TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB

Frankfurt nad Mohanom 10. decembra 2020

Dámy a páni, spolu s viceprezidentom vás srdečne vítame na dnešnej tlačovej konferencii. Dovoľte nám oboznámiť vás s výsledkom dnešného zasadania Rady guvernérov, na ktorom sa zúčastnil aj výkonný podpredseda Európskej komisie, pán Valdis Dombrovskis.

Napriek výraznejšiemu než očakávanému zotavovaniu hospodárskej aktivity v treťom štvrťroku a povzbudivým vyhliadkam sprístupnenia očkovacích látok sa pandémia aj naďalej spája so závažnými rizikami, ktoré ohrozujú verejné zdravie a ekonomiku eurozóny i svetovú ekonomiku. Opätovný nárast počtu prípadov COVID-19 a súvisiace opatrenia proti šíreniu nákazy výrazne brzdia hospodársku aktivitu v eurozóne, ktorá má v poslednom štvrťroku 2020 podľa očakávaní zaznamenať pokles. Zatiaľ čo aktivita vo výrobnom sektore sa naďalej drží na stabilnej úrovni, aktivitu v sektore služieb zásadným spôsobom tlmí nárast počtu prípadov a nové obmedzenia sociálnych kontaktov a mobility. V prostredí slabého dopytu a výraznej miery nevyužitých kapacít na trhu práce a trhu tovarov a služieb je inflácia naďalej veľmi nízka. Z najnovších údajov a projekcií našich odborníkov celkovo vyplýva výraznejší krátkodobý dosah pandémie na hospodárstvo a dlhšie trvajúci slabý vývoj inflácie, než sa predpokladalo doteraz.

Vzhľadom na ekonomické následky opätovného nárastu pandémie Rada guvernérov dnes rekalibrovala svoje menovopolitické nástroje:

Po prvé, Rada guvernérov sa rozhodla ponechať kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Očakávame, že na súčasnej alebo nižšej úrovni zostanú, až kým nezaznamenáme, že sa výhľad vývoja inflácie počas horizontu našich projekcií výrazne približuje k úrovni dostatočnej blízkej, ale nižšej ako 2 %, a že sa tento vývoj inflácie konzistentne odráža v dynamike základnej inflácie.

Po druhé, rozhodli sme sa navýšiť rámec núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP) o 500 mld. € na spolu 1 850 mld. €. Predĺžili sme tiež horizont čistých nákupov v rámci programu PEPP minimálne do konca marca 2022. Čistý nákup aktív budeme v každom prípade uskutočňovať dovtedy, kým podľa Rady guvernérov nepominie kríza spôsobená epidémiou koronavírusu.

Nákupy v rámci programu PEPP budeme počas tohto predĺženého horizontu uskutočňovať v záujme zachovania priaznivých podmienok financovania. Nákupy budeme realizovať flexibilne podľa trhových podmienok, s cieľom predísť sprísneniu finančných podmienok, ktoré by nebolo v súlade s neutralizovaním tlmiaceho účinku pandémie na projektovaný vývoj inflácie. Flexibilný priebeh nákupov z hľadiska času, jednotlivých tried aktív a jurisdikcií bude navyše aj naďalej podporovať plynulú transmisiu menovej politiky. Ak bude možné zachovať priaznivé podmienky financovania i pri objeme nákupov, ktorý počas horizontu čistých nákupov v rámci programu PEPP nevyčerpá stanovený rámec, potom tento rámec nemusí byť využitý v plnom rozsahu. Rovnako môžeme rámec programu znova prekalibrovať, ak to bude potrebné na zachovanie priaznivých podmienok financovania, ktoré prispejú k zmierňovaniu negatívneho šoku pandémie ohrozujúceho vývoj inflácie.

Predĺženie horizontu nákupov PEPP je reakciou na dlhšie trvajúce následky pandémie na hospodárstvo a infláciu. Umožňuje zabezpečiť nepretržitú prítomnosť na trhu a trvalejšiu podporu prostredníctvom našich menových stimulov. Zachovanie priaznivých podmienok financovania počas trvania pandémie pomôže znížiť neistotu a zvýšiť dôveru, čo podporí spotrebné výdavky a podnikové investície a v konečnom dôsledku prispeje k hospodárskemu oživeniu a pomôže kompenzovať tlmiaci účinok pandémie na projektovaný vývoj inflácie.

Rozhodli sme sa tiež predĺžiť dobu reinvestovania splatenej istiny z cenných papierov nakúpených v rámci programu PEPP minimálne do konca roka 2023. Redukcia portfólia PEPP v budúcnosti bude v každom prípade prebiehať riadeným spôsobom, aby nedošlo k ovplyvneniu primeraného nastavenia menovej politiky.

Po tretie, Rada guvernérov rozhodla o ďalšej rekalibrácii podmienok tretej série cielených dlhodobejších refinančných operácií (targeted longer-term refinancing operations – TLTRO III). Konkrétne sme sa rozhodli predĺžiť dobu uplatňovania výrazne výhodnejších podmienok o dvanásť mesiacov do júna 2022. V období od júna do decembra 2021 tiež uskutočníme tri dodatočné operácie. Zároveň sme sa rozhodli zvýšiť celkovú sumu úverových prostriedkov, ktoré budú protistrany v operáciách TLTRO III oprávnené získať, z 50 na 55 percent ich celkového objemu akceptovateľných úverov. V snahe motivovať banky zachovať súčasnú hladinu poskytovania bankových úverov budú upravené podmienky úverovania prostredníctvom operácií TLTRO III k dispozícii len bankám, ktoré dosiahnu nové úverové ciele. Predĺženie doby uplatňovania nízkych úrokových sadzieb TLTRO III v súvislosti s pandémiou, pridanie ďalších operácií a zvýšenie úverového limitu zachová veľmi atraktívne podmienky financovania bánk. To pomôže zabezpečiť, že banky budú môcť aj naďalej ponúkať priaznivé úverové podmienky a že budú mať dostatok likvidity na poskytovanie úverov domácnostiam a podnikom.

Po štvrté, rozhodli sme sa predĺžiť platnosť súboru opatrení na uvoľnenie kolaterálových požiadaviek, ktoré Rada guvernérov prijala 7. a 22. apríla 2020, do júna 2022. Predĺženie platnosti týchto opatrení bankám umožní naďalej využívať likviditné operácie Eurosystému, najmä rekalibrované operácie TLTRO, v plnej miere. Rada guvernérov opatrenia na uvoľnenie kolaterálových požiadaviek znova prehodnotí pred júnom 2022, pričom zabezpečí, aby nebola nepriaznivo ovplyvnená účasť protistrán Eurosystému na operáciách TLTRO III.

Po piate, Rada guvernérov sa rozhodla poskytnúť v roku 2021 štyri dodatočné núdzové pandemické dlhodobejšie refinančné operácie (PELTRO), ktoré budú naďalej plniť funkciu účinného likviditného zabezpečovacieho mechanizmu.

Po šieste, čistý nákup v rámci nášho programu nákupu aktív (asset purchase programme – APP) bude pokračovať tempom 20 mld. € za mesiac. Naďalej očakávame, že mesačný čistý nákup aktív v rámci programu APP bude prebiehať dovtedy, kým to bude potrebné na posilnenie akomodačného vplyvu našich menovopolitických sadzieb, a že sa skončí krátko predtým, ako začneme zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB.

Zároveň máme v úmysle pokračovať v reinvestovaní plnej výšky istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu nákupu aktív ešte po dlhšiu dobu od chvíle, keď začneme zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné na zachovanie priaznivého stavu likvidity a výraznej miery menovej akomodácie.

Po siedme, repo operácie Eurosystému pre centrálne banky (EUREP) a všetky dočasné swapové linky a repo linky s centrálnymi bankami krajín nepatriacich do eurozóny budú predĺžené do marca 2022.

A napokon sme rozhodli o pokračovaní realizácie našich pravidelných refinančných operácií formou tendrov s pevnou úrokovou sadzbou a neobmedzeným objemom pridelených prostriedkov za súčasných podmienok, kým to bude potrebné.

Bližšie informácie o opatreniach prijatých Radou guvernérov budú zverejnené v osobitných tlačových správach dnes o 15.30 h SEČ.

Dnes prijaté opatrenia menovej politiky prispejú k zachovaniu priaznivých podmienok financovania počas trvania pandémie, čím budú podporovať tok úverov do všetkých sektorov hospodárstva a hospodársku aktivitu a ochraňovať strednodobú cenovú stabilitu. Miera neistoty však zostáva vysoká, aj pokiaľ ide o dynamiku vývoja pandémie a načasovanie sprístupnenia očkovacích látok. Okrem toho budeme naďalej sledovať vývoj výmenných kurzov a jeho potenciálne účinky na strednodobý inflačný výhľad. Sme naďalej pripravení podľa potreby upraviť všetky svoje nástroje, aby sme zabezpečili trvalý vývoj inflácie smerom k nášmu inflačnému cieľu, a to v súlade s naším záväzkom týkajúcim sa jeho symetrie.

Dovoľte mi teraz priblížiť vám, z čoho sme pri svojom hodnotení vychádzali. Začnem ekonomickou analýzou. Po prudkom poklese v prvej polovici roka 2020 sa v treťom štvrťroku reálny HDP eurozóny výrazne zotavoval a medzištvrťročne vzrástol o 12,5 %, hoci bol aj naďalej výrazne nižší ako pred pandémiou. Druhá vlna pandémie a súvisiace zintenzívnenie opatrení proti šíreniu nákazy pozorované od polovice októbra majú v poslednom štvrťroku podľa očakávaní viesť k opätovnému výraznému poklesu aktivity, hoci v oveľa menšom rozsahu než v druhom štvrťroku tohto roka.

Hospodársky vývoj v jednotlivých sektoroch prebieha naďalej nerovnomerne: aktivita v sektore služieb je novými obmedzeniami sociálnych kontaktov a mobility zasiahnutá výraznejšie než aktivita v priemyselnom sektore. Napriek rozpočtovým opatreniam na podporu domácností a podnikov sa v správaní spotrebiteľov naďalej prejavuje opatrnosť, ktorá pramení z pandémie a jej následkov na zamestnanosť a príjmy. Zhoršenie stavu súvah a neistota v spojitosti s výhľadom hospodárskeho vývoja navyše tlmí podnikové investície.

Čo sa týka budúceho vývoja, správy o očakávanom sprístupnení očkovacích látok zvyšujú dôveru v predpoklad postupného riešenia zdravotnej krízy. Dosiahnutie plošnej imunity však určitý čas potrvá, pričom nemožno vylúčiť, že dôjde k opätovnému nárastu počtu nakazených s následkami na verejné zdravie a ekonomické vyhliadky. V strednodobom horizonte by mali oživenie ekonomiky eurozóny podporovať priaznivé podmienky financovania, expanzívna fiškálna pozícia a oživenie dopytu v dôsledku uvoľňovania opatrení proti šíreniu nákazy a ustupovania neistoty.

Toto hodnotenie sa v zásade odráža aj v základnom scenári makroekonomických projekcií odborníkov Eurosystému pre eurozónu z decembra 2020, podľa ktorých má ročný rast reálneho HDP dosiahnuť -7,3 % v roku 2020, 3,9 % v roku 2021, 4,2 % v roku 2022 a 2,1 % v roku 2023. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov ECB zo septembra 2020 bol výhľad vývoja hospodárskej aktivity v krátkodobom horizonte upravený nadol, no v strednodobom horizonte by sa mal celkovo zotaviť na úroveň projektovanú v septembrovom základnom scenári.

Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu v eurozóne celkovo zostávajú na strane pomalšieho rastu, v súčasnosti sú však menej výrazné. Správy o očakávanom sprístupnení očkovacích látok v blízkej budúcnosti sú síce povzbudivé, no aj naďalej pretrvávajú riziká pomalšieho rastu spojené s následkami pandémie na ekonomické a finančné podmienky.

Podľa rýchleho odhadu Eurostatu zostala ročná miera inflácie v eurozóne v novembri nezmenená na úrovni -0,3 %. Na základe dynamiky cien ropy a dočasného zníženia dane z pridanej hodnoty v Nemecku je pravdepodobné, že celková inflácia zostane až do začiatku roka 2021 záporná. Následne by sa mala vzhľadom na ukončenie dočasného zníženia dane z pridanej hodnoty v Nemecku a kladné bázické efekty inflácie cien energií zvyšovať. Základné cenové tlaky zároveň podľa očakávaní zostanú obmedzené v dôsledku nízkeho dopytu, predovšetkým v oblasti cestovného ruchu a súvisiacich služieb, ako aj v dôsledku nízkych mzdových tlakov a zhodnocovania výmenného kurzu eura. Po odznení následkov pandémie má oživenie dopytu, podporované akomodačnou rozpočtovou a menovou politikou, vyvolať tlak na rast inflácie v strednodobom horizonte. Trhové ukazovatele dlhodobejších inflačných očakávaní i ukazovatele odvodené z výsledkov prieskumov zostávajú na nízkej úrovni.

Toto hodnotenie sa v zásade odráža aj v základnom scenári makroekonomických projekcií odborníkov Eurosystému pre eurozónu z decembra 2020, podľa ktorých má ročná inflácia dosiahnuť 0,2 % v roku 2020, 1,0 % v roku 2021, 1,1 % v roku 2022 a 1,4 % v roku 2023. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov ECB zo septembra 2020 bol výhľad vývoja inflácie na roky 2020 a 2022 upravený nadol.

Čo sa týka menovej analýzy, ročné tempo rastu menového agregátu M3 sa v októbri 2020 v podstate nezmenilo a dosiahlo 10,5 %. K výraznému rastu peňažnej zásoby prispievajú prebiehajúce nákupy aktív uskutočňované Eurosystémom, ktoré sa stali najväčším zdrojom tvorby peňazí. V prostredí naďalej zvýšeného záujmu o likviditu v sektore držby peňazí a nízkych oportunitných nákladov držby najlikvidnejších foriem peňazí k rastu peňažnej zásoby naďalej najviac prispieva menový agregát M1.

Rast úverov súkromnému sektoru sa stabilizoval, no aj naďalej vykazuje vyššiu mieru rastu než pred pandémiou COVID-19. Po výraznom raste v počiatočných mesiacoch pandémie ročná miera rastu úverov nefinančným korporáciám v októbri klesla zo septembrových 7,1 % na 6,8 %. K tomuto spomaleniu došlo v kontexte klesajúcich potrieb núdzovej likvidity, slabej investičnej aktivity a prísnejších podmienok podnikových úverov, na ktoré poukázal náš prieskum bankových úverov v eurozóne za tretí štvrťrok 2020. Ročná miera rastu úverov domácnostiam predstavovala v októbri rovnako ako v septembri 3,1 %.

Celkovo naše opatrenia menovej politiky spolu s opatreniami, ktoré prijali vlády jednotlivých krajín a európske inštitúcie, zostávajú nevyhnutné na podporu podmienok poskytovania bankových úverov a prístupu k financovaniu, predovšetkým pre subjekty najviac postihnuté dôsledkami pandémie.

Porovnanie výsledkov ekonomickej analýzy so signálmi vyplývajúcimi z menovej analýzy potvrdilo, že podpora hospodárskej aktivity a jednoznačný vývoj inflácie smerom k úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte si vyžaduje výraznú mieru menovej akomodácie.

Pokiaľ ide o rozpočtovú politiku, vzhľadom na prudkú kontrakciu hospodárstva eurozóny má naďalej zásadný význam ambiciózna a koordinovaná rozpočtová politika. Rozpočtové opatrenia prijaté v reakcii na núdzovú situáciu v súvislosti s pandémiou by mali byť v čo najväčšej miere cielené a dočasné. Vzhľadom na nízky dopyt zo strany podnikov a domácností a zvýšené riziko oneskorenia oživenia v dôsledku nových opatrení na obmedzenie pohybu počas druhej vlny pandémie je však rozpočtová podpora na národnej úrovni naďalej potrebná. Tri programy na podporu pracujúcich, podnikov a štátov, ktoré schválila Európska rada, v tomto smere predstavujú dôležitú finančnú pomoc.

Rada guvernérov si uvedomuje zásadnú úlohu balíka opatrení Next Generation EU a zdôrazňuje dôležitosť jeho bezodkladnej realizácie. Vyzýva členské štáty, aby pomoc vynaložili na produktívne verejné výdavky sprevádzané štrukturálnymi politikami zameranými na zvyšovanie produktivity. Program Next Generation EU by tak mohol prispieť k rýchlejšiemu, výraznejšiemu a jednotnejšiemu oživeniu a zároveň by sa zvýšila hospodárska odolnosť a rastový potenciál ekonomík členských štátov, čo by podporilo účinnosť menovej politiky v eurozóne. Takéto štrukturálne opatrenia sú obzvlášť dôležité pri riešení dlhodobých štrukturálnych a inštitucionálnych nedostatkov a rýchlejšom prechode na ekologické a digitálne hospodárstvo.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.