TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB

Frankfurt nad Mohanom 10. júna 2021

Dámy a páni, spolu s viceprezidentom vás srdečne vítame na dnešnej tlačovej konferencii. Dovoľte nám oboznámiť vás s výsledkom dnešného zasadania Rady guvernérov, na ktorom sa zúčastnil aj výkonný podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis.

Po kontrakcii zaznamenanej v prvom štvrťroku tohto roka sa hospodárstvo eurozóny vďaka zlepšovaniu pandemickej situácie a výraznému napredovaniu očkovacích kampaní postupne znova otvára. Najnovšie údaje signalizujú oživenie aktivity v sektore služieb a naďalej dynamický vývoj priemyselnej produkcie. Očakávame, že postupné rušenie opatrení proti šíreniu nákazy povedie v druhej polovici tohto roka k zrýchleniu hospodárskej aktivity. Jej oživenie zásadným spôsobom podporí nárast spotrebných výdavkov, výrazný svetový dopyt a akomodačná rozpočtová a menová politika. Zároveň však pretrváva určitá neistota, pretože krátkodobé vyhliadky hospodárskej aktivity naďalej závisia od vývoja pandémie a od reakcie hospodárstva na znovuotvorenie. Inflácia v posledných mesiacoch zaznamenala nárast, a to najmä v dôsledku bázických efektov, prechodných faktorov a zvýšenia cien energií. Očakáva sa, že v druhom polroku bude ďalej rásť, než po uplynutí prechodných faktorov znova klesne. Najnovšie projekcie našich odborníkov poukazujú na postupný nárast základných inflačných tlakov počas celého sledovaného horizontu, aj keď i naďalej zostávajú tlmené v dôsledku stále výraznej miery nevyužitých kapacít, ktorá bude počas sledovaného obdobia absorbovaná len postupne. Celková inflácia má počas celého projekčného horizontu zostať pod naším cieľom.

Zachovanie priaznivých podmienok financovania počas trvania pandémie zostáva nevyhnutné na zníženie neistoty a posilnenie dôvery v záujme podpory hospodárskej aktivity a ochrany strednodobej cenovej stability. Podmienky financovania domácností a podnikov od nášho marcového menovopolitického zasadania zostali celkovo stabilné. Trhové úrokové miery však ďalej rastú. Hoci je to čiastočne odrazom lepších hospodárskych vyhliadok, trvalejší nárast trhových mier by mohol vyvolať sprísnenie širších podmienok financovania, ktoré sú relevantné pre celú ekonomiku. Takéto sprísnenie by bolo predčasné a mohlo by ohroziť prebiehajúce hospodárske oživenie a výhľad vývoja inflácie.

Rada guvernérov sa za týchto okolností rozhodla potvrdiť výrazne akomodačné nastavenie menovej politiky.

Kľúčové úrokové sadzby ECB ponecháme na nezmenenej úrovni. Očakávame, že na súčasnej alebo nižšej úrovni zostanú, až kým nezaznamenáme, že sa výhľad vývoja inflácie počas horizontu našich projekcií výrazne približuje k úrovni dostatočnej blízkej, ale nižšej ako 2 %, a že sa tento vývoj inflácie konzistentne odráža v dynamike základnej inflácie.

Budeme pokračovať v čistom nákupe aktív v rámci núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP) s celkovým rámcom 1 850 mld. € aspoň do konca marca 2022, v každom prípade však dovtedy, kým podľa Rady guvernérov nepominie fáza krízy spôsobenej koronavírusom. Na základe spoločného posúdenia podmienok financovania a výhľadu vývoja inflácie Rada guvernérov očakáva, že počas nasledujúceho štvrťroka sa budú čisté nákupy v rámci programu PEPP aj naďalej uskutočňovať podstatne rýchlejším tempom než počas prvých mesiacov roka.

Nákupy budeme realizovať flexibilne v závislosti od trhových podmienok, s cieľom predísť sprísneniu finančných podmienok, ktoré by nebolo v súlade s neutralizovaním tlmiaceho účinku pandémie na projektovaný vývoj inflácie. Flexibilný priebeh nákupov z hľadiska času, jednotlivých tried aktív a jurisdikcií bude navyše aj naďalej podporovať plynulú transmisiu menovej politiky. Ak bude možné priaznivé podmienky financovania zachovať i pri objeme nákupov, ktorý počas horizontu čistých nákupov v rámci programu PEPP nevyčerpá stanovený rámec, jeho rámec nemusí byť využitý v plnom rozsahu. V prípade potreby zachovať priaznivé podmienky financovania, ktoré pomáhajú zmierňovať negatívne následky pandémie na vývoj inflácie, je rovnako možné rámec rekalibrovať.

Budeme pokračovať v reinvestovaní istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu PEPP minimálne do konca roka 2023. Redukcia portfólia PEPP v budúcnosti bude v každom prípade prebiehať riadeným spôsobom, aby nenarúšala primerané nastavenie menovej politiky.

Čistý nákup v rámci programu nákupu aktív (asset purchase programme – APP) bude pokračovať tempom 20 mld. € za mesiac. Naďalej očakávame, že mesačný čistý nákup aktív v rámci programu APP bude prebiehať dovtedy, kým to bude potrebné na posilnenie akomodačného vplyvu našich menovopolitických sadzieb, a že sa skončí krátko predtým, ako začneme zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB.

Zároveň máme v úmysle pokračovať v reinvestovaní plnej výšky istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu nákupu aktív ešte po dlhšiu dobu od chvíle, keď začneme zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné na zachovanie priaznivého stavu likvidity a výraznej miery menovej akomodácie.

A napokon, aj naďalej budeme poskytovať dostatok likvidity prostredníctvom našich refinančných operácií. Finančné prostriedky získané prostredníctvom tretej série cielených dlhodobejších refinančných operácií (targeted longer-term refinancing operation – TLTRO III) zohrávajú zásadnú úlohu v podpore poskytovania bankových úverov podnikom a domácnostiam.

Naše opatrenia pomáhajú zachovávať priaznivé podmienky financovania pre všetky sektory ekonomiky, ktoré sú potrebné na trvalé oživenie hospodárskej aktivity a ochranu cenovej stability. Budeme tiež naďalej sledovať vývoj výmenného kurzu a jeho potenciálne účinky na strednodobý inflačný výhľad. Sme pripravení podľa potreby upraviť všetky svoje nástroje, aby sme zabezpečili trvalý vývoj inflácie smerom k nášmu inflačnému cieľu, a to v súlade s naším záväzkom týkajúcim sa jeho symetrie.

Dovoľte mi teraz priblížiť vám, z čoho sme pri svojom hodnotení vychádzali. Začnem ekonomickou analýzou. V prvom štvrťroku tohto roka sa reálny HDP eurozóny opäť znížil o 0,3 % na úroveň o 5,1 % nižšiu ako v poslednom štvrťroku 2019 pred vypuknutím pandémie. Podnikové a spotrebiteľské prieskumy a vysokofrekvenčné ukazovatele indikujú značný nárast aktivity v druhom štvrťroku tohto roka.

Podnikové prieskumy naznačujú výrazné oživenie aktivity v sektore služieb vďaka klesajúcemu počtu infikovaných osôb, ktorý umožňuje postupnú normalizáciu činností spojených s priamym osobným stykom. Priemyselná produkcia je naďalej stabilná i vďaka solídnemu svetového dopytu, aj keď určité obmedzenia na strane ponuky by mohli priemyselnú aktivitu v najbližšom období pribrzdiť. Ukazovatele spotrebiteľskej dôvery rastú a poukazujú na výrazný nárast súkromnej spotreby v nasledujúcom období. Podnikové investície sú i napriek zhoršenému stavu podnikových súvah a stále neistým hospodárskym vyhliadkam odolné.

Vďaka napredovaniu očkovacích kampaní, ktoré umožní ďalšie uvoľňovanie opatrení proti šíreniu nákazy, očakávame v druhej polovici roka 2021 výrazné zrýchlenie rastu. V strednodobom horizonte má oživenie hospodárstva v eurozóne podporiť vyšší svetový i domáci dopyt, ako aj pokračujúca podpora zo strany menovej i rozpočtovej politiky.

Toto hodnotenie sa v zásade odráža aj v základnom scenári makroekonomických projekcií odborníkov Eurosystému pre eurozónu z júna 2021, podľa ktorých má ročný rast reálneho HDP dosiahnuť 4,6 % v roku 2021, 4,7 % v roku 2022 a 2,1 % v roku 2023. V porovnaní s projekciami odborníkov ECB z marca 2021 bola projekcia hospodárskej aktivity na roky 2021 a 2022 zvýšená, a na rok 2023 zostáva nezmenená.

Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu v eurozóne sú z nášho pohľadu celkovo vyvážené. Na jednej strane, vzhľadom na svetlejšie vyhliadky svetového dopytu a v porovnaní s očakávaniami rýchlejšie znižovanie úspor domácností po odstránení sociálnych obmedzení a obmedzení cestovného ruchu by oživenie mohlo byť ešte výraznejšie. Na druhej strane, pokračovanie pandémie vrátane šírenia mutácií vírusu a súvisiace následky na hospodársky vývoj a podmienky financovania naďalej predstavujú zdroj rizík pomalšieho rastu.

Podľa rýchleho odhadu Eurostatu sa ročná miera inflácie v eurozóne zvýšila z marcových 1,3 % na 1,6 % v apríli a 2,0 % v máji 2021. Jej nárast spôsobilo najmä výrazné zvýšenie inflácie cien energií v dôsledku značných bázických efektov ako aj mesačných nárastov, a v menšej miere i v dôsledku mierneho nárastu inflácie cien neenergetických priemyselných tovarov. Celková inflácia sa bude do jesene pravdepodobne ďalej zvyšovať, najmä z dôvodu zrušenia dočasného zníženia DPH v Nemecku. Začiatkom budúceho roka má inflácia po uplynutí prechodných faktorov a zmiernení svetových cien energií opäť klesnúť.

Očakávame, že základné cenové tlaky tento rok vzhľadom na prechodné ponukové obmedzenia a oživovanie domáceho dopytu o niečo stúpnu. Napriek tomu však cenové tlaky podľa všetkého zostanú celkovo obmedzené, čiastočne v dôsledku nízkych mzdových tlakov v prostredí stále výraznej miery nevyužitých kapacít a zhodnocovania výmenného kurzu eura.

Po odznení následkov pandémie má klesanie vysokej miery nevyužitých kapacít, podporované akomodačnou menovou a rozpočtovou politikou, prispieť k postupnému nárastu základnej inflácie v strednodobom horizonte. Ukazovatele odvodené z výsledkov prieskumov i trhové ukazovatele dlhodobejších inflačných očakávaní zostávajú na nízkej úrovni, aj keď trhové ukazovatele naďalej rastú.

Toto hodnotenie sa v zásade odráža aj v základnom scenári makroekonomických projekcií odborníkov Eurosystému pre eurozónu z júna 2021, podľa ktorých má ročná miera inflácie dosiahnuť 1,9 % v roku 2021, 1,5 % v roku 2022 a 1,4 % v roku 2023. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov ECB z marca 2021 bol inflačný výhľad na roky 2021 a 2022 najmä v dôsledku dočasných faktorov a vyššej inflácie cien energií zvýšený. Na rok 2023 zostáva nezmenený, pretože nárast základnej inflácie je v prevažnej miere vyvážený očakávaným poklesom inflácie cien energií. Inflácia HICP bez energií a potravín má podľa projekcií vzrásť z 1,1 % v roku 2021 na 1,3 % v roku 2022 a 1,4 % v roku 2023, čo v porovnaní s projekciami z marca 2021 znamená zvýšenie projektovaných hodnôt na celé sledované obdobie.

Pokiaľ ide o menovú analýzu, ročná miera rastu menového agregátu M3 v apríli 2021 klesla na 9,2 % (z 10,0 % v marci a 12,3 % vo februári). Spomalenie zaznamenané v marci a apríli bolo čiastočne zapríčinené silne negatívnymi bázickými efektmi, keď zo štatistiky ročného rastu vypadli vysoko kladné toky z počiatočnej fázy pandemickej krízy. Odráža tiež zmiernenie krátkodobejšej dynamiky rastu peňažnej zásoby, ktoré pramení najmä z pomalšieho rastu vkladov domácností a podnikov v apríli a nižších likviditných potrieb vďaka zlepšovaniu pandemickej situácie. Pokračujúci nákup aktív zo strany Eurosystému je i naďalej najväčším zdrojom tvorby peňazí. K rastu peňažnej zásoby i napriek spomaľovaniu naďalej najväčšou mierou prispieval menový agregát M1. Jeho výrazný podiel zodpovedá naďalej zvýšenému záujmu o likviditu v sektore držby peňazí a nízkym oportunitným nákladom držby najlikvidnejších foriem peňazí.

Ročná miera rastu úverov súkromnému sektoru v apríli klesla na 3,2 % (z 3,6 % v marci a 4,5 % vo februári). K jej poklesu došlo v prostredí protichodnej dynamiky úverovania nefinančných korporácií a domácností. Ročná miera rastu úverov nefinančným korporáciám v apríli klesla na 3,2 % (z 5,3 % v marci a 7,0 % vo februári). Táto kontrakcia je odrazom silne negatívnych bázických efektov a určitého predzásobenia v tvorbe úverov v marci v porovnaní s aprílom. Ročná miera rastu objemu úverov domácnostiam v apríli vzrástla na 3,8 % (z 3,3 % v marci a 3,0 % vo februári), i vďaka solídnym mesačným tokom a kladným bázickým efektom.

Celkovo naše opatrenia menovej politiky spolu s opatreniami, ktoré prijali vlády jednotlivých krajín a ďalšie európske inštitúcie, zostávajú nevyhnutné na podporu podmienok poskytovania bankových úverov a prístupu k financovaniu, predovšetkým pre subjekty najviac postihnuté pandémiou.

Porovnanie výsledkov ekonomickej analýzy so signálmi vyplývajúcimi z menovej analýzy potvrdilo, že podpora hospodárskej aktivity a jednoznačný vývoj inflácie smerom k úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte si vyžaduje výraznú mieru menovej akomodácie.

Pokiaľ ide o rozpočtovú politiku, ambiciózna a koordinovaná rozpočtová politika má naďalej zásadný význam, pretože predčasné ukončenie rozpočtovej podpory by predstavovalo riziko spomalenia oživenia a znásobenia dlhodobejších hospodárskych následkov. Jednotlivé krajiny by tak mali prostredníctvom rozpočtovej politiky pokračovať v poskytovaní zásadnej a včasnej podpory podnikom a domácnostiam najviac vystaveným prebiehajúcej pandémii a súvisiacim opatreniam proti šíreniu nákazy. Rozpočtové opatrenia by zároveň mali zostať dočasné a proticyklické a zároveň dostatočne cielené v záujme účinného potláčania rizík a podpory rýchleho oživenia hospodárstva eurozóny. Tri ochranné programy na podporu pracujúcich, podnikov a vlád, ktoré schválila Európska rada, predstavujú dôležitú finančnú pomoc.

Rada guvernérov opätovne vyzdvihuje zásadnú úlohu balíka opatrení Next Generation EU. Vyzýva členské štáty, aby finančnú pomoc vynaložili na produktívne účely sprevádzané štrukturálnymi politikami zameranými na zvyšovanie produktivity. Program Next Generation EU by tak mohol prispieť k rýchlejšiemu, výraznejšiemu a jednotnejšiemu oživeniu a zároveň by zvýšil hospodársku odolnosť a rastový potenciál ekonomík členských štátov. Takýmto spôsobom by prispel k účinnosti menovej politiky v eurozóne. Takéto štrukturálne opatrenia sú obzvlášť dôležité pre zlepšenie hospodárskych štruktúr a inštitúcií a zrýchlenie prechodu na ekologické a digitálne hospodárstvo.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.