TLAČOVÁ SPRÁVA

Ročná účtovná závierka Európskej centrálnej banky za rok končiaci 31. decembra 2005

16. marca 2006

Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) dnes schválila overenú ročnú účtovnú závierku ECB za rok končiaci 31. decembra 2005.

ECB v roku 2005 dosiahla prebytok vo výške 992 mil. EUR. Po vytvorení rezervy na riziká súvisiace so zmenami výmenných kurzov, úrokovej miery a ceny zlata v rovnakej výške sa vykázaný čistý zisk rovná presne nule. Táto rezerva sa bude používať na krytie strát spôsobených uvedenými rizikami, a to najmä strát z ocenenia, ktoré nie sú kryté účtami precenenia. Jej výška sa bude každoročne prehodnocovať.

Pre porovnanie, rok 2004 sa skončil čistou stratou vo výške 1 636 mil. EUR, ktorá bola spôsobená predovšetkým zhodnocovaním eura voči americkému doláru a japonskému jenu. V roku 2005 euro voči týmto menám oslabilo.

Bežný príjem ECB pochádza predovšetkým z výnosov z investovaných devízových rezerv, zo splateného základného imania vo výške 4,1 mld. EUR a z úrokových výnosov z jej 8 % podielu na celkovom objeme eurobankoviek v obehu. Úrokové výnosy boli v roku 2005 priaznivo ovplyvnené vyššími úrokovými sadzbami aktív denominovaných v USD.

Celkové čisté úrokové výnosy ECB zo všetkých zdrojov dosiahli 1 270 mil. EUR (v porovnaní so 690 mil. EUR v roku 2004). Bez započítania úrokových výnosov vo výške 868 mil. EUR z podielu na objeme bankoviek v obehu ECB dosiahla čisté úrokové výnosy 402 mil. EUR, zatiaľ čo v roku 2004 zaznamenala čisté úrokové náklady vo výške 43 mil. EUR. ECB vyplatila národným centrálnym bankám úroky z devízových rezerv prevedených do ECB vo výške 710 mil. EUR.

Administratívne náklady ECB na zamestnancov, nájom priestorov, poplatky za odborné služby a nákup ostatných tovarov a služieb dosiahli 316 mil. EUR (v porovnaní s 340 mil. EUR v roku 2004). Pokles personálnych nákladov bol spôsobený najmä zmenou účtovania čistých poistno-matematických ziskov a strát v spojení s dôchodkovým programom ECB a ostatnými požitkami po skončení pracovného pomeru. Ich pokles však bol čiastočne kompenzovaný vplyvom zvýšenia počtu zamestnancov na celkový objem miezd. Ku koncu roka 2005 mala ECB 1 351 zamestnancov vrátane 131 pracovníkov v manažérskych funkciách (v porovnaní s 1 309 na konci roka 2004). Znížili sa aj ostatné administratívne náklady, najmä v dôsledku zníženia honorárov za konzultačné a odborné služby. Odpisy investičného majetku predstavovali 32 mil. EUR.

Ročná účtovná závierka spolu so správou o činnosti v roku končiacom 31. decembra 2005 bude zverejnená vo Výročnej správe ECB dňa 25. apríla 2006.

Redakčné poznámky

  1. Účtovné pravidlá ECB: Jednotné účtovné pravidlá pre Eurosystém vrátane ECB stanovila Rada guvernérov v súlade s článkom 26 ods. 4 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Štatútu ESCB). Pravidlá boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie.[1] Hoci tieto pravidlá všeobecne vychádzajú z medzinárodne uznávaných účtovných postupov, boli stanovené s osobitným ohľadom na špecifické postavenie centrálnych bánk Eurosystému. Vzhľadom na vysoké kurzové riziko, ktorému je väčšina týchto centrálnych bánk vystavená, sa v nich kladie osobitný dôraz na zásadu obozretnosti. Tento obozretný prístup sa týka predovšetkým rozdielneho účtovania nerealizovaných ziskov a nerealizovaných strát pri účtovaní výnosov a zákazu započítavania nerealizovaných strát z určitého aktíva voči nerealizovaným ziskom z iného aktíva. Nerealizované zisky sa prevádzajú priamo na účty precenenia, zatiaľ čo nerealizované koncoročné straty, ktoré prekračujú zostatok na účtoch precenenia, sa účtujú ako náklady. Všetky národné centrálne banky sú povinné tieto pravidlá dodržiavať pri vykazovaní svojich operácii v rámci Eurosystému, ktoré sú súčasťou týždenných konsolidovaných finančných výkazov Eurosystému. Všetky národné centrálne banky pri zostavovaní vlastnej ročnej účtovnej závierky dobrovoľne používajú v podstate rovnaké pravidlá ako ECB.
  2. Úročenie devízových rezerv prevedených do ECB: Pri prevode devízových rezerv do ECB pri vstupe do Eurosystému získala každá národná centrálna banka úročenú pohľadávku voči ECB v hodnote prevedenej sumy. Rada guvernérov rozhodla, že tieto pohľadávky by mali byť vyjadrené v eurách a mali by byť úročené denne aktuálnou hraničnou sadzbou pre hlavné refinančné operácie Eurosystému upravenou tak, aby zohľadňovala nulovú návratnosť zložky zlata. V roku 2005 vznikli v dôsledku úročenia tohto záväzku úrokové náklady vo výške približne 710 mil. EUR, v porovnaní s čistým úrokovým výnosom z devízových rezerv vo výške 889 mil. EUR.
  3. Rozdelenie výnosov ECB z eurobankoviek v obehu: Rada guvernérov v roku 2002 rozhodla, že tieto výnosy sa budú národným centrálnym bankám rozdeľovať osobitne formou predbežných výplat vždy po skončení príslušného štvrťroka.[2] Výnosy sa vyplácajú v plnej výške, pokiaľ čistý zisk ECB za daný rok nie je nižší ako jej výnosy z eurobankoviek v obehu. Tento prípad nastal v roku 2005 v dôsledku rozhodnutia Rady guvernérov o vytvorení rezervy na riziká spojené so zmenou výmenných kurzov, úrokovej miery a ceny zlata. Na základe odhadovaného hospodárskeho výsledku ECB za rok 2005 sa Rada guvernérov v decembri 2005 rozhodla:
    1. odvolať tri predbežné štvrťročné výplaty v celkovej hodnote 634 mil. EUR, ktoré boli vyplatené národným centrálnym bankám v priebehu roka;
    2. zadržať poslednú štvrťročnú predbežnú výplatu vo výške 234 mil. EUR.


[1] Rozhodnutie Európskej centrálnej banky z 5. decembra 2002 o ročnej účtovnej závierke Európskej centrálnej banky (ECB/2002/11), Ú. v. L 58, 3. 3.2003, s. 38, v znení neskorších zmien a dodatkov.

[2] Rozhodnutie Európskej centrálnej banky z 21. novembra 2002 o rozdeľovaní príjmu Európskej centrálnej banky z eurobankoviek v obehu medzi národnými centrálnymi bankami účastníckych členských štátov (ECB/2002/9), Ú. v. L 323, 28. 11. 2002, s. 49. Toto rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím ECB/2005/11, Ú. v. L 311, 26.11.2005, s. 41, ktoré nadobudlo účinnosť 18. novembra 2005. Od roku 2006 sa tento príjem bude rozdeľovať len na záver roka.

Kontakt pre médiá