Možnosti vyhľadávania
Home Médiá ECB vysvetľuje Výskum a publikácie Štatistika Menová politika €uro Platobný styk a trhy Kariéra
Návrhy
Zoradiť podľa
TLAČOVÁ SPRÁVA

Ročná účtovná závierka Európskej centrálnej banky za rok končiaci sa 31. decembra 2010

3. marca 2011

Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) dnes schválila overenú ročnú účtovnú závierku ECB za rok končiaci sa 31. decembra 2010.

V roku 2010 sa hospodárenie ECB skončilo prebytkom 1 334 mil. €, v porovnaní s prebytkom vo výške 2 218 mil. € v roku 2009. [1] Na nižšom prebytku v roku 2010 mali podiel nižšie čisté úrokové výnosy v dôsledku nižších úrokových sadzieb, a to v prípade hlavných refinančných operácií Eurosystému i devízových rezerv v amerických dolároch, a skutočnosť, že v roku 2010 sa neuskutočnil žiadny predaj zlata.

Rada guvernérov sa rozhodla previesť k 31. decembru 2010 sumu 1 163 mil. € do rezervy na krytie rizík, čím táto rezerva dosiahla maximálnu výšku 5 184 mil. €. Vykázaný čistý zisk ECB za rok 2010 tak dosiahol 171 mil. €, ktorý sa Rada guvernérov na dnešnom zasadaní rozhodla rozdeliť v plnej výške medzi národné centrálne banky krajín eurozóny.

Rezerva na krytie rizík sa používa na krytie kurzových, úrokových a úverových rizík a rizík súvisiacich so zmenami ceny zlata. Výška a potrebnosť rezervy sa každoročne prehodnocuje.

Hlavným zdrojom bežného príjmu ECB sú výnosy z investícií jej devízových rezerv a portfólia vlastných zdrojov, úrokové výnosy z jej 8 % podielu na celkovom objeme eurových bankoviek v obehu a čisté úrokové výnosy z cenných papierov nakúpených na účely menovej politiky v rámci programu nákupu krytých dlhopisov (od júla 2009) a programu pre trhy s cennými papiermi (od mája 2010).

Čisté úrokové výnosy v roku 2010 dosiahli 1 422 mil. € (1 547 mil. € v roku 2009). Súčasťou týchto výnosov boli úrokové výnosy vo výške 654 mil. € z podielu ECB na objeme eurových bankoviek v obehu (787 mil. € v roku 2009), čisté úrokové výnosy vo výške 140 mil. € z cenných papierov nakúpených v rámci programu nákupu krytých dlhopisov (18 mil. € v roku 2009) a 438 mil. € z cenných papierov nakúpených v rámci programu pre trhy s cennými papiermi.

ECB národným centrálnym bankám vyplatila 346 mil. € (443 mil. € v roku 2009) v úrokoch z ich pohľadávok z devízových aktív prevedených do ECB. Úrokové výnosy z devízových aktív dosiahli 366 mil. € (700 mil. € v roku 2009). Realizované zisky z finančných operácií sa znížili z 1 103 mil. € v roku 2009 na 474 mil. € v roku 2010. V roku 2010 sa neuskutočnil žiadny predaj zlata. Zníženie hodnoty vo výške 195 mil. € v roku 2010 bolo predovšetkým dôsledkom nerealizovaných strát z obchodovateľných cenných papierov držaných na účely iné, ako sú účely menovej politiky, pričom v roku 2009 zníženie hodnoty predstavovalo 38 mil. €.

Administratívne náklady ECB na zamestnancov, nájom priestorov, poplatky za odborné služby a nákup ostatných tovarov a služieb v roku 2010 dosiahli 415 mil. € (vrátane odpisov fixných aktív, ktoré predstavovali 14 mil. €), v porovnaní so 401 mil. € v roku 2009.

Ročná účtovná závierka bude spolu so správou o činnosti za rok končiaci sa 31. decembra 2010 zverejnená vo Výročnej správe ECB dňa 19. apríla 2011.

Redakčné poznámky

  1. Účtovné pravidlá ECB: Jednotné účtovné pravidlá pre Eurosystém vrátane ECB stanovila Rada guvernérov v súlade s článkom 26.4 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Štatútu ESCB). Pravidlá boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. [2] Hoci všeobecne vychádzajú z medzinárodne uznávaných účtovných postupov, boli vytvorené s osobitným zreteľom na špecifické postavenie centrálnych bánk Eurosystému. Na základe týchto pravidiel sa obchodovateľné cenné papiere (iné ako cenné papiere klasifikované ako držané do splatnosti), zlato a všetky ostatné súvahové a podsúvahové aktíva a pasíva v cudzej mene oceňujú v trhovej cene. Obchodovateľné cenné papiere klasifikované ako držané do splatnosti sa oceňujú na základe obstarávacej ceny po zohľadnení zníženia hodnoty. Vzhľadom na vysoké kurzové riziko, ktorému je väčšina centrálnych bánk Eurosystému vystavená, sa osobitný dôraz kladie na zásadu obozretnosti. Tento obozretný prístup sa týka predovšetkým rozdielneho účtovania nerealizovaných ziskov a nerealizovaných strát pri účtovaní výnosov a zákazu započítavania nerealizovaných strát z jedného aktíva voči nerealizovaným ziskom z iného aktíva. Nerealizované zisky sa prevádzajú priamo na účty precenenia, zatiaľ čo nerealizované straty na konci roka, ktoré prekračujú zostatky na príslušných účtoch precenenia, sa účtujú ako náklady. Všetky národné centrálne banky krajín eurozóny sú povinné tieto pravidlá dodržiavať pri vykazovaní svojich operácií v rámci Eurosystému, ktoré sú súčasťou týždenných konsolidovaných finančných výkazov Eurosystému. Pri zostavovaní vlastnej ročnej účtovnej závierky zároveň dobrovoľne používajú v podstate rovnaké pravidlá ako ECB.
  2. Úročenie devízových rezerv prevedených do ECB: Pri prevode devízových rezerv do ECB pri vstupe do Eurosystému získava každá národná centrálna banka úročenú pohľadávku voči ECB v hodnote prevedenej sumy. Rada guvernérov rozhodla, že tieto pohľadávky sú vyjadrené v eurách a sú úročené denne aktuálnou hraničnou sadzbou pre hlavné refinančné operácie Eurosystému upravenou tak, aby zohľadňovala nulovú návratnosť zložky zlata.
  3. Rozdelenie príjmu ECB z jej podielu na eurových bankovkách v obehu a čistého príjmu ECB z cenných papierov nakúpených v rámci programu pre trhy s cennými papiermi: Rada guvernérov rozhodla, že tento príjem je splatný národným centrálnym bankám krajín eurozóny v hospodárskom roku, v ktorom vznikol. Príjem z eurových bankoviek v obehu sa rozdeľuje v druhý pracovný deň nasledujúceho roka, zatiaľ čo príjem z cenných papierov nakúpených v rámci programu pre trhy s cennými papiermi sa rozdeľuje v posledný pracovný deň v januári nasledujúceho roka. [3] Obidve sumy sa rozdeľujú v plnej výške, ak čistý zisk ECB za daný rok nie je nižší ako jej príjem z eurových bankoviek v obehu a príjem z cenných papierov nakúpených v rámci programu pre trhy s cennými papiermi, a ak Rada guvernérov pred koncom hospodárskeho roka nerozhodne o prevode tohto príjmu alebo jeho časti do rezervy na krytie kurzových, úrokových a úverových rizík a rizík súvisiacich so zmenami ceny zlata.
  4. Rozdelenie ziskov a strát: Podľa článku 33 Štatútu ESCB sa môže do všeobecného rezervného fondu previesť až 20 % čistého zisku za daný rok, pričom táto suma nesmie prekročiť 100 % základného imania ECB. Zostávajúci čistý zisk sa rozdelí medzi národné centrálne banky krajín eurozóny v pomere k ich splateným podielom na základnom imaní. Ak ECB zaznamená stratu, môže ju uhradiť zo svojho všeobecného rezervného fondu a v prípade potreby, na základe rozhodnutia Rady guvernérov, z menového príjmu za príslušný hospodársky rok v pomere a do výšky súm rozdelených národným centrálnym bankám krajín eurozóny podľa článku 32.5 Štatútu ESCB.
  1. [1]Po technickej úprave k 31. decembru 2009 bola z rezervy ECB na krytie rizík uvoľnená suma 35 mil. €, preto sa vykázaný čistý výsledok za rok 2009 mierne zvýšil na 2 253 mil. €.

  2. [2]Rozhodnutie ECB/2006/17 z 10. novembra 2006, Ú. v. EÚ L 348, 11.12.2006, s. 38, v znení neskorších zmien a doplnení, obsahujúce podrobné účtovné pravidlá ECB, bolo zrušené a nahradené rozhodnutím ECB/2010/21 z 11. novembra 2010, Ú. v. EÚ L 35, 9.2.2011, s. 1, s účinnosťou od 31. decembra 2010.

  3. [3]Rozhodnutie ECB/2010/24 z 25. novembra 2010 o dočasnom rozdeľovaní príjmu Európskej centrálnej banky z eurobankoviek v obehu a z nákupu cenných papierov v rámci programu pre trhy s cennými papiermi (prepracované znenie), Ú. v. EÚ L 6, 11.1.2011, s. 35.

KONTAKT

Európska centrálna banka

Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu

Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.

Kontakty pre médiá