Možnosti vyhľadávania
Home Médiá ECB vysvetľuje Výskum a publikácie Štatistika Menová politika €uro Platobný styk a trhy Kariéra
Návrhy
Zoradiť podľa

Aké predpoklady musí krajina splniť na vstup do eurozóny?

23. mája 2018 (updated on 1. januára 2023)

Po prvé, musí byť členským štátom Európskej únie (EÚ) – zavedenie eura je dôležitou súčasťou členstva v EÚ.

Euro, zavedené 1. januára 1999, medzičasom nahradilo národné meny 20 z 27 členských štátov EÚ. Jednotná mena je zákonným platidlom viac ako 350 miliónov občanov EÚ, ktorí sa vďaka nej môžu spoliehať na stabilné ceny pri práci i cestovaní v zahraničí. Šesť z ostatných siedmich členských štátov EÚ – Dánsko má na základe osobitnej dohody výnimku – má podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie povinnosť euro prijať, čo znamená, že sa musia snažiť splniť konvergenčné kritériá stanovené v zmluve. O aké kritériá ide?

Po prvé, zmluva vstup členských štátov do eurozóny podmieňuje dosiahnutím vysokého stupňa udržateľnej hospodárskej konvergencie. To znamená, že ich ekonomiky musia byť schopné držať krok s ekonomikami, ktoré sa už v eurozóne nachádzajú. Hospodárska konvergencia sa meria na základe výsledkov v oblasti:

  • cenového vývoja, t. j. inflácie,
  • rozpočtového salda a dlhu verejnej správy,
  • výmenných kurzov,
  • dlhodobých úrokových mier.

Okrem toho sa do úvahy berú i ďalšie faktory relevantné z hľadiska hospodárskej integrácie a konvergencie, napr. vyspelosť inštitucionálneho prostredia krajiny.

Konvergencia pritom musí byť udržateľná. To znamená, že kritériá hospodárskej konvergencie nestačí splniť len v určitom časovom bode – je potrebné ich spĺňať neustále. Pre krajiny používajúce spoločnú menu to má zásadný význam. Zabezpečenie odolnosti ich ekonomík je nevyhnutným predpokladom plynulého fungovania menovej únie a poskytnutia výhod menovej stability všetkým jej členom.

Platia i požiadavky v oblasti právnych predpisov – vnútroštátna legislatíva napríklad musí byť zlučiteľná so zmluvami a predovšetkým so Štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.

Kritériá hospodárskej konvergencie podrobnejšie

Cenový vývoj

Pod cenovým vývojom sa myslia zmeny cien tovarov a služieb v priebehu času, inými slovami inflácia. Z pohľadu fungovania hospodárstva a hospodárskeho blahobytu je dôležité, aby ceny nerástli príliš rýchlo, ale aby boli stabilné, resp. aby sa v priebehu času hýbali len postupne. Pri stabilných cenách sa zachováva hodnota peňazí i vaša kúpna sila. Všeobecnejšie to znamená, že peniaze môžu plniť svoje základné úlohy, medzi ktoré patrí úloha prostriedku výmeny a uchovania hodnoty.

Krajina kritérium cenovej stability spĺňa, ak jej miera inflácie nepresahuje mieru inflácie troch členských štátov EÚ, ktoré v tejto oblasti dosiahli najlepšie výsledky, o viac ako 1,5 percentuálneho bodu.

Vývoj rozpočtového salda a dlhu verejnej správy

V zmysle ustanovení zmluvy sa všeobecná rozpočtová pozícia členského štátu posudzuje na základe dvoch kritérií:

výdavky verejnej správy výrazne neprekračujú jej príjmy (konkrétne, jej ročný rozpočtový deficit by nemal prekročiť 3 % hrubého domáceho produktu),

celkový dlh verejnej správy neprekračuje 60 % hrubého domáceho produktu.

Tieto kritériá majú zabezpečiť udržateľnosť verejných financií a schopnosť verejnej správy riadiť svoje dlhy. Zmluva však v prípade týchto dvoch kritérií pripúšťa istú mieru flexibility, pričom záverečné hodnotenie je v kompetencii Rady Ecofin, t. j. zasadania ministrov financií členských štátov EÚ.

Vývoj výmenného kurzu

Krajina musí udržiavať stabilný výmenný kurz svojej meny. Ide o dôležitý faktor, ktorý podnikom i jednotlivcom pri plánovaní umožňuje spoliehať sa na to, že ceny vývozov a dovozov zostanú stabilné.

Kurzová stabilita sa posudzuje na základe toho, či sa výmenný kurz meny krajiny pohybuje v rámci fluktuačného pásma stanoveného v mechanizme výmenných kurzov (ERM II) počas najmenej dvoch predchádzajúcich rokov, a to bez výrazného napätia a najmä bez devalvácie voči euru.

Vývoj dlhodobých úrokových mier

Dlhodobá úroková miera krajiny by v priebehu jedného roka pred hodnotením nemala prekročiť úrokovú mieru troch členských štátov s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako o dva percentuálne body. Úroková miera sa určuje na základe výnosov dlhodobých štátnych dlhopisov alebo porovnateľných cenných papierov. Toto kritérium je dôležitým ukazovateľom trvácnosti a udržateľnosti konvergencie krajiny.

Kto pripravenosť členského štátu EÚ na prijatie eura posudzuje?

ECB a Európska komisia najmenej každé dva roky alebo na návrh členského štátu EÚ, ktorý ešte neprijal euro, podávajú Rade Európskej únie správy o pokroku, ktorý členské štáty nepatriace do eurozóny dosiahli pri plnení konvergenčných kritérií stanovených v Maastrichtskej zmluve. Ide o tzv. konvergenčné správy.

Úplný zoznam konvergenčných správ

Popri zostavovaní týchto správ ECB i Komisia pravidelne monitorujú stav plnenia kritérií v priebehu roka.

Konečné rozhodnutie o tom, či krajina môže zaviesť euro ako svoju menu, prijíma Rada Európskej únie. Toto rozhodnutie prijímajú predstavitelia všetkých krajín EÚ na základe návrhu Komisie a po porade s Európskym parlamentom.

SÚVISIACE INFORMÁCIE

Ďalšie materiály

Ďalšie informácie

Ako sa počíta miera inflácie?