Možnosti vyhľadávania
Home Médiá ECB vysvetľuje Výskum a publikácie Štatistika Menová politika €uro Platobný styk a trhy Kariéra
Návrhy
Zoradiť podľa
Christine Lagarde
The President of the European Central Bank
Luis de Guindos
Vice-President of the European Central Bank
  • VYHLÁSENIE O MENOVEJ POLITIKE

TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB

Frankfurt nad Mohanom 7. marca 2024

Dobrý deň, spolu s viceprezidentom vás vítame na dnešnej tlačovej konferencii.

Rada guvernérov sa dnes rozhodla ponechať tri kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Od nášho predchádzajúceho zasadania v januári inflácia ďalej klesá. Najnovšie inflačné projekcie odborníkov ECB boli revidované smerom nadol, najmä na rok 2024, čo je predovšetkým odrazom nižšieho vplyvu cien energií. Podľa aktuálnych projekcií má inflácia dosiahnuť v priemere 2,3 % v roku 2024, 2,0 % v roku 2025 a 1,9 % v roku 2026. Znížené boli aj projekcie inflácie bez energií a potravín, ktorá má dosiahnuť v priemere 2,6 % v roku 2024, 2,1 % v roku 2025 a 2,0 % v roku 2026. Hoci takmer všetky ukazovatele základnej inflácie ďalej klesajú, domáce cenové tlaky zostávajú vysoké, čiastočne v dôsledku výrazného rastu miezd. Podmienky financovania sú reštriktívne a naše predchádzajúce zvýšenia úrokových sadzieb naďalej tlmia dopyt, čo prispieva k tlakom na znižovanie inflácie. Odborníci ECB znížili svoje projekcie hospodárskeho rastu na rok 2024 na 0,6 %, pričom v najbližšom období má hospodárska aktivita zostať tlmená. Neskôr očakávajú jej oživenie s tempom rastu 1,5 % v roku 2025 a 1,6 % v roku 2026, spočiatku za podpory spotreby a následne i investičnej aktivity.

Sme odhodlaní zabezpečiť včasný návrat inflácie na cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte. Na základe nášho súčasného hodnotenia usudzujeme, že kľúčové úrokové sadzby ECB sú na úrovni, ktorá pri dostatočne dlhom zachovaní podstatným spôsobom prispeje k dosiahnutiu tohto cieľa. Našimi budúcimi rozhodnutiami zabezpečíme nastavenie našich menovopolitických sadzieb na dostatočne reštriktívnej úrovni dovtedy, kým to bude potrebné.

Pri určovaní primeranej úrovne a dĺžky trvania reštrikcie sa budeme naďalej riadiť aktuálnymi údajmi. Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať predovšetkým z nášho hodnotenia inflačného výhľadu na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky.

Dnešné rozhodnutia sú uvedené v tlačovej správe zverejnenej na našej internetovej stránke.

Teraz priblížim, ako hodnotíme vývoj hospodárskej situácie a inflácie, a následne sa zameriam na našu analýzu finančných a menových podmienok.

Hospodárska aktivita

Hospodárska aktivita je naďalej nízka. Spotrebitelia naďalej odkladali spotrebné výdavky, investičná aktivita sa spomalila a podniky vykazovali nižší objem vývozu v dôsledku spomalenia zahraničného dopytu a určitých strát konkurencieschopnosti. Prieskumy však poukazujú na postupné oživenie v priebehu tohto roka. Pri klesajúcej inflácii a ďalšom raste miezd dôjde k zotaveniu reálneho príjmu, ktorý by mal podporiť rast. Okrem toho tlmiaci vplyv predchádzajúcich zvýšení úrokových sadzieb postupne pominie a dopyt po vývoze z eurozóny by mal vzrásť.

Miera nezamestnanosti je na najnižšej úrovni od zavedenia eura. Zamestnanosť v poslednom štvrťroku 2023 vzrástla o 0,3 % a opäť predbehla hospodársku aktivitu. To malo za následok ďalší pokles produkcie na osobu. Zamestnávatelia medzitým inzerujú menej voľných pracovných miest a počet podnikov, ktorých produkcia je obmedzená nedostatkom pracovných síl, klesá.

Vlády by mali pokračovať v odvolávaní energetických podporných opatrení a umožniť tak udržateľné pokračovanie procesu dezinflácie. V záujme zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti našej ekonomiky, expanzie ponukovej kapacity a postupnej redukcie vysokej zadlženosti verejnej správy je potrebné zintenzívniť opatrenia rozpočtovej a štrukturálnej politiky. Rýchlejšia realizácia programu Next Generation EU a odhodlanejšia snaha o odstraňovanie národných bariér, ktoré stoja v ceste prehĺbeniu a väčšej integrácii bankových a kapitálových trhov, by mohli prispieť k zvýšeniu investícií do ekologickej a digitálnej transformácie a zníženiu cenových tlakov v strednodobom horizonte. Je potrebné bezodkladne implementovať reformovaný rámec správy ekonomických záležitostí EÚ.

Inflácia

Podľa rýchleho odhadu Eurostatu inflácia po januárovom miernom poklese na 2,8 % zaznamenala vo februári ďalší pokles na 2,6 %. Inflácia cien potravín znova klesla – na 5,6 % v januári a 4,0 % vo februári – zatiaľ čo ceny energií sa v oboch mesiacoch medziročne naďalej znižovali, aj keď pomalším tempom než v decembri. V klesajúcom trende pokračovala aj inflácia cien tovarov – v januári sa znížila na 2,0 % a vo februári na 1,6 %. Inflácia cien služieb, ktorá sa tri mesiace po sebe držala na úrovni 4,0 %, vo februári o niečo klesla na 3,9 %.

Väčšina ukazovateľov základnej inflácie v januári zaznamenala ďalší pokles vďaka pokračujúcemu slabnutiu vplyvu predchádzajúcich ponukových šokov a tlmiacemu účinku menovej politiky na dopyt. Domáce cenové tlaky zostávajú naďalej zvýšené, čiastočne v dôsledku výrazného mzdového rastu a klesajúcej produktivity práce. Zároveň však badať známky počiatočného zmierňovania mzdového rastu. Navyše vďaka čiastočnej absorpcii rastúcich nákladov práce prostredníctvom ziskov dochádza k redukcii inflačných účinkov.

V nasledujúcich mesiacoch sa očakáva ďalšie pokračovanie klesajúceho trendu inflácie. Neskôr by sa inflácia vďaka zmierňovaniu nákladov práce a odznievaniu účinkov predchádzajúcich energetických šokov, ponukových obmedzení a znovuotvorenia ekonomiky po skončení pandémie mala znížiť na úroveň nášho cieľa. Ukazovatele dlhodobejších inflačných očakávaní zostávajú viac-menej stabilné a zväčša sa pohybujú v okolí 2 %.

Hodnotenie rizík

Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu zostávajú naklonené na stranu pomalšieho rastu. Rast by mohol byť pomalší, ak sa účinky menovej politiky ukážu byť silnejšie, než sa očakáva. K oslabeniu rastu v eurozóne by tiež mohla viesť slabšia svetová ekonomika alebo ďalšie spomalenie svetovej obchodnej výmeny. Neoprávnená vojna Ruska proti Ukrajine a tragický konflikt na Blízkom východe sú hlavnými zdrojmi geopolitických rizík, ktoré môžu oslabiť dôveru podnikov a domácností v budúcnosť a narušiť svetový obchod. Hospodársky rast by mohol byť rýchlejší, ak by inflácia klesala rýchlejšie, rast reálnych príjmov viedol k vyššiemu nárastu spotreby, alebo svetová ekonomika rástla výraznejšie, než sa očakáva.

Medzi riziká vyššej inflácie patrí zvýšené geopolitické napätie, predovšetkým na Strednom východe, ktoré by mohlo zapríčiniť nárast cien energií a nákladnej dopravy v krátkodobom horizonte a narušiť svetový obchod. Inflácia by mohla prognózované hodnoty prekročiť i v prípade vyššieho než očakávaného mzdového rastu alebo odolnejších ziskových marží. Inflácia však môže byť aj nižšia, ak tlmiaci účinok menovej politiky na dopyt prekročí očakávania alebo ak dôjde k nepredvídanému zhoršeniu hospodárskeho prostredia vo zvyšku sveta.

Finančné a menové podmienky

Trhové úrokové miery od nášho januárového zasadania stúpli a širšie podmienky financovania zostávajú v dôsledku našej menovej politiky reštriktívne. Sadzby podnikových úverov sa celkovo ustálili, zatiaľ čo sadzby hypotekárnych úverov v decembri a januári klesli. Napriek tomu sadzby úverov zostávajú zvýšené – na úrovni 5,2 % v prípade podnikových úverov a 3,9 % v prípade hypotekárnych úverov.

Rast objemu bankových úverov poskytovaných podnikom v decembri prešiel do kladného pásma a zaznamenal ročný rast o 0,5 %. V januári sa však v dôsledku záporného mesačného toku znížil na 0,2 %. Rast úverov domácnostiam sa naďalej spomaľoval a v januári v ročnom vyjadrení klesol na 0,3 %. Menový agregát M3 zaznamenal obmedzený rast na úrovni 0,1 %.

Záver

Rada guvernérov sa dnes rozhodla ponechať tri kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Sme odhodlaní zabezpečiť včasný návrat inflácie na cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte. Na základe nášho súčasného hodnotenia usudzujeme, že kľúčové úrokové sadzby ECB sú na úrovni, ktorá pri dostatočne dlhom zachovaní podstatným spôsobom prispeje k dosiahnutiu tohto cieľa. Našimi budúcimi rozhodnutiami zabezpečíme nastavenie našich menovopolitických sadzieb na dostatočne reštriktívnej úrovni dovtedy, kým to bude potrebné. Pri určovaní primeranej úrovne a dĺžky trvania reštrikcie sa budeme naďalej riadiť aktuálnymi údajmi.

V každom prípade sme pripravení všetky svoje nástroje v medziach nášho mandátu upraviť, aby sme zabezpečili návrat inflácie na našu cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte a naďalej plynulú transmisiu menovej politiky.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.

KONTAKT

Európska centrálna banka

Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu

Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.

Kontakty pre médiá