ECB zverejňuje Konvergenčnú správu z roku 2016
- Počas obdobia pokrývajúceho posledné kolá rozširovania EÚ zaznamenali mnohé krajiny značný pokrok smerom k účasti v hospodárskej a menovej únii (HMÚ).
- Sedem hodnotených krajín spĺňa väčšinu kvantitatívnych hospodárskych kritérií, ale ani jedna z nich nespĺňa všetky záväzky stanovené v zmluve vrátane kritérií právnej konvergencie.
- Predpokladom úspešného zavedenia eura je udržateľná konvergencia.
Európska centrálna banka (ECB) dnes zverejňuje svoju Konvergenčnú správu z roku 2016, ktorá sa týka Bulharska, Českej republiky, Chorvátska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Švédska. Správa hodnotí, či uvedené krajiny dosiahli vysoký stupeň udržateľnej konvergencie (hospodárska konvergencia), a zároveň posudzuje plnenie štatutárnych požiadaviek, ktoré musia národné centrálne banky splniť, aby sa mohli stať neoddeliteľnou súčasťou Eurosystému (právna konvergencia). V rámci hodnotenia udržateľnosti konvergencie správa zohľadňuje aj rozšírený rámec správy hospodárskych záležitostí EÚ (napr. Pakt stability a rastu, postup pri makroekonomickej nerovnováhe).
Hospodárska konvergencia
Výrazné zníženie inflačných rozdielov medzi jednotlivými krajinami poukazuje na mieru konvergencie dosiahnutú v nedávnej minulosti. Počas dvanásťmesačného referenčného obdobia od mája 2015 do apríla 2016 bola inflácia v EÚ veľmi nízka, predovšetkým v dôsledku výrazného poklesu cien ropy. To sa odzrkadlilo na referenčnej hodnote 0,7 % stanovenej ako kritérium cenovej stability, ktoré počas referenčného obdobia spĺňalo šesť zo siedmich krajín. Pokiaľ ide o ďalší vývoj, zatiaľ čo v nadchádzajúcich rokoch sa očakáva mierne zvýšenie inflácie, v niektorých z hodnotených krajín existujú obavy o udržateľnosť inflačnej konvergencie v dlhodobejšom horizonte.
Určité zlepšenie možno pozorovať aj v oblasti rozpočtových kritérií. V roku 2015 bol pomer rozpočtového deficitu k HDP pod úrovňou 3 % HDP v šiestich z hodnotených krajín s výnimkou Chorvátska, na ktoré sa naďalej vzťahuje postup pri nadmernom deficite. V roku 2013 sa pritom postup vzťahoval aj na Českú republiku a Poľsko. Pokiaľ ide o dlh verejnej správy, referenčnú hodnotu 60 % prekročilo len Chorvátsko a Maďarsko. V Chorvátsku sa pomer dlhu od roku 2013 zvýšil, zatiaľ čo v Maďarsku mierne klesol.
Na mechanizme výmenných kurzov (ERM II) sa nezúčastňuje žiadna z hodnotených krajín. Vo Švédsku, Maďarsku, Poľsku a Rumunsku vykazoval výmenný kurz počas dvojročného referenčného obdobia pomerne vysokú mieru volatility.
Pokiaľ ide o konvergenciu dlhodobých úrokových mier, vo všetkých siedmich hodnotených krajinách boli dlhodobé úrokové miery pod referenčnou hodnotou 4 %, rovnako ako v prípade Konvergenčnej správy z roku 2014. Najnižšie dlhodobé úrokové miery zaznamenala Česká republika a Švédsko.
Plnenie numerických konvergenčných kritérií v konkrétnom čase nie je samo osebe zárukou hladkého vstupu do HMÚ. Krajiny, ktoré plánujú zaviesť euro, by mali vedieť preukázať udržateľnosť ich konvergenčného procesu. V tomto smere sú v mnohých hodnotených krajinách potrebné trvalé zmeny politík. Predovšetkým je potrebné zabezpečiť dlhodobejšie dosahovanie zlepšení v súvislosti s rozpočtovými kritériami. Musia byť zavedené adekvátne rozpočtové a makroprudenciálne politiky s cieľom predchádzať hromadeniu nerovnováh, ako aj vhodný rámec dohľadu nad finančnými inštitúciami. Štrukturálne reformy by sa mali zameriavať na zabezpečovanie spoľahlivo fungujúcich inštitúcií a hospodárskeho riadenia a tým okrem iného vytvárať priaznivé podmienky na efektívne využívanie kapitálu a pracovných síl, ako aj na pružné trhy práce a trhy tovarov a služieb.
Právna konvergencia
V žiadnej zo siedmich hodnotených krajín nie je právny rámec plne zlučiteľný so všetkými požiadavkami na zavedenie eura. Pretrvávajú nezrovnalosti v oblasti nezávislosti centrálnej banky, najmä pokiaľ ide o inštitucionálnu a finančnú nezávislosť centrálnych bánk, ako aj personálnu nezávislosť. Vo všetkých hodnotených krajinách s výnimkou Chorvátska okrem toho pretrváva nesúlad v otázke zákazu menového financovania a právnej integrácie príslušných centrálnych bánk do Eurosystému.
Kontaktnou osobou pre médiá je Eszter Miltényi-Torstensson, tel.: +49 69 1344 8034
Poznámka pre redaktora:
Vypracovaním tejto správy si ECB plní svoju povinnosť stanovenú v článku 140 Zmluvy o fungovaní Európskej únie minimálne raz za dva roky alebo na žiadosť členského štátu EÚ, pre ktorý platí výnimka, podať Rade EÚ správu o pokroku, ktorý členské štáty, pre ktoré platí výnimka, dosiahli pri plnení záväzkov týkajúcich sa dosiahnutia HMÚ.
Európska centrálna banka
Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu
- Sonnemannstrasse 20
- 60314 Frankfurt nad Mohanom, Nemecko
- +49 69 1344 7455
- media@ecb.europa.eu
Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.
Kontakty pre médiá