TLAČOVÁ SPRÁVA

ECB zverejnila Konvergenčnú správu 2010

12. mája 2010

Európska centrálna banka (ECB) dnes zverejnila Konvergenčnú správu 2010, v ktorej hodnotí hospodársku a právnu konvergenciu deviatich členských štátov Európskej únie (EÚ), a to Bulharska, Českej republiky, Estónska, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Poľska, Rumunska a Švédska. Správa hodnotí, či uvedené krajiny dosiahli vysoký stupeň udržateľnej hospodárskej konvergencie. Okrem toho posudzuje, či národné centrálne banky týchto štátov plnia zákonné požiadavky potrebné na to, aby sa mohli stať neoddeliteľnou súčasťou Eurosystému (právna konvergencia).

Správa konštatuje, že v mnohých krajinách vystúpili do popredia vážne problémy súvisiace s predchádzajúcou kumuláciou nerovnováh a slabých miest, čo v posledných rokoch vedie k realizácii výrazných úprav. V dôsledku globálnej finančnej a hospodárskej krízy sa reálny HDP vo väčšine hodnotených krajín prepadol alebo výrazne poklesol. Kým toto oslabenie hospodárskej aktivity spolu s vonkajšími vplyvmi prispievali k tlmeniu inflácie, rozpočtová situácia sa prudko zhoršila a rizikové prémie krajín výrazne stúpli, o čom svedčia dlhodobé úrokové miery.

Pokiaľ ide o hodnotenie jednotlivých konvergenčných kritérií, Konvergenčná správa 2010 dospela k nasledujúcim záverom.

Cenová stabilita

Počas hodnoteného 12-mesačného obdobia od apríla 2009 do marca 2010 bola inflácia v EÚ veľmi nízka v dôsledku nepriaznivých globálnych cenových šokov a výrazného oslabenia hospodárskej aktivity vo väčšine krajín. Z toho dôvodu bola referenčná hodnota kritéria cenovej stability 1,0 %. Vypočítala sa pripočítaním 1,5 percentuálneho bodu k neváženému aritmetickému priemeru miery inflácie HICP za uvedených dvanásť mesiacov v Portugalsku (-0,8 %), Estónsku (-0,7 %), a Belgicku (‑0,1 %). Inflácia HICP v Írsku bola podstatne nižšia v dôsledku viacerých faktorov špecifických pre túto krajinu. V súlade s postupom, ktorým sa riadili predchádzajúce správy, sa však miera inflácie v Írsku považovala za mimoriadnu hodnotu a z výpočtu referenčnej hodnoty preto bola vylúčená. Priemerná miera inflácie HICP nižšia ako referenčná hodnota bola počas hodnoteného obdobia zaznamenaná v Českej republike, Estónsku a Lotyšsku, zatiaľ čo v ostatných šiestich krajinách bola inflácia nad referenčnou hodnotou, pričom najväčšie odchýlky sa zaznamenali v Rumunsku, Maďarsku a Poľsku.

Rozpočtová pozícia verejnej správy

Od Konvergenčnej správy 2008 sa situácia v rozpočtovej oblasti vo väčšine krajín výrazne zhoršila, pričom tento vývoj do značnej miery odzrkadľoval výrazne sa zhoršujúce makroekonomické podmienky. Bulharsko, Česká republika, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko vykázali v roku 2009 pomer rozpočtového deficitu k HDP vyšší ako referenčná hodnota 3 %. Európska komisia iniciuje postup pri nadmernom deficite v prípade Bulharska, zatiaľ čo na ostatné uvedené krajiny sa vzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu. Rozpočtový deficit nižší ako referenčná hodnota zaznamenali v roku 2009 len Estónsko a Švédsko.

Pokiaľ ide o dlh verejnej správy, v roku 2009 prekročilo referenčnú hodnotu 60 % HDP len Maďarsko. V ostatných krajinách boli pomery dlhu nižšie, hoci vo všetkých deviatich hodnotených krajinách sa zvýšili, v niektorých prípadoch výrazne.

Výmenné kurzy

Spomedzi krajín hodnotených v tejto konvergenčnej správe sa mechanizmu ERM II v súčasnosti zúčastňujú Estónsko, Lotyšsko a Litva. Meny všetkých týchto členských štátov boli do ERM II pred hodnotením konvergencie zapojené viac ako dva roky, pričom počas sledovaného obdobia nebola devalvovaná centrálna parita žiadnej z nich. V prípade lotyšského latsu sa však vyskytli obdobia výrazného napätia na trhu v rámci ERM II.

Dlhodobá úroková miera

Počas hodnoteného dvanásťmesačného obdobia od apríla 2009 do marca 2010 bola referenčná hodnota kritéria dlhodobých úrokových mier 6,0 %. Keďže za Estónsko nie je k dispozícii údaj o harmonizovanej dlhodobej úrokovej miere, táto hodnota sa vypočítala pripočítaním dvoch percentuálnych bodov k neváženému aritmetickému priemeru dlhodobých úrokových sadzieb dvoch ďalších krajín EÚ, prostredníctvom ktorých sa počítala referenčná hodnota kritéria cenovej stability a za ktoré bola k dispozícii harmonizovaná dlhodobá úroková miera, a to konkrétne Belgicka (3,8) % a Portugalska (4,2) %. V priebehu hodnoteného obdobia boli priemerné dlhodobé úrokové miery pod hranicou referenčnej hodnoty len v prípade Českej republiky a Švédska.

Estónsko

Estónsko sa v tejto správe posudzuje o niečo podrobnejšie ako ostatné hodnotené krajiny. Dôvodom je skutočnosť, že estónske orgány oznámili záujem Estónska zaviesť 1. januára 2011 euro. Konvergenčná správa ECB 2010 podáva nasledujúce hodnotenie Estónska.

Priemerná dvanásťmesačná miera inflácie HICP v Estónsku dosiahla v hodnotenom období od apríla 2009 do marca 2010 úroveň -0,7 %, čo je výrazne pod referenčnou hodnotou kritéria cenovej stability 1,0 %. Podľa najnovších informácií by sa mala priemerná dvanásťmesačná miera inflácie HICP v najbližších mesiacoch zvýšiť.

Súčasné nízke miery inflácie v Estónsku sú najmä odrazom prechodných faktorov vrátane prebiehajúceho procesu výrazných hospodárskych zmien, ktoré v roku 2009 viedli k poklesu HDP o 14,1 % po dlhom období vzniku značnej makroekonomickej nerovnováhy a slabých miest. Súčasné slabé inflačné tlaky v estónskom hospodárstve navyše odrážajú potrebu obnoviť v ekonomike s pevne stanovenými výmennými kurzami stratenú konkurencieschopnosť. Po skončení fázy adaptácie bude udržanie nízkych mier inflácie vzhľadom na obmedzený manévrovací priestor menovej politiky veľmi zložité. Je pravdepodobné, že na infláciu bude mať v nasledujúcich rokoch vplyv proces dobiehania hospodársky rozvinutejších členských krajín, keďže úroveň HDP na obyvateľa i úroveň cien sú v Estónsku v porovnaní s eurozónou stále nižšie. Po obnovení rastu produkcie sa proces reálnej adaptácie v režime pevného výmenného kurzu pravdepodobne prejaví vyššou infláciou. Vzhľadom na režim menovej rady a obmedzenia alternatívnych proticyklických nástrojov menovej politiky môže byť problematické zabrániť opätovnému vzniku makroekonomických nerovnováh vrátane vysokých mier inflácie. Skúsenosti s výrazným rastom zaznamenaným v uplynulých rokoch poukazujú na problémy, ktorým estónske orgány čelia pri zabezpečovaní cenovej stability v prostredí prakticky neexistujúcej nezávislej menovej politiky. Celkovo v súvislosti s udržateľnosťou inflačnej konvergencie v Estónsku existujú obavy.

Na Estónsko sa v súčasnosti nevzťahuje rozhodnutie Rady EÚ o existencii nadmerného deficitu. V referenčnom roku 2009 vykázalo rozpočtové saldo sektora verejnej správy deficit 1,7 % HDP, čo je výrazne menej ako referenčná hodnota. Pomer dlhu verejnej správy k HDP bol 7,2 % HDP, čo je značne pod referenčnou hodnotou 60 %.

Pred hodnotením konvergencie bola estónska koruna súčasťou mechanizmu ERM II viac ako dva roky. Estónsko vstúpilo do mechanizmu výmenných kurzov so súčasným režimom menovej rady ako jednostranným záväzkom. V sledovanom období bola koruna aj naďalej stabilná a v rámci ERM II nezaznamenala žiadne odchýlky od svojej centrálnej parity voči euru, čo je odrazom nezmenenej kurzovej politiky Estónska v rámci režimu menovej rady. Okrem toho po vstupe do ERM II Estónsko z vlastnej iniciatívy nedevalvovalo centrálnu paritu svojej meny voči euru.

Estónsky finančný systém je charakteristický tým, že nemá rozvinutý trh s dlhodobými štátnymi dlhopismi v estónskych korunách, čo odráža nízku úroveň vládneho dlhu a veľmi rozšírené používanie eura. V tomto kontexte nie je možné nájsť ukazovateľ, ktorý by bol porovnateľný alebo by mohol nahradiť výnosy dlhodobých štátnych dlhopisov, čo komplikuje proces hodnotenia udržateľnosti konvergencie v Estónsku. Za týchto okolností sa uskutočnila komplexná analýza finančných trhov, v rámci ktorej boli zohľadnené rôzne relevantné ukazovatele. Z vývoja na finančných trhoch počas hodnoteného obdobia celkovo vyplýva rozporuplné hodnotenie. Viacero ukazovateľov potvrdzuje značné obavy účastníkov trhu, pokiaľ ide o udržateľnosť konvergencie v Estónsku. Tieto obavy boli obzvlášť výrazné počas vyvrcholenia globálnej krízy. Od konca roka 2009 pokles globálnej averzie voči riziku, fiškálny vývoj a vnímanie vyhliadok Estónska na prijatie eura účastníkmi trhu prispeli k uvoľneniu napätia na trhu.

Vytvorenie prostredia podporujúceho udržateľnú konvergenciu v Estónsku si vyžaduje uskutočňovanie hospodárskej politiky zameranej na zabezpečovanie celkovej makroekonomickej stability vrátane udržateľnej cenovej stability. Vzhľadom na obmedzený manévrovací priestor menovej politiky v rámci režimu menovej rady je nevyhnutné, aby ostatné oblasti politiky poskytovali hospodárstvu prostriedky na to, aby mohlo čeliť šokom špecifickým pre Estónsko a aby predišlo opakovanému výskytu makroekonomických nerovnováh.

Právna konvergencia

K 12. marcu 2010, t. j. k termínu uzávierky hodnotenia zmien a doplnení právnych predpisov v Konvergenčnej správe ECB 2010, nebol právny rámec hodnotených deviatich krajín plne v súlade s požiadavkami na zavedenie eura, ktoré sú ustanovené v zmluvách a v Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a ECB. Estónsky parlament však 22. apríla 2010 prijal zákon o zavedení eura, ktorým sa odstránil zostávajúci nesúlad. Vo všetkých ostatných hodnotených krajinách naďalej existujú problematické časti týkajúce sa nezávislosti centrálnych bánk. Týka sa to konkrétne inštitucionálnej, personálnej a finančnej nezávislosti centrálnych bánk. Vo všetkých krajinách s výnimkou Litvy okrem toho existuje nesúlad, pokiaľ ide o zákaz menového financovania, ako aj právnu integráciu príslušných centrálnych bánk do Eurosystému.

***

Vypracovaním tejto správy ECB plní požiadavku stanovenú v článku 140 zmluvy minimálne raz za dva roky alebo na žiadosť členského štátu s výnimkou podať Rade Európskej únie (Rada) správu „o pokroku, ktorý členské štáty s výnimkou dosiahli pri plnení záväzkov týkajúcich sa dosiahnutia hospodárskej a menovej únie“.

V súčasnosti je 11 členských štátov EÚ, ktoré nie sú plnými členmi hospodárskej a menovej únie. Dva z nich – Dánsko a Spojené kráľovstvo – majú v zmysle podmienok stanovených v príslušných protokoloch pripojených k zmluvám osobitné postavenie. Konvergenčné správy o týchto dvoch členských štátoch sa preto vypracovávajú iba na ich žiadosť.

Konvergenčná správa je k dispozícii v 21 úradných jazykoch Únie na internetovej stránke ECB.

Publications

Kontakt pre médiá