TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB,
Boris Vujčić, viceprezident ECB

Frankfurt nad Mohanom 23. júla 2026

Dobrý deň, spolu s viceprezidentom vás vítame na dnešnej tlačovej konferencii.

Rada guvernérov sa dnes rozhodla ponechať tri kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Výhľad vývoja cien energií sa napriek vysokej volatilite v súčasnosti nachádza v blízkosti základného scenára júnových projekcií odborníkov Eurosystému a výrazne nad úrovňou zaznamenanou pred konfliktom na Blízkom východe. Miera neistoty zostáva vysoká a plný rozsah inflačných účinkov energetického šoku sa ukáže až časom. Preto pozorne sledujeme intenzitu a trvanie šoku, ako aj jeho nepriame a sekundárne účinky. Sme odhodlaní určovať svoju menovú politiku tak, aby sa inflácia stabilizovala na cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte.

Dnešným rozhodnutím zotrvávame v dobrej pozícii vyrovnať sa s neistotou spôsobenou konfliktom. Pri určovaní primeraného nastavenia menovej politiky sa budeme riadiť aktuálnymi údajmi a rozhodnutia budeme prijímať priebežne, zo zasadania na zasadanie. Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať z nášho hodnotenia inflačného výhľadu a súvisiacich rizík, na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, ako aj dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Vopred sa nezaväzujeme k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb.

Dnešné rozhodnutia sú uvedené v tlačovej správe zverejnenej na našej internetovej stránke.

Teraz mi dovoľte priblížiť náš pohľad na vývoj hospodárskej situácie a inflácie a následne našu analýzu finančných a menových podmienok.

Hospodárska aktivita

Aktuálne informácie poukazujú na určité zlepšenie hospodárskej aktivity v druhom štvrťroku, napriek stále nepriaznivým účinkom konfliktu na Blízkom východe. Prieskumy naznačujú čiastočné oživenie v sektore služieb, po citeľnom oslabení bezprostredne po prepuknutí energetického šoku. Digitálne služby sú stabilné, čiastočne vďaka rastúcemu podielu aktivity súvisiacej s umelou inteligenciou. Priemyselná výroba sa naďalej drží a podporuje ju preventívna tvorba podnikových zásob proti rizikám v dodávateľskom reťazci, ako aj vyššie výdavky na obranu. Miera nezamestnanosti v máji predstavovala 6,2 % a bola tak v blízkosti historických miním. Ponuka pracovných miest však zároveň naďalej klesala a podniky i domácnosti očakávajú, že situácia na trhu práce zostane slabšia než pred konfliktom.

Výhľadové ukazovatele naznačujú naďalej mierny hospodársky rast v najbližšom období v dôsledku energetického šoku a súvisiacej neistoty. Základné faktory strednodobého rastu však zostávajú nenarušené. K celkovej dynamike rastu by mali prispieť súkromná spotreba, investície do nových digitálnych technológií, vládne výdavky na obranu a infraštruktúru a určité oživenie vývozu.

Rada guvernérov opätovne zdôrazňuje naliehavú potrebu posilniť ekonomiku eurozóny pri súčasnom udržaní zdravých verejných financií. Základnými prvkami sú zjednodušenie a harmonizácia pravidiel na celom jednotnom trhu EÚ, urýchlenie energetickej transformácie a dokončenie únie úspor a investícií. Rozpočtové opatrenia prijímané v reakcii na energetický šok by mali byť dočasné, cielené a šité na mieru. Kladné hlasovanie Európskeho parlamentu začiatkom tohto mesiaca predstavuje významný krok na ceste k vytvoreniu digitálneho eura. Vítame spoločný zámer parlamentu, Rady EÚ a Komisie dosiahnuť dohodu o balíku právnych predpisov o jednotnej mene do konca tohto roka. Digitálne euro doplní fyzickú hotovosť jej digitálnym ekvivalentom a poskytne tak platobný prostriedok na všetky digitálne transakcie v celej eurozóne.

Inflácia

Inflácia sa v júni znížila z májových 3,2 % na 2,8 %. Inflácia cien energií klesla z májových 10,8 % na 8,5 %, zatiaľ čo inflácia cien potravín klesla z 1,9 % na 1,5 %. Inflácia bez cien energií a potravín sa zmiernila z májových 2,6 % na 2,4 %, pričom inflácia cien tovarov klesla z 0,9 % na 0,7 % a inflácia cien služieb z 3,5 % na 3,2 %.

Energetický šok sa naďalej premieta do vyšších cien. Podniky čelia čoraz vyšším nákladom na získavanie vstupov a očakávajú preto zvyšovanie svojich predajných cien. Zatiaľ čo vývoj základnej inflácie je pod kontrolou, plný rozsah účinkov energetického šoku sa ukáže až časom. Mzdový monitor ECB a výsledky prieskumov mzdových očakávaní naďalej naznačujú mierny mzdový rast v nasledujúcich štvrťrokoch. Rast produktivity práce tiež pomáha obmedzovať rast jednotkových nákladov práce. Inflačné očakávania na kratšie horizonty¤ zostávajú zvýšené. Väčšina ukazovateľov dlhodobejších inflačných očakávaní sa pohybuje okolo 2 %, čo podporuje ustálenie inflácie v strednodobom horizonte v blízkosti cieľa.

Zatiaľ čo inflácia cien energií v júni klesla, jej rast od začiatku konfliktu – ako aj jej vplyv na infláciu cien potravín, tovarov a služieb – zrejme udržia infláciu výrazne nad cieľovou úrovňou až do prvého polroka 2027. Následne by mala inflácia klesať v dôsledku očakávaného znižovania cien energií a pomalšieho rastu iných cien. Konflikt však zostáva významným zdrojom neistoty. Rozsah a trvanie nárastu cien energií i jeho vplyv na cenotvorbu a tvorbu miezd, inflačné očakávania a celkovú ekonomickú dynamiku preto pozorne monitorujeme.

Hodnotenie rizík

Riziká ohrozujúce scenár hospodárskeho vývoja sú naklonené smerom k nižšiemu rastu. Napriek tomu, že júnové memorandum o porozumení medzi Spojenými štátmi a Iránom predstavovalo prvý pokus o urovnanie konfliktu, posledné týždne priniesli opätovné zhoršenie situácie a geopolitická situácia zostáva krehká. Opätovné výpadky dodávok energií by mohli spôsobiť ďalší rast cien energií a na dlhšiu dobu, než sa momentálne očakáva. To by malo nepriaznivý vplyv na reálne príjmy, spotrebu a investície. Zhoršenie nálady na svetových finančných trhoch alebo prísnejšie úverové podmienky by mohli viesť k oslabeniu dopytu. Ďalšie spory v medzinárodnom obchode by tiež mohli ďalej narušiť ponukové reťazce, znížiť vývoz a oslabiť spotrebu a investície. Ostatné zdroje geopolitického napätia, predovšetkým neoprávnená vojna Ruska proti Ukrajine, naďalej predstavujú zásadný zdroj neistoty. Hospodársky rast by naopak mohol byť vyšší, ak by sa hospodárstvo a energetické trhy dokázali na výpadky spôsobené konfliktom na Blízkom východe adaptovať rýchlejšie, než sa očakáva, alebo ak by došlo k udržateľnému urovnaniu konfliktu. Okrem toho by prekročenie prognóz rastu mohli vyvolať plánované výdavky na obranu a infraštruktúru, reformy na zvýšenie produktivity a dokončenie jednotného trhu a zavádzanie nových technológií v podnikoch v eurozóne.

Riziká týkajúce sa výhľadu vývoja inflácie sú na strane vyššej inflácie. Energetický šok by sa mohol ďalej zintenzívniť a jeho účinky na iné ceny a mzdy by mohli by výraznejšie než sa v súčasnosti očakáva. Čím dlhšie budú pretrvávať vysoké ceny energií, tým pravdepodobnejšie sa premietnu do širšej inflácie prostredníctvom nepriamych a sekundárnych účinkov. Pokračujúce obchodné napätie by mohlo prehĺbiť fragmentáciu svetových ponukových reťazcov, obmedziť ponuku kritických surovín a zhoršiť kapacitné obmedzenia v ekonomike eurozóny. Extrémne prejavy počasia – napr. v podobe momentálnych horúčav – a celkové napredovanie klimatickej a prírodnej krízy by mohli spôsobiť väčší než očakávaný nárast cien potravín. Inflácia by naopak mohla byť o niečo nižšia, ak by sa konflikt na Blízkom východe podarilo udržateľne urovnať alebo ak by sa jeho nepriame alebo sekundárne účinky ukázali menej výrazné, než sa očakáva. Infláciu by tiež mohol znížiť nárast volatility a rizikovej averzie na finančných trhoch, ktorý by viedol k oslabeniu dopytu.

Finančné a menové podmienky

Celkové finančné podmienky sa od nášho posledného zasadania mierne sprísnili, čo zodpovedá zvýšeniu kľúčových úrokových sadzieb ECB. Sadzby bankových úverov pre podniky i náklady emisie trhových dlhových nástrojov sa v máji nezmenili a predstavujú 3,6 %, resp. 4,0 %. Ročná miera rastu podnikových úverov sa zvýšila z aprílových 3,4 % na 4,0 %. Jej nárast však bol čiastočne kompenzovaný pomalším rastom emisie podnikových dlhopisov, ktorá klesla z 4,5 % na 3,4 %. Podľa nášho najnovšieho prieskumu bankových úverov v eurozóne sa podmienky podnikových úverov v druhom štvrťroku o niečo sprísnili. Dopyt po podnikových úveroch mierne stúpol v dôsledku vyšších potrieb financovania prevádzkového kapitálu, ale aj úverov na investície do fixných aktív veľkých spoločností.

Ceny hypoték v máji vzrástli z aprílových 3,4 % na 3,5 %, zatiaľ čo rast objemu hypotekárnych úverov sa mierne zvýšil na 3,1 %. Podmienky hypotekárnych úverov sa v druhom štvrťroku sprísnili, čo bolo odrazom rastúcich obáv bánk z hospodárskych rizík, ktorým čelia ich klienti, pričom zároveň boli samy menej ochotné podstupovať riziko. Dopyt po hypotékach v dôsledku zhoršovania spotrebiteľskej dôvery a vyšších úrokových sadzieb klesol.

Záver

Rada guvernérov sa dnes rozhodla ponechať tri kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Sme odhodlaní určovať svoju menovú politiku tak, aby sa inflácia stabilizovala na cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte. Pri určovaní primeraného nastavenia menovej politiky sa budeme riadiť aktuálnymi údajmi a rozhodnutia budeme prijímať priebežne, zo zasadania na zasadanie. Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať z nášho hodnotenia inflačného výhľadu a súvisiacich rizík, na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, ako aj dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Vopred sa nezaväzujeme k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb.

V každom prípade sme pripravení všetky svoje nástroje v medziach nášho mandátu upraviť, aby sme zabezpečili trvalú stabilizáciu inflácie na našej cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte a naďalej plynulú transmisiu menovej politiky.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.