Menu

Čo sú to rámce dodatočných úverových pohľadávok?

15. mája 2020 (aktualizované: 8. októbra 2020)

Čo sú to rámce dodatočných úverových pohľadávok (additional credit claims – ACC)?

Keď Eurosystém bankám požičiava peniaze, robí to pod podmienkou zloženia dostatočnej zábezpeky – kolaterálu. ECB každý deň vydáva zoznam tisícov obchodovateľných aktív, napr. štátnych dlhopisov, ktoré všetky národné centrálne banky akceptujú ako kolaterál. Eurosystém akceptuje aj kolaterál v podobe neobchodovateľných aktív, vo väčšine prípadov úverových pohľadávok. Môžu nimi byť aj pohľadávky z úverov, ktoré banky poskytli podnikom alebo subjektom verejného sektora. Rozsiahle spektrum akceptovateľného kolaterálu má bankám z rôznych krajín a s rôznymi obchodnými modelmi vo všeobecnosti zabezpečiť dostatok kolaterálu na získanie prístupu k likvidite Eurosystému.

V záujme neobmedzeného prístupu bánk k likvidite centrálnej banky i za sťažených podmienok Eurosystém národným centrálnym bankám prechodne umožnil akceptovať i ďalšie druhy kolaterálu. Dáva im tak možnosť zohľadniť špecifické podmienky v jednotlivých krajinách, ako napr. typy dostupného kolaterálu alebo osobitné právne či prevádzkové danosti.

Príkladom dočasne akceptovaných typov aktív sú aj dodatočné úverové pohľadávky (additional credit claims – ACC). V prípade ACC ide o úverové pohľadávky, ktoré nespĺňajú všetky kritériá akceptovateľnosti stanovené vo všeobecnom kolaterálovom rámci. Všeobecný kolaterálový rámec Eurosystému zahŕňa úvery poskytnuté subjektom verejného sektora, korporáciám a malým a stredným podnikom. Medzi ACC môžu patriť i úvery domácnostiam či skupiny úverov podobného typu, napr. úverov korporáciám, malým a stredným podnikom, spotrebiteľských úverov alebo hypoték. ACC tiež môžu byť nižšej kreditnej kvality než všeobecne akceptované úverové pohľadávky a môžu byť denominované v menách iných ako euro. Na vyváženie s tým spojeného zvýšeného rizika národné centrálne banky uplatňujú vyššie oceňovacie zrážky. To znamená, že dodatočné úverové pohľadávky oceňujú na úrovni nižšej, než je ich nominálna hodnota, a ponechávajú si tak rezervu na prípadné zmeny hodnoty kolaterálu. Maximálna výška prostriedkov, ktoré si banky môžu požičať v úverových operáciách Eurosystému, vychádza z celkovej hodnoty ich kolaterálu po odpočítaní zrážok.

Pravidlá používania ACC (tzv. rámce ACC) sa v jednotlivých krajinách mierne líšia. Každá národná centrálna banka si môže vytvoriť vlastný národný rámec ACC, ktorý však schvaľuje Rada guvernérov na základe spoločného minimálneho rámca riadenia rizík. Možnosť implementácie rámcov ACC bola zavedená v decembri 2011 ako súčasť rozšírených opatrení na podporu poskytovania bankových úverov počas finančnej krízy. Táto možnosť platí do konca tretieho kola cielených dlhodobejších refinančných operácií (TLTRO III) v marci 2024.

Akým spôsobom boli rámce ACC rozšírené v reakcii na pandémiu COVID-19?

Dňa 7. apríla 2020 sa Rada guvernérov ECB rozhodla dočasne povoliť rozšírenie rámcov ACC, ktoré národným centrálnym bankám umožňuje zahŕňať úvery poskytnuté korporáciám, malým a stredným podnikom, živnostníkom a domácnostiam kryté štátnymi zárukami zavedenými v súvislosti s COVID-19. Bez štátnych záruk by tieto úvery podliehali vyšším rizikovým oceňovacím zrážkam, alebo by v rámcoch ACC neboli akceptovateľné vôbec. Rada guvernérov sa zároveň rozhodla znížiť oceňovacie zrážky, čím prijala dočasný nárast reziduálneho rizika, t. j. rizika, že banka svoj dlh nesplatí a výnos z likvidácie kolaterálu nebude stačiť na pokrytie celej pohľadávky. Rada guvernérov navyše rozhodla o dočasnom znížení frekvencie vykazovania jednotlivých úverov, aby banky v prípade potreby čiastočne odbremenila, ako aj o rozšírení zoznamu povolených zdrojov na meranie kreditnej kvality ACC.

Prečo tieto zmeny prišli práve teraz?

V reakcii na pandémiu COVID-19 viaceré členské štáty eurozóny na podporu svojich ekonomík vytvorili účelové systémy záruk ústrednej vlády alebo verejného sektora. Národné centrálne banky tieto záručné systémy, ktoré často nespĺňajú všeobecné podmienky Eurosystému pre akceptovateľnosť záruk, teraz do istej miery môžu zohľadňovať. Niektoré z nových záruk sú napríklad len čiastkové.

Ktoré národné centrálne banky krajín eurozóny rámec ACC zaviedli?

Doteraz rámec ACC zaviedlo 15 národných centrálnych bánk: Nationale Bank van België/Banque Nationale de Belgique, Eesti Pank, Central Bank of Ireland, Bank of Greece, Banco de España, Banque de France, Banca d'Italia, Central Bank of Cyprus, Deutsche Bundesbank, Lietuvos bankas, Oesterreichische Nationalbank, Banco de Portugal, Banka Slovenije, Národná banka Slovenska a Suomen Pankki – Finlands Bank. Očakáva sa, že ich budú nasledovať aj ďalšie. Rozšírené rámce podporujú banky vo využívaní úverových operácií Eurosystému vrátane operácií série TLTRO III a umožňujú im v rámci kolaterálu zakladať viac úverov, predovšetkým úverov krytých zárukami vydanými v súvislosti s krízou COVID-19.

Ako má rozšírenie rámcov ACC pomôcť reálnej ekonomike?

Rámce ACC vytvárajú podmienky na akceptovanie kolaterálu v podobe úverových pohľadávok voči menším podnikom, živnostníkom a súkromným osobám v operáciách Eurosystému už niekoľko rokov. Dočasné rozšírenie rámcov ACC teraz umožňuje ďalšie uvoľnenie určitých požiadaviek na akceptovanie takýchto úverov. Bankám to môže pomôcť v poskytovaní úverov reálnej ekonomike vrátane menších dlžníkov v čase výrazne sťažených hospodárskych podmienok s nízkymi, resp. nulovými príjmami, a refinancovať ich z prostriedkov požičaných od Eurosystému so splatnosťou do troch rokov a momentálne zápornými sadzbami. To by malo zase pomôcť malým a stredným podnikom ako aj živnostníkom, najmä tým, ktorí majú nárok na využitie osobitných štátnych záruk, pokračovať v podnikaní a zachovať si, či dokonca zvýšiť mieru svojho bankového financovania v tejto náročnej dobe.