Čo sú to zrážky z ocenenia?

3. novembra 2016

Na finančných trhoch zrážky predstavujú zníženie hodnoty aktíva, vyjadrené v percentách. Ak napríklad aktívum, dajme tomu štátny dlhopis, v hodnote 1 mil. € podlieha zrážke 20 %, jeho hodnota sa považuje len za 0,8 mil. €.

Kedy sa zrážky uplatňujú?

Zrážky sa uplatňujú napríklad vtedy, keď centrálna banka požičiava peniaze komerčným bankám. Na zabezpečenie úveru centrálna banka požaduje zloženie kolaterálu (viac v časti kolaterál). Hodnotu poskytnutého kolaterálu však skracuje o príslušnú zrážku. V uvedenom prípade by za aktívum v objektívnej trhovej hodnote 1 mil. € s 20 % zrážkou bolo možné získať len úver vo výške 0,8 mil. €.

Aký je dôvod uplatňovania zrážok?

Centrálne banky musia mať istotu, že sa im požičané peniaze vrátia. Prvoradou zárukou vrátenia je prirodzene zmluva s dlžníkom o splatení úveru. No ak dlžník úver nesplatí, centrálna banka predá príslušný kolaterál. Preto musí mať istotu, že kolaterál bude schopná predať za cenu, ktorá hodnotu úveru pokryje. Hodnota aktív však môže kolísať a predaj niektorých aktív môže centrálnym bankám chvíľu trvať. Zrážka preto slúži ako rezerva na pokrytie prípadnej straty hodnoty a času potrebného na predaj aktíva.

Vezmime si napríklad dom za 1 mil. €. Dnes síce môže mať hodnotu 1 mil. €, neexistuje však žiadna záruka, že sa neskôr za 1 mil. € bude dať aj predať. Medzičasom ho môže napríklad poškodiť búrka alebo sa jeho lokalita stane menej vyhľadávanou. Eurosystém, zložený z ECB a 19 centrálnych bánk krajín eurozóny, síce kolaterál vo forme nehnuteľností neprijíma, no pre aktíva, ktoré akceptuje (napr. vysokokvalitné dlhopisy a iné krátkodobé cenné papiere), je logika veci rovnaká. I cenné papiere môžu z viacerých dôvodov stratiť na hodnote. Práve preto aktíva v súčasnej trhovej hodnote 1 mil. € nestačia na získanie úveru v tej istej výške.

Od čoho závisí veľkosť zrážky?

Veriteľ musí posúdiť výšku rezervy potrebnej na pokrytie rizika, že sa mu založené aktívum nepodarí predať za jeho súčasnú cenu. Do úvahy pritom berie uvedené faktory vrátane rizikovosti daného aktíva, t. j. jeho cenovej volatility a jeho likvidity (tzn. ako rýchlo sa dá bez straty speňažiť). Ak sa vrátime k uvedenému príkladu, starý vidiecky dom (po ktorom je nízky dopyt) v oblasti známej búrlivým počasím (riziko poškodenia) by podliehal vyššej oceňovacej zrážke než úplne nový trojizbový byt v centre mesta. V kontexte centrálnych bánk možno analogicky povedať, že štátne dlhopisy sú zvyčajne pomerne bezpečné a likvidné investície, ktoré podliehajú nižšej zrážke než spravidla menej likvidné bankové úvery, ktoré sa ako kolaterál akceptujú tiež.

Aké zrážky uplatňuje Eurosystém?

Pri určovaní výšky zrážok z ocenenia akceptovaného kolaterálu Eurosystém zohľadňuje všetky relevantné faktory. V prvom rade sa snaží, aby zrážka stačila na minimalizáciu rizika straty, a zároveň aby nebola neúmerná.

Pri akceptovaní kolaterálu Eurosystém neuprednostňuje žiadne konkrétne aktíva – dôležité je, aby spĺňali stanovené požiadavky. Ako kolaterál za úver vo výške 1 mil. € by dlžník mohol napríklad poskytnúť pohľadávky z bankových úverov v hodnote 1,7 mil. € so zrážkou 40 %, alebo štátne dlhopisy v hodnote 1,06 mil. € so zrážkou 5 %, keďže obidve aktíva by mali kolaterálovú hodnotu tesne nad 1 mil. €. Podmienkou je, aby sa celková hodnota kolaterálu po odpočítaní zrážky rovnala celkovej hodnote úveru (alebo ju prevyšovala) bez ohľadu na to, či dlžník poskytne väčší objem aktív s vyššou zrážkou alebo menší objem aktív s nižšou zrážkou.

Eurosystém používa prísny postup riadenia rizík a uplatňovanie zrážok je len jedným z viacerých opatrení zameraných na predchádzanie nadmerným rizikám.

ECB zverejňuje zoznam zrážok z hodnoty kolaterálu, ktorý sa pravidelne prehodnocuje.