Aké predpoklady musí krajina splniť na vstup do eurozóny?
Po prvé, musí byť členským štátom Európskej únie (EÚ) – zavedenie eura je dôležitou súčasťou členstva v EÚ.
Euro, zavedené 1. januára 1999, medzičasom nahradilo národné meny 20 z 27 členských štátov EÚ. Jednotná mena je zákonným platidlom viac ako 350 miliónov občanov EÚ, ktorí sa vďaka nej môžu spoliehať na stabilné ceny pri práci i cestovaní v zahraničí. Šesť z ostatných siedmich členských štátov EÚ – Dánsko má na základe osobitnej dohody výnimku – má podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie povinnosť euro prijať, čo znamená, že sa musia snažiť splniť konvergenčné kritériá stanovené v zmluve. O aké kritériá ide?
Po prvé, zmluva vstup členských štátov do eurozóny podmieňuje dosiahnutím vysokého stupňa udržateľnej hospodárskej konvergencie. To znamená, že ich ekonomiky musia byť schopné držať krok s ekonomikami, ktoré sa už v eurozóne nachádzajú. Hospodárska konvergencia sa meria na základe výsledkov v oblasti:
- cenového vývoja, t. j. inflácie,
- rozpočtového salda a dlhu verejnej správy,
- výmenných kurzov,
- dlhodobých úrokových mier.
Okrem toho sa do úvahy berú i ďalšie faktory relevantné z hľadiska hospodárskej integrácie a konvergencie, napr. vyspelosť inštitucionálneho prostredia krajiny.
Konvergencia pritom musí byť udržateľná. To znamená, že kritériá hospodárskej konvergencie nestačí splniť len v určitom časovom bode – je potrebné ich spĺňať neustále. Pre krajiny používajúce spoločnú menu to má zásadný význam. Zabezpečenie odolnosti ich ekonomík je nevyhnutným predpokladom plynulého fungovania menovej únie a poskytnutia výhod menovej stability všetkým jej členom.
Platia i požiadavky v oblasti právnych predpisov – vnútroštátna legislatíva napríklad musí byť zlučiteľná so zmluvami a predovšetkým so Štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.
Kritériá hospodárskej konvergencie podrobnejšie
Cenový vývoj
Pod cenovým vývojom sa myslia zmeny cien tovarov a služieb v priebehu času, inými slovami inflácia. Z pohľadu fungovania hospodárstva a hospodárskeho blahobytu je dôležité, aby ceny nerástli príliš rýchlo, ale aby boli stabilné, resp. aby sa v priebehu času hýbali len postupne. Pri stabilných cenách sa zachováva hodnota peňazí i vaša kúpna sila. Všeobecnejšie to znamená, že peniaze môžu plniť svoje základné úlohy, medzi ktoré patrí úloha prostriedku výmeny a uchovania hodnoty.
Krajina kritérium cenovej stability spĺňa, ak jej miera inflácie nepresahuje mieru inflácie troch členských štátov EÚ, ktoré v tejto oblasti dosiahli najlepšie výsledky, o viac ako 1,5 percentuálneho bodu.
Vývoj rozpočtového salda a dlhu verejnej správy
V zmysle ustanovení zmluvy sa všeobecná rozpočtová pozícia členského štátu posudzuje na základe dvoch kritérií:
výdavky verejnej správy výrazne neprekračujú jej príjmy (konkrétne, jej ročný rozpočtový deficit by nemal prekročiť 3 % hrubého domáceho produktu),
celkový dlh verejnej správy neprekračuje 60 % hrubého domáceho produktu.
Tieto kritériá majú zabezpečiť udržateľnosť verejných financií a schopnosť verejnej správy riadiť svoje dlhy. Zmluva však v prípade týchto dvoch kritérií pripúšťa istú mieru flexibility, pričom záverečné hodnotenie je v kompetencii Rady Ecofin, t. j. zasadania ministrov financií členských štátov EÚ.
Vývoj výmenného kurzu
Krajina musí udržiavať stabilný výmenný kurz svojej meny. Ide o dôležitý faktor, ktorý podnikom i jednotlivcom pri plánovaní umožňuje spoliehať sa na to, že ceny vývozov a dovozov zostanú stabilné.
Kurzová stabilita sa posudzuje na základe toho, či sa výmenný kurz meny krajiny pohybuje v rámci fluktuačného pásma stanoveného v mechanizme výmenných kurzov (ERM II) počas najmenej dvoch predchádzajúcich rokov, a to bez výrazného napätia a najmä bez devalvácie voči euru.
Vývoj dlhodobých úrokových mier
Dlhodobá úroková miera krajiny by v priebehu jedného roka pred hodnotením nemala prekročiť úrokovú mieru troch členských štátov s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako o dva percentuálne body. Úroková miera sa určuje na základe výnosov dlhodobých štátnych dlhopisov alebo porovnateľných cenných papierov. Toto kritérium je dôležitým ukazovateľom trvácnosti a udržateľnosti konvergencie krajiny.
Kto pripravenosť členského štátu EÚ na prijatie eura posudzuje?
ECB a Európska komisia najmenej každé dva roky alebo na návrh členského štátu EÚ, ktorý ešte neprijal euro, podávajú Rade Európskej únie správy o pokroku, ktorý členské štáty nepatriace do eurozóny dosiahli pri plnení konvergenčných kritérií stanovených v Maastrichtskej zmluve. Ide o tzv. konvergenčné správy.
Popri zostavovaní týchto správ ECB i Komisia pravidelne monitorujú stav plnenia kritérií v priebehu roka.
Konečné rozhodnutie o tom, či krajina môže zaviesť euro ako svoju menu, prijíma Rada Európskej únie. Toto rozhodnutie prijímajú predstavitelia všetkých krajín EÚ na základe návrhu Komisie a po porade s Európskym parlamentom.