Úvodné vyhlásenie na tlačovej konferencii

Mario Draghi, prezident ECB
Vítor Constâncio, viceprezident ECB
Frankfurt nad Mohanom 21. apríla 2016

Dámy a páni, spolu s viceprezidentom vás srdečne vítame na dnešnej tlačovej konferencii. Dovoľte mi oboznámiť vás s výsledkom dnešného zasadania Rady guvernérov, na ktorom sa zúčastnil aj podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis.

Na základe pravidelnej ekonomickej a menovej analýzy sme sa rozhodli ponechať kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Aj naďalej očakávame, že na súčasnej alebo nižšej úrovni zostanú počas dlhšieho obdobia a ešte podstatnú dobu po skončení čistého nákupu aktív. Pokiaľ ide o neštandardné opatrenia menovej politiky, v súlade s rozhodnutím z 10. marca 2016 sme začali zvyšovať objem mesačných nákupov v rámci programu nákupu aktív z doterajších 60 mld. € na 80 mld. €. Ako už bolo uvedené, nákupy majú prebiehať do konca marca 2017, v prípade potreby aj dlhšie, avšak minimálne dovtedy, kým sa podľa Rady guvernérov neprejaví trvalá zmena vývoja inflácie zodpovedajúca jej inflačnému cieľu. V júni sa navyše uskutoční prvá z novej série cielených dlhodobejších refinančných operácií (TLTRO II) a začnú sa realizovať nákupy v rámci programu nákupu aktív podnikového sektora (corporate sector purchase programme – CSPP). Bližšie informácie o konkrétnych aspektoch realizácie programu CSPP budú zverejnené po tlačovej konferencii na internetovej stránke ECB.

V nadväznosti na prijatie nášho komplexného balíka rozhodnutí začiatkom marca došlo k zlepšeniu všeobecných podmienok financovania v eurozóne. Vplyv menovopolitických stimulov na podniky a domácnosti, predovšetkým prostredníctvom bankového systému, sa zvyšuje. Stále však pretrvávajú globálne neistoty.

Pokiaľ ide o ďalší vývoj, je nevyhnutné zachovať primeranú mieru menovej akomodácie, kým to bude potrebné v záujme podpory dynamiky hospodárskeho oživenia v eurozóne a urýchlenia návratu inflácie na úroveň nižšiu, ale blízku 2 %. Rada guvernérov bude naďalej pozorne sledovať vývoj výhľadu cenovej stability a ak to bude na dosiahnutie jej cieľa nevyhnutné, bude konať, pričom využije všetky nástroje, ktoré má v rámci svojho mandátu k dispozícii. Za súčasných okolností je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa prostredie veľmi nízkej inflácie nepremietlo do sekundárnych účinkov na mzdový vývoj a cenotvorbu.

Dovoľte mi teraz priblížiť vám, z čoho sme pri našom hodnotení vychádzali. Začnem ekonomickou analýzou. Medzištvrťročný rast reálneho HDP eurozóny dosiahol v poslednom štvrťroku 2015 hodnotu 0,3 %. Podporoval ho domáci dopyt, zatiaľ čo pomerne slabý trend vývozu ho tlmil. Dostupné údaje za prvý štvrťrok 2016 poukazujú na pokračujúci rast produkcie tempom zhruba podobným ako v poslednom štvrťroku 2015. V nasledujúcom období očakávame pokračovanie hospodárskeho oživenia. Z podpory našich menovopolitických opatrení naďalej ťaží predovšetkým domáci dopyt. Priaznivý vplyv opatrení na podmienky financovania spolu so zlepšovaním ziskovosti podnikov hrá v prospech investícií. Reálny disponibilný príjem domácností a domácu spotrebu by malo okrem toho naďalej podporovať akomodačné nastavenie menovej politiky, ďalší rast zamestnanosti vďaka predchádzajúcim štrukturálnym reformám a stále pomerne nízke ceny ropy. Rozpočtová politika v krajinách eurozóny je navyše mierne expanzívna. Hospodárske oživenie v eurozóne však zároveň stále spomaľujú prebiehajúce úpravy bilancií vo viacerých sektoroch, nedostatočné tempo realizácie štrukturálnych reforiem a tlmené vyhliadky rastu v rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách.

Riziká ohrozujúce výhľad rastu v eurozóne zostávajú na strane pomalšieho rastu. Naše nedávne menovopolitické rozhodnutia zlepšili celkové podmienky financovania, čo by malo podporiť výhľad vývoja spotreby a investícií. Naďalej však pretrvávajú neistoty, ktoré súvisia predovšetkým s vývojom svetovej ekonomiky a s geopolitickými rizikami.

Podľa Eurostatu dosiahla ročná miera inflácie HICP eurozóny v marci 2016 úroveň 0,0 % (‑0,2 % vo februári), najmä v dôsledku zvýšenia inflácie cien služieb. Čo sa týka budúceho vývoja, vzhľadom na súčasné ceny futures energetických komodít je možné, že miera inflácie v nadchádzajúcich mesiacoch znova prejde do mínusu, pričom v druhej polovici roka 2016 by sa mala zvýšiť. V rokoch 2017 a 2018 by sa mala miera inflácia vďaka našim menovopolitickým opatreniam a očakávanému hospodárskemu oživeniu ďalej zvyšovať.

Pokiaľ ide o menovú analýzu, menový agregát (M3) vo februári 2016 naďalej výrazne rástol, pričom jeho ročná miera rastu zostala nezmenená na úrovni 5,0 %. Podobne ako v predchádzajúcich mesiacoch ročný rast menového agregátu M3 podporujú najmä jeho najlikvidnejšie zložky: menový agregát M1 vo februári zaznamenal ročné tempo rastu 10,3 % (10,5 % v januári).

Dynamika úverov pokračovala v postupnom oživovaní pozorovanom od začiatku roka 2014. Ročná miera zmeny úverov nefinančným korporáciám (upravená o predaj a sekuritizáciu úverov) sa vo februári 2016 zvýšila na 0,9 % (z 0,6 % v januári). Vývoj podnikových úverov aj naďalej odráža oneskorenie úverového vývoja voči hospodárskemu cyklu, kreditné riziko a prebiehajúce úpravy bilancií finančného i nefinančného sektora. Ročná miera rastu úverov domácnostiam (upravená o predaj a sekuritizáciu úverov) sa vo februári 2016 zvýšila na 1,6 % (z 1,4 % v januári).

Z prieskumu bankových úverov v eurozóne za prvý štvrťrok 2016 vyplýva ďalšie zlepšenie podmienok poskytovania úverov podnikom a dopytu po úveroch vo všetkých kategóriách. K zvýšeniu dopytu po bankových úveroch prispela nízka úroveň úrokových mier, potreby financovania na investičné účely a vyhliadky na trhu s nehnuteľnosťami na bývanie.

Opatrenia menovej politiky prijaté od júna 2014 jednoznačne zlepšujú úverové podmienky pre podniky a domácnosti, ako aj úverové toky v rámci celej eurozóny. Komplexný balík nových menovopolitických opatrení prijatý v marci tohto roka prispieva k prebiehajúcemu oživeniu úverového rastu, čím podporuje oživenie reálnej ekonomiky.

Porovnanie výsledkov ekonomickej analýzy so signálmi vyplývajúcimi z menovej analýzy potvrdilo potrebu zachovať primeranú mieru menovej akomodácie na zabezpečenie návratu inflácie k úrovni nižšej, ale blízkej 2 %, bez neprimeraného odkladu.

Menová politika je zameraná na udržiavanie cenovej stability v strednodobom horizonte a jej akomodačné nastavenie podporuje hospodársku aktivitu. Ako už Rada guvernérov viackrát zdôraznila, a ako jednoznačne zaznelo aj v rámci európskych i medzinárodných politických diskusií, pozitívny vplyv našich menovopolitických opatrení sa prejaví naplno len za predpokladu oveľa rozhodnejších krokov v ďalších politických oblastiach na úrovni jednotlivých krajín i celej Európy. Vzhľadom na stále vysokú štrukturálnu nezamestnanosť a slabý rast potenciálneho produktu v eurozóne má zásadný význam štrukturálna politika. Nevyhnutným predpokladom zvýšenia investičnej aktivity a tvorby pracovných miest sú predovšetkým opatrenia na zvýšenie produktivity a zlepšenie podnikateľského prostredia vrátane adekvátnej verejnej infraštruktúry. Rýchla a účinná realizácia štrukturálnych reforiem v prostredí akomodačnej menovej politiky povedie nielen k vyššiemu udržateľnému hospodárskemu rastu v eurozóne, ale zároveň zvýši aj jej odolnosť voči globálnym šokom. K hospodárskemu oživeniu by mala prispievať aj rozpočtová politika, ktorá však zároveň musí i naďalej dodržiavať fiškálne pravidlá Európskej únie. Dôsledné uplatňovanie Paktu stability a rastu má z hľadiska udržania dôvery v náš rozpočtový rámec rozhodujúci význam. Všetky krajiny by sa zároveň mali snažiť o viac prorastový charakter rozpočtovej politiky.

Teraz sme pripravení odpovedať na vaše otázky.

Presné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.