TLAČOVÁ SPRÁVA

ECB zverejňuje Konvergenčnú správu z roku 2014

4. júna 2014

EMBARGO

Nezverejňovať do 12:00 SEČ v stredu 4. júna 2014

Európska centrálna banka (ECB) dnes zverejňuje svoju Konvergenčnú správu z roku 2014, v ktorej hodnotí stav plnenia záväzkov ôsmich členských štátov Európskej únie (EÚ) v rámci vytvárania hospodárskej a menovej únie.

Správa hodnotí nasledujúce krajiny: Bulharsko, Českú republiku, Chorvátsko (hodnotené prvýkrát) Litvu, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Švédsko. Konvergenčná správa hodnotí, či uvedené krajiny dosiahli vysoký stupeň udržateľnej konvergencie (hospodárska konvergencia), a zároveň posudzuje plnenie štatutárnych požiadaviek, ktoré musia národné centrálne banky splniť, aby sa mohli stať neoddeliteľnou súčasťou Eurosystému (právna konvergencia). Pri hodnotení udržateľnosti konvergencie správa tiež náležite zohľadňuje nový posilnený rámec hospodárskeho riadenia EÚ a stabilitu inštitucionálneho prostredia jednotlivých krajín vrátane oblasti štatistiky.

Litva sa v tejto správe posudzovala o niečo podrobnejšie než ostatné hodnotené krajiny. Dôvodom je skutočnosť, že litovské orgány oznámili svoj zámer zaviesť 1. januára 2015 euro.

Z Konvergenčnej správy z roku 2014 vyplývajú nasledujúce závery:

Cenová stabilita

V dvanásťmesačnom referenčnom období od mája 2013 do apríla 2014 bola inflácia v EÚ tlmená najmä v dôsledku nízkych príspevkov cien energií a potravín, ako aj pokračujúceho obdobia slabej hospodárskej aktivity vo väčšine krajín. Referenčná hodnota kritéria cenovej stability predstavovala 1,7 %. Bola vypočítaná pripočítaním 1,5 percentuálneho bodu k neváženému aritmetickému priemeru miery inflácie HICP za sledovaných dvanásť mesiacov v Lotyšsku (0,1 %), Portugalsku (0,3 %) a Írsku (0,3 %). Miera inflácie HICP Grécka, Bulharska a Cypru bola z výpočtu referenčnej hodnoty vyňatá, keďže cenový vývoj v týchto troch členských štátoch sa považoval za mimoriadny.

V referenčnom období priemerná dvanásťmesačná miera inflácie prekročila referenčnú hodnotu v Rumunsku, zatiaľ čo v ostatných siedmich krajinách hodnotených v tejto správe bola výrazne pod referenčnou hodnotou.

Rozpočtová pozícia verejnej správy

Pokiaľ ide o rozpočtové kritériá, spomedzi hodnotených krajín sa v čase zostavovania tejto správy vzťahovalo rozhodnutie Rady EÚ o existencii nadmerného deficitu na Českú republiku, Chorvátsko a Poľsko. Všetky hodnotené krajiny, s výnimkou Chorvátska a Poľska, vykázali v roku 2013 pomer rozpočtového deficitu k HDP pod úrovňou referenčnej hodnoty 3 %. Okrem Chorvátska a Maďarska všetky hodnotené krajiny v roku 2013 zaznamenali pomer dlhu verejnej správy k HDP na úrovni nižšej, ako je referenčná hodnota 60 %.

Výmenný kurz

Spomedzi krajín hodnotených v tejto správe je do mechanizmu výmenných kurzov ERM II v súčasnosti zapojená len Litva. Litovský litas bol v čase hodnotenia konvergencie do ERM II zapojený dlhšie ako dva roky, pričom počas sledovaného obdobia nebola jeho centrálna parita devalvovaná.

Dlhodobá úroková miera

V dvanásťmesačnom referenčnom období od mája 2013 do apríla 2014 dosiahla referenčná hodnota kritéria dlhodobých úrokových mier úroveň 6,2 %. Táto hodnota bola vypočítaná pripočítaním 2 percentuálnych bodov k neváženému aritmetickému priemeru dlhodobých úrokových mier troch členských štátov, ktoré dosiahli najlepšie výsledky v oblasti cenovej stability, konkrétne Lotyšska (3,3 %), Írska (3,5 %) a Portugalska (5,8 %).

Počas referenčného obdobia boli dlhodobé úrokové miery všetkých hodnotených krajín – hoci v odlišnej miere – pod referenčnou hodnotou.

Právna konvergencia

Litva je jedinou krajinou, v ktorej právny rámec v plnej miere spĺňa všetky požiadavky na zavedenie eura stanovené v zmluvách a v Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a ECB. V žiadnej z ostatných siedmich hodnotených krajín nie je právny rámec plne zlučiteľný so všetkými požiadavkami na zavedenie eura. V týchto siedmich krajinách zostávajú v platnosti nezlučiteľné ustanovenia týkajúce sa nezávislosti centrálnej banky. Ide predovšetkým o inštitucionálnu, finančnú a personálnu nezávislosť centrálnych bánk. Vo všetkých hodnotených krajinách, s výnimkou Litvy a Chorvátska, okrem toho pretrváva nesúlad v otázke zákazu menového financovania, ako aj právnej integrácie príslušných centrálnych bánk do Eurosystému.

Litva

V referenčnom období dosiahla priemerná dvanásťmesačná miera inflácie HICP v Litve 0,6 %, čo je výrazne pod referenčnou hodnotou kritéria cenovej stability. V súčasnosti nízka úroveň inflácie v Litve je najmä odrazom prechodných faktorov vrátane poklesu svetových cien komodít a s tým súvisiaceho pomalšieho rastu regulovaných cien a cien energií. Z dlhodobejšieho hľadiska bude udržiavanie nízkej miery inflácie v Litve v strednodobom horizonte náročné, keďže v prostredí pevných výmenných kurzov môžu byť možnosti riadenia domácich cenových tlakov a zabránenia prehrievaniu ekonomiky obmedzené. Proces dobiehania hospodársky rozvinutejších krajín v strednodobom horizonte pravdepodobne spôsobí zvýšenie inflačného diferenciálu medzi Litvou a eurozónou, keďže HDP na obyvateľa a cenová hladina sú v Litve v porovnaní s eurozónou stále nižšie. Celkovo teda v prípade Litvy existujú obavy v súvislosti s udržateľnosťou inflačnej konvergencie.

Na Litvu sa nevzťahuje rozhodnutie Rady EÚ o existencii nadmerného deficitu. V referenčnom roku 2013 zaznamenalo saldo rozpočtu verejnej správy deficit vo výške 2,1 % HDP, čo je pod referenčnou hodnotou 3 %. Pomer dlhu verejnej správy k HDP predstavoval 39,4 %, čo je značne pod referenčnou hodnotou 60 %.

V čase hodnotenia konvergencie bol litovský litas súčasťou mechanizmu ERM II viac ako dva roky. Litva do mechanizmu výmenných kurzov vstúpila s existujúcim režimom menovej rady, ktorý predstavuje jednostranný záväzok. V sledovanom období bol litovský litas aj naďalej stabilný, nezaznamenal žiadne odchýlky od svojej centrálnej parity voči euru a jeho centrálna parita nebola voči euru devalvovaná.

V referenčnom období dosahovala priemerná úroveň dlhodobých úrokových mier hodnotu 3,6 %, čo je výrazne pod referenčnou hodnotou kritéria úrokových mier vo výške 6,2 %.

Vytvorenie priaznivého prostredia pre udržateľnú konvergenciu si v Litve okrem iného vyžaduje uskutočňovanie hospodárskej politiky zameranej na celkovú udržateľnú makroekonomickú stabilitu vrátane cenovej stability. Pokiaľ ide o makroekonomické nerovnováhy, Európska komisia si vo svojej správe o mechanizme varovania za rok 2014 Litvu na hĺbkové hodnotenie nevybrala. Vzhľadom na obmedzený manévrovací priestor z dôvodu nepružnosti nominálneho výmenného kurzu je však nevyhnutné, aby ostatné oblasti politiky vytvorili ekonomike potrebné podmienky na to, aby sa mohla vyrovnávať so špecifickými šokmi a dokázala predchádzať opätovnému výskytu makroekonomických nerovnováh.

Ako už bolo uvedené, litovské právne predpisy sú v súlade so zmluvami a štatútom.

Vypracovaním tejto správy ECB plní svoju povinnosť stanovenú v článku 140 zmluvy minimálne raz za dva roky alebo na žiadosť členského štátu EÚ, pre ktorý platí výnimka, podať Rade EÚ správu „o pokroku, ktorý členské štáty, pre ktoré platí výnimka, dosiahli pri plnení záväzkov týkajúcich sa dosiahnutia hospodárskej a menovej únie“.

V súčasnosti sa na hospodárskej a menovej únii ešte v plnej miere nezúčastňuje desať členských štátov EÚ. Dva z nich – Dánsko a Spojené kráľovstvo – majú osobitné postavenie v zmysle podmienok stanovených v príslušných protokoloch pripojených k zmluve. V prípade týchto dvoch členských štátov sa preto konvergenčné správy vypracovávajú len na ich žiadosť.

Konvergenčná správa ECB z roku 2014 je k dispozícii na internetovej stránke ECB. Kontaktnou osobou pre médiá je Wiktor Krzyżanowski, tel. +49 69 1344 5755.

Kontakt pre médiá