European Central Bank - eurosystem
Možnosti vyhľadávania
Home Médiá ECB vysvetľuje Výskum a publikácie Štatistika Menová politika €uro Platobný styk a trhy Kariéra
Návrhy
Zoradiť podľa
  • TLAČOVÁ SPRÁVA

Rozhodnutia o menovej politike

8. septembra 2022

Rada guvernérov sa dnes rozhodla zvýšiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 75 bázických bodov. Tento významný krok znamená rýchlejší začiatok prechodu zo súčasnej vysoko akomodačnej úrovne menovopolitických sadzieb na úroveň, ktorá zabezpečí včasný návrat inflácie k strednodobému cieľu ECB na úrovni 2 %. Rada guvernérov na základe svojho aktuálneho hodnotenia očakáva, že v priebehu nasledujúcich zasadaní bude v zvyšovaní úrokových sadzieb pokračovať s cieľom tlmiť dopyt a chrániť pred rizikom trvalého nárastu inflačných očakávaní. Rada guvernérov bude trajektóriu menovej politiky pravidelne prehodnocovať na základe nových informácií a vývoja inflačného výhľadu. Jej budúce rozhodnutia o menovopolitických sadzbách budú i naďalej vychádzať z konkrétnych údajov a budú prijímané priebežne, zo zasadania na zasadanie.

Dôvodom prijatia dnešného rozhodnutia a očakávania ďalšieho zvyšovania úrokových sadzieb je naďalej príliš vysoká inflácia, ktorá pravdepodobne zostane nad úrovňou cieľa Rady guvernérov po dlhšiu dobu. Podľa rýchleho odhadu Eurostatu inflácia v auguste dosiahla 9,1 %. Prudko rastúce ceny energií a potravín, dopytové tlaky v niektorých sektoroch po znovuotvorení ekonomiky a ponukové obmedzenia vyvolávajú ďalší rast inflácie. Pokračuje zintenzívňovanie cenových tlakov a ich šírenie v celom hospodárstve, pričom v najbližšom období môže inflácia ďalej stúpať. S postupným slabnutím vplyvu súčasných príčin inflácie a premietaním normalizácie menovej politiky do ekonomiky a cenotvorby inflácia klesne. Pokiaľ ide o ďalší vývoj, odborníci ECB výrazne upravili svoje inflačné projekcie a v tejto fáze očakávajú, že inflácia dosiahne v priemere 8,1 % v roku 2022, 5,5 % v roku 2023 a 2,3 % v roku 2024.

Po oživení v prvej polovici roka 2022 aktuálne údaje poukazujú na podstatné spomalenie hospodárskeho rastu v eurozóne, s očakávanou stagnáciou hospodárstva v neskoršom priebehu roka a v prvom štvrťroku 2023. Veľmi vysoké ceny energií znižujú kúpnu silu príjmov obyvateľstva a ponukové obmedzenia napriek postupnému slabnutiu naďalej brzdia hospodársku aktivitu. Okrem toho nepriaznivá geopolitická situácia, predovšetkým neoprávnená ruská agresia voči Ukrajine, dolieha na dôveru podnikov i spotrebiteľov. Tento výhľad sa odráža aj v najnovších projekciách hospodárskeho rastu odborníkov ECB, ktoré boli výrazne znížené na zvyšok tohto roka i na celý rok 2023. Podľa uvedených projekcií má rast ekonomiky dosiahnuť 3,1 % v roku 2022, 0,9 % v roku 2023 a 1,9 % v roku 2024.

Pretrvávajúca zraniteľnosť spôsobená pandémiou naďalej predstavuje riziko ohrozujúce plynulú transmisiu menovej politiky. Rada guvernérov bude preto naďalej pružne reinvestovať prostriedky zo splatených cenných papierov v rámci portfólia núdzového pandemického programu nákupu aktív na potlačenie rizík súvisiacich s pandémiou ohrozujúcich fungovanie transmisného mechanizmu.

Kľúčové úrokové sadzby ECB

Rada guvernérov sa rozhodla zvýšiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 75 bázických bodov. Úroková sadzba hlavných refinančných operácií a úrokové sadzby jednodňových refinančných a jednodňových sterilizačných operácií sa tak zvyšujú na 1,25 %, 1,50 % a 0,75 %, a to s účinnosťou od 14. septembra 2022.

Vzhľadom na zvýšenie sadzby jednodňových sterilizačných operácií nad nulu už dvojstupňový systém úročenia nadbytočných rezerv nie je potrebný. Rada guvernérov sa ho preto dnes rozhodla pozastaviť nastavením multiplikátora na nulu.

Program nákupu aktív a núdzový pandemický program nákupu aktív

Rada guvernérov má v úmysle pokračovať v reinvestovaní plnej výšky istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu nákupu aktív (asset purchase programme – APP) ešte po dlhšiu dobu od chvíle, keď začala zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné na zachovanie vysokého stavu likvidity a primeraného nastavenia menovej politiky.

Pokiaľ ide o núdzový pandemický program nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP), Rada guvernérov mieni reinvestovať istinu zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci tohto programu minimálne do konca roka 2024. Redukcia portfólia PEPP v budúcnosti bude v každom prípade prebiehať riadeným spôsobom, aby nenarúšala primerané nastavenie menovej politiky.

Splatené cenné papiere v rámci portfólia PEPP sa reinvestujú pružne, s cieľom zmierňovať riziká súvisiace s pandémiou ohrozujúce mechanizmus transmisie menovej politiky.

Refinančné operácie

Rada guvernérov bude aj naďalej sledovať podmienky financovania bánk a zabezpečí, aby splácanie operácií v rámci tretej série cielených dlhodobejších refinančných operácií (targeted longer-term refinancing operations – TLTRO III) nebránilo plynulej transmisii jej menovej politiky. Rada guvernérov bude zároveň pravidelne posudzovať úlohu cielených úverových operácií v nastavení jej menovej politiky.

***

Rada guvernérov je pripravená všetky svoje nástroje v medziach svojho mandátu upraviť, aby zabezpečila stabilizáciu inflácie na jej cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte. Nástroj na ochranu transmisie menovej politiky umožňuje zasiahnuť proti neopodstatnenému, nesystematickému vývoju na trhu predstavujúcemu vážnu hrozbu pre transmisiu menovej politiky v jednotlivých krajinách eurozóny a Rade guvernérov tak umožňuje účinnejšie plniť jej mandát cenovej stability.

Prezidentka ECB tieto rozhodnutia zdôvodní na dnešnej tlačovej konferencii o 14.45 h SEČ.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.

KONTAKT

Európska centrálna banka

Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu

Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.

Kontakty pre médiá