Prečo Európa naďalej potrebuje hotovosť

Príspevok člena Výkonnej rady ECB Yvesa Merscha pre Project Syndicate

Platobné systémy v Európe prechádzajú dramatickými zmenami. V čase digitálnej revolúcie, ktorá ponúka čoraz rýchlejšie a pohodlnejšie spôsoby vyrovnávania transakcií, sa niekomu môže zdať, že hotovosť nemá žiadnu budúcnosť. Poprieť úlohu bankoviek a mincí v hospodárstve by však bolo chybou.

Paleta možností bezhotovostných platieb sa v posledných rokoch rozširuje. Platobné karty, online prevody a inkasá sú medzičasom neodmysliteľné. V poslednej dobe rastie i popularita smartfónových digitálnych platobných riešení a mobilných peňaženiek. Vznik potenciálne rizikových inovácií, ako je napríklad technológia distribuovanej databázy transakcií, naznačuje, že na obzore môžu byť ďalšie a potenciálne zásadné zmeny.

Nezávisle od nástupu týchto nových možností existuje množstvo štúdií, ktoré presadzujú zrušenie hotovosti. Zástancovia bezhotovostnej spoločnosti sa zvyčajne delia do troch odlišných táborov.

Príslušníci prvého tábora – alchymisti – by chceli odstrániť obmedzenia, ktoré pre menovú politiku predstavuje nulová spodná hranica (zero lower bound – ZLB). Druhému táboru – zástancom práva a poriadku – ide o zrušenie primárneho platobného prostriedku pre nezákonné činnosti. Tretí tábor – finančno-technologická aliancia – poukazuje na významné obchodné príležitosti vyplývajúce z eliminácie vysokých nákladov na skladovanie, emisiu a spracovanie hotovosti, ktorým je finančné odvetvie v súčasnosti vystavené.

Žiadny z argumentov za zavedenie plne bezhotovostného systému však pri bližšom pohľade neobstojí. Začnime „alchymistami“. Je pravda, že v prostredí veľmi nízkych úrokových mier je výkon menovej politiky náročnejší.

Z praxe však vieme, že efektívna spodná hranica sa od nulovej spodnej hranice líši. Záporné úrokové sadzby skutočne fungujú, bez toho, aby vyvolávali útek k hotovosti, najmä ak sa kombinujú s priamym nákupom aktív, dlhodobými úverovými operáciami (vrátane „operácií s pevnou úrokovou sadzbou a neobmedzeným objemom pridelených finančných prostriedkov“ a „cielených“ operácií) a so signalizáciou budúceho nastavenia menovej politiky. Záporné úrokové sadzby by sa mali chápať ako špecifický neštandardný nástroj menovej politiky, ktorý sa od nízkych úrokových sadzieb líši.

Podobne pri analýze neobstoja ani argumenty tábora zástancov „práva a poriadku“ za zákaz hotovosti. Pre mnoho čestných občanov plní hotovosť ako uschovávateľ hodnoty a platobný prostriedok dôležitú spoločenskú úlohu. Navrhoval by niekto zákaz súkromného vlastníctva luxusných áut alebo šperkov len preto, že sa páčia aj zločincom? Ubližovať slušnej väčšine v snahe potrestať nečestnú menšinu by bolo ako lúskať orechy kladivom – a rozbiť pritom aj stôl.

A pokiaľ ide o „finančno-technologickú alianciu“, tá sľubuje, že pomocou svojich inovatívnych digitálnych platobných riešení dokáže zjednodušiť realizáciu finančných transakcií. Zákazníci by už so sebou nemuseli nosiť zväzky bankoviek alebo hľadať bankomaty. Zostáva však otázkou, či naďalej výrazne roztrieštený sektor digitálnych platieb klientom pomôže viac než podnikom ponúkajúcim platobné riešenia.

Všetky argumenty za bezhotovostnú spoločnosť však narážajú na ešte jeden zásadný problém: väčšina ľudí, prinajmenšom v eurozóne, si ju nepraje. Podľa zatiaľ nezverejneného prieskumu Európskej centrálnej banky medzi 65 000 obyvateľmi eurozóny prebieha takmer 80 % všetkých transakcií na predajných miestach v hotovosti; v hodnotovom vyjadrení je to viac ako polovica platieb.

Ako to v Európe býva, medzi jednotlivými krajinami vidieť výrazné rozdiely: podiel hotovostných transakcií sa pohybuje od 42 % vo Fínsku až po 92 % na Malte. Celkovo však vzťah verejnosti k hotovosti zostáva silný a naďalej sa upevňuje.

Tempo rastu celkového dopytu po hotovosti v skutočnosti predstihuje rast nominálneho HDP. V posledných piatich rokoch predstavovalo priemerné ročné tempo rastu eurových bankoviek 4,9 % v hodnotovom a 6,2 % v objemovom vyjadrení. Tento rast sa týka i nominálnych hodnôt, ktoré sa používajú prevažne na transakcie, a nie na vytváranie úspor.

Uvedené závery potvrdzujú správnosť neutrálneho postoja ECB k platobnému styku, ktorý pripúšťa hotovostné i bezhotovostné platby. Tento postoj vychádza zo štyroch zásad: 1) technologická bezpečnosť, 2) efektívnosť, 3) technologická neutrálnosť a 4) sloboda voľby pre používateľov príslušných platobných prostriedkov.

Prvoradým cieľom ECB je udržiavať cenovú stabilitu. Na tento účel poskytuje bezpečnú likviditu centrálnej banky v podobe rezerv bánk vedených v centrálnej banke a bankoviek (ktoré sú jedinými bankovkami so štatútom zákonného platidla v eurozóne).

Ak by Európa zrušila hotovosť, pretrhla by tak jedinú priamu väzbu občanov na peniaze centrálnej banky. V demokratickom systéme takáto väzba pomáha zvyšovať mieru akceptácie nezávislosti centrálnej banky zo strany verejnosti, pretože prehlbuje dôveru a podporu občanov vo vzťahu k realizácii účinnej menovej politiky.

ECB bude bankovky poskytovať i naďalej. Zároveň budeme vytvárať podmienky na ďalší vývoj integrovaného, inovatívneho a konkurenčného trhu maloobchodných platobných riešení v eurozóne. Ak bude jedného dňa hotovosť nahradená elektronickými platobnými prostriedkami, toto rozhodnutie by malo byť odrazom vôle občanov, a nie sily lobistických skupín.

Speaking engagements

Kontakt pre médiá