Možnosti vyhľadávania
Home Médiá ECB vysvetľuje Výskum a publikácie Štatistika Menová politika €uro Platobný styk a trhy Kariéra
Návrhy
Zoradiť podľa

Päť vecí, ktoré by ste mali vedieť o Maastrichtskej zmluve

Zmluva položila základy dnešnej podoby Európskej únie.

Maastrichtská zmluva, oficiálne známa ako Zmluva o Európskej únii, položila základy dnešnej podoby Európskej únie.

Jej podpísaniu v holandskom meste Maastricht, ktoré leží v blízkosti hranice s Belgickom a Nemeckom, predchádzalo niekoľko rokov medzivládnych diskusií. Týchto päť vecí by ste mali o zmluve vedieť:

1.

Bola ňou zriadená Európska únia.

Rozšírenie spolupráce

Maastrichtská zmluva podstatne rozšírila spoluprácu medzi európskymi krajinami v mnohých nových oblastiach:

Európske občianstvo

Zmluva zaviedla európske občianstvo, vďaka ktorému môžu občania žiť v rôznych členských štátoch a voľne sa medzi nimi pohybovať.

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika

Zmluva zaviedla spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku s cieľom „uchovávať spoločné hodnoty, základné záujmy a nezávislosť Únie“.

Spravodlivosť a vnútorné záležitosti

V záujme bezpečnosti a ochrany európskych občanov zmluva zaviedla úzku spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí.

2.

Podpísalo ju 12 krajín.

Zmluvu dňa 7. februára 1992 podpísali predstavitelia 12 krajín.

Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko a Taliansko

Parlamenty jednotlivých krajín následne zmluvu ratifikovali, pričom v niektorých prípadoch sa konalo referendum. Maastrichtská zmluva nadobudla účinnosť 1. novembra 1993. Oficiálne tak bola zriadená Európska únia.

Odvtedy do EÚ vstúpilo ďalších 16 krajín*, ktoré prijali pravidlá stanovené v Maastrichtskej zmluve a následných zmluvách.

* Po odchode Spojeného kráľovstva má dnes EÚ 27 členských štátov.

3.

Položila základy eura.

Jednotná európska mena

Maastrichtská zmluva vytvorila podmienky na zavedenie jednotnej európskej meny: eura. Zároveň ňou bola zriadená Európska centrálna banka (ECB) a Európsky systém centrálnych bánk a boli stanovené ich úlohy. Hlavnou úlohou ECB je udržiavať cenovú stabilitu, t. j. chrániť hodnotu eura.

Prijatím zmluvy sa zavŕšilo niekoľko desaťročí diskusií o rozširovaní hospodárskej spolupráce v Európe. V roku 1986 európski lídri opätovne otvorili rokovania o zavedení jednotnej meny a v roku 1989 sa zaviazali uskutočniť proces prechodu na novú menu v troch etapách.

Maastrichtská zmluva formálne stanovila tieto etapy:

Prvá etapa
(od 1. 7. 1990 do 31. 12. 1993)

Zavedenie voľného pohybu kapitálu medzi členskými štátmi

Druhá etapa
(od 1. 1. 1994 do 31. 12. 1998)

Rozšírenie spolupráce medzi národnými centrálnymi bankami a vyššia miera zosúladenia hospodárskej politiky členských štátov

Tretia etapa
(od 1. 1. 1999 dodnes)

Postupné zavádzanie eura spolu s výkonom jednotnej menovej politiky, za ktorú zodpovedá ECB

4.

Zaviedla kritériá, ktorých splnenie je podmienkou zavedenia eura.

Zmluva tiež stanovila pravidlá fungovania eura v praxi vrátane predpokladov, ktoré musí krajina splniť na vstup do eurozóny.

Účelom týchto pravidiel, ktoré sa tiež označujú ako Maastrichtské kritériá alebo konvergenčné kritériá, je zabezpečiť, aby v eurozóne zostala aj po vstupe nových krajín zachovaná cenová stabilita.

Pravidlá majú zaručiť stabilitu hodnotených krajín v nasledujúcich oblastiach:

Inflácia

Priemerná miera inflácie krajiny by nemala presahovať mieru inflácie troch členských štátov EÚ, ktoré v tejto oblasti dosiahli najlepšie výsledky, o viac ako 1,5 percentuálneho bodu.

Dlh verejnej správy

Ročný rozpočtový deficit krajiny by nemal prekročiť 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) a celkový dlh verejnej správy by nemal presiahnuť 60 % HDP.

Úrokové miery

Dlhodobá úroková miera krajiny by v priebehu sledovaného obdobia v dĺžke jedného roka nemala prekročiť úrokovú mieru troch členských štátov, ktoré v tejto oblasti dosiahli najlepšie výsledky, o viac ako o dva percentuálne body.

Výmenný kurz

Krajina musí udržiavať stabilný výmenný kurz svojej meny. To znamená, že sa musí pohybovať v rámci fluktuačného pásma stanoveného v mechanizme výmenných kurzov (ERM II) počas najmenej dvoch predchádzajúcich rokov.

5.

Znamenala obrovský skok vpred v európskej integrácii.

Zbližovanie Európy

Od podpísania Maastrichtskej zmluvy dochádza k zbližovaniu európskych krajín, hoci niektoré politické oblasti, napríklad hospodárska a rozpočtová politika, naďalej zostávajú v kompetencii jednotlivých krajín. Európski lídri sa dohodli na ďalších krokoch k prehĺbeniu integrácie medzi krajinami Európy, napríklad:

Pakt stability a rastu

V roku 1997 bol podpísaný Pakt stability a rastu, ktorý má zabezpečiť riadne rozpočtové hospodárenie jednotlivých krajín.

Európsky mechanizmus pre stabilitu

Bol zriadený Európsky mechanizmus pre stabilitu, ktorý poskytuje finančnú pomoc krajinám eurozóny postihnutým alebo ohrozeným vážnymi finančnými ťažkosťami.

Banková únia

V nadväznosti na finančnú krízu bol zriadený jednotný mechanizmus dohľadu a jednotná rada pre riešenie krízových situácií s cieľom zvýšiť bezpečnosť európskeho bankového systému a zvýšiť mieru finančnej integrácie a stability.

V súčasnosti využíva výhody európskej spolupráce viac ako 450 miliónov obyvateľov 27 členských štátov.

Od odsúhlasenia plánu na vytvorenie jednotnej meny sa euro stalo druhou najobchodovanejšou svetovou menou a je súčasťou každodenného života viac ako 350 miliónov obyvateľov v krajinách eurozóny.