Možnosti vyhľadávania
Home Médiá ECB vysvetľuje Výskum a publikácie Štatistika Menová politika €uro Platobný styk a trhy Kariéra
Návrhy
Zoradiť podľa
  • ÚVODNÉ VYHLÁSENIE

TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB
Frankfurt nad Mohanom 12. decembra 2019

Vážené dámy, vážení páni, vitajte na dnešnej tlačovej konferencii. Dnes som mala po prvýkrát tú česť a zároveň potešenie predsedať menovopolitickému zasadaniu Rady guvernérov ECB. Spolu s viceprezidentom by som vás teraz rada oboznámila s jeho závermi. Na zasadaní Rady guvernérov sa zúčastnil aj výkonný podpredseda Európskej komisie, pán Dombrovskis.

Na základe pravidelnej ekonomickej a menovej analýzy sme sa rozhodli ponechať kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Očakávame, že na súčasnej alebo nižšej úrovni zostanú, až kým nezaznamenáme, že sa výhľad vývoja inflácie počas horizontu našich projekcií výrazne približuje k úrovni dostatočnej blízkej, ale nižšej ako 2 %, a že sa tento vývoj inflácie konzistentne odráža v dynamike základnej inflácie.

1. novembra sme opäť začali čistý nákup v rámci nášho programu nákupu aktív, v objeme 20 mld. € za mesiac. Očakávame, že nákup bude prebiehať dovtedy, kým to bude potrebné na posilnenie akomodačného vplyvu našich menovopolitických sadzieb, a že sa skončí krátko predtým, ako začneme zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB.

Zároveň máme v úmysle pokračovať v reinvestovaní plnej výšky istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu nákupu aktív ešte po dlhšiu dobu od chvíle, keď začneme zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné na zachovanie priaznivého stavu likvidity a výraznej miery menovej akomodácie.

Aktuálne údaje získané od predchádzajúceho zasadania Rady guvernérov koncom októbra poukazujú na naďalej tlmené inflačné tlaky a nízku dynamiku rastu v eurozóne, hoci možno pozorovať i určité počiatočné náznaky stabilizácie spomaľovania rastu a mierneho nárastu základnej inflácie v súlade s predchádzajúcimi očakávaniami. Odolnosť hospodárstva eurozóny sa naďalej opiera o pokračujúci rast zamestnanosti a miezd.

Komplexný súbor menovopolitických opatrení, o ktorom Rada guvernérov rozhodla v septembri, predstavuje výraznú menovú stimuláciu, ktorá zabezpečuje priaznivé podmienky financovania pre všetky sektory hospodárstva. Predovšetkým priaznivejšie podmienky úverov domácnostiam a podnikových úverov podporujú spotrebné výdavky a podnikovú investičnú aktivitu. To podporí hospodársku expanziu eurozóny, ďalšie stupňovanie domácich cenových tlakov a tým aj jednoznačný vývoj inflácie smerom k nášmu strednodobému cieľu.

Vzhľadom na tlmený výhľad inflačného vývoja Rada guvernérov opätovne zdôraznila potrebu naďalej vysoko akomodačného nastavenia menovej politiky počas dlhšieho obdobia na posilnenie základných inflačných tlakov a vývoja celkovej inflácie v strednodobom horizonte. Vývoj inflácie a pôsobenie našich menovopolitických opatrení na ekonomiku preto budeme pozorne sledovať. Naša signalizácia budúceho nastavenia menovej politiky zabezpečí, aby sa finančné podmienky prispôsobovali zmenám inflačného výhľadu. Rada guvernérov je v každom prípade naďalej pripravená podľa potreby upraviť všetky svoje nástroje, aby zabezpečila trvalý vývoj inflácie smerom k svojmu inflačnému cieľu, v súlade so svojou snahou o symetriu.

Dovoľte mi teraz priblížiť, z čoho sme pri svojom hodnotení vychádzali. Začnem ekonomickou analýzou. Medzikvartálny rast reálneho HDP eurozóny za tretí štvrťrok 2019 bol potvrdený na úrovni 0,2 %, rovnako ako v predchádzajúcom štvrťroku. Naďalej slabý vývoj medzinárodného obchodu v prostredí pretrvávajúcej globálnej neistoty naďalej nepriaznivo vplýva na výrobný sektor eurozóny a tlmí investičný rast. Napriek stále celkovo slabým aktuálnym hospodárskym údajom a výsledkom prieskumov je však zároveň možné pozorovať i určité známky stabilizácie spomaľovania hospodárskeho rastu v eurozóne. Sektor služieb a sektor stavebníctva napriek miernemu spomaleniu v druhej polovici roka 2019 zostávajú odolné. V ďalšom priebehu bude expanzia eurozóny naďalej ťažiť z priaznivých podmienok financovania, ďalšieho rastu zamestnanosti a miezd, mierne expanzívnej rozpočtovej politiky v eurozóne ako aj pokračujúceho, i keď o niečo pomalšieho rastu svetovej hospodárskej aktivity.

Toto hodnotenie sa celkovo odráža aj v makroekonomických projekciách odborníkov Eurosystému pre eurozónu z decembra 2019. Podľa nich by sa mal ročný reálny HDP zvýšiť o 1,2 % v roku 2019, o 1,1 % v roku 2020 a o 1,4 % v rokoch 2021 a 2022. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov ECB zo septembra 2019 bol výhľad rastu reálneho HDP na rok 2020 upravený mierne nadol.

Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu v eurozóne, spojené s geopolitickými faktormi, rastúcim protekcionizmom a zraniteľnosťou rozvíjajúcich sa trhových ekonomík, zostávajú na strane pomalšieho rastu, hoci sú o niečo menej výrazné.

Ročná miera inflácie HICP eurozóny sa podľa rýchleho odhadu Eurostatu v novembri 2019 zvýšila z októbrových 0,7 % na 1,0 %, a to najmä vzhľadom na vyššiu infláciu cien služieb a potravín. Na základe súčasných cien ropných futures je pravdepodobné, že celková inflácia v najbližších mesiacoch o niečo vzrastie. Ukazovatele inflačných očakávaní sú na nízkej úrovni. Ukazovatele základnej inflácie zostávajú všeobecne tlmené, hoci v súlade s predchádzajúcimi očakávaniami vidieť určité náznaky mierneho nárastu. Hoci vzhľadom na väčší nedostatok pracovných síl došlo k zvýšeniu tlakov na rast mzdových nákladov, slabšie tempo hospodárskeho rastu ich premietanie do inflácie spomaľuje. V strednodobom horizonte sa očakáva zvýšenie inflácie, ku ktorému majú prispievať naše menovopolitické opatrenia, pokračujúca hospodárska expanzia a výrazný rast miezd.

Toto hodnotenie sa celkovo odráža aj v makroekonomických projekciách odborníkov Eurosystému pre eurozónu z decembra 2019, podľa ktorých by mala ročná miera inflácie HICP dosiahnuť 1,2 % v roku 2019, 1,1 % v roku 2020, 1,4 % v roku 2021 a 1,6 % v roku 2022. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov ECB zo septembra 2019 bol výhľad vývoja inflácie HICP na rok 2020 upravený mierne nahor a na rok 2021 mierne nadol, a to najmä v dôsledku očakávaného budúceho vývoja cien energií.

Čo sa týka menovej analýzy, miera rastu menového agregátu M3 v októbri 2019 predstavovala 5,6 %, rovnako ako v predchádzajúcom mesiaci. Stabilné tempo rastu menového agregátu M3 je odrazom pokračujúcej tvorby bankových úverov pre súkromný sektor a nízkych oportunitných nákladov držby M3 v porovnaní s inými finančnými nástrojmi. Na strane komponentov k rastu peňažnej zásoby M3 naďalej najväčšou mierou prispieva menový agregát M1.

Rast úverov podnikom a domácnostiam, ktorý ťaží z pokračujúceho premietania akomodačného nastavenia našej menovej politiky do sadzieb bankových úverov, bol naďalej výrazný. Ročná miera rastu úverov nefinančným spoločnostiam sa v októbri zvýšila zo septembrových 3,6 % na 3,8 %, zatiaľ čo ročná miera rastu úverov domácnostiam pokračovala v postupnom raste a v októbri dosiahla 3,5 %. Akomodačné nastavenie našej menovej politiky pomôže zachovať veľmi priaznivé podmienky poskytovania bankových úverov a bude naďalej podporovať prístup k financiám pre všetky hospodárske sektory, a predovšetkým pre malé a stredné podniky.

Porovnanie výsledkov ekonomickej analýzy so signálmi vyplývajúcimi z menovej analýzy potvrdilo, že pokračovanie trvalého vývoja inflácie smerom k úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte si i naďalej vyžaduje výraznú mieru menovej akomodácie.

Pozitívny účinok našich menovopolitických opatrení sa prejaví naplno len za predpokladu rozhodnejších krokov v ďalších politických oblastiach, zameraných na zvýšenie dlhodobejšieho rastového potenciálu, podporu agregátneho dopytu za súčasných podmienok a obmedzenie zdrojov rizík. V záujme zvýšenia produktivity, rastového potenciálu a odolnosti eurozóny, ako aj v záujme zníženia štrukturálnej nezamestnanosti je potrebné podstatne zrýchliť tempo realizácie štrukturálnych politík v krajinách eurozóny. Východiskom by mali byť odporúčania pre jednotlivé krajiny z roku 2019.

Pokiaľ ide o rozpočtovú politiku, rozpočtová politika eurozóny má v roku 2020 podľa očakávaní zostať mierne expanzívna a podporovať tak hospodársku aktivitu. Vzhľadom na slabší hospodársky výhľad Rada guvernérov víta výzvu Euroskupiny na diferencované rozpočtové reakcie i jej pripravenosť zaujať úlohu koordinátora. Vlády s rozpočtovým manévrovacím priestorom by mali byť pripravené účinne a včas konať. Vlády krajín s vysokým dlhom verejnej správy musia uplatňovať obozretné politiky a plniť ciele štrukturálneho salda, čo vytvorí podmienky na voľné pôsobenie automatických stabilizátorov. Všetky krajiny by mali zintenzívniť svoje snahy o viac prorastovú štruktúru verejných financií.

Podobne aj transparentné a konzistentné uplatňovanie rámca Európskej únie pre rozpočtové a hospodárske riadenie, tak z hľadiska časovej kontinuity ako i jednotlivých krajín, má pre zvýšenie odolnosti hospodárstva eurozóny naďalej zásadný význam. Zlepšovanie fungovania hospodárskej a menovej únie zostáva prioritou. Rada guvernérov víta prebiehajúce iniciatívy a vyzýva na prijatie ďalších konkrétnych a rozhodných krokov na dobudovanie bankovej únie a únie kapitálových trhov.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.

KONTAKT

Európska centrálna banka

Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu

Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.

Kontakty pre médiá