Možnosti vyhľadávania
Home Médiá ECB vysvetľuje Výskum a publikácie Štatistika Menová politika Euro Platobný styk a trhy Kariéra
Návrhy
Zoradiť podľa

1 Úvod

Začiatkom roka 2020 Európska centrálna banka (ECB) začala revíziu svojej stratégie menovej politiky. Cieľom revízie je zabezpečiť vhodnosť menovej politiky ECB vzhľadom na globálne trendy a doterajší vývoj za 17 rokov od pôvodného vymedzenia stratégie. Pri pohľade na úlohu menovej politiky v dnešnom svete je hlavným predmetom revízie otázka optimálneho plnenia mandátu ECB, ktorým je udržiavanie stabilných cien pre všetkých v eurozóne. Základným predpokladom účinnosti menovej politiky je poznanie očakávaní, názorov, miery dôvery, neistôt, nádejí a obáv jednotlivých domácností a podnikov. ECB a národné centrálne banky krajín eurozóny preto európskych občanov vyzvali, aby sa s nimi podelili o svoje názory na cenovú stabilitu, ekonomické otázky, globálne výzvy a komunikáciu týchto inštitúcií s verejnosťou. S cieľom vypočuť si čo najviac názorov sa revízia začala fázou zberu a analýzy pripomienok od širokej verejnosti. Cieľom tejto fázy bolo obohatiť revíziu o široké spektrum perspektív a zároveň ju využiť ako príležitosť na nadviazanie kontaktu so širšou verejnosťou štruktúrovaným spôsobom. Táto predbežná správa sumarizuje pripomienky získané v rámci tejto fázy od európskej verejnosti rôznymi spôsobmi: prostredníctvom diskusného podujatia s európskymi organizáciami občianskej spoločnosti zorganizovaného v októbri 2020 (podujatia „ECB vás počúva“); prostredníctvom internetovej ankety pre širokú verejnosť prebiehajúcej od februára do októbra 2020 (portálu „ECB vás počúva“); a prostredníctvom diskusných podujatí na úrovni jednotlivých krajín eurozóny, organizovaných národnými centrálnymi bankami od októbra do decembra 2020 (podujatí národných centrálnych bánk)[1]. Je potrebné poznamenať, že zistenia majú kvalitatívny charakter a nemusia byť nevyhnutne reprezentatívne.

2 Hlavné zistenia

2.1 Súvislosti

Fáza zberu názorov a pripomienok podnietila diskusie na štyri hlavné témy: cenová stabilita, ekonomické otázky, globálne výzvy a komunikácia s verejnosťou. Ľudia vo svojich odpovediach na otázky ECB vyjadrili svoje očakávania, pokiaľ ide o úlohu centrálnej banky v kontexte širších sociálno-politických výziev. V rámci pripomienok získaných všetkými použitými spôsobmi sa veľmi často spomínali systémové otázky, ktoré ovplyvňujú prácu centrálnej banky, ako napríklad dlhodobý vplyv pandémie koronavírusu na hospodárstvo, účinky digitalizácie na zamestnanosť, náklady spojené s klimatickými zmenami a možné budúce hospodárske a finančné krízy.

2.2 Ako ľudia vnímajú cenovú stabilitu, infláciu a defláciu

Zmenu všeobecnej cenovej hladiny si veľa ľudí spája s negatívnym vplyvom na ich každodenný život, pričom ako príklad zvyčajne uvádzajú pokles kúpnej sily a hodnoty úspor. Zvýšená inflácia síce nebola prvoradým problémom, no vo všeobecnosti prevládal pocit, že došlo k neprimeranému zvýšeniu cien. Základom tejto predstavy sú vnímané rastúce výdavky, predovšetkým vyššie ceny nájomného, vyššie splátky hypoték a drahšie potraviny. Počas zberu pripomienok od širokej verejnosti sa ukázalo, že cena bývania má výrazný vplyv na subjektívne vnímanú úroveň inflácie. Mnohí respondenti pri tejto príležitosti ECB vyzvali, aby rozšírila rozsah nákladov na bývanie (vrátane nákladov vlastníkov nehnuteľností na bývanie), ktoré sú zahrnuté do merania inflácie. Niektorí však boli proti zahrnutiu aktív ako nehnuteľnosti do koša tovarov a služieb.

V tejto súvislosti niektorí respondenti spochybnili cieľ ECB udržiavať infláciu v strednodobom horizonte na úrovni „nižšej, ale blízkej 2 %“ a pýtali sa, či by cieľ ECB nemal byť bližšie k 0 %, či už v záujme zachovania kúpnej sily eura v budúcnosti alebo preto, lebo dlhodobé nedosahovanie cieľa je podľa nich dôkazom neadekvátnosti menovopolitických opatrení. Niektorí tiež kritizovali dlhodobo nízke úrokové miery, ktoré sú podľa ich názoru príčinou nadmerného zadlžovania štátov a jeho neudržateľnosti. S touto kritikou bola zároveň spojená obava z klesajúcich výnosov z úspor v dôsledku menovej politiky.

Zaznamenaná však bola aj podpora definície cenovej stability ECB a súvisiacich menovopolitických opatrení. Jej zástancovia poukázali na rôzne ďalšie faktory, ktoré majú vplyv na účinnosť menovej politiky, a uviedli, že menovú politiku by mali podporovať aj ďalšie politické oblasti.

2.3 Hospodárska situácia a účinky globálnych trendov

Medzi respondentmi panuje všeobecné presvedčenie, že za posledných desať rokov došlo k zhoršeniu celkovej hospodárskej situácie. Ako hlavné príčiny ľudia uvádzali krehkosť súčasného hospodárskeho modelu, stupňovanie globálnych výziev a zvýšenú neistotu. Zároveň vyjadrovali obavy z budúceho vývoja a pomerne ponuré vyhliadky vlastného i spoločenského blahobytu – pesimizmus, ktorý môže čiastočne súvisieť s okolnosťami, za ktorých prieskum verejnej mienky prebiehal.

Dlhodobé ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu (COVID-19) patrili k najčastejšie uvádzaným obavám. Okrem iného išlo o obavy spojené so slabším hospodárskym rastom, vyššou úrovňou štátneho dlhu, poklesom dopytu, rastúcou nezamestnanosťou a neistými pracovnými miestami. Mladšie kategórie respondentov vyslovovali obavy predovšetkým v spojitosti so zhoršujúcimi sa podmienkami na trhu práce a menšou šancou nájsť si vhodné zamestnanie a zároveň strach z hrozby hospodárskych a finančných kríz. Mnohí v tejto súvislosti schvaľovali opatrenia, ktoré ECB zaviedla na podporu hospodárstva počas pandémie, pričom zdôrazňovali ich význam a potrebu ich pokračovania počas hospodárskeho oživenia.

Ďalším zdrojom ekonomických obáv bolo očakávané ďalšie zhoršenie vývoja miezd a dôchodkov v budúcnosti. Príčinou bolo vnímané zaostávanie vývoja týchto príjmov za všeobecným rastom cien, vedúce k strate kúpnej sily. Ľudia vyjadrovali obavy z toho, že si v budúcnosti nebudú môcť dovoliť toľko čo dnes. Ďalší respondenti boli znepokojení tým, že by nákupy aktív zo strany ECB mohli viesť k bublinám cien aktív.

Ako ďalšiu obavu v súvislosti s hospodárskou situáciou tiež mnohí respondenti uvádzali dosah klimatických zmien na hospodárstvo. Ľudia uviedli, že následky klimatických zmien už pociťujú vo svojom každodennom živote a očakávajú, že náklady na ochranu životného prostredia sa v budúcnosti zvýšia. Nárast týchto nákladov sa očakáva vzhľadom na zvýšenie vplyvu klimatických zmien na hospodárstvo a finančný sektor, okrem iného v dôsledku prechodu na ekologickejšie hospodárske modely a ochrany životného prostredia.

Niektorí respondenti zdôrazňovali neistý vplyv digitalizácie na hospodárstvo a pýtali sa, či je Európska únia na digitálne hospodárstvo adekvátne pripravená. Za naliehavé v tejto oblasti považovali tieto otázky: regulácia umelej inteligencie, investície do technológií, distribúcia hospodárskych ziskov dosiahnutých vďaka technologickému pokroku a účinky výpadkov finančno-technologických firiem na trh práce.

2.4 Úloha ECB v riešení naliehavých otázok

Respondenti živo diskutovali o tom, či by malo dôjsť k rozšíreniu mandátu ECB a jej politických opatrení v rámci jej druhotného cieľa, ktorým je podpora všeobecných hospodárskych politík Európskej únie[2].

Mimovládne organizácie, organizácie zaoberajúce sa klimatickými zmenami, skupiny na ochranu spotrebiteľov, zástupcovia mládeže, analytické centrá i občania vyzývali ECB, aby podnikala účinnejšie kroky v reakcii na širšie spoločenské a hospodárske problémy, zamerané najmä na podporu hospodárskeho rastu a zamestnanosti a ochranu životného prostredia. V závislosti od toho, čo respondenti považovali za primeranú úlohu centrálnej banky, predkladali rôzne návrhy: podľa niektorých by mala ECB podporovať väčšiu hospodársku súdržnosť krajín eurozóny; niektorí by chceli, aby ECB prestala uplatňovať zásadu trhovej neutrality a zaviazala sa nakupovať len zelené aktíva, čím by podporila Európsku zelenú dohodu; a niektorí by chceli, aby ECB zvážila uplatnenie opatrení s priamym prínosom pre ľudí, namiesto opatrení pôsobiacich prostredníctvom bánk a finančných inštitúcií.

Nie všetci však boli za ďalšie rozšírenie úloh a nástrojov ECB. Neštandardné opatrenia menovej politiky prijaté od finančnej krízy v roku 2008 zožali značnú kritiku a podľa niektorých nimi ECB prekročila svoj mandát. Mnohí v tejto súvislosti varovali pred tým, aby ECB prevzala ďalšie povinnosti.

Ďalší spochybnili účinnosť a primeranosť menovopolitických rozhodnutí ECB vo všeobecnosti. Nezávislosť centrálnej banky zároveň chápali ako povinnosť držať sa úzkeho mandátu, ktorým je udržiavanie cenovej stability, a nezasahovať do záležitostí, ktoré sú v kompetencii iných orgánov.

2.5 Komunikácia centrálnej banky

Výsledky prieskumu verejnej mienky opäť potvrdili, že centrálne banky musia lepšie vysvetľovať svoju úlohu a komunikovať so širokou verejnosťou zrozumiteľným jazykom a prostredníctvom príkladov, s ktorými sa ľudia vedia stotožniť.

Hoci mnohí respondenti priamo priznali, že nevedia, aké sú úlohy centrálnej banky, ďalší mali o nich značne mylnú predstavu a navrhovali, aby sa ECB zaoberala záležitosťami mimo jej pôsobnosti, napríklad harmonizáciou zdaňovania v Európskej únii alebo bojom proti korupcii v jednotlivých krajinách. Pojmy z oblasti menovej politiky ako napríklad cenová stabilita, inflácia, úrokové miery a nákupy aktív navyše ľudia považovali za príliš vzdialené od ich každodenného života. Vysvetľovanie významu týchto pojmov pre blaho občanov by malo byť stredobodom komunikácie centrálnej banky. Zároveň je dôležité nahradiť zložitý a odborný žargón jednoduchým a zrozumiteľným jazykom.

Príčiny tohto rozsiahleho nedostatočného povedomia o menovej politike boli rôzne, okrem iného aj subjektívne vnímaná neadekvátna finančná gramotnosť. Medzi návrhmi na zlepšenie komunikácie bolo používanie sociálnych médií na zníženie komplexnosti tém súvisiacich s menovou politikou a usporadúvanie pravidelných podujatí s rôznymi zainteresovanými stranami. Niektorí respondenti v tomto smere navrhli zverejňovať v nadväznosti na menovopolitickú tlačovú konferenciu video s podrobným vysvetlením vplyvu prijatých rozhodnutí na širokú verejnosť.

Pokiaľ ide o rámec zodpovednosti a transparentnosti ECB, podľa niektorých respondentov by podrobnejšie správy zo zasadaní Rady guvernérov pomohli lepšie objasniť proces prijímania rozhodnutí ECB. Ďalší navrhovali podrobnejšie informovanie o kalendároch členov Výkonnej rady s vyznačením času stráveného na stretnutiach so zástupcami finančného sektora v porovnaní so stretnutiami so zástupcami iných sektorov.

Niektorí respondenti však zároveň varovali pred zverejňovaním väčšieho množstva informácií a poukazovali na problém nadmerného informačného toku z centrálnych bánk. Navrhovali naopak zredukovanie objemu komunikácie (napr. prejavov členov Výkonnej rady) v prospech konzistentnej komunikácie k obmedzenému počtu hlavných tém prostredníctvom rôznych kanálov. Ďalší boli toho názoru, že vo vysvetľovaní zložitých pojmov menovej politiky zohrávajú dôležitú úlohu médiá a vyslovili sa za podporu bližších vzťahov s novinármi.

2.6 Spätná väzba a ďalšie kroky

Okrem získania dôležitých podkladov revízie stratégie menovej politiky umožnili podujatia „ECB vás počúva“ nadviazať kontakt so širokou verejnosťou, čím si zaslúžili rozsiahle uznanie. Ľudia oceňovali možnosť otvorene a vlastným jazykom vyjadriť svoje postoje, názory a obavy a podeliť sa o ne s ECB. Pozitívne hodnotili a podporili aj možnosť vyjadriť svoj názor na širšie spoločenské témy mimo tradičných odborných diskusií, týkajúce sa napríklad kultúry, vzdelávania, rodiny a zamestnania.

Z tejto odozvy vyplýva, že verejnosť túto diskusiu vníma ako začiatok konverzácie a nie len ako jednorazovú konzultáciu. Verejnosť zároveň prejavila veľký záujem o informácie o začlenení jednotlivých prvkov prieskumu verejnej mienky do konzultácií o revízii stratégie, ako aj o ich výsledku.

3 Záver

„Načúvaním“ širšej verejnosti sme získali rozsiahle spektrum podnetov k témam relevantným z hľadiska revízie stratégie menovej politiky. Medzi najviac diskutované témy patrili náklady na bývanie, neisté pracovné miesta, nerovnosť a vplyv klimatických zmien. Prieskum verejnej mienky bol pre Eurosystém zároveň príležitosťou zintenzívniť kontakt so širšou verejnosťou, osloviť nové publikum a nadviazať nové vzťahy, ktoré budú základom budúcich podobných iniciatív. Širšia verejnosť a občianska spoločnosť od ECB jednoznačne očakávajú, že sa bude o ich názory zaujímať a udržiavať s nimi kontakt aj po skončení revízie stratégie, a že vyhovie požiadavkám na objasňovanie rozhodnutí menovej politiky pomocou jednoduchého jazyka a príkladov, s ktorými sa ľudia vedia stotožniť.

Príloha
Súhrny správ z portálu „ECB vás počúva“, podujatia „ECB vás počúva“ a podujatí organizovaných národnými centrálnymi bankami

Portál „ECB vás počúva“: súhrn

ECB si vypočula postoje a názory širokej verejnosti prostredníctvom online dotazníka od februára do októbra 2020. Zhruba 4 000 respondentov odpovedalo na otázky k štyrom hlavným témam relevantným z hľadiska revízie stratégie: 1) cenová stabilita, 2) hospodárske otázky, 3) globálne výzvy a 4) komunikácia centrálnej banky.

  1. Prevažná väčšina respondentov poukazovala na negatívny dosah vyšších cien na rôzne aspekty ich života. Rastúce ceny si ľudia najčastejšie spájali s menšou kúpnou silou a s vnímanou stagnáciou miezd a dôchodkov. Vyššie ceny by ľudia najviac pociťovali na svojich výdavkoch, napríklad na kúpu alebo prenájom bývania či na nákup potravín. Tieto reakcie zodpovedali všeobecnému názoru, že vyššie ceny vedú k rastu nákladov na bývanie a obmedzeniu možnosti sporenia.
  2. Medzi respondentmi prevládal silný pocit, že za posledných desať rokov došlo k zhoršeniu ich individuálnej ekonomickej situácie. Ľudia vyslovovali vážne obavy o budúcnosť, pokiaľ ide o všeobecné hospodárske podmienky, nerovnosť a predovšetkým nezamestnanosť či neisté zamestnanie. Jednou z často uvádzaných hlavných obáv bol negatívny vplyv klimatických zmien na hospodárstvo.
  3. Vypočuli sme si široké spektrum názorov na to, či by mala ECB pri prijímaní menovopolitických rozhodnutí prihliadať aj na ďalšie aspekty. Podľa mnohých respondentov by mala ECB zohrávať významnejšiu úlohu pri podpore hospodárskeho rastu a zamestnanosti a pri odstraňovaní nerovnosti a zmierňovaní klimatických zmien. Významná menšina sa však domnieva, že ECB by sa mala držať úzkeho mandátu, ktorým je zachovávanie cenovej stability, a nemala by zasahovať do oblastí, ktoré sú v kompetencii iných orgánov.
  4. Hoci značná časť respondentov uvádzala dobrú informovanosť o ECB, mnohí mali pocit, že o úlohe a politikách ECB nemajú dostatok informácií. Dôvody slabej informovanosti súviseli so zložitým jazykom centrálnej banky a častým používaním ekonomického žargónu, ako aj s nedostatočným kontaktom banky so širokou verejnosťou. Medzi návrhmi na zlepšenie tohto stavu bolo lepšie objasňovanie významu cenovej stability a dôvodov stojacich za konkrétnymi menovopolitickými rozhodnutiami, a to pomocou jednoduchého jazyka a relevantných príkladov. Ďalší respondenti žiadali transparentnejšiu komunikáciu.
Plné znenie správy

Podujatie „ECB vás počúva“: súhrn

Podujatie „ECB vás počúva“ s účasťou európskych organizácií občianskej spoločnosti sa uskutočnilo 21. októbra 2020. Medzi zúčastnenými boli organizácie občianskej spoločnosti zastupujúce skupiny na podporu životného prostredia, udržateľnosti, sociálneho blahobytu, podnikania, vierovyznania, kultúry a transparentnosti. Počas dvojhodinového online podujatia sa v prvej časti diskutovalo o menovej politike a komunikácii, v druhej časti o globálnych výzvach.

V rámci diskusie 22 zástupcov občianskej spoločnosti poukázalo na rôzne perspektívy a skúsenosti s tým, ako rozhodnutia ECB ovplyvňujú rôzne spoločenské skupiny, ktoré zastupujú. Účastníci diskusie sa zhovárali o štrukturálnych prekážkach v socioekonomickom systéme, nedostatku cenovo dostupného bývania, dôsledkoch pandémie na pracovné miesta a hospodársky rast a o hrozbách pre ekonomiku vyplývajúcich z klimatických zmien. Odznelo množstvo rozličných názorov na rôzne otázky: zatiaľ čo niektorí na ECB naliehali, aby rozšírila svoj mandát, prestala uplatňovať trhovú neutralitu a používala taxonómiu EÚ pre udržateľné investície, ďalší pred takýmto postupom varovali a poukazovali na možné vedľajšie účinky, ako napríklad nadmernú zadlženosť štátov, ohrozenie nezávislosti centrálnej banky a skreslenie situácie v dôsledku tzv. greenwashingu.

Účastníci túto príležitosť vyjadriť svoje názory hodnotili celkovo pozitívne a zdôraznili, že je dôležité, aby ECB európskych občanov počúvala i naďalej.

Plné znenie správy

Podujatia organizované národnými centrálnymi bankami: súhrn

Národné centrálne banky krajín eurozóny organizujú diskusné podujatia s cieľom získať pripomienky k revízii stratégie na úrovni jednotlivých krajín. Tieto podujatia, zvyčajne za účasti guvernérov príslušných národných centrálnych bánk, sa väčšinou zameriavajú na miestne organizácie občianskej spoločnosti, hoci v závislosti od miestnych preferencií sa formát podujatí môže líšiť. Do konca roka 2020 sa tieto podujatia uskutočnili v 12 krajinách, pričom táto séria diskusií má pokračovať až do konca marca 2021.

Zatiaľ najviac diskutovanou témou bola definícia a meranie cenovej stability, predovšetkým zloženie koša tovarov používaného na meranie inflácie. Zazneli aj obavy z vplyvu dlhodobo nízkych úrokových sadzieb na hospodárstvo a účastníci diskusií poukázali i na výrazný nárast významu nákladov na bývanie v mnohých krajinách, ako aj na nestále ceny energií. Ďalším dôležitým zdrojom obáv bol pre organizácie občianskej spoločnosti v rámci Eurosystému vplyv klimatických zmien a to, ako by ECB mala tento problém zohľadniť v rámci revízie stratégie svojej menovej politiky. Okrem aspektov environmentálnej udržateľnosti by sa tiež ECB podľa nich mala v rámci svojho mandátu zaoberať ekonomickou a sociálnou udržateľnosťou. ktorá bola často spomínaná v súvislosti s dôsledkami pandémie a nákupmi aktív ECB.

Podrobnejšie informácie o podujatiach organizovaných v jednotlivých krajinách nájdete v prehľade na stránke ECB venovanej revízii stratégie menovej politiky.

© Európska centrálna banka 2021

Poštová adresa 60640 Frankfurt am Main, Nemecko
Telefón +49 69 1344 0

Internet www.ecb.europa.eu

Všetky práva vyhradené. Šírenie na vzdelávacie a nekomerčné účely je povolené, ak je uvedený zdroj.

Vysvetlenie pojmov sa nachádza v glosári ECB (k dispozícii len v angličtine).

  1. Pri zostavovaní tejto predbežnej súhrnnej správy o revízii stratégie menovej politiky boli zohľadnené len správy z podujatí organizovaných národnými centrálnymi bankami, ktoré boli ECB predložené do 8. januára 2021, t. j. správy od Deutsche Bundesbank, Eesti Pank, Banco de España, Latvijas Banka, Bank Ċentrali ta' Malta/Central Bank of Malta, Oesterreichische Nationalbank, Banco de Portugal, Banka Slovenije, Národnej banky Slovenska a Suomen Pankki. V roku 2021 by sa mali v jednotlivých krajinách uskutočniť ďalšie diskusné podujatia.
  2. Článok 127 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa týka cieľov a úloh Eurosystému. Hlavným cieľom je „udržiavať cenovú stabilitu“. V zmluve sa tiež uvádza, že „bez toho, aby bola dotknutá cenová stabilita“, Eurosystém „podporuje všeobecné hospodárske politiky v Únii so zámerom prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie“. To znamená pracovať na udržateľnom rozvoji Európy, pričom za sekundárne ciele sa vo všeobecnosti považujú „vyvážený hospodársky rast“, „plná zamestnanosť a sociálny pokrok“ a „vysoká úroveň ochrany životného prostredia a zlepšovanie jeho kvality“.