Úvodné vyhlásenie na tlačovej konferencii

Mario Draghi, prezident ECB
Vítor Constâncio, viceprezident ECB
Frankfurt nad Mohanom 8. decembra 2016

Dámy a páni, spolu s viceprezidentom vás srdečne vítame na dnešnej tlačovej konferencii. Dovoľte mi oboznámiť vás s výsledkom dnešného zasadania Rady guvernérov, na ktorom sa zúčastnil aj podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis.

Na základe pravidelnej ekonomickej a menovej analýzy sme dnes uskutočnili komplexné hodnotenie výhľadu hospodárskeho a inflačného vývoja, ako aj nastavenia našej menovej politiky. Rada guvernérov následne v rámci plnenia svojho cieľa cenovej stability prijala nasledujúce rozhodnutia.

Pokiaľ ide o neštandardné opatrenia menovej politiky, až do konca marca 2017 budeme pokračovať v uskutočňovaní nákupov v rámci programu nákupu aktív v súčasnom objeme 80 mld. € za mesiac. Od apríla 2017 by mal čistý nákup aktív pokračovať tempom 60 mld. € za mesiac až do konca decembra 2017, v prípade potreby aj dlhšie, minimálne však dovtedy, kým sa podľa Rady guvernérov neprejaví trvalá zmena vývoja inflácie zodpovedajúca jej inflačnému cieľu. Ak medzitým dôjde k zhoršeniu výhľadu vývoja alebo ak finančné podmienky prestanú zodpovedať ďalšiemu napredovaniu k trvalej zmene vývoja inflácie, má Rada guvernérov v úmysle zväčšiť rozsah programu a/alebo predĺžiť jeho trvanie. Popri čistom nákupe sa zároveň budú reinvestovať splátky istiny zo splatných cenných papierov nakúpených v rámci programu nákupu aktív.

Na zabezpečenie naďalej hladkej realizácie nákupu aktív zo strany Eurosystému Rada guvernérov rozhodla o nasledujúcich úpravách parametrov programu nákupu aktív od januára 2017. Po prvé, dôjde k rozšíreniu rozsahu splatnosti programu nákupu aktív verejného sektora skrátením minimálnej zostatkovej splatnosti akceptovateľných cenných papierov z dvoch na jeden rok. Po druhé, v potrebnom rozsahu budú v rámci programu nákupu aktív povolené nákupy cenných papierov, ktorých výnos do splatnosti je nižší ako úroková miera jednodňových sterilizačných operácií ECB.

Kľúčové úrokové sadzby ECB zostávajú nezmenené. Zároveň naďalej očakávame, že na súčasnej alebo nižšej úrovni zostanú počas dlhšieho obdobia a ešte podstatnú dobu po skončení čistého nákupu aktív. 

Dnešné rozšírenie programu nákupu aktív bolo kalibrované so zreteľom na zachovanie rovnako výraznej miery menovej akomodácie, ktorá je potrebná na trvalé nasmerovanie inflácie na úroveň nižšiu, ale blízku 2 % v strednodobom horizonte. Spolu so značným objemom minulých nákupov a plánovaným reinvestovaním toto opatrenie zabezpečuje naďalej veľmi priaznivé finančné podmienky v eurozóne, čo má z hľadiska plnenia nášho cieľa stále zásadný význam. Predovšetkým predĺženie horizontu našich nákupov nám umožňuje stálejšiu prítomnosť na trhu a tým aj trvalejšiu transmisiu našich stimulačných opatrení. Kalibrácia programu nákupu aktív odráža mierne, no jednoznačnejšie oživovanie hospodárskej aktivity eurozóny a naďalej tlmené inflačné tlaky. Rada guvernérov bude pozorne sledovať vývoj výhľadu cenovej stability a ak to bude na dosiahnutie jej cieľa nevyhnutné, bude konať, pričom využije všetky nástroje, ktoré má v rámci svojho mandátu k dispozícii.

Dovoľte mi teraz priblížiť vám, z čoho sme pri našom hodnotení vychádzali. Začnem ekonomickou analýzou. Reálny HDP eurozóny v treťom štvrťroku 2016 medzištvrťročne vzrástol o 0,3 %, podobne ako v druhom štvrťroku. Aktuálne údaje, najmä výsledky prieskumov, poukazujú na pokračovanie rastového trendu v poslednom štvrťroku 2016. Neskôr očakávame, že hospodárske oživenie bude pokračovať miernym, no jednoznačnejším tempom. Vďaka vplyvu našich menovopolitických opatrení na reálnu ekonomiku dochádza k nárastu domáceho dopytu a redukcii zadlženosti. Zvyšovanie ziskovosti podnikov a veľmi priaznivé podmienky financovania aj naďalej podporujú oživenie investičnej aktivity. Rovnomerný rast zamestnanosti, ktorý je čiastočne výsledkom realizovaných štrukturálnych reforiem, podporuje reálny disponibilný príjem domácností a súkromnú spotrebu. Zároveň existujú náznaky o niečo výraznejšieho svetového oživenia. Očakáva sa však, že hospodársky rast v eurozóne bude tlmený v dôsledku pomalého tempa implementácie štrukturálnych reforiem a zostávajúcich bilančných úprav vo viacerých sektoroch.

Toto hodnotenie sa v zásade odráža aj v makroekonomických projekciách odborníkov Eurosystému pre eurozónu z decembra 2016, podľa ktorých sa ročný reálny HDP zvýši o 1,7 % v rokoch 2016 a 2017 a o 1,6 % v rokoch 2018 a 2019. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov ECB zo septembra 2016 je výhľad rastu reálneho HDP zhruba nezmenený. Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu v eurozóne zostávajú na strane pomalšieho rastu.

Podľa rýchleho odhadu Eurostatu dosiahla ročná miera inflácie HICP eurozóny v novembri 2016 úroveň 0,6 %, čo predstavuje nárast z 0,5 % v októbri a 0,4 % v septembri. Príčinou bol do značnej miery rast ročnej inflácie cien energií, pričom známky presvedčivého trendu rastu základnej inflácie zatiaľ nevidieť. Čo sa týka budúceho vývoja, na základe súčasných cien ropných futures je pravdepodobné, že miera celkovej inflácie na prelome rokov znova výrazne vzrastie, prevažne v dôsledku bázických efektov v ročnej miere zmeny cien energií. V rokoch 2018 a 2019 by sa mala miera inflácie vďaka našim menovopolitickým opatreniam, očakávanému hospodárskemu oživeniu a zodpovedajúcej postupnej absorpcii nevyužitých kapacít ďalej zvyšovať.

Tento vývoj sa odráža aj v makroekonomických projekciách odborníkov Eurosystému pre eurozónu z decembra 2016, podľa ktorých by mala ročná miera inflácie HICP dosiahnuť 0,2 % v roku 2016, 1,3 % v roku 2017, 1,5 % v roku 2018 a 1,7 % v roku 2019. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov ECB zo septembra 2016 je výhľad vývoja hlavnej inflácie HICP zhruba nezmenený.

Pokiaľ ide o menovú analýzu, rast menového agregátu M3 sa v októbri 2016 zmiernil: jeho ročná miera rastu klesla zo septembrových 5,1 % na 4,4 %. Podobne ako v predchádzajúcich mesiacoch ročný rast menového agregátu M3 podporovali najmä jeho najlikvidnejšie zložky: menový agregát M1 v októbri zaznamenal ročné tempo rastu 7,9 % (8,4 % v septembri).

Úverová dynamika pokračovala v postupnom oživovaní pozorovanom od začiatku roka 2014. Ročná miera zmeny úverov nefinančným spoločnostiam v októbri 2016 stúpla zo septembrových 2,0 % na 2,1 %. Ročná miera rastu úverov domácnostiam zostala na úrovni 1,8 %. Hoci vývoj bankových úverov aj naďalej odráža oneskorenie úverového vývoja voči hospodárskemu cyklu, kreditné riziko a prebiehajúce úpravy bilancií finančného i nefinančného sektora, opatrenia menovej politiky zavedené od júna 2014 výrazne prispievajú k zlepšovaniu úverových podmienok pre podniky a domácnosti a tým aj úverových tokov v celej eurozóne.

Porovnanie výsledkov ekonomickej analýzy so signálmi vyplývajúcimi z menovej analýzy potvrdzuje potrebu prijatia dnešných rozhodnutí o menovej politike s cieľom zachovať rovnako výraznú mieru menovej podpory, ktorá je potrebná na zabezpečenie návratu inflácie k úrovni nižšej, ale blízkej 2 %, bez neprimeraného odkladu.

Menová politika je zameraná na udržiavanie cenovej stability v strednodobom horizonte a jej akomodačné nastavenie podporuje hospodársku aktivitu. Ako už Rada guvernérov viackrát zdôraznila, pozitívny vplyv našich menovopolitických opatrení sa prejaví naplno len za predpokladu oveľa rozhodnejších krokov v ďalších politických oblastiach na úrovni jednotlivých krajín i celej Európy. Na zníženie štrukturálnej nezamestnanosti a zvýšenie potenciálnej hospodárskej produkcie v eurozóne je predovšetkým potrebné podstatne zrýchliť tempo realizácie štrukturálnych reforiem. Štrukturálne reformy sú nevyhnutné vo všetkých krajinách eurozóny. Prioritou by mali byť opatrenia na zvýšenie produktivity a zlepšenie podnikateľského prostredia vrátane zabezpečenia adekvátnej verejnej infraštruktúry, ktoré sú nevyhnutným predpokladom zvýšenia investičnej aktivity a tvorby pracovných miest. K splneniu tohto cieľa prispeje aj rozšírenie súčasných investičných iniciatív a pokrok v oblasti únie kapitálových trhov a realizácie reforiem, ktoré prispejú k riešeniu problematiky nesplácaných úverov. Rýchla a účinná realizácia štrukturálnych reforiem v prostredí akomodačnej menovej politiky zároveň zvýši odolnosť eurozóny voči globálnym šokom. K hospodárskemu oživeniu by mala prispievať aj rozpočtová politika, ktorá však zároveň musí i naďalej dodržiavať fiškálne pravidlá Európskej únie. Dôsledné a konzistentné uplatňovanie Paktu stability a rastu, z hľadiska časovej kontinuity i jednotlivých krajín, má pre zabezpečenie dôvery v rozpočtový rámec naďalej rozhodujúci význam. Zároveň je nevyhnutné, aby všetky krajiny zintenzívnili svoje snahy o viac prorastový charakter rozpočtovej politiky.

Teraz sme pripravení odpovedať na vaše otázky.

Presné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.