Úvodné vyhlásenie na tlačovej konferencii

Mario Draghi, prezident ECB
Vítor Constâncio, viceprezident ECB
Frankfurt nad Mohanom 3. júna 2015

Dámy a páni, spolu s viceprezidentom vás srdečne vítame na dnešnej tlačovej konferencii. Dovoľte mi oboznámiť vás s výsledkom dnešného zasadania Rady guvernérov, na ktorom sa zúčastnil aj podpredseda Európskej komisie, pán Dombrovskis.

Na základe pravidelnej ekonomickej a menovej analýzy a v súlade so signalizáciou budúceho nastavenia menovej politiky sa dnes Rada guvernérov rozhodla ponechať kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni.

Pokiaľ ide o  neštandardné opatrenia menovej politiky, programy nákupu aktív prebiehajú úspešne. Ako už bolo uvedené v minulosti, nákup aktív v objeme 60 mld. € za mesiac má prebiehať do konca septembra 2016, resp. dovtedy, kým sa podľa Rady guvernérov neprejaví trvalá zmena vývoja inflácie zodpovedajúca nášmu cieľu dosiahnuť mieru inflácie na úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte. Rada guvernérov bude pri svojom hodnotení postupovať v súlade so svojou stratégiou menovej politiky a bude sa zameriavať na trendy vývoja inflácie, pričom nebude venovať pozornosť prípadným výkyvom nameranej miery inflácie, pokiaľ usúdi, že sú len prechodného rázu a na strednodobý výhľad cenovej stability nemajú žiadny vplyv.

Naše opatrenia menovej politiky prispievajú k plošnému uvoľňovaniu podmienok financovania, pozitívnemu vývoju inflačných očakávaní a k zlepšovaniu úverových podmienok pre podniky i domácnosti. Účinok opatrení sa postupne premieta do stavu ekonomiky a prispieva k hospodárskemu rastu, znižovaniu miery nevyužitých kapacít a menovej a úverovej expanzii. Dôsledné uplatňovanie všetkých našich menovopolitických opatrení poskytne nevyhnutnú podporu hospodárskemu vývoju v eurozóne, povedie k trvalému návratu miery inflácie na úroveň nižšiu, ale blízku 2 % v strednodobom horizonte, a vytvorí podmienky na pevné ukotvenie strednodobých až dlhodobých inflačných očakávaní.

Dovoľte mi teraz priblížiť vám, z čoho sme pri našom hodnotení vychádzali. Začnem ekonomickou analýzou. V prvom štvrťroku 2015 sa reálny HDP eurozóny medzištvrťročne zvýšil o 0,4 %, v porovnaní s 0,3 % v poslednom štvrťroku 2014. V posledných štvrťrokoch bol hlavným faktorom prebiehajúceho oživenia domáci dopyt a predovšetkým súkromná spotreba. Najnovšie výsledky prieskumov za obdobie do mája i naďalej zodpovedajú pokračovaniu mierneho rastového trendu v druhom štvrťroku. V nasledujúcom období očakávame ďalšie rozširovanie hospodárskeho oživenia. Domáci dopyt by mali naďalej podporovať opatrenia našej menovej politiky, vedúce k ďalšiemu zlepšovaniu finančných podmienok, ako aj pokrok dosiahnutý v oblasti rozpočtovej konsolidácie a štrukturálnych reforiem. Nízka hladina cien ropy by mala okrem toho aj naďalej podporovať reálny disponibilný príjem domácností a ziskovosť podnikov a tým aj súkromnú spotrebu a investície. Zlepšenie cenovej konkurencieschopnosti by malo navyše prispieť k nárastu dopytu po vývoze z eurozóny. Hospodársky rast v eurozóne však budú zrejme i naďalej spomaľovať nevyhnutné bilančné úpravy vo viacerých sektoroch a pomalé tempo realizácie štrukturálnych reforiem.

Toto hodnotenie sa v zásade odráža aj v makroekonomických projekciách odborníkov Eurosystému pre eurozónu z júna 2015, podľa ktorých sa ročný reálny HDP zvýši o 1,5 % v roku 2015, 1,9 % v roku 2016 a 2,0 % v roku 2017. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov ECB z marca 2015 sa projekcie rastu reálneho HDP v rámci projekčného horizontu v podstate nezmenili.

Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho vývoja v eurozóne síce zostávajú na strane pomalšieho rastu, avšak vzhľadom na rozhodnutia menovej politiky a vývoj cien ropy a výmenného kurzu sú vyváženejšie.

Klesanie inflácie sa začiatkom roka zastavilo. Podľa rýchleho odhadu Eurostatu dosiahla ročná miera inflácie HICP eurozóny v máji 2015 úroveň 0,3 %, čo predstavuje nárast z 0,0 % v apríli a -0,6 % v januári. Na základe dostupných informácií a aktuálnych cien ropných futures sa očakáva, že ročná miera inflácie HICP v nasledujúcich mesiacoch zostane na nízkej úrovni a že ku koncu roka stúpne, čiastočne v dôsledku bázických efektov súvisiacich s pádom cien ropy koncom roka 2014. Vďaka očakávanému hospodárskemu oživeniu, vplyvu nižšieho výmenného kurzu eura a predpokladu o niečo vyšších cien ropy v nasledujúcich rokoch, ktorý vyplýva z vývoja cien na trhu s ropnými futures, by sa mala miera inflácie v priebehu rokov 2016 a 2017 ďalej zvyšovať.

Toto hodnotenie sa v zásade odráža aj v makroekonomických projekciách odborníkov Eurosystému pre eurozónu z júna 2015, podľa ktorých ročná miera inflácie HICP dosiahne 0,3 % v roku 2015, 1,5 % v roku 2016 a 1,8 % v roku 2017. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov ECB z marca 2015 boli projekcie na rok 2015 upravené nahor, pričom projekcie na roky 2016 a 2017 zostávajú nezmenené.

Rada guvernérov bude aj naďalej pozorne sledovať riziká ohrozujúce výhľad cenového vývoja v strednodobom horizonte. V tejto súvislosti budeme venovať pozornosť predovšetkým prenosu našich menovopolitických opatrení, ako aj geopolitickému vývoju a vývoju výmenného kurzu a cien energií. Uvedomujeme si, že projekcie sú podmienené úplnou implementáciou všetkých našich zavedených menovopolitických opatrení. Zároveň berieme do úvahy, že miera prognostickej neistoty má sklon rásť priamoúmerne s dĺžkou projekčného horizontu.

Pokiaľ ide o  menovú analýzu, aktuálne údaje potvrdzujú zrýchľovanie rastu peňažnej zásoby (M3). Ročná miera rastu menového agregátu M3 sa v apríli 2015 zvýšila z marcových 4,6 % na 5,3 %. Ročný rast menového agregátu M3 naďalej podporujú jeho najlikvidnejšie zložky: menový agregát M1 v apríli zaznamenal ročné tempo rastu 10,5 %.

Dynamika úverového rastu sa ďalej zvyšovala. Ročná miera zmeny úverov nefinančným spoločnostiam (upravená o predaj a sekuritizáciu úverov) v apríli dosiahla -0,1 % (po -0,2 % v marci) a po minime z februára 2014 (-3,2 %) sa tak naďalej postupne spamätáva. Napriek týmto zlepšeniam však dynamika úverov nefinančným spoločnostiam zostáva nevýrazná. I naďalej odráža oneskorenie úverového vývoja voči hospodárskemu cyklu, ako aj kreditné riziko, faktory v oblasti ponuky úverov a prebiehajúce úpravy bilancií finančného i nefinančného sektora. Ročná miera rastu úverov domácnostiam (upravená o predaj a sekuritizáciu úverov) v apríli 2015 opäť vzrástla a dosiahla 1,3 % (po 1,1 % v marci). Prijaté opatrenia menovej politiky budú prispievať k ďalšiemu zlepšovaniu úverových nákladov podnikov a domácností, ako aj úverových tokov v rámci celej eurozóny.

Porovnanie výsledkov ekonomickej analýzy so signálmi vyplývajúcimi z menovej analýzy tak potvrdzuje potrebu udržiavania stabilného kurzu menovej politiky a dôslednej realizácie menovopolitických rozhodnutí Rady guvernérov. Dôsledná realizácia všetkých našich opatrení menovej politiky poskytne nevyhnutnú podporu hospodárskemu oživeniu v eurozóne a povedie k trvalému návratu miery inflácie na úroveň nižšiu, ale blízku 2 % v strednodobom horizonte.

Menová politika je zameraná na udržiavanie cenovej stability v strednodobom horizonte a jej akomodačné nastavenie prispieva k podpore hospodárskej aktivity. Pozitívny vplyv našich menovopolitických opatrení sa však naplno prejaví len v prípade rozhodných krokov v ďalších politických oblastiach. Vzhľadom na stále vysokú štrukturálnu nezamestnanosť a nízky potenciálny rast produkcie v eurozóne je potrebné prebiehajúce cyklické oživenie podporiť účinnými štrukturálnymi opatreniami. Na oživenie investičnej aktivity, podporu tvorby pracovných miest a zvýšenie produktivity práce je predovšetkým potrebné vo viacerých krajinách začať ráznejšie realizovať reformy na trhoch tovarov a služieb a na trhu práce a podnikať kroky na zlepšenie podnikateľského prostredia. Rýchla a účinná realizácia týchto reforiem v prostredí akomodačnej menovej politiky povedie nielen k vyššiemu udržateľnému hospodárskemu rastu v eurozóne, ale zároveň zvýši aj očakávania trvalo vyšších príjmov. Tým bude motivovať domácnosti k zvyšovaniu spotreby a podniky k zvyšovaniu investícií už v súčasnosti, čím upevní súčasné cyklické hospodárske oživenie. Pokiaľ ide o  rozpočtový vývoj, najmä vzhľadom na cyklické oživenie a nízku úroveň úrokových mier sa očakáva, že agregátny pomer deficitu verejnej správy v eurozóne postupne klesne z tohtoročných 2,1 % HDP na 1,5 % v roku 2017. Miera zadlženosti verejnej správy by mala podľa projekcií postupne klesať z tohtoročných 91,5 % HDP na 88,4 % v roku 2017. Rozpočtová politika by mala prispievať k hospodárskemu oživeniu, ale zároveň naďalej dodržiavať podmienky Paktu stability a rastu. Dôsledné uplatňovanie paktu má z hľadiska dôvery v náš rozpočtový rámec zásadný význam.

Teraz sme pripravení odpovedať na vaše otázky.

Presné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.