ÚVODNÉ VYHLÁSENIE

TLAČOVÁ KONFERENCIA

Mario Draghi, prezident ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB
Frankfurt nad Mohanom 24. októbra 2019

Dámy a páni, spolu s viceprezidentom vás srdečne vítame na dnešnej tlačovej konferencii. Dovoľte nám oboznámiť vás s výsledkom dnešného zasadania Rady guvernérov, na ktorom sa zúčastnil aj podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis a nastupujúca prezidentka Christine Lagardová.

Na základe pravidelnej ekonomickej a menovej analýzy sme sa rozhodli ponechať kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Očakávame, že na súčasnej alebo nižšej úrovni zostanú, až kým nezaznamenáme, že sa výhľad vývoja inflácie počas horizontu našich projekcií výrazne približuje k úrovni dostatočnej blízkej, ale nižšej ako 2 %, a že sa tento vývoj inflácie konzistentne odráža v dynamike základnej inflácie.

V zmysle rozhodnutia prijatého na našom septembrovom zasadaní sa od 1. novembra opäť začne čistý nákup v rámci nášho programu nákupu aktív, v objeme 20 mld. € za mesiac. Očakávame, že nákup bude prebiehať dovtedy, kým to bude potrebné na posilnenie akomodačného vplyvu našich menovopolitických sadzieb, a že sa skončí krátko predtým, ako začneme zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB.

Zároveň máme v úmysle pokračovať v reinvestovaní plnej výšky istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu nákupu aktív ešte po dlhšiu dobu od chvíle, keď začneme zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné na zachovanie priaznivého stavu likvidity a výraznej miery menovej akomodácie.

Rada guvernérov opätovne zdôraznila potrebu výrazne akomodačného nastavenia menovej politiky počas dlhšieho obdobia na posilnenie základných inflačných tlakov a vývoja celkovej inflácie v strednodobom horizonte. Predovšetkým signalizácia budúceho nastavenia menovej politiky Rady guvernérov zabezpečí, že finančné podmienky sa budú vyvíjať v súlade so zmenami výhľadu vývoja inflácie. Rada guvernérov je v každom prípade naďalej pripravená podľa potreby upraviť všetky svoje nástroje, aby zabezpečila trvalý vývoj inflácie smerom k svojmu inflačnému cieľu, v súlade so svojou snahou o symetriu.

Aktuálne informácie od posledného zasadania Rady guvernérov začiatkom septembra potvrdzujú náš predchádzajúci záver o dlhšie trvajúcej slabej dynamike hospodárskeho rastu eurozóny, pretrvávajúcich významných rizikách pomalšieho rastu a tlmených inflačných tlakoch. Odolnosť hospodárstva eurozóny sa však zároveň naďalej opiera o pokračujúci rast zamestnanosti a miezd. Komplexný súbor menovopolitických opatrení, o ktorom sme rozhodli na našom poslednom zasadaní, predstavuje výraznú menovú stimuláciu, ktorá prispeje k ďalšiemu uvoľneniu úverových podmienok pre podniky a domácnosti. Podporí tak hospodársku expanziu eurozóny, ďalšie stupňovanie domácich cenových tlakov a tým aj trvalý vývoj inflácie smerom k nášmu strednodobému inflačnému cieľu.

Dovoľte mi teraz priblížiť, z čoho sme pri svojom hodnotení vychádzali. Začnem ekonomickou analýzou. Medzikvartálny rast reálneho HDP eurozóny, ktorý v prvom štvrťroku 2019 zaznamenal 0,4 %, dosiahol v druhom štvrťroku 0,2 %. Aktuálne hospodárske údaje a výsledky prieskumov naďalej indikujú mierny, no kladný rast v druhej polovici tohto roka. Spomalenie rastu je predovšetkým odrazom stále slabého vývoja medzinárodného obchodu v prostredí pretrvávajúcej globálnej neistoty, ktorá naďalej nepriaznivo vplýva na výrobný sektor eurozóny a tlmí rast investícií.

Sektor služieb a sektor stavebníctva zároveň i napriek určitému zmierneniu naďalej prejavujú odolnosť. Hospodárska expanzia eurozóny ťaží z priaznivých podmienok financovania, ďalšieho nárastu zamestnanosti a zvyšovania miezd, mierne expanzívnej rozpočtovej politiky v eurozóne ako aj pokračujúcej, i keď o niečo pomalšej expanzie svetovej hospodárskej aktivity.

Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu v eurozóne zostávajú na strane pomalšieho rastu a súvisia predovšetkým s dlhodobejšou neistotou súvisiacou s geopolitickými faktormi, rastúcim protekcionizmom a zraniteľnosťou rozvíjajúcich sa trhových ekonomík.

Ročná miera inflácie HICP v eurozóne v septembri 2019 klesla z augustových 1,0 % na 0,8 %, najmä v dôsledku nižšej inflácie cien potravín a energií. Na základe súčasných cien ropných futures je pravdepodobné, že celková inflácia bude ďalej mierne klesať, než koncom roka opäť stúpne. Ukazovatele základnej inflácie zostali vo všeobecnosti tlmené a ukazovatele inflačných očakávaní sú na nízkej úrovni. Hoci vzhľadom na väčší nedostatok pracovných síl došlo k zvýšeniu tlakov na rast mzdových nákladov, slabšie tempo hospodárskeho rastu spomaľuje ich premietanie do inflácie. V strednodobom horizonte sa očakáva zvýšenie inflácie, ku ktorému majú prispievať naše menovopolitické opatrenia, pokračujúca hospodárska expanzia a výrazný rast miezd.

Čo sa týka menovej analýzy, miera rastu menového agregátu M3 v auguste 2019 vzrástla z júlových 5,1 % na 5,7 %. Stabilné tempo rastu menového agregátu M3 je odrazom pokračujúcej tvorby bankových úverov pre súkromný sektor a nízkych oportunitných nákladov držby M3. Na strane komponentov k rastu peňažnej zásoby M3 naďalej najväčšou mierou prispieva menový agregát M1.

Rast úverov podnikom a domácnostiam, ktorý ťaží z pokračujúceho premietania akomodačného nastavenia našej menovej politiky do sadzieb bankových úverov, bol naďalej výrazný. Ročná miera rastu úverov nefinančným korporáciám sa v auguste 2019 zvýšila na 4,3 % (zo 4,0 % v júli 2019), zatiaľ čo ročná miera rastu úverov domácnostiam zostala v auguste nezmenená na úrovni 3,4 %. Z prieskumu bankových úverov v eurozóne za tretí štvrťrok 2019 vyplýva mierne uvoľnenie úverových podmienok a zvýšenie dopytu po úveroch domácnostiam, zatiaľ čo dopyt po podnikových úveroch zostal celkovo stabilný. Akomodačné nastavenie našej menovej politiky pomôže zachovať priaznivé podmienky poskytovania bankových úverov a bude naďalej podporovať prístup k financiám, predovšetkým pre malé a stredné podniky.

Porovnanie výsledkov ekonomickej analýzy so signálmi vyplývajúcimi z menovej analýzy potvrdilo, že pokračovanie trvalého vývoja inflácie smerom k úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte si i naďalej vyžaduje výraznú mieru menovej akomodácie.

Pozitívny účinok našich menovopolitických opatrení sa prejaví naplno len za predpokladu rozhodnejších krokov v ďalších politických oblastiach, zameraných na zvýšenie dlhodobejšieho rastového potenciálu, podporu agregátneho dopytu za súčasných podmienok a obmedzenie zdrojov rizík. V záujme zvýšenia produktivity, rastového potenciálu a odolnosti eurozóny, ako aj v záujme zníženia štrukturálnej nezamestnanosti je potrebné podstatne zrýchliť tempo realizácie štrukturálnych politík v krajinách eurozóny. Východiskom by mali byť odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2019.

Pokiaľ ide o rozpočtovú politiku, mierne expanzívna rozpočtová pozícia krajín eurozóny v súčasnosti do istej miery podporuje hospodársku aktivitu. Vzhľadom na zhoršujúci sa výhľad vývoja hospodárskeho rastu a naďalej významné riziká pomalšieho rastu by vlády, ktoré majú fiškálny priestor, mali prijať včasné a účinné opatrenia. Vlády krajín s vysokým dlhom verejnej správy musia uplatňovať obozretné politiky a plniť ciele štrukturálneho salda, čo vytvorí podmienky na voľné pôsobenie automatických stabilizátorov. Všetky krajiny by mali zintenzívniť svoje snahy o viac prorastovú štruktúru verejných financií.

Podobne aj transparentné a konzistentné uplatňovanie rámca Európskej únie pre rozpočtové a hospodárske riadenie, tak z hľadiska časovej kontinuity ako i jednotlivých krajín, má pre zvýšenie odolnosti hospodárstva eurozóny naďalej zásadný význam. Zlepšovanie fungovania hospodárskej a menovej únie zostáva prioritou. Rada guvernérov víta prebiehajúce iniciatívy a vyzýva na prijatie ďalších konkrétnych a rozhodných krokov na dobudovanie bankovej únie a únie kapitálových trhov.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.

Kontakt pre médiá