiahnutie cenovej stability makroekonomické prostredie. Vývoj cien sa hodnotí na základe situácie v oblasti ponuky a dopytu, pričom sa kladie dôraz na faktory, ako sú napríklad jednotkové náklady práce a dovozné ceny. Napokon sa posudzuje aj vývojový trend ostatných relevantných cenových indexov. Pokiaľ ide o perspektívu budúceho vývoja, správa obsahuje predpokladaný vývoj inflácie v nadchádzajúcich rokoch vrátane prognóz významných medzinárodných organizácií a účastníkov trhu. Správa sa tiež venuje inštitucionálnym a štrukturálnym aspektom, ktoré sú dôležité z hľadiska udržania prostredia podporujúceho cenovú stabilitu po prijatí eura.

Právne ustanovenia týkajúce sa rozpočtového vývoja a ich uplatňovanie zo strany ECB spolu s procedurálnymi otázkami sú opísané v boxe 2.

Z hľadiska udržateľnosti verejných financií sa výsledok v hodnotenom roku, 2025, porovnáva s výsledkami hodnotenej krajiny za uplynulých desať rokov. Najprv sa hodnotí vývoj pomeru deficitu. Treba mať na pamäti, že zmenu ročného pomeru deficitu krajiny zvyčajne ovplyvňujú rôzne faktory. Tieto vplyvy možno rozdeliť na cyklické, ktoré odzrkadľujú reakciu deficitov na zmeny v hospodárskom cykle, a necyklické, ktoré sa často považujú za výsledok štrukturálnych alebo trvalých zmien rozpočtovej politiky. Takéto necyklické vplyvy kvantifikované v tejto správe však nemožno vždy v plnej miere považovať za odraz štrukturálnych zmien fiškálnych pozícií, pretože zahŕňajú aj účinok politických opatrení a osobitných faktorov, ktoré majú na rozpočtové saldo dočasný vplyv.

V ďalšom kroku sa analyzuje vývoj pomeru dlhu verejnej správy v tomto období, ako aj faktory ovplyvňujúce tento pomer. Týmito faktormi sú rozdiel medzi nominálnym rastom HDP a úrokovými mierami, primárne saldo a úpravy vzťahu deficitu a dlhu. Takýto postup môže priniesť ďalšie poznatky o tom, v akej miere je dynamika dlhu ovplyvňovaná makroekonomickým prostredím a najmä kombináciou hospodárskeho rastu a úrokových mier. Posudzuje sa aj štruktúra dlhu verejnej správy, pričom sa osobitná pozornosť venuje najmä podielu krátkodobého dlhu a podielu dlhu v cudzích menách, ako aj ich vývoju. Porovnaním týchto dvoch ukazovateľov s aktuálnou hodnotou pomeru dlhu sa ukáže citlivosť rozpočtového salda na zmeny výmenných kurzov a úrokových mier.

Vstupom reformovaného Paktu stability a rastu do platnosti v roku 2024 nadobudli účinnosť nové pravidlá týkajúce sa začatia postupu pri nadmernom deficite na základe kritéria dlhu. Zatiaľ čo pravidlá týkajúce sa začatia postupu pri nadmernom deficite (excessive deficit procedure – EDP) na základe kritéria deficitu zostávajú prevažne nezmenené, pravidlá týkajúce sa začatia postupu pri nadmernom deficite na základe kritéria dlhu boli upravené, ako je opísané v boxe 2. Vzhľadom na to, že plány čistých výdavkov stanovené Radou EÚ zahŕňajú fiškálne stratégie až od roku 2025, neboli pred rokom 2026 začaté žiadne konania v rámci postupu pri nadmernom deficite na základe kritéria dlhu.

Všeobecná úniková doložka Paktu stability a rastu bola aktivovaná na obdobie rokov 2020 až 2023, kým v apríli 2025 Rada iniciovala koordinovanú požiadavku na aktiváciu národnej únikovej doložky. Aktivácia všeobecnej únikovej doložky umožnila členským štátom odchýliť sa od rozpočtových požiadaviek, ktoré by za normálnych okolností platili, s cieľom uľahčiť potrebné opatrenia na koordináciu politík v súvislosti s pandémiou a ruskou vojnou na Ukrajine v rámci Paktu stability a rastu. Európska komisia následne 19. marca 2025 navrhla koordinovanú aktiváciu národnej únikovej doložky, čím umožnila štátom odchýliť sa od prijatých plánov čistých výdavkov s cieľom uvoľniť dodatočný rozpočtový priestor na vyššie výdavky na obranu. Komisia konkrétne vyhlásila, že „ruská agresia voči Ukrajine a jej hrozba pre európsku bezpečnosť sú mimoriadne okolnosti mimo kontroly členských štátov, ktoré majú významný vplyv na verejné financie členských štátov vzhľadom na súvisiace vzniknuté a/alebo plánované zvýšenie výdavkov na obranu“.^[11] Rada vydala 30. apríla 2025 vyhlásenie o koordinovanej žiadosti o aktiváciu národnej únikovej doložky.^[12] K dátumu uzávierky tejto správy Rada aktivovala túto doložku pre 17 členských štátov vrátane troch krajín, ktorých sa týka táto správa (Česká republika, Maďarsko a Poľsko). Doložka sa vzťahuje na obdobie štyroch rokov a umožňuje flexibilitu najviac vo výške 1,5 % HDP.

Pokiaľ ide o perspektívu do budúcnosti, zohľadňujú sa aktuálne prognózy Európskej komisie na obdobie rokov 2026 – 2027 a hodnotenie dlhodobých výziev pre udržateľnosť dlhu. Zahŕňa to najmä výhľad rozpočtového salda a pomeru dlhu na základe súčasných fiškálnych politík. Okrem toho sa zdôrazňujú dlhodobé výzvy spojené s udržateľnosťou rozpočtových pozícií a všeobecné oblasti konsolidácie, najmä pokiaľ ide o nefinancované štátne systémy dôchodkového zabezpečenia v súvislosti s demografickými zmenami a o podmienené záväzky vlády. Podľa nových pravidiel sú strednodobé rozpočtové plány krajín uvedené v ich národných fiškálno-štrukturálnych plánoch, ktoré zverejňovali od jesene 2024. V týchto plánoch sa uvádza trajektória čistých výdavkov za obdobie najmenej štyroch rokov a sú v nich načrtnuté vládne fiškálne stratégie na rok 2025.

Právne ustanovenia týkajúce sa vývoja výmenných kurzov a ich uplatňovanie zo strany ECB sú opísané v boxe 3.

Okrem účasti v ERM II a vývoja nominálneho výmenného kurzu voči euru v sledovanom období sa stručne hodnotia aj skutočnosti súvisiace s udržateľnosťou aktuálneho výmenného kurzu. Vychádza sa pritom z vývoja reálneho efektívneho výmenného kurzu a zo stavu bežného, kapitálového a finančného účtu platobnej bilancie. Posudzuje sa aj dlhodobejší vývoj hrubého zahraničného dlhu a čistej medzinárodnej investičnej pozície. V časti o vývoji výmenného kurzu sa ďalej posudzuje miera integrácie krajiny do eurozóny. Hodnotí sa z hľadiska integrácie zahraničného obchodu (vývozu a dovozu) a finančnej integrácie. Časť o vývoji výmenného kurzu obsahuje prípadne aj informácie o tom, či hodnotená krajina získala počas dvojročného referenčného obdobia pomoc v oblasti likvidity od centrálnej banky alebo podporu v rámci platobnej bilancie. Zohľadňuje sa skutočná aj preventívna pomoc.

Právne ustanovenia v oblasti vývoja dlhodobých úrokových mier a ich uplatňovanie zo strany ECB sú opísané v boxe 4.

Ako už bolo uvedené, v zmluve sa výslovne požaduje, aby sa v úrovni dlhodobej úrokovej miery odzrkadľovala tzv. stálosť konvergencie. Z tohto dôvodu sa vývoj v hodnotenom období od júna 2024 do mája 2026 posudzuje v kontexte vývoja dlhodobých úrokových mier za predchádzajúcich desať rokov (alebo v období, za ktoré sú takéto údaje dostupné) a hlavných faktorov, ktoré boli príčinou rozdielov voči priemernej dlhodobej úrokovej miere prevládajúcej v eurozóne. Teoreticky, priemerná dlhodobá úroková miera eurozóny v hodnotenom období mohla čiastočne odrážať vysoké rizikové prémie pre jednotlivé krajiny vo viacerých krajinách eurozóny. Z tohto dôvodu sa na účely porovnania využíva aj dlhodobý výnos štátnych dlhopisov eurozóny s ratingom AAA (teda dlhodobý výnos podľa výnosovej krivky štátnych dlhopisov eurozóny s ratingom AAA, ktorá zahŕňa krajiny eurozóny s týmto ratingom). Súčasťou tejto analýzy sú aj informácie o veľkosti a vývoji finančného trhu. Tie vychádzajú z troch rôznych ukazovateľov (nesplatený objem dlhových cenných papierov vydaných finančnými a nefinančnými spoločnosťami, kapitalizácia akciového trhu a úvery od peňažných finančných inštitúcií domácemu súkromnému nefinančnému sektoru), ktoré spolu predstavujú mieru veľkosti finančných trhov.

V článku 140 ods. 1 zmluvy sa zároveň vyžaduje, aby správa zohľadnila aj niekoľko ďalších relevantných faktorov (box 5). V tejto súvislosti nadobudol v decembri 2011 účinnosť rozšírený rámec správy hospodárskych záležitostí v súlade s článkom 121 ods. 6 zmluvy. Jeho cieľom je zabezpečiť užšiu koordináciu hospodárskych politík a nepretržitú konvergenciu hospodárskej výkonnosti členských štátov EÚ. Stručné zhrnutie týchto právnych ustanovení, ako aj spôsob, akým ECB zohľadňuje uvedené doplňujúce faktory v hodnotení stavu konvergencie, sa uvádza v boxe 5.

2.2 Zlučiteľnosť vnútroštátnych právnych predpisov so zmluvami

2.2.1 Úvod

Článok 140 ods. 1 zmluvy vyžaduje, aby ECB (a Európska komisia) podali Rade najmenej každé dva roky alebo na návrh členského štátu, pre ktorý platí výnimka, správy o pokroku, ktorý dosiahli členské štáty, pre ktoré platí výnimka, pri plnení záväzkov týkajúcich sa dosiahnutia hospodárskej a menovej únie. Tieto správy musia obsahovať hodnotenie zlučiteľnosti vnútroštátnych právnych predpisov každého členského štátu, pre ktorý platí výnimka, vrátane štatútu jeho národnej centrálnej banky (NCB), s článkami 130 a 131 zmluvy a s príslušnými článkami štatútu ESCB. Táto povinnosť, ktorá vyplýva zo zmluvy a ktorá sa vzťahuje na členské štáty, pre ktoré platí výnimka, sa nazýva aj „právna konvergencia“.

ECB sa pri hodnotení právnej konvergencie neobmedzuje len na formálne zhodnotenie textu vnútroštátnych právnych predpisov, ale môže posúdiť aj to, či je implementácia príslušných ustanovení v súlade s duchom zmlúv a štatútu ESCB. ECB je zvlášť znepokojená akýmikoľvek signálmi tlaku na orgány NCB s rozhodovacími právomocami ktoréhokoľvek členského štátu, čo by bolo, pokiaľ ide o nezávislosť centrálnych bánk, v rozpore s duchom zmluvy.

Hladké a nepretržité fungovanie orgánov NCB s rozhodovacími právomocami je z pohľadu ECB tiež dôležité. V tejto súvislosti majú príslušné orgány členského štátu najmä povinnosť prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie včasného vymenovania nástupcu v prípade, že sa uvoľní miesto člena orgánu NCB s rozhodovacou právomocou^[15].

Skôr, než ECB prijme pozitívne konečné hodnotenie so záverom, že vnútroštátne právne predpisy členského štátu sú v súlade so zmluvou a štatútom ESCB, bude pozorne sledovať celkový vývoj.

2.2.1.1 Členské štáty, pre ktorý platí výnimka, a právna konvergencia

Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Švédsko, ktorých vnútroštátne právne predpisy sa hodnotia v tejto správe, majú postavenie členských štátov, pre ktoré platí výnimka, t. j. tieto členské štáty ešte neprijali euro. Švédsko získalo postavenie členského štátu, pre ktorý platí výnimka, rozhodnutím Rady EÚ z mája 1998^[16]. Pokiaľ ide o Českú republiku, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko, články 4^[17] a 5^[18] aktov o podmienkach pristúpenia ustanovujú, že každý z týchto členských štátov sa odo dňa pristúpenia stane účastníkom hospodárskej a menovej únie ako členský štát, pre ktorý platí výnimka v zmysle článku 139 zmluvy.

Táto správa nehodnotí Dánsko, ktoré je členským štátom s osobitným postavením a ktoré zatiaľ euro neprijalo. Protokol č. 16 o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa Dánska, ktorý je pripojený k zmluvám, ustanovuje, že vzhľadom na oznámenie, ktoré dánska vláda predložila Rade 3. novembra 1993, sa na Dánsko vzťahuje výnimka a že postup na zrušenie výnimky sa začne len na žiadosť Dánska. Keďže sa článok 130 zmluvy vzťahuje na Dánsko, musí Danmarks Nationalbank spĺňať požiadavky na nezávislosť centrálnej banky. Konvergenčná správa EMI z roku 1998 v závere konštatuje, že táto požiadavka bola splnená. Vzhľadom na osobitné postavenie Dánska sa od roku 1998 konvergencia Dánska nehodnotí. Kým Dánsko neoznámi Rade, že zamýšľa prijať euro, nie je potrebná právna integrácia Danmarks Nationalbank do Eurosystému a rovnako nie je potrebné prispôsobovanie dánskych právnych predpisov.

Cieľom hodnotenia právnej konvergencie je uľahčiť Rade rozhodovanie o tom, ktoré členské štáty spĺňajú svoje „záväzky týkajúce sa dosiahnutia hospodárskej a menovej únie“ (článok 140 ods. 1 zmluvy). V právnej oblasti sa tieto podmienky týkajú najmä nezávislosti centrálnej banky a právnej integrácie NCB do Eurosystému.

2.2.1.2 Štruktúra právneho hodnotenia

Právne hodnotenie sa vo všeobecnosti riadi rámcom predchádzajúcich správ ECB a EMI týkajúcich sa právnej konvergencie^[19].

Zlučiteľnosť právnych predpisov sa hodnotí vo svetle právnych predpisov, ktoré boli prijaté pred 25. marcom 2025.

2.2.2 Rozsah prispôsobenia

2.2.2.1 Oblasti prispôsobenia

Na identifikovanie oblastí, v ktorých sa vnútroštátne právne predpisy musia prispôsobiť, sa hodnotia tieto otázky:

• zlučiteľnosť s ustanoveniami o nezávislosti národných centrálnych bánk, členov rozhodovacích orgánov národných centrálnych bánk a guvernérov (článok 130 zmluvy a články 7 a 14.2 štatútu ESCB),
• zlučiteľnosť s ustanoveniami o služobnom tajomstve (článok 37 štatútu ESCB),
• zlučiteľnosť so zákazom menového financovania (článok 123 zmluvy) a zákazom zvýhodneného prístupu (článok 124 zmluvy),
• zlučiteľnosť s požiadavkou na jednotnú písomnú podobu názvu euro, ktorá vyplýva z práva EÚ, a
• právna integrácia NCB do Eurosystému (najmä pokiaľ ide o články 12.1 a 14.3 štatútu ESCB).

2.2.2.2 „Zlučiteľnosť“ verzus „zosúladenie“

Článok 131 zmluvy vyžaduje, aby vnútroštátne právne predpisy boli „zlučiteľné“ so zmluvami a štatútom ESCB; prípadná nezlučiteľnosť sa preto musí odstrániť. Ani prednosť zmlúv a štatútu ESCB pred vnútroštátnymi právnymi predpismi, ani charakter nezlučiteľnosti nemajú vplyv na požiadavku plniť túto povinnosť.

Požiadavka, aby vnútroštátne právne predpisy boli „zlučiteľné“, neznamená, že zmluva vyžaduje „zosúladenie“ štatútov NCB, a to ani medzi sebou, ani so štatútom ESCB. Odlišnosti na vnútroštátnej úrovni môžu naďalej pretrvávať, pokiaľ nezasahujú do právomoci v menových záležitostiach, ktorá je záväzne zverená EÚ. Článok 14.4 štatútu ESCB umožňuje, aby NCB vykonávali aj iné funkcie, ako sú uvedené v štatúte ESCB, pokiaľ nezasahujú do cieľov a úloh ESCB^[20]. Ustanovenia, ktoré v štatútoch NCB umožňujú takéto ďalšie funkcie, sú jasným príkladom okolností, za ktorých môžu rozdiely zostať zachované. Z pojmu „zlučiteľnosť“ skôr vyplýva, že vnútroštátne právne predpisy a štatúty NCB je potrebné upraviť tak, aby sa odstránila nezlučiteľnosť so zmluvami a štatútom ESCB a aby sa zabezpečil potrebný stupeň integrácie NCB do ESCB. Predovšetkým by sa mali upraviť všetky ustanovenia, ktoré sú v rozpore s požiadavkou na nezávislosť NCB vymedzenou v zmluve a s úlohou NCB ako neoddeliteľnej súčasti ESCB. Na dosiahnutie tohto cieľa preto nepostačuje spoliehať sa iba na prednosť práva EÚ pred vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Povinnosť podľa článku 131 zmluvy sa týka iba nezlučiteľnosti s ustanoveniami zmlúv a štatútu ESCB. Vnútroštátne právne predpisy, ktoré sú nezlučiteľné so sekundárnymi právnymi predpismi EÚ relevantnými pre oblasti prispôsobenia hodnotené v tejto Konvergenčnej správe, by sa však s týmto sekundárnym právom mali zosúladiť. Prednosť práva EÚ nemá vplyv na povinnosť prispôsobiť vnútroštátne právne predpisy. Táto všeobecná požiadavka vyplýva nielen z článku 131 zmluvy, ale aj z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie^[21].

Spôsob, akým sa majú vnútroštátne právne predpisy upraviť, sa v zmluvách ani v štatúte ESCB nepredpisuje. Zlučiteľnosť sa preto môže dosiahnuť zrušením vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sú nezlučiteľné s právom EÚ, alebo odkazmi na zmluvy a štatút, alebo, výnimočne, zapracovaním ustanovení zmlúv a štatútu ESCB a uvedením príslušného odkazu, pričom musia byť splnené nasledujúce požiadavky:

Spravidla je potrebné vyhnúť sa tomu, aby boli príslušné ustanovenia práva Únie, ktoré sú priamo uplatniteľné v právnom poriadku členského štátu, reprodukované v rovnakom znení^[22]. Reprodukcia môže vytvárať neistotu, pokiaľ ide o právnu povahu a pôvod príslušných ustanovení, ako aj o dátum nadobudnutia ich účinnosti. To by nebolo v súlade so zásadou jednotného uplatňovania a výkladu práva Únie v celej Únii^[23]. Ak navyše ustanovenie vnútroštátneho právneho predpisu používa znenie, ktoré je iné ako znenie príslušného ustanovenia právneho predpisu Únie, vytvára vlastný regulačný obsah. Podľa článku 2 ods. 1 zmluvy výlučná právomoc Únie v oblasti menovej politiky bráni členským štátom prijať ustanovenia, ktoré vzhľadom na ich cieľ a obsah predstavujú právnu úpravu, ktorá upravuje používanie eura ako jednotnej meny, pokiaľ na to členské štáty neboli splnomocnené^[24]. V tejto súvislosti sa pojem menová politika neobmedzuje len na jej uskutočňovanie, ktoré podľa článku 127 ods. 2 prvej zarážky zmluvy predstavuje jednu zo základných úloh Eurosystému. Má tiež regulačný rozmer, ktorého cieľom je zaručiť postavenie eura ako jednotnej meny^[25].

Za výnimočných okolností sa môžu príslušné ustanovenia práva Únie priamo uplatniteľné v právnom poriadku členského štátu reprodukovať v rovnakom znení, a to v záujme koherentnosti a s cieľom zabezpečiť zrozumiteľnosť pre osoby, na ktoré sa dotknuté ustanovenia vzťahujú. Ak existujú takéto výnimočné okolnosti, ktoré umožňujú reprodukciu priamo uplatniteľných ustanovení práva Únie, takéto ustanovenia by sa mali reprodukovať presne a ich znenie by sa nemalo meniť^[26]. Okrem toho by sa takéto ustanovenia mali reprodukovať len v rozsahu, ktorý odôvodňujú výnimočné okolnosti. Takéto výnimočné okolnosti však neexistujú, ak sú priamo uplatniteľné ustanovenia práva Únie dostatočne koherentné a zrozumiteľné, a teda ich nie je potrebné zopakovať vo vnútroštátnom práve alebo ich do neho premietnuť^[27]. Ak sú priamo uplatniteľné ustanovenia práva Únie relevantné len preto, že súvisia s oblasťami, ktoré upravuje vnútroštátne právo, vnútroštátne právo nemusí odkazovať na tieto ustanovenia. V rozsahu, v akom vnútroštátne právo nevyhnutne reprodukuje priamo uplatniteľné ustanovenia práva Únie z vyššie uvedených dôvodov, malo by tak urobiť výslovne a malo by sa uviesť buď, že ustanovenia vnútroštátneho práva sú „v súlade“ s príslušnými ustanoveniami práva Únie, ak sa ustanovenia práva Únie iba reprodukujú, tak, aby uviedli vnútroštátne právo do širšieho kontextu, alebo použiť výraz „bez toho, aby boli dotknuté“ príslušné ustanovenia práva Únie, ak vnútroštátny orgán vykonáva zostatkové právomoci, ktoré presahujú právomoci vykonávané v rámci ESCB a Eurosystému^[28].

Nástrojom na dosiahnutie a udržanie zlučiteľnosti vnútroštátnych právnych predpisov so zmluvami a štatútom ESCB je, podľa článkov 127 ods. 4 a 282 ods. 5 zmluvy a článku 4 štatútu ESCB, povinnosť inštitúcií EÚ a členských štátov uskutočniť s ECB konzultácie o návrhoch právnych predpisov v oblastiach jej pôsobnosti. Rozhodnutie Rady č. 98/415/ES^[29] od členských štátov priamo požaduje, aby prijali opatrenia na zaistenie súladu s touto povinnosťou.

2.2.3 Nezávislosť národných centrálnych bánk

Z hľadiska nezávislosti centrálnych bánk bolo potrebné vnútroštátne právne predpisy v členských štátoch, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004, upraviť tak, aby boli v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a štatútu ESCB a nadobudli účinnosť k 1. máju 2004, vnútroštátne právne predpisy v členských štátoch, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2007, upraviť tak, aby boli v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a štatútu ESCB a nadobudli účinnosť k 1. januáru 2007, a vnútroštátne právne predpisy v členských štátoch, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2013, upraviť tak, aby boli v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a štatútu ESCB a nadobudli účinnosť k 1. júlu 2013^[30]. Švédsko malo vykonať potrebné úpravy tak, aby nadobudli účinnosť ku dňu zriadenia ESCB 1. júna 1998.

2.2.3.1 Nezávislosť centrálnej banky

V novembri 1995 vypracoval EMI zoznam charakteristických znakov nezávislosti centrálnej banky (neskôr podrobne opísaných v Konvergenčnej správe z roku 1998), na základe ktorých sa v tom čase hodnotili vnútroštátne právne predpisy členských štátov, najmä štatúty NCB. Koncepcia nezávislosti centrálnych bánk zahŕňa viacero druhov nezávislosti, ktoré sa musia hodnotiť osobitne, a to: funkčnú, inštitucionálnu, personálnu a finančnú nezávislosť. V uplynulých rokoch ECB vo svojich stanoviskách tieto aspekty nezávislosti centrálnych bánk ďalej rozpracovala. Tieto aspekty sú základom pre hodnotenie úrovne konvergencie vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov, pre ktoré platí výnimka, so zmluvami a štatútom ESCB.

2.2.3.2 Funkčná nezávislosť

Nezávislosť centrálnych bánk nie je samoúčelná, ale je nástrojom na dosiahnutie cieľa, ktorý by mal byť jasne vymedzený a nadradený akýmkoľvek iným cieľom. Funkčná nezávislosť si vyžaduje, aby hlavný cieľ každej NCB bol stanovený jasným a právne určitým spôsobom a aby bol plne v súlade s hlavným cieľom ustanoveným v zmluve, ktorým je cenová stabilita. To si vyžaduje, aby sa národným centrálnym bankám poskytli potrebné prostriedky a nástroje na dosiahnutie tohto cieľa, a to nezávisle od akéhokoľvek iného orgánu. Požiadavka zmluvy na nezávislosť centrálnych bánk vyjadruje všeobecne uznávaný názor, že hlavný cieľ cenovej stability dokáže najlepšie zabezpečiť úplne nezávislá inštitúcia s presne vymedzeným mandátom. Nezávislosť centrálnych bánk je plne zlučiteľná s požiadavkou na zodpovednosť NCB za ich rozhodnutia, čo je významným aspektom zvyšovania dôvery v ich nezávislé postavenie. To zahŕňa aj transparentnosť a dialóg s tretími osobami.

Pokiaľ ide o časový horizont, zo zmluvy jasne nevyplýva, odkedy musia NCB členských štátov, pre ktoré platí výnimka, plniť hlavný cieľ cenovej stability stanovený v článkoch 127 ods. 1 a 282 ods. 2 zmluvy a v článku 2 štatútu ESCB. V prípade tých členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ po dni zavedenia eura v EÚ, nie je jasné, či má táto požiadavka platiť odo dňa pristúpenia alebo odo dňa, keď prijali euro. Hoci sa článok 127 ods. 1 zmluvy nevzťahuje na členské štáty, pre ktoré platí výnimka (článok 139 ods. 2 písm. c) zmluvy), článok 2 štatútu ESCB sa na tieto členské štáty vzťahuje (článok 42.1 štatútu ESCB). ECB zastáva názor, že povinnosť NCB stanoviť za svoj hlavný cieľ cenovú stabilitu existuje od 1. júna 1998 v prípade Švédska a od 1. mája 2004, 1. januára 2007 a 1. júla 2013 v prípade členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ k týmto dátumom. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že jedna z hlavných zásad EÚ, a to cenová stabilita (článok 119 zmluvy), sa vzťahuje aj na členské štáty, pre ktoré platí výnimka. Vyplýva to aj z cieľa zmluvy, že všetky členské štáty sa majú snažiť o makroekonomickú konvergenciu vrátane cenovej stability, na čo majú slúžiť aj pravidelné správy ECB a Európskej komisie. Tento záver je založený aj na základnom princípe nezávislosti centrálnych bánk, ktorý je opodstatnený iba v prípade, ak má prednosť celkový cieľ udržiavať cenovú stabilitu.

Hodnotenia krajín v tejto správe sú založené na uvedených záveroch, pokiaľ ide o okamih vzniku povinnosti NCB členských štátov s výnimkou ustanoviť za hlavný cieľ cenovú stabilitu.

2.2.3.3 Inštitucionálna nezávislosť

Inštitucionálna nezávislosť je vyjadrená v článku 130 zmluvy a článku 7 štatútu ESCB. Tieto dva články zakazujú NCB a členom ich orgánov s rozhodovacími právomocami, aby žiadali alebo prijímali pokyny od inštitúcií alebo orgánov EÚ, ktorejkoľvek vlády členského štátu alebo akéhokoľvek iného subjektu. Okrem toho zakazujú inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram EÚ a vládam členských štátov, aby sa snažili ovplyvňovať tých členov orgánov NCB s rozhodovacími právomocami, ktorých rozhodnutia môžu ovplyvniť plnenie úloh NCB súvisiacich s ESCB. Aby vnútroštátne právne predpisy odrážali článok 130 zmluvy a článok 7 štatútu ESCB, mali by zohľadňovať oba zákazy a nezužovať rozsah ich uplatňovania^[31]. Uznanie takejto nezávislosti centrálnych bánk nemá za následok ich vyňatie z pôsobnosti každého právneho ustanovenia, ani ich vyňatie z pôsobnosti akejkoľvek formy právnych predpisov^[32].

Či už je NCB štátnou organizáciou, verejnoprávnou inštitúciou zriadenou osobitným zákonom, alebo jednoducho akciovou spoločnosťou, vždy existuje riziko, že vlastník môže z titulu takéhoto vlastníctva ovplyvňovať rozhodovanie týkajúce sa úloh súvisiacich s ESCB^[33]. Takýto vplyv, uplatňovaný prostredníctvom akcionárskych práv alebo inak, by mohol ovplyvňovať nezávislosť NCB, a preto by sa mal zákonom obmedziť.

Je potrebné, aby právny rámec pre centrálne bankovníctvo poskytoval stabilný a dlhodobý základ pre fungovanie centrálnej banky. Časté zmeny inštitucionálneho usporiadania NCB, ktoré ovplyvňujú jej organizačnú stabilitu alebo stabilitu riadenia, by mohli mať nepriaznivý vplyv na inštitucionálnu nezávislosť dotknutej NCB^[34].

Zákaz dávať pokyny

Práva tretích osôb dávať pokyny NCB, ich orgánom s rozhodovacími právomocami alebo ich členom sú nezlučiteľné so zmluvou a štatútom ESCB, pokiaľ sa týkajú úloh súvisiacich s ESCB.

Akákoľvek účasť NCB na uplatňovaní opatrení na posilnenie finančnej stability musí byť zlučiteľná so zmluvou, t. j. NCB musia vykonávať svoje funkcie spôsobom, ktorý je plne zlučiteľný s ich funkčnou, inštitucionálnou a finančnou nezávislosťou, tak, aby sa zabezpečilo riadne plnenie ich úloh podľa zmluvy a štatútu ESCB^[35]. Pokiaľ vnútroštátne právne predpisy ukladajú NCB úlohu, ktorá ide nad rámec poradných funkcií, a vyžadujú, aby NCB prevzala ďalšie úlohy, musí sa zabezpečiť, aby tieto úlohy nemali vplyv na schopnosť danej NCB vykonávať svoje úlohy súvisiace s ESCB z prevádzkového a finančného hľadiska^[36]. Navyše, pri účasti zástupcov NCB v kolektívnych orgánoch dohľadu s rozhodovacou právomocou alebo v iných orgánoch by sa mal brať náležitý ohľad na záruky personálnej nezávislosti členov orgánov NCB s rozhodovacou právomocou^[37].

Zákaz schvaľovať, pozastavovať, zrušiť alebo odložiť rozhodnutia

Práva tretích osôb schvaľovať, pozastavovať, zrušiť alebo odložiť rozhodnutia NCB sú nezlučiteľné so zmluvou a štatútom ESCB, pokiaľ sa týkajú úloh súvisiacich s ESCB^[38].

Zákaz preskúmavať právne dôvody rozhodnutí

Právo orgánov iných ako nezávislých súdov preskúmavať právne dôvody rozhodnutí, ktoré sa týkajú výkonu úloh súvisiacich s ESCB, je nezlučiteľné so zmluvou a štatútom ESCB, keďže výkon týchto úloh nesmie byť prehodnocovaný na politickej úrovni. Právo guvernéra NCB z právnych dôvodov pozastaviť výkon rozhodnutia, ktoré bolo prijaté ESCB alebo orgánom NCB s rozhodovacími právomocami, a následne ho predložiť politickému orgánu na konečné rozhodnutie by sa rovnalo vyžadovaniu pokynov od tretích osôb.

Zákaz účasti s právom hlasovať v orgánoch NCB s rozhodovacími právomocami

Účasť zástupcov tretích osôb v rozhodovacích orgánoch NCB s právom hlasovať o záležitostiach, ktoré sa týkajú výkonu úloh NCB súvisiacich s ESCB, je nezlučiteľná so zmluvou a štatútom ESCB, a to aj v prípade, že tento hlas nie je rozhodujúci^[39]. Takáto účasť, a to aj bez práva hlasovať, je nezlučiteľná so zmluvou a štatútom ESCB, ak zasahuje do výkonu úloh rozhodovacích orgánov súvisiacich s ESCB, alebo ak ohrozuje dodržiavanie režimu ochrany služobného tajomstva ESCB^[40].

Zákaz konzultovať rozhodnutia NCB ex ante

Výslovná zákonná povinnosť NCB konzultovať rozhodnutia NCB s tretími osobami ex ante dáva týmto osobám formálny mechanizmus na ovplyvňovanie konečného rozhodnutia, a preto je nezlučiteľná so zmluvou a štatútom ESCB.

Avšak dialóg medzi NCB a tretími osobami, aj keď sa zakladá na zákonnej povinnosti poskytovať informácie a vymieňať si názory, je zlučiteľný s nezávislosťou centrálnych bánk za predpokladu, že:

• nevedie k zasahovaniu do nezávislosti členov orgánov NCB s rozhodovacími právomocami,
• plne sa rešpektuje osobitné postavenie guvernérov v ich funkcii členov orgánov ECB s rozhodovacími právomocami a
• sú dodržané požiadavky na zachovávanie služobného tajomstva vyplývajúce zo štatútu ESCB^[41].

Schválenie konania členov orgánov NCB s rozhodovacími právomocami

Zákonné ustanovenia týkajúce sa schválenia konania členov orgánov NCB s rozhodovacími právomocami (napríklad v súvislosti s účtovníctvom) tretími osobami (napríklad vládou) by mali obsahovať primerané záruky na to, aby takáto právomoc neovplyvňovala schopnosť daného individuálneho člena NCB nezávisle prijímať rozhodnutia vo vzťahu k úlohám týkajúcim sa ESCB (alebo vykonávať rozhodnutia prijaté na úrovni ESCB). Odporúča sa, aby sa do štatútov NCB na tieto účely zapracovalo výslovné ustanovenie.

Vzťah medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi a etickým rámcom stanoveným ECB

Etický rámec, ktorý ECB vytvorila s cieľom zabezpečiť nezávislosť ECB a národných centrálnych bánk pri uplatňovaní právomocí a plnení úloh a funkcií, ktoré vyplývajú zo zmlúv a štatútu ESCB, nie je dotknutý vnútroštátnymi právnymi predpismi vrátane tých, ktorými sa transponuje legislatíva EÚ, keďže tento rámec má svoj vlastný rozsah pôsobnosti a právny základ^[42]. Aby sa predišlo pochybnostiam, vnútroštátny zákonodarca by mohol zvážiť objasnenie tejto skutočnosti v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch.

2.2.3.4 Personálna nezávislosť

Článok 130 zmluvy a články 7 a 14.2 štatútu ESCB sú ďalšou zárukou nezávislosti centrálnej banky v súvislosti s guvernérmi a členmi orgánov NCB s rozhodovacími právomocami. Guvernéri sú členmi Generálnej rady ECB a po prijatí eura ich členskými štátmi sa stávajú členmi Rady guvernérov. Guvernérov nemožno považovať za zástupcov členského štátu, keď vykonávajú svoje povinnosti ako členovia Rady guvernérov alebo Generálnej rady ECB^[43]. Článok 14.2 štatútu ESCB ustanovuje, že štatúty NCB musia najmä ustanoviť minimálne funkčné obdobie guvernéra v dĺžke piatich rokov. Toto ustanovenie chráni aj pred svojvoľným uvoľnením guvernéra z funkcie tým, že ustanovuje, že guvernéra možno z funkcie uvoľniť, len ak už nespĺňa podmienky požadované na výkon jeho funkcie alebo ak sa dopustil závažného pochybenia. V takýchto prípadoch článok 14.2 štatútu ESCB upravuje možnosť predložiť vec Súdnemu dvoru Európskej únie, ktorý má právomoc zrušiť vnútroštátne rozhodnutie o uvoľnení guvernéra z funkcie^[44]. Pozastavenie funkcie guvernéra môže na účely článku 14.2 štatútu ESCB de facto predstavovať uvoľnenie guvernéra z funkcie^[45]. Štatúty NCB musia toto ustanovenie spĺňať nižšie uvedeným spôsobom.

V článku 130 zmluvy sa zakazuje vnútroštátnym vládam a iným orgánom, aby ovplyvňovali členov orgánov NCB s rozhodovacou právomocou pri plnení ich úloh. Členské štáty sa najmä nesmú pokúšať ovplyvňovať členov orgánov NCB s rozhodovacou právomocou prostredníctvom zmien a doplnení vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa odmeňovania, ktoré by v zásade mali platiť len pre budúcich členov^[46]. S požiadavkami týkajúcimi sa nezávislosti stanovenými v článku 130 zmluvy však nie sú v rozpore zmeny v odmeňovaní členov orgánov NCB s rozhodovacou právomocou, o ktorých rozhodujú orgány NCB s rozhodovacími právomocami a ktoré sú založené na objektívnych kritériách, napríklad na referenčnom porovnávaní platov s cieľom zabezpečiť proporcionalitu medzi pozíciami v NCB na rôznych hierarchických úrovniach^[47].

Minimálna dĺžka funkčného obdobia guvernéra

Štatúty NCB musia v súlade s článkom 14.2 štatútu ESCB ustanoviť minimálne trvanie funkčného obdobia guvernéra v dĺžke piatich rokov. Tým sa nevylučuje dlhšie funkčné obdobie, pričom funkčné obdobie na dobu neurčitú nevyžaduje, aby sa štatúty prispôsobili, pokiaľ sú dôvody uvoľnenia guvernéra z funkcie v súlade s dôvodmi uvedenými v článku 14.2 štatútu ESCB. Ustanovenie kratších období nemožno odôvodniť ani tým, že sa uplatnia len počas prechodného obdobia^[48]. Vo vnútroštátnych právnych predpisoch, v ktorých sa ustanovuje vek povinného odchodu do dôchodku, by sa malo zabezpečiť, aby dovŕšenie tohto veku nemalo za následok prerušenie minimálnej dĺžky funkčného obdobia stanovenej v článku 14.2 štatútu ESCB, ktorý má v prípade guvernéra prednosť pred požiadavkou na povinný odchod do dôchodku^[49]. V prípade novelizovania štatútov NCB by novela mala zaručovať dĺžku trvania funkčného obdobia guvernéra a ostatných členov orgánov s rozhodovacími právomocami, ktorí sa zúčastňujú na výkone úloh súvisiacich s ESCB^[50].

Dôvody na uvoľnenie guvernéra z funkcie

Štatúty NCB musia zaručovať, že guvernéra nemožno odvolať z iných dôvodov ako tých, ktoré ustanovuje článok 14.2 štatútu ESCB. Účelom požiadavky ustanovenej v uvedenom článku je zabrániť orgánom, ktoré guvernéra menujú, najmä príslušnej vláde a parlamentu, aby guvernéra svojvoľne odvolali. Zo štatútov NCB by mala byť odstránená akákoľvek nezlučiteľnosť s dôvodmi na uvoľnenie z funkcie, ktoré ustanovuje článok 14.2 štatútu ESCB, alebo by nemali ustanovovať žiadne dôvody na uvoľnenie z funkcie (keďže článok 14.2 je priamo uplatniteľný)^[51]. Guvernéra po tom, ako bol zvolený alebo vymenovaný do funkcie, nemožno uvoľniť z funkcie na základe iných podmienok ako tých, ktoré ustanovuje článok 14.2 štatútu ESCB, a to ani v prípade, že sa ešte neujal svojej funkcie. Vzhľadom na skutočnosť, že podmienky pre uvoľnenie guvernéra z funkcie sú autonómnymi pojmami práva Únie, ich uplatnenie a výklad sú nezávislé od vnútroštátnych kontextov^[52]. Je teda na Súdnom dvore Európskej únie, aby vyložil tieto pojmy v súlade s právomocami, ktoré mu priznáva článok 14.2 druhý pododsek štatútu ESCB^[53].

Zaručenie trvania funkčného obdobia a dôvody na uvoľnenie z funkcie členov orgánov NCB s rozhodovacími právomocami, iných ako guvernéra, ktorí sa zúčastňujú na výkone úloh súvisiacich s ESCB

Uplatnenie rovnakých pravidiel pre zaručenie trvania funkčného obdobia guvernéra a pre jeho uvoľnenie z funkcie na ostatných členov orgánov NCB s rozhodovacími právomocami, ktorí sa zúčastňujú na výkone úloh súvisiacich s ESCB, zabezpečuje aj personálnu nezávislosť týchto osôb^[54]. V článku 130 zmluvy a článku 7 štatútu ESCB sa uvádzajú členovia orgánov NCB s rozhodovacími právomocami, a nie výslovne guvernéri. Týka sa to najmä prípadu, keď guvernér je medzi svojimi kolegami s rovnakým hlasovacím právom prvým medzi rovnými, alebo keď sa títo ostatní členovia zúčastňujú na výkone úloh súvisiacich s ESCB.

Právo na súdne preskúmanie

Guvernéri, ako aj ostatní členovia orgánov NCB s rozhodovacími právomocami musia mať právo predložiť akékoľvek rozhodnutie o svojom uvoľnení z funkcie na posúdenie nezávislému súdu, aby sa obmedzila politicky motivovaná voľnosť uváženia pri hodnotení dôvodov takéhoto rozhodnutia.

V článku 14.2 štatútu ESCB sa ustanovuje, že guvernér, ktorý bol odvolaný zo svojej funkcie, môže predložiť takéto rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskej únie. Súdny dvor Európskej únie má právomoc zrušiť vnútroštátne rozhodnutie o odvolaní guvernéra z funkcie, ak dospeje k záveru, že je v rozpore s právom Únie.

Na základe článku 130 zmluvy a článku 7 štatútu ESCB by vnútroštátne právne predpisy mali ustanoviť právo na súdne preskúmanie vnútroštátnymi súdmi v prípade rozhodnutia o odvolaní členov orgánov NCB s rozhodovacími právomocami (iných ako guvernéra), ktorí sa zúčastňujú na výkone úloh súvisiacich s ESCB^[55]. Toto právo môže byť ustanovené buď vo všeobecných právnych predpisoch, alebo upravené vo forme osobitného ustanovenia. Aj v prípade, keď je toto právo ustanovené vo všeobecných právnych predpisoch, na zabezpečenie právnej istoty by sa žiadalo, aby takéto právo na súdne preskúmanie bolo osobitne upravené.

Ochrana pred konfliktmi záujmov

Personálna nezávislosť vyžaduje aj zabezpečenie toho, aby medzi povinnosťami členov orgánov NCB s rozhodovacími právomocami, ktorí sa zúčastňujú na výkone úloh súvisiacich s ESCB vo vzťahu k ich NCB (a guvernérov aj vo vzťahu k ECB), a inými funkciami takýchto členov orgánov s rozhodovacími právomocami nemohol vzniknúť konflikt záujmov, ktorý by mohol ohroziť ich personálnu nezávislosť^[56]. Principiálnou záležitosťou je, že členstvo v orgáne s rozhodovacími právomocami zúčastňujúcom sa na výkone úloh súvisiacich s ESCB, je nezlučiteľné s výkonom iných funkcií, ktoré by mohli viesť ku konfliktu záujmov. Členovia orgánov s rozhodovacími právomocami predovšetkým nesmú vykonávať funkciu ani mať záujem, ktorý by mohol ovplyvniť ich činnosti, či už prostredníctvom funkcie v rámci výkonnej alebo zákonodarnej moci štátu, resp. na regionálnej alebo miestnej úrovni verejnej správy, alebo prostredníctvom účasti v podnikateľských subjektoch. Osobitná pozornosť by sa mala venovať tomu, aby sa zabránilo konfliktom záujmov v prípade členov orgánov s rozhodovacími právomocami, ktorí nezastávajú výkonné funkcie.

2.2.3.5 Finančná nezávislosť

Celková nezávislosť NCB by mohla byť ohrozená, ak by táto nemohla autonómne používať dostatok finančných zdrojov na plnenie svojho mandátu, t. j. na vykonávanie úloh súvisiacich s ESCB, ktoré od nej vyžaduje zmluva a štatút ESCB^[57].

Členské štáty nesmú dostať svoje NCB do situácie, v ktorej by na výkon ich úloh súvisiacich s ESCB alebo s Eurosystémom nemali dostatok finančných zdrojov a dostatočné čisté imanie^[58]. Bolo by to tak napríklad v prípade, ak by sa NCB zabránilo vytvárať primerané finančné zdroje vo forme rezerv na vyrovnanie strát, najmä takých, ktoré vyplývajú z operácií menovej politiky, a dotknutý členský štát by vopred nezabezpečil, aby NCB mala finančné prostriedky potrebné na znášanie finančnej záťaže vyplývajúcej z výkonu funkcie mimo pôsobnosti ESCB (ako sú napríklad prostriedky potrebné na zaplatenie kompenzácií vyplývajúcich z režimu zodpovednosti za túto funkciu) pri zachovaní jej schopnosti účinne a nezávisle plniť úlohy ESCB^[59]. Treba poznamenať, že články 28.1 a 30.4 štatútu ESCB umožňujú ECB vyzvať NCB na doplnenie základného imania ECB a na ďalšie odvody do devízových rezerv^[60]. V článku 33.2 štatútu ESCB sa okrem toho ustanovuje^[61], že v prípade, ak ECB zaznamená stratu, ktorá nemôže byť v plnej miere započítaná voči všeobecnému rezervnému fondu, Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť o započítaní zostávajúcej straty voči menovému príjmu príslušného finančného roka pomerne a až do výšky súm pridelených jednotlivým NCB. Zásada finančnej nezávislosti znamená, že dodržiavanie týchto ustanovení vyžaduje, aby NCB bola schopná nerušene vykonávať svoje funkcie.

Z vyššie uvedených dôvodov zahŕňa finančná nezávislosť aj požiadavku, aby NCB mala vždy dostačujúci objem kapitálu. Je najmä potrebné vyhýbať sa situáciám, v ktorých čisté imanie NCB nedosahuje po dlhší čas úroveň upísaného základného imania, alebo je dokonca záporné, vrátane situácií, v ktorých sa straty prevyšujúce úroveň základného imania a rezerv prenášajú do ďalšieho obdobia^[62]. Každá z týchto situácií môže mať negatívny dosah na schopnosť NCB vykonávať jej úlohy súvisiace s ESCB. Takáto situácia môže mať navyše vplyv na dôveryhodnosť menovej politiky Eurosystému. Ak by preto došlo k poklesu čistého imania pod úroveň upísaného základného imania, alebo ak by čisté imanie dokonca dosiahlo zápornú hodnotu, príslušný členský štát by mal v primeranom časovom období poskytnúť NCB patričný objem kapitálu aspoň do úrovne upísaného základného imania tak, aby sa dosiahol súlad so zásadou finančnej nezávislosti. Vo vzťahu k ECB uznala dôležitosť tejto otázky už Rada, keď prijala nariadenie Rady ES č. 1009/2000^[63]. Uvedené nariadenie umožnilo Rade guvernérov ECB, aby rozhodla o skutočnom zvýšení základného imania ECB s cieľom udržať primerané základné imanie potrebné na uskutočňovanie operácií ECB^[64]; NCB by mali byť schopné toto rozhodnutie po finančnej stránke zabezpečiť.

Koncepcia finančnej nezávislosti by sa mala hodnotiť z hľadiska toho, či je akákoľvek tretia osoba schopná priamo alebo nepriamo uplatňovať vplyv nielen na úlohy NCB súvisiace s ESCB, ale aj na jej schopnosť vykonávať svoj mandát finančne z hľadiska primeraných finančných zdrojov. V tejto súvislosti sú osobitne dôležité nižšie uvedené aspekty finančnej nezávislosti^[65]. Ide o charakteristické znaky finančnej nezávislosti v oblastiach, v ktorých sú NCB vo vzťahu k vonkajším vplyvom najviac zraniteľné.

Stanovovanie rozpočtu

Ak by nejaká tretia osoba mala právomoc určovať alebo ovplyvňovať rozpočet NCB, bolo by to nezlučiteľné s finančnou nezávislosťou, s výnimkou prípadov, keď zákon obsahuje ochrannú klauzulu v tom zmysle, že touto právomocou nie sú dotknuté finančné prostriedky potrebné na výkon úloh NCB súvisiacich s ESCB^[66].

Účtovné pravidlá

Účtovníctvo by sa malo viesť podľa všeobecných účtovných pravidiel alebo podľa pravidiel, ktoré určia orgány NCB s rozhodovacími právomocami. Ak sú takéto pravidlá stanovené tretími osobami, musia prinajmenšom zohľadňovať návrhy orgánov NCB s rozhodovacími právomocami.

Ročná účtovná závierka by mala byť schválená orgánmi NCB s rozhodovacími právomocami za účasti nezávislých audítorov a môže podliehať následnému schváleniu tretími osobami (napríklad vládou alebo parlamentom). Orgány NCB s rozhodovacími právomocami by mali mať možnosť rozhodovať o výpočte zisku nezávisle a odborne.

Ak činnosť NCB podlieha kontrole štátneho audítorského orgánu alebo podobného orgánu povereného kontrolou využívania verejných financií, rozsah týchto kontrol by sa mal jasne vymedziť právnym rámcom^[67], nemala by ním byť dotknutá činnosť nezávislých externých audítorov NCB^[68] a podľa zásady inštitucionálnej nezávislosti by mal byť v súlade so zákazom dávať pokyny NCB a jej orgánom s rozhodovacou právomocou a nemal by zasahovať do úloh NCB súvisiacich s ESCB^[69]. Štátny audit by sa mal vykonávať apoliticky, nezávisle a čisto profesionálne^[70].

Rozdelenie zisku, základné imanie národných centrálnych bánk a finančné rezervy

Pokiaľ ide o rozdeleniu zisku, štatúty NCB môžu predpisovať spôsob, ako sa má ich zisk rozdeliť. Ak takéto ustanovenia chýbajú, o rozdelení zisku by mali odborne rozhodovať orgány NCB s rozhodovacími právomocami a toto rozhodnutie by nemalo byť ponechané na voľné uváženie tretích osôb, okrem prípadov, ak výslovná ochranná klauzula stanovuje, že tým nie sú dotknuté finančné prostriedky potrebné na výkon úloh NCB súvisiacich s ESCB^[71].

Zisk možno odviesť do štátneho rozpočtu až po vyrovnaní prípadnej neuhradenej straty z minulých rokov a po vytvorení finančných rezerv, ktoré sa považujú za potrebné na ochranu reálnej hodnoty kapitálu a aktív NCB^[72]. Dočasné legislatívne opatrenia alebo legislatívne opatrenia prijaté ad hoc, ktorými sa dávajú NCB pokyny týkajúce sa rozdelenia ich zisku, nie sú prípustné^[73].

Akýkoľvek príjem NCB, ktorý plynie zo správy oficiálnych devízových rezerv, sa môže odviesť štátu len prostredníctvom procesu rozdeľovania zisku, ako je stanovené v príslušných právnych predpisoch^[74]. Podobne aj zdaňovanie nerealizovaného kapitálového zisku NCB by narušilo zásadu finančnej nezávislosti^[75].

Členský štát nesmie NCB uložiť zníženie jej základného imania bez predchádzajúceho súhlasu orgánov NCB s rozhodovacími právomocami, čím sa musí zabezpečiť zachovanie dostatočných finančných prostriedkov na plnenie jej mandátu ako člena ESCB podľa článku 127 ods. 2 zmluvy a podľa štatútu ESCB. Z rovnakého dôvodu by sa mala každá zmena a doplnenie pravidiel o rozdeľovaní zisku NCB navrhovať a rozhodovať v úzkej spolupráci s NCB, ktorá dokáže najlepšie posúdiť potrebnú úroveň svojich kapitálových rezerv^[76]. Pokiaľ ide o finančné rezervy alebo finančné zásoby pre mimoriadne prípady, NCB musia mať možnosť nezávisle vytvárať finančné rezervy na ochranu reálnej hodnoty svojho kapitálu a aktív. Členské štáty tiež nemôžu brániť NCB, aby zvyšovali svoje kapitálové rezervy na úroveň, ktorú ako členovia ESCB potrebujú na plnenie svojich úloh^[77].

Finančná zodpovednosť za orgány dohľadu

Vo väčšine členských štátov sú orgány finančného dohľadu začlenené do NCB. Nie je to problém, ak takéto orgány podliehajú nezávislému rozhodovaniu NCB. Ak zákon ustanovuje samostatné rozhodovanie takýchto orgánov dohľadu, je dôležité zabezpečiť, aby rozhodnutia prijaté týmito orgánmi neohrozili financovanie NCB ako celku. V takýchto prípadoch by vnútroštátne právne predpisy mali umožniť, aby NCB mala konečnú kontrolu nad všetkými rozhodnutiami orgánov dohľadu, ktoré by mohli ovplyvniť nezávislosť NCB a najmä jej finančnú nezávislosť^[78].

Autonómia v otázkach zamestnávania

Členské štáty nemôžu obmedzovať spôsobilosť NCB zamestnávať a udržať si kvalifikovaných zamestnancov, ktorí sú potrební na nezávislé vykonávanie úloh zverených NCB zmluvou a štatútom ESCB^[79]. NCB sa taktiež nemôže dostať do postavenia, v ktorom by mala obmedzenú alebo nemala žiadnu kontrolu nad svojimi zamestnancami, alebo do postavenia, v ktorom by vláda členského štátu mohla ovplyvňovať politiku NCB v otázkach zamestnávania^[80]. O každej zmene a doplnení ustanovení o odmeňovaní členov orgánov NCB s rozhodovacou právomocou a zamestnancov NCB by sa malo rozhodnúť v úzkej a účinnej spolupráci s NCB^[81], dôsledne prihliadajúc na jej názory, s cieľom zabezpečiť, aby NCB bola nepretržite schopná nezávisle plniť svoje úlohy^[82]. Autonómia v otázkach zamestnávania zahŕňa aj záležitosti týkajúce sa dôchodkov zamestnancov. Zmeny, ktoré vedú k zníženiu odmien zamestnancov NCB, by navyše nemali zasahovať do právomocí NCB spravovať vlastné finančné zdroje vrátane peňažných prostriedkov, ktoré má NCB k dispozícii zo zníženia miezd, ktoré vypláca^[83].

Vlastníctvo a majetkové práva

Práva tretích osôb zasahovať do majetku NCB alebo vo vzťahu k tomuto majetku dávať NCB pokyny sú nezlučiteľné so zásadou finančnej nezávislosti.

2.2.4 Ochrana služobného tajomstva

Povinnosť zachovávať služobné tajomstvo, ktorú zamestnancom ECB a NCB, ako aj členom riadiacich orgánov ECB a NCB ukladá článok 37 štatútu ESCB, môže viesť k prijatiu podobných ustanovení v štatútoch NCB alebo v právnych predpisoch členských štátov. Prednosť práva Únie a pravidiel, ktoré sa prijímajú na jeho základe, takisto znamená, že vnútroštátne právne predpisy o prístupe tretích osôb k dokumentom by mali byť v súlade s príslušnými ustanoveniami práva Únie vrátane článku 37 štatútu ESCB a nesmú viesť k porušovaniu režimu ochrany služobného tajomstva ESCB^[84]. Prístup štátneho audítorského orgánu alebo podobného orgánu k dôverným informáciám a dokumentom NCB musí byť obmedzený na to, čo je nevyhnutné pre výkon zákonných úloh orgánu, ktorý získa informácie, a nesmie sa dotýkať nezávislosti ESCB ani režimu ochrany služobného tajomstva ESCB, ktorému podliehajú členovia orgánov NCB s rozhodovacími právomocami a zamestnanci NCB^[85]. NCB by mali zabezpečiť, aby tieto orgány dodržiavali služobné tajomstvo týkajúce sa informácií a dokumentov, ktoré im boli sprístupnené, na úrovni zodpovedajúcej úrovni uplatňovanej v NCB.

2.2.5 Zákaz menového financovania a zvýhodneného prístupu

Z hľadiska zákazu menového financovania a zákazu zvýhodneného prístupu bolo potrebné vnútroštátne právne predpisy členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004, upraviť tak, aby boli v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a štatútu ESCB a nadobudli účinnosť 1. mája 2004, vnútroštátne právne predpisy členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2007, upraviť tak, aby boli v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a štatútu ESCB a nadobudli účinnosť 1. januára 2007, a vnútroštátne právne predpisy členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2013, upraviť tak, aby boli v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a štatútu ESCB a nadobudli účinnosť 1. júla 2013. Švédsko malo vykonať potrebné úpravy tak, aby nadobudli účinnosť 1. januára 1995.

2.2.5.1 Zákaz menového financovania

Článok 123 ods. 1 zmluvy zakazuje prečerpávanie účtov či získavanie iného druhu úveru z ECB alebo z NCB v prospech inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr EÚ, ústredných vlád, regionálnych, miestnych alebo iných orgánov verejnej moci, iných subjektov spravovaných verejným právom alebo verejnoprávnych podnikov členských štátov.

Zakazuje tiež priame odkúpenie ich dlhových cenných papierov ECB alebo NCB. Zmluva obsahuje jednu výnimku z tohto zákazu menového financovania: nevzťahuje sa na úverové inštitúcie vo verejnom vlastníctve, s ktorými sa v súvislosti so zabezpečením rezerv centrálnymi bankami musí zaobchádzať rovnako ako so súkromnými úverovými inštitúciami (článok 123 ods. 2 zmluvy). Presný rozsah uplatňovania zákazu menového financovania sa bližšie upravuje v nariadení Rady (ES) č. 3603/93^[86], podľa ktorého tento zákaz zahŕňa akékoľvek financovanie záväzkov verejného sektora voči tretím osobám.

Cieľom zákazu menového financovania je viesť členské štáty k dodržiavaniu zdravej rozpočtovej politiky vyhýbaním sa tomu, aby menové financovanie verejného deficitu (alebo prednostný prístup orgánov verejnej moci na finančné trhy) viedli k príliš vysokému zadlženiu alebo príliš vysokým deficitom členských štátov^[87]. Preto sa tento zákaz musí vykladať v širšom význame tak, aby sa zabezpečilo jeho dôsledné uplatňovanie, pričom sa zohľadnia iba určité výnimky, ktoré sú uvedené v článku 123 ods. 2 zmluvy a v nariadení (ES) č. 3603/93. Teda aj keď sa v článku 123 ods. 1 odkazuje na „úvery“, t. j. s povinnosťou splatiť poskytnuté finančné prostriedky, uvedený zákaz sa vzťahuje a fortiori na iné formy financovania, t. j. bez povinnosti splatiť poskytnuté finančné prostriedky.

Všeobecný postoj ECB, pokiaľ ide o zlučiteľnosť vnútroštátnych právnych predpisov s týmto zákazom, sa formoval predovšetkým v rámci konzultácií členských štátov s ECB o návrhoch vnútroštátnych právnych predpisov podľa článkov 127 ods. 4 a 282 ods. 5 zmluvy^[88].

Vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa rozsahu zákazu menového financovania

Vnútroštátne právne predpisy nesmú zužovať rozsah zákazu menového financovania alebo rozširovať rámec výnimiek stanovených právom EÚ. Napríklad vnútroštátne právne predpisy, ktoré stanovujú, že NCB budú financovať finančné záväzky členského štátu voči medzinárodným finančným inštitúciám alebo voči tretím krajinám, sú nezlučiteľné so zákazom menového financovania. Výnimku ustanovuje nariadenie (ES) č. 3603/93, ktoré umožňuje, aby národné centrálne banky financovali záväzky verejného sektora voči MMF za predpokladu, že to vedie k zahraničným pohľadávkam, ktoré majú všetky charakteristiky rezervných aktív^[89]. Príslušné charakteristiky, ktoré určujú kvalitu pohľadávok ako rezervných aktív, sa týkajú ich dostupnosti na požiadanie na účely plnenia potrieb financovania platobnej bilancie a ostatných súvisiacich účelov, čo znamená, že sa musí zabezpečiť kreditná kvalita a likvidita pohľadávok^[90].

Vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa zverujú úlohy národným centrálnym bankám

Vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa národným centrálnym bankám zverujú úlohy, nesmú viesť k financovaniu záväzkov verejného sektora voči tretím osobám. V súlade s článkom 14.4 štatútu ESCB môžu NCB vykonávať aj iné funkcie, ako sú uvedené v štatúte ESCB, pokiaľ Rada guvernérov nerozhodne, že tieto funkcie zasahujú do cieľov a úloh ESCB. Ak členský štát pridelí takúto funkciu svojej NCB, táto NCB vykonáva takúto funkciu na vlastnú zodpovednosť. Pri vymedzení zodpovednosti NCB v súvislosti s touto funkciou sú však členské štáty povinné dodržať svoje povinnosti vyplývajúce z práva Únie, najmä z článku 123 ods. 1 zmluvy^[91].

Článok 1 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 3603/93 vymedzuje pojem „iné druhy úverov“ na účely článku 123 zmluvy ako, okrem iného, každé financovanie záväzkov verejného sektora voči tretím osobám. Dotknutá NCB preto nesmie preberať záväzky voči tretím osobám, ktoré by prípadne mohli byť záväzkom verejného sektora. Z toho vyplýva, že dotknutá NCB nesmie financovať existujúce záväzky voči tretím osobám, ktoré znášajú iné verejné orgány alebo subjekty, a skutočné financovanie záväzkov voči tretím osobám zo strany dotknutých NCB nesmie priamo vyplývať z prijatých opatrení alebo z politických rozhodnutí iných verejných orgánov alebo subjektov^[92].

Rozdelenie zisku centrálnej banky vopred

Vnútroštátne právne predpisy nesmú vyžadovať rozdelenie zisku centrálnej banky, ktorý nebol v celom rozsahu realizovaný, zaúčtovaný a overený audítorom. Aby sa dodržal zákaz menového financovania, suma odvedená do štátneho rozpočtu podľa platných pravidiel rozdeľovania zisku nemôže byť ani čiastočne uhradená z prostriedkov rezervného základného imania NCB. Preto by pravidlá rozdeľovania zisku nemali mať vplyv na rezervné základné imanie NCB. Ak sa okrem toho aktíva NCB prevedú na štát, musia sa uhradiť v trhovej hodnote a prevod sa musí uskutočniť v tom istom čase ako úhrada^[93].

Podobne nie je prípustné zasahovať do výkonu iných úloh Eurosystému, napríklad do správy devízových rezerv prostredníctvom zdaňovania teoretických a nerealizovaných kapitálových ziskov, keďže by to predstavovalo formu poskytnutia úveru centrálnej banky verejnému sektoru prostredníctvom rozdelenia budúcich a neistých ziskov vopred^[94]. Podobne by prevod devízových rezerv (vrátane zlatých rezerv) mimo súvahy NCB na štát obišiel zákaz menového financovania, ktorý zakazuje financovanie verejného sektora centrálnou bankou^[95]. Akýkoľvek príjem NCB, ktorý plynie zo správy týchto oficiálnych devízových rezerv, sa môže odviesť štátu len prostredníctvom procesu rozdeľovania zisku, ako je stanovené v príslušných právnych predpisoch^[96].

Prevzatie záväzkov verejného sektora

Vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa NCB ukladá prevzatie záväzkov pôvodne nezávislého verejného orgánu z dôvodu vnútroštátnej reorganizácie určitých úloh a povinností (napríklad v súvislosti s prevodom niektorých úloh v oblasti dohľadu na NCB, ktoré v minulosti vykonával štát alebo nezávislé verejné orgány alebo subjekty) bez toho, aby táto NCB bola plne chránená pred akýmikoľvek finančnými záväzkami, ktoré vyplývajú z predchádzajúcej činnosti takéhoto orgánu, by boli nezlučiteľné so zákazom menového financovania^[97].

Vnútroštátne právne predpisy, na základe ktorých je NCB zodpovedná za plnenie úlohy, ktorá jej bola zverená podľa vnútroštátneho práva, by viedli k prevzatiu už existujúcej povinnosti voči tretím osobám a boli by nezlučiteľné so zákazom menového financovania, okrem prípadov, ak by tretím osobám, ktoré utrpeli škodu, bola poskytnutá náhrada škody v dôsledku konania NCB, t. j. porušenia pravidiel národnou centrálnou bankou, ktoré sa na ňu v tejto súvislosti vzťahujú^[98]. Okrem toho v prípade úloh, ktoré si vyžadujú zavedenie veľmi zložitých a naliehavých opatrení, akými sú napríklad reorganizácia alebo riešenie krízových situácií bánk alebo centrálnych zmluvných strán, by vnútroštátne právne predpisy, na základe ktorých je NCB zodpovedná z dôvodu výkonu takýchto úloh, predstavovali skutočné financovanie záväzkov voči tretím osobám, ak by zodpovednosť NCB nebola obmedzená na závažné porušenia pravidiel, ktoré sa na ňu v tejto súvislosti vzťahujú^[99].

Súdny dvor sa doposiaľ nezaoberal otázkou, v čom presne spočíva obmedzenie zodpovednosti na závažné porušenia pravidiel, ktoré sa na NCB vzťahujú. Vzhľadom na rôzne tradície týkajúce sa úpravy zodpovednosti NCB vo vnútroštátnych právnych poriadkoch členských štátov môže mať takéto obmedzenie rôzne formy za predpokladu, že vylučuje skutočné financovanie záväzkov verejného sektora voči tretím osobám. To platí v prípade, keď vnútroštátne právo, ktoré upravuje kritériá týkajúce sa zodpovednosti za zavinenie, obmedzuje zodpovednosť dotknutej NCB na hrubú nedbanlivosť, ktorej existencia sa posudzuje s prihliadnutím na naliehavosť a zložitosť danej veci^[100]. Skutočné financovanie záväzkov verejného sektora voči tretím osobám je tiež vylúčené v prípade, keď vnútroštátne právo, ktoré upravuje kritériá týkajúce sa zodpovednosti za protiprávne konanie namiesto kritérií týkajúcich sa zodpovednosti za zavinenie, obmedzuje súdne preskúmanie príslušných opatrení tak, že dotknutej NCB poskytuje veľký priestor na voľné uváženie s prihliadnutím na naliehavosť a zložitosť danej veci^[101].

Finančná podpora úverových alebo finančných inštitúcií

Vnútroštátne právne predpisy, ktoré stanovujú, že NCB môže, hoci aj nezávisle a na základe vlastného uváženia, poskytovať finančné prostriedky insolventným úverovým alebo iným finančným inštitúciám, by boli nezlučiteľné so zákazom menového financovania.

To isté by platilo, ak by Eurosystém financoval úverovú inštitúciu, ktorá bola rekapitalizovaná, s cieľom obnovy jej platobnej schopnosti, a to priamym umiestnením dlhových nástrojov vydávaných štátom v prípade, že neexistujú alternatívne zdroje financovania na trhu (ďalej len „rekapitalizačné dlhopisy“), a ak by sa takéto dlhopisy mali používať ako zábezpeka. V takomto prípade, ak je úverová inštitúcia rekapitalizovaná štátom prostredníctvom priameho umiestnenia rekapitalizačných dlhopisov, by následné použitie rekapitalizačných dlhopisov ako zábezpeky v operáciách centrálnej banky na podporu likvidity prispelo k obavám z hľadiska zákazu menového financovania^[102]. Pomoc v podobe núdzovej likvidity, ktorú NCB poskytuje nezávisle a na základe vlastného uváženia solventnej úverovej inštitúcii na základe zábezpeky v podobe štátnej záruky, musí spĺňať tieto kritériá: a) musí sa zabezpečiť, aby bol úver poskytnutý zo strany NCB čo najskôr splatný; b) musia byť ohrozené aspekty systémovej stability; c) nesmú existovať pochybnosti o platnosti a vymožiteľnosti štátnej záruky z hľadiska príslušného vnútroštátneho práva a d) nesmú existovať pochybnosti o ekonomickej primeranosti štátnej záruky, ktorá by sa mala vzťahovať tak na istinu úveru, ako aj na úroky z neho plynúce^[103].

Finančná podpora fondov alebo mechanizmov financovania na riešenie krízových situácií a systémov ochrany vkladov alebo systémov náhrad pre investorov

So zákazom menového financovania nie je zlučiteľné, ak národná centrálna banka financuje fond na riešenie krízových situácií alebo fond na ochranu vkladov, ktoré sa kvalifikujú ako „subjekty spravované verejným právom“ v zmysle článku 123 ods. 1 zmluvy. Subjekt je „spravovaný verejným právom“, ak má všetky tieto charakteristické znaky: a) je zriadený na osobitný účel uspokojovania potrieb vo všeobecnom záujme, ktorý nemá priemyselnú alebo komerčnú povahu; b) má právnu subjektivitu a c) je do veľkej miery závislý od subjektov verejného sektora uvedených v článku 123 ods. 1 zmluvy. Subjekt sa považuje za do veľkej miery závislý od týchto subjektov verejného sektora, ak je z väčšej časti financovaný týmito subjektmi; alebo jeho riadenie podlieha ich dohľadu; alebo má správnu, riadiacu alebo dozornú radu, v ktorej viac ako polovicu členov menujú tieto subjekty^[104].

Aj keď sa financovanie neposkytuje „subjektu spravovanému verejným právom“, financovanie akéhokoľvek fondu alebo mechanizmu financovania na riešenie krízových situácií nie je v súlade so zákazom menového financovania^[105]. Ak je NCB orgánom na riešenie krízových situácií, za žiadnych okolností by na seba nemala preberať záväzky alebo financovať záväzky preklenovacej inštitúcie alebo subjektu pre správu aktív.^[106] Vnútroštátne právne predpisy by mali preto jasne ustanoviť, že národná centrálna banka nepreberie ani nebude financovať záväzky týchto subjektov^[107].

Smernica o systémoch ochrany vkladov^[108] a smernica o systémoch náhrad pre investorov^[109] ustanovujú, že náklady na financovanie systémov ochrany vkladov a systémov náhrad pre investorov musia znášať samotné úverové inštitúcie, resp. investičné spoločnosti. S výnimkou prípadov financovania „subjektu spravovaného verejným právom“, vnútroštátne právne predpisy, ktoré ustanovujú, že NCB budú financovať vnútroštátny systém ochrany vkladov pre úverové inštitúcie alebo vnútroštátny systém investičných náhrad pre investičné spoločnosti, by boli zlučiteľné so zákazom menového financovania len vtedy, ak by takéto financovanie malo krátkodobý charakter, riešili by sa ním naliehavé situácie, boli by ohrozené aspekty systémovej stability a rozhodnutia by boli ponechané na voľné uváženie NCB^[110]. Podpora systému ochrany vkladov centrálnou bankou by predovšetkým nemala mať charakter systematického predfinancovávania^[111].

Funkcia fiškálneho zástupcu

Článok 21.2 štatútu ESCB stanovuje, že „ECB a národné centrálne banky môžu pre (inštitúcie, orgány alebo úrady alebo agentúry Únie, ústredné vlády, iné úrady štátnej, regionálnej a miestnej správy, iné orgány a podniky spravované verejným právom členských štátov) pôsobiť ako finanční zástupcovia“. Účelom článku 21.2 štatútu ESCB je upraviť, aby NCB mohli po prenose právomoci v oblasti menovej politiky na Eurosystém pokračovať v poskytovaní služby fiškálneho zástupcu, ktorú tradične poskytujú vládam a iným verejným subjektom bez toho, aby porušili zákaz menového financovania. Nariadenie (ES) č. 3603/93 navyše ustanovuje tieto výslovné a presne koncipované výnimky zo zákazu menového financovania, ktoré sa týkajú funkcie fiškálneho zástupcu: a) denné úvery v prospech verejného sektora sú povolené, ak sa obmedzujú na jeden deň a ak nie je možné predĺženie^[112]; b) vykonanie platby v prospech účtu verejného sektora predtým, ako sa zaúčtuje na ťarchu banky, ktorá šek prepláca, je povolené, ak od prijatia šeku uplynulo pevne stanovené obdobie, ktoré zodpovedá zvyčajnému obdobiu pre inkaso šekov centrálnou bankou príslušného členského štátu za predpokladu, že akékoľvek nezinkasované šeky v obehu, ktoré môžu vzniknúť, sú výnimočné, sú vystavené na nízku sumu a vyrovnajú sa za krátke obdobie^[113]; a c) držba mincí emitovaných verejným sektorom a zaradených do aktív verejného sektora je povolená, ak suma týchto aktív neprekročí 10 % mincí v obehu^[114].

Vnútroštátne právne predpisy upravujúce funkciu fiškálneho zástupcu by mali byť v súlade s právom EÚ vo všeobecnosti a konkrétne so zákazom menového financovania^[115]. S ohľadom na skutočnosť, že poskytovanie služieb fiškálneho zástupcu je výslovne uvedené v článku 21.2 štatútu ESCB a je legitímnou funkciou, ktorú tradične vykonávajú NCB, poskytovanie služieb fiškálneho zástupcu centrálnymi bankami je v súlade so zákazom menového financovania, pokiaľ sa takéto služby poskytujú v rámci výkonu funkcie fiškálneho zástupcu a nepredstavujú financovanie záväzkov verejného sektora vo vzťahu k tretím osobám alebo poskytovanie úverov verejnému sektoru, s výnimkami úzko vymedzenými v nariadení (ES) č. 3603/93^[116]. Vnútroštátne právne predpisy, ktoré umožňujú NCB spravovať vládne vklady a viesť vládne účty, nie sú v súvislosti s otázkou dodržania zákazu menového financovania problematické, pokiaľ neumožňujú poskytnutie úveru, vrátane denného prečerpania. Obavy týkajúce sa súladu so zákazom menového financovania by však vznikli, ak by napríklad vnútroštátne právne predpisy umožňovali úročenie vkladov alebo zostatkov bežných účtov nad trhovými hodnotami a nie na ich úrovni alebo pod ňou. Úročenie nad trhovými hodnotami fakticky predstavuje úver, čo je v rozpore s cieľom zákazu menového financovania, a mohlo by preto narušiť tento cieľ. Pre každé úročenie účtu je podstatné, aby zohľadňovalo parametre trhu, a je obzvlášť dôležité úrokovú mieru vkladov viazať s ich splatnosťou^[117]. Navyše, bezodplatné poskytovanie služieb fiškálneho zástupcu zo strany NCB nevyvoláva obavy z menového financovania, pokiaľ sú tieto služby službami fiškálneho zástupcu^[118].

2.2.5.2 Zákaz zvýhodneného prístupu

Článok 124 zmluvy ustanovuje, že „akékoľvek opatrenie, ktoré nie je založené na dôvodoch verejného dohľadu a ktoré umožňuje zvýhodnený prístup inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie, ústredným vládam, regionálnym, miestnym alebo iným verejným orgánom, iným subjektom spravovaným verejným právom alebo verejnoprávnym podnikom členských štátov k finančným inštitúciám, je zakázané“. Rovnako ako pri zákaze menového financovania je cieľom zákazu zvýhodneného prístupu viesť členské štáty k dodržiavaniu zdravej rozpočtovej politiky vyhýbaním sa tomu, aby menové financovanie verejného deficitu (alebo prednostný prístup orgánov verejnej moci na finančné trhy) viedli k príliš vysokému zadlženiu alebo príliš vysokým deficitom členských štátov^[119].

Podľa článku 1 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 3604/93^[120] sa zvýhodneným prístupom rozumie akýkoľvek zákon, nariadenie alebo iný záväzný právny nástroj prijatý v rámci uplatňovania verejnej moci, ktorý: a) zaväzuje finančné inštitúcie, aby nadobúdali alebo držali pasíva inštitúcií alebo orgánov spoločenstva, centrálnych vlád, regionálnych, miestnych alebo iných verejných orgánov, iných orgánov, ktorých činnosť upravuje verejné právo, alebo verejných podnikov členských štátov; alebo b) poskytuje daňové výhody, z ktorých môžu mať výhodu len finančné inštitúcie, alebo finančné výhody, ktoré nie sú v súlade s princípmi trhového hospodárstva, na podporu nadobúdania alebo držania týchto pasív týmito inštitúciami.

NCB ako verejné orgány nesmú prijímať opatrenia, ktoré verejnému sektoru poskytujú zvýhodnený prístup k finančným inštitúciám, ak takéto opatrenia nie sú založené na dôvodoch obozretnosti. Okrem toho pravidlá pre mobilizáciu alebo založenie dlhových cenných papierov, ktoré prijímajú NCB, sa nesmú použiť ako prostriedok na obchádzanie zákazu zvýhodneného prístupu^[121]. Právne predpisy členských štátov v tejto oblasti nesmú zakladať takýto zvýhodnený prístup.

Článok 2 nariadenia (ES) č. 3604/93 vymedzuje pojem „ohľady obozretného podnikania“ ako také ohľady, ktoré sú premietnuté v zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach, ktoré sa zakladajú na právnych predpisoch ES alebo sú s nimi zhodné, a sú určené na podporu dobrého finančného stavu finančných inštitúcií, čo má zlepšiť stabilitu finančného systému ako celku a ochranu klientov týchto inštitúcií. Ohľady obozretného podnikania (dôvody verejného dohľadu) majú zabezpečiť, aby banky zostali solventné vo vzťahu k ich vkladateľom^[122]. V oblasti obozretného dohľadu je v sekundárnych právnych predpisoch EÚ množstvo požiadaviek na zabezpečenie spoľahlivosti úverových inštitúcií^[123]. „Úverová inštitúcia“ je vymedzená ako spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je prijímanie vkladov alebo iných návratných peňažných prostriedkov od verejnosti a poskytovanie úverov na vlastný účet^[124]. Úverové inštitúcie, ktoré sa bežne označujú ako „banky“, potrebujú na poskytovanie služieb povolenie príslušného orgánu členského štátu^[125].

Hoci by sa povinné minimálne rezervy mohli považovať za súčasť prudenciálnych požiadaviek, sú súčasťou prevádzkového rámca NCB a používajú sa vo väčšine ekonomík vrátane eurozóny ako nástroj menovej politiky^[126]. V tejto súvislosti sa v odseku 2 prílohy I k usmerneniu Európskej centrálnej banky (EÚ) 2015/510 (ECB/2014/60)^[127] uvádza, že prvoradými cieľmi systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému sú stabilizovanie úrokových sadzieb na peňažnom trhu a vytváranie alebo zvyšovanie štrukturálneho nedostatku likvidity^[128]. ECB požaduje od úverových inštitúcií usadených v eurozóne, aby mali na účte v ich NCB požadované povinné minimálne rezervy (vo forme vkladov)^[129].

Táto správa sa zameriava na zlučiteľnosť vnútroštátnych právnych predpisov alebo pravidiel prijatých NCB a štatútov NCB so zákazom zvýhodneného prístupu ustanoveným v zmluve. Touto správou však nie je dotknuté hodnotenie, či zákony, iné právne predpisy, pravidlá alebo správne opatrenia v členských štátoch neslúžia pod zámienkou obozretnosti ako prostriedok na obchádzanie zákazu zvýhodneného prístupu. Takéto hodnotenie je nad rámec tejto správy.

2.2.6 Jednotná písomná podoba názvu euro

V článku 3 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii sa ustanovuje, že „Únia vytvorí hospodársku a menovú úniu, ktorej menou je euro“. V textoch zmlúv vo všetkých úradných jazykoch, ktoré používajú latinskú abecedu, sa euro v prvom páde jednotného čísla konzistentne vyjadruje ako „euro“. V texte písanom v gréckej abecede sa euro píše ako „ευρώ“ a v cyrilike sa euro píše ako „евро“^[130]. V súlade s tým z nariadenia (ES) č. 974/98 jasne vyplýva, že názov jednotnej meny musí byť rovnaký vo všetkých úradných jazykoch EÚ, zohľadňujúc existenciu rôznych abecied. Zmluvy teda vyžadujú, aby sa slovo „euro“ písalo v prvom páde jednotného čísla vo všetkých právnych predpisoch EÚ a vo všetkých vnútroštátnych právnych predpisoch jednotným spôsobom, pričom sa prihliada na existenciu rôznych abecied.

Vzhľadom na výlučnú právomoc EÚ určiť názov jednotnej meny sú akékoľvek odchýlky od tohto pravidla nezlučiteľné so zmluvami a mali by sa odstrániť^[131]. Aj keď táto zásada platí pre všetky vnútroštátne právne predpisy, hodnotenie uvedené v príslušných kapitolách o jednotlivých krajinách sa zameriava na štatúty NCB a právne predpisy týkajúce sa prechodu na euro.

2.2.7 Právna integrácia národných centrálnych bánk do Eurosystému

Ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov (najmä štatútov NCB, ale aj ostatných právnych predpisov), ktoré by bránili výkonu úloh súvisiacich s Eurosystémom alebo plneniu rozhodnutí ECB, sú nezlučiteľné s efektívnym fungovaním Eurosystému hneď, ako dotknutý členský štát prijme euro. Je preto potrebné upraviť vnútroštátne právne predpisy tak, aby sa zabezpečila ich zlučiteľnosť so zmluvou a štatútom ESCB, pokiaľ ide o úlohy súvisiace s Eurosystémom. Na dosiahnutie súladu s článkom 131 zmluvy bolo potrebné upraviť vnútroštátne právne predpisy tak, aby sa zabezpečila ich zlučiteľnosť ku dňu zriadenia ESCB (v prípade Švédska) a k 1. máju 2004, 1. januáru 2007 a 1. júlu 2013 (v prípade členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ k týmto dátumom). Zákonné požiadavky týkajúce sa úplnej právnej integrácie NCB do Eurosystému však musia nadobudnúť účinnosť až okamihom, keď sa táto úplná integrácia stane účinnou, t. j. dňom, keď príslušný členský štát, pre ktorý platí výnimka, prijme euro.

V tejto správe sa hodnotia tie hlavné oblasti, v ktorých by zákonné ustanovenia mohli byť prekážkou súladu NCB s požiadavkami Eurosystému. Patria sem ustanovenia, a) ktoré môžu brániť NCB zúčastňovať sa na uskutočňovaní jednotnej menovej politiky vymedzenej orgánmi ECB s rozhodovacími právomocami alebo b) ktoré môžu prekážať guvernérovi v plnení jeho povinností člena Rady guvernérov ECB alebo c) ktoré nerešpektujú výsady ECB alebo d) ktoré neuznávajú, že výlučná právomoc týkajúca sa úloh súvisiacich s ESCB v členských štátoch, ktorých menou je euro, je záväzne zverená Únii^[132], alebo e) podľa ktorých sú NCB pri vykonávaní úloh súvisiacich s ESCB viazané rozhodnutiami vnútroštátnych orgánov, ktoré sú v rozpore s právnymi aktmi ECB. Rozlišujú sa ciele hospodárskej politiky, úlohy, finančné ustanovenia, kurzová politika a medzinárodná spolupráca. Nakoniec sa uvádzajú ostatné oblasti, v ktorých môže byť potrebné prispôsobiť štatúty NCB.

2.2.7.1 Ciele hospodárskej politiky

Úplná integrácia NCB do Eurosystému si vyžaduje, aby ciele stanovené v jej štatúte boli zlučiteľné s cieľmi ESCB, ktoré ustanovuje článok 2 štatútu ESCB. Okrem iného to znamená, že je potrebné prispôsobiť ciele stanovené v štatúte ESCB, ktoré majú „národné črty“, napríklad ak ustanovenia štatútu ESCB obsahujú povinnosť uskutočňovať menovú politiku v rámci všeobecnej hospodárskej politiky príslušného členského štátu. Navyše, druhotné ciele NCB musia byť v súlade s povinnosťou podporovať všeobecné hospodárske politiky v rámci EÚ, aby prispievali k dosahovaniu cieľov EÚ uvedených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii, čo je samo osebe cieľom bez toho, aby bolo dotknuté udržanie cenovej stability^[133].

2.2.7.2 Úlohy

Úlohy NCB členského štátu, ktorého menou je euro, sú vzhľadom na postavenie tejto NCB ako neoddeliteľnej súčasti Eurosystému dané najmä zmluvou a štatútom ESCB. Na zabezpečenie súladu s článkom 131 zmluvy je potrebné porovnať ustanovenia o úlohách v štatútoch NCB s príslušnými ustanoveniami zmluvy a štatútu ESCB a odstrániť prípadné nezrovnalosti^[134]. Týka sa to každého ustanovenia, ktoré by po prijatí eura a po integrácii do Eurosystému vytváralo prekážku pri výkone úloh súvisiacich s ESCB, a najmä ustanovení, ktoré by nerešpektovali právomoci ESCB podľa kapitoly IV štatútu ESCB.

Vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa menovej politiky musia uznať, že menová politika EÚ sa má uskutočňovať prostredníctvom Eurosystému^[135]. Štatúty NCB môžu obsahovať ustanovenia o nástrojoch menovej politiky. Tieto ustanovenia by mali byť v súlade s ustanoveniami zmluvy a štatútu ESCB a prípadné nezrovnalosti sa musia odstrániť tak, aby sa zabezpečil súlad s článkom 131 zmluvy.

Monitorovanie fiškálneho vývoja je úlohou, ktorú NCB uskutočňuje pravidelne za účelom riadneho hodnotenia smerovania menovej politiky. Národné centrálne banky môžu tiež vyjadriť svoj názor na príslušný fiškálny vývoj na základe ich monitorovacej činnosti a nezávislosti ich poradenstva s cieľom prispieť k riadnemu fungovaniu európskej menovej únie. Monitorovanie fiškálneho vývoja uskutočňované NCB na účely menovej politiky by malo byť založené na plnom prístupe k všetkým významným údajom o verejných financiách. Preto by mal byť národným centrálnym bankám umožnený bezpodmienečný, včasný a automatický prístup k všetkým relevantným štatistickým údajom z oblasti verejných financií. Úlohou národných centrálnych bánk by však nemalo byť viac ako monitorovacia činnosť, ktorá vyplýva alebo je spojená – priamo alebo nepriamo – s uskutočňovaním mandátu na výkon menovej politiky^[136]. Formálny mandát pre NCB na posúdenie prognóz a fiškálneho vývoja v sebe zahŕňa funkciu (a s tým súvisiacu zodpovednosť) v oblasti tvorby fiškálnej politiky, čo môže v sebe zahŕňať riziko oslabenia uskutočňovania mandátu Eurosystému na výkon menovej politiky a nezávislosti NCB^[137].

V súvislosti s návrhmi vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré boli reakciou na problémy na finančných trhoch, ECB zdôraznila, že je potrebné vyhnúť sa každému narušeniu národných segmentov peňažného trhu eurozóny, keďže by to mohlo brániť uskutočňovaniu jednotnej menovej politiky. Týka sa to najmä predĺženia platnosti štátnych záruk za medzibankové vklady^[138].

Členské štáty musia zabezpečiť, aby vnútroštátne legislatívne opatrenia na odstránenie likviditných problémov podnikateľských subjektov, napríklad opatrenia týkajúce sa ich dlhov voči finančným inštitúciám, nemali negatívny vplyv na likviditu trhu. Tieto opatrenia predovšetkým nesmú byť v rozpore so zásadou otvoreného trhového hospodárstva, ako sa uvádza v článku 3 Zmluvy o Európskej únii, lebo by to mohlo narušiť tok úverov, podstatne ovplyvniť stabilitu finančných inštitúcií a trhov a v dôsledku toho ovplyvniť plnenie úloh Eurosystému^[139].

Vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa NCB udeľuje výlučné právo vydávať bankovky, musia uznať, že po prijatí eura má výlučné právo povoľovať vydávanie eurobankoviek Rada guvernérov ECB, podľa článku 128 ods. 1 zmluvy a článku 16 štatútu ESCB^[140], kým právo vydávať eurobankovky patrí ECB a NCB. Vnútroštátne právne predpisy, ktoré vláde umožňujú ovplyvňovať záležitosti, ako napríklad nominálna hodnota, výroba, objem alebo sťahovanie bankoviek z obehu, sa po prijatí eura takisto musia buď zrušiť, alebo sa musí uznať právomoc ECB v oblasti eurobankoviek podľa ustanovení zmluvy a štatútu ESCB. Bez ohľadu na to, ako sú medzi vládami a NCB rozdelené právomoci v oblasti mincí, musia príslušné ustanovenia uznať, že po prijatí eura právomoc schvaľovať objem emisií euromincí patrí ECB. Členský štát nemôže považovať obeživo za dlh svojej NCB voči vláde tohto štátu, inak by bola zmarená koncepcia jednotnej meny a bolo by to v rozpore s požiadavkami na právnu integráciu do Eurosystému^[141].

Pokiaľ ide o správu devízových rezerv^[142], každý členský štát, ktorý prijal euro a ktorý neprevádza svoje oficiálne devízové rezervy^[143] do vlastnej NCB, porušuje zmluvu. Úloha ESCB držať a spravovať devízové rezervy zahŕňa všetky činnosti potrebné na účinné plnenie mandátu Eurosystému. Napríklad na to, aby rezervné aktíva plnili svoju funkciu v operáciách v oblasti správy devízových rezerv, je nevyhnutné, aby mala centrálna banka plnú a účinnú kontrolu. To znamená, že národné centrálne banky musia byť schopné prijímať plne autonómne rozhodnutia týkajúce sa držby, ponechania si alebo scudzenia devízových rezerv, rokovania o nich, ako aj dennej a dlhodobej správy devízových rezerv vrátane obchodovania so zlatom v rámci priamych voľných alebo termínovaných nákupov a predajov alebo dohodou o spätnej kúpe^[144]. Okrem toho, akékoľvek právo tretích osôb – napríklad vlády alebo parlamentu – ovplyvňovať rozhodnutia NCB v oblasti správy oficiálnych devízových rezerv by bolo nezlučiteľné s článkom 127 ods. 2 treťou zarážkou zmluvy. NCB sú ďalej povinné poskytnúť ECB devízové rezervy pomerne k svojmu podielu na upísanom základnom imaní ECB. To znamená, že nesmú existovať žiadne právne prekážky prevodu devízových rezerv NCB do ECB.

Pokiaľ ide o štatistiku, hoci nariadenia prijaté na základe článku 34.1 štatútu ESCB v oblasti štatistiky neudeľujú žiadne práva ani neukladajú žiadne povinnosti členským štátom, ktoré neprijali euro, článok 5 štatútu ESCB, ktorý sa týka zberu štatistických informácií, sa vzťahuje na všetky členské štáty bez ohľadu na to, či prijali euro. Členské štáty, ktorých menou nie je euro, majú preto povinnosť navrhnúť a implementovať na národnej úrovni všetky opatrenia, ktoré považujú za vhodné na vykonávanie zberu štatistických informácií potrebných na plnenie požiadaviek ECB na štatistické vykazovanie^[145] a na včasnú prípravu v oblasti štatistiky, aby sa mohli stať členskými štátmi, ktorých menou je euro^[146]. Vnútroštátne právne predpisy, ktoré stanovujú rámec pre spoluprácu medzi národnými centrálnymi bankami a národnými štatistickými úradmi, by mali zabezpečiť nezávislosť národných centrálnych bánk pri výkone ich úloh v súvislosti so štatistickým rámcom ESCB^[147].

2.2.7.3 Finančné ustanovenia

Finančné ustanovenia v štatúte ESCB obsahujú pravidlá týkajúce sa účtovníctva^[148], auditu^[149], upisovania základného imania^[150], prevodu devízových rezerv^[151] a rozdeľovania menového príjmu^[152]. NCB musia byť schopné plniť si svoje povinnosti, ktoré pre ne z týchto ustanovení vyplývajú, a preto sa všetky nezlučiteľné vnútroštátne ustanovenia musia zrušiť^[153].

2.2.7.4 Kurzová politika

Vnútroštátne právne predpisy členského štátu, pre ktorý platí výnimka, môžu ustanovovať, že za kurzovú politiku daného členského štátu zodpovedá vláda a NCB sa zveruje konzultačná alebo výkonná úloha. Avšak v okamihu, keď členský štát prijme euro, tieto právne predpisy musia zohľadňovať skutočnosť, že zodpovednosť za kurzovú politiku eurozóny v súlade s článkami 138 a 219 zmluvy prechádza na EÚ.

2.2.7.5 Medzinárodná spolupráca

Pre prijatie eura musia byť vnútroštátne právne predpisy zlučiteľné s článkom 6.1 štatútu ESCB, ktorý ustanovuje, že o zastupovaní ESCB v oblasti medzinárodnej spolupráce týkajúcej sa úloh, ktorými je poverený Eurosystém, rozhoduje ECB. Vnútroštátne právne predpisy, ktoré NCB umožňujú zúčastňovať sa na činnosti medzinárodných menových inštitúcií, musia podmieniť takúto účasť súhlasom ECB (článok 6.2 štatútu ESCB).

2.2.7.6 Rôzne

Okrem vyššie uvedených otázok existujú v niektorých členských štátoch aj iné oblasti, v ktorých je potrebné upraviť vnútroštátne právne predpisy (napríklad v oblasti platobných a zúčtovacích systémov a výmeny informácií).

3 Stav hospodárskej konvergencie

Táto kapitola prináša horizontálny prehľad. Niektoré faktory dôležité pre celkové hodnotenie nie sú zahrnuté v tejto kapitole, ale v kapitolách 4 a 5.

Pokrok v plnení konvergenčných kritérií od zverejnenia Konvergenčnej správy ECB za rok 2024 brzdili vonkajšie šoky. V troch z piatich hodnotených krajín pretrváva inflácia HICP nad referenčnou hodnotou, pričom jedna z nich túto hranicu prekračuje podstatne (tabuľka 3.1). Od zverejnenia Konvergenčnej správy za rok 2024 sa vo väčšine krajín zhoršil stav verejných financií a v niektorých prípadoch významne stúpol pomer dlhu k HDP. Od vydania Konvergenčnej správy z roku 2024 sa zvýšil počet krajín, na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite (excessive deficit procedure – EDP), z jednej na tri, pričom v žiadnej z nich sa nepredpokladá zníženie deficitu pod referenčnú hodnotu 3 % HDP do konca roka 2027. Meny všetkých krajín hodnotených v tejto správe zostávajú mimo mechanizmu výmenných kurzov (exchange rate mechanism – ERM II) a niektoré zaznamenali v niekoľkých uplynulých rokoch výrazné výkyvy voči euru. Od júna 2024 sa diferenciál dlhodobých úrokových mier voči eurozóne v dvoch krajinách mierne zvýšil a v troch krajinách sa znížil. Od mája 2026 je dvanásťmesačný priemer dlhodobých úrokových mier v troch krajinách nad referenčnou hodnotou, zatiaľ čo vo zvyšných dvoch je pod ňou. Kľúčovým faktorom, ktorý brzdí hospodársku konvergenciu, je vplyv vonkajších šokov na hospodárstvo vrátane vojny Ruska proti Ukrajine, globálneho obchodného napätia a vypuknutia vojny na Blízkom východe.

V priebehu posledných dvoch rokov ekonomiky hodnotených krajín naďalej čelili zvýšenému geopolitickému napätiu, rastúcej neistote a fragmentácii v oblasti globálneho obchodu. Vojna na Ukrajine a na Blízkom východe, a celkovo aj zvýšené geopolitické napätie, negatívne ovplyvnili hospodársku aktivitu vzhľadom na väčšiu neistotu, narušenia obchodu a dodávateľských reťazcov a oslabenie podnikateľskej a spotrebiteľskej dôvery. K nepriaznivému vonkajšiemu prostrediu prispelo aj obnovenie obchodného napätia a colné opatrenia na globálnej úrovni. Hoci priame obchodné expozície hodnotených krajín voči Spojeným štátom sú pomerne obmedzené, nepriame účinky prenášané prostredníctvom globálnych hodnotových reťazcov môžu prispieť k obchodným šokom a môžu sa odrážať v nadväzujúcich výrobných sektoroch a súvisiacich službách. Aktuálna vojna na Blízkom východe ovplyvnila najmä konvergenciu inflácie, keďže niektoré z hodnotených krajín reagujú na cenové šoky z energií citlivejšie než eurozóna. Vojna prispela aj k celosvetovej neistote a spôsobila prudký rast cien energií vrátane výkyvov cien ropy a plynu a zvýšeného rizika na kľúčových svetových námorných trasách. V dôsledku toho sa vo väčšine hodnotených krajín prerušil plynulý pokles inflácie. Hoci citlivosť a priama expozícia voči energetickým šokom postupne klesá a v súčasnosti je nižšia ako v roku 2022, strednodobé účinky budú závisieť od intenzity a trvania konfliktu aj od toho, ako sa ceny energií premietnu do spotrebiteľských cien a hospodárskej aktivity v jednotlivých krajinách.

Napriek týmto vonkajším výzvam zostáva hospodárska aktivita v hodnotených krajinách odolná. V dôsledku uvoľnenia inflačných tlakov vo väčšine krajín v rokoch 2024 a 2025, s prispením prísnejšej menovej politiky a skoršej normalizácie cien energií, došlo k postupnému oživeniu reálnych disponibilných príjmov a následnému posilneniu domáceho dopytu. Dynamika rastu sa však v jednotlivých krajinách vyvíjala nerovnomerne. Hospodárska aktivita v Maďarsku a Rumunsku bola v rokoch 2024 a 2025 slabá. V Maďarsku na rast nepriaznivo vplýval nevýrazný čistý vývoz a investície, v dôsledku slabého externého dopytu v najdôležitejších exportne orientovaných sektoroch v krajine a neistoty súvisiacej s čerpaním fondov EÚ a podnikateľským prostredím. V Rumunsku k rastu v roku 2024 negatívne prispel čistý vývoz a investície. V roku 2025 rumunské fiškálne konsolidačné opatrenia tlmili súkromnú spotrebu, kým investície sa zvýšili a negatívny príspevok čistého vývozu sa znížil. Výraznejšie inflačné tlaky v oboch krajinách obmedzovali rast reálnych príjmov a prispeli k horším podmienkam financovania. V Poľsku, naopak, rast produkcie predbehol rast väčšiny ostatných krajín EÚ, a to vďaka silnému domácemu dopytu a dynamickému rastu investícií, hoci tento vývoj zároveň sprevádzalo prehlbovanie fiškálneho deficitu.

Hospodársky výhľad hodnotených krajín zatieňuje zvýšené geopolitické napätie. Hoci sa očakáva, že domáci dopyt, podporovaný naďalej odolným trhom práce, zostane hlavným faktorom rastu v rokoch 2026 a 2027, vojna na Blízkom východe prispela k väčšej volatilite na svetových energetických trhoch a k rastúcim nákladom na energie, čo sa už prejavuje na inflácii a ekonomickom sentimente a môže nepriaznivo ovplyvniť hospodársku aktivitu. V súčasnej situácii je výhľad rastu naďalej spojený s významnou neistotou a rizikom zhoršenia. Ďalšie geopolitické a obchodné napätie by mohlo prehĺbiť tendenciu k fragmentácii najmä vzhľadom na vysokú mieru otvorenosti a integrácie týchto ekonomík do globálnych hodnotových reťazcov, čo by mohlo narušiť obchodné a investičné toky a zvýšiť rizikové prémie. Výhľad ďalej negatívne ovplyvňujú predchádzajúce straty cenovej konkurencieschopnosti v niekoľkých krajinách a v niektorých prípadoch aj neistota spojená s rýchlosťou a štruktúrou fiškálnej konsolidácie.

Hodnotené krajiny strednej a východnej Európy dosiahli v uplynulých desaťročiach zreteľný pokrok, pokiaľ ide o reálnu konvergenciu smerom k priemeru eurozóny, no v posledných rokoch sa zväčšili štrukturálne prekážky. Pokiaľ ide o reálny HDP na obyvateľa, tieto krajiny od roku 1999 významne znížili rozdiely v porovnaní s priemerom eurozóny (graf 3.1). Od roku 2019 sa však tempo reálnej konvergencie vo väčšine krajín spomalilo, čo odráža pretrvávajúce účinky radu šokov a štrukturálnych obmedzení na produktivitu a ponuku pracovnej sily. Zároveň pretrváva makroekonomická a finančná zraniteľnosť, ktorej rozsah sa však v jednotlivých krajinách líši. Ak sa tieto zraniteľné miesta nebudú vhodným spôsobom riešiť, môžu znásobiť vplyv vonkajších šokov a v dlhodobom horizonte negatívne ovplyvniť tak potenciál rastu, ako aj udržateľnosť konvergencie. Medzi hlavné výzvy pre trvalú reálnu konvergenciu v súčasnosti patria: i) zvýšená globálna neistota, vrátane geopolitického napätia, rastúcej fragmentácie obchodu a zmien v globálnych hodnotových reťazcoch, čo môže ovplyvniť štruktúru obchodu a investícií, zintenzívniť konkurenčný tlak na európske priemyselné odvetvia a zvýšiť zraniteľnosť súvisiacu so závislosťou od kľúčových vstupov, ii) prebiehajúce zmeny v odvetvových štruktúrach, predovšetkým v súvislosti s ekologickou a digitálnou transformáciou, čo predstavuje osobitnú výzvu pre krajiny prechádzajúce zo strednej príjmovej úrovne na vysokú, a najmä pre tie, ktoré sú relatívne značne závislé od energetických zdrojov s vysokými emisiami uhlíka, iii) pretrvávajúci nedostatok pracovných síl, nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a nepriaznivý demografický vývoj, čo obmedzuje potenciálny rast, iv) obmedzený pokrok pri zlepšovaní riadenia, inštitucionálnych kapacít a podnikateľského prostredia, čo je kľúčové pre posilnenie dlhodobého rastu produktivity a zvýšenie odolnosti voči budúcim šokom, a v) fiškálne slabiny, vrátane silného tlaku na výdavky súvisiace okrem iného s dôsledkami geopolitického napätia, starnutia obyvateľstva, klimatických rizík a ekologickej transformácie, ako aj rastúcej úrovne verejného dlhu.

Graf 3.1

Reálny HDP na obyvateľa

a) V pomere k priemeru eurozóny	b) Zmena v pomere k priemeru eurozóny od roku 1999
(index: eurozóna = 100)	(index: eurozóna = 100; os x: úroveň v roku 1999; os y: zmena úrovne v percentuálnych bodoch, 1999 – 2025)

Pri hodnotení plnenia konvergenčných kritérií zostáva najdôležitejším aspektom udržateľnosť konvergencie. Konvergencia musí byť udržateľná a musí stáť na zdravých ekonomických základoch, nie na jednorazovom splnení kritérií. Skúsenosti získané od založenia hospodárskej a menovej únie (HMÚ) ukazujú, že slabé základy, príliš voľné makroekonomické nastavenie a nedostatočné inštitucionálne a štatistické kapacity spolu s priveľmi optimistickými očakávaniami, pokiaľ ide o konvergenciu reálnych príjmov, predstavujú riziká – nielen pre príslušné krajiny, ale aj pre bezproblémové fungovanie eurozóny ako celku. Predchádzajúce krízy vrátane krízy štátneho dlhu, pandémie COVID‑19 a energetického šoku v rokoch 2022 – 2023 opäť potvrdili, že veľké makroekonomické nerovnováhy, obmedzená schopnosť zavádzať reformy a slabá odolnosť voči nepriaznivým šokom môžu mať za následok zdĺhavý a nákladný proces konvergencie. V súčasnej situácii, charakterizovanej zvýšeným geopolitickým napätím a rastúcou ekonomickou fragmentáciou, nadobúda odolnosť a dôveryhodnosť politík ešte väčší význam. Splnenie číselných hodnôt konvergenčných kritérií v konkrétnom časovom momente samo osebe nezaručuje bezproblémovú účasť v eurozóne. Krajiny usilujúce sa o prijatie eura by mali preukázať udržateľnosť konvergencie, súlad svojich makroekonomických politík s participáciou v menovej únii orientovanou na stabilitu, ako aj dostatočnú odolnosť svojich inštitucionálnych rámcov voči budúcim šokom. V prvom rade je to v záujme každej krajiny, ale zároveň je to nevyhnutné aj pre účinnú transmisiu menovej politiky a stabilitu eurozóny ako celku, keďže zostáva menovou úniou bez centralizovanej fiškálnej kapacity a s obmedzenými trvalými mechanizmami na zdieľanie rizík.

Dosiahnutie udržateľnej konvergencie si vyžaduje trvalé úpravy politík a štrukturálnu konvergenciu. Medzi kľúčové predpoklady patria makroekonomická stabilita, zdravé a dôveryhodné fiškálne politiky v súlade s rámcom správy hospodárskych záležitostí EÚ, priaznivé podnikateľské prostredie opierajúce sa o efektívne hospodárske štruktúry a silné verejné inštitúcie. Na uľahčenie štrukturálnych úprav a absorbovanie makroekonomických šokov je nevyhnutná vysoká miera flexibility na trhu tovarov a služieb a na trhu práce. Na udržanie cenovej stability a podporu trvalej nominálnej konvergencie je kriticky potrebný politický rámec zameraný na stabilitu a pevne ukotvené inflačné očakávania. Účinné fungovanie otvoreného trhového hospodárstva s voľnou hospodárskou súťažou podporuje efektívnu alokáciu kapitálu a práce, a tým aj produktivitu a dlhodobý rast. Vysoká miera hospodárskej integrácie s eurozónou prispieva k synchronizácii hospodárskych cyklov a k bezproblémovej účasti v menovej únii. Zároveň je dôležitá vyššia miera zosúladenia ekonomických štruktúr, ktorá by zabezpečila celkovo podobnú reakciu ekonomík na spoločné šoky vrátane šokov vyplývajúcich z rozdielnej energetickej závislosti a štruktúry výroby, a tým aj podporu plynulého fungovania menovej únie. Na predchádzanie vzniku makroekonomických a finančných nerovnováh, ako sú nadmerné zvyšovanie cien aktív či sociálne nákladné vzostupy a pády v úverových cykloch, je potrebné prijať vhodné makroprudenciálne a dohľadové rámce. V prípadoch, keď boli v rámci postupu Európskej komisie pri makroekonomickej nerovnováhe (macroeconomic imbalance procedure – MIP) zistené makroekonomické nerovnováhy, je naďalej nevyhnutné prijímať rozhodné politické opatrenia. Za predpokladu, že sa bude dariť plniť záväzky v oblasti investícií a reforiem včas a efektívne, môže konvergenciu podporiť aj účinné čerpanie a využívanie fondov EÚ vrátane zostávajúcich prostriedkov z programu Next Generation EU. Predpokladom udržateľnej hospodárskej integrácie je v konečnom dôsledku pevný inštitucionálny rámec a schopnosť uskutočňovať obozretné hospodárske politiky.

3.1 Kritérium cenovej stability

Vývoj inflácie v hodnotených krajinách v priebehu posledných desiatich rokov odráža sériu veľkých a čiastočne sa prekrývajúcich šokov. Po predchádzajúcich rokoch nízkej inflácie vypuknutie pandémie v roku 2020 viedlo k prudkému poklesu hospodárskej aktivity. Kým v niektorých krajinách sa inflácia spočiatku spomalila, v ďalších vykazovala naďalej výraznú zotrvačnosť, čiastočne v dôsledku rastu cien potravín a služieb a pretrvávajúceho napätia na trhu práce. Od roku 2021 inflácia výrazne stúpla vo všetkých hodnotených krajinách, najmä vplyvom prudkého rastu cien energií a nerovnováh medzi ponukou a dopytom (graf 3.2). Tieto tlaky ešte zintenzívnila vojna Ruska proti Ukrajine od začiatku roka 2022. Inflácia v strednej a východnej Európe rástla rýchlejšie ako v eurozóne, pričom odrážala vyššiu energetickú náročnosť výroby, väčší podiel energií a potravín v spotrebnom koši, pôvodnú závislosť od dodávok energií z Ruska a hlbokú integráciu do globálnych hodnotových reťazcov, čo zosilnilo prenos vonkajších šokov. K domácim cenovým tlakom prispelo aj pretrvávajúce napätie na trhu práce a silný rast miezd (graf 3.3, panel a) (pozri časť 3.5). S cieľom čeliť prudkému nárastu inflácie začala väčšina centrálnych bánk v roku 2021 zvyšovať úrokové sadzby a vlády zaviedli najmä v rokoch 2022 a 2023 dočasné fiškálne opatrenia prevažne vo forme dotácií na energie a v menšej miere vo forme zníženia nepriamych daní. Po dosiahnutí vrcholu koncom roka 2022 a začiatkom roka 2023 sa inflácia výrazne znížila najmä v dôsledku sprísnenia menovej politiky, poklesu globálnych cien energií, postupného zmiernenia ponukových obmedzení a bázických efektov. Napriek tomu bola inflácia vo väčšine hodnotených krajín za posledných desať rokov v priemere vyššia a volatilnejšia ako v eurozóne.

Graf 3.2

Dlhodobý vývoj a výhľad inflácie HICP

(ročná percentuálna zmena)

Graf 3.3

Kumulatívny rast HICP, nominálnych jednotkových nákladov práce a harmonizovaných ukazovateľov konkurencieschopnosti v rokoch 2016 až 2025

a) HICP a nominálne jednotkové náklady práce	b) HCI založené na jednotkových nákladoch práce a deflátore HDP
(v percentuálnych bodoch; os x: kumulatívny rast HICP; os y: kumulatívny rast jednotkových nákladov práce)	(v percentuálnych bodoch; os x: kumulatívny rast HCI na základe deflátora HDP; os y: kumulatívny rast HCI na základe jednotkových nákladov práce)

Tri z piatich hodnotených krajín zaznamenali v máji 2026 priemernú dvanásťmesačnú mieru inflácie nad referenčnou hodnotou 2,7 % pre kritérium cenovej stability. Po prudkom zvýšení v roku 2022 začala inflácia v roku 2023 vo všetkých hodnotených krajinách výrazne klesať a v roku 2024 jej zmierňovanie pokračovalo. Dezinflačný vývoj sa však v jednotlivých krajinách líšil. V Rumunsku bola inflácia vyššia než v ostatných krajinách a od polovice roka 2025 ďalej významne rástla, reflektujúc opatrenia v oblasti nepriamych daní zavedené v rámci fiškálnej konsolidácie, v dôsledku čoho inflácia značne prekročila cieľovú hodnotu centrálnej banky. V Maďarsku sa inflácia koncom roka 2025 vrátila do pásma tolerancie centrálnej banky. V Poľsku inflácia v prvom polroku 2024 klesla späť na cieľovú hodnotu a po prechodnom zvýšení zostala od polovice roka 2025 v medziach cieľa. Inflačné tlaky boli v roku 2025 vo všetkých krajinách podporené vyššími cenami potravín, ktoré v strednej a východnej Európe rástli v priemere výraznejšie než v eurozóne, čo odrážalo narušenie dodávok spôsobené počasím, rýchlejšie rastúce vstupné náklady – vrátane na mzdy, energie a hnojivá – a väčšiu váhu potravín v spotrebnom koši v strednej a východnej Európe. Tlak na rast miezd vo väčšine z týchto krajín bol vyvolaný aj pretrvávajúcim, hoci poľavujúcim, nedostatkom pracovných síl na trhu práce. K inflačnému tlaku v hodnotených krajinách prispeli v prvých mesiacoch roka 2026 aj rastúce náklady na energie vyvolané eskaláciou geopolitického napätia na Blízkom východe. V reakcii na túto situáciu orgány vo všetkých hodnotených krajinách zaviedli opatrenia na zmiernenie dopadu vyšších cien energií, ako sú zastropovanie cien pohonných hmôt, zníženie spotrebných daní, obmedzenie ziskových marží a dotácie pre domácnosti a podniky, od ktorých sa očakáva, že zmiernia inflačné tlaky. Rumunsko v máji 2026 zaznamenalo mieru inflácie podstatne prevyšujúcu referenčnú hodnotu, kým inflácia v Maďarsku a Poľsku prekročila túto hraničnú hodnotu v menšej miere (graf 3.4). Naopak, v Českej republike a vo Švédsku sa inflácia udržala pod referenčnou hodnotou. Podľa Konvergenčnej správy z roku 2024 vykázali všetky hodnotené krajiny mieru inflácie presahujúcu referenčnú hodnotu platnú v tom čase (3,3 %). Svedčí to o určitom pokroku v konvergencii inflácie, hoci táto konvergencia je v jednotlivých krajinách naďalej nerovnomerná.

Graf 3.4

Inflácia HICP

(priemerná ročná percentuálna zmena)

Vzhľadom na rôznorodú dezinflačnú dynamiku bolo uvoľňovanie menovej politiky po inflačnom šoku z rokov 2022 – 2023 v jednotlivých krajinách nerovnomerné. Po predchádzajúcom cykle sprísňovania menovej politiky, ktorý v hodnotených krajinách začal skôr ako v eurozóne, sa menová politika v nadväznosti na spomaľovanie inflácie postupne uvoľňovala (graf 3.5, panel a). Centrálne banky Českej republiky a Poľska začali menovú politiku uvoľňovať už v roku 2023, kým Švédsko začalo politické sadzby znižovať v roku 2024. Poľsko si zvolilo obozretnejší prístup a s uvoľňovaním pokračovalo až v roku 2025. V Maďarsku a Rumunsku zostali menovopolitické sadzby pomerne vysoké, čo odrážalo odolnejšie inflačné tlaky a zvýšenú domácu i globálnu neistotu. Napriek prudkému rastu inflácie v posledných rokoch, dlhodobejšie inflačné očakávania v hodnotených krajinách celkovo zostali pomerne stabilné a pohybujú sa blízko príslušných cieľových hodnôt (graf 3.5, panel b). Stabilizácia dlhodobých očakávaní v prostredí zvýšenej neistoty a vysokej inflácie naznačuje, že rámce menovej politiky si naďalej zachovávajú dôveryhodnosť.

Graf 3.5

Kľúčové úrokové sadzby a dlhodobé inflačné očakávania

a) Kľúčové úrokové sadzby	b) Dlhodobé inflačné očakávania
(v % p. a.)	(ročná percentuálna zmena)

V niektorých hodnotených krajinách zostávajú riziká pre udržateľnosť inflačnej konvergencie naďalej výrazné. Podľa hospodárskej prognózy Európskej komisie z jari 2026 sa v roku 2026 očakáva nárast inflácie vo väčšine hodnotených krajín (graf 3.2), odrážajúci najmä tlak na rast cien spôsobený vyššími cenami energií v súvislosti s obnoveným geopolitickým napätím. K zníženiu inflácie by však súčasne mohla prispieť slabšia hospodárska aktivita v hodnotených krajinách. Tieto projekcie sú spojené so značnou mierou neistoty vzhľadom na citlivosť inflácie v hodnotených krajinách na vonkajšie šoky vrátane obnovenej volatility na svetových energetických trhoch v súčasnom geopolitickom prostredí, ako aj na rozsah nepriamych a druhotných účinkov vyplývajúcich zo silnejšieho a odolnejšieho energetického šoku. Pretrvávajúci nedostatok pracovných síl, najmä v niektorých krajinách strednej a východnej Európy, by mohol vyvolať ďalší tlak na rast miezd. Dodatočný tlak na vývoj inflácie môžu v strednodobom horizonte spôsobovať aj štrukturálne faktory ako demografický vývoj či ekonomické dôsledky klimatických zmien vrátane nákladov na zelenú transformáciu. Pokiaľ ide o ďalší vývoj, vzhľadom na to, že HDP na obyvateľa a úroveň cien zostávajú v krajinách strednej a východnej Európy stále pod priemerom eurozóny (graf 3.6), pokračujúci proces ekonomického dobiehania môže viesť k vzniku pozitívnych inflačných diferenciálov voči eurozóne, ak tento účinok nebude vykompenzovaný zhodnotením nominálnych výmenných kurzov.

Graf 3.6

Hladiny cien a kompenzácií za prácu v porovnaní s eurozónou

a) Komparatívne cenové hladiny	b) Kompenzácie na zamestnanca
(index: eurozóna = 100)	(index: eurozóna = 100)

Prostredie podporujúce udržateľnú cenovú stabilitu v krajinách, na ktoré sa vzťahuje táto správa, si vyžaduje makroekonomickú politiku zameranú na stabilitu, pokračujúce štrukturálne reformy a účinné záruky finančnej stability. V kontexte súčasnej zvýšenej geopolitickej a obchodnej neistoty a prebiehajúcej fiškálnej konsolidácie vo viacerých krajinách je mimoriadne dôležité zachovať dôveryhodnosť hospodárskych politík a odolnosť ekonomiky. Kľúčový význam pre udržanie cenovej stability má naďalej aj fungovanie trhov práce. Do budúcnosti bude rozhodujúcim faktorom, do akej miery bude vývoj miezd odrážať rast produktivity práce, podmienky na trhu práce a vývoj cenovej a nákladovej konkurencieschopnosti voči obchodným partnerom (graf 3.3). Pretrvávajúce napätie na trhoch práce a demografické obmedzenia zdôrazňujú význam politík zameraných na zvýšenie ponuky práce a produktivity. V záujme podpory potenciálneho rastu a obmedzenia inflačných tlakov v strednodobom horizonte je nevyhnutné pokračovať v posilňovaní konkurencie na trhoch tovarov a služieb, v zlepšovaní kvality inštitúcií a v zdokonaľovaní rámcov riadenia. V prostredí s obmedzeným priestorom pre menovú politiku a s častými vonkajšími šokmi musia ostatné oblasti politiky podporovať makroekonomickú stabilitu a predchádzať zväčšovaniu makroekonomických a finančných nerovnováh.

3.2 Kritérium rozpočtovej pozície verejnej správy

V čase zverejnenia tejto správy sa rozhodnutie Rady EÚ o existencii nadmerného deficitu vzťahovalo na Maďarsko, Poľsko a Rumunsko. V Rumunsku deficit prekročil referenčnú hodnotu 3 % HDP v roku 2019, pričom v apríli 2020 bol voči krajine začatý postup pri nadmernom deficite. Termín na korekciu nadmerného deficitu bol odvtedy predĺžený do roku 2030. Postup pri nadmernom deficite pre Maďarsko a Poľsko sa začal v júli 2024 z dôvodu prekročenia referenčnej hodnoty 3 % HDP v roku 2023. Termín na korekciu nadmerného deficitu pre Maďarsko bol stanovený na rok 2026 a pre Poľsko na rok 2028. Pomer fiškálneho deficitu k HDP v týchto troch krajinách prekračoval referenčnú hodnotu aj v roku 2025, zatiaľ čo zvyšné dve hodnotené krajiny dosiahli deficity pod referenčnou hodnotou (graf 3.7). Deficit bol značne vyšší ako referenčná hodnota v Maďarsku (4,7 % HDP) a významne vyšší ako referenčná hodnota v Poľsku (7,3 % HDP) a Rumunsku (7,9 % HDP). V Českej republike sa deficit držal pod referenčnou hodnotou (2,1 % HDP) a vo Švédsku zostal dostatočne pod referenčnou hodnotou (1,3 % HDP).

Graf 3.7

Prebytok (+) alebo deficit (-) verejnej správy

(v % HDP)

V troch krajinách zahrnutých v tejto správe bol rozpočtový deficit v roku 2025 vyšší ako v roku 2023. V roku 2023 sa rozpočtové deficity vo väčšine hodnotených krajín zvýšili, pričom vo všetkých hodnotených krajinách s výnimkou Švédska prekročili 3 % HDP, pre ekonomické dôsledky vojny Ruska proti Ukrajine, fiškálne opatrenia prijaté v reakcii na následné vysoké ceny energií a oslabenie hospodárskej aktivity. Rozpočtové saldá sa odvtedy vyvíjajú nerovnomerne, keďže priaznivé účinky ukončenia energetických opatrení a silnejšej hospodárskej aktivity boli v rôznej miere prevážené zvýšenými výdavkami na obranu v reakcii na pokračujúcu agresiu Ruska voči Ukrajine, ako aj vyššími úrokovými nákladmi. Celkovo sa rozpočtové saldo v období rokov 2023 až 2025 zhoršilo v Poľsku, Rumunsku a Švédsku (pričom vo Švédsku zostalo dostatočne pod referenčnou hodnotou), zatiaľ čo vo zvyšných dvoch hodnotených krajinách sa zlepšilo. V Českej republike klesol pomer deficitu pod referenčnú hodnotu 3 % HDP v roku 2024 a udržal sa pod ňou aj v roku 2025.

Európska komisia prognózuje, že v roku 2026 zostane pomer deficitu k HDP významne nad referenčnou hodnotou 3 % v Maďarsku, Poľsku a Rumunsku. Podľa prognóz sa saldo verejných financií v roku 2026 zhorší v troch hodnotených krajinách. Predpokladá sa, že v Maďarsku, Poľsku a Rumunsku deficit zotrvá významne nad referenčnou hodnotou. Zároveň sa očakáva, že vo zvyšných dvoch hodnotených krajinách zotrvá pod referenčnou hodnotou 3 %. Hoci všetky hodnotené krajiny v reakcii na energetický cenový šok vyvolaný vypuknutím vojny na Blízkom východe prijali fiškálne opatrenia v oblasti energií, očakáva sa, že ich vplyv na rozpočet zostane obmedzený. Predpokladá sa, že v roku 2027 sa rozpočtové saldo zlepší v štyroch krajinách, ale v Maďarsku, Poľsku a Rumunsku bude zrejme stále prekračovať referenčnú hodnotu.

V roku 2025 bol pomer dlhu k HDP nad úrovňou 60 % HDP v Maďarsku, zatiaľ čo v ostatných hodnotených krajinách bola úroveň dlhu pod alebo dostatočne pod touto hraničnou hodnotou (tabuľka 3.1 a graf 3.8). Pomer dlhu verejnej správy k HDP v roku 2025 vo všetkých hodnotených krajinách prekročil úroveň z roku 2023, a to najmä z dôvodu ich pretrvávajúcich rozpočtových deficitov. Pomer dlhu vzrástol výrazne v Poľsku, a to o 10,2 percentuálneho bodu HDP, a významne aj v Rumunsku, o 10,0 percentuálneho bodu HDP. Zreteľne sa zvýšil vo Švédsku, o 2,9 percentuálneho bodu HDP, a v Českej republike, o 2,1 percentuálneho bodu HDP, kým v Maďarsku stúpol mierne, o 1,3 percentuálneho bodu HDP. Z dlhodobého hľadiska sa od roku 2016 do roku 2025 pomer dlhu verejnej správy k HDP zásadne zvýšil v Rumunsku, o 21,5 percentuálneho bodu HDP, a významne aj v Českej republike, o 8,1 percentuálneho bodu HDP, a v Poľsku, o 5,6 percentuálneho bodu HDP, zatiaľ čo vo zvyšných dvoch hodnotených krajinách zostal nezmenený alebo klesol.

Graf 3.8

Hrubý dlh verejnej správy

(v % HDP)

Európska komisia predpokladá, že v roku 2026 sa pomer dlhu k HDP zvýši vo všetkých hodnotených krajinách. Očakáva sa, že pomer dlhu sa zreteľne zvýši v Poľsku a Rumunsku a mierne v ostatných troch krajinách. Z projekcií Komisie vyplýva, že v roku 2026 pomer dlhu v Maďarsku zostane nad referenčnou hodnotou 60 % a v Poľsku a Rumunsku sa zvýši nad túto úroveň.

V júni 2026 Európska komisia rozhodla o pozastavení postupu pri nadmernom deficite voči Maďarsku, Poľsku a Rumunsku. Komisia 3. júna 2026 zverejnila hodnotenie plnenia odporúčaní postupu pri nadmernom deficite na základe jej hospodárskej prognózy z jari 2026. Podľa hodnotenia všetky tri krajiny prijali účinné opatrenia, v dôsledku čoho bol ich postup pri nadmernom deficite pozastavený. V prípade Poľska a Rumunska sa predpokladá súlad aj v roku 2026, no Komisia zistila, že v prípade Maďarska existuje jasné riziko, že svoj nadmerný deficit nezníži v roku 2026, ktorý je posledným rokom na korekciu.

Pokiaľ ide o ďalší vývoj, je nevyhnutné, aby krajiny hodnotené v tejto správe dosiahli a/alebo udržali zdravé a udržateľné fiškálne pozície. Maďarsko, Poľsko a Rumunsko, ktoré podliehajú postupu pri nadmernom deficite, by mali zabezpečiť dodržiavanie pravidiel Paktu stability a rastu a korigovať svoje nadmerné deficity v súlade s odporúčaniami Rady EÚ. Súčasne by mali zabezpečiť, aby ich pomer dlhu verejnej správy k HDP, ktorý podľa súčasných odhadov v rokoch 2026 a 2027 prekročí referenčnú hodnotu, dostatočne klesal, a aby tak v prípade akéhokoľvek budúceho hospodárskeho poklesu mali k dispozícii fiškálne rezervy. Vo všetkých hodnotených krajinách deficity v roku 2025 jednoznačne prekročili úroveň spred pandémie. Členské štáty by mali spôsobom nezaťažujúcim rast čo najskôr znížiť svoje rozpočtové deficity pod referenčnú hodnotu 3 %, alebo ich pod ňou udržať, a mali by budovať rezervy potrebné na zaistenie funkčnosti automatických stabilizátorov zvyšujúcich odolnosť voči nepriaznivým šokom. Všetky krajiny musia zaistiť dodržanie odporúčaní vyplývajúcich z revidovaného Paktu stability a rastu. Pri riešení rozpočtových výziev súvisiacich s potrebou vyšších výdavkov v oblasti obrany, ekologickej transformácie a nepriaznivého demografického vývoja je nevyhnutné uplatňovať fiškálnu obozretnosť. Potrebná je účinná realizácia odolných národných fiškálnych rámcov, ktoré sú v plnom súlade s pravidlami EÚ, s cieľom podporiť fiškálnu konsolidáciu, obmedziť prekračovanie verejných výdavkov a zároveň pomôcť predchádzať opätovnému vzniku makroekonomických nerovnováh. Celkovo by prioritou fiškálnych stratégií mali byť udržateľné verejné financie, strategické investície a štrukturálne reformy podporujúce rast.

3.3 Kritérium výmenného kurzu

V čase zverejnenia tejto správy nebola žiadna z mien krajín, ktoré sú predmetom tejto správy, zapojená do mechanizmu ERM II. Štyri meny sa obchodovali v pružnom kurzovom režime a rumunský leu v režime s riadeným pohyblivým výmenným kurzom. Väčšina mien vykazovala pomerne vysokú volatilitu výmenných kurzov, najmä v dôsledku výkyvov nálady investorov na devízových trhoch v rýchlo sa meniacom geopolitickom prostredí, ako aj v dôsledku špecifických faktorov jednotlivých krajín, ktoré viedli k čiastočnému zhoršeniu externých faktorov. Rumunský leu vykázal pomerne nízku volatilitu vďaka režimu riadeného pohyblivého výmenného kurzu aj napriek významnému znehodnoteniu v máji 2025 aj máji 2026. Maďarský forint sa po parlamentných voľbách v polovici apríla 2026 výrazne zhodnotil. V dôsledku toho sa v čase zverejnenia tejto správy iba rumunský leu obchodoval pod úrovňou z júna 2024, ktorá sa použila ako referenčná hodnota na ilustračné účely pre absenciu centrálneho kurzu v rámci ERM II, zatiaľ čo ostatné meny sa od júna 2024 voči euru zhodnotili (graf 3.9).^[154]

Graf 3.9

Bilaterálne výmenné kurzy voči euru

(index: priemer z júna 2024 = 100; denné údaje; 1. jún 2024 – 17. jún 2026)

3.4 Kritérium dlhodobej úrokovej miery

Tri z piatich hodnotených krajín zaznamenali počas sledovaného obdobia od júna 2025 do mája 2026 priemernú dlhodobú úrokovú mieru nad referenčnou hodnotou 5,1 % (graf 3.10). Krajinou s najnižšou priemernou dvanásťmesačnou dlhodobou úrokovou mierou, na úrovni 2,6 %, bolo Švédsko. Aj Česká republika zaznamenala priemernú dlhodobú úrokovú mieru pod referenčnou hodnotou a dosiahla 4,5 %, zatiaľ čo Poľsko zotrvalo nad ňou, na úrovni 5,4 %. Najvyššia priemerná dlhodobá úroková miera bola zaznamenaná v Maďarsku a Rumunsku, zhodne na úrovni 6,7 %. Počas hodnoteného obdobia, ktoré sa začalo zverejnením Konvergenčnej správy za rok 2024, vykazovali dvanásťmesačné priemery dlhodobých úrokových mier v piatich hodnotených krajinách len veľmi mierne výkyvy. Zároveň mesačné dlhodobé úrokové miery v troch z piatich krajín stúpli, tak v dôsledku globálneho vývoja, ako aj domácich faktorov zahŕňajúcich vysokú infláciu a v niektorých prípadoch tiež vysoký rast a uvoľnenejšiu fiškálnu politiku. V Poľsku boli miery stabilné v čase nižšej inflácie, odolného hospodárskeho rastu a uvoľnenej fiškálnej politiky, kým v Maďarsku sa prepadli o 1,2 percentuálneho bodu, čo sa zaznamenalo takmer hneď po aprílových parlamentných voľbách 2026.

Graf 3.10

Dlhodobé úrokové miery

(v %; ročný priemer)

Vývoj rozpätí dlhodobých úrokových mier v porovnaní s priemerom eurozóny od zverejnenia Konvergenčnej správy za rok 2024 bol v jednotlivých hodnotených krajinách pomerne rôznorodý. Rôznorodosť diferenciálov dlhodobých úrokových mier odráža rozdiely v cyklických pozíciách jednotlivých krajín aj v tom, ako finančné trhy hodnotia ich vonkajšiu a vnútornú zraniteľnosť vrátane rozpočtového vývoja a vyhliadok udržateľnej konvergencie. V Maďarsku po voľbách v polovici apríla 2026 klesla dlhodobá úroková miera o 0,5 percentuálneho bodu za dva dni a následne sa ďalej znižovala, hoci pomalším tempom. V máji 2026 sa jej diferenciál oproti priemernej miere eurozóny za sledované obdobie celkovo znížil o 1,2 percentuálneho bodu. V sledovanom období klesli aj diferenciály úrokových mier v Poľsku o 0,3 percentuálneho bodu a v Rumunsku o 0,2 percentuálneho bodu. Úrokové diferenciály naopak stúpli v Českej republike o 0,3 percentuálneho bodu a okrajovo aj vo Švédsku o 0,1 percentuálneho bodu. Od vypuknutia vojny na Blízkom východe na konci februára 2026 bol len v Českej republike a Poľsku zaznamenaný rast diferenciálu dlhodobých úrokových mier, a to o 0,2 resp. 0,4 percentuálneho bodu. V Maďarsku klesol o 1,2 percentuálneho bodu, kým v Rumunsku a Švédsku sa znížil výrazne menej, o 0,1 resp. 0,2 percentuálneho bodu.

3.5 Ďalšie relevantné faktory

Podľa Európskej komisie pretrvávajú obavy súvisiace s tlakmi na nákladovú konkurencieschopnosť. Komisia vo svojej Správe o mechanizme varovania na rok 2026 poukázala na pretrvávajúci tlak na konkurencieschopnosť v hodnotených krajinách strednej a východnej Európy, reflektujúc naďalej vysoké miery rastu nominálnych jednotkových nákladov práce, výrazné kumulatívne inflačné diferenciály a napäté trhy práce. Komisia dospela k záveru, že situácia v Maďarsku, Rumunsku a Švédsku si vyžaduje hĺbkové preskúmanie. Pokiaľ ide o Maďarsko, Komisia poukázala na zvýšený rast jednotkových nákladov práce, vysokú jadrovú infláciu, významné fiškálne slabiny vrátane vysokého deficitu verejnej správy a rizík súvisiacich s dlhom, ako aj na obnovený tlak na rast cien na trhu s nehnuteľnosťami na bývanie. V prípade Rumunska Komisia zdôraznila značné riziká týkajúce sa vonkajšej udržateľnosti a pretrvávajúce obavy o konkurencieschopnosť v kontexte veľmi vysokého rastu jednotkových nákladov práce, veľkého deficitu bežného účtu a rozsiahlej fiškálnej nerovnováhy. V prípade Švédska Komisia zistila pretrvávajúce slabé miesta súvisiace s vysokými cenami nehnuteľností na bývanie a vysokou zadlženosťou domácností a podnikov. Hoci Komisia klasifikovala ostatné krajiny hodnotené v tejto správe ako krajiny bez nerovnováh, aj ony čelia hospodárskym výzvam, ako sa uvádza v príslušných častiach venovaných jednotlivým krajinám. Komisia v rámci svojho jarného balíka Európskeho semestra 2026 potvrdila, že Maďarsko naďalej vykazuje nerovnováhy. Taktiež v prípade Rumunska zistila nadmernú nerovnováhu, keďže pretrváva významná zraniteľnosť v súvislosti s rozpočtovým deficitom a deficitom bežného účtu, napriek určitému aktuálnemu zlepšeniu, a nákladová konkurencieschopnosť sa ďalej zhoršuje.

Väčšina hodnotených krajín v posledných rokoch zlepšila svoje vonkajšie pozície, i keď aktuálny šok z cien energií a súvisiaca volatilita môžu viesť k ich opätovnému zhoršeniu. Z prehľadu v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe (MIP) vyplýva, že trojročné priemerné saldá bežných účtov sa v roku 2025 vo väčšine krajín strednej a východnej Európy zlepšili (tabuľka 3.2), čo odzrkadľuje zlepšujúce sa podmienky pre obchod a zmierňujúci sa domáci dopyt. V Rumunsku však trojročný priemer deficitu bežného účtu v roku 2025 opäť zostal za orientačnou hraničnou hodnotou ‑4,0 % HDP, keď k výrazným vonkajším nerovnováham v posledných rokoch prispeli vysoké fiškálne deficity. Všetky hodnotené krajiny sú čistými dovozcami energií, hoci v rôznej miere a s rozdielnou geografickou diverzifikáciou dovozu, čo spôsobuje, že ich vonkajšia pozícia je osobitne citlivá na aktuálny šok z cien energií a súvisiacu volatilitu.

Záporná čistá medzinárodná investičná pozícia (net international investment position – NIIP) vyjadrená podielom na HDP sa vo väčšine hodnotených krajín zlepšila, zostáva však na vysokej úrovni. V roku 2025 NIIP zostala za orientačnou hraničnou hodnotu ‑35 % HDP v Rumunsku. Nižšie čisté zahraničné záväzky mali Maďarsko (32,4 % HDP), Poľsko (29,5 % HDP) a Česká republika (9,8 % HDP), kým Švédsko opäť zaznamenalo kladnú NIIP (54,7 % HDP). V štyroch krajinách strednej a východnej Európy sú čisté zahraničné záväzky tvorené prevažne priamymi zahraničnými investíciami, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za stabilnejšiu formu financovania než portfóliové alebo dlhové toky. V niekoľkých z hodnotených krajín však v posledných rokoch došlo k spomaleniu prílevu priamych zahraničných investícií v porovnaní s úrovňou pred úplnou inváziou Ruska na Ukrajine. V súčasnej geopolitickej situácii a vzhľadom na zvýšenú neistotu na svetových finančných trhoch predstavujú veľké zahraničné záväzky naďalej zdroj zraniteľnosti v prípade nepriaznivých šokov, ktoré by mohli ovplyvniť dôveru investorov alebo podmienky zahraničného financovania.

Vo väčšine hodnotených krajín pretrvávajú obavy týkajúce sa cenovej a nákladovej konkurencieschopnosti. Za posledné tri roky sa vo väčšine hodnotených krajín v rôznej miere zhodnotili reálne efektívne výmenné kurzy deflované HICP, pričom v Maďarsku, Poľsku a Rumunsku prekročili orientačnú hraničnú úroveň 10 %. Vo všetkých krajinách sa v danom období zvýšila trojročná miera rastu nominálnych jednotkových nákladov práce a s výnimkou Švédska prekročila v roku 2025 orientačnú hranicu 12 %. Rast jednotkových nákladov práce zostal osobitne zvýšený v Maďarsku, Poľsku a Rumunsku, kde kumulatívny nárast prekročil stanovenú hraničnú hodnotu viac než dvojnásobne. Tento vývoj do veľkej miery odráža silný nominálny rast miezd v posledných rokoch v kombinácii s miernejším rastom produktivity. Napriek zhoršeniu ukazovateľov nákladovej konkurencieschopnosti zostal vývoz do rozvinutých ekonomík v trojročnom horizonte do roku 2025 vo všeobecnosti stabilný, čo bolo čiastočne podporené rozširovaním výrobných kapacít určených na vývoz a štrukturálnymi zmenami v obchodných modeloch. Z dlhodobého hľadiska by ďalší rast cien energií a všeobecný tlak na náklady v súčasnom geopolitickom prostredí mohli ešte viac oslabiť konkurencieschopnosť, ak by sa preniesli do trvalých inflačných diferenciálov voči obchodným partnerom.

Ekonomiky hodnotených krajín zostávajú úzko integrované s eurozónou prostredníctvom obchodných a finančných väzieb. Eurozóna je naďalej hlavným obchodným a finančným partnerom všetkých hodnotených krajín (graf 3.11). Podiel vývozu tovaru do eurozóny sa v roku 2025 pohyboval približne od 41 % celkového vývozu vo Švédsku po 63,4 % v Českej republike, zatiaľ čo podiel dovozu z eurozóny sa pohyboval od 50,6 % celkového dovozu v Rumunsku po 56,5 % v Českej republike. Významné sú aj finančné väzby s eurozónou. Podiel eurozóny na stave prichádzajúcich priamych zahraničných investícií presiahol 70 % v Českej republike, Rumunsku a Poľsku, pričom v Českej republike eurozóna tvorila viac ako 60 % stavu záväzkov z portfóliových investícií. Čo sa týka priamych aj portfóliových investícií, podiel zahraničných aktív investovaných v eurozóne bol najvyšší v prípade Rumunska, za ktorým nasledovala Česká republika. Okrem obchodných a finančných podielov sú tieto ekonomiky zároveň hlboko integrované do hodnotových reťazcov eurozóny, s vysokou mierou zapojenia do cezhraničných produkčných sietí najmä v priemyselnej výrobe. To posilňuje prenos šokov na strane dopytu a ponuky medzi eurozónou a príslušnými krajinami. Navyše v bankových systémoch viacerých krajín strednej a východnej Európy, najmä v Českej republike a Rumunsku, naďalej zohrávajú významnú úlohu banky vo vlastníctve finančných inštitúcií z eurozóny. Švédske banky zároveň zohrávajú kľúčovú úlohu v niektorých krajinách eurozóny. Hĺbka týchto hospodárskych väzieb posilňuje zosúladenie hospodárskych cyklov hodnotených krajín s hospodárskym cyklom eurozóny.

Graf 3.11

Obchodné a finančné väzby s eurozónou

a) Podiel obchodu s tovarmi s eurozónou	b) Investičná pozícia v eurozóne
(percentuálny podiel na celku)	(percentuálny podiel na celku)

V niekoľkých krajinách sa v dôsledku opätovného rastu cien nehnuteľností na bývanie a úverov zvýšili riziká súvisiace s nehnuteľnosťami. Po korekcii zaznamenanej v rokoch 2022 – 2023 sa trhy s nehnuteľnosťami na bývanie vo väčšine hodnotených krajín opäť posilnili. Od roku 2024 ceny nehnuteľností na bývanie výrazne stúpli v Maďarsku a v Českej republike, pričom ročné tempo ich rastu dosiahlo dvojciferné hodnoty (graf 3.12, panel a) a bežné ukazovatele oceňovania poukazujú na nadhodnotenie vo vzťahu k fundamentom. Rast cien nehnuteľností na bývanie sa zrýchlil aj v Rumunsku, pričom štandardné postupy hodnotenia naznačujú, že sa ceny držia pod odhadovanými rovnovážnymi úrovňami. Vo všetkých hodnotených krajinách sa v posledných rokoch zrýchlil rast úverov domácnostiam. Napriek tomu je zadlženosť domácností v krajinách strednej a východnej Európy v porovnaní s priemerom eurozóny naďalej pomerne nízka (graf 3.12, panel b), čo zmierňuje systémové riziká. Naopak, slabé miesta zostávajú naďalej výraznejšie vo Švédsku, kde je úroveň súkromného zadlženia stále vysoká, hoci v posledných rokoch mierne klesla, a bankový sektor má veľké expozície voči realitnému sektoru. Výhľadovo si pokračujúci rýchly rast cien a úverov v niektorých hodnotených krajinách vyžaduje dôkladné sledovanie, najmä v prípade sprísnenia podmienok financovania alebo zhoršenia vyhliadok na trhu práce.

Graf 3.12

Vývoj na trhu s nehnuteľnosťami na bývanie a zadlženosť súkromného sektora

a) Ceny nehnuteľností na bývanie a úvery domácnostiam	b) Zadlženosť súkromného sektora
(ročná percentuálna zmena)	(v % HDP)

Expozície domácich bankových sektorov voči štátnemu dlhu sa v uplynulých rokoch zvýšili, hoci bankové sektory si naďalej udržiavajú silné kapitálové vankúše. Expozície voči štátnemu dlhu sa vo všetkých hodnotených krajinách strednej a východnej Európy v posledných rokoch zvýšili a zostávajú významne vyššie ako v eurozóne (graf 3.13, panel a). To by mohlo zväčšiť zraniteľnosť v prípade fiškálneho napätia alebo prehodnotenia rizika spojeného so štátnym dlhom, s možným vplyvom na súvahy bánk, podmienky ich financovania a ponuku úverov. Hoci v niektorých krajinách pretrvávajú zvýšené devízové riziká, súvisiace riziká sa zdajú malé, keďže podnikové úvery v cudzích menách sa vo veľkej miere sústreďujú v odvetviach orientovaných na export, ktoré disponujú prirodzeným zabezpečením v podobe príjmov denominovaných v eurách, kým euroizácia domácností zostáva obmedzená. Napriek slabým miestam spojeným s vývojom na realitnom trhu a rastúcou expozíciou voči štátnemu dlhu vykazujú bankové sektory v hodnotených krajinách stále solídne kapitálové pozície a likviditné rezervy, stabilný prístup k financovaniu a primeranú ziskovosť. Podiel problémových úverov ďalej klesal alebo sa držal blízko historických miním (graf 3.13, panel b), hoci vo väčšine prípadov zostáva nad priemerom eurozóny.

Graf 3.13

Expozície voči štátnemu dlhu a problémové úvery v bankovom sektore

a) Držba štátnych dlhopisov v bankách	b) Problémové úvery
(percentuálny podiel na celkových aktívach)	(percentuálny podiel na celkových úveroch)

Politiky finančného sektora by mali chrániť finančnú stabilitu, a prispievať tak k udržateľnému hospodárskemu rastu a zachovávaniu cenovej stability. Zachovanie obozretných rámcov dohľadu a makroprudenciálnej politiky zostáva nevyhnutné na zmiernenie zraniteľností súvisiacich s vysokou zadlženosťou domácností a podnikov, s expozíciami voči štátnemu dlhu a s vývojom na realitnom trhu. Príslušné vnútroštátne orgány by mali v záujme podpory dôvery vo finančný systém pokračovať v posilňovaní postupov dohľadu, okrem iného aj implementáciou relevantných odporúčaní medzinárodných a európskych orgánov a úzkou spoluprácou s orgánmi dohľadu iných krajín EÚ v rámci kolégií orgánov dohľadu.

Podmienky na trhu práce zostali vo väčšine hodnotených krajín napäté. Napriek tomu, že miera nezamestnanosti v posledných rokoch mierne vzrástla, naďalej sa vo všetkých krajinách okrem Švédska drží blízko historických miním a pod priemerom eurozóny (graf 3.14, panel a). V niektorých segmentoch trhu práce pretrváva nedostatok pracovných síl, čo naďalej vyvoláva tlak na rast miezd. Obmedzená ponuka pracovnej sily sa zároveň čiastočne zmiernila vďaka stúpajúcemu čistému prílevu migrantov vrátane príchodu pracovníkov z krajín mimo EÚ a ukrajinských utečencovi. Negatívny demografický trend však naďalej predstavuje štrukturálnu výzvu, keďže vo viacerých krajinách strednej a východnej Európy pokračuje pokles počtu populácie v produktívnom veku v dôsledku starnutia obyvateľstva a minulých migračných odlevov (graf 3.14, panel b). Medzi ďalšie štrukturálne výzvy patrí pomerne nízka participácia na trhu práce v niektorých krajinách a pretrvávajúci nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami. Demografické problémy a štrukturálne obmedzenia trhu práce v strednodobom horizonte predstavujú kľúčovú výzvu pre ďalšiu reálnu konvergenciu s eurozónou.

Graf 3.14

Ukazovatele trhu práce

a) Miera nezamestnanosti	b) Obyvateľstvo v produktívnom veku
(v % pracovnej sily)	(percentuálna zmena)

Dôležitým faktorom v hodnotení udržateľnosti hospodárskej integrácie a konvergencie je sila inštitucionálneho prostredia. Lepšie riadenie a vyššia kvalita inštitúcií priamoúmerne súvisia so zlepšením podnikateľského prostredia, efektívnejšou verejnou správou, väčšou transparentnosťou a zodpovednosťou, posilnením právneho poriadku a zlepšením digitálnych a administratívnych kapacít. Vo väčšine hodnotených krajín by ďalšie zlepšenie kvality inštitúcií pomohlo odstrániť rigiditu a prekážky brániace efektívnemu rozdeľovaniu výrobných faktorov, čím by sa posilnil potenciálny rast. Silnejší inštitucionálny rámec môže prostredníctvom zvyšovania produktivity a potenciálneho produktu zároveň prispieť k udržateľnosti dlhu a uľahčiť efektívnu realizáciu politických opatrení.

Kvalitnejšie inštitúcie a lepšie riadenie by mohli priniesť významné hospodárske prínosy, a to najmä v Maďarsku a Rumunsku. Posilnenie týchto oblastí môže zvýšiť hospodársku odolnosť a podporiť udržateľnosť konvergencie. Hoci v oblastiach ako právny štát, kvalita regulácie a boj proti korupcii pretrvávajú určité výzvy, niektorým krajinám sa v priebehu času podarilo dosiahnuť stabilný pokrok (graf 3.15).^[155] Rumunsko a Maďarsko môžu riešiť svoje inštitucionálne problémy tým, že sa zamerajú na účinné vykonávanie reforiem a plnenie míľnikov stanovených v ich plánoch obnovy a odolnosti. Tieto snahy sú kľúčové pre posilnenie rámcov riadenia a presadzovanie princípov právneho štátu.

Graf 3.15

Prehľad krajín EÚ z hľadiska kvality inštitúcií

a) Celosvetové ukazovatele verejnej správy	b) Index vnímania korupcie
(index; os x: úroveň v roku 2000; os y: úroveň v roku 2024)	(index; os x: úroveň v roku 1999; os y: úroveň v roku 2025)

Rozsiahle štrukturálne reformy by podporili proces konvergencie posilnením potenciálneho rastu a konkurencieschopnosti. Zvyšovanie kvality inštitúcií, zlepšovanie riadenia a posilňovanie podnikateľského prostredia by spolu s účinnejšou realizáciou investičných a reformných programov financovaných EÚ podporilo rast produktivity. V tejto súvislosti by posilnenie riadenia a efektívnosti štátnych podnikov a zvýšenie konkurencie v regulovaných a sieťových odvetviach, vrátane energetiky a dopravy, prispeli k zníženiu bariér pre vstup, zlepšili alokáciu zdrojov a podporili súkromné investície, čo by podporilo udržateľnú konvergenciu.

4 Zhrnutie za jednotlivé krajiny

4.1 Česká republika

V máji 2026 dosiahla priemerná dvanásťmesačná miera inflácie HICP v Českej republike 1,9 %, čo je dostatočne pod referenčnou hodnotou 2,7 % stanovenou ako kritérium cenovej stability. Očakáva sa, že miera inflácie sa bude v nadchádzajúcich mesiacoch postupne zvyšovať, najmä v dôsledku vyšších cien komodít a čoraz rozsiahlejších inflačných tlakov v súvislosti s vojnou na Blízkom východe. Zároveň i napriek známkam uvoľňovania podmienok na trhu práce pretrváva nedostatok pracovných síl, pričom výrazný mzdový rast prispieva k základným inflačným tlakom. HDP na obyvateľa a cenová hladina sú v porovnaní s ostatnými hodnotenými krajinami strednej a východnej Európy relatívne vysoké, no sú stále nižšie ako priemer eurozóny. Proces dobiehania členských krajín z hľadiska HDP na obyvateľa a cenovej hladiny, najmä ak by ho mal sprevádzať neudržateľný vývoj cien úverov a aktív, môže mať za následok kladné inflačné diferenciály voči eurozóne, pokiaľ tento faktor nebude vyvážený zhodnocovaním nominálneho výmenného kurzu.

Na Českú republiku sa v súčasnosti nevzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu. Deficit rozpočtu verejnej správy v Českej republike bol v roku 2025 na úrovni 2,1 % HDP, čo je pod referenčnou hodnotou 3 %, a jej pomer dlhu k HDP predstavoval 44,3 %, čiže menej ako referenčná hodnota 60 %.

Počas dvojročného referenčného obdobia od 18. júna 2024 do 17. júna 2026 sa česká koruna nezúčastňovala na mechanizme ERM II. Obchodovalo sa s ňou v rámci pružného kurzového režimu. Výmenný kurz českej koruny voči euru vykazoval počas referenčného obdobia v priemere pomerne vysokú mieru volatility. Dňa 17. júna 2026 bol výmenný kurz na úrovni 24,147 koruny za euro, t. j. koruna bola o 2,5 % silnejšia ako jej priemerná úroveň v júni 2024.

V sledovanom období od júna 2025 do mája 2026 dosahovali dlhodobé úrokové miery v Českej republike v priemere 4,5 %, čo je pod referenčnou hodnotou 5,1 % stanovenou ako konvergenčné kritérium úrokových mier. Diferenciál medzi dlhodobými úrokovými mierami Českej republiky a eurozóny (vážený HDP) mierne stúpol a na konci referenčného obdobia predstavoval 1,4 percentuálneho bodu. Kapitálové trhy v Českej republike sú menšie a oveľa menej rozvinuté ako trhy v eurozóne.

České právne predpisy nespĺňajú všetky požiadavky na nezávislosť centrálnej banky, zákaz menového financovania a právnu integráciu do Eurosystému. Česká republika je členským štátom EÚ, pre ktorý platí výnimka, a preto musí splniť všetky adaptačné požiadavky stanovené v článku 131 zmluvy.

4.2 Maďarsko

V máji 2026 dosiahla priemerná dvanásťmesačná miera inflácie HICP v Maďarsku 3,3 %, čo je značne nad referenčnou hodnotou 2,7 % stanovenou ako kritérium cenovej stability. Očakáva sa, že miera inflácie sa bude v nadchádzajúcich mesiacoch postupne zvyšovať, najmä v dôsledku vyšších cien komodít a čoraz rozsiahlejších inflačných tlakov v súvislosti s vojnou na Blízkom východe. Zároveň i napriek známkam uvoľňovania podmienok na trhu práce pretrváva nedostatok pracovných síl, s výrazným rastom miezd, čiastočne podporovaným zvyšovaním miezd vo verejnom sektore a minimálnych miezd. V prípade Maďarska existujú obavy v súvislosti s dlhodobejšou udržateľnosťou inflačnej konvergencie. Proces dobiehania členských krajín z hľadiska HDP na obyvateľa a cenovej hladiny, najmä ak by ho mal sprevádzať neudržateľný vývoj cien úverov a aktív, môže mať za následok kladné inflačné diferenciály voči eurozóne, pokiaľ tento faktor nebude vyvážený zhodnocovaním nominálneho výmenného kurzu.

Na Maďarsko sa od roku 2024 vzťahuje postup pri nadmernom deficite. Deficit rozpočtu verejnej správy v Maďarsku bol v roku 2025 na úrovni 4,7 % HDP, čo je značne nad referenčnou hodnotou 3 %, a jeho pomer dlhu k HDP predstavoval 74,6 %, čo je nad referenčnou hodnotou 60 %. Maďarsko by malo nadmerný deficit odstrániť do roku 2026. V júni 2026 Európska komisia postup pri nadmernom deficite v prípade Maďarska pozastavila.

Počas dvojročného referenčného obdobia od 18. júna 2024 do 17. júna 2026 sa maďarský forint nezúčastňoval na mechanizme ERM II. Obchodovalo sa s ním v rámci pružného kurzového režimu. Výmenný kurz maďarského forintu voči euru vykazoval počas referenčného obdobia v priemere pomerne vysokú mieru volatility. Dňa 17. júna 2026 bol výmenný kurz na úrovni 349,68 forinta za euro, t. j. forint bol o 11,4 % silnejší ako jeho priemerná úroveň v júni 2024. V júni 2020 Magyar Nemzeti Bank uzavrela s ECB dohodu o repo linke, v rámci ktorej si mohla výmenou za kolaterál vysokej kvality denominovaný v eurách požičať prostriedky do výšky 4 mld. € na pokrytie potrieb eurovej likvidity maďarských finančných inštitúcií. Táto dohoda bola v januári 2025 opäť predĺžená na obdobie dvoch rokov, takže zostala v platnosti počas celého referenčného obdobia.

V sledovanom období od júna 2025 do mája 2026 dosahovali dlhodobé úrokové miery v Maďarsku v priemere 6,7 %, čo je nad referenčnou hodnotou 5,1 % stanovenou ako konvergenčné kritérium úrokových mier. Diferenciál medzi dlhodobými úrokovými mierami Maďarska a eurozóny (vážený HDP) sa významne znížil a na konci referenčného obdobia predstavoval 2,2 percentuálneho bodu. Kapitálové trhy v Maďarsku sú menšie a oveľa menej rozvinuté ako trhy v eurozóne.

Maďarské právne predpisy nespĺňajú všetky požiadavky na nezávislosť centrálnej banky, zákaz menového financovania, jednotnú písomnú podobu názvu euro a právnu integráciu do Eurosystému. Maďarsko je členským štátom EÚ, pre ktorý platí výnimka, a preto musí splniť všetky adaptačné požiadavky stanovené v článku 131 zmluvy.

4.3 Poľsko

V máji 2026 dosiahla priemerná dvanásťmesačná miera inflácie HICP v Poľsku 2,9 %, čo je nad referenčnou hodnotou 2,7 % stanovenou ako kritérium cenovej stability. Očakáva sa, že miera inflácie sa bude v nadchádzajúcich mesiacoch postupne zvyšovať, najmä v dôsledku vyšších cien komodít a čoraz rozsiahlejších inflačných tlakov v súvislosti s vojnou na Blízkom východe. Na rast inflácie bude zároveň naďalej vyvíjať tlak nedostatok pracovných síl, hoci dochádza k uvoľňovaniu podmienok na trhu práce. Pokračovanie procesu dobiehania členských krajín z hľadiska HDP na obyvateľa a cenovej hladiny, najmä ak by ho mal sprevádzať neudržateľný vývoj cien úverov a aktív, môže mať za následok kladné inflačné diferenciály voči eurozóne, pokiaľ tento faktor nebude vyvážený zhodnocovaním nominálneho výmenného kurzu.

Na Poľsko sa od roku 2024 vzťahuje postup pri nadmernom deficite. Deficit rozpočtu verejnej správy v Poľsku bol v roku 2025 na úrovni 7,3 % HDP, teda významne nad referenčnou hodnotou 3 %, zatiaľ čo jeho pomer dlhu k HDP predstavoval 59,7 %, čo je pod referenčnou hodnotou 60 %. Poľsko by malo svoj nadmerný deficit korigovať do roku 2028. V júni 2026 Európska komisia postup pri nadmernom deficite v prípade Poľska pozastavila.

Počas dvojročného referenčného obdobia od 18. júna 2024 do 17. júna 2026 sa poľský zlotý nezúčastňoval na mechanizme ERM II. Obchodovalo sa s ním v rámci pružného kurzového režimu. Výmenný kurz poľského zlotého voči euru vykazoval počas referenčného obdobia v priemere pomerne vysokú mieru volatility. Dňa 17. júna 2026 bol výmenný kurz na úrovni 4,241 zlotého za euro, t. j. zlotý bol o 1,9 % silnejší ako jeho priemerná úroveň v júni 2024.

V sledovanom období od júna 2025 do mája 2026 dosahovali dlhodobé úrokové miery v Poľsku v priemere 5,4 %. Nachádzali sa teda nad referenčnou hodnotou 5,1 % stanovenou ako konvergenčné kritérium úrokových mier. Diferenciál medzi dlhodobými úrokovými mierami Poľska a eurozóny (vážený HDP) sa znížil a na konci referenčného obdobia predstavoval 2,3 percentuálneho bodu. Kapitálové trhy v Poľsku sú menšie a oveľa menej rozvinuté ako trhy v eurozóne.

Poľské právne predpisy nespĺňajú všetky požiadavky na nezávislosť centrálnej banky, dôvernosť, zákaz menového financovania a právnu integráciu do Eurosystému. Poľsko je členským štátom EÚ, pre ktorý platí výnimka, a preto musí splniť všetky adaptačné požiadavky stanovené v článku 131 zmluvy.

4.4 Rumunsko

V máji 2026 dosiahla priemerná dvanásťmesačná miera inflácie HICP v Rumunsku 8,4 %, čo je podstatne nad referenčnou hodnotou 2,7 % stanovenou ako kritérium cenovej stability. Očakáva sa, že miera inflácie zostane v nadchádzajúcich mesiacoch zvýšená, čiastočne v dôsledku vyšších cien komodít a čoraz rozsiahlejších inflačných tlakov v súvislosti s vojnou na Blízkom východe. Priaznivé bázické efekty v dôsledku zvýšenia nepriamych daní a domácich cien elektriny v roku 2025 v prostredí slabej súkromnej spotreby budú zároveň v krátkodobom horizonte infláciu pravdepodobne tlmiť. V prípade Rumunska existujú obavy v súvislosti s dlhodobejšou udržateľnosťou inflačnej konvergencie. Proces dobiehania členských krajín z hľadiska HDP na obyvateľa a cenovej hladiny, najmä ak by ho mal sprevádzať neudržateľný vývoj cien úverov a aktív, môže mať za následok kladné inflačné diferenciály voči eurozóne, pokiaľ tento faktor nebude vyvážený zhodnocovaním nominálneho výmenného kurzu.

Na Rumunsko sa od roku 2020 vzťahuje postup pri nadmernom deficite. Deficit rozpočtu verejnej správy v Rumunsku bol v roku 2025 na úrovni 7,9 % HDP, teda významne nad referenčnou hodnotou 3 %, zatiaľ čo jeho pomer dlhu k HDP predstavoval 59,3 %, čo je pod referenčnou hodnotou 60 %. Rumunsko by malo svoj nadmerný deficit odstrániť do konca roka 2030. V júni 2026 Európska komisia postup pri nadmernom deficite v prípade Rumunska pozastavila.

Počas referenčného obdobia od 18. júna 2024 do 17. júna 2026 sa rumunský leu nezúčastňoval na mechanizme ERM II. Obchodovalo sa s ním v rámci pružného kurzového režimu s riadeným pohyblivým výmenným kurzom. Výmenný kurz rumunského leu voči euru vykazoval počas referenčného obdobia v priemere nízku mieru volatility. Dňa 17. júna 2026 bol na úrovni 5,232 leu za euro, t. j. leu bol o 5,1 % slabší ako jeho priemerná úroveň v júni 2024. V júni 2020 Banca Naţională a României uzavrela s ECB dohodu o repo linke, v rámci ktorej si výmenou za kolaterál vysokej kvality denominovaný v eurách mohla požičať prostriedky do výšky 4,5 mld. € na pokrytie potrieb eurovej likvidity rumunských finančných inštitúcií. Táto dohoda bola v januári 2025 opäť predĺžená na obdobie dvoch rokov, takže zostala v platnosti počas celého referenčného obdobia.

V sledovanom období od júna 2025 do mája 2026 dosahovali dlhodobé úrokové miery v Rumunsku v priemere 6,7 %, čo je nad referenčnou hodnotou 5,1 % stanovenou ako konvergenčné kritérium úrokových mier. Diferenciál medzi dlhodobými úrokovými mierami Rumunska a eurozóny (vážený HDP) sa marginálne znížil a na konci referenčného obdobia predstavoval 2,7 percentuálneho bodu. Kapitálové trhy v Rumunsku sú oveľa menšie ako trhy v eurozóne a sú stále nedostatočne rozvinuté.

Rumunské právne predpisy nespĺňajú všetky požiadavky na nezávislosť centrálnej banky, zákaz menového financovania a právnu integráciu do Eurosystému. Rumunsko je členským štátom EÚ, pre ktorý platí výnimka, a preto musí splniť všetky adaptačné požiadavky stanovené v článku 131 zmluvy.

4.5 Švédsko

V máji 2026 dosiahla priemerná dvanásťmesačná miera inflácie HICP vo Švédsku 2,2 %, čo je pod referenčnou hodnotou 2,7 % stanovenou ako kritérium cenovej stability. Očakáva sa, že miera inflácie sa bude v nadchádzajúcich mesiacoch postupne znižovať, najmä v dôsledku nižšej dane z pridanej hodnoty z potravín a premietania vplyvu zhodnocovania výmenného kurzu z roku 2025. Je však pravdepodobné, že tento pokles budú čiastočne vyvažovať vyššie ceny komodít a čoraz rozsiahlejšie inflačné tlaky v súvislosti s vojnou na Blízkom východe. Očakáva sa, že v rokoch 2026 a 2027 inflácia vo Švédsku zostane pod cieľovou úrovňou Sveriges Riksbank. Čo sa týka ďalšieho vývoja, menová politika Švédska a jeho inštitucionálny rámec zameraný na stabilitu by mal aj naďalej prispievať k dosahovaniu cenovej stability.

Na Švédsko sa v súčasnosti nevzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu. Deficit rozpočtu verejnej správy vo Švédsku bol v roku 2025 na úrovni 1,3 % HDP, teda dostatočne pod referenčnou hodnotou 3 %, a jeho pomer dlhu k HDP predstavoval 35,1 %, čo je dostatočne pod referenčnou hodnotou 60 %.

Počas dvojročného referenčného obdobia od 18. júna 2024 do 17. júna 2026 sa švédska koruna nezúčastňovala na mechanizme ERM II. Obchodovalo sa s ňou v rámci pružného kurzového režimu. Výmenný kurz švédskej koruny voči euru vykazoval počas tohto dvojročného obdobia v priemere vysokú mieru volatility. Dňa 17. júna 2026 bol výmenný kurz na úrovni 10,891 koruny za euro, t. j. koruna bola o 3,5 % silnejšia ako jej priemerná úroveň v júni 2024. Počas referenčného obdobia platila medzi Sveriges Riksbank a ECB swapová dohoda, uzavretá 20. decembra 2007, umožňujúca požičať si prostriedky do výšky 10 mld. € výmenou za švédske koruny.

V sledovanom období od júna 2025 do mája 2026 dosahovali dlhodobé úrokové miery vo Švédsku v priemere 2,6 %, a zotrvali tak dostatočne pod referenčnou hodnotou 5,1 % stanovenou ako konvergenčné kritérium úrokových mier. Diferenciál medzi dlhodobými úrokovými mierami Švédska a priemerom eurozóny (vážený HDP) zaznamenal nepatrný nárast a na konci referenčného obdobia predstavoval ‑0,7 percentuálneho bodu. Kapitálové trhy vo Švédsku sú v porovnaní s trhmi eurozóny vysoko rozvinuté.

Švédske právne predpisy nespĺňajú všetky požiadavky na nezávislosť centrálnej banky, zákaz menového financovania a právnu integráciu do Eurosystému. Švédsko je členským štátom EÚ, pre ktorý platí výnimka, a preto musí splniť všetky adaptačné požiadavky stanovené v článku 131 zmluvy. Podľa zmluvy sa na Švédsko od 1. júna 1998 vzťahuje povinnosť prijať vnútroštátne právne predpisy s cieľom integrácie do Eurosystému.

Poďakovanie
Táto konvergenčná správa bola koordinovaná a pripravená generálnym riaditeľstvom ECB pre ekonomiku a vychádzala zo vstupov, pripomienok a odporúčaní iných odborných útvarov ECB, najmä generálnych riaditeľstiev pre právne služby, pre menovú politiku a pre štatistiku. Ďakujeme za pripomienky z národných centrálnych bánk v EÚ a najmä od účastníkov edičnej skupiny pre Konvergenčnú správu z júna 2026. Konvergenčná správa bola 19. júna 2026 schválená Generálnou radou ECB. Ekonomické časti pripravili: Ursel Baumann, Martin Bijsterbosch, Alexandra Olivia Coldea, Matteo Falagiarda, Michael Fidora, Christine Gartner, Nadine Leiner-Killinger, Christiane Nickel, Steffen Osterloh, Philipp Rother, Gábor Vincze, Giovanni Vitale a Caroline Willeke. Autormi ďalších príspevkov sú: Ginevra Aguiari, Miguel Ampudia, Ana Bairrao, Klára Bakk Simon, Nicolai Benalal, Othman Bouabdallah, Francesco Chiacchio, Livia Chitu, Roberta De Stefani, Virginia Di Nino, Martin Eiglsperger, Patrick Grussenmeyer, Stephan Haroutunian, Jürgen Herr, Stanimira Kosekova, Dimitrios Laskos, Elena Lourenço, Christophe Madaschi, Silvia Márquez Thibaut, Antonio Moreno, Ralica Müller, Carolin Nerlich, Jerzy Niemczyk, Hans Olsson, Elvira Rosati a Martina Viggiano. Právne časti pripravili: Axel-Johannes Korb, Christian Kroppenstedt a Chiara Zilioli. Autormi ďalších príspevkov sú: David Baez Seara, Alina Grosu, Karen Kaiser, Justyna Kurzela, Simona Lambrinoc, Sarah Levy, Fabian von Lindeiner, Margot Littlefair a Marta Szablewska.