Rozhovor pre Hospodárske noviny

23. septembra 2008

Rozhovor s prezidentom ECB Jeanom-Claudom Trichetom (Jean-Claude Trichet), ktorý poskytol 21. septembra 2008 v Bratislave Ľubomíre Rakovej (Hospodárske noviny) a ktorý bol zverejnený 23. septembra 2008.

Ako ovplyvní vstup Slovenska do eurozóny rozhodovanie o nastavení úrokových sadzieb?

Tvoríme našu monetárnu politiku pre eurozónu ako celok. Momentálne je nás 15 členov, po tom, čo Slovensko vstúpi do eurozóny 1. januára nás bude 16. V súčasnosti žije v spoločnej menovej únii 320 miliónov ľudí, a potom to bude 325,5 milióna. Takže budeme tvoriť monetárnu politiku pre dohromady 325,5 milióna ľudí na základe súhrnnej analýzy eurozóny ako celku, podobne ako to robí americká centrálna banka. Tá sa pozerá na celé Spojené štáty, zahŕňajúc Aljašku, Floridu, Kaliforniu aj Massachusetts. Takže, hneď ako vstúpite, integrujete sa do systému, v ktorom bude 325,5 milióna ľudí. Pre nich všetkých máme rovnakú definíciu cenovej stability. Začalo nás jedenásť krajín, postupne sme sa rozširovali, bolo nás dvanásť, potom trinásť, pätnásť a od vzniku máme stále tú istú definíciu pre cenovú stabilitu v strednodobom horizonte. Tá znie – dosiahnuť v priemere infláciu pod dvoma percentami, ale blízko k dvom percentám pre celú eurozónu. Moji kolegovia, ja, aj guvernér Ivan Šramko spolu s ďalšími členmi Rady guvernérov, bude nás 22, budeme spolu rozhodovať a budeme posudzovať, čo je dobré pre všetkých 325,5 milíóna ľudí.

Ľudia na Slovensku sa najviac boja zdražovania. Aj ECB v konvergenčnej správe pomenúva určité pochybnosti o udržateľnosti inflácie na Slovensku. Čo by mala naša vláda robiť, aby zabránila zdražovaniu?

ECB je zodpovedná za cenovú stabilitu na úrovni eurozóny. Pod cenovou stabilitou sa rozumie priemerná inflácia v menovej únii na úrovni tesne pod dvoma percentami. Vyzývali sme Slovensko, podobne ako ostatné krajiny pred vstupom do eurozóny, aby sa usilovali o cenovú stabilitu v strednodobom aj dlhodobom horizonte. To bol náš silný odkaz. Vždy sme opakovali túto výzvu, nielen smerom k Slovensku, ale smerom ku všetkým krajinám. A vždy sme na udržateľnosti cenovej stability aj trvali. Budeme samozrejme vyzývať vaše úrady, aby sa na moment prijatia eura pripravili najlepšie, ako sa len dá, s extrémnou starostlivosťou. Takisto budeme dohovárať aj ľuďom, spotrebiteľom, domácnostiam: buďte ostražití, v trhovej ekonomike závisia ceny od ponuky a dopytu, závisia od ostražitosti zákazníkov. No a prechod na euro si vyžaduje maximálnu ostražitosť.

Aké kroky by mala teda vláda spraviť, aby rastu cien zabránila?

Štrukturálne reformy sú absolútnym základom, pretože zvyšujú konkurenciu a konkurencia je nevyhnutná na udržanie stabilných cien. Takže je to rozhodujúci prvok, ktorý umožňuje mať stabilné ceny. Vyzývame Slovensko, aby uskutočňovalo štrukturálne reformy. A samozrejme od Slovenska, ako aj od ostatných krajín, žiadame, aby striktne dodržiavali Pakt stability a rastu. Je to podstatné pre koordináciu a pevnosť eurozóny, a zároveň to umožňuje predchádzať inflačným tlakom.

Keď sa pozriete na uplynulé dva roky vládnutia súčasného kabinetu, robí podľa vás dostatok opatrení vo fiškálnej politike a v štrukturálnych reformách, a teda bojuje dostatočne proti inflácii?

Neustále by sme mali vlády vyzývať, aby šli touto cestou. Povedal by som teda, že niekoľko štrukturálnych reforiem bolo urobených, čo je pre budúcnosť dobré. Neznamená to však, že v reformách netreba aktívne pokračovať.

Slovensko práve prijalo zákon, ktorý dovoľuje vláde v určitých prípadoch regulovať ceny. Myslíte si, že takýto zákon je pre Slovensko kvôli euru potrebný?

Musí byť veľmi pozorne preskúmaný. V tejto chvíli nemám k dispozícii kompletnú analýzu tejto legislatívy, ale veľmi podrobne to zhodnotíme. Na čom v trhovej ekonomike záleží, je úroveň konkurencie medzi výrobcami a ostražitosť samotných zákazníkov. Tí by mali vynaložiť maximálny tlak na konkurenciu, aby fungovala.

Pred druhou zmenou centrálnej parity sa u nás objavili pochybnosti o insider tradingu, o tom, že jedna finančná skupina zneužila dôvernú informáciu. Počuli ste o tom a čo si o tom myslíte?

Počul som o tom, pretože to bola verejná informácia. Nemám na to názor. V ECB sa domnievame, že je to záležitosť, ktorú majú preveriť slovenské inštitúcie.

Pocíti Slovensko po vstupe do eurozóny finančnú krízu intenzívnejšie, než je to doteraz?

Slovensko je súčasťou globálnej ekonomiky, takisto ako eurozóna či Spojené štáty. Takže si nemyslím, že turbulencie na finančných trhoch, ktoré pozorujeme, by mali byť vnímané v spojitosti so vstupom do eurozóny. Môžem však povedať, že keďže Slovensko je už v hľadáčiku trhu eurozóny, necíti turbulencie na trhoch do tej miery ako krajiny, ktoré nie sú považované za členov eurozóny. Eurozóna je zaiste ochranou proti príliš veľkým turbulenciám v súčasnom svete. Zároveň musím povedať, že ECB situáciu pozorne sleduje. Od začiatku krízy sme hovorili, že naša menová politika bude zameraná na to, aby v strednodobom horizonte priniesla cenovú stabilitu. Túto menovú politiku implementujeme a refinancujeme banky na peňažnom trhu, aby krátkodobé úrokové sadzby na peňažnom trhu boli čo najbližšie našim úrokovým sadzbám. To je to, čo robíme od začiatku. Nedávno sme vydali prognózy, ktoré zahŕňajú všetky prichádzajúce informácie, nielen z USA, ale aj z Ázie, Latinskej Ameriky a rozvíjajúcich sa trhov na ostatných kontinentoch a z ekonomík strednej a východnej Európy. V rámci projekcií našich odborníkov musíme brať do úvahy absolútne všetko na globálnej úrovni.

Niektorí analytici predpokladajú, že kríza bude zažehnaná do roka. Čo očakávate vy?

Ja by som povedal, že je to prebiehajúci proces. Ide o obrovskú korekciu na trhu, ktorá prebieha počas súčasných turbulencií, pričom trhy sa správajú hekticky.

Už ste spomenuli definíciu ECB pre cenovú stabilitu, inflácia v eurozóne je však momentálne vyššia. Aké to má riziká?

Súčasná úroveň inflácie odzrkadľuje ceny ropy, ceny komodít, cenové šoky na svetových trhoch, ktoré musíme zvládnuť. Zabezpečenie cenovej stability v strednodobom horizonte pre nás znamená dosiahnuť infláciu tesne pod dve percentá. S cieľom dosiahnuť cenovú stabilitu musíme zabrániť sekundárnym inflačným efektom, ktoré môže vyvolať cenotvorba a rast miezd. Urobíme naopak všetko pre to, aby sme dokázali infláciu znížiť späť na úroveň zodpovedajúcu našej definícii cenovej stability. Je to našou úlohou, žiadajú nás o to ľudia. Ľudia od nás cenovú stabilitu očakávajú. Je nevyhnutná pre ekonomický rast a tvorbu pracovných miest. Preto vyzývame nielen našich sociálnych partnerov, ale aj tých, čo stanovujú ceny, aby týmto sekundárnym efektom jednoznačne zabránili.

Kontakt pre médiá