TLAČOVÁ KONFERENCIA

Mario Draghi, prezident ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB
Frankfurt nad Mohanom 13. septembra 2018

ÚVODNÉ VYHLÁSENIE

Dámy a páni, spolu s viceprezidentom vás srdečne vítame na dnešnej tlačovej konferencii. Dovoľte mi oboznámiť vás s výsledkom dnešného zasadania Rady guvernérov, na ktorom sa zúčastnil aj podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis.

Na základe pravidelnej ekonomickej a menovej analýzy sme sa rozhodli ponechať kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. I naďalej očakávame, že na súčasnej úrovni zostanú minimálne do leta 2019, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné na zabezpečenie pokračovania trvalého vývoja inflácie smerom k úrovni nižšej, ale blízkej 2,0 % v strednodobom horizonte.

Pokiaľ ide o neštandardné opatrenia menovej politiky, v čistom nákupe v rámci programu nákupu aktív budeme pokračovať v súčasnom mesačnom objeme 30 mld. € až do konca tohto mesiaca. Po septembri 2018 mesačné tempo čistého nákupu aktív znížime na 15 mld. € až do konca decembra 2018, pričom predpokladáme, že následne čistý nákup v závislosti od nových údajov potvrdzujúcich náš strednodobý výhľad vývoja inflácie ukončíme. Istinu zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu nákupu aktív plánujeme reinvestovať aj po skončení čistého nákupu aktív, a to počas dlhšieho obdobia, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné na zachovanie priaznivého stavu likvidity a výraznej miery menovej akomodácie.

Aktuálne informácie vrátane nových projekcií odborníkov ECB zo septembra 2018 celkovo potvrdzujú naše prechádzajúce závery o pokračovaní plošnej expanzie hospodárstva eurozóny a postupnom zvyšovaní inflácie. Výkonnosť hospodárstva eurozóny i naďalej potvrdzuje naše presvedčenie, že trvalá konvergencia inflácie smerom k nášmu cieľu bude pokračovať, a to aj po postupnom ukončení nášho čistého nákupu aktív. V poslednom čase však zároveň dochádza k zvýrazneniu neistoty spojenej s rastúcim protekcionizmom, zraniteľnosťou rozvíjajúcich sa trhových ekonomík a volatilitou finančných trhov. Ďalšie zintenzívnenie domácich cenových tlakov a žiadaný vývoj celkovej inflácie v strednodobom horizonte si i naďalej vyžadujú značnú menovopolitickú stimuláciu. Táto podpora sa bude i naďalej poskytovať formou čistého nákupu aktív až do konca roka, prostredníctvom rozsiahleho objemu nadobudnutých aktív a súvisiacich reinvestícií, ako aj prostredníctvom našej rozšírenej signalizácie budúceho nastavenia kľúčových úrokových sadzieb ECB. Rada guvernérov je v každom prípade pripravená vhodným spôsobom upraviť všetky svoje nástroje, aby zabezpečila pokračovanie trvalého vývoja inflácie smerom k svojmu inflačnému cieľu.

Dovoľte mi teraz priblížiť vám, z čoho sme pri svojom hodnotení vychádzali. Začnem ekonomickou analýzou. Reálny HDP eurozóny sa v druhom štvrťroku 2018 medzikvartálne zvýšil o 0,4 %, rovnako ako v predchádzajúcom štvrťroku. Napriek určitému spomaleniu v porovnaní s dynamickým rastom v roku 2017 najnovšie hospodárske ukazovatele i výsledky prieskumov celkovo potvrdzujú pokračovanie plošného rastu hospodárstva eurozóny. Naše opatrenia menovej politiky i naďalej podporujú domáci dopyt. Súkromná spotreba ťaží z pokračujúceho rastu zamestnanosti, ktorý je čiastočne výsledkom uskutočnených reforiem na trhu práce, i zo mzdového rastu. Podniková investičná aktivita profituje z priaznivých podmienok financovania, rastu ziskovosti podnikov a stabilného dopytu. Investície do nehnuteľností na bývanie zostávajú výrazné. Očakáva sa i pokračovanie expanzie svetovej hospodárskej aktivity, ktorá stimuluje vývoz z eurozóny.

Toto hodnotenie sa v zásade odráža aj v septembrových makroekonomických projekciách odborníkov ECB pre eurozónu. Podľa nich by sa mal ročný reálny HDP zvýšiť o 2,0 % v roku 2018, o 1,8 % v roku 2019 a o 1,7 % v roku 2020. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov Eurosystému z júna 2018 bol výhľad rastu reálneho HDP na roky 2018 a 2019 upravený mierne nadol, najmä vzhľadom na o niečo nižší príspevok zahraničného dopytu.

Riziká spojené s výhľadom hospodárskeho rastu v eurozóne možno i naďalej označiť za celkovo vyvážené. V poslednom čase však zároveň vystupujú do popredia riziká spojené s rastúcim protekcionizmom, zraniteľnosťou rozvíjajúcich sa trhových ekonomík a volatilitou finančných trhov.

Podľa rýchleho odhadu Eurostatu ročná miera inflácie HICP v eurozóne v auguste 2018 klesla z júlových 2,1 % na 2,0 %. Na základe súčasných cien ropných futures je pravdepodobné, že ročné miery celkovej inflácie sa budú po zvyšok roka pohybovať okolo súčasnej úrovne. Hoci ukazovatele základnej inflácie vo všeobecnosti zostávajú tlmené, v porovnaní s predchádzajúcimi nízkymi hodnotami rastú. Vzhľadom na vysokú mieru využitia kapacít a prehlbovanie nedostatku pracovných síl dochádza k stupňovaniu a rozširovaniu domácich cenových tlakov, čo vyvoláva tlak na rast miezd. Neistota spojená s výhľadom inflácie klesá. Pokiaľ ide o ďalší vývoj, očakáva sa, že základná inflácia sa koncom roka zvýši a neskôr v strednodobom horizonte bude postupne rásť za podpory našich menovopolitických opatrení, pokračujúcej hospodárskej expanzie a zrýchľovania mzdového rastu.

Toto hodnotenie sa v zásade odráža aj v septembrových makroekonomických projekciách odborníkov ECB pre eurozónu, podľa ktorých ročná miera inflácie HICP v rokoch 2018, 2019 a 2020 dosiahne 1,7 %, čiže hodnotu prognózovanú v júni v makroekonomických projekciách odborníkov Eurosystému.

Čo sa týka menovej analýzy, miera rastu menového agregátu M3 v júli 2018 klesla z júnových 4,5 % na 4,0 %. Odhliadnuc od určitej volatility mesačných zmien je rast agregátu M3 v čoraz väčšej miere podporovaný tvorbou bankových úverov. K rastu peňažnej zásoby naďalej najväčšou mierou prispieval menový agregát M1.

Oživovanie rastu úverov súkromnému sektoru pozorované od začiatku roka 2014 pokračuje. Ročná miera rastu úverov nefinančným spoločnostiam v júli 2018 predstavovala 4,1 %, zatiaľ čo ročná miera rastu úverov domácnostiam dosiahla 3,0 %. V porovnaní s júnom tak boli obe miery bez zmeny.

Účinok opatrení menovej politiky prijatých od júna 2014 naďalej výraznou mierou prispieva k zlepšovaniu úverových podmienok pre podniky a domácnosti, k prístupu k úverovým zdrojom (predovšetkým pre malé a stredné podniky) a k stimulácii úverových tokov v rámci celej eurozóny.

Porovnanie výsledkov ekonomickej analýzy so signálmi vyplývajúcimi z menovej analýzy potvrdilo, že zabezpečenie pokračovania trvalého vývoja inflácie smerom k úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte si i naďalej vyžaduje výraznú mieru menovej akomodácie.

Pozitívny účinok našich menovopolitických opatrení sa prejaví naplno len za predpokladu rozhodnejších krokov v ďalších politických oblastiach, zameraných na zvýšenie dlhodobejšieho rastového potenciálu a obmedzenie zdrojov rizík. V záujme zvýšenia odolnosti, zníženia štrukturálnej nezamestnanosti a podpory produktivity a rastového potenciálu eurozóny je potrebné podstatne zrýchliť tempo realizácie štrukturálnych reforiem v krajinách eurozóny. Pokiaľ ide o rozpočtovú politiku, plošná hospodárska expanzia je dôvodom na doplnenie fiškálnych rezerv. Platí to predovšetkým pre krajiny s vysokou mierou zadlženosti verejnej správy, a pre ktoré je dodržiavanie Paktu stability a rastu nevyhnutnou podmienkou zachovania zdravého rozpočtového hospodárenia. Transparentné a konzistentné uplatňovanie rámca EÚ pre rozpočtové a hospodárske riadenie, tak z hľadiska časovej kontinuity ako i jednotlivých krajín, má pre zvýšenie odolnosti hospodárstva eurozóny naďalej zásadný význam. Zlepšovanie fungovania hospodárskej a menovej únie zostáva prioritou. Rada guvernérov vyzýva na prijatie konkrétnych a rozhodných krokov na dobudovanie bankovej únie a únie kapitálových trhov.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.

Kontakt pre médiá