Možnosti vyhľadávania
Home Médiá ECB vysvetľuje Výskum a publikácie Štatistika Menová politika €uro Platobný styk a trhy Kariéra
Návrhy
Zoradiť podľa
  • ÚVODNÉ VYHLÁSENIE

TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB
Frankfurt nad Mohanom 4. júna 2020

Dámy a páni, spolu s viceprezidentom vás srdečne vítame na dnešnej tlačovej konferencii. Dovoľte nám oboznámiť vás s výsledkom dnešného zasadania Rady guvernérov, na ktorom sa zúčastnil aj výkonný podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis.

Aktuálne informácie potvrdzujú, že ekonomika eurozóny prechádza bezprecedentnou kontrakciou. V dôsledku pandémie koronavírusu (COVID-19) a opatrení prijatých na obmedzenie jej šírenia došlo k prudkému poklesu hospodárskej aktivity. Rozsiahle straty zamestnania a príjmu a mimoriadne zvýšená úroveň neistoty spojenej s výhľadom hospodárskeho vývoja majú za následok významný pokles spotrebných výdavkov a investícií. Hoci výsledky prieskumov a ukazovatele hospodárskej aktivity v reálnom čase poukazujú na určité známky zastavovania poklesu popri postupnom uvoľňovaní obmedzení, v porovnaní s rýchlosťou pádu ukazovateľov v predchádzajúcich dvoch mesiacoch je ich zlepšovanie zatiaľ nevýrazné. Z júnových makroekonomických projekcií odborníkov Eurosystému vyplýva bezprecedentný pokles tempa rastu v druhom štvrťroku tohto roka, nasledovaný opätovným nárastom v druhom polroku, najmä zásluhou značnej podpory zo strany rozpočtovej a menovej politiky. Projekcie však zároveň počítajú s podstatným znížením úrovne hospodárskej aktivity i výhľadu vývoja inflácie počas celého projekčného horizontu, napriek mimoriadne vysokej miere neistoty spojenej so základným scenárom vývoja. Zatiaľ čo celková inflácia je tlmená nižšími cenami energií, cenové tlaky majú zostať obmedzené vzhľadom na prudký pokles reálneho HDP a s tým spojený výrazný nárast nevyužitých kapacít.

Rada guvernérov je v súlade so svojím mandátom odhodlaná zabezpečiť nevyhnutnú úroveň menovej akomodácie a plynulú transmisiu menovej politiky do všetkých sektorov a krajín. Rozhodli sme sa preto prijať súbor menovopolitických opatrení na podporu ekonomiky počas jej postupného znovuotvárania a na zachovanie cenovej stability v strednodobom horizonte.

Po prvé, Rada guvernérov sa rozhodla navýšiť rámec núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP) o 600 mld. € na spolu 1 350 mld. €. V reakcii na zníženie inflačnej projekcie počas horizontu projekcií v súvislosti s pandémiou umožní navýšenie rámca PEPP ešte viac uvoľniť všeobecné nastavenie menovej politiky a podporiť tak podmienky financovania v reálnej ekonomike, predovšetkým v prospech podnikov a domácností. Nákup aktív bude i naďalej prebiehať flexibilne z hľadiska času, jednotlivých tried aktív i jurisdikcií. Toto opatrenie nám umožní účinne tlmiť riziká ohrozujúce plynulú transmisiu menovej politiky.

Po druhé, rozhodli sme sa predĺžiť horizont čistých nákupov v rámci programu PEPP minimálne do konca júna 2021. Čistý nákup aktív v rámci programu PEPP budeme v každom prípade uskutočňovať dovtedy, kým podľa Rady guvernérov nepominie kritická fáza epidémie koronavírusu.

Po tretie, Rada guvernérov sa rozhodla reinvestovať istinu zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu PEPP minimálne do konca roka 2022. Splácanie portfólií PEPP v budúcnosti bude v každom prípade prebiehať riadeným spôsobom, aby nedošlo k ovplyvneniu primeraného nastavenia menovej politiky.

Po štvrté, čistý nákup aktív v rámci nášho programu nákupu aktív (asset purchase programme – APP) bude pokračovať mesačným tempom 20 mld. €, spolu s nákupom aktív v rámci dočasného dodatočného rámca vo výške 120 mld. € do konca roka. Naďalej očakávame, že mesačný čistý nákup aktív v rámci programu APP bude prebiehať dovtedy, kým to bude potrebné na posilnenie akomodačného vplyvu našich menovopolitických sadzieb, a že sa skončí krátko predtým, ako začneme zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB.

Po piate, máme v úmysle pokračovať v reinvestovaní plnej výšky istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu nákupu aktív ešte po dlhšiu dobu od chvíle, keď začneme zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné na zachovanie priaznivého stavu likvidity a výraznej miery menovej akomodácie.

Po šieste, rozhodli sme sa ponechať kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Očakávame, že na súčasnej alebo nižšej úrovni zostanú, až kým nezaznamenáme, že sa výhľad vývoja inflácie počas horizontu našich projekcií výrazne približuje k úrovni dostatočnej blízkej, ale nižšej ako 2 %, a že sa tento vývoj inflácie konzistentne odráža v dynamike základnej inflácie.

Spolu s už prebiehajúcou významnou menovopolitickou stimuláciou dnešné opatrenia podporia stav likvidity a podmienky financovania v hospodárstve, pomôžu zachovať tok úverov domácnostiam a podnikom a prispejú k udržaniu priaznivých podmienok financovania pre všetky sektory a jurisdikcie v záujme podpory zotavenia hospodárstva z následkov epidémie koronavírusu. V súčasnom rýchlo sa meniacom hospodárskom prostredí zároveň Rada guvernérov zostáva plne odhodlaná urobiť v rámci svojho mandátu všetko potrebné, aby v tomto mimoriadne náročnom období zabezpečila podporu pre všetkých občanov eurozóny. Týka sa to v prvom rade našej úlohy zabezpečovať prenos účinkov našej menovej politiky do všetkých sektorov ekonomiky a do všetkých jurisdikcií, v súlade s naším mandátom udržiavať cenovú stabilitu. Rada guvernérov je preto naďalej pripravená podľa potreby upraviť všetky svoje nástroje, aby zabezpečila trvalý vývoj inflácie smerom k svojmu inflačnému cieľu, v súlade so svojou snahou o symetriu.

Dovoľte mi teraz priblížiť vám, z čoho sme pri svojom hodnotení vychádzali. Začnem ekonomickou analýzou. Najnovšie hospodárske ukazovatele a výsledky prieskumov potvrdzujú prudkú kontrakciu hospodárstva eurozóny a rýchle zhoršovanie podmienok na trhu práce. Pandémia koronavírusu a nevyhnutné obmedzenia výrazne zasiahli výrobný sektor i sektor služieb a odrazili sa na produkčnej kapacite hospodárstva eurozóny a na domácom dopyte. V prvom štvrťroku 2020, keď boli opatrenia na obmedzenie šírenia nákazy vo väčšine krajín zavedené až v polovici marca, sa reálny HDP eurozóny medzikvartálne znížil o 3,8 %. Výsledky prieskumov, vysokofrekvenčné ukazovatele i aktuálne údaje poukazujú na ďalšiu podstatnú kontrakciu reálneho HDP v druhom štvrťroku. Najnovšie ukazovatele naznačujú určité zastavovanie pádu v máji popri postupnom znovuotváraní ekonomiky. V treťom štvrťroku sa preto vďaka ďalšiemu uvoľňovaniu obmedzení očakáva oživenie aktivity v eurozóne, podporované priaznivými finančnými podmienkami, expanzívnou rozpočtovou politikou a obnovením svetovej aktivity, aj keď celkové tempo a rozsah oživenia zostáva vysoko neistý.

Toto hodnotenie celkovo vyplýva i z makroekonomických projekcií odborníkov Eurosystému pre eurozónu z júna 2020. V základnom scenári vývoja projekcie očakávajú pokles ročného reálneho HDP o 8,7 % v roku 2020, nasledovaný nárastom o 5,2 % v roku 2021 a 3,3 % v roku 2022. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov ECB z marca 2020 bol výhľad rastu reálneho HDP na rok 2020 podstatne znížený o 9,5 percentuálneho bodu, zatiaľ čo na rok 2021 bol zvýšený o 3,9 percentuálneho bodu a na rok 2022 o 1,9 percentuálneho bodu.

Vzhľadom na mimoriadnu neistotu momentálne spojenú s výhľadom vývoja projekcie obsahujú aj dva alternatívne scenáre, ktoré zverejníme na našej internetovej stránke po skončení tejto tlačovej konferencie. Rozsah kontrakcie a oživenia vo všeobecnosti v zásadnej miere závisí od dĺžky trvania a účinnosti obmedzení, úspešnosti opatrení prijatých na zmiernenie následkov pandémie na príjem a zamestnanosť, ako aj od rozsahu trvalých následkov na ponukovú kapacitu a domáci dopyt. Podľa Rady guvernérov je celkové riziko spojené so základným scenárom vývoja skôr na strane pomalšieho rastu.

Podľa rýchleho odhadu Eurostatu sa ročná miera inflácie HICP eurozóny v máji znížila na 0,1 % (z 0,3 % v apríli), a to najmä vzhľadom na nižšiu infláciu cien energií. Na základe súčasných a termínovaných cien ropy je pravdepodobné, že celková inflácia v nasledujúcich mesiacoch ďalej mierne klesne a že až do konca roka zostane tlmená. V strednodobom horizonte bude nižší dopyt vyvíjať tlak na znižovanie inflácie, ktorý bude len čiastočne vyvážený rastovým tlakom ponukových obmedzení. Trhové ukazovatele dlhodobejších inflačných očakávaní zostávajú tlmené. Hoci ukazovatele inflačných očakávaní vyplývajúce z prieskumov v krátkodobom a strednodobom horizonte klesli, dlhodobejšie očakávania boli zasiahnuté v menšej miere.

Toto hodnotenie sa odráža aj v makroekonomických projekciách odborníkov Eurosystému pre eurozónu z júna 2020, podľa ktorých by mala ročná miera inflácie HICP v základnom scenári vývoja dosiahnuť 0,3 % v roku 2020, 0,8 % v roku 2021 a 1,3 % v roku 2022. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov ECB z marca 2020 bol výhľad inflácie HICP znížený o 0,8 percentuálneho bodu na rok 2020, o 0,6 percentuálneho bodu na rok 2021 a o 0,3 percentuálneho bodu na rok 2022.

Čo sa týka menovej analýzy, miera rastu menového agregátu M3 sa v apríli 2020 zvýšila z marcových 7,5 % na 8,3 %. Výrazný rast peňažnej zásoby je odrazom tvorby bankových úverov, ktorá je do značnej miery následkom akútnej potreby likvidity v ekonomike. Vysoká ekonomická neistota zároveň spôsobuje preventívny presun k peňažným aktívam. V tomto prostredí k rastu peňažnej zásoby naďalej najviac prispieva menový agregát M1, ktorý zahŕňa najlikvidnejšie formy peňazí.

Vývoj úverov poskytovaných súkromnému sektoru je naďalej ovplyvňovaný následkami koronavírusu na hospodársku aktivitu. Ročná miera rastu úverov nefinančným spoločnostiam v apríli 2020 ďalej vzrástla na 6,6 % (z 5,5 % v marci), čo svedčí o potrebe financovania priebežných výdavkov a prevádzkového kapitálu podnikov vzhľadom na rýchle klesanie výnosov. Ročná miera rastu úverov domácnostiam sa v apríli zároveň znížila z marcových 3,4 % na 3,0 % v podmienkach obmedzenej spotreby v dôsledku obmedzení spojených s epidémiou koronavírusu, klesajúcou dôverou a zhoršovaním podmienok na trhu práce.

Naše opatrenia menovej politiky, predovšetkým veľmi priaznivé podmienky cielených dlhodobejších refinančných operácií (targeted longer-term refinancing operations – TLTRO III), by mali banky motivovať poskytovať úvery všetkým subjektom súkromného sektora. Spolu s opatreniami, ktoré prijali vlády jednotlivých krajín a európske inštitúcie, podporujú nepretržitý prístup k financovaniu, i pre subjekty najviac postihnuté dôsledkami pandémie koronavírusu.

Porovnanie výsledkov ekonomickej analýzy so signálmi vyplývajúcimi z menovej analýzy potvrdilo, že jednoznačný vývoj inflácie smerom k úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte si vyžaduje výraznú mieru menovej akomodácie.

Pokiaľ ide o rozpočtovú politiku, vzhľadom na prudkú kontrakciu hospodárstva eurozóny má naďalej zásadný význam ambiciózna a koordinovaná rozpočtová politika. Opatrenia prijímané v reakcii na núdzovú situáciu v súvislosti s koronavírusom by mali byť v čo najväčšej možnej miere cielené a dočasné. Tri programy na podporu pracujúcich, podnikov a štátov v celkovom objeme 540 mld. €, ktoré schválila Európska rada, v tomto smere predstavujú dôležitú finančnú pomoc. Rada guvernérov zároveň naliehavo vyzýva na prijatie ďalších účinných a včasných krokov na prípravu a podporu oživenia. V tejto súvislosti preto jednoznačne vítame návrh Európskej komisie na plán obnovy zameraný na podporu regiónov a sektorov najviac postihnutých pandémiou, na posilnenie jednotného trhu a na vytvorenie trvalého a úspešného oživenia.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.

KONTAKT

Európska centrálna banka

Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu

Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.

Kontakty pre médiá