European Central Bank - eurosystem
Možnosti vyhľadávania
Home Médiá ECB vysvetľuje Výskum a publikácie Štatistika Menová politika €uro Platobný styk a trhy Kariéra
Návrhy
Zoradiť podľa
Christine Lagarde
The President of the European Central Bank
Fatih Birol
Executive Director of the International Energy Agency
Werner Hoyer
President of the European Investment Bank
  • BLOG ECB

Nastal čas zabezpečiť európske hospodárstvo proti klimatickým zmenám

24. novembra 2023

Fatih Birol, výkonný riaditeľ Medzinárodnej energetickej agentúry, Werner Hoyer, prezident Európskej investičnej banky, a Christine Lagardová, prezidentka Európskej centrálnej banky

Prvý príspevok zo sprievodnej série ku konferencii COP28

Ak chce Európa zostať konkurencieschopná vo svetovom meradle, musí presadzovať prechod na ekologické hospodárstvo. Nové technológie a zelená energia nie sú len lepšie pre životné prostredie, ale dávajú zmysel aj z ekonomického hľadiska. Ak však má byť ekologická transformácia úspešná, musí byť spravodlivá a inkluzívna.

Tempo klimatických zmien sa zrýchľuje. Čas obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 °C takmer vypršal. Buď budeme túto situáciu v rámci svojho mandátu riešiť, alebo na svoju nečinnosť tvrdo doplatíme.

V čase, keď sa politici, vedúci predstavitelia podnikateľskej sféry a občianska spoločnosť pripravujú na klimatické rokovania na konferencii COP28, ktorá sa uskutoční budúci týždeň v Dubaji, vyzerá byť takmer isté, že rok 2023 sa do histórie meraní zapíše ako najteplejší. Extrémne požiare, suchá a povodne si po celom svete vyberajú vysokú ľudskú a hospodársku daň. Fakty sú jednoznačné: z analýzy Európskej centrálnej banky vyplýva, že čím dlhšie budeme so znižovaním emisií a s prechodom na ekologickejšie hospodárstvo váhať, tým vyššie budú náklady. Z investičného prieskumu Európskej investičnej banky z roku 2023 vyplýva, že škody a straty v dôsledku klimatických zmien už evidujú každé dva z troch európskych podnikov.

Zároveň sa mení spôsob, akým poháňame naše ekonomiky, a energetická transformácia rýchlo napreduje. Kombinácia politických opatrení, inovácií, oceňovania uhlíkových emisií a súkromného a rozpočtového financovania – i prostredníctvom Európskej zelenej dohody – urýchľuje investície do technológií, ktoré pomôžu zmierniť degradáciu životného prostredia spôsobenú neobmedzeným spaľovaním fosílnych palív a globálnym otepľovaním.

Ako ukazuje svetový energetický výhľad Medzinárodnej energetickej agentúry, globálne výdavky na čistú energiu dosahujú rekordnú výšku. Tento prechod na čistejšiu energiu nie je len prejavom dobrej vôle, ale má zmysel aj z ekonomického hľadiska. Zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie je dnes lacnejšie a rýchlejšie než budovanie novej infraštruktúry pre fosílne palivá. Vo svete zvýšenej geopolitickej neistoty pomáhajú technológie čistej energie zvyšovať energetickú bezpečnosť a nezávislosť jednotlivých krajín.

Ekologická transformácia je dôležitá nielen pre ochranu životného prostredia, ale aj pre ochranu nášho hospodárstva. Nemá ekonomický zmysel investovať do zdrojov energie, ktoré sú čoraz menej konkurencieschopné, a nevyužiť prelomové technológie, ktoré budú tvoriť energetický mix budúcnosti. Ak sa Európa nezapojí do globálnej energetickej revolúcie, nenávratne tým poškodí svoju konkurencieschopnosť.

Ak tomu chceme predísť, Európa musí konať prezieravo, ambiciózne a rozhodne. Musí vytvoriť stabilné a priaznivé regulačné prostredie s jasne vymedzenými strategickými cieľmi, v ktorom je súkromný kapitál rozhodne vedený smerom k ekologickým technológiám. Podmienkou úspešnosti inovácií sú aj rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni.

Prelomové objavy v oblasti čistých technológií bude možné financovať s pomocou finančných nástrojov, ako sú zelené dlhopisy vydávané EÚ, ktoré by boli ešte účinnejšie v prostredí plnohodnotnej únie kapitálových trhov. Na mieru šité finančné riešenia alebo záruky na zmiernenie rizika spojeného s vysoko inovatívnymi súkromnými investíciami – ako sú napríklad plávajúce veterné elektrárne, zelený vodík alebo nové technológie výroby batérií – pomôžu vytvoriť infraštruktúru, ktorú Európa potrebuje na dosiahnutie nulovej bilancie emisií. Na celosvetovej úrovni by stanovovanie cien uhlíkových emisií zabezpečilo transparentnosť, ktorá by spotrebiteľov a investorov motivovala prejsť na udržateľné a energeticky efektívne výrobky a aktíva.

Snahy samotnej Európy však nepostačia: pokiaľ sa nezapoja aj ostatní, zlyháme všetci. Iniciatívy, ako je Európska zelená dohoda, by mali byť spojené s ambicióznymi rozvojovými politikami, ktoré pri zavádzaní čistých zdrojov energie podporujú rozvojové regióny mimo Európy. Investície do špičkových európskych technológií môžu a budú mať rozhodujúci pozitívny vplyv.

Do úsilia o transformáciu nášho hospodárstva musíme zapojiť všetkých. Európa musí mať za cieľ spravodlivú, inkluzívnu a vyváženú transformáciu. Politické opatrenia v oblasti klimatických zmien a prechodu na ekologické hospodárstvo by mohli najviac pocítiť najzraniteľnejšie podniky a domácnosti. Je potrebné prijať presne cielené dočasné rozpočtové opatrenia a iniciatívy na podporu rekvalifikácie, ktoré zabezpečia spravodlivé rozloženie bremena spojeného s prechodom.

Vzhľadom na náročné ekonomické podmienky potreba zavádzania klimatických opatrení príliš často ustupuje do úzadia. Dôsledky nečinnosti by však boli oveľa horšie. Odpoveďou nie je poľavovať v našich ambíciách, ale naopak v plnej miere využiť potenciál našich inovátorov, zvyšovať konkurencieschopnosť a odolnosť európskeho hospodárstva a zabezpečiť spravodlivejšiu a udržateľnejšiu budúcnosť pre všetkých.

Konferencia COP28 je pre EÚ a krajiny z celého sveta príležitosťou ukázať, že sú odhodlané postaviť sa do čela boja proti klimatickým zmenám a zároveň toto odhodlanie podložiť konkrétnymi opatreniami. V rámci našich mandátov sa na tomto spoločnom úsilí budeme podieľať.

Tento blogový príspevok bol zverejnený vo viacerých európskych periodikách.

Pozrite si blog ECB a prihláste sa na odber ďalších príspevkov.