European Central Bank - eurosystem
Možnosti vyhľadávania
Home Médiá ECB vysvetľuje Výskum a publikácie Štatistika Menová politika €uro Platobný styk a trhy Kariéra
Návrhy
Zoradiť podľa
Christine Lagarde
The President of the European Central Bank
Paschal Donohoe
President of the Eurogroup
Roberta Metsola
President of the European Parliament
Charles Michel
President of the European Council
Ursula von der Leyen
President of the European Commission
  • BLOG ECB

25 rokov eura: hodnota jednoty v meniacom sa svete

30. decembra 2023

Autori: Paschal Donohoe (predseda Euroskupiny), Christine Lagardová (prezidentka Európskej centrálnej banky), Roberta Metsolaová (predsedníčka Európskeho parlamentu), Charles Michel (predseda Európskej rady) a Ursula von der Leyenová (predsedníčka Európskej komisie)

Pred 25 rokmi, 1. januára 1999, euro vstúpilo do platnosti ako jednotná mena 11 členských štátov EÚ. Dnes slúži ekonomike a uľahčuje život 350 miliónom ľudí v 20 krajinách.

Argumenty v prospech jednotnej Európy vždy spočívali v riešení problémov, ktoré jej krajiny nedokázali riešiť samy. Po druhej svetovej vojne si politickí lídri uvedomili, že jediným spôsobom, ako zaručiť mier na našom kontinente, je spojiť naše ekonomiky. Dalo sa pritom očakávať, že jednotná Európa by si v záujme maximálneho využitia hospodárskych dividend tejto investície do mieru časom vyžiadala zavedenie jednotnej meny.

Koncom 80. rokov dvadsiateho storočia, keď Európa podnikla ďalšie kroky na prehĺbenie svojho jednotného trhu, sa z tejto vízie stal projekt jednotnej meny. A pred 25 rokmi – 1. januára 1999 – sa tento projekt stal skutočnosťou. Dnes je euro neodmysliteľnou súčasťou nášho každodenného života a prináša nám jednoduchosť, stabilitu a suverenitu.

Zjednodušuje život občanom Európy, ktorí vďaka nemu môžu ľahko porovnávať ceny, obchodovať a cestovať. Poskytuje nám stabilitu a chráni rast a zamestnanosť v dobe viacerých kríz. Vydávanie druhej najvýznamnejšej meny na svete nám zároveň dáva väčšiu suverenitu v nepokojnom svete. Nie je preto prekvapujúce, že eurozóna sa od svojho založenia rozrástla z 11 na 20 krajín.

V priebehu rokov sa pred nami vynorili obrovské výzvy vrátane otázok o budúcnosti samotného eura. Na každú z nich sme však našli správnu odpoveď. Napríklad v reakcii na celosvetovú finančnú krízu a krízu štátneho dlhu sme zaviedli ochranné opatrenia, ako je harmonizovaný systém bankového dohľadu a riešenia krízových situácií či Európsky mechanizmus pre stabilitu. V súčasnosti sa podpora jednotnej meny zo strany občanov eurozóny blíži k rekordnej úrovni.

Naša práca sa však neskončila. Dnes totiž čelíme novým výzvam, ktoré krajiny nedokážu riešiť samy, a ľudia očakávajú, že na ne zodpovie Európa.

Sme vystavení rastúcemu geopolitickému napätiu, v neposlednom rade nelegálnej vojne Ruska proti Ukrajine, ktoré si vyžaduje odvážne kolektívne rozhodnutia. Sme postavení pred zrýchľujúcu sa klimatickú krízu, ktorú môžeme naozaj vyriešiť len spoločne: uhlíkové emisie sa na hraniciach nezastavia. Čelíme i nevídanému tlaku na našu konkurencieschopnosť, ktorý pramení z energetickej a priemyselnej politiky v iných častiach sveta.

To znamená, že témy, ako je obrana, či ekologická a digitálna transformácia, sa stali naliehavými otázkami spoločného záujmu. To isté platí o tom, ako pristupujeme k financovaniu enormných investícií potrebných na dekarbonizáciu našich ekonomík, na zvýšenie bezpečnosti našich dodávateľských reťazcov a na modernizáciu našich technológií. Len v EÚ si ekologická transformácia bude vyžadovať investície vo výške 620 miliárd € ročne až do roku 2030.

Riešenia musia zodpovedať rozsahu, ktorý umožňuje spolupráca v Európe. Vytvorenie pravej únie kapitálových trhov, ktorá pokrýva celý kontinent, s cieľom mobilizovať súkromné finančné prostriedky. Využitie európskych nástrojov a politík na posilnenie našej konkurencieschopnosti a bezpečnosti, napríklad posilnením existujúcich štruktúr prostredníctvom prepracovaných rozpočtových pravidiel a pevnejšej bankovej únie. A uvedenie samotnej jednotnej meny do digitálneho veku, a to pripravením základov na možné prijatie digitálneho eura ako doplnku hotovosti.

Vzhľadom na viacero krajín, ktoré v súčasnosti prechádzajú procesom vstupu do EÚ, si zároveň musíme zachovať schopnosť konať rozhodne. Rozširovanie a prehlbovanie sa navzájom nevylučujú. Rozširovanie si však môže vyžadovať zmeny v usporiadaní EÚ.

Občania Európy si uvedomujú, že svet sa mení. A chápu, že v jednote je sila. Približne dve tretiny Európanov sú presvedčené, že EÚ je baštou stability. Ukážme im teda, že Európa dokáže túto zmenu formovať a naplniť ich očakávania.

Bude si to vyžadovať ambicióznosť a vytrvalosť – práve tie vlastnosti, ktoré stelesňujú zakladatelia európskej integrácie. Zároveň sa musíme zmieriť s tým, že nie všetky ciele možno dosiahnuť okamžite. Ponaučením z európskej integrácie je to, že kroky, ktoré sú pred nami, musíme podniknúť v správnej chvíli. Ďalšie kroky budú nasledovať, keď dozreje čas.

Ako svojho času poznamenal francúzsky navrhovateľ Anatole France: „Na to, aby sme dosiahli veľké veci, musíme nielen konať, ale aj snívať; nielen plánovať, ale aj veriť.“ Prvých 25 rokov eura ukazuje, aký úspešný môže sen byť. V čase, keď sa svet okolo nás mení, naše konanie dokazuje, že jednotná Európa svojim obyvateľom i svetu ponúka odpovede, ktoré potrebujú.

Tento blogový príspevok bol zverejnený v médiách všetkých 20 krajín eurozóny.

Pozrite si blog ECB a prihláste sa na odber ďalších príspevkov.